Svet

ak sa advokát nedostaví do 48 hodín od zadržania.

Rozhodol o tom dnes Súdny dvor Európskej únie, ktorý vyhovel žalobe Európskej komisie. Rovnaké pochybenia vytkol aj Maďarsku. (ČTK)

Krajina k tomuto kroku pristúpila po tom, ako zo šiestich doterajších kandidátov nevzišiel žiadny jasný favorit.

Nusajbahová je námestníčkou ministra pre politické záležitosti v rezorte diplomacie SAE a v minulosti už Abú Zabí v OSN reprezentovala. „Kandidujem na post generálnej tajomníčky, lebo verím, že nastal čas postupovať naliehavejšie: konať skôr, spájať ľudí napriek rozdielom a posúvať prácu vpred, kým neprinesie konkrétne výsledky,“ uviedla vo vyhlásení.

V zatiaľ poslednom neformálnom indikatívnom hlasovaní (tzv. straw poll), ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň s cieľom zistiť, ktorí kandidáti majú šancu stať sa novým generálnym tajomníkom OSN, každý z nich narazil na faktické veto.

Tým disponuje päť z 15 členov Bezpečnostnej rady OSN a môžu zablokovať ktoréhokoľvek kandidáta, ktorý je pre nich neprijateľný. Presne to sa stalo v piatok, keď všetkých sedem kandidátov dostalo najmenej dve vetá.

Senegalský kandidát Macky Sall následne z predvolebného boja odstúpil. Na čele tak zostala Kostaričanka Rebeca Grynspanová, ktorá patrila medzi favoritov aj v predchádzajúcich piatich hlasovaniach. Spolu s ňou pokračuje bývalá guayanská ministerka zahraničných vecí Carolyn Rodriguesová-Birkettová. V hre zostávajú aj Rafael Grossi z Argentíny (súčasný šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu), Ivonne A-Bakiová a María Fernanda Espinosová z Ekvádoru či Olara Otunnu z Ugandy.

Súčasnému generálnemu tajomníkovi Antóniovi Guterresovi z Portugalska sa končí jeho druhé päťročné funkčné obdobie 31. decembra 2026.

Okrem toho, že kandidát získa potrebných deväť z 15 hlasov v Bezpečnostnej rade, nemôže dostať spomínané veto ani od jednej z piatich stálych veľmocí, ktoré sú v súčanosti výrazne rozdelené, pripomína AFP. Ak kandidát týmito prekážkami úspešne prejde, jeho meno bude predložené na schválenie Valnému zhromaždeniu OSN, kde sú zastúpené všetky členské štáty. (TASR, AFP)

ktorých zadržali v súvislosti s nedávnymi útokmi osadníkov na americkú fotoreportérku a starostu francúzskej obce na Západnom brehu Jordánu, uviedli právnici podozrivých.

Izraelská polícia v pondelok oznámila zadržanie desiatich ľudí zapletených do spomínaných útokov na okupovanom palestínskom území, kde stúpa počet prípadov násilia izraelských osadníkov, pričom orgány len zriedka stíhajú páchateľov.

Organizácia Honenu, ktorá poskytuje právnu pomoc a často zastupuje izraelských vojakov a osadníkov, uviedla, že všetci podozriví okrem jedného boli prepustení do domáceho väzenia. Jej právnik Assaf Gonen tvrdí, že zatknutie podozrivých bolo len „naoko“ a jeho cieľom bolo „znížiť tlak médií a záujem zahraničia“.

Maskovaní izraelskí osadníci minulý piatok zrazili na zem a zbili fotografku Heidi Levinovú, ktorá pre denník The Washington Post fotografovala zber olív na Západnom brehu Jordánu. Levinová utrpela zlomeniny štyroch stavcov, dvoch rebier a štyri bodné poranenia.

O deň neskôr osadníci napadli konvoj európskych diplomatov a zbili 78-ročného starostu francúzskej obce Aulnoye-Aymeries Bernarda Baudouxa.

Tieto útoky vyvolali medzinárodné odsúdenie, no zo strany izraelskej vlády zazneli podľa AFP rozporuplné reakcie.

Premiér Benjamin Netanjahu ich spochybnil a vyhlásil, že takéto vážne obvinenia je potrebné podložiť dôveryhodnými dôkazmi. Jeho reakcia vyvolala mimoriadne ostrú kritiku zo strany opozície, ktorá ho obvinila z toho, že poškodzuje obraz Izraela v zahraničí. (TASR, AFP)

alebo narazilo na námorné míny.

Agentúra AP napísala, že v prípade potvrdenia by išlo o najvyšší počet plavidiel poškodených v prielive za jediný deň od začiatku vojny v Iráne.

Námorníctvo Revolučných gárd vo vyhlásení uviedlo, že v severnej časti Perzského zálivu zasiahlo štyri plavidlá zapojené do nelegálneho obchodovania s ropou a začali horieť. Tankery sa podľa neho snažili preplávať prielivom po trase, ktorú Irán nepovoľuje. Požiare údajne vypukli aj na troch lodiach, ktoré zasiahli míny západne od Hormuzského prielivu.

Gardy súčasne varovali americkú armádu, že ak bude naďalej „podnecovať lode, aby sa plavili“ cez Hormuzský prieliv, môže to viesť k rozsiahlejšej odvetnej reakcii Iránu namierenej proti základniam USA na Blízkom východe.

Teherán si nárokuje kontrolu nad touto strategickou vodnou cestou, cez ktorú pred konfliktom s USA prechádzala pätina svetových dodávok ropy, a pravidelne útočí na plavidlá, ktoré tadiaľ prechádzajú bez jeho povolenia. V uplynulých týždňoch iránske sily útoky na ropné tankery v prielive zintenzívnili.

Hormuzský prieliv je hlavným zdrojom napätia medzi Teheránom a Washingtonom od začiatku vojny na Blízkom východe, ktorá vypukla koncom februára po útokoch USA a Izraela na Irán.

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že Spojené štáty s Iránom v súčasnosti nerokujú a že už čoskoro „tak či onak k niečomu dôjde“. „Väčšina ľudí si zrejme myslí, že to bude až po voľbách, a uvidíme, čo sa stane,“ dodal s odkazom na nadchádzajúce voľby do Kongresu USA. (TASR)

Zaistili viac ako 500 kilogramov metamfetamínu (pervitínu) a 300 kilogramov amfetamínu.

Pri trojdňovej operácii, ktorá sa netýkala len tohto laboratória, polícia v jednej logistickej firme zastavila aj zásielku určenú pre Česko, ktorá obsahovala 17 kilogramov metamfetamínu.

Výrobňu neďaleko Vilniusu prevádzkoval holandský občan tureckého pôvodu.

„Drogy sa tam vyrábali takmer v priemyselnom meradle,“ upozornil v stredu na tlačovej konferencii Saulius Briginas, zástupca šéfa litovskej kriminálnej polície. Išlo o jedno z najväčších laboratórií, aké kedy policajti v Pobaltí odhalili.

Jej prevádzku podľa vyšetrovateľov zrejme organizoval občan Holandska a ilegálne aktivity koordinoval s tromi litovskými občanmi.

Okrem stoviek kilogramov amfetamínu a metamfetamínu polícia zaistila viac ako tritisíc litrov látky BMK, čo je prekurzor na výrobu spomínaných syntetických drog, a asi 4,5 kilogramu syntetického kathinónu.

Litovské úrady sa domnievajú, že vzhľadom na množstvo zhabaných látok nemohlo laboratórium zásobovať len drogový trh v tejto pobaltskej krajine. Za možné ciele považujú Holandsko, Nemecko, Belgicko a Česko.

Skupina si laboratórne vybavenie a chemikálie obstarávala v Číne, Indii a u špecializovaných predajcov v Litve.

Euronews píše, že za ilegálnu výrobu, držanie a obchod s veľmi veľkým množstvom drog hrozí v Litve až 18-ročné väzenie. Polícia v súvislosti s týmto prípadom zatiaľ obvinila štyroch ľudí. (ČTK, Euronews)

Vyhlásil to český prezident Petr Pavel v rozhovore s magazínom Politico a ďalšími médiami zo siete Axel Springer Global Reporters Network.

Koordinované americko-európske sankcie na ruskú ropu, podnikateľov a ďalšie priemyselné subjekty dostávalo Moskvu podľa Pavla pod tlak, ale vďaka Trumpom oznámenej dohode o vývoze ruskej nafty získala „čas na oddych“.

Dosiahnuť prímerie preto bude teraz oveľa ťažšie, domnieva sa Pavel. „Rusko využíva túto situáciu na to, aby sa vymanilo z tlaku, a je to pre nich akási morálna vzpruha,“ povedal v rozhovore, ktoré médiám podľa Politica poskytol v utorok.

Trump podľa českého prezidenta pristupuje k Rusku otvorenejšie než ktorýkoľvek európsky líder a „do určitej miery ho môže Vladimir Putin priťahovať ako autoritatívny vládca“. Rusko-ukrajinskú vojnu Trump podľa Pavla zrejme nevníma „ako boj medzi demokraciou a autokraciou, pretože na to pozerá jednoducho z hľadiska hospodárskej prosperity Spojených štátov“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr vyhlásil, že dohoda medzi Trumpom a Putinom hrá do karát Rusku. Šéf Bieleho domu v poslednej dobe ukrajinského prezidenta opakovane kritizoval za útoky na ruské rafinérie a obvinil ho z predlžovania vojny s Ruskom. Naopak, o Putinovi podľa Politica hovoril pozitívne a tento týždeň povedal, že „Rusko sa voči Ukrajine správa celkom normálne a veľa toho nerobí“.

Pavel v rozhovore Zelenského podporil a označil jeho a Ukrajinu za obete konfliktu. „Nebola to Ukrajina, kto zaútočil na Rusko. Nebola to Ukrajina, kto ohrozoval Rusko,“ uviedol.

Hoci v súvislosti s americko-ruskou dohodou vyjadril obavy, odmietol vyhlásiť, že USA Ukrajinu alebo iných európskych partnerov zradili. „Ešte neviem, či to môžeme nazvať zradou, ale ja by som to nazval chybou,“ povedal s tým, že dohoda dodáva Rusku novú nádej a je „jednoznačne proti našim záujmom v Európe“. Súčasne nevylúčil, že niekedy v budúcnosti by európske krajiny mohli nakupovať ruskú ropu, no „bude to trvať nejaký čas“ a Rusko by sa muselo stať krajinou, ktorá „rešpektuje suverenitu a hranice iných“. (TASR)

sa len niekoľko hodín po svojom vyslobodení vrátil naspäť.

Úrady sa tak opäť pokúsia naviesť ho do otvoreného mora.

Približne 3,5-metrového žraloka medeného prvýkrát spozorovali v pusanskom kanáli 18. septembra. Zviera dostalo prezývku Pukangi odvodenú od kórejského názvu pre severný prístav v Pusane. Za mesiac sa na neho prišlo pozrieť viac ako 1,6 milióna návštevníkov.

Úrady najprv čakali, či žralok z kanála vypláva sám, no pre rastúce obavy o jeho stav sa napokon rozhodli zasiahnuť. S pomocou sietí pripevnených k plávajúcim pontónom ho v stredu večer začali usmerňovať do mora. Pukangi však siete podplával a vrátil sa do kanála.

Juhokórejské ministerstvo pre oceány uviedlo, že žraloka sa opäť pokúsia dostať z kanála vo štvrtok. Úrady pritom majú za sebou už dva neúspešné pokusy.

Žralok má však aj veľmi pozitívny účinok na miestnu ekonomiku. Starosta Pusanu sa mu poďakoval za publicitu, ktorá by podľa neho inak stála „bilióny“ wonov (1 EUR = 1489 KRW, pozn. TASR).

Environmentálne organizácie spájajú jeho výskyt v kanáli s otepľovaním morí a tvrdia, že rastúce teploty vytláčajú ryby žijúce v teplejších vodách smerom na sever a za nimi sa vydávajú aj subtropické druhy žralokov. (TASR, AFP)

Kyjev v noci čelil druhému raketovému útoku za niekoľko hodín. Vypočujte si prehľad správ v Rádiožurnále:

Zahŕňajú napríklad zrušenie priamej voľby poslancov Európskeho parlamentu (EP) či oslabenie Európskej komisie (EK).

„Európska únia už nie je zoskupením suverénnych štátov,“ vyhlásila spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová v sídle EP v Štrasburgu. Kritizovala pritom, že eurokomisia ako jediná inštitúcia EÚ s právom predkladať legislatívu nie je volená priamo. Označila to za „veľké narušenie demokratického rozhodovacieho procesu“.

„Preto hovoríme, že musíme EÚ prestavať a vrátiť právomoci národným parlamentom a vládam,“ uviedla. Členské štáty by podľa Weidelovej mali mať možnosť odstúpiť od celoúnijných zmlúv. Ako príklad uviedla dohodu o schengenskom priestore, ktorý umožňuje cestovanie v rámci Únie bez vízových kontrol na vnútorných hraniciach. Nemecko by podľa Weidelovej malo mať možnosť z neho vystúpiť a chrániť svoje hranice.

AfD tiež navrhuje, aby europoslancov namiesto priamej voľby občanmi členských krajín EÚ menovali národné parlamenty. „Ústredným rozhodovacím orgánom“ by podľa strany mala byť Európska rada tvorená lídrami 27 členských krajín.

V strategickom dokumente AfD vyzýva aj na „zásadnú reformu“ systému eura, pričom poukazuje na štrukturálnu nerovnováhu. Strana žiada, aby sa úloha Európskej centrálnej banky (ECB) striktne obmedzila na svoj pôvodný mandát, ktorým je zabezpečovanie cenovej stability. Zároveň žiada, aby malo Nemecko v Rade guvernérov ECB väčšiu váhu pri hlasovaní. (TASR, DPA)

K explózii došlo po tom, keď policajti prišli pred danú budovu a následne zdvihli batoh, v ktorom sa pravdepodobne nachádzali drogy.

Informovala o tom grécka polícia. Všetkých zranených previezli do nemocnice. Polícia okolnosti incidentu vyšetruje. Terorizmus vylúčila.