Upozornil na ich úlohu pri aktivizácii ľudí počas nedávnych násilných protestov vo Francúzsku.
Počas návštevy juhofrancúzskeho prístavného mesta Macron uviedol, že sociálne siete zohrali úlohu aj pri nepokojoch 17. októbra, lebo ich prostredníctvom boli ľudia rôznych vekových skupín zvolávaní na miesta, kde dochádzalo k násilným útokom a rabovaniu. Podľa prezidenta to svedčí o tom, že sociálne siete sa stávajú nástrojom na podnecovanie tých najhorších ľudských pudov.
Macron sa zároveň poďakoval príslušníkom bezpečnostných zložiek za ich nasadenie počas protestov 17. a 24. októbra. Priznal, že polícia počas násilností zo 17. októbra nedokázala situáciu dostatočne predvídať a na mieste nebolo nasadených dosť príslušníkov.
Prezident uviedol, že úrady z týchto nedostatkov vyvodili ponaučenia. Bezpečnostné opatrenia zavedené 24. októbra označil za úspešný model, ktorý umožnil usmerniť demonštrácie po upravených trasách a zároveň ochrániť centrá miest, obchodné prevádzky a verejné budovy.
Macron avizoval, že bezpečnostné zložky budú pripravené zvládať protesty aj počas nasledujúcich sobôt. Podľa neho by sa protestné hnutie mohlo postupne upokojiť, ak vláda zareaguje na oprávnené požiadavky demonštrantov a podarí sa zachovať verejný poriadok. Upozornil však, že takýto vývoj nie je zaručený. Zdôraznil však, že násilnosti zo 17. októbra sa už nesmú opakovať. (AFP, Le Monde, TASR)
Vyplýva to z tlačového vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí.
Šéfovia diplomacií „konštruktívne prediskutovali množstvo praktických otázok týkajúcich sa rusko-slovenských vzťahov, perspektív rozvoja politického dialógu a spolupráce v obchodno-hospodárskej, kultúrno-humanitárnej a vojensko-pamiatkovej oblasti“. Názory si vymenili aj na situáciu na Ukrajine a krízu vo vzťahoch medzi Ruskom a EÚ.
Blanár v nedeľu pricestoval do Moskvy na 22. zasadnutie slovensko-ruskej medzivládnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Tej predsedá spoločne s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Faľkovom.
Slovensko a Rusko sa dohodli na zintenzívnení činnosti pracovných skupín, obnovení kultúrnych výmen a prehĺbení spolupráce medzi ruskými a slovenskými podnikateľmi. Po zasadnutí to na tlačovej konferencii oznámil ruský minister vedy a vysokého školstva Valerij Faľkov.
„Po päťročnej prestávke sme mohli zintenzívniť našu prácu… Dohodli sme sa na zintenzívnení činnosti pracovných skupín, obnovení kultúrnych výmen a prehĺbení spolupráce medzi ruskými a slovenskými podnikateľmi,“ povedal Faľkov novinárom po zasadnutí, na ktorom so slovenskou stranou rokoval aj o možnostiach spolupráce v energetike, poľnohospodárstve, ochrane životného prostredia, kultúre, športe či cestovnom ruchu. (Interfax, RIA Novost, TASR)
Zároveň však odmietol, že by aktivity spolku rozdúchavali v spoločnosti násilie a agresivitu.
Predseda spolku Mikuláš Minář podotkol, že na nedeľnom proteste na Staromestskom námestí polícia vôbec nezasahovala. Uviedol to na sociálnej sieti X v reakcii na pondelkový brífing premiéra, píše spravodajkyňa v Prahe.
„Odsudzujeme akékoľvek agresívne vyhrážky smerom k Andrejovi Babišovi a jeho vláde. Toto nie je cesta, ide to pokojne a slušne. Dôkazom toho bol včerajší protest na Staromestskom námestí a v takom duchu sa ponesie aj Letná v nedeľu 15. novembra. Na včerajšej akcii podľa zdravotníkov aj polície nedošlo k žiadnemu zásahu,“ uviedol Minář a ľudí opätovne vyzval na nenásilné a pokojné správanie.
Babiš v pondelok vyzval opozíciu a spolok Milion chvilek, aby nerozoštvávali spoločnosť. Spolok zároveň obvinil, že na internete zverejnil jeho telefónne číslo, a odvtedy mu údajne chodia agresívne správy, aby sa zastrelil alebo aby ho zabil ostreľovač. Minář poprel tvrdenie, že premiérovo číslo zverejnil Milion chvilek.
„Tiež jasne odmietame, že v tejto krajine rozdúchavame násilie a agresivitu. Na včerajšej demonštrácii na Staromestskom námestí, kde boli desaťtisíce ľudí, nedošlo k žiadnej výtržnosti, nieto násiliu,“ podotkol. Babiš podľa jeho slov klame, čím sám rozsieva v spoločnosti sváry. Vyzval ho, aby sa ospravedlnil.
Premiér na pondelkovom brífingu uviedol aj to, že má informácie, že by celá situácia mohla byť zneužitá v rámci odkazu 17. novembra. To podľa Minářa pôsobí ako neznalosť dejín alebo výsmech. Podotkol, že protest proti snahe „nabúrať“ nezávislosť médií či proti štýlu vládnutia je práveže naplnením odkazu sviatku 17. novembra. (TASR)
Portál Axios napísal, že Netanjahu v uplynulých dňoch na Trumpa naliehal a žiadal od neho viac verejnej podpory.
V príspevku na svojej sieti Truth Social v nedeľu večer pripomenul americko-izraelské vojenské operácie proti Iránu, pričom s odvolaním sa na tento konflikt dodal, že on a Netanjahu musia dokončiť to, čo začali.
Trump Netanjahua označil za „mimoriadneho premiéra-bojovníka“, s ktorým ho spája skvelý vzťah „spoločného víťazenia“. Prezident zopakoval svoje tvrdenie, že útokom na Irán zabránili tamojšiemu režimu v získaní jadrovej zbrane.
Netanjahuovo „agresívne lobovanie“ za väčšiu podporu z Trumpovej strany vníma Biely dom podľa zdroja Axiosu ako známku zúfalstva. Posledné predvolebné prieskumy troch veľkých izraelských televíznych staníc ukazujú, že Netanjahuov blok by v 120-člennom Knessete získal 50 kresiel, čo je o 17 menej, ako drží teraz.
Opozičný blok, na ktorého čele stojí niekdajší náčelník generálneho štábu izraelskej armády Gadi Eisenkot, by podľa prieskumov získal 52 až 56 mandátov. Zvyšok mandátov by si rozdelili dve arabské strany a strana Rezervisti, ktoré sa neprikláňajú k žiadnemu z táborov. (ČTK)
Dotyčnou je 42-ročná manželka švajčiarskeho diplomata pôsobiaceho v nigérijskej metropole Abuji.
Narodila sa v Ugande. Išlo o prvú nakazenú ebolou v tejto západoafrickej krajine po dvanástich rokoch.
Súčasnú epidémiu eboly spôsobuje vírus Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ nie je k dispozícii schválená špecifická vakcína ani cielená liečba. Epidémia bola vyhlásená v Kongu v polovici mája, kde úrady odvtedy zaznamenali bezmála desaťtisíc potvrdených prípadov nákazy a vyše 4 600 úmrtí.
Choroba sa rozšírila do Kene, Nigérie a Ugandy, kde nie sú žiadni nakazení od augusta. Uganda evidovala 20 prípadov nákazy a z toho dvoch mŕtvych, zatiaľ čo Keňa má od októbra deväť nakazených, z ktorých dvaja už zomreli.
„(Ženin) klinický stav sa výrazne zlepšil, bola stabilná, pri vedomí a schopná komunikácie a výsledky jej klinických laboratórnych testov sa blížili k normálu. To však neznamená, že už nie je nákazlivá, a preto platia prísne opatrenia. Pacientka bola evakuovaná spoločne so svojím manželom, ktorý zostáva bez príznakov. (…) Ďalšie informácie poskytneme neskôr, keď pacientka a jej manžel úspešne pristanú v cieľovom mieste,“ napísal na sociálnej sieti X nigérijský minister zdravotníctva Muhammad Ali Pate.
Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí ani ugandské ministerstvo zdravotníctva na žiadosti Reuters o komentár zatiaľ nereagovali.
Vedci sa snažia zistiť, ako sa dotyčná nakazila, a to napriek protichodným informáciám o tom, či cestovala do Konga. Švajčiarsko a africké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) tvrdia, že pacientka do tejto krajiny neprišla, čo je v rozpore s vyhláseniami ugandských úradníkov.
Žena bola podľa nigérijských úradov s manželom na dovolenke v Ugande a do Nigérie priletela 3. októbra z ugandského Entebbe. Vedci preverujú možnú spojitosť medzi ňou a prvým nakazeným v Keni, ktorý prišiel z Konga do Ugandy a ktorý tiež 3. októbra odletel z Entebbe, ale do Nairobi. (ČTK, Reuters, AFP)
Podľa agentúry Interfax to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zároveň vyhlásil, že nedávne rozhodnutie obnoviť trojstranné mierové rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi neznamená obmedzenie bojových operácií.
„Naše ozbrojené sily pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii,“ povedal Peskov novinárom a dodal, že Ukrajina tiež pokračuje vo svojich úderoch na Rusko. Moskva ako špeciálnu vojenskú operáciu označuje svoju vojenskú agresiu voči susednej krajine.
Podľa Interfaxu Peskov pripustil, že témou chystaných mierových rozhovorov by sa mohla stať otázka územných kompromisov. „Radšej by sme tieto detaily na verejnosti nerozoberali,“ uviedol hovorca ruského prezidenta. Poradca Kremľa Jurij Ušakov predtým vyhlásil, že Rusko je ochotné obnoviť trojstranné rokovania s Ukrajinou a USA v novembri.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým podľa médií povedal, že Kyjev na mierových rozhovoroch s Ruskom a USA nebude súhlasiť s obmedzením početnosti svojich ozbrojených síl, ani s povojnovou neutralitou. Okrem toho uviedol, že o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu nemôže rozhodovať ruská strana. „Územné otázky sú ‚červenou čiarou‘, o ktorej možno rokovať výlučne na úrovni najvyšších predstaviteľov,“ povedal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident v interview so stanicou TSN-Týždeň uviedol, že signálom pripravenosti ruskej strany na mier by mohlo byť rešpektovanie energetického prímeria, alebo súhlas so stretnutím troch hláv štátov, Ruska, Ukrajiny a USA.
Moskva dnes podľa tlačových agentúr dala najavo, že je otvorená krátkodobým „humanitárnym“ prímeriam. Vyplynulo to z vyjadrení Peskova k chystanému pokoju zbraní v Oleškách na juhu Ukrajiny, ktoré ležia v Ruskom okupovanej časti krajiny a kde obyvatelia trpia akútnym nedostatkom jedla i vody.
O prímerí informoval najprv Biely dom, podľa ktorého dočasný pokoj zbraní sprostredkovala americká prvá dáma. Moskva a Kyjev dohodu o prímerí potvrdili, podľa nich pokoj zbraní v Oleškách začne 27. októbra.
Hovorca Kremľa od novinárov dostal otázku, či by mechanizmus prímeria v Oleškách mohol slúžiť ako príklad pre uzavretie podobných dohôd na iných miestach, kde civilisti potrebujú pomoc, píše Interfax. „Pre humanitárne účely by rozhodne mohol,“ reagoval Peskov a dodal, že pokoj zbraní v Oleškách by mohol vytvoriť precedens.
Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej invázii a Moskva okupuje asi 19 percent ukrajinského územia. Olešky ležia v Moskvou obsadenej časti krajiny, neďaleko mesta Chersonu a rieky Dneper, ktorá v týchto miestach tvorí frontovú líniu.
Ukrajina obviňuje Rusko z blokády Olešiek a usiluje sa o evakuáciu obyvateľov. Situácia v meste sa podľa ukrajinských činiteľov a svedectiev obyvateľov v posledných mesiacoch výrazne zhoršila. Ľudia sa stretávajú s nedostatkom jedla, liekov a pitnej vody. Rusko pripustilo, že v Oleškách existujú problémy s dodávkami potravín a liekov, vinu však prisudzuje Kyjevu. (ČTK, Interfax)
Podľa agentúry Interfax to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Doterajší dlhoročný líder krajiny Aleksandar Vučič udržiaval s Moskvou ústretové vzťahy.
Študentská kandidátka v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách získala viac ako 52 percent hlasov, a podľa projekcií si v parlamente zabezpečí väčšinu. Koalícia okolo Vučičovej Srbskej pokrokovej strany (SNS) dostala zhruba 39 percent hlasov, Vučič už uznal porážku a oznámil odchod do opozície.
Peskov vyjadril nádej, že kroky budúcej srbskej vlády budú „konštruktívne smerovať k ďalšiemu rozvoju vzťahov“ s Ruskom a že táto vláda „bude chápať, že spolupráca s Ruskom je v záujme Srbska“.
Ubezpečil, že Rusko má v úmysle „naďalej všestranne podporovať rozvoj vzťahov s Belehradom“. „Ale ako viete, tango tancujú dvaja,“ dodal hovorca Kremľa.
Vzťahy Srbska s Ruskom za Vučičovej vlády charakterizovali úzke politické, hospodárske a bezpečnostné väzby, ale aj snaha Vučiča zachovať perspektívu vstupu do Európskej únie.
Belehrad sa po ruskej invázii na Ukrajinu nepripojil k západným sankciám, hoci odsúdil porušenie ukrajinskej územnej celistvosti. Moskva je pre Srbsko dôležitým spojencom v otázke Kosova a teší sa podpore veľkej časti srbskej verejnosti.
Za zradu vlani Moskva označila skutočnosť, že sa na Ukrajinu dostávala cez tretie krajiny vrátane Česka srbská munícia. Belehrad následne oznámil pozastavenie vývozu svojich zbraní a munície. Srbsko zároveň zostáva závislé od ruského plynu a ruské spoločnosti majú väčšinový podiel v jeho jedinej ropnej rafinérii.
Študentské hnutie sa pred voľbami vyslovilo proti zavedeniu sankcií voči Rusku. Jeho nejasný postoj k zahraničnej politike však ponecháva priestor pre prípadné zbližovanie s EÚ, čo by mohlo viesť k prehodnoteniu vzťahov Srbska s Ruskom. (ČTK)
