Svet

Sú podozriví z prípravy teroristického činu. (TASR, AP, Sky News)

Značnú časť z nich tvorili balistické rakety. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dodal tiež, že v noci na nedeľu pri ruských útokoch zahynuli štyria ľudia – traja v Záporožskej oblasti a jeden v Kyjeve. Cieľom útokov boli aj obytné budovy, energetická a civilná infraštruktúra v Odeskej, Charkovskej, Sumskej, Mykolajivskej, Chersonskej, Poltavskej, Žytomyrskej a Kyjevskej oblasti, napísal prezident na X.

V Kyjeve bol dvakrát zasiahnutý objekt dátového centra. Agentúra DPA uviedla, že ruské ministerstvo obrany tiež informovalo o útokoch na dátové centrum v ukrajinskej metropole, a okrem toho aj na logistické spoločnosti pri hlavnom meste a v Odese či zariadenia v prístave Kilija. Tieto tvrdenia však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.

Ukrajina je v posledných týždňoch vystavená najmä úderom dronov s prúdovým pohonom. Tie sú rýchlejšie a lietajú vo väčších výškach ako modely s vrtuľami.

Aj keď Zelenskyj v sobotu na X uviedol, že v súčasnosti sa im darí zachytiť už približne 55 percent prúdových dronov, doteraz na to neboli predložené žiadne dôkazy. Dodal pritom, že postupne posilňujú obranu, aby dosiahla minimálne úroveň, ktorú má Ukrajina v boji proti Šahídom – viac ako 90 percent zostrelených bezpilotných strojov. (TASR, DPA)

Oznámil to vládny úrad pre zvládanie katastrof.

Výdatné zrážky postihli veľkú časť štátu Uttarpradéš a vyvolali záplavy a zosuvy pôdy. Agentúra Reuters informovala, že popri 56 obetiach v Indii zahynulo 14 ľudí v susednom Nepále a ďalších 11 je nezvestných.

Nepálske úrady zároveň varovali pred možnými ďalšími prudkými povodňami.
Uttarpradéš s viac než 240 miliónmi obyvateľov je počas každoročného obdobia monzúnov trvajúceho od júna do septembra často sužovaný lejakmi a búrkami.

Indická vláda uviedla, že v Uttarpradéši od piatka do nedele napršalo 66,5 milimetra zrážok, čo je výrazne viac ako sezónny priemer 7,6 milimetra. Za uplynulé tri dni bolo poškodených viac ako 1000 domov a desiatky ľudí utrpeli zranenia.

Indický meteorologický úrad v posledných rokoch varoval pred nárastom extrémnych poveternostných javov vrátane silných búrok sprevádzaných bleskami.

Nedávne záplavy v pohraničí Nepálu a čínskeho autonómneho regiónu Tibet si vyžiadali najmenej 1400 obetí a spôsobili obrovské materiálne škody. (TASR, AFP)

Ukazujú to predbežné prognózy zverejnené švajčiarskou televíziou SRF po zatvorení hlasovacích miestností.

Odmietnutá bude podľa očakávaní aj druhá iniciatíva zameraná na posilnenie udržateľnej domácej poľnohospodárskej produkcie.

Švajčiarska neutralita bola medzinárodne uznaná v roku 1815, jej korene však siahajú až do roku 1516. Vychádzajúc z princípu neutrality sa Švajčiarsko nezapája do vojen medzi inými krajinami, s bojujúcimi stranami neuzatvára vojenské spojenectvá, neposiela im vojakov ani zbrane a neumožňuje im prechod cez svoje územie.

Iniciatíva Pro Schweiz, ktorá vyzbierala dostatok podpisov na vypísanie referenda, a pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP) tvrdia, že neutralita krajiny bola narušená, keď Bern uvalil sankcie na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu a zároveň nadviazal užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO).

Švajčiarska ústava v súčasnosti neobsahuje žiadnu presnú definíciu neutrality. To chceli aktivisti zmeniť prijatím záväzku, že švajčiarska neutralita bude trvalá a krajina bude musieť byť schopná sama seba vojensky ubrániť.

Takisto chceli zaručiť, že Švajčiarsko nevstúpi do vojenských zoskupení, nezúčastní sa na konfliktoch medzi ďalšími krajinami ani neuplatní sankcie voči stranám vojny, pokiaľ o tom nerozhodne Organizácia Spojených národov (OSN).

Tento návrh takmer jednomyseľne – až na stranu SVP – odmietla celá politická scéna. Vláda aj parlament argumentovali, že je príliš dogmatický a v čase rastúceho geopolitického napätia by obmedzil manévrovací priestor krajiny.

„Neutralita sa vždy uplatňovala s určitou mierou flexibility,“ uviedol švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

Švajčiari v nedeľu hlasovali v celonárodnom referende aj o návrhu iniciatívy Za bezpečné potraviny, ktorá požadovala, aby krajina zvýšila podiel potravín rastlinného pôvodu, zabezpečila prístup k čistej pitnej vode a nastavila prísne ekologické pravidlá. (TASR)

Autobus s filipínskymi turistami smeroval ráno z Milána do Mníchova na Oktoberfest, keď zišiel z cesty a prevrátil sa.

Na mieste zasahovali desiatky záchranárov. V autobuse bolo 35 cestujúcich a dvaja vodiči. Jeden z vodičov, ktorý bol v čase nehody za volantom, mal talianske občianstvo, doplnila polícia.

Šesť ťažko zranených previezli vrtuľníkmi do okolitých nemocníc, jeden pacient je v život ohrozujúcom stave. Ďalších dvoch turistov odviezli sanitkami a 22 ľudí ošetrili na mieste.
Príčina nehody zatiaľ nie je známa. „Je príliš skoro na to, aby sme sa k tomu vyjadrovali,“ uviedla hovorkyňa polície s tým, že sa začalo vyšetrovanie.

Diaľnica bola v oboch smeroch úplne uzavretá. Na mieste zasahovalo približne 130 hasičov, 130 záchranárov a 20 policajtov.

Oktoberfest je tradičný pivný festival, ktorý sa každoročne koná v nemeckom Mníchove. Patrí medzi najväčšie ľudové slávnosti na svete a priťahuje milióny návštevníkov z Nemecka aj zo zahraničia. (TASR, DPA, AFP)

Úrady na Ukrajine ho podozrievajú z vlastizrady a uvalili naňho sankcie.

O rozhodnutí zverejnenom v srbskom oficiálnom vestníku informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Novynskyj sa narodil v Sovietskom zväze a po jeho rozpade nadobudol ruské občianstvo. Neskôr sa presťahoval na Ukrajinu, kde začal rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť. Ukrajinské občianstvo získal v roku 2012 a o rok nato sa stal poslancom. Z Ukrajiny odišiel krátko pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022.

Podľa dekrétu podpísaného srbským premiérom Djurom Macutom udelila vláda občianstvo Novynskému na základe právneho ustanovenia, ktoré Belehradu umožňuje naturalizovať cudzieho štátneho príslušníka v zrýchlenom konaní, ak to je podľa úradov v záujme Srbska. Vláda nevysvetlila, aký národný záujem bol dôvodom na tento krok v prípade Novynského.

Ukrajinské úrady začiatkom minulého roka informovali Novynského v neprítomnosti, že je podozrivý z vlastizrady a podnecovania náboženskej nenávisti. Podľa úradov propagoval ruské naratívy a konal v záujme Ruska, čo sám odmietol a označil sa za oddaného zástancu Ukrajiny.

Novynskyj bol v minulosti významným podporovateľom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC), ktorá je spájaná s ruskou pravoslávnou cirkvou a jej moskovským patriarchátom. Ukrajina naňho uvalila sankcie v decembri 2022.

Od odchodu z Ukrajiny Novynskyj podľa RFE/RL žije v Chorvátsku. Časopis Forbes jeho majetok v súčasnosti odhaduje na približne 1,2 miliardy dolárov. (TASR, RFE/RL)

Protest vyvolalo vysťahovanie 87-ročnej ženy z bytu, kde žila takmer celý život.

Po proteste, ktorý v sobotu prilákal do ulíc Madridu desaťtisíce ľudí, si stovky z nich rozložili približne sto stanov na rušnom námestí Puerta del Sol v centre metropoly. Väčšina demonštrantov tam strávila celú noc.

Vládne úrady odhadli, že na sobotňajšej demonštrácii sa zúčastnilo približne 25-tisíc ľudí, zatiaľ čo jej organizátori ich počet stanovili na vyše 300-tisíc.

Protestujúci za štrngania kľúčov a pískania na píšťalky vyjadrovali nespokojnosť s rastúcimi nákladmi na bývanie, ktorá panuje v Madride i ďalších španielskych mestách. (TASR, AFP)

Policajti v okolí základne evakuovali domy.

Polícia grófstva Gloucestershire uviedla, že vo Whelforde na západe Anglicka evakuuje viaceré nehnuteľnosti. Obec sa nachádza neďaleko základne Britského kráľovského letecta (RAF) Fairford, ktorú využívali ozbrojené sily USA počas vojny s Iránom.

„V súčasnosti evakuujeme viaceré nehnuteľnosti v oblasti Whelfordu po vyhlásení stavu vážneho incidentu,“ uviedla polícia podľa stanice Sky News. Zároveň dodala, že sa tak stalo po zatknutí niekoľkých mužov „pre podozrenie z trestných činov podľa zákona o výbušninách“.

„Na mieste v súčasnosti preveruje niekoľko vozidiel špecializovaný tím armády na likvidáciu výbušných zariadení,“ napísala ďalej vo vyhlásení.

Polícia tiež ubezpečila, že „podľa nášho presvedčenia“ je situácia pod kontrolou a na mieste je vytvorený kordón. Evakuovaných ľudí umiestnili do neďalekého rekreačného strediska.

Bezpečnostné opatrenia na leteckej základni sa v uplynulých dňoch výrazne sprísnili. Britská vláda už v júli uviedla, že ozbrojené sily sú pripravené chrániť krajinu pred akýmkoľvek útokom po tom, ako iránske Revolučné gardy varovali, že Spojené kráľovstvo by nemalo umožniť americkým bombardérom štartovať z Fairfordu. (TASR, AP)

Informovala o tom tamojšia polícia.

Juhoafrická polícia priblížila, že v sobotu večer zahynulo 17 ľudí, keď osem útočníkov ozbrojených puškami AK-47 a pištoľami začalo strieľať v bare v obci Wedela juhozápadne od Johannesburgu. „Údajne prehľadali niektorých hostí a vzali im mobilné telefóny, potom z miesta činu ušli v dvoch neidentifikovaných vozidlách,“ uviedla polícia. Medzi obeťami bolo 13 mužov a štyri ženy.

Pri ďalšej hromadnej streľbe v obci neďaleko Kapského Mesta zahynulo v nedeľu skoro ráno desať ľudí.

Polícia dodala, že v súvislosti s dvoma najnovšími streľbami zatiaľ nikoho nezadržala. Správy naznačujú, že úrady v oboch prípadoch pátrajú po viacerých ozbrojencoch.

K obom streľbám došlo len niekoľko dní po hromadnej streľbe na domácej párty pri východopobrežnom meste Durban, pri ktorej zahynulo 11 ľudí vrátane tehotnej ženy. (TASR, AFP, AP)

Referendum podporuje radikálna pravicová strana, podľa ktorej sa vláda príliš priblížila k EÚ a NATO, najmä v súvislosti s vojnou Ruska na Ukrajine.

Hlasovanie sa začne o 10.00 h. Švajčiari vo veľkej miere podporujú neutralitu svojej krajiny, no iniciatíva, ktorej cieľom je zakotviť jej presnú definíciu do ústavy, odhalila veľké nezhody v otázke, čo by mala znamenať.

Tradičnou pozíciou krajiny je ozbrojená vojenská neutralita, no ruská invázia na Ukrajine otvorila otázky týkajúce sa jej nezapájania sa do zahraničných konfliktov.

Organizácia Pro Switzerland, ktorá presadzuje suverenitu krajiny a nesúhlasí s rozhodnutím Bernu podporiť hospodársky tlak EÚ voči Moskve, zozbierala dostatok podpisov na vypísanie referenda. V návrhu požaduje, aby ústava garantovala, že neutralita bude „ozbrojená a trvalá“.

Švajčiarsku by to zabránilo v nadväzovaní užších vzťahov s NATO a vylúčilo akékoľvek vojenské spojenectvo s výnimkou prípadu, ak by bola krajina napadnutá. Zároveň by bolo zakázané uvaľovanie sankcií, ak by na to nevyzvala Organizácia Spojených národov.

Návrh takmer jednomyseľne odmietla celá politická scéna. Vláda aj parlament tento plán odmietli s argumentom, že je príliš dogmatický a v čase rastúceho geopolitického napätia by obmedzil manévrovací priestor krajiny.

„Neutralita sa vždy uplatňovala s určitou mierou flexibility,“ uviedol švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis a dodal, že krajina „nebude odvracať zrak, keď vidíme porušovanie medzinárodných pravidiel, ktoré nám umožňujú žiť v mieri“. (TASR, AFP, AP)