Stane sa tak štyri dni po operácii, pri ktorej mu bol odstránený dolný lalok pravých pľúc.
„Vzhľadom na výsledky krvných testov, röntgenové vyšetrenie hrudníka vykonané dnes ráno a na základe posúdenia klinického obrazu bol Svätý Otec uznaný za schopného na prepustenie z nemocnice,“ uviedli pápežovi lekári Luigi Carbone a Stefano Margaritora.
Pápeža v utorok operovali v rímskej Gemelliho nemocnici. Lekári mu počas približne 90-minútovej operácie odstránili dolný lalok pravých pľúc. Následné vyšetrenia potvrdili, že 71-ročný pápež má adenokarcinóm pľúc – najčastejší typ rakoviny tohto orgánu.
Vatikán v piatok (16. 10.) uviedol, že lekárske vyšetrenie pápeža naznačuje „postupné zlepšovanie“ jeho zdravotného stavu. Lekári čakajú na výsledky ďalších vyšetrení, ktoré majú objasniť molekulárne vlastnosti nádoru, prípadné rozšírenie ochorenia mimo odstráneného pľúcneho laloka a potrebu ďalšej liečby. (TASR, AP, AFP)
Ukrajinský prezident reaguje na najnovší krok Donalda Trumpa.
Ten v piatok (16. 10.) podpísal exekutívny príkaz, ktorým pozastavuje uplatňovanie nového rozsiahleho balíka sankcií namierených proti ruskej ekonomike.
Kongresu oznámil, že je to v národnom záujme Spojených štátov. (ČTK)
V druhom kole vyberajú zostávajúcich 22 senátorov. Piati senátori boli zvolení už v prvom kole so ziskom viac ako 50 percent hlasov. Najviac postupujúcich kandidátov má hnutie ANO, druhé je hnutie STAN.
Po zatvorení volebných miestností o 14.00 h sa začne spočítavanie hlasov. Podvečer budú známe výsledky.
Námorná bezpečnostná agentúra Vanguard identifikovala loď ako ropný tanker Safeen Principal plaviaci sa pod vlajkou Marshallových ostrovov.
Podľa nej vypukol požiar v strojovni a loď stratila výkon.
Plavidlo bolo zasiahnuté asi 68 námorných míľ od prístavu Jubail, uviedla UK Maritime Trade Operations (britská organizácia pre námorné obchodné operácie). Dodala, že „všetka posádka je podľa správ v bezpečí“.
Počas vojny na Blízkom východe sa lode v regióne pravidelne dostávajú pod iránsku paľbu, keďže Teherán blokuje Hormuzský prieliv ako jedinú možnosť plavby a vývozu ropy a plynu z Perzského zálivu.
Pred začiatkom útokov USA a Izraela na Irán 28. februára prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetového vývozu ropy. Odvtedy sa tadiaľ lode pre vysoké riziko útoku a potopenia plavia iba minimálne, čo následne prudko zvýšilo cenu ropných produktov. (TASR, AFP)
V rozsiahlych oblastiach regiónu sa držia husté oblaky dymu, ktoré si okrem iného vynútili uzatváranie škôl a viedli k prudkému nárastu dýchacích ťažkostí.
Požiare spustošili rozsiahle oblasti lesov a rašelinísk na indonézskom ostrove Sumatra a v indonézskych častiach Bornea a Novej Guiney. Jedovatý dym sa šíri do susednej Malajzie, Singapuru a na Východný Timor. Indonézska vláda na likvidáciu požiarov nasadila viac ako 60-tisíc hasičov.
Meteorologické centrum Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) dnes na svojom webe uviedlo, že pre južnú časť regiónu platí tretí stupeň na škále od nuly do troch. Ten sa vyhlasuje pri „vysokom riziku hustého (toxického) cezhraničného oparu“, teda pri dlhodobo aktívnych rozsiahlych ohniskách požiarov, pri najmenej dva dni pozorovanom opare či za sucha a vetra, ktorý dym ženie do susedných krajín. Podobné výstrahy centrum tento rok vyhlásilo už 27. marca a 26. augusta.
Indonézia s lesnými požiarmi bojuje pravidelne počas obdobia sucha, ktoré zvyčajne trvá od apríla do októbra, a malo by sa tak čoskoro skončiť. Tento rok sú však požiare intenzívnejšie pre mimoriadne silný meteorologický jav El Niňo.
Kľúčovú úlohu podľa odborníkov ale zohráva aj ľudský faktor, najmä vypaľovanie lesov za účelom získania pôdy a desaťročia trvajúce ničenie lesov. Singapur v piatok označil za vinníkov požiarov sedem indonézskych firiem a varoval, že to najhoršie môže ešte len prísť. (ČTK, AFP)
Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, čo americký líder podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa ruší zavedenie nových sankcií proti Moskve.
K tomuto kontroverznému kroku pristúpil v čase napätia vo vzťahoch s ukrajinským vedením.
„Pozastavenie platnosti Grahamovho zákona administratívou prezidenta Trumpa je významným a skutočne historickým okamihom,“ napísal na sociálnych sieťach Dmitrijev.
Trump iba v polovici septembra podpísal zákon o sankciách po tom, ako ho Kongres schválil s podporou oboch politických strán. Cieľom tzv. Grahamovho zákona je zvýšiť tlak na Rusko v súvislosti s jeho vojnou proti Ukrajine. (TASR, AFP)
Povedal to šéf vydavateľstva Matthias Slunitschek.
Slunitschek v piatok (16. 10.) uviedol, že vydavateľstvo sa na žiadosť autorky a po vlne kritických reakcií rozhodlo román s názvom Kto som, keď ma vidíš (Who I Am When You See Me) nevydávať.
V správe adresovanej vydavateľstvu Molino, ktoré sídli v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka, jeden z kritikov spochybnil, či vydavateľstvo dostatočne citlivo pristupuje k skúsenostiam Ukrajincov a kritizoval spôsob, akým zobrazuje vojnu.
Vykreslenie ruského vojaka ako záchrancu a romantického partnera ukrajinskej civilistky v okupovanom Chersone podľa správy vytvára riziko romantizácie skutočnej vojenskej okupácie, násilia a utrpenia, ktorým čelí ukrajinské civilné obyvateľstvo.
„Autorkiným zámerom bolo, aby sa stretli dvaja ľudia a aby toto ľudské stretnutie prevážilo nad vonkajšími okolnosťami,“ povedal Slunitschek.
„V skutočnosti ide o román, ktorý podporuje ľudskosť a mier a stavia sa proti vojne,“ dodal.
Anotácia knihy uvádza: „Keď ruské jednotky obsadia mesto, ukrajinská civilistka Ljusija stráca takmer všetko, čo dovtedy tvorilo jej život. Po výbuchu ju zachráni maskovaný ruský vojak. Čoskoro medzi nimi vznikne tajný a intenzívny vzťah. Čím viac Ljusija spoznáva muža za maskou, tým jasnejšie si uvedomuje, že láska nedokáže odstrániť násilie ani vinu.“
Autorka knihy Juna Liebrechtová agentúre DPA povedala, že ju mrzí, ak sa niekto cítil knihou dotknutý alebo zranený. Zdôraznila, že nechcela nikoho uraziť ani vykresľovať vojnu v idealizovanom svetle.
Irán zároveň ponúkol, že bude pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi oboma stranami konfliktu.
„Iránska islamská republika odmieta akékoľvek tvrdenia, že zohrala úlohu v jemenských (húsíovských) operáciách,“ uviedol vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí a zopakoval ponuku Teheránu pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi húsíami a Rijádom. Irán je podľa jeho slov „naďalej pripravený využiť svoje dobré služby na pomoc pri ukončení nepriateľských akcií“.
Predstaviteľ saudskoarabského ministerstva zahraničných vecí Rajíd Krimlí vo štvrtok obvinil Irán z podporovania jemenských povstalcov v súvislosti s najnovšou eskaláciou ich konfliktu s Rijádom. Islamská republika podľa neho naďalej vyzbrojuje a trénuje týchto povstalcov.
Teherán opakovane poprel, že by riadil operácie húsíov, a tvrdí, že táto jemenská skupina koná podľa svojich vlastných záujmov.
Húsíovia v posledných týždňoch opakovane útočili na ciele v Saudksej Arábii vrátane plavidiel v Červenom mori, ropných zariadení a medzinárodného letiska v Rijáde. Pri jednom z útokov minulý týždeň zahynulo 13 ľudí. (TASR, AFP)
Dôvodom je spojenectvo, ktoré uzavrel s ozbrojenou skupinou M23 podporovanou Rwandou v boji proti vládnym jednotkám.
Kabila sa „rozhodol formalizovať svoj rozsiahly útok proti republike“, povedal hovorca vlády Patrick Muyaya. „Rozhodnutie siahnuť po zbraniach znamená zabíjať Konžanov pre územie,“ dodal.
„Chcú založiť hnutie, aby sa navonok prezentovali v novom svetle, no v skutočnosti poznáme ich zámery, ich zvrátené plány aj spôsob konania,“ uviedol Muyaya v rozhovore. „Aktéri zostávajú rovnakí a rovnaká zostáva aj povaha tohto hnutia,“ dodal.
Kabila v pondelok (12. 10.) vytvoril alianciu s M23 a postavil sa na čelo nového zoskupenia, čím prevzal priamejšiu úlohu v povstaní, ktoré sužuje nestabilnú východnú časť Konžskej demokratickej republiky.
Nové zoskupenie s názvom Front za obnovu národa (FRN) sa predstavilo ako „politicko-vojenská“ organizácia, ktorá chce spojiť svoje sily, zdroje a prostriedky s cieľom „ukončiť tyraniu všetkými dostupnými prostriedkami vrátane použitia sily“. Na čele organizácie má stáť Kabila, pričom predstavitelia M23 budú zastávať funkcie jeho zástupcov.
Kabilu pred rokom v neprítomnosti odsúdili na trest smrti za „spoluúčasť“ s M23. Päťdesiatpäťročného Kabilu, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 2001 až 2019, konžské úrady obviňujú, že stál pri zrode Aliancie rieky Kongo (AFC), dnes už rozpusteného politického krídla M23. Kabila tieto obvinenia odmieta.
Po niekoľkých rokoch v zahraničí sa Kabila v máji 2025 opäť objavil v Gome, významnom meste na východe krajiny, ktoré v súčasnosti ovláda M23. Odvtedy pravidelne navštevuje územia kontrolované povstalcami.
Začiatkom roka 2025 viedla ofenzíva M23 a rwandskej armády na východe KDR k dobytiu miest Goma a Bukavu. Odvtedy sa frontová línia stabilizovala, boje však pokračujú a miestami sú intenzívne. Zahŕňajú aj útoky dronmi a delostrelecké ostreľovanie, najmä v provincii Južné Kivu. (TASR, AFP)
Uviedlo ukrajinské letectvo, podľa ktorého protivzdušná obrana zneškodnila 289 bezpilotných lietadiel a štyri strely s plochou dráhou letu. Na 22 bližšie nespresnených lokáciách eviduje zásahy.
V Chersone ruský útok zabil 64-ročného vodiča záchrannej služby, uviedol ráno náčelník mestskej vojenskej správy Jaroslav Šaňko. Ruské ministerstvo obrany informuje o zostrelení 610 ukrajinských dronov.
„V Chersone bola dnes ráno pri leteckom údere zranená rodina s nemluvňaťom. V čase útoku sa vo svojom byte nachádzali traja ľudia: 28-ročná žena, 37-ročný muž a mesačné dieťa. Všetci traja utrpeli zranenia,“ napísal v inej správe na telegrame Šaňko.
O zranených po ruských útokoch informujú tiež úrady ďalších ukrajinských miest. Napríklad v Záporoží podľa šéfa oblastnej správy Ivana Fedorova ruský útok zranil päť ľudí vrátane 11-ročného dievčaťa. V Charkove stúpol počet zranených po ruskom raketovom útoku v piatok (16. 10.) večer na 15, sú medzi nimi aj tri deti, píše server Ukrajinska Pravda.
Ukrajina sa piatym rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné údery, ktoré v poslednom čase obe strany zintenzívnili. Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa, na jeho energetickú infraštruktúru alebo na ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti. Podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane, na ktorú útočí Rusko.
Ruská protivzdušná obrana v noci zachytila a zničila 610 ukrajinských dronov nad 15 ruskými regiónmi, anektovaným polostrovom Krym a Čiernym morom, uviedlo ráno na tTelegrame ministerstvo obrany v Moskve.
O prípadných škodách, zranených alebo obetiach sa nezmieňuje. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin na telegrame počas noci informoval o zostrelení desiatok dronov, ktoré podľa neho mierili na ruskú metropolu. (ČTK)
