Svet

Nahradí tak odchádzajúceho predsedu snemovne Mikea Johnsona, ktorý o vedenie menšiny nemal záujem.

Jordan, ktorý predsedá justičnému výboru snemovne, porazil v utorok v tajnom hlasovaní Stevea Scaliseho zo štátu Louisiana. Ten bol doteraz v Snemovni reprezentantov lídrom republikánskej väčšiny a Johnsonovým blízkym spojencom. Jordan získal vo voľbách 106 hlasov, Scalise 73.

Šesťdesiatdvaročný Jordan je podporovateľom prezidenta Donalda Trumpa a spoluzakladateľom ultrakonzervatívneho združenia House Freedom Caucus. Jeho kandidatúra oslovila republikánov, ktorí po výraznej porážke v minulotýždňových voľbách do Kongresu žiadali zmenu vedenia, uviedla AP. (TASR, AP)

Urobili tak za prítomnosti členov španielskej kráľovskej rodiny.

Smútočný obrad sa konal v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia v meste Toledo v strednom Španielsku. Na tento účel previezli do chrámu z obce Urda sochu Krista zo 16. storočia.

Obyvatelia Urdy zase umiestnili v blízkosti oltára 69 sviečok na počesť obetí. Kráľ Filip VI. a kráľovná Letícia sedeli v blízkosti rodín pozostalých.

K nešťastiu došlo 28. októbra, keď vysokorýchlostný vlak narazil do inej stojacej súpravy na trati medzi Madridom a Sevillou neďaleko Urdy, približne 140 kilometrov južne od španielskeho hlavného mesta. Tento rok išlo už o druhú smrteľnú zrážku na vysokorýchlostných železniciach, čo otriaslo dôverou Španielov v túto dopravu, ktorá je považovaná za jeden z najväčších úspechov krajiny.

Pod rastúcim tlakom minulý týždeň odstúpil španielsky minister dopravy Óscar Puente. Po jeho rezignácii nasledoval odchod Luisa Pedra Marca, predsedu spoločnosti ADIF, ktorá v Španielsku zodpovedá za železničnú infraštruktúru, signalizačné systémy a riadenie železničnej dopravy.

V Španielsku sa 29. novembra uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých sa premiér Pedro Sánchez so svojou Socialistickou robotníckou stranou (PSOE) uchádza o znovuzvolenie. Na utorkovom obrade sa však nezúčastnil.

Sánchez prisľúbil vyšetrenie incidentu a zavedenie zlepšených opatrení zameraných na obnovenie dôvery v železničný systém, ktorý minulý rok prepravil 45 miliónov cestujúcich vrátane miliónov turistov, píše AP.

Nezávislá prokuratúra Európskej únie minulý týždeň uviedla, že začala vyšetrovanie možného podvodu pri využívaní európskych fondov vyčlenených na bezpečnostnú modernizáciu a rekonštrukciu vysokorýchlostnej železničnej trate, na ktorej tento rok došlo k obom smrteľným nehodám. (TASR, AP)

Zahŕňalo takmer 20 útokov zameraných na židovské komunity v Európe a USA.

Zamerané boli aj na vojenskú základňu britského kráľovského letectva Fairford, využívanú americkými jednotkami. (TASR, AP)

Zodpovednosť za dlhoročné pokračovanie jeho zločinov pripísali prokurátorom, finančným inštitúciám a vplyvným známym.

Tieto odporúčania vychádzajú z 15 mesiacov trvajúceho vyšetrovania Kongresu USA, ktoré zahŕňalo výsluchy významných osobností z Epsteinovho finančného a spoločenského okruhu, ako aj rozsiahle preskúmanie vládnych a bankových záznamov.

Republikánmi vedený výbor Snemovne reprezentantov pre dohľad vo svojej správe vyzýva ministerstvo spravodlivosti USA, aby vypočulo alebo zopakovalo výsluch kľúčových svedkov a preverilo obvinenia voči dvom známym mužom, ktorí sa stýkali s Epsteinom.

Ide o bývalého starostu Miami Beach Philipa Levina a francúzskeho kaderníka celebrít Frédérica Fekkaia. Výbor odporúča aj opätovné vypočutie dlhoročnej Epsteinovej asistentky Lesley Groffovej.

Na základe správy výboru Snemovne reprezentantov sa zločinom, ktorých sa Epstein dopúšťal po roku 2005, dalo zabrániť, ak by federálni vyšetrovatelia a prokurátori dôslednejšie preverili pôvodné obvinenia.

Prokurátori na Floride však v roku 2007 uzavreli kontroverznú dohodu, vďaka ktorej sa Epstein vyhol federálnym obvineniam výmenou za priznanie sa k menej závažným trestným činom podľa floridského práva.

Epsteina napokon odsúdili na 18 mesiacov väzenia, odsedel si však len 13 mesiacov. Počas výkonu trestu mohol z väznice odchádzať a chodievať do práce, pričom podľa správy naďalej zneužíval ženy. (TASR, AFP)

Deje sa to pre jeho údajne diskriminačné výroky o moslimoch, ktoré zazneli v rozhovore z novembra 2022.

Podľa denníka Le Figaro spisovateľovi hrozí trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a pokuta. Sedemdesiatročný Houellebecq patrí medzi medzinárodne najznámejších francúzskych spisovateľov. V posledných rokoch však vyvoláva čoraz väčšie kontroverzie. Jeho názory o úpadku západnej civilizácie sú podľa kritikov v súlade s rastúcim vplyvom krajnej pravice.

Vyšetrovanie sa týka výrokov o moslimoch, ktoré v roku 2022 zverejnil časopis Front Populaire. V rozhovore s filozofom Michelom Onfrayom označil Houellebecq moslimov za hrozbu pre bezpečnosť Francúzov.

„To, čo chce pôvodné francúzske obyvateľstvo, ako sa hovorí, nie je, aby sa moslimovia asimilovali, ale aby ich prestali okrádať a napádať. Alebo aby odišli,“ uviedol spisovateľ. Hovoril aj o možných budúcich „obrátených útokoch ako v Bataclane“, ktorých cieľom by boli moslimovia. Odkazoval pritom na džihádistické útoky v Paríži z 13. novembra 2015, pri ktorých teroristi udreli aj na hudobnú sálu Bataclan.

Trestné oznámenie na Houellebecqa, Onfraya a šéfredaktora časopisu Front Populaire Stéphana Simona podala v roku 2023 Únia francúzskych mešít (UMF).

Prípadom sa zaoberá vyšetrujúci sudca v meste Nanterre. Spisovateľ je podozrivý zo spolupáchateľstva na podnecovaní k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu.

Houellebecqovi právnici obvinenia odmietli. V rozhovore pre denník Le Figaro argumentovali, že sporné výroky neobsahovali priamu ani nepriamu výzvu na vykonanie takýchto činov, a preto sa na ne vzťahuje sloboda prejavu. Houellebecq podľa nich len ľutuje, že sa intelektuálna diskusia čoraz častejšie rieši súdnou cestou.

Právnička UMF Najwa El Haiteová uviedla, že podnecovanie k nenávisti nemožno považovať za súčasť intelektuálnej diskusie.

Samotný Houellebecq vo svojich pamätiach Niekoľko mesiacov v mojom živote: október 2022 – marec 2023 označil svoje výroky za neobratné. Tvrdil, že sa stal obeťou vlastnej hlúposti či naivity, ako aj chamtivosti ľudí, ktorí chceli využiť, že je známy. (TASR, AFP)

Zároveň sa blížia k záveru rokovania o odovzdaní ďalších dvoch poľských stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

Oznámil to námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk. Tomczyk, ktorý je od pondelka na návšteve Kyjeva spolu s prvým zástupcom náčelníka generálneho štábu poľských ozbrojených síl generálom Karolom Domanowským, v príspevku na sieti X uviedol, že Ukrajina súhlasila so sprístupnením technológií na boj proti dronom, ktoré Poľsko potrebuje.

V ďalšom príspevku potvrdil, že obe strany podpísali príslušnú dohodu. Dodal, že rokovania v Kyjeve sa týkali aj ďalšej vojenskej spolupráce, bezpečnosti oboch krajín a transferu technológií. (TASR, PAP)

Podozrivý je z trestných činov podľa zákona o národnej bezpečnosti.

Vec sa týka Ruska, uviedla dnes večer britská polícia s tým, že spolupracuje s americkými úradmi vrátane Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Riaditeľ FBI Kash Patel podľa britského vyhlásenia uviedol, že zatknutie sa týka obvinení zo špionáže. (ČTK)

Rokovania potrvajú do stredy. Do Spojených arabských emirátov pricestovali aj európski zástupcovia.

Rokovaniam v Abú Zabí sa v Správach venovala redaktorka STVR Zdenka Boldižárová:

Uviedol to riaditeľ Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) Juhan Lepassaar.

Zároveň vyzval Európu, aby viac investovala do boja proti rastúcim kybernetickým hrozbám. Supermarkety v najmenej 12 európskych krajinách zasiahla v októbri a novembri vlna kyberútokov, pričom najviac zasiahnuté bolo Francúzsko.

„Bezpečnosť by nemala a nemôže byť niečím, na čo sa myslí až dodatočne,“ upozornil Lepassaar. „Dnes to boli chladničky, zajtra to môžu byť routery, pozajtra domáce spotrebiče a tak ďalej,“ varoval.

Lepassaar poskytol rozhovor agentúre AFP v Bruseli, kde predstavil najnovšiu dvojročnú správu ENISA o stave kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

„Všetkým incidentom sa dá predísť, otázkou však je, či sme pripravení investovať do toho, aby sa tak stalo. Kybernetická bezpečnosť nie je lacná,“ upozornil a vyzval výrobcov, aby už pri navrhovaní produktov dbali na ich bezpečnosť.

Kybernetická bezpečnosť je podľa Lepassaara kľúčová, lebo „každá jedna služba, od ktorej ste ako občan a človek závislí, obsahuje digitálnu zložku – kus kódu, ktorý možno napadnúť, ak nie je dostatočne chránený“.

Najhorší možný scenár by znamenal stratu služieb, „na ktoré sa spoliehate: príchod polície, hasičov, fungovanie nemocníc či dopravy, ktorá vás prepraví z bodu A do bodu B“.

„Toto sú veci, od ktorých závisíme a ktoré musia spoľahlivo fungovať nepretržite,“ vysvetlil. „Ak tak fungovať nebudú, okamžite to pocítime,“ dodal.

Stovky francúzskych supermarketov zasiahli 11. a 12. októbra kybernetické útoky, ktoré zvýšili teplotu v ich chladničkách a mrazničkách, čo mnohé prevádzky prinútilo vyhodiť zásoby rýchlo sa kaziacich potravín. Francúzsko v pondelok vyhlásilo, že za nimi stáli iránske Revolučné gardy (IRGC). (TASR, AFP)

V Bratislave sa zhodli na odkaze: Žiadne ďalšie spoločné pôžičky pre Ukrajinu a žiadny diktát veľkých krajín.

Merz totiž hrozí zablokovaním budúceho rozpočtu Únie, ak sa štáty nezaviažu k ďalšiemu financovaniu Ukrajiny.

Spoločnému rokovaniu Fica a Babiša sa v Správach venoval redaktor STVR Jakub Horáček: