Svet

Na lodi bolo asi sto cestujúcich a náklad. Zachrániť sa podarilo 49 osôb a po zvyšných sa stále pátra.

Príčina nešťastia zatiaľ nie je známa. (ČTK, AP)

Rozhodnutie reaguje na americké sankcie voči týmto spoločnostiam.

Upozornila na to agentúra AFP, píše TASR. „Generálny úrad civilného letectva (GCAA) oznámil pozastavenie všetkých letov prevádzkovaných iránskymi leteckými spoločnosťami do a zo Spojených arabských emirátov s platnosťou od dnešného dňa, štvrtka 24. septembra, až do odvolania,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom prostredníctvom tlačovej agentúry WAM.

Rozhodnutie prijali na základe sankcií USA uvalených na iránske letecké spoločnosti, ktoré im bránia v používaní letísk po celom svete. Americký minister financií Scott Bessent v pondelok (21. 9.) vyhlásil, že všetky iránske letecké spoločnosti budú nútené 23. septembra ukončiť prevádzku pod hrozbou sekundárnych sankcií voči poskytovateľom leteckých služieb.

Irán tento krok odsúdil. Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí v stredu (23. 9.) vyhlásil, že ak budú susedné krajiny Iránu v tejto veci spolupracovať so Spojenými štátmi a iránske lety zastavia, Teherán zabezpečí, aby ich letiská nemohli fungovať. (TASR, AFP)

Federálny sudca predtým nariadil prezidentovi Donaldovi Trumpovi obnoviť novinárom prístup.

Reportéri všetkých troch médií však uviedli, že niekoľko hodín po súdnom rozhodnutí ich do Bieleho domu nepustili, a médiá kvôli tomu požiadali súd o okamžité vypočutie.

Šéf Bieleho domu Trump v piatok (18. 9.) vyhlásil, že zakazuje CNN, MS NOW a webu Politico vstup do Bieleho domu, pretože podľa neho píšu klamstvá, keď informujú o ňom, jeho administratíve alebo Spojených štátoch.

Cez víkend polícia novinárov z týchto médií do Bieleho domu nevpustila. Trojica médií následne oznámila, že kvôli obmedzeniu prístupu do Bieleho domu podávajú proti administratíve žalobu.

Federálny sudca v pondelok nariadil prezidentovi obnoviť novinárom prístup, rozhodnutie vypovedať trojicu médií z Bieleho domu bolo podľa neho zrejme protiústavné. Podľa agentúry AP nariadenie platí 14 dní a má zachovať doterajší stav, kým súd prípad podrobnejšie nepreskúma.

Všetky tri médiá neskôr hlásili, že ich reportéri napriek rannému súdnemu príkazu o obnovení prístupu stále neboli do Bieleho domu vpustení. Požiadali preto súd o okamžité vypočutie, ktoré by sa tým zaoberalo. O niečo neskôr začali informovať, že ich pracovníci sa do Bieleho domu dostali. (ČTK, AP)

Zároveň vyzval na zvýšenie podpory pre Ukrajinu v reakcii na kroky Moskvy.

„Rusko je v rámci kybernetiky a podobných oblastí čoraz aktívnejšie, no… NATO je na to pripravené,“ povedal Mark Rutte na podujatí venovanom pamiatke teroristických útokov z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch.

„Máme pripravené všetky tieto možnosti reakcie… pokiaľ ide o hybridné hrozby, aby sme si zaistili silnú pozíciu,“ uviedol šéf NATO. Vyzval na poskytovanie väčšej podpory pre Ukrajinu ako reakciu na ruské útoky.

Dánska spravodajská služba vo štvrtok (24. 9.) uviedla, že Rusko pravdepodobne podnikne ďalšie hybridné útoky proti cieľom na Západe. Priama invázia z Moskvy je však „vysoko nepravdepodobná, no stále možná“. Európske krajiny sú v stave zvýšenej pohotovosti pre obavy, že Moskva by mohla zaútočiť na západných podporovateľov Kyjeva, zatiaľ čo invázia na Ukrajinu pokračuje už piaty rok.

Poľský premiér Donald Tusk minulý týždeň takisto varoval pred „hybridnými“ hrozbami z Ruska vrátane útokov dronmi a raketami proti spojencom Ukrajiny.

Najvyšší veliteľ NATO Alexus Grynkewich vo štvrtok pre Reuters uviedol, že Spojené štáty budú naďalej poskytovať Aliancii „kľúčové, avšak obmedzenejšie kapacity“, keďže Európania preberajú väčšiu úlohu pri obrane kontinentu. (TASR, AFP)

Zoologickej záhrade v Atlante prepožičia dvojicu pánd, oznámil Si Ťin-pching.

Čínsky líder to povedal vo štvrtok (24. 9.) počas návštevy Bieleho domu. Prezident Spojených štátov Donald Trump povedal, že so Si Ťin-pchingom ho spája skvelé priateľstvo.

„Mali by sme koexistovať v mieri,“ vyhlásil Si. Povedal tiež, že armády oboch krajín by mali udržiavať pravidelný dialóg a že cieľom oboch krajín by mala byť snaha predísť možnému stretu a konfliktu.

Kontakt oboch krajín si chce čínsky prezident posilniť študentskými výmenami a navýšením priamych leteckých spojení. Oznámil, že zoo v Atlante v najbližších dňoch privíta dvojicu pand Ping Ping a Fu Šuang. Čína pandy používa ako významné a ústretové diplomatické gesto. Medveďovité zvieratá zostávajú majetkom Číny, rovnako ich prípadní potomkovia.

Trump povedal, že ho s čínskym prezidentom spája skvelé priateľstvo, ktoré vzniklo po Trumpovom prvom zvolení v roku 2016 a ktoré vychádza zo vzájomnej úcty a zo záujmov oboch národov.

Prvú návštevu Si Ťin-pchinga vo Washingtone po viac ako dekáde, ktorá sa koná pri príležitosti všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, chce Trump využiť na rokovania o bezpečnosti, technológiách a umelej inteligencii (AI).

Si povedal, že Čína aj USA nesú zodpovednosť za to, že umelá inteligencia zostane vždy pod ľudskou kontrolou. Mnohí odborníci v poslednom čase varujú pred prekotným vývojom AI, ktorá by sa podľa nich mohla vymknúť kontrole a viesť až k zničeniu ľudskej rasy.

Spojené štáty a Čína sa podľa štvrtkového vyhlásenia amerického ministra financií Scotta Bessenta dohodli na dvojmesačnom predĺžení obchodného prímeria, ktoré malo vypršať 10. novembra. Krajiny tým získajú viac času na dojednanie potenciálne rozsiahlejšej obchodnej dohody. (ČTK)

Dôvodom sú jej destabilizačné aktivity a zahraničné informačné manipulácie a zasahovanie.

Fedorovová je bývalá riaditeľka francúzskej sekcie štátnej televízie Russia Today (RT). V tejto pozícii podľa EÚ šírila proruské naratívy v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine.

„Po pozastavení vysielania RT v EÚ Xenia Fedorovová naďalej šírila vo francúzskych médiách, ako sú CNews, Europe 1 a Le JDNews, naratívy zhodné s tými, ktoré presadzujú ruské úrady v súvislosti s vojnou proti Ukrajine, európskou podporou Ukrajiny, NATO a vzťahmi medzi Ruskom a EÚ,“ uviedla Rada EÚ.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v reakcii uviedol, že Paríž sa bude rovnako ako EÚ naďalej brániť destabilizačným aktivitám Ruska na svojom území.

„Naše odhodlanie je neochvejné: tí, ktorí si myslia, že môžu beztrestne uskutočňovať nepriateľské kroky proti našej demokracii, ponesú dôsledky,“ uviedol Barrot na sociálnej sieti X.

V januári 2023 boli RT vo Francúzsku zmrazené účty v rámci deviateho balíka sankcií EÚ voči Rusku. Jeho súčasťou boli štyri ruské mediálne subjekty vrátane ANO TV Novosti, ktorá je vlastníkom kanálu RT France.

Vysielanie ruskej štátnej televízie RT zablokovala väčšina západných krajín už po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. (TASR,

Vo štvrtok majú rokovať o umelej inteligencii, obchodných vzťahoch aj komunikačnom kanáli.

„Som nesmierne rád, že vás môžem privítať v krásnom Bielom dome. Je to pre mňa veľká pocta. V máji sme mali veľkú česť navštíviť vás v Pekingu, kde ste našu delegáciu prijali s fantastickou a veľmi krásnou pohostinnosťou. Teraz sme s Melaniou poctení, že vás môžeme privítať vo Washingtone,“ vyhlásil Trump.

„Prezident Si a ja sme od čias môjho prvého zvolenia v roku 2016 nadviazali priateľstvo, skutočne naozaj skvelé priateľstvo, založené na vzájomnom rešpekte a životne dôležitých záujmoch našich krajín,“ poznamenal šéf Bieleho domu.

Prezidenti USA a Číny budú vo štvrtok rokovať o viacerých témach vrátane umelej inteligencie (AI), obchodných vzťahov, ako aj o vytvorení komunikačného kanála pre otázky súvisiace s AI. Trump v Bielom dome vo štvrtok potvrdil, že lídri budú diskutovať aj o otázkach bezpečnosti.

„Rozhodnutia, ktoré dnes v týchto oblastiach prijmeme, môžu podporovať mier a prosperitu na celé budúce desaťročia,“ poznamenal. „Prezident Si a ja budeme naďalej spolupracovať na budovaní lepšej budúcnosti pre obe naše krajiny,“ dodal. (TASR, AFP, Reuters)

Vyjadril sa aj k odmietnutým vízam pre palestínsku delegáciu na zasadnutie VZ OSN do USA.

Palestínsky prezident Abbás vo štvrtok (24. 9.) preto na zasadnutí vystúpil prostredníctvom videokonferencie. Víza palestínskej delegácii odmietli vydať Spojené štáty.

„Neopustíme našu vlasť, neprijmeme naše vysídlenie a nedovolíme nikomu rozhodovať o našej budúcnosti, my sami si o nej rozhodneme,“ povedal Abbás. Zároveň zdôraznil, že Palestínčania podávajú ruku na uzavretie mieru, ktorý bude založený na medzinárodnom práve a uznaní slobôd a nezávislosti.

Abbás na úvod odsúdil rozhodnutie USA nevydať jeho delegácii víza, aby sa mohol debaty osobne zúčastniť v newyorskom sídle OSN. Postup USA označil za nezákonný a represívny.

V ďalšej časti prejavu šéf palestínskej autonómie hovoril o tom, že Palestínčania po desaťročia čelia historickej nespravodlivosti a že teraz jeho národ čelí jednému z najkritickejších období dejín, keď Izrael zničil Pásmo Gazy a na Západnom brehu Jordánu, rovnako ako v Palestínčanmi nárokovanej východnej časti Jeruzalema, rozširuje svoje osady.

Podľa Abbása sú Palestínčania vystavení genocídnej vojne, ktorá zničila celé mestá, utečenecké tábory, školy, nemocnice i náboženské miesta. Obvinil tiež Izrael z toho, že zadržiava fondy a peniaze Palestínčanov v objeme vyše šesť miliárd dolárov (viac ako 5,27 miliardy eur), ktorých okamžité uvoľnenie požaduje. (ČTK)

Do priestorov vo štvrtok (24. 9.) nevpustil viacerých novinárov týchto médií.

Vláda prezidenta Donalda Trumpa im prístup zakázala v sobotu (19. 9.). Federálny sudca však vo štvrtok nariadil Trumpovej administratíve dočasne ho obnoviť, pripomenula stanica CNN. Odobratie akreditačných dokumentov podľa súdu nebolo v súlade s ústavným postupom. (ČTK, STVR)

Jeho právnik rozhodnutie označil za politicky motivované a oznámil, že sa proti nemu odvolá.

Informoval o tom vo štvrtok (24. 9.) ukrajinský server Suspilne. Muža označovaného ako Wolodymyr Z. nemeckí vyšetrovatelia podozrievajú z toho, že bol súčasťou skupiny potápačov, ktorá sa podieľala na explóziách plynovodov. Výbuchy poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori pri dánskom ostrove Bornholm. K útokom došlo niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Zmieňovaného podozrivého polícia zatkla tento rok v auguste v Chorvátsku na základe európskeho zatykača. Akúkoľvek účasť na útokoch odmieta. Jeho advokát Mykola Katerynčuk podľa serveru Suspilne uviedol, že proti rozhodnutiu súdu podá odvolanie.

Nemecké súdy vydanie muža žiadajú preto, lebo poškodené plynovody končia v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predné Pomoransko. Ich poškodenie podľa nemeckých úradov zároveň zasiahlo do energetickej bezpečnosti krajiny.

Ďalší podozrivý, bývalý ukrajinský vojak Serhij Kuznecov, bol podľa nemeckých prokurátorov v júli obvinený z organizovania útokov v spolupráci s ukrajinskými štátnymi zložkami. V auguste 2025 bol zatknutý v Taliansku a neskôr v tom istom roku vydaný do Nemecka. Akúkoľvek účasť na explóziách takisto odmieta.

Krajský súd v meste Pula vo štvrtok potvrdil, že rozhodnutie vydal, podrobnosti ale neuviedol. Podľa neho ich nemôže zverejniť, kým sa strany nerozhodnú, či proti rozhodnutiu podajú odvolanie. (ČTK, Reuters)