Svet

Reaguje na oznámenie Moskvy o vyhostení skupiny pracovníkov maďarskej diplomatickej misie v Rusku.

Rusko tento krok uskutočnilo v reakcii na skoršie vyhostenie desiatich ruských diplomatov z Maďarska. Do dvoch týždňov musí odcestovať skupina pracovníkov maďarského veľvyslanectva v Moskve a generálnych konzulátov v Petrohrade a Kazani, oznámila ruská diplomacia. Počet vyhostených nespresnila.

Budapešť podľa agentúry Reuters uviedla, že berie rozhodnutie Ruska na vedomie a nemá záujem na eskalácii diplomatického napätia.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí na svojom webe ďalej napísalo, že si predvolalo maďarského chargé d’affaires a prednieslo mu dôrazný protest proti vyhosteniu ruských diplomatov, ktoré ministerstvo označilo za bezdôvodné a nepriateľské, čo je termín, ktorý Moskva používa relatívne pravidelne.

Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová 8. septembra oznámila, že vyhosťuje desiatich ruských diplomatov, ktorí sa podľa maďarských úradov podieľali na aktivitách odporujúcich pravidlám diplomatickej práce. To je formulácia často používaná ako eufemizmus pre špionáž, podotkla agentúra Reuters.

Orbánová vtedy ďalej na sociálnej sieti napísala, že rozhodnutie Budapešti je v záujme maďarskej bezpečnosti a suverenity a neznamená prerušenie diplomatických vzťahov s Moskvou. „Maďarsko má v úmysle pokračovať v potrebnom dialógu založenom na vzájomnom rešpekte a dodržiavaní pravidiel,“ uviedla.

Vzťahy medzi Maďarskom a Ruskom prešli tento rok zásadnou zmenou. Po aprílových voľbách po 16 rokoch pri moci skončil premiér Viktor Orbán, ktorý platil za najviac proruského politika medzi lídrami krajín Európskej únie. Do čela vlády sa postavil konzervatívny proeurópsky politik Péter Magyar.

V máji, len niekoľko dní po nástupe do úradu, si nová šéfka maďarskej diplomacie predvolala ruského veľvyslanca kvôli rozsiahlemu náletu ruských dronov na Ukrajinu. (ČTK, Reuters)

Predbežné kontroly podľa starostu Vitalija Klička neodhalili kritické poškodenie konštrukcie.

Južný most (Pivdennyj most) je zavesený most cez rieku Dneper, ktorý slúži pre cestnú dopravu aj pre metro. Ukrajinské médiá zverejnili zábery, na ktorých je vidieť horiaci pylón mosta a na ďalšom z diaľky priamy zásah mostnej konštrukcie.

Miestne telegramové kanály vo štvrtok (1. 10.) informovali o dvoch zásahoch do opory mosta a uviedli, že Rusi použili drony typu Geraň-5, píše server Ukrajinska pravda, ktorý tak spomína ruské bezpilotné lietadlá vybavené prúdovými motormi. Starosta Kličko typ dronov nespresnil.

O niečo neskôr kyjevská mestská správa podľa webu Ukrajinska pravda oznámila, že odborníci neodhalili kritické poškodenie mosta. Autobusové linky postupne cez most opäť jazdia, napísal portál s tým, že pokračuje kontrola infraštruktúry týkajúca sa metra.

Starosta ukrajinskej metropoly Kličko medzitým na platforme Telegram uviedol, že dnes ruský dron zasiahol budovu školy v Solomjanskej štvrti a na mieste vypukol požiar. Deti však podľa neho boli v kryte a o žiadnych zranených neinformoval. Rusko za to musí niesť plnú zodpovednosť,“ napísal k tomu na sieti X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (ČTK)

V minulosti pôsobil ako minister kultúry a inovácií.

Rozhodol o tom vo štvrtok (1. 10.) okresný súd v Kecskeméte. Oznámil to hovorca prokuratúry Báčsko-malokumánskej župy. (TASR, MTI)

Poškodený nebol, radiačné hodnoty sú v norme. Moskva sa nevyjadrila.

Oznámil to vo štvrtok (1. 10.) ukrajinský štátny úrad pre jadrovú reguláciu. Reaktor je podľa úradu od roku 2022 odstavený.

„Ruské bezpilotné lietadlo zasiahlo 30. septembra 2026 o 18.18 h kyjevského času (17.18 h SELČ) areál Ústavu pre jadrový výskum Národnej akadémie vied Ukrajiny,“ uviedol ukrajinský úrad pre jadrovú reguláciu. Na mieste podľa neho vypukol požiar, ktorý hasiči uhasili. „Reaktor ani systémy kľúčové pre bezpečnosť neboli poškodené,“ uviedol ďalej úrad.

V inštitúte sa podľa jeho vyjadrenia nachádza výskumný reaktor VVR-M, ktorý je od roku 2022 z bezpečnostných dôvodov odstavený. Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. „Reaktor VVR-M slúži ako zdroj neutrónov pre základný aj aplikovaný výskum v oblasti jadrovej fyziky,“ uviedol k typu reaktora úrad.

Ruský úder bezpilotného lietadla na areál ústavu ukrajinský úrad pre jadrovú reguláciu označil za útok na mierové jadrové zariadenie slúžiace výlučne vedeckým a výskumným účelom. „Je to vojnový zločin,“ napísal úrad.

Boje medzi Ruskom a Ukrajinou sa nevyhli ani jadrovým zariadeniam. Rusko krátko po svojom vpáde do susednej krajiny na čas obsadilo už nefunkčnú Černobyľskú jadrovú elektráreň, ktorá sa v apríli 1986 stala miestom doteraz najväčšej jadrovej katastrofy.

Moskva doteraz okupuje Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je považovaná za najväčšiu v Európe, a nachádza sa neďaleko frontovej línie. Obe strany sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania. Obe krajiny zároveň hlásili aj ďalšie incidenty týkajúce sa jadrových zariadení.

Rusko aj Ukrajina v poslednom čase zintenzívnili svoje vzdušné útoky. Rusko pritom v posledných týždňoch útočí vo dne aj v noci a používa drony s prúdovými motormi, ktoré sa ukrajinskej armáde horšie zostreľujú. (ČTK)

Podľa prokuratúry vlani v meste Zwiesel v Bavorskom lese zabil zo sexuálnych pohnútok dve ženy a okrem toho aj druha jednej z nich.

Po čine sa prihlásil na polícii v Rakúsku, informovala agentúra DPA. Obžalovaný sa na začiatku procesu k obvineniam nevyjadril. Obhajca však avizoval, že neskôr prednesie jeho stanovisko.

Prokuratúra tvrdí, že muž v lete 2025 pozval k sebe s odstupom viac ako dvoch týždňov dve susedky. Prvú uškrtil po tom, čo uňho pod vplyvom alkoholu a drog zaspala na pohovke. Druhú zabil údermi pivovou fľašou a kladivom do hlavy a následne jej hlavu obalil potravinovou fóliou.

Keď sa ju už ako mŕtvu chystal sexuálne zneužiť, zaklopal uňho na dvere jej druh. Slovák ho podľa prokuratúry tiež zabil, aby zakryl predchádzajúce vraždy.

Páchateľ potom odišiel do Rakúska, kde sa však napokon prihlásil na polícii. Nemeckí policajti následne objavili v bytovom dome v Zwieseli telá troch obetí. Podľa nemeckej justície bolo telo prvej ženy zohavené, okrem iného mala odrezané nohy.

Súd v prípade vytýčil desať pojednávacích dní, rozsudok by mal padnúť v novembri. (TASR, DPA)

Vznikla celková škoda približne 236-tisíc eur.

Skupina podľa vyšetrovateľov vo väčšine prípadov vyrážala na miesta trestnej činnosti zo Slovenska. Informovala o tom vo štvrtok (1. 10.) dolnorakúska polícia, uviedla agentúra APA.

Podozriví vo veku od 36 do 39 rokov podľa polície vykrádali predovšetkým automaty na čerpacích staniciach a v autoumyvárňach. Pôsobili vo všetkých rakúskych spolkových krajinách s výnimkou Vorarlberska na krajnom západe Rakúska.

Medzi zadržanými sú štyria muži a jedna žena. Okrem štyroch Slovákov je medzi nimi aj jeden rakúsky občan. Pätica sa podľa polície pri výsluchoch vo väčšine prípadov priznala. Vlamači si svojou činnosťou prilepšili o 49-tisíc eur. Ďalších najmenej 187-tisíc eur pripadá na poškodené zariadenia. (TASR, APA)

Nepokoje otriasajú krajinou už niekoľko dní, politici vinia radikálne združenie.

Písala o tom agentúra AFP. Z násilností, ktoré prepukli aj v ďalších mestách, politici vinia radikálne ľavicové združenie Nepodrobené Francúzsko (LFI). Francúzsky premiér Sébastien Lecornu kvôli situácii od 13.00 h predsedá medzirezortnej krízovej skupine.

„Bol úmyselne založený požiar, ktorý sa rozšíril na fasádu školy, kým sa ho podarilo dostať pod kontrolu. Jeho príčina nebola spresnená,“ povedala vo štvrtok (1. 10.) zástupkyňa riaditeľa lýcea Gaëlle Cordierová.

„V nadväznosti na zhromaždenie, ktoré sa nieslo v znamení násilia voči zamestnancom, bol zapálený vchod do lýcea. Zamestnanci a študenti boli evakuovaní, na miesto dorazili bezpečnostné zložky a hasiči, požiar bol uhasený,“ doplnila inštitúcia s tým, že zisťuje rozsah škôd.

Prefektúra departementu Loire-Atlantique uviedla, že zaznamenala násilné činy v okolí stredných škôl, najmä v hlavnom meste tohto departementu Nantes. Poukázala na násilníckych jedincov, ktorí sa pripojili k študentom, aby páchali škody. Poškodených bolo deväť škôl a horelo tiež v troch vzdelávacích inštitúciách v Nantes. Polícia v celom departemente zadržala 18 ľudí.

Stovky študentov demonštrujú tiež pred lýceom Couffignal vo východofrancúzskom Štrasburgu, blokujú dopravu vrátane električiek a tiež zapálili popolnice. V Lille na severe krajiny sú zatvorené stredné školy aj tamojšia právnická univerzita, hlásené sú rozbité sklá niektorých autobusových zastávok a zapálené boli odpadkové koše, napísal denník Le Monde. Protestujúci pred lýceom v Marseille na juhovýchode Francúzska zase zapálili hasičský voz.

Študentské demonštrácie vypukli minulý týždeň v Paríži. Odvtedy eskalovali a rozšírili sa aj do ďalších miest, pričom v stredu sa ich zúčastnilo 356 vzdelávacích inštitúcií. Študenti demonštrujú proti veľkosti tried, nedostatočnému financovaniu, dlhej výučbe a nedostatku učiteľov.

Blokované sú stredné školy takmer po celom Francúzsku, napríklad v Paríži, Marseille, Štrasburgu alebo Rennes. Vo štvrtok sa k nim pridali aj vysoké školy a blokovaných je asi 30 kampusov, aj keď sa môže vyučovať online.

Len v stredu (30. 9.) bolo v súvislosti s protestmi a blokádami zadržaných 625 osôb a zranených 83 policajtov a žandárov, na druhej strane zranenia utrpelo 119 ľudí, z toho 34 zamestnancov škôl. Francúzsky minister školstva Édouard Geffray už oznámil zriadenie takzvanej platformy pre dialóg, do ktorej budú môcť prispievať všetci stredoškoláci.

Bruno Retailleau zo stredopravých Republikánov (LR) chce zakázať LFI, ktorá sa blokádami podľa neho snaží organizovať „povstanie“. Členka krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová prisúdila de facto lídrovi LFI Jeanu-Lucovi Mélenchonovi zodpovednosť za protesty, zatiaľ čo podľa Érica Ciottiho z krajne-pravicovej Únie pravice pre republiku (UDR) sú neplnoletí manipulovaní a podnecovaní k násiliu „vzbúreneckými hnutiami“, ktoré chcú „otriasť demokraciou“. (ČTK, AFP)

Rozhodovať sa bude ešte o tom, či sa obaja účastníci júlovej nehody nedopustili priestupku.

„V súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa odohrala 13. júla 2026 na I. P. Pavlova, policajti ukončili preverovanie. Na základe uskutočneného prešetrovania a záverov znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, pre ktoré bolo preverovanie z pokynu štátneho zástupcu vedené,“ citoval server Novinky.cz hovorkyňu pražskej polície Evu Kropáčovú.

Išlo o podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti. Turek v polovici júla narazil v centre Prahy do nemocničného vozidla prevážajúceho krv. To sa v dôsledku nárazu prevrátilo na strechu a jeho vodič utrpel zranenia.

Zo zverejnených záberov vyplýva, že poslanec vošiel do križovatky v ľavom odbočovacom pruhu, z ktorého však neodbočil, ale pokračoval rovno. Práve tam sa zrazil s nemocničnou Fabiou.

Turek na sociálnych sieťach tvrdil, že to nebol odbočovací pruh a jeho priaznivci poukazovali na stavebné práce a s tým súvisiace údajne mätúce značenie. Poslanec po nehode vyhlásil, že vodičovi zachránil život manévrom, pri ktorom svoj Mercedes triedy G strhol doprava. Vodičove zranenia zľahčoval, tvrdil, že má odrenú ruku.

Pražskí záchranári pritom uviedli, že muž utrpel viacero poranení vrátane stredne ťažkého poranenia hlavy. Český premiér Andrej Babiš vtedy povedal, že ak sa situácia stala tak, ako to zo záberov vyplýva, Turek by mal rezignovať na funkciu vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal. Poslanec uviedol, že funkciu nebude vykonávať, kým sa nehoda neobjasní. (TASR)

Súčasťou je možnosť zriaďovať návratové centrá v takzvaných tretích krajinách pre migrantov, ktorí sa zdržiavajú v štátoch únie nelegálne.

Nové návratové nariadenie dopĺňa migračný a azylový pakt a má zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie vracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín, odkiaľ prišli. Informovala o tom vo štvrtok (1. 10. )Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Nariadenie sa teraz uverejní v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť nasledujúci deň.

„Rada EÚ dnes definitívne odsúhlasila nové pravidlá umožňujúce efektívnejšie vracanie osôb, ktoré nemajú zákonné právo zdržiavať sa v Európskej únii,“ stojí vo vyhlásení.

Nariadenie tiež hovorí o možnosti zriaďovať návratové centrá v takzvaných tretích krajinách, teda v krajinách mimo Európskej únie. Na základe bilaterálnych dohôd tam budú môcť štáty EÚ vysielať neúspešných žiadateľov o azyl.

Zariadenie bude možné umiestniť len v krajinách, ktoré „dodržiavajú medzinárodné štandardy ľudských práv a princípy medzinárodného práva“. Do týchto centier nebude možné vysielať deti bez sprievodu.

Niektoré európske krajiny, ako sú Dánsko, Rakúsko alebo Nemecko, už začínajú uvažovať o tom, kde tieto centrá zriadiť, napríklad v Rwande, Ugande alebo v Uzbekistane, napísala už skôr agentúra AFP.

Podľa kritikov povedie nové návratové nariadenie k masovým deportáciám a rasovému profilovaniu, ako je to podľa nich v Spojených štátoch. Pôjde vraj aj o porušovanie základných práv a opatrenia budú neefektívne a drahé. (ČTK, AFP)

Chce sa zamerať na príjmy, ktoré Rusku pomáhajú financovať agresiu.

Medzi loďami sú aj tri z takzvanej tieňovej flotily, ktorú Rusko využíva na obchádzanie západných sankcií. Informovala o tom vo štvrtok (1. 10.) britská vláda. Británia a ďalšie západné krajiny pravidelne rozširujú protiruské sankcie, aby Moskve skomplikovali financovanie invázie na Ukrajinu.

„Zameriavame sa na príjmy, ktoré Rusku pomáhajú financovať agresiu, aj na páchateľov hrôznych činov proti ukrajinským civilistom vrátane detí. Spojené kráľovstvo neustúpi od podpory, ktorú Ukrajine poskytuje,“ vyhlásil tajomník britskej vlády pre Európu a medzinárodnú bezpečnosť Stewart Wood.

Britská vláda uviedla, že v reakcii na septembrové parlamentné voľby v Rusku, ktoré Moskva uskutočnila aj na okupovaných územiach na Ukrajine, podnikol Londýn kroky proti tým, ktorí porušujú územnú celistvosť Ukrajiny.

Na zozname je tak po novom osem ľudí, ktorí sa zapojili do represií ukrajinských civilistov, či sedem ďalších osôb, ktoré podľa Londýna stoja za indoktrináciou a militarizáciou ukrajinských detí. Vláda dodala, že odhadom bolo do takzvaných prevýchovných táborov poslaných na 6 000 ukrajinských detí.

Pod sankciami sú novo tiež tri plavidlá tieňovej flotily, dve lode poskytujúce zásobovacie služby tieňovej flotile alebo tri Ruskom vlastnené lode schopné plávať v zamrznutých vodách.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uvalila Británia na Rusko niekoľko balíkov sankcií, ktoré sa týkajú 3 400 ľudí, subjektov či lodí, poznamenala agentúra Reuters. (ČTK, Reuters)