Svet

Ukrajinský prezident to oznámil na telegrame.

Zároveň poďakoval Spojeným štátom a americkej prvej dáme Melanii Trumpovej za ich sprostredkovateľskú úlohu.

Mesto Olešky je okupované ruskými silami. (ČTK)

Podľa neho by peniaze na ich prevádzku nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu, ako to bolo pôvodne v pláne.

Televízne a rozhlasové poplatky by zároveň mohli zostať zachované na dobrovoľnej báze. V sobotu (31. 10.) to oznámil český premiér Andrej Babiš v diskusnej relácii televízie Nova. Informovali o tom portály Novinky.cz a ČT24.

Babiš tiež zdôraznil, že vládna koalícia nebude počas druhého čítania návrhu na zrušenie koncesionárskych poplatkov v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR obmedzovať diskusiu. „Druhé čítanie vôbec nebudeme obmedzovať, nech tam každý pokojne povie, čo chce,“ povedal. Snemovňa by sa návrhom mala po prerokovaní vo výbore zaoberať v januári.

Ministerstvo financií podľa premiéra pripravuje alternatívny model financovania verejnoprávnych médií. „Budeme navrhovať dobrovoľnosť poplatkov, kto chce, nech platí, kto nechce, platiť nebude. My tam samozrejme budeme garantovať určitú čiastku. Chcem prísť s návrhom, aby peniaze nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu,“ uviedol Babiš. Podrobnejším návrhom by sa v pondelok mala zaoberať koaličná rada.

Koalícia v piatok 23. októbra nečakane zmenila program schôdze Poslaneckej snemovne a predradila bod o zmene financovania Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) na prvé miesto. Na návrh predsedu snemovne Tomia Okamuru sa o novele nakoniec hlasovalo v sobotu o 4.36 h.

V reakcii na vyhrotené dianie sa pred snemovňou zhromaždil dav ľudí, ktorý tam protestoval až do rána. V určitom okamihu sa dovnútra pokúsili vtrhnúť demonštranti, polícia ich však zastavila. Babiš to následne prirovnal k útoku na americký Kapitol v roku 2021.

Návrh aj spôsob jeho prerokovania kritizovala opozícia. Hovorí o zoštátnení oboch verejnoprávnych médií, ohrození ich nezávislosti či ich likvidácii. Vládny tábor s kritikou nesúhlasí a tvrdí, že zmena financovania nepredstavuje útok na demokraciu. (TASR)

V semifinále prehral s Rusom Inalbekom Šerijevom 1:3 na body.

Salkazanov, ktorý je lídrom svetového rebríčka organizácie United World Wrestling (UWW) a najvyššie nasadeným účastníkom svojej kategórie, zdolal v šestnásťfinále Moldavčana Constantina Chirilova 4:0. Následne si poradil s Turkom Cüneytom Budakom 6:0 a vo štvrťfinále deklasoval Egypťana Omara Mohameda Mourada 10:0 na technickú prevahu.

Salkazanov patrí medzi najúspešnejších slovenských zápasníkov histórie. Je päťnásobný majster Európy (2021, 2022, 2023, 2024 a 2026), na svetových šampionátoch získal strieborné medaily v rokoch 2021 a 2022 a bronzové v rokoch 2019 a 2025. Na MS v Astane sa usiloval o svoje premiérové zlato.

V kategórii do 79 kg sa nedarilo Achsarbekovi Gulajevovi, s Turkom Okanom Tahtacim prehral v prvom kole pavúka 0:3 na body a šancu nedostal ani v repasáži. (TASR)

ktoré majú do ulíc prilákať desaťtisíce mladých ľudí.

Organizátori „GenZ regelt!“ (Generácia Z to zvládne!) očakávajú účasť viac ako 170-tisíc ľudí vo vyše 30 mestách vrátane Berlína, Frankfurtu nad Mohanom a Kolína nad Rýnom.

Nemecké protesty sú inšpirované podobnými demonštráciami v ďalších európskych krajinách vrátane Francúzska a Talianska. Mladí protestujúci tam vyjadrujú nespokojnosť s politickými elitami, ktoré podľa nich ignorujú ich problémy.

Hnutie „GenZ regelt!“ zdôrazňuje, že odmieta akékoľvek násilie. Polícia však napriek tomu nasadzuje do ulíc tisíce príslušníkov. Niektoré luxusné klenotníctva a obchody s oblečením si preventívne zabezpečili výklady, aby zabránili prípadnému rabovaniu.

Výhrady protestujúcich sa týkajú vysokých životných nákladov, zanedbaných škôl, vládnych rozpočtových škrtov, ale aj pocitu, že politici prijímajú rozhodnutia bez ohľadu na potreby mladšej generácie.

Mladí ľudia nesúhlasia ani s výrazným zvyšovaním vojenských výdavkov a novým modelom dobrovoľnej služby, ktorého cieľom je zvýšiť počet vojakov. Obávajú sa, že ide o krok smerom k opätovnému zavedeniu povinnej vojenskej služby.

Úrady sa obávajú, že protesty, ktoré sa konajú v deň Halloweenu, by mohli sprevádzať podobné násilnosti ako pri demonštráciách v iných európskych krajinách. Veľké protesty sa v sobotu očakávajú aj vo Francúzsku. Celoštátne demonštrácie z 17. októbra tam prerástli do jedných z najhorších nepokojov za posledné roky.

Berlín je v kontakte s predstaviteľmi Francúzska a Talianska. Dôvodom sú obavy, že k nemeckým protestom by sa mohli pridať radikáli zo zahraničia. Úrady však uviedli, že zatiaľ nemajú dôkazy o konkrétnych plánoch na násilnosti. (TASR, AFP)

Podľa agentúry AFP ide o otvorené varovanie USA, aby neobnovovali bojové operácie proti Iránu.

„Ak nepriatelia znovu začnú vojenské alebo teroristické útoky, budú to ozbrojené sily Islamskej republiky a iránsky ľud, kto určí okamih a podmienky ich ukončenia,“ uvádza sa vo vyhlásení pripisovanom Chameneímu.

Chameneí sa na verejnosti neobjavil od vtedy, čo bol 28. februára vážne zranený pri americko-izraelských leteckých úderoch, ktoré odštartovali vojnu a pri ktorých zahynul jeho otec a vtedajší najvyšší duchovný Alí Chameneí.

Vyhlásenie zároveň nariaďuje armáde, aby aktualizovala zoznam vojenských cieľov, aby americké a izraelské „hmotné a nehmotné“ aktíva boli v dosahu iránskych síl.

Denník The New York Times nedávno napísal, že Spojené štáty a Izrael plánujú krátku a intenzívnu sériu úderov proti Iránu, ktorú chcú začať po voľbách do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.

Útoky majú zacieliť na jadrové a vojenské zariadenia a energetickú infraštruktúru s cieľom prinútiť Teherán pristúpiť na americké podmienky pri vyjednávaniach, čo sa Washingtonu od začiatku konfliktu zatiaľ nepodarilo.

USA na konci februára rozpútali vojnu s Iránom spoločnými údermi s Izraelom. Americký prezident Donald Trump pôvodne tvrdil, že jej cieľom je odstrániť iránsky režim a že potrvá niekoľko týždňov.

Irán však v reakcii na údery začal útočiť okrem iného na lode v Hormuzskom prielive, čo prispelo k výraznému rastu cien ropy, ktorý sa prejavil aj veľkým zdražovaním pri amerických čerpacích staniciach. (ČTK, AFP, Reuters)

ktorá by sa podľa neho mohla stať ešte deštruktívnejšou a priniesť závažnejšie následky.

Minister to uviedol počas konferencie Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Bahrajne (IISS Manama Dialogue).

„Ďalšie kolo (bojov) bude ešte nebezpečnejšie, ničivejšie a nepovedie nikam. Musíme si vziať ponaučenie z minulosti,“ povedal šéf egyptskej diplomacie.

Dohoda z júna nezabezpečila trvalé prímerie vo vojne na Blízkom východe ani obnovila dopravu v kľúčovom Hormuzskom prielive. Teherán odvtedy navrhol Washingtonu, aby zrušil blokádu iránskych prístavov výmenou za znovuotvorenie vodnej cesty do siedmich dní.

Sprostredkovatelia z Kataru sa v piatok vrátili do Teheránu, aby obnovili snahy o vyjednanie dohody, no strany zapojené do konfliktu sa naďalej nezhodujú v otázkach jadrového programu Iránu a zrušenia blokády Hormuzu či amerických sankcií. (TASR, Reuters)

Informovali o tom dnes nórske médiá s odvolaním sa na vyhlásenie polície.

Príbuzní v Česku boli podľa polície informovaní.

Na palube rybárskeho plavidla boli v čase nešťastia štyria Česi. Jedno telo záchranári našli už počas počiatočného pátrania a polícia predpokladala, že zahynuli tiež zvyšní traja Česi. Pátraciu operáciu úrady ukončili začiatkom októbra.

Stále nie je jasné, čo sa stalo po tom, čo malý čln so štyrmi mužmi vyplával na more z ostrova Averöya. Keď sa loď v zmluvný čas 18. septembra nevrátila, začalo rozsiahle pátranie. Loď bola podľa médií nájdená nepoškodená na voľnom mori. Ďalšie dve telá sa objaviť nepodarilo. (ČTK)

ktorí nevyhovejú požiadavkám administratívy prezidenta Donalda Trumpa ohľadom údajného hlasovania osôb bez amerického občianstva.

Voľby v polovici prezidentského funkčného obdobia 3. novembra rozhodnú o rozložení síl v Kongrese, v ktorého oboch komorách, teda Snemovni reprezentantov a Senáte, majú teraz republikáni tesnú väčšinu. Hoci niekoľko súbojov bude zrejme tesných, podľa prieskumov by opoziční demokrati mohli ovládnuť Snemovňu reprezentantov a majú skutočnú šancu zabezpečiť si väčšinu aj v Senáte.

Trumpova administratíva zaujala tvrdý prístup k dohľadu nad voľbami, napríklad tlakom na štáty, aby poskytli údaje o registrácii voličov. Zároveň uviedla, že na zabezpečenie bezpečnosti volieb a dôvery verejnosti v hlasovanie sú potrebné prísnejšie opatrenia.

Kalifornská sudkyňa Trina Thompsonová v súvislosti s žalobou podanou odbormi volebných pracovníkov a niektorými ďalšími skupinami však rozhodla, že vláda prekročila svoje právomoci, keď začala hroziť trestným stíhaním štátnych a okresných úradníkov, ktorí nespolupracujú s iniciatívami Trumpovej administratívy súvisiacimi s voľbami.

V osemstranovom nariadení Thompsonová, ktorú vymenoval bývalý demokratický prezident Joe Biden, zakázala akékoľvek konanie, ktoré by mohlo „. ohrozovať, zastrašovať alebo nútiť štátnych alebo miestnych volebných úradníkov alebo pracovníkov, aby zastavili spracovanie hlasovacích lístkov akéhokoľvek registrovaného voliča len na základe toho, že daný hlasovací lístok patrí osobe, o ktorej (administratíva) tvrdí, že nie je oprávnená voliť.“

Nariadenie nadväzuje na snahy prinútiť štáty Washington a Kaliforniu, aby vyradili hlasovacie lístky, o ktorých vláda tvrdí, že ich mohli odovzdať osoby bez občianstva. Odvolací súd v Kalifornii tento týždeň rozhodol proti vláde, prípad v štáte Washington je zatiaľ v konaní.

„Hoci žalovaní tvrdia, že ich kroky majú za cieľ zabrániť nezákonnému hlasovaniu osôb bez občianstva, ich konanie s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k narušeniu priebehu volieb a k zbaveniu volebného práva oprávnených voličov,“ uviedla Thompsonová.

Nariadenie platí do 16. novembra, teda takmer dva týždne po dni volieb. Ministerstvo spravodlivosti sa k nemu bezprostredne nevyjadrilo. Trump však v minulosti šíril nepravdivé tvrdenia o voľbách, vrátane toho, keď odmietol uznať svoju porážku v prezidentských voľbách v roku 2020, keď ho porazil jeho demokratický súper Biden. (ČTK, NBC NEWS, Reuters)

Oznámila to miestna polícia.

Medzi zranenými sú najmenej traja ľudia v kritickom stave. Páchateľa ani motív streľby zatiaľ nepoznajú.

K incidentu došlo krátko pred 20.30 h miestneho času v predajni reťazca Spirit Halloween v obchodnom centre v meste Fairfield, približne 76 kilometrov severovýchodne od San Francisca.

Šéf miestnej polície Dan Marshall novinárom povedal, že šesť postrelených previezli do nemocnice. „Na mieste činu a v súvislosti s vyšetrovaním sa stále intenzívne pracuje,“ uviedol v piatok večer. Polícia zatiaľ neidentifikovala podozrivého alebo podozrivých.

K streľbe došlo len niekoľko hodín pred začiatkom Halloweenu, ktorý sa v Spojených štátoch oslavuje v sobotu. (TASR, AFP)

ktoré by im pomohli riešiť nedostatok elektrickej energie.

Šéf Rosatomu Alexej Lichačov uviedol, že o tomto ambicióznom projekte prebiehajú rokovania s Egyptom, Namíbiou, Tanzániou a Togom.

Viaceré krajiny vyvíjajú technológiu plávajúcich jadrových reaktorov, Rusko je však jedinou krajinou, ktorá takúto elektráreň prevádzkuje vo svojom odľahlom regióne Čukotka.

Táto elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 2020 a Rusko verí, že by mohli nasledovať ďalšie podobné projekty, ktoré by pomohli zásobovať energiou odľahlé oblasti, napríklad Arktídu.

„Pre viaceré africké ekonomiky je charakteristické, že niektoré krajiny platia za elektrickú energiu vysoké ceny, hoci ich finančná situácia nie je dobrá,“ povedal Lichačov novinárom po rusko-africkom samite v Moskve.

„Práve v tejto oblasti sme teraz pripravení zabezpečiť dodávky elektrickej energie pomocou plávajúcich jadrových elektrární,“ uviedol s tým, že 38 afrických krajín má prístup k moru a mohlo by ich využiť.

Lichačov povedal, že o projekt prejavilo záujem deväť afrických krajín, pričom rokovania so štyrmi z nich už pokročili do ďalšej fázy.

Šéf Rosatomu hovoril aj o projekte ťažby uránu v Namíbii a o plánovanom otvorení lítiovej bane v Mali, kde sa odhadujú zásoby tejto suroviny na viac ako štyritisíc ton.

Rusko sa už niekoľko rokov usiluje posilniť svoju ekonomickú a vojenskú prítomnosť v Afrike, kde súperí so západnými krajinami a Čínou o získanie vplyvu. (TASR, AFP)