Svet

USA tam teraz budú kontrolovať svoje bezpečnostné záujmy, uviedol Trump. (ČTK)

Zahŕňa 95 projektov v celkovej hodnote približne 40 miliárd eur.

Vo svojom príhovore to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Ide o spoločnú regionálnu ponuku pre investorov. Karpatský makroregión sa po prvýkrát prezentuje ako jeden trh s jedným investičným portfóliom,“ zdôraznil Zelenskyj.

Na podpis bolo v piatok pripravených viac ako 50 dohôd v celkovej hodnote presahujúcej jednu miliardu eur, čo je podľa neho „iba začiatok“.

Približne polovicu spoločného investičného portfólia tvoria energetické projekty. Zahŕňajú solárne a veterné elektrárne, zariadenia na uskladňovanie energie, nové cezhraničné prepojovacie vedenia a využitie veľkých ukrajinských podzemných zásobníkov plynu. Súčasťou plánov je aj karpatský veterný park s plánovaným výkonom 1,5 gigawattu. (TASR, Ukrinform)

Počíta s užšou spoluprácou v oblasti európskej integrácie, energetiky, dopravy, bezpečnosti a udržateľného rozvoja karpatského regiónu.

Deklaráciu zverejnila kancelária ukrajinského prezidenta. Na návrh Ukrajiny účastníci schôdzky založili Karpatskú integračnú iniciatívu ako platformu na koordináciu spoločných krokov smerujúcich k prehĺbeniu európskej integrácie.

Zúčastnené štáty chcú podporovať spoluprácu medzi štátmi regiónu, inštitúciami Európskej únie a ďalšími zainteresovanými partnermi, a to aj prostredníctvom každoročných samitov a ďalších spoločných podujatí. Svoje úsilie mienia zamerať na posilňovanie dobrých susedských vzťahov, cezhraničnej spolupráce, hospodárskych väzieb, bezpečnosti a udržateľného rozvoja karpatského regiónu.

Zúčastnené krajiny sa dohodli na zvýšení energetickej odolnosti rozvojom elektrickej, tepelnej a plynovej infraštruktúry, ako aj aktívnym zavádzaním decentralizovanej výroby energie, obnoviteľných zdrojov energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zaviazali sa podporovať obnovu a modernizáciu kritickej infraštruktúry, investície do energetických zariadení, nových výrobných kapacít a systémov skladovania energie.

Ďalšou prioritou je ochrana biodiverzity Karpát, zachovanie kultúrnej krajiny a tradičného spôsobu života horských komunít a ich kultúrneho dedičstva. Štáty chcú tiež rozvíjať spoločné infraštruktúrne projekty, ktoré prepoja dopravnú a logistickú infraštruktúru regiónu s európskou dopravnou sieťou, a modernizovať cezhraničnú infraštruktúru a dopravné koridory.

Účastníci prvého Karpatského samitu plánujú propagovať turistický potenciál karpatského regiónu, zviditeľňovať jeho prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, vytvárať spoločné turistické trasy a podporovať miestne kultúrne iniciatívy i tradičné remeslá. Majú tiež v úmysle podporovať rozvoj kreatívneho priemyslu v regióne a podnecovať výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti politiky voči veteránom a ich podpory.

Karpatská integračná iniciatíva by podľa deklarácie mohla slúžiť ako nástroj na podporu postupnej integrácie kandidátskych krajín na ich ceste k členstvu v EÚ. Jej úspešná realizácia posilní stabilitu a odolnosť krajín v regióne a ďalej prispeje k spoločnému úsiliu o zabezpečenie dlhodobého mieru na európskom kontinente.

Na prvý samit Karpatskej iniciatívy, ktorý potrvá do nedele, boli pozvaní predstavitelia ôsmich krajín karpatského regiónu – Rakúska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Ukrajiny.

Slovensko mal pôvodne reprezentovať premiér Robert Fico, no účasť na poslednú chvíľu zrušil pre chorobu a zastupoval ho štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok. Na vysokej politickej úrovni napokon nebolo zastúpené ani Maďarsko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite prebiehajúcom v lyžiarskom stredisku Bukoveľ oznámil vznik formátu Karpatská osmička (C8). (TASR, Ukrinform)

Krok, o ktorom informoval na svojej sociálnej sieti Truth Social, prezident zdôvodnil tým, že tieto médiá podľa neho klamú o ňom, o jeho vláde a o USA.

Zároveň pohrozil, že sa chystá zakázať prístup aj ďalším médiám. Agentúra AP Trumpovo oznámenie označuje za „najnovšiu skúšku“ pokiaľ ide o prvý dodatok americkej ústavy, ktorý okrem iného chráni slobodu tlače. (ČTK)

Ide o najväčšiu humanitárnu agentúru na svete.

S odvolaním sa na vyhlásenie WFP o tom informuje agentúra Reuters. Lindberg, ktorý doteraz pôsobil ako námestník na ministerstve pôdohospodárstva USA, bol do funkcie menovaný generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a šéfom Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Čchü Tung-jüom po konzultácii s radou WFP.

Lindberg na čele organizácie so sídlom v Ríme nahradí Cindy McCainovú, vdovu po republikánskom senátorovi Johnovi McCainovi, ktorá z funkcie odstúpila zo zdravotných dôvodov a ktorú dočasne nahradil jej námestník Carl Skau.

Akútnej potravinovej neistote v dôsledku konfliktov, extrémneho počasia a ekonomických problémov vo svete podľa WFP čelí približne 266 miliónov ľudí. Potravinový program uviedol, že poskytol pomoc viac ako 100 miliónom ľudí v 83 krajinách. (ČTK, Reuters)

Útok sa stal v Zürichu na začiatku októbra 2024, keď vtedy 23-ročný Číňan zranil troch päťročných chlapcov, ktorí boli na ceste do škôlky.

Skupinu detí, ktoré sprevádzala vychovávateľka, útočník napadol v obytnej štvrti na severe najväčšieho švajčiarskeho mesta. Z troch zranených chlapcov jeden utrpel vážne poranenia. Zürišský súd útočníka uznal vinným z pokusu o vraždu, uviedla švajčiarska agentúra Keystone-ATS. Súd sa tak stotožnil s návrhom trestu, ktorý predniesol prokurátor.

Obžalovaný sa plánuje proti rozsudku odvolať. Podľa súdu čin naplánoval a vykonal chladnokrvne a „bez akýchkoľvek zábran“.

Obhajoba navrhovala oslobodenie obžaloby a s odvolaním sa na psychiatrický posudok tvrdila, že muž v čase útoku nebol za svoje činy zodpovedný. Podľa znalca sa tieto poruchy prejavili v máji či júni 2024 počas depresívnej epizódy.

Pri incidente duchaprítomne zareagovala vychovávateľka, ktorej sa s pomocou okoloidúceho podarilo útočníka zadržať až do príchodu polície.

Podľa prokurátora čínsky študent útok starostlivo plánoval niekoľko týždňov. Už v auguste 2024 údajne využíval nástroj ChatGPT na vyhľadávanie informácií o právnych následkoch útokov nožom na náhodne vybrané obete a tiež o ľudskej anatómii, uviedla agentúra Keystone-ATS. (ČTK, AFP)

Na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes získal Veľkú cenu (Grand Prix) za svoju pochmúrnu snímku „Minotaur“ odohrávajúcu sa na pozadí vojny na Ukrajine.

Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok obvinilo tohto 62-ročného režiséra zo šírenia „nepravdivých informácií o rozhodnutiach prijatých orgánmi verejnej moci Ruskej federácie a o politike, ktorú uskutočňujú“.

„Komunikoval so zahraničnými agentmi a zdržiava sa mimo územia Ruskej federácie,“ uviedol rezort vo vyhlásení.

Zvjagincev, sibírsky rodák, ktorý v súčasnosti žije vo Francúzsku, na toto rozhodnutie bezprostredne nereagoval.

Film „Minotaur“ mal premiéru v Cannes v máji 2026. Príbeh sa odvíja okolo úspešného podnikateľa v nemenovanom ruskom meste, ktorý musí poslať určitý počet mužov zo svojej firmy do vojny na Ukrajine a zároveň prežíva manželskú krízu.

Režisér počas svojho májového príhovoru pri preberaní Veľkej ceny vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil toto „krviprelievanie“ a dodal, že „čaká na to celý svet.“

Označenie „zahraničný agent“ uplatňujú ruské orgány voči kritikom Kremľa a vojny na Ukrajine, pripomína AFP. Týmto osobám zakazuje výkon verejných funkcií a zaväzuje ich registrovať všetky svoje aktivity na úradoch.

V marci Rusko vyhlásilo za zahraničného agenta aj spolurežiséra oscarového dokumentu s názvom „Pán Nikto proti Putinovi“, ktorého rovnako obvinilo zo šírenia „nepresných informácií“ o vojne na Ukrajine. Od začiatku ofenzívy na Ukrajine v roku 2022 začalo Rusko právne konania proti tisícom kritikov svojho vojenského ťaženia. (TASR, AFP)

Na slackline, teda na plochom dynamickom popruhu, prešiel za 12 hodín 14,7 kilometra (km).

Na popruhu balansoval vo výške približne 100 metrov medzi vyhliadkovou vežou UFO a Bratislavským hradom.

Rekord s týmito podmienkami zatiaľ nikto nestanovil. Natiahnutý popruh, po ktorom kráčal, má 666 metrov a je široký 1,9 centimetra.

Roose so slacklinom začínal vo veku 18 rokov a je trojnásobným majstrom sveta. Je prvým športovcom, ktorý dokázal na slackline predviesť dvojité salto vzad. Taktiež ako prvý prešiel po slackline z pevninskej časti Talianska na ostrov Sicília. (TASR)

Rokovania budú pokračovať v pondelok (21. 9.).

Platnosť individuálnych sankcií sa mala pôvodne skončiť 15. septembra, no veľvyslanci sa deň predtým dohodli na ich predĺžení aspoň o jeden týždeň, teda do 22. septembra, aby získali dodatočný čas na nájdenie východiska z patovej situácie.

Tá podľa diplomatických zdrojov vznikla pre dlhodobú požiadavku Slovenska, ktoré presadzuje vyradenie ruských podnikateľov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu. Situácia sa ešte viac skomplikovala po tom, ako sa na pondelňajšom rokovaní k tejto požiadavke v prípade Usmanova nečakane pridalo Francúzsko.

Portál Európska pravda informoval, že Francúzsko chce „vymeniť“ vyradenie Usmanova za prepustenie niekoľkých svojich občanov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Azerbajdžane.

Individuálny sankčný režim EÚ voči Rusku zahŕňa zmrazenie aktív a cestovné obmedzenia zamerané na jednotlivcov aj subjekty. Tieto sankcie boli naposledy v plnom rozsahu predĺžené 14. marca. Slovensko sa už vtedy snažilo odstrániť zo zoznamu Fridmana a Usmanova, poznamenáva Európska pravda. (TASR, ANSA)

Ozbrojení muži, ženy a deti demonštrovali pripravenosť brániť Irán proti nepriateľovi.

Išlo o najväčšiu akciu svojho druhu od februára, keď Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán. Demonštrácia bola súčasťou režimovej kampane nazvanej Džánfedá bará-je Irán (Obetovanie sa pre Irán), ktorá má mobilizovať dobrovoľníkov, ktorí podstúpia polovojenský výcvik.

Prehliadke sa prizeral iránsky prezident Masúd Pezeškján, predstavitelia ozbrojených a bezpečnostných zložiek a šiitskí duchovní. Iránske revolučné gardy predviedli drony používané pri útokoch na plavidlá v Hormuzskom prielive či terénne vozidlá vybavené ťažkými zbraňami.

Pred tribúnou, ktorej dominovala veľká fotografia niekdajšieho duchovného vodcu krajiny Alího Chameneího zabitého pri americko-izraelských úderoch, pochodovali uniformovaní ozbrojenci, ale tiež duchovné či ženy držiace pušky.

Na niektorých záberoch bolo vidieť ženy nesúce na plecia makety balistických striel či deti so strelnými zbraňami. Prehliadke, kde sa objavili aj symbolické rakvy zahalené vlajkami USA a Izraela, prizerali tiež občania, z ktorých niektorí držali iránske vlajky.

Iránska štátna televízia ráno uviedla, že v uliciach metropoly je vyše 300-tisíc ľudí. Veliteľ revolučných gárd v Teheráne televízii oznámil, že k účasti sa zaregistrovalo viac ako 600-tisíc ľudí, pričom polovojenský výcvik podstúpi vyše milióna Iráncov.

Iránske úrady v minulosti uviedli, že k prípadnej mobilizácii sa zapísalo vyše 30 miliónov dobrovoľníkov, teda približne tretina populácie krajiny. Výcvik zahŕňa zaobchádzanie so strelnými zbraňami či poskytovanie prvej pomoci. (ČTK, AFP, AP)