Svet

Muž utrpel strelné poranenie trupu.

Podľa šéfky miestnej polície Lisy Davisovej bol prevezený do nemocnice vo vážnom, ale stabilizovanom stave. Muž bol zasiahnutý raz.

Davisová na tlačovej konferencii v prítomnosti starostu mesta a ďalších predstaviteľov povedala, že príslušníci polície neboli zapojení do samotnej operácie ani do streľby. Na mieste však zasahovala špeciálna vyšetrovacia jednotka polície, ktorá sa prípadom zaoberá.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť, pod ktoré ICE patrí, bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Starosta Austinu Kirk Watson uviedol, že chce, aby sa do vyšetrovania zapojila aj mestská polícia, ktorá podľa neho môže nezávisle posúdiť okolnosti streľby. Dodal, že nepovažuje za vhodné, aby vyšetrovanie viedol samotný ICE. (TASR, AP)

Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré volebná komisia zverejnila v noci na dnes.

Ľavica získala 25,7 percenta hlasov, čo je o 13,5 percenta viac ako v opakovaných voľbách vo februári 2023. Na druhom mieste skončila konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) so ziskom 18,8 percenta (-9,4) pred pravicovo-populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 16,3 percenta hlasov (+7,2).

Tretí sú Zelení so ziskom 14,3 percenta (-4,1) a štvrtí sociálni demokrati (SPD) so ziskom 12,1 percenta hlasov (-6,3). (TASR, DPA)

V dnešnych voľbách získala podľa najnovších prognóz verejnoprávnych televízií ARD a ZDF iba 4,9 percenta hlasov.

CDU tak tesne minula päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Ak tento trend potvrdia výsledky zverejnené volebnou komisiou, bude to prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka, čo CDU v krajinských voľbách získala menej ako päť percent hlasov.

Šance, že dôjde k obratu, sú minimálne, keďže neskoro večer zostávalo podľa volebnej komisie sčítať hlasy z necelých 20 volebných obvodov.

Víťazom volieb sa podľa prognóz stala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 38,1 – 38,3 percenta hlasov, nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Nemecka Do parlamentu vo Schwerine sa ešte dostali strana Ľavica (6,5 percenta) a Zelení (5,5 – 5,6 percenta). Pred bránami krajinského snemu rovnako ako kresťanskí demokrati zostala so ziskom 4,9 percenta aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu označil výsledok CDU v Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu. Vo svojej funkcii však chce zostať a pokračovať v reformách. (ČTK)

Vyhlásenie prichádza krátko po tom, ako Pchjongjang obvinil USA z vyostrenia napätia v súvislosti s vojenskými cvičeniami na Kórejskom polostrove.

Severná Kórea dnes zo svojho východného pobrežia odpálila v priebehu troch hodín dve strely. Podľa juhokórejského ministerstva obrany bol prvý z projektilov balistická raketa krátkeho doletu.

„Sme si vedomí nedávnych raketových testov a úzko konzultujeme situáciu s našimi spojencami a partnermi. Podľa súčasných odhadov nepredstavujú tieto udalosti bezprostrednú hrozbu pre americký personál či územie ani pre našich spojencov,“ uviedlo americké tichomorské veliteľstvo v príspevku na sieti X.

Japonská verejnoprávna stanica NHK uviedla, že prvý projektil dopadol mimo výlučnej ekonomickej zóny Japonska. „Táto séria krokov zo strany Severnej Kórey ohrozuje mier a bezpečnosť Japonska, celého regiónu i medzinárodného spoločenstva,“ citoval japonský podnikateľský list Nikkei japonského ministra obrany Šindžiró Koizumiho.

Juhokórejská Rada národnej bezpečnosti odsúdila odpálenie rakiet, ktoré nasledovalo po skúške z minulého týždňa. Rada vyzvala Pchjongjang, aby okamžite zastavil raketové aktivity, a varovala, že táto skúška priamo porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. KĽDR v sobotu odmietla rezolúciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá kritizovala jadrový program Pchjongjangu.

KĽDR minulý týždeň tiež odsúdila námorné cvičenie vedené USA, ktorého sa zúčastnili tiež Južná Kórea a Japonsko a ktoré sa odohralo od 29. augusta do 10. septembra v blízkosti amerického ostrova Guam v Tichom oceáne.

Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, v piatkovom vyhlásení pripísala vinu za neustále zhoršovanie napätia na Kórejskom polostrove vojenským cvičením organizovaným Spojenými štátmi a varovala, že Pchjongjang by mohol odpovedať „útočnejšou reakciou“. (ČTK, Reuters)

Varovali v rozhovoroch s denníkom The Guardian predstavitelia európskych spravodajských služieb.

Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelk povedal, že možný ruský útok, vrátane obmedzenej invázie na územie niektorého z členských štátov Aliancie, by mohol prísť nie za niekoľko rokov, ale mesiacov.

Britský denník pripomína, že varovania šéfov rozviedok zaznievajú v čase, keď poľský premiér Donald Tusk poslancom Sejmu povedal, že Rusko podľa spravodajcov v najbližších mesiacoch plánuje hybridné útoky s použitím dronov a rakiet na štáty podporujúce Ukrajinu, aby dokázalo, že článok päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane je skôr teoretické ako praktické ustanovenie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Tuskovo varovanie za „opodstatnené a dobre podložené“.

K potenciálnej hrozbe zo strany Moskvy sa v uplynulom týždni vyjadrili traja šéfovia európskych spravodajských služieb v samostatných rozhovoroch s denníkom The Guardian na rôznych miestach. Koudelka uviedol, že popri zvýšenej aktivite dronov by súčasťou plánov Kremľa mohla byť aj invázia malého rozsahu na územie niektorého zo štátov NATO, ktorý susedí s Ruskom.

„To je možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou, rozsiahlu kampaň na ovplyvnenie verejnej mienky,“ povedal Koudelka denníku The Guardian v sídle BIS v Prahe. Tento scenár by sa podľa neho mohol naplniť už počas mesiacov, nie rokov. „Veľa ľudí však robí všetko, čo je v ich silách, aby sa to nestalo,“ dodal.

Koudelka tiež povedal, že súčasnou ruskou taktikou je „eskalovať za účelom deeskalácie“. To znamená, že Kremeľ sa snaží zasahovať slabé miesta západných spoločností, aby oslabil ich podporu vojnovému úsiliu Ukrajiny. „Verí, že ak eskaláciu dostatočne vyhrotí, európske krajiny sa rozhodnú Ukrajinu nepodporovať,“ povedal šéf BIS v rozhovore. Ukrajina sa piatym rokom so západnou pomocou bráni rozsiahlej ruskej invázii.

The Guardian hovoril tiež s riaditeľom lotyšskej bezpečnostnej služby Normundsom Mežvietsom a šéfom švédskej vojenskej rozviedky a bezpečnostnej služby Thomasom Nilssonom. Všetci traja vrátane Koudelky usudzujú, že nech už sa stane čokoľvek, ruská sabotážna kampaň v Európe v najbližších mesiacoch pravdepodobne ešte zosilnie. (ČTK)

Hádka o ležadlo medzi obeťou, ďalším 76-ročným mužom a 21-ročnou ženou sa zvrhla na bitku medzi dvoma mužmi.

Vážne zraneného 82-ročného muža previezli do nemocnice, kde ho neskôr vyhlásili za mŕtveho. Druhého muža a mladú ženu zatkli. Okolnosti incidentu vyšetruje polícia. (TASR, AFP, ANA)

Údajne sa dohodli na schôdzke v New Yorku.

Termín plánovaného rokovania nespresnil, do New Yorku sa však na budúci týždeň chystá niekoľko svetových štátnikov na Valnom zhromaždení OSN.

„Bola to dôležitá konverzácia, prebrali sme toho veľa. Dohodli sme sa, že sa stretneme v New Yorku, a táto schôdzka by toho mohla veľa zmeniť,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský prezident

Šéfovi Bieleho domu podľa svojich slov poďakoval za nedávne vyslanie jeho splnomocnencov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera do Kyjeva. „Dôkladne sme prebrali kľúčové detaily a oni videli situáciu na Ukrajine na vlastné oči,“ napísal Zelenskyj.

Spojené štáty v poslednom čase znovu zosilneli snahy o ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Witkoff s Kushnerom nedávno navštívili najprv Moskvu a potom Kyjev. Ich cesta do Európy však posun nepriniesla.

„Mierová cesta je našou prioritou číslo jeden. Existujú nápady na kroky na deeskaláciu a na riešenie základných bezpečnostných otázok – energetickej bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti a ochrany ľudských životov,“ uviedol ďalej Zelenskyj s tým, že Kyjev je pripravený podniknúť v tomto smere vážne kroky.

Na záver ukrajinský prezident oznámil, že Trumpovi poďakoval za nedávne podpísanie zákona zavádzajúceho rozsiahle sankcie, ktoré majú dostať Rusko pod väčší tlak a napomôcť ukončeniu vojny.

Sankčný balík je odkazom republikánskeho senátora Lindseya Grahama, ktorý patril vo Washingtone medzi najvýznamnejších podporovateľov Ukrajiny v jej obrane proti ruskej invázii, a ktorý zomrel v júli krátko po svojej poslednej návšteve Ukrajiny. (ČTK)

Na francúzskom súostroví Saint-Pierre a Miquelon neďaleko kanadského pobrežia to dnes spoločne zdôraznili francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf kanadskej vlády Mark Carney.

Ich vyjadrenie prišlo v reakcii na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Kanade opakovane hrozí anexiou. Stupňuje sa tiež colná vojna medzi oboma donedávna blízkymi obchodnými partnermi.

„Obaja veríme v demokraciu, právny štát, dodržiavanie medzinárodného práva, rešpekt k voľnému a spravodlivému obchodu, vedu, na ktorej zakladáme svoje rozhodnutia, a strategickú autonómiu, ktorú obhajujeme. A práve to veľmi hlboko spája Kanadu a Francúzsko, Kanadu a Európsku úniu,“ zdôraznil Macron.

Carney, ktorý francúzske ostrovy ležiace len niekoľko kilometrov od Kanady navštívil prvýkrát, tiež vyjadril želanie posilniť vzťahy medzi oboma krajinami vrátane EÚ. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno v prejave v europarlamente vyhlásila, že Kanada by sa mala stať prvým pridruženým členom Únie.

Predstavitelia oboch krajín potvrdili, že sa budú snažiť posilniť väzby v oblastiach rybolovu, bezpečnosti a energetiky.

Americký prezident pravidelne vyhráža Kanade anexiou a nedávno zverejnil mapu, na ktorej je celá oblasť pokrytá americkou vlajkou, vrátane ostrovov Saint-Pierre a Miquelon. (ČTK, AFP)

Privítal by preto, keby rešpektoval, že predseda vlády uprednostňuje mier.

Vyhlásil to v reakcii na nedeľné vyjadrenie prezidenta ČR, ktorý označil Ficove slová o článku 5 zmluvy o NATO za závažné.

„Český prezident Petr Pavel, ktorému ako hlave suverénnej ČR vždy prejavujem úctu a rešpekt, má často tendenciu vyjadrovať sa k mojej práci. Tentokrát ho vyrušil môj postoj k snahám vyprovokovať vojnový konflikt medzi NATO a Ruskom,“ povedal predseda vlády SR. Ako podotkol, nepatrí a nebude patriť medzi hľadačov zámienky na vojnu medzi NATO a Ruskom.

„Vojenská rétorika Západu a hľadanie zámienky na vojnový konflikt s Ruskom má prekryť neschopnosť liberálneho sveta riešiť elementárne výzvy ako sú ceny a dostatok energií a palív či nelegálnu migráciu,“ skonštatoval Fico.

Tvrdí, že pokiaľ bude premiérom, nebude súhlasiť, aby sa slovenskí vojaci zúčastnili na akomkoľvek „vojenskom dobrodružstve“, ktoré vyprovokuje niekto z NATO. „V prípade skutočného ozbrojeného útoku proti jednému alebo viacerým členským štátom NATO príslušný článok 5 Zmluvy NATO dáva členským štátom NATO viaceré možnosti ako prejaviť solidaritu,“ podotkol Fico.

Prezident ČR Petr Pavel vyhlásil, že slová Fica o článku 5 Severoatlantickej zmluvy považuje za závažné. „Je to úplne závažné oznámenie, ktoré by sme mali brať vážne a z ktorého by sme si rozhodne nemali brať príklad. Článok 5 je jednoznačne vyjadrením solidarity a vzájomnej zodpovednosti. Pokiaľ ktokoľvek povie, že je rád za to, že je členom NATO, inými slovami, že nás NATO chráni, ale zároveň že nie je ochotný sa zapojiť v prípade, že bude napadnutý ktokoľvek iný, tak nepochopil slovo solidarita,“ vyhlásil Pavel.

Fico vo štvrtok (17. 9.) počas svojho prejavu na otvorení nového akademického roka v Prešove vyjadril obavy o vývoj vojny na Ukrajine. Situácia podľa neho nikdy nebola taká vážna a vypätá, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojenského konfliktu, ako je teraz. Fico si neželá, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu. Predseda vlády SR to povedal v kontexte článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že ozbrojený útok proti jednej členskej krajine NATO sa považuje za útok proti všetkým. (TASR)

Vyplýva to z exit pollu štátneho Celoruského centra pre výskum verejnej mienky.

Do parlamentu sa podľa exit pollu dostalo päť strán. Na druhom mieste skončila Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) so ziskom 14,2 percenta. Uspela aj Liberálnodemokratická strana (LDPR) so ziskom 10,7 percenta, Noví ľudia so ziskom 9,7 percenta a Spravodlivé Rusko so ziskom 6,6 percenta.

Voliči vo voľbách rozhodovali o 450 členoch Štátnej dumy, ktorí ich budú zastupovať najbližších päť rokov. Polovica kresiel bude rozdelená na základe straníckych kandidátok, zvyšných 225 je vyčlenených pre víťazov v jednomandátových volebných obvodoch.

Šlo o prvé parlamentné voľby v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po prvýkrát sa hlasovalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny – v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Volebné miestnosti sa po druhýkrát otvorili aj na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Jedinej protivojnovej strane Jabloko bolo rozhodnutím súdu zakázané zúčastniť sa na voľbách do Štátnej dumy. Zvyšné strany, ktoré sa do parlamentu dostali, vojnu na Ukrajine podporujú a v kľúčových oblastiach často hlasujú spolu s Jednotným Ruskom.

Parlamentné voľby sa v Rusku konali od 18. septembra do 20. septembra. Volebné miestnosti sa ako prvé otvorili na ruskom polostrove Kamčatka a v ruskom autonómnom okruhu Čukotka, posledné sa zatvorili v exkláve Kaliningrad. (TASR, AFP, Interfax)

Aktualizované 20.26 h.