Svet

Podľa hovorkyne Karolíny Kříženeckej nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o kybernetický útok alebo úmyselné poškodenie.

Výpadok služieb Microsoftu zaznamenali aj ministerstvá financií, dopravy či školstva, vyplýva z ich informácií na sieti X a od hovorcov. Stretávajú sa okrem iného s nefunkčnou e-mailovou komunikáciou.

„Mrzí nás, že výpadky spôsobili našim zákazníkom ťažkosti, a pracujeme na odstránení problému. V tejto chvíli môžeme potvrdiť, že nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o kybernetický útok alebo iné úmyselné poškodenie. Ďalšie informácie budeme zdieľať, akonáhle ich budeme mať k dispozícii,“ uviedla Kříženecká.

Podľa agentúr sa pre výpadky služieb Microsoftu stretávajú s problémami jednotliví užívatelia, firmy aj štátne úrady po celom svete. Výpadky sa týkajú napríklad elektronickej pošty Outlook, komunikačnej služby Teams či asistenčnej služby Copilot využívajúcej umelú inteligenciu (AI).

Firma dnes uviedla, že jej snahy o odstránenie výpadkov nepostupujú podľa očakávaní. Dodala, že na náprave situácie ďalej pracuje.

V Česku výpadok služieb Microsoftu zasiahol napríklad ministerstvo financií, ministerstvo školstva alebo ministerstvo dopravy. Úrady sa kvôli tomu stretávajú s nefunkčnou či pomalou e-mailovou komunikáciou alebo cloudovými službami.

Na Letisku Václava Havla sa výpadok podľa hovorkyne Denisy Hejtmánkovej dotkol predovšetkým komunikačných a pracovných nástrojov, čiastočné obmedzenie sa týka e-mailovej služby, platformy Teams, SharePointu Online a ďalších naviazaných služieb.

Obmedzená je aj dostupnosť intranetu. Výpadok podľa hovorkyne nemá žiadny dopad na zabezpečenie letiskovej prevádzky ani na fungovanie prevádzkových a krízových systémov. (ČTK)

Spoločnosť, ktorá sídli neďaleko Mníchova, o tom sama informovala v tlačovej správe.

Bezpilotné stroje bavorská firma dodáva okrem iného ukrajinskej armáde. „Kybernetický incident“ sa podľa spoločnosti odohral na konci októbra. „Okamžité interné vyšetrovanie odhalilo prebiehajúci kybernetický útok zo strany nepriateľských aktérov,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Hrozbu sa podľa nej podarilo zablokovať vďaka rýchlej reakcii bezpečnostných tímov a spolupráci s úradmi. Zákazníkom žiadne nebezpečenstvo podľa firmy nehrozilo. Koho firma z útoku viní, neuviedla. Dala ho však do súvislosti so svojou podporou Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii.

Denník Financial Times (FT) uviedol, že nemecká armáda kvôli kybernetickému útoku prestala na čas drony firmy Quantum Systems z preventívnych dôvodov používať. Ministerstvo obrany sa na žiadosť agentúry DPA o komentár k správe FT nevyjadrilo.

Firma Quantum Systems agentúre Reuters oznámila, že jej výrobky fungujú normálne po celom svete, „vrátane Nemecka a Bundeswehru“. „Bundeswehr bol jediným zákazníkom, ktorý preventívne pozastavil činnosť svojich systémov,“ uviedol hovorca. Spoločnosť Quantum Systems vyrába drony na armádne aj civilné použitie. (ČTK, DPA, Reuters)

Vyhlásil to český premiér Andrej Babiš pri príchode na neformálny samit Európskej únie v Dubline.

Okomentoval tak štvrtkovú schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

„Pán prezident má záujem o ďalších 14 lietadiel, plus nám ponúka dronovú iniciatívu,“ povedal Babiš. Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček v stredu na podnikateľskej misii na Ukrajine oznámil možnosť dodania 16 skyfoxov, teda cvičných a ľahkých bojových lietadiel z dielne Aera Vodochody.

Minister doplnil, že štyri stroje už boli predtým potvrdené, a že teraz rokoval s ukrajinským premiérom Serhijom Koreckým o dodaní ďalších dvanásť.

Babiš povedal, že tieto české lietadlá sú veľmi vhodné na likvidáciu dronov, ktoré Rusko každodenne vypúšťa na ciele po celej Ukrajine. Poznamenal, že ničenie bezpilotných lietadiel týmto spôsobom patrí k tým lacnejším riešeniam. Poukázal tiež na to, že prípadný kontrakt na dodávku lietadiel by bol komerčný, takže Kyjev by za stroje zaplatil.

Ukrajina pod tlakom ruských dronových útokov vyvinula systémy protivzdušnej obrany a protivzdušnej kontroly, svoje skúsenosti teraz ponúka ostatným krajinám v podobe dronovej iniciatívy.

Možnosti spolupráce s Ukrajinou Babiš vidí okrem iného v jadrovej energetike, kde by Škoda JS mohla Ukrajincom dodávať turbíny, alebo v ťažbe plynu. Vo štvrtok premiér povedal, že ťažobnú licenciu by v krajine mohla získať česká firma. (ČTK)

Uviedla to kancelária hlavy štátu na sociálnej sieti Facebook.

Prezident poukázal na to, že s hlavnými cieľmi právnej normy zameranej na ochranu verejného majetku a obnovu dôvery verejnosti súhlasí. Uznáva, že vysoké postavenie a zodpovednosť politikov i štátnych funkcionárov odôvodňujú prísnejšie sledovanie ich majetkových prírastkov, ako aj majetku ich príbuzných.

Podľa hlavy štátu by však zákon nemal automaticky predpokladať zlý úmysel politikov a nemal by viesť k ich dlhoročnému nepretržitému preverovaniu ani po skončení funkcie. Baka v súvislosti s touto legislatívou vyjadril vážne výhrady aj v oblasti ochrany osobných údajov.

Parlament schválil predmetnú legislatívu 3. novembra hlasmi vládnej strany Tisza. Na jej základe by mal Národný daňový a colný úrad (NAV) vykonávať povinné majetkové kontroly politikov, a to až 20 rokov spätne.

Zavedenie týchto previerok ohlásil ešte v septembri predseda vlády Péter Magyar s cieľom preveriť, či majetok politikov zodpovedá ich zdaneným príjmom a majetkovým priznaniam. (TASR)

Vyhlásila to šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Urobila tak pred príchodom na neformálny samit lídrov krajín EÚ v írskom Dubline.

Zároveň by sa podľa nej Európa nemala nechať zatiahnuť do ruskej „pasce“. „Zatiaľ čo Rusko stále predkladá svoje maximálne požiadavky, mali by sme sa ich držať aj my a od nich začať rokovania,“ zdôraznila Kallasová pred novinármi.

Podľa nej však musí Rusko najskôr súhlasiť s prímerím a až následne možno otvárať ďalšie otázky. Diskusia o širšom bezpečnostnom usporiadaní Európy, ktorú sa EÚ a USA začiatkom tohto týždňa dohodli riešiť, by podľa Kallasovej iba odvádzala pozornosť od potreby zastaviť boje a znamenala by upadnutie do „ruskej pasce“.

„Máme jedného agresora a jednu obeť. A agresor nemá bezpečnostné obavy. Nikto naňho nikdy nezaútočil. On útočil na iných,“ vyhlásila šéfka diplomacie EÚ.

Kallasová sa zároveň ohradila voči námietkam niektorých krajín, ktoré nesúhlasia s tým, aby v budúcich mierových rokovaniach s Ruskom zastupovala Európu. „Všetky členské štáty sa v skutočnosti dohodli, že som to ja, kto zastupuje Európu v zahraničnej a bezpečnostnej politike,“ uviedla v reakcii na otázku o výhradách voči jej prípadnej úlohe vyjednávačky.

„Viem, že ma Rusi nechcú, ale máme my možnosť rozhodovať o tom, kto zastupuje Rusko? Nie, nemáme,“ dodala. Podľa Kallasovej musí mať Európa silný tím a ona je pripravená spolupracovať na tejto úlohe s ministrami zahraničných vecí členských štátov.

Írsky premiér Micheál Martin pri príchode na rokovanie vyjadril nádej, že diskusia prinesie jasnejšiu predstavu o tom, kto bude Európu zastupovať. Podľa neho by sa o tejto otázke malo rozhodnúť v priebehu jedného až dvoch týždňov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer potvrdil, že európski zástupcovia sa zúčastnia na ďalšom kole mierových rokovaní, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň.

„Bude tam vyjednávací tím, ktorý nebude len sledovať dianie ani konať samostatne, ale bude mať slovo,“ uviedol Zelenskyj. Americký vyslanec Jared Kushner zdôraznil, že dohodu o ukončení vojny nemožno dosiahnuť bez účasti Európanov pri rokovacom stole. (TASR)

Vydražená suma stanovila nový rekord v kategórii filmových predmetov z tejto série.

Meč sa objavil vo filmoch Impérium vracia úder a Návrat Jediho z 80. rokov.

Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred neformálnym samitom lídrov EÚ v írskom Dubline.

Reagovala tak na vyjadrenia, podľa ktorých sa Európania zúčastnia na ďalšom kole mierových rozhovorov.

„Myslím si, že je zrejmé, že Európa sa zapája do mierových rokovaní nielen s cieľom chrániť naše záujmy, ale aj s cieľom podporiť Ukrajinu,“ povedala von der Leyenová.

Jednou z tém dnešného rokovania bude aj otázka, kto a akým spôsobom bude zastupovať Európu v prípadných mierových rokovaniach.

Postoje členských štátov sa rozdeľujú do troch skupín. Francúzsko a Nemecko presadzujú, aby Európu zastupovali predovšetkým vojensky najsilnejšie krajiny skupiny E3 (Francúzsko, Nemecko a Británia). Taliansko a menšie členské štáty uprednostňujú predsedu Európskej rady Antónia Costu, ďalšie krajiny zase zvažujú vytvorenie nového formátu zastúpenia, či už prostredníctvom jednej osoby, alebo menšej delegácie. Estónsky premiér Kristen Michal podporuje spoločné zastupovanie Costom a šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou.

Írsky premiér Micheál Martin pri príchode na piatkové rokovanie vyjadril nádej, že samit prinesie jasnejšiu predstavu o tom, kto bude Európu zastupovať. Podľa neho by sa o tejto otázke malo rozhodnúť v priebehu jedného až dvoch týždňov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer potvrdil, že európski zástupcovia sa zúčastnia na ďalšom kole mierových rokovaní, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň. „Bude tam vyjednávací tím, ktorý nebude len sledovať dianie ani konať samostatne, ale bude mať slovo,“ uviedol Zelenskyj.

Americký vyslanec Jared Kushner zdôraznil, že dohodu o ukončení vojny nemožno dosiahnuť bez účasti Európanov pri rokovacom stole.

Európski predstavitelia sa zúčastnili aj na rokovaniach v Abú Zabí, priamo do trojstranných rozhovorov medzi Ruskom, Ukrajinou a USA však nezasahovali.

Ukrajina bude v budúcom roku čeliť aj výraznému nedostatku financií, pričom podľa odhadov jej môže chýbať približne 70 miliárd eur. Nemecký kancelár Friedrich Merz presadzuje, aby sa otázka financovania Ukrajiny prepojila s rokovaniami o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Niektorí lídri vrátane slovenského premiéra Roberta Fica však takýto postup dôrazne odmietajú.

Financovanie Ukrajiny na rok 2027 bude predmetom diskusie na piatkovom samite aj na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 26. a 27. novembra. (TASR)

Urobili tak pomocou tajných nahrávok ľudí, ktoré používali na oslovenie ich kontaktov.

Oznámil to americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI). Hekeri pri podvode, ktorý FBI nazýva FaceStealer, lákali obete na videohovory cez falošné verzie videokonferenčného softvéru ako Zoom, Microsoft Teams či Google Meet.

Ciele dostali pozvánky od skutočných kontaktov, s ktorými už predtým komunikovali, avšak hekeri prenikli do ich účtov a tajne zaznamenali ich zábery.

Počas samotného hovoru potom obete – tiež nahrávané – narazili na falošnú technickú chybu údajne odstrániteľnú kliknutím na odkaz. Ale po kliknutí na odkaz sa infikoval tak počítať obete, ako aj jej účty na sociálnych sieťach. Kontakty obete používali hekeri následne na oslovovanie ďalších ľudí.

FBI identifikovala a zadržala viac než 900 videí z webových kamier obetí, uvádza sa v stredajšom oznámení úradu. Hekeri podľa neho začínajú používať umelú inteligenciu na vytváranie takzvaných deepfake videí známych alebo vplyvných ľudí z odvetvia kryptomien a blockchainu.

Aktivitu FaceStealer pripísala FBI skupine severokórejských hackerov známej ako Sapphire Sleet alebo UNC1069. Ide o inú skupinu ako hackeri zo Severnej Kórey, ktorých FBI a firmy spájajú s nedávnou krádežou virtuálnych aktív v hodnote viac ako 6,3 miliardy dolárov z kryptomenovej burzy Binance. (TASR, Reuters)

S četbotom komunikovala o plánovanej vražde.

Spoločnosť, ktorá vyvíja a prevádzkuje rozhranie umelej inteligencie (AI), o tom informovala americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), ktorý následne kontaktoval maďarské orgány.

Ženu zadržali v Budapešti, uviedla webová stránka maďarskej polície police.hu. Cudzinku vzali do cely policajného zaistenia a podali návrh na jej väzobné stíhanie. FBI 8. novembra upozornil Transatlantické operačné oddelenie NNI, že používateľ internetu prepojený s Maďarskom sa pred četbotom riadeným umelou inteligenciou vyjadroval o násilných činoch proti životu.

Vyšetrovatelia NNI začali spoločne s agentmi FBI delegovanými do Maďarska pátrať po identite používateľa. Keďže z konverzácie vyplynulo, že dotyčná osoba pripravuje vraždu, polícia sa dostala pod časový tlak a pre závažnosť plánovaného trestného činu bola potrebná okamžitá medzinárodná spolupráca.

Po získaní obsahu konverzácie orgány zistili, že používateľka plánuje zaútočiť nožom na svojho známeho. Podľa správ mala v pláne vniknúť do jeho domu cez otvorené okno, nožom ho zmrzačiť a zabiť, a zaútočiť aj na jeho rodinných príslušníkov. Keďže vyjadrenia boli jednoznačné a v krátkom čase sa podarilo identifikovať aj vyhliadnutú obeť, bolo nutné páchateľku čo najskôr zadržať.

Na základe údajov z AI aplikácie, ako aj evidencie cudzincov žijúcich v Maďarsku, podozrivú osobu v krátkom čase vypátrali. Dvadsaťdvaročnú ženu, ktorá v Maďarsku študuje už niekoľko rokov, zadržali vyšetrovatelia 12. novembra v jej budapeštianskom podnájme.

Vykonali u nej domovú prehliadku, pri ktorej zaistili jej mobilný telefón a počítač, z ktorých forenzní vyšetrovatelia následne extrahovali elektronické dáta.

Po predvedení mladú ženu vypočuli ako podozrivú z prípravy vraždy. Vo svojej výpovedi uviedla, že počas četovania bola opitá, na správy si nepamätá, a že nemá v úmysle nikoho zabiť. NNI ju vzal do cely policajného zaistenia a podal podnet na jej vzatie do väzby. Prokuratúra však rozhodla o jej prepustení na slobodu, uviedla polícia vo svojom vyhlásení. (TASR)

Podľa iránskych Revolučných gárd narazil na námornú mínu.

Tanker sa podľa vyhlásenia gárd pokúsil preplávať po nepovolenej trase v južnej časti prielivu. Názov lode ani krajinu jej registrácie neuviedli.

Iránske sily v posledných týždňoch opakovane informovali o požiaroch alebo výbuchoch na lodiach v prielive po kontakte s námornými mínami. Americké ozbrojené sily však uvádzajú, že z hlavných trás cez prieliv boli míny odstránené.

Irán od vypuknutia vojny na Blízkom východe koncom februára výrazne obmedzuje lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Lode musia mať jeho povolenie na preplávanie a útočí na lode bez povolenia. Spojené štáty v reakcii zaviedli námornú blokádu iránskych prístavov a tankerom pri plavbe prielivom poskytujú vojenskú podporu.

Revolučné gardy zároveň oznámili, že v noci zaútočili na americký radarový systém včasného varovania v Bahrajne. Útok nepotvrdili ani USA ani Bahrajn. (TASR, AFP)