Svet

Tiež povedal, že sa v Bielom dome stretol s vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrijevom.

O obsahu schôdzky však hovoriť odmietol. So zástupcami Ukrajiny, ktorí vo štvrtok (5. 11.) Biely dom navštívili tiež, sa podľa svojich slov nestretol.

Dohoda o ukončení vojny by sa podľa amerického prezidenta mohla týkať nielen Ukrajiny, ale celej Európy.

„Bude to dohoda. Bude to veľká dohoda a bude sa týkať nielen Ukrajiny. Dokonca by som mohol povedať, že by sa mohla týkať celej Európy. Bude to veľká, krásna dohoda a všetci budú nadšení,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome.

Dodal, že urovnanie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je veľmi blízko. Agentúra AFP označila jeho vyjadrenie za „záhadné“. „Nemôžem vám povedať, o čom sme spolu hovorili,“ uviedol iba k stretnutiu s Dmitrijevom.

Dmitrijev, Putinov splnomocnenec pre investičnú a hospodársku zahraničnú spoluprácu, do Bieleho domu dorazil na pozvanie prvej dámy Melanie Trumpovej. Tá tu usporiadala ceremóniu pre ukrajinských aj ruských zástupcov k prímeriu v Ruskom okupovaných Oleškách, ktoré pomohla sprostredkovať.

Biely dom toto prímerie oznámil 23. októbra. Platilo od minulého utorka do minulej nedele a malo umožniť evakuáciu asi 2000 obyvateľov. Agentúra AP ho označila za najvýznamnejšie lokálne prímerie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Trumpová dnes povedala, že šesťdňové prerušenie bojov by mohlo viesť k niečomu trvalejšiemu. Dmitrijev jej úsilie ocenil a vybavil jej poďakovanie od Putina. Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija Trumpovú vyzval, aby pokračovala v snahe o deeskaláciu konfliktu a ukončenie vojny. (ČTK, AFP)

O zastupovaní Únie na týchto rozhovoroch budú lídri členských krajín rokovať v decembri.

Šéfka diplomacie Európskej únie Kallasová vo štvrtok (5. 11.) podporila výzvu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, aby Únia vystupovala jednotne v otázke rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Predseda Európskej rady António Costa zároveň oznámil, že lídri členských štátov budú o zastupovaní Únie na takýchto rokovaniach diskutovať na budúcotýždňovom neformálnom samite v írskom Dubline.

Meloniová v liste adresovanom Costovi vyzvala, aby sa Únia do decembrového samitu v Bruseli rozhodla, kto ju bude zastupovať na prípadných rokovaniach o ukončení ruskej agresie na Ukrajine. Upozornila, že ak EÚ nebude v tejto otázke hovoriť jednotne, môže v rokovacom procese stratiť svoj význam.

„Mali by sme zostať jednotní a jasne povedať, že veci, ktoré si želá Rusko, si vyžadujú aj rozhodnutie na európskej úrovni. Ak budeme jednotní pri vysielaní tohto posolstva, potom sa s nami skutočne bude počítať,“ povedala Kallasová v Lisabone, kde sa stretla s portugalským ministrom zahraničných vecí Paulom Rangelom.

Costa v reakcii na list talianskej premiérky uviedol, že Európa musí konať koordinovane, jednotne a rozhodne. Zdôraznil, že EÚ musí byť zapojená do diskusií, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť Európy a budúcnosť Ukrajiny.

„Účasť EÚ musí byť zorganizovaná tak, aby mohla vyslať jasný a jednotný signál, hájiť svoje záujmy a podporovať Ukrajinu,“ zdôraznil. Záujmy Únie však musia podľa Costu zastupovať jej inštitúcie v súlade so zakladajúcimi zmluvami.

„Ako viete, túto otázku som už niekoľkokrát nastolil v rámci našich diskusií medzi vedúcimi predstaviteľmi,“ dodal s tým, že o tejto téme sa bude hovoriť aj na neformálnom summite EÚ v Dubline o týždeň. Hlavnou témou zasadnutia však bude umelá inteligencia a jej vplyv na európske hospodárstvo a spoločnosť.

Meloniová požadovala, aby sa o európskom vyjednávačovi a jeho mandáte diskutovalo už v Dubline a rozhodnutie následne prijali lídri na decembrovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Podľa nej by tomu mali predchádzať konzultácie s Britániou, Nórskom a ďalšími partnermi.

Denník The Telegraph v októbri s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že medzi možných kandidátov na hlavného európskeho vyjednávača s ruským prezidentom Vladimirom Putinom patria český prezident Petr Pavel, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a samotná Meloniová. (TASR)

Muža pracujúceho v zdravotníctve previezli na špecializované infekčné oddelenie v nemocnici na severe Londýna.

Podľa stanice BBC ide o prvý potvrdený prípad britského občana nakazeného ebolou v najnovšom ohnisku v Kongu. Toto vzácne, ale smrteľné ochorenie si v tejto krajine vyžiadalo už vyše 5 000 obetí.

Súčasnú epidémiu spôsobuje vírus kmeňa Bundibugyo, proti ktorému nie sú k dispozícii schválené lieky ani vakcíny. Vírus sa podľa agentúry Reuters rozšíril do ôsmich z 26 konžských provincií.

Tohtoročná epidémia je druhou najrozsiahlejšou v histórii. Prekonala ju iba epidémia v západnej Afrike z rokov 2014 až 2016, pri ktorej sa v Guinei, Libérii a Sierre Leone nakazilo viac ako 28 000 ľudí a vyše jedenásťtisíc z nich zomrelo. (ČTK, Reuters)

Vyhlásil to vo štvrtok (5. 11.) po skončení povolebných rozhovorov s lídrami politických strán.

„Mám v úmysle poveriť niektorého člena Knesetu vytvorením vlády túto nedeľu,“ povedal Herzog vo videoodkaze. Konštatoval, že 46 členov parlamentu odporúča doterajšieho premiéra Benjamina Netanjahua a 67 poslancov podporuje jeho oponenta Gadiho Eizenkota.

Vo voľbách minulý utorok (27. 10.) získal Netanjahuov vládny blok 53 kresiel, Eizenkotov opozičný blok má 48 poslancov. V oboch prípadoch to v 120-člennom Knesete nestačí na sformovanie vlády s nadpolovičnou väčšinou. Vznik nového kabinetu tak závisí od podpory arabských strán, ktoré si zabezpečili bezprecedentných 19 mandátov.

Šance Eizenkota vo štvrtok vzrástli po oznámení oboch arabských politických zoskupení ,Spoločnej kandidátky a strany Raam, že ho budú prezidentovi odporúčať ako kandidáta na premiéra. Či sa tento bývalý náčelník generálneho štábu rozhodne pre koalíciu s arabskými stranami, nie je zatiaľ jasné. V takom prípade by prišiel o podporu niektorých svojich doterajších spojencov, priblížila AFP.

Netanjahu možné spojenectvá s arabskými stranami ostro kritizuje a v pondelok vyzval na „širšiu národnú vládu“ bez týchto subjektov, ktoré podľa neho „podporujú terorizmus a popierajú existenciu židovského štátu“. Novú koalíciu by podľa neho mala viesť jeho strana Likud, keďže získala najviac kresiel.

Ani jeden opozičný líder však neprejavil ochotu vytvoriť vládu s Netanjahuom. Podľa nich rozdeľuje spoločnosť, čelí obvineniam z korupcie a nedokázal zabrániť teroristickému útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

Poveriť niektorého z politikov zostavením novej vlády je rozhodnutím Herzoga, izraelskí prezidenti však tradične dávali mandát tomu, ktorého odporučilo najviac členov novozvoleného parlamentu. (TASR, AFP)

Vyplýva to z projekcie televízie CNN po utorňajších voľbách do Kongresu.

Demokratická strana vo voľbách získala dostatok mandátov na to, aby mala väčšinu v oboch komorách parlamentu. Podľa CNN dali demokrati jasne najavo svoj nesúhlas s prezidentom Donaldom Trumpom tým, že odmietli kandidátov, ktorých podporil v kľúčových súbojoch.

Výsledky vo viacerých okrskoch nie sú ani takmer dva dni po zatvorení volebných miestností jasné. Počet demokratických kongresmanov tak môže ešte narásť a dokonca sa vyrovnať výsledkom demokratov z 90. rokov. Televízia NBC News odhaduje, že demokrati môžu v 435-člennej Snemovni reprezentantov získať až 259 kresiel. (TASR, CNN)

U časti odsúdených bude potrebovať súhlas súdu.

Guvernér Gavin Newsom vo štvrtok (5. 11.) oznámil plány zmeniť trest smrti každému odsúdenému v Kalifornii na doživotné väzenie bez možnosti prepustenia, napísala na svojej webovej stránke kancelária guvernéra. (ČTK)

Krajiny susediace s Ukrajinou v poslednom období zaznamenali narušenia vzdušného priestoru.

Informovala o tom agentúra AFP. Vedúci oddelenia NATO pre inovácie a zavádzanie technológií Claudio Palestini uviedol, že Aliancia ponúka „veľmi jednoduchý systém“ podobný internetovému obchodu.

NATO podľa svojich predstaviteľov vybralo po verejnej súťaži a niekoľkomesačnom hodnotiacom období techniku, ktorú považuje z hľadiska pomeru ceny a kvality za najvýkonnejšiu a najlepšiu.

Produkty od firiem z Británie, Francúzska, Nemecka a Spojených štátov sú pre krajiny NATO k dispozícii na nákup alebo dlhodobý prenájom. Tieto zariadenia, ktorých cena sa pohybuje do výšky 28 miliónov dolárov, sú zamerané na ochranu hraníc a strategických objektov. Zahŕňajú celý rad rôznych technológií vrátane elektronického rušenia a stíhacích dronov.

Pobaltské krajiny, Rumunsko a Poľsko zaznamenali sériu narušení svojich vzdušných priestorov dronmi počas vojny Ruska proti Ukrajine. Aliancia dosiaľ používa stíhačky s drahými raketami na zostreľovanie oveľa lacnejších dronov, čo nie je podľa predstaviteľov NATO z dlhodobého hľadiska ekonomicky udržateľné. (TASR, AFP)

Počas tretieho dňa falošných vyhrážok bombami v Európe sa stalo cieľom asi 20 letov.

Vyplýva to z textu, do ktorého nahliadla agentúra AFP. V Rusku existuje krajne pravicové hnutie nazvané Mužský štát, konštatuje AFP s tým, že nemohla overiť, či táto skupina stála za vyhrážkou.

„My, bojovníci Mužského štátu, sa svojimi dnešnými činmi zapíšeme do dejín. Váš feministický režim si to navždy zapamätá. K výbuchom dôjde za 60 minút. Dnes sa vaša obloha zafarbí na červeno,“ píše sa v odkaze zaslanom letisku v Sofii.

„Všetci ste zapletení do zločineckého sprisahania. Chceme vás preto zničiť,“ dodáva správa s tým, že výbušné zariadenia boli umiestnené v troch letoch spoločnosti Ryanair aj na tomto letisku.

Spoločnosť ADR, prevádzkujúca letisko v Ríme, potvrdila, že dostala podobný odkaz, ako o tom predtým informoval denník Il Corriere della Sera.

Medzi letmi, ktoré vo štvrtok dostali vyhrážky, boli lety nízkonákladových spoločností z Bulharska, Česka a Talianska alebo do týchto krajín. Tri lety presmerovali, všetky lietadlá však bezpečne pristáli a žiadne výbušniny nájdené neboli. (TASR, AFP)

Polícia už spustila rozsiahlu pátraciu akciu na dolapenie útočníka.

„Pri ozbrojených útokoch v našej provincii prišlo o život osem našich občanov a jeden utrpel ťažké zranenia,“ uviedla kancelária guvernéra provincie Afyonkarahisar.

Útočník zastrelil troch ľudí v dedine Ayazini, troch v obci Kiyir a dvoch v dedine Yukarutandir. Päť osôb podľa doterajších zistení zahynulo na zranenia utŕžené paľbou z brokovnice.

Podozrivý opustil miesto činu v červenom úžitkovom vozidle. Podľa predbežných zistení pochádzal z inej provincie a vyšetrovatelia preverujú možnosť, že vozidlo smerovalo do neďalekého mesta Kütahya. (TASR, AFP, Anadolu)

Uviedla to v Bielom dome, kde privítala zástupcov Ukrajiny aj Ruska.

Ukrajinskí a ruskí zástupcovia sa jej na štvrtkovej (5. 11.) slávnosti za humanitárne úsilie poďakovali. Prímerie v Oleškách, ktoré Trumpová pomohla sprostredkovať, je považované za mimoriadne, keďže ho obe bojujúce strany dodržiavali.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok (2. 11.) udelil Trumpovej za jej humanitárne úsilie Rad kňažnej Olgy. Ukrajinský mierový vyjednávač Davyd Arachamija dnes v Bielom dome prvú dámu USA vyzval, aby pokračovala v snahe o deeskaláciu konfliktu a ukončenie vojny.

Rusko vo štvrtok v Bielom dome zastupoval splnomocnenec prezidenta Vladimira Putina pre investičnú a hospodársku zahraničnú spoluprácu Kirill Dmitrijev. Ten humanitárnu úlohu Trumpovcov ocenil ako význačnú a vyjadril jej poďakovanie od Putina.

Trumpová vyhlásila, že šesťdňové prerušenie bojov v Oleškách by mohlo viesť k niečomu trvalejšiemu. „Nezáleží na tomto skromnom začiatku, ale na odhodlaní premeniť ho na niečo výnimočné,“ povedala manželka šéfa Bieleho domu.

Biely dom 23. októbra oznámil, že Trumpová sprostredkovala prímerie v Ruskom okupovaných Oleškách v ukrajinskej Chersonskej oblasti. Cieľom bolo umožniť evakuáciu tamojších asi 2 000 obyvateľov, ktorí v mieste južne od Chersonu uviazli, prípadne zabezpečiť humanitárnu pomoc tým, ktorí sa v obci rozhodli zostať. Pokoj zbraní platil od 27. októbra do 1. novembra.

Agentúra AP toto lokálne prímerie označuje za najvýznamnejšie od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Denník The New York Times napísal, že Trumpová sa v októbri svojím zapojením stala čiernym koňom diplomacie, hoci jej skutočná úloha zostáva pochybná.

Sme poznamenalo, že po takmer piatich rokoch vojny sa Rusko aj Ukrajina minimálne zhodujú na tom, že Trumpovú treba urobiť šťastnou. Prímerie v Oleškách tak viedlo k vyriešeniu tamojšej humanitárnej katastrofy a zrejme Rusom aj Ukrajincom pomohlo v rokovaní s nevyspytateľným manželom Trumpovej, dodal denník.

Ukrajinské úrady neoznámili, koľko ľudí Olešky opustilo. Trumpová ale podľa AP informovala o viac ako 750 evakuovaných. (ČTK, AP, Reuters)