Svet

Aby prežili vo vojnou zničených Oleškách, museli obyvatelia podľa svojich slov jesť trávu, niektorí i psov.

Prvá dáma Spojených štátov Melania Trumpová 23. októbra oznámila lokalizované prímerie v Oleškách a širokej Chersonskej oblasti, ktoré platí od rána 27. októbra do večera 1. novembra.

V rámci tohto prímeria ukrajinskí a ruskí predstavitelia v piatok spoločne navštívili mesto, kde doručili pomoc a zorganizovali evakuáciu pre ľudí, ktorí ho chceli opustiť.

Evakuovaní ľudia, ktorí v sobotu pricestovali opäť na Ukrajinu po náročnej ceste cez ruské a bieloruské územie, pre AFP opísali situáciu v Oleškách.

„Ľudia si varili trávu,“ povedal 29-ročný Valera, bývalý obyvateľ tohto mesta. „Pestovali ju, pretože nemali čo jesť,“ povedal s tým, že niektorí obyvatelia boli nútení strieľať psy a variť ich, aby prežili.

„Veľa ľudí zahynulo pri výbuchoch. Na cestách ležali hromady tiel a množstvo vrakov áut. Skrátka, bolo to brutálne… Desivé,“ dodal.

Novinár AFP uviedol, že z autobusov vystupovali dojatí obyvatelia Olešiek – niektorí s ukrajinskou vlajkou prehodenou cez plecia – a vítali sa so svojimi blízkymi.

Na svojho otca čakala aj 19-ročná študentka, ktorá uviedla, že spolu so svojou mamou a sestrou odišli z Olešiek v januári 2024, zatiaľ čo jej otec ostal v tomto meste. „Toto je požehnanie. Čakal som na to už veľmi dlho… Tam už nie je žiadny život,“ povedal evakuovaný muž.

Ivan, 70-ročný obyvateľ tohto mesta, povedal, že život v Oleškách bol posledný mesiac „naozaj zlý“. „Máme zeleninovú záhradu. Tam sme si pestovali všetko, čo sme potrebovali. Všetko sami, takže sme si viac-menej vystačili. Delili sme sa so susedmi,“ priblížil.

V meste bola podľa neho skupina špecialistov, ktorí odstraňovali míny. Išli vo svojich autách, no tie vybuchli.

Jeho príbuzný pri pokusoch dostať sa z Olešiek prišiel o štyri vozidla. „Čo iné sme mohli robiť? Zomrieť od hladu?“ konštatoval.

Pred vojnou mali Olešky 24-tisíc obyvateľov. Ruské vojská toto mesto okupujú od začiatku invázie. V meste tak pred piatkovou humanitárnou operáciou ostalo približne dvetisíc ľudí.

Ani jedna zo strán konfliktu dosiaľ neinformovala, koľko ľudí evakuovali z Olešiek, pričom orgány oboch krajín predtým naznačili, že mnoho obyvateľov chce zostať v tomto meste aj v prípade obnovenia bojov. (TASR, AFP)

Ľavica vyhrala septembrové voľby v Berlíne.

Voľby v Berlíne, ktoré je nemeckým hlavným mestom a zároveň spolkovou krajinou, sa konali 20. septembra. Vyhrala Ľavica s 25,7 percenta hlasov, nasledovaná kresťanskými demokratmi (CDU) s 18,8 percenta, pravicovo populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD) s 16,3 percenta, Zelenými so 14,3 percenta a SPD s 12,1 percenta. Doterajšia koalícia CDU a SPD prišla o väčšinu.

Ľavica, Zelení a SPD viedli sondážne rozhovory a prezídiá berlínskych buniek sociálnej demokracie a Zelených minulý týždeň súhlasili, aby začali koaličné rokovania. Dnes schválila začatie rokovaní na svojom zjazde aj Ľavica. Rozhovory sa začnú v pondelok.

Líderka Ľavice Elif Eralpová má teraz šancu stať sa prvou ženou s migračným pôvodom na čele radnice. Eralpová sa narodila v Mníchove tureckým rodičom.

Po voľbách čelila Ľavica obvineniam z antisemitizmu a kritike kvôli protiizraelským postojom niektorých svojich členov. V istej chvíli sa dokonca zdalo, že by to mohla byť zásadná prekážka pre vznik ľavicovej koalície na radnici.

Základom koaličných rokovaní má byť podľa agentúry DPA dokument o výsledkoch predbežných rozhovorov, ktorý trojica strán predstavila pred dvoma týždňami. Najväčšia kontroverzia pravdepodobne vyvolá zámer previesť za náhradu do verejného vlastníctva približne 160-tisíc bytov v majetku piatich veľkých spoločností. Takýto krok by bol v Nemecku bezprecedentný. (ČTK, DPA)

o nadchádzajúcich trojstranných rokovaniach o mieri medzi vyjednávačmi USA, Ukrajiny a Ruska.

Rokovania by sa mali uskutočniť na začiatku novembra a Kyjev by rád do diskusie o ukončení vojny, ktorá trvá už piaty rok, zapojil Európu, prípadne aj Turecko.

Zelenskyj sa podľa svojich slov tiež dohodol na tom, že Turecko zvýši svoju podporu ukrajinskému energetickému sektoru, ktorý čelí intenzívnym ruským útokom.

Erdogan potom na tlačovej konferencii kritizoval útoky namierené proti civilným plavidlám v Čiernom mori a označil ich za neprijateľné. Vyzval Rusko aj Ukrajinu, aby konali zodpovedne.

„Je jasné, že útoky na civilné lode a akcie, ktoré ďalej eskalujú napätie v Čiernom mori, nie sú v záujme nikoho,“ povedal Erdogan. „Tieto útoky nemôžeme za žiadnych okolností akceptovať, bez ohľadu na to, kto ich vykonáva alebo aké ospravedlnenie k nim uvádza. Vyzývame všetky strany, aby v tejto veci konali zodpovedne.“

Dodal, že Ankara zaslala Rusku a Ukrajine návrh na ukončenie útokov na civilné lode, ani jedna zo strán však podľa neho na tento návrh nereagovala. Turecko však podľa neho chce naďalej pokračovať v rokovaniach s dotknutými stranami s cieľom obnoviť bezpečné plavby v Čiernom mori a verí, že dosiahnutie dohody v tejto otázke by dalo nový impulz snahám o zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine.

Turecko v minulosti hostilo niekoľko kôl rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorých cieľom bolo dosiahnuť trvalé prímerie a mierovú dohodu. Erdogan si v stredu telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a podľa oznámenia svojej kancelárie uviedol, že Ankara je pripravená podporiť obnovenie diplomatických rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom a hľadanie riešenia vojny prostredníctvom rozhovorov. (ČTK, Reuters)

Podobné protesty sa dnes konali tiež vo Francúzsku, kde podľa odhadov úradov vyšlo do ulíc vyše 300-tisíc ľudí.

Demonštrácie v Nemecku organizuje iniciatíva Gen Z regelt (Generácia Z to zariadi), ktorá ich plánovala v 34 mestách vrátane Berlína, Frankfurtu nad Mohanom či Mníchova. V čase rastúcich životných nákladov skupina odmieta povinnú vojenskú službu a požaduje väčšie investície do vzdelávania.

Oficiálne údaje z dnešného popoludnia naznačovali, že účasť bola nižšia, ako organizátori pôvodne očakávali. Tí počítali so 182-tisíc účastníkmi. Polícia vo Frankfurte, Mníchove a Berlíne informovala až o 18-tisíc demonštrantoch, čo je polovica z približne 36-tisíc ľudí, ktorých uvádzali organizátori.

Nemecké úrady dnes uviedli, že demonštrácie, ktoré sa konajú súbežne s oslavami Halloweenu, boli zatiaľ prevažne pokojné. Zároveň však varovali pred pokusmi extrémistických skupín manifestácie zneužiť. V Hamburgu niekto zapálil niekoľko barikád.

„Sme tu dnes, aby sme bojovali za mier a slobodu, nie za vojnu a nátlak,“ povedala dnes v Berlíne hovorkyňa iniciatívy Gen Z regelt Lina Friedrichová. „Najdôležitejšia je pre nás lepšia podpora zdravotníctva a školstva. Sme proti povinnej vojenskej službe,“ dodala.

Podľa nemeckého ministerstva vnútra sa do podpory demonštrácií zapojili tiež časti krajne ľavicovej extrémistickej skupiny v Nemecku a niektoré skupiny napojené na zahraničné extrémistické hnutia. Niektoré obchody v nemeckých mestách pred demonštráciami z obáv z možných nepokojov zabednili výlohy a plánovali predčasné uzavretie.

Protesty sa konajú v čase, keď sa Nemecko snaží oživiť hospodársky rast a čelí rastúcemu tlaku na dôchodkový systém a verejné služby.

Protesty v Nemecku nadväzujú na vlnu demonštrácií vo Francúzsku, kde len dnes vyšlo do ulíc na 320-tisíc. Aj týchto protestov sa zúčastňujú prevažne mladí ľudia, ktorí požadujú lepšie podmienky vo vzdelávaní a riešení rastúcich životných nákladov. Francúzske úrady nasadili po celej krajine približne 70-tisíc policajtov a žandárov. Predchádzajúce protesty sprevádzali tiež nepokoje, rabovanie a strety s políciou. (ČTK, Reuters)

Ruská Federálna bezpečnostná služby (FSB) oznámila, že vykonáva primerané opatrenia.

Americké veľvyslanectvo uviedlo, že vie o „reálnej hrozbe udalosti s veľkým počtom obetí dnes 31. októbra“ v parku Caricyno v južnej časti Moskvy.

Vláda USA podľa nej koordinuje reakciu s príslušnými ruskými úradmi, pričom vyzýva ľudí, aby nechodili do tejto lokality, boli ostražití a vyhýbali sa davom.

Ruský telegramový kanál Baza, ktorý má údajne kontakty s bezpečnostnými orgánmi, informoval, že zmienený park uzavreli a na mieste už boli policajti.

FSB vo svojom vyhlásení uviedla, že dostala od USA informácie had o „týkajúce sa prípravy teroristického útoku“. Podľa ruských tlačových agentúr doplnila, že prebiehajú „príslušné opatrenia“.

Americká ani ruská strana bližšie detaily o hrozbe alebo tom, kto útok plánuje, neposkytli. Spojené štáty varovali Rusko pred plánovanými útokmi už v minulosti vrátane marca 2024, niekoľko týždňov pred útokom skupiny ISIS-K v koncertnej sieni na okraji Moskvy, pri ktorom zahynulo vyše sto ľudí. (TASR, AFP)

A to aj napriek narastajúcim obavám o obnovenie bojov.

„V súčasnosti nie sú v pláne stretnutia s americkými predstaviteľmi a akékoľvek špekulácie o opaku sú iba domnienkami médií,“ uviedol Arákčí v rozhovore pre stanicu Al-Džazíra podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA.

„Irán pri súčasných okolnostiach nevníma žiadnu potrebu stretnúť sa s Američanmi, podmienky Iránu sú jasné a rozhovory o nich prebiehajú medzi sprostredkovateľmi,“ ozrejmil minister. Arákčí zároveň potvrdil, že Irán dostal od amerického viceprezidenta J. D. Vancea list po niekoľkých dňoch diplomatických snáh predísť ďalšiemu násiliu.

„Správa od amerického viceprezidenta J. D. Vancea sa starostlivo skúma a prerokúva na stretnutiach na vysokej úrovni,“ uviedol.

„Ak je cieľom zaslania správy z Washingtonu vyvolať spor, išlo by o ďalšiu chybu, ktorá by sa pridala k predchádzajúcim omylom Ameriky,“ zdôraznil šéf iránskej diplomacie, no podotkol, že „snahy USA o nadviazanie dialógu a dosiahnutie širšieho porozumenia“ vníma Teherán ako pozitívny krok. (TASR, AFP, IRNA)

Na demonštrácii protestovali proti zákazu skupiny Palestine Action.

Na tejto demonštrácii zasahuje polícia, ktorá zadržiava účastníkov. Informoval o tom denník The Guardian.

Účastníci tohto protestu majú transparenty s nápismi: „Som proti genocíde, podporujem Palestine Action“.

Metropolitná polícia pred začiatkom tohto zhromaždenia upozornila účastníkov, že im „v rámci rozsiahlej policajnej akcie hrozí zatknutie“.

„Všetci tí, ktorí plánujú prísť na toto podujatie, vedia, že podpora zakázanej organizácie je nezákonná – v podstate sa schádzajú s úmyslom páchať trestný čin,“ povedal policajný veliteľ Adam Slonecki.

Organizácie Defend Our Juries, ktorá zastrešuje demonštráciu, uviedla, že londýnska polícia sa „obáva, že by mohla prispieť k zahanbeniu USA“.

Táto organizácia v súvislosti s vybraným miestom konania protestu uviedla, že USA sa „nevyhli“ účasti na konflikte v Palestíne. Agentúra DPA pripomína, že americká vláda v auguste oznámila sankcie voči Palestine Action a označila ju za teroristickú skupinu.

Ďalšia demonštrácia je podľa britského denníka naplánovaná pred americkým konzulátom v Edinburghu.

Britská vláda vlani zakázala propalestínsku skupinu Palestine Action podľa protiteroristického zákona, pričom odvtedy orgány zadržali tisíce ľudí, ktoré protestovali proti tomuto kroku.

Palestine Action patrí vo Veľkej Británii do rovnakej kategórie ako sieť al-Káida a proiránske šiitské hnutie Hizballáh, čo znamená zákaz podpory a členstva v tejto skupine. (TASR, DPA)

Sudkyňu Annu Korwinovú-Piotrowskú považuje časť sudcov za zastupujúcu predsedníčku Ústavného súdu (TK).

Pôvodný predseda TK Bogdan Šwieczkowski reagoval vlastným nariadením a vyhlásil, že skôr či neskôr sa vráti do sídla súdu. Vyplýva to z vyjadrení na sociálnych sieťach, inštitúciách a poľských médiách.

Korwinová-Piotrowská v dokumente zverejnenom v sobotu na webovej stránke súdu zrušila splnomocnenia udelené Šwieczkowskim, obmedzila úlohy kancelárie a právneho oddelenia Ústavného súdu a odporučila sudcom, aby pracovali mimo sídla súdu.

Väčšine zamestnancov zrušila povinnosť chodiť do práce a nariadila zatvorenie podateľne. Svoje rozhodnutia odôvodnila bezpečnosťou. Na 3. novembra tiež zvolala všeobecné zhromaždenie súdu.

Portál Zero.pl upozornil, že v metadátach dokumentu je ako jeho autor uvedený exminister Maciej Berek, ktorého Sejm zvolil za sudcu, ale prezident od neho odmietol prijať sľub a predseda súdu mu preto neumožnil výkon funkcie.

Prezident odmieta prijať sľub od piatich z ôsmich sudcov zvolených Sejmom, čo je súčasťou dlhodobého sporu o obsadenie Ústavného súdu, ktorý siaha do roku 2015.

Šwieczkowski nariadil pre zamestnancov od 3. do 6. novembra platené voľno. Uviedol, že pokyny Korwinovej-Piotrowskej nemajú právne účinky, a ohlásil stretnutie so siedmimi sudcami, ktorých považuje za riadne zvolených. „Skôr či neskôr vstúpime do budovy Ústavného súdu. Možno budeme rozhodovať na iných miestach,“ povedal.

Ústavný právnik Mateusz Radajewski pre denník Rzeczpospolita zhodnotil, že iný sudca nemá právo odvolať predsedu Ústavného súdu z funkcie. Predpisy to umožňujú ministrovi spravodlivosti v prípade predsedov všeobecných súdov, ale pre Ústavný súd podobné riešenie nepoznajú. Varoval, že opačný výklad by mohol viesť k vzájomnému odstraňovaniu sudcov z výkonu ich povinností.

Podľa vyjadrenia profesora Stanislawa Biernata pre denník však zákony nepočítali so situáciou, v ktorej predseda súdu nepripustí sudcov po zvolení Sejmom k výkonu funkcie pre odmietnutie prijatia sľubu zo strany prezidenta.

Súčasná kapitola sporu sa začala v piatok, keď sudkyňa Korwinová-Piotrowská, ktorá sa považuje za sudkyňu s najdlhšou služobnou praxou, nariadila prerušenie výkonu povinností predsedu súdu Šwieczkowského a podpredsedu Bartlomieja Sochaňského a na pôdu súdu vstúpila polícia. Prezident Karol Nawrocki v noci navštívil sídlo Ústavného súdu a následne zvolal naliehavé konzultácie so zástupcami politických strán. (TASR)

Policajti u neho našli aj drogy.

Žena zapojená do organizácie protestu si podľa polície všimla 30-ročného muža, ktorý mal tvár zakrytú kuklou. Keď ho požiadala, aby si ju dal dole, ženu udrel a utiekol. Skupina demonštrantov sa podľa reportéra DPA vydala za mužom a kričala: „Provokatér, provokatér!“ Následne ho zadržali policajti, ktorí dohliadali na bezpečnosť demonštrácie.

„Ukázalo sa, že mal pri sebe nôž, plynovú pištoľ na guličky a označenie s nápisom ‚Security‘, ktorý pripomínal policajný odznak,“ uviedla polícia s tým, že policajti u tohto muža našli aj drogy.

Demonštranti sa už od piatku večera zhromažďujú pred sídlom Ústavného súdu vo Varšave, pričom vládu premiéra Donalda Tuska obviňujú z podkopávania ústavy a súdnictva, informuje DPA. (TASR, DPA)

Uviedlo to podľa agentúry AFP francúzske ministerstvo vnútra.

Situácia je podľa neho celkovo pokojná, zatknutých bolo na 27 osôb. Demonštrácie proti rastúcim životným nákladom a stavu školstva sa konajú tretiu sobotu za sebou, minulé zhromaždenia sprevádzali násilnosti.

Polícia zaznamenala po celom Francúzsku na 65 protestných podujatí, na ktorých sa k 14.00 h (SEČ) zúčastnilo na 15-tisíc ľudí. V sobotu 24. októbra sa podľa ministerstva do protestov zapojilo 37-tisíc ľudí na 108 akciách a v sobotu 17. októbra to bolo 67-tisíc účastníkov na 198 podujatiach.

Polícia dnes podľa ministerstva k 14. hodine (SEČ) zadržala 27 ľudí, zatiaľ čo 24. októbra ich bolo 217.

Vo Francúzsku sa tentoraz celoštátny deň demonštrácií popri proteste proti vysokým životným nákladom koná tiež na obranu verejných slobôd. Hnutie žltých viest, ktoré k demonštráciám vyzvalo, tak reaguje aj na situáciu spred týždňa, keď úrady množstvo pochodov zakázali kvôli obave z násilností a rabovania.

Po celom Francúzsku má na pochody rovnako ako minulú sobotu dohliadať 70-tisíc policajtov a žandárov. Minister vnútra Laurent Nuňez povedal, že dnešok „predstavuje veľmi vysoké riziko pre verejný poriadok“ a že radikálne ľavicové skupiny na internete opäť vyzývajú k násilnostiam pri povolených protestoch. (ČTK, AFP)