Svet

a to za prístup k videám a fotografiám užívateľov systému Android bez ich výslovného súhlasu.

Úrad to v sobotu (14. 11.) oznámil v tlačovej správe. Úrad pokutu uložil za funkciu prítomnú v aplikácii pre používanie sociálnej siete Facebook.

Meta má teraz 60 dní na to, aby funkciu vo východiskovom nastavení deaktivovala. Proti pokute, ktorá podľa úradov predstavuje 0,47 percenta svetového obratu Méty, sa môže firma odvolať. (ČTK)

Príslušnú deklaráciu podpísal v Manile pred začiatkom 49. samitu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).

Slovensko sa týmto krokom v roku 50. výročia vzniku zmluvy zaviazalo dodržiavať jej základné princípy. Ide najmä o rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov, nezasahovanie do vnútorných záležitostí a mierové riešenie sporov. Spolu so Slovenskom pristúpili k dokumentu aj Cyprus a Slovinsko, čím sa počet zmluvných strán spomedzi členov Európskej únie zvýšil na 14 z 27.

„Pre Slovensko je pristúpenie k zmluve viac než formálny akt. Je jasným vyjadrením našej podpory centrálnej úlohe združenia ASEAN a jeho nezastupiteľnému postaveniu pri presadzovaní mieru, stability a dialógu v Indopacifiku,“ uviedol Blanár.

Podľa jeho slov ide o naplnenie vládneho záväzku posilňovať diplomatické a ekonomické aktivity v regióne, keďže Slovensko ako menšia otvorená ekonomika sa nemôže obmedzovať len na jeden trh.

O konkrétnych možnostiach spolupráce rokoval šéf slovenskej diplomacie v Manile s generálnym tajomníkom ASEAN Kaom Kim Hournom. Vďaka novým pravidlám zoskupenia môže Slovensko už na budúci rok navrhnúť prvý spoločný projekt bez nutnosti mať formálny partnerský štatút. Najväčší potenciál vidí SR vo vodnom hospodárstve, environmentálnych technológiách, adaptácii na zmenu klímy, vzdelávaní, výskume a digitalizácii.

Partneri sa na stretnutí venovali aj vzťahom medzi EÚ a ASEAN. Slovensko podľa Blanára podporuje povýšenie vzájomného strategického partnerstva na komplexnú úroveň počas budúcoročného samitu v Singapure, ako aj uzavretie dohody o voľnom obchode medzi oboma regiónmi. Témou rozhovorov bola tiež kríza v Mjanmarsku a dialóg medzi Thajskom a Kambodžou.

Podpis zmluvy je súčasťou Blanárovej pracovnej cesty v Ázii (9. – 16. novembra), v rámci ktorej v uplynulých dňoch navštívil Čínu a na Filipínach slávnostne otvoril historicky prvé Veľvyslanectvo SR v Manile. (TASR)

Líder SNS tvrdí, že pre neho eurokomisár predstavuje symbol Green Dealu a neschopnosti.

„Myslím si, že ľudia ako Šefčovič neposunú Európsku úniu ďalej. Mal by sa zbaliť a odísť z EÚ,“ vyhlásil v relácii Sobotné dialógy.

Podľa predsedu KDH Milana Majerského by premiér Robert Fico (Smer-SD) nemal navrhovať vyjednávača. Tvrdí, že ide len o „zbožné prianie“ premiéra.

Ukrajina podľa neho nie je problémom Európskej únie, povedal v relácii Sobotné dialógy.

„Peniaze sa strácajú a sú tam obrovské problémy,“ vyhlásil Danko.

Milan Majerský v tejto súvislosti uviedol, že národným záujmom Slovenska sú bezpečné hranice. „Pôžička by mala byť Ukrajine zabezpečená tými, ktorí zarábajú na tejto vojne. Sú to zbrojárske firmy a energetické spoločnosti,“ tvrdí.

KDH tvrdí, že by sme Ukrajine mali pomôcť a garancie by mali dať tie firmy a spoločnosti.

Zároveň obvinil Medzinárodný trestný súd z pokusov vynucovať si pravidlá, ktoré Washington neuznáva.

Jeho slová na Národnom zjazde právnikov konzervatívnej organizácie Federalist Society odzneli približne mesiac po tom, čo Spojené štáty oznámili nové sankcie proti ICC s prísľubom ochromiť jeho činnosť.

ICC stíha jednotlivcov obvinených z najzávažnejších zločinov a koná ako posledná inštancia v prípadoch, keď jednotlivé krajiny nemajú dostatočné právne systémy na vyvodenie zodpovednosti.

Spojené štáty podpísali Rímsky štatút, ktorým bol ICC založený, zmluvu však nikdy neratifikovali, pripomína AFP. Členmi súdu nie sú ani Izrael, Rusko či Čína.

Rubiov hlavný prejav na pôde spomínaného konzervatívneho zoskupenia, kde si vyslúžil potlesk v stoji, bol jeho prvým významným vystúpením v USA od výrazných strát Republikánskej strany v nedávnych kongresových voľbách (midterms).

Šéf americkej diplomacie v piatok (13. 11.) uviedol, že medzinárodné právo bolo podľa neho použité proti „takmer každému zásadnému zahraničnopolitickému rozhodnutiu“ Trumpovej administratívy – od útokov na lode v Karibiku až po zajatie venezuelského lídra Nicolása Madura. Zároveň obvinil medzinárodné právo z toho, že nie je neutrálne, ale slúži ako „nástroj“ globálnych elít na presadzovanie ich vlastných záujmov.

Rubio už predtým vyhlásil, že Washington zakáže akékoľvek transakcie s týmto – ako ho nazval – „neposlušným súdom“, čím vyostril dlhodobú kampaň vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa proti ICC, píše francúzska agentúra. Washington vyhlásil, že tento súd rozloží po tom, čo sudcovia vydali zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za údajné zločiny v Pásme Gazy.

Rubio v piatok obnovil kritiku na adresu ICC a označil ho za inštitúciu, ktorá sa nikomu nezodpovedá, hoci je „vyzbrojená právomocou vyšetrovať, stíhať, prenasledovať a väzniť našich občanov podľa zákonov, s ktorými nesúhlasíme a nad ktorými nemáme kontrolu“.

„Ak budú dostatočne nerozumní na to, aby sa pokúsili vynucovať si svoje papierové dekréty na Američanoch, naša odpoveď bude pravdepodobne rovnaká ako odpoveď rímskeho vojvodcu Pompeia tým, ktorí sa pokúšali odvolávať na charty svojho mesta proti jeho légiám… Povedal: ‚Prestaňte citovať zákony mužom s mečmi,‘“ vyhlásil.

Rubio je všeobecne vnímaný ako možný nástupca Donalda Trumpa, hoci doposiaľ odmietal správy, že plánuje opustiť administratívu, aby sa mohol pripraviť na prezidentskú kandidatúru v roku 2028. (TASR, AFP)

uviedol podľa tlačových agentúr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ak by Ukrajina získala dostatočne silné bezpečnostné záruky, predložil by túto otázku na referendum. (ČTK)

Tento záver zverejnila nezávislá komisia odborníkov, na ktorú sa odvolala stanica CNN.

Rozhodnutie odborníkov sa po rokoch klesajúcej miery zaočkovanosti a prudkého nárastu prípadov infekčného ochorenie očakávalo. Podľa americkej televíznej stanice napriek tomu predstavuje čiernu škvrnu na reputácii USA v oblasti verejného zdravotníctva.

Medzinárodný výbor, ktorý rozhoduje o štatúte krajín v súvislosti s elimináciou osýpok, považuje nákazu za endemickú (pravidelne sa vyskytujúcu), ak sa infekcia spôsobená rovnakým kmeňom vírusu prenáša z človeka na človeka v rámci jednej krajiny najmenej počas jedného roka. Zisťuje sa to na základe genetického kódu vírusov získaných zo vzoriek od pacientov.

Vedci z laboratória verejného zdravia v štáte Utah v auguste zverejnili predbežnú štúdiu, podľa ktorej sa tomto štáte viac než rok šíri ten istý kmeň vírusu a spôsobil viac ako 95 percent tamojších prípadov ochorenia.

Ohniská nákazy zaznamenali okrem ďalších štátov aj v Južnej Karolíne, Pensylvánii, Wisconsine a New Yorku.

V USA za uplynulé dva roky zaznamenali rekordný počet prípadov osýpok, hospitalizácií a úmrtí na osýpky. Tento rok hlásia viac než 5400 prípadov, čo je najvyšší počet od roku 1991. Takmer všetky sa vyskytli u neočkovaných alebo u ľudí, kde nie je známy stav očkovania. CNN pripomína, že niektorí členovia vlády vrátane prezidenta Donalda Trumpa spochybnili bezpečnosť a účinnosť vakcín proti osýpkam.

Kombinovaná vakcína proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) je pritom vysoko účinná – dve jej dávky znižujú o 97 percent riziko ochorenia v porovnaní s nezaočkovanou osobou.

Osýpky v USA boli vyhlásené za eliminované v roku 2000, odvtedy sa v krajine napriek tomu každý rok vyskytlo niekoľko ohnísk nákazy. Spôsobili ich ľudia, ktorí prirodzene priniesli vírus do krajiny. Kolektívna imunita obyvateľstva zabezpečovaná vysokou zaočkovanosťou však verejnosť ochránila – ohniská boli zväčša malé a ochorenie sa tam rýchlo podarilo dostať pod kontrolu.

V rokoch 2025 a 2026 však vírus zasiahol viac nezaočkovaných rodín a komunít a ľudia v nich sú preto náchylnejší na nakazenie sa osýpkami. (TASR, CNN)

ktoré vyvolala frustrácia verejnosti z ekonomickej situácie, rastúcu infláciu aj odpor voči novému zákonu o polícii.

Demonštrovať sa bude už piatu sobotu po sebe, pričom hlavné zhromaždenie je naplánované v Paríži od 13.00 h a desiatky ďalších zhromaždení budú po celej krajine.

V hlavnom meste sa hnutie Žltých viest pripojí k stredoškolákom, odborom a ďalším aktivistom bojujúcim za práva detí alebo proti zákonu, ktorý by polícii poskytol väčšiu ochranu pri používaní zbraní.

Druhá najväčšia ekonomika Európskej únie je už viac ako mesiac zmietaná blokádami stredných škôl a demonštráciami proti zvyšovaniu životných nákladov. Francúzsko na budúci rok čakajú prezidentské voľby, ktoré podľa predvolebných prieskumov radikálna pravica považuje za najlepšiu šancu presadiť sa.

„Spoločnosť je v zlom stave,“ povedala Claire Bourdilleová z organizácie bojujúcej proti násiliu páchanom na deťoch a tínedžeroch. „Nemôžeme sa sústrediť na jednu vec viac ako na druhú,“ dodala.

Iní budú protestovať proti novému návrhu zákona, ktorý by zaručil policajtom prezumpciu legitímnej sebaobrany pri použití zbrane. Podľa jeho podporovateľov, vrátane strany Národné zhromaždenie prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, je potrebné zabrániť automatickému podozrievaniu polície z použitia neprimeranej sily.

Kritici tvrdia, že návrh zákona, ktorý schválila dolná komora a smeruje do Senátu, sa rovná „povoleniu zabíjať“, pretože údajná policajná brutalita sa už teraz len zriedka dostane pred trestný súd.

Podľa úradov sa minulú sobotu na demonštráciách po celom Francúzsku zúčastnilo približne 146-tisíc ľudí, čo bolo oveľa menej ako počas predchádzajúcich víkendov. Najväčšie protesty súviseli so štrajkom odborárov, keď vo štvrtok minulý týždeň podľa oficiálnych údajov vyšlo do ulíc viac ako pol milióna ľudí.

Odbory vyzvali na nový štrajk v utorok po tom, čo odmietli ako „omrvinky“ vládny sľub o zvýšení minimálnej mzdy o 0,6 percenta. (TASR, AFP)

Vyjadril sa tak deň potom, čo Donald Trump uviedol, že otázku Kuby by chcel uzavrieť ešte pred svojím odchodom z úradu prezidenta, pričom nevylúčil krátku vojenskú kampaň na ostrove.

„Sme odhodlaní odraziť každý pokus o zahraničnú vojenskú agresiu proti našej krajine,“ povedal Díaz-Canel. Zároveň poznamenal, že Kuba je mierumilovná krajina a nepredstavuje žiadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Trump opakovane pohrozil zvrhnutím vlády na Kube. V relácii moderátora Hugha Hewitta vo štvrtok (12. 11.) uviedol, že chce otázku tohto ostrova vyriešiť do konca svojho funkčného obdobia. Kube sa podľa jeho slov nedarí a je to „v podstate zlyhávajúce miesto“.

Prezident Kuby v piatok odsúdil opakované vyhlásenia amerických politikov o možnej vojenskej akcii proti Kube, pričom priamo nemenoval Trumpa. (TASR, DPA)

včera prepustili z väzby na kauciu v hodnote 1,2 milióna amerických dolárov (cca 1 mil. eur).

Na záberoch zverejnených na portáli TSN.ua je zachytený generál Serhij Duka po prepustení z väzby, pričom vyhlásil svoju nevinu a poďakoval sa svojim kolegom z SBU, ktorí vyzbierali peniaze na kauciu.

Duku zadržali 4. novembra v rámci protikorupčnej operácie zameranej na zločineckú skupinu, v ktorej podľa vyšetrovateľov pôsobili príslušníci SBU, prokuratúry, polície, ako aj členovia organizovaného zločinu.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) uviedol, že táto skupina podplácala príslušníkov bezpečnostných zložiek, aby prehliadli činnosť call centier zapojených do podvodov, predaja drog či výroby pašovaných cigariet a falošných bankoviek

Podľa organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) dosahujú príjmy nelegálnych call centier na Ukrajine až miliardu dolárov mesačne.

NABU tento mesiac oznámila, že v rámci tejto operácie orgány oficiálne označili za podozrivých ďalších päť osôb vrátane Duku. Ten v piatok po prepustení vyhlásil, že je obeťou „pomsty zo strany vedenia protikorupčných orgánov“. (TASR, AFP)