Svet

Urobia tak v utorok (22. 9.) počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Oznámila to v pondelok (21. 9.) dánska vláda. Grónsko je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, americký prezident Donald Trump však v minulosti opakovane hovoril o tom, že USA by tento arktický ostrov mali na zabezpečenie svojej bezpečnosti získať, keďže Kodaň nie je schopná v tomto regióne čeliť Rusku a Číne.

Úrad dánskej vlády oznámil, že dohodu podpíšu dánska premiérka Mette Frederiksenová, Trump a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Ceremónia sa uskutoční v newyorskom sídle OSN.

Presné podmienky dohody zostávajú nejasné. Trump však uviedol, že so škandinávskou krajinou sa dohodol na tom, že Spojené štáty budú kontrolovať svoje bezpečnostné záujmy v Grónsku a že žiadna nepriateľská krajina na ostrove nebude môcť vybudovať základňu bez amerického súhlasu.

Hlavnou požiadavkou Kodane počas rokovaní bolo zachovanie dánskej suverenity a tiež princípu, že o svojej budúcnosti si rozhodnú obyvatelia Grónska sami.

Trump od vlaňajšieho nástupu do Bieleho domu opakovane hovoril o tom, že by USA mali Grónsko získať. Šéf Bieleho domu najprv záujem o arktický ostrov spájal predovšetkým s jeho nerastným bohatstvom, neskôr potrebu Grónsko vlastniť začal odôvodňovať americkou národnou bezpečnosťou. Nevylúčil ani použitie sily a uviedol, že ostrov je pre USA strategicky významný.

Trump tiež mnohokrát tvrdil, že Dánsko nie je schopné zabezpečiť ochranu Grónska. V tejto súvislosti tvrdil, že grónsku bezpečnosť strážia dve psie záprahy. Správa ostrova poukazovala na to, že psie záprahy sú v arktických podmienkach veľmi efektívne a môžu preniknúť aj na miesta, ktoré sú pre techniku ťažko prístupné. (ČTK, AFP)

Americký prezident však vojenskú podporu neprisľúbil.

Trumpa o to v nedeľu (20. 9.) prostredníctvom telefónu požiadal predseda jemenskej Prezidentskej rady (PLC) Rašád al-Alímí. Šéf Bieleho domu však neprisľúbil vojenskú podporu.

Rozhovor bol prejavom solidarity s ohrozenou jemenskou vládou po tom, ako húsíovia obsadili celé pobrežie Červeného mora, píše francúzska agentúra AFP. Alímí stojí na čele jemenskej Prezidentskej rady a v boji proti povstalcom ho podporuje Saudská Arábia. Jeho žiadosť prišla po sobotňajšom útoku húsíov na Rijád.

Americké médiá informovali, že saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán tiež naliehal na Trumpa, aby zasiahol proti húsíom, ktorí už od júla opakovane útočia na saudskú monarchiu. Jemenskí povstalci kontrolujú strategické pobrežné oblasti v úžine Báb al-Mandab, odkiaľ vyhnali vládne sily.

Ich bojové úspechy upevňujú vplyv Iránu a jeho spojencov nad dvoma strategickými vodnými cestami, ktoré ovplyvňujú svetovú ekonomiku.

Húsíovia a vláda uzavreli v roku 2022 prímerie. V júli 2026 však povolili pristátie iránskeho lietadla v meste Saná a vzopreli sa kontrole Rijádu nad jemenským vzdušným priestorom. Vyvolalo to novú vlnu útokov a húsíovia neskôr ohlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na jej lode a územie. (TASR, AFP)

Absolvuje aj stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Rodríguezová do USA priletela v pondelok (21. 9.), stretnutie s Trumpom je na pláne v utorok (22. 9.). Bude to prvé stretnutie hláv USA a Venezuely za jedenásť rokov.

„Prichádzame do New Yorku s odhodlaním a s nádejou ľudu, ktorý verí v zbližovanie a jednotu národov,“ napísala na sociálnej sieti X Rodríguezová, proti ktorej vláde sa v utorok pred sídlom OSN od 11.00 h miestneho času (15.00 h SELČ) koná demonštrácia. Tú zvolali Venezuelčania žijúci v New Yorku pod heslom Nová tvár, rovnaký režim.

Spojené štáty 3. januára tohto roku bombardovali niekoľko miest vo Venezuele a uniesli jej autoritárskeho prezidenta Madura s manželkou, ktorí v USA čelia obvineniu z narkoterorizmu. Trump potom podporil na čele krajiny vtedajšiu viceprezidentku Rodríguezovú, dlhoročnú predstaviteľku Madurovho režimu, ktorá teraz s USA spolupracuje.

Podľa venezuelskej ústavy pritom v neprítomnosti prezidenta môže viceprezidentka krajinu viesť len 180 dní, potom musia byť do 30 dní vyhlásené voľby.

Podľa agentúry AFP pôjde o prvú osobnú účasť venezuelskej hlavy štátu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN od roku 2018, keď tam bol Maduro. Ten je teraz v New Yorku vo väzení.

Rodríguezová sa má na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia prvýkrát stretnúť s Trumpom, čo bude tiež prvá schôdzka prezidentov oboch krajín od roku 2015, keď sa na summite Amerík v Paname krátko stretli Maduro a jeho vtedajší americký náprotivok Barack Obama. (ČTK)

Slovensko zároveň považuje za dôležité, aby bol reformný proces transparentný.

Reálny hlas by mali mať aj malé a stredne veľké krajiny. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol v pondelok (21. 9.) počas rokovania s predsedom 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Chalílurom Rahmánom v New Yorku.

Prezident ocenil zámer Rahmána zamerať svoje pôsobenie na obnovu dôvery v OSN a zvládanie zmien, ktorými organizácia prechádza. Za kľúčové pritom považuje, aby členské štáty videli konkrétne výsledky jej fungovania.

V situácii, keď je Bezpečnostná rada OSN pri viacerých otázkach rozdelená, rastie podľa Pellegriniho význam Valného zhromaždenia ako fóra, v ktorom majú zastúpenie všetky členské štáty.

Témou rokovania boli aj výzvy spojené s rozvojom umelej inteligencie. Slovensko vníma nové technológie ako príležitosť, ich využívanie však musí byť spojené so zodpovednosťou. OSN má v tejto oblasti osobitné postavenie, keďže vytvára priestor na zapojenie všetkých krajín do diskusie.

Súčasťou prezidentovho pondelkového programu v New Yorku bolo aj stretnutie so zástupcami slovenskej komunity v Chicagu. Rozprával sa s pedagogičkami Slovak Academy of Chicago, zástupcami folklórneho súboru Veselica, absolventmi školy a ďalšími členmi komunity.

Ocenil ich úsilie udržiavať slovenský jazyk, tradície a kultúrne dedičstvo a odovzdávať ich ďalším generáciám Slovákov žijúcim v Spojených štátoch. (TASR)

Reagujú na zákaz vstupu do Bieleho domu pre spravodajské televízie CNN a MS NOW a portál Politico.

„Verejnosť má zásadný záujem na tom, aby dostávala presné a nezávislé informácie o svojej vláde. Žiadna vláda by nemala obmedzovať činnosť spravodajskej organizácie len preto, že nesúhlasí s jej spravodajstvom,“ uviedli vo vyhlásení televízie ABC, CBS, CNN, Fox News a NBC.

Krátko predtým oznámili podanie žaloby na Trumpa a troch členov jeho administratívy, pretože ich reportérom zamietli vstup do Bieleho domu.

Zákaz považujú za porušenie prvého a piateho dodatku Ústavy USA, ktoré zaručujú slobodu tlače a zákaz diskriminácie na základe obsahu, ako aj právo na riadny proces.

Päť veľkých televízií podpísaných pod vyhlásením sa v rámci takzvaného White House TV poolu strieda pri filmovaní udalostí, na ktorých sa zúčastňuje prezident, a svoje zábery poskytuje ostatným aj ďalším médiám.

V pondelok (21. 9.) mala videomateriál o návšteve Trumpa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku zhotovovať CNN. ABC, CBS, NBC a Fox News ju odmietli nahradiť, takže spoločný TV pool v pondelok nefungoval. (TASR, AFP, DPA)

Poukázal aj na prebiehajúce rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou.

Slovenský minister zahraničných vecí Blanár (Smer-SD) pondelkové (21. 9.) rokovanie rezortných ministrov krajín Vyšehradskej štvorky s indickým ministrom zahraničných vecí Subrahmanjamom Džajšankarom na pôde Stálej misie SR pri OSN označil za úspech. Slovensko sa podľa Blanára o vytvorenie tohto formátu usilovalo jedenásť rokov.

„Dohodli sme sa s indickým partnerom, že sa budeme na pravidelnej báze stretávať a vyhodnocovať našu spoluprácu,“ uviedol Blanár. Partneri chcú podľa neho vytvoriť harmonogram konkrétnych aktivít. Jednou z nich má byť každoročné obchodné fórum, ktoré by sa striedavo konalo v krajinách V4 a v Indii a zúčastňovali by sa na ňom firmy so záujmom o vzájomnú hospodársku spoluprácu.

Dokončenie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou by podľa Blanára predstavovalo významnú príležitosť pre krajiny V4 aj celú Európsku úniu vzhľadom na rastúci hospodársky význam Indie. Témou rokovania bola aj spolupráca na multilaterálnej úrovni.

Partneri sa podľa Blanára zhodli na potrebe reformy OSN a Bezpečnostnej rady. Slovenský minister zároveň uviedol, že Slovensko podporuje Indiu v úsilí stať sa stálym členom Bezpečnostnej rady. Slovensko a India v súčasnosti kandidujú na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 a 2029. Blanár zdôraznil, že obe krajiny sa v kandidatúre navzájom podporujú.

Ministri sa venovali aj energetickej bezpečnosti. Blanár poukázal na vplyv vojny na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe na dodávky energií, osobitne spomenul komplikácie pre lodnú dopravu v Hormuzskom prielive a Červenom mori. Za dôležitú označil spoluprácu s Indiou aj v súvislosti s nákupom energetických surovín z Ruska.

India patrí medzi významných odberateľov ruskej ropy, pričom nová americká legislatíva umožňuje prezidentovi USA uvaliť clá až do výšky 100 percent na tovary z krajín, ktoré vo veľkej miere nakupujú energonosiče z Ruska. Príslušný zákon podpísal prezident Donald Trump minulý týždeň krátko po tom, čo ho schválil Kongres.

Indický minister označil rokovanie za produktívne a uviedol, že India chce s krajinami V4 prehlbovať spoluprácu v oblasti obchodu, technológií a inovácií. Ministri podľa neho diskutovali aj o spolupráci v oblasti obrany či vesmíru, ale tiež o mobilite ľudí vrátane študentov.

Na otázku, či má formát V4 pre Indiu aj politický význam na globálnej scéne, Džajšankar uviedol, že India má s krajinami V4 veľmi dobré vzťahy a vníma ich ako štáty s výraznými a špecifickými kapacitami.

„Sú to priemyselné ekonomiky s veľkým inovačným a technologickým potenciálom,“ povedal. India podľa jeho slov víta príležitosť spolupracovať s V4 ako blokom. (TASR)

Jedno zhromaždenie bolo protestom proti dočasnému zatvoreniu Múzea teroru a odvolaniu generálnej riaditeľky inštitúcie.

Na druhom zasa zamestnanci zariadení sociálnych služieb predstavili požiadavky na zlepšenie svojej finančnej situácie.

Bližšie informácie priniesol v Správach redaktor STVR Viliamom Hauzer:

Upozornil na to Európsky dvor audítorov (EDA).

„Hoci EÚ dosiahla pokrok pri budovaní systému spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, tento systém zatiaľ nefunguje tak hladko, ako by mal,“ uviedol v pondelok (21. 9.) George-Marius Hyzler, člen EDA zodpovedný za príslušný audit.

Efektívnosť úsilia v oblasti kybernetickej obrany brzdia najmä problémy pri výmene informácií. Kľúčovým nedostatkom je podľa správy absencia jasných pravidiel upravujúcich spoluprácu medzi rôznymi európskymi informačnými sieťami.

Niektoré členské štáty navyše stále plne nezaviedli predpisy EÚ zamerané na posilnenie kybernetickej obrany. Napriek rozpočtu vo výške 1,4 miliardy eur, určenému na kybernetickú bezpečnosť, platformy stále nie sú funkčné. Chýbajú tiež potrebné technické normy.

Hyzler označil za ďalšiu závažnú slabinu nedostatok vzájomnej dôvery. To brzdí výmenu informácií, čoho príkladom sú minuloročné hackerské útoky na viaceré letiská.

„Napriek cezhraničným dôsledkom žiadny členský štát oficiálne neklasifikoval tento incident ako závažný a neoznámil ho,“ upozornil Hyzler. Sieť kybernetickej bezpečnosti je totiž len taká účinná, aká je ochota jej členov zdieľať informácie,“ uzavrel zástupca EDA. (TASR, DPA)

Uviedla to Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Ukrajinu.

Podľa nej hrozí opakovanie utrpenia z uplynulej zimy. Rusko a Ukrajina už niekoľko mesiacov čoraz intenzívnejšie útočia na civilné objekty vrátane tovární, skladov, energetickej a prístavnej infraštruktúry či lodí v Čiernom mori.

Komisia zriadená OSN v pondelok (21. 9.) upozornila, že pokračujúce útoky na energetickú infraštruktúru môžu výrazne zhoršiť už aj tak náročné životné podmienky civilistov.

„Počas krutej zimy 2025 – 2026 ruské ozbrojené sily pokračovali v systematických vlnách útokov na kritickú energetickú infraštruktúru Ukrajiny, keď teploty klesali až na mínus 20 stupňov Celzia,“ uviedla komisia.

Milióny civilistov podľa nej čelili dlhodobým výpadkom elektriny, nedostatku alebo dlhodobému výpadku vykurovania. Komisia uviedla, že zima v bytoch podľa svedectiev mnohým ľuďom spôsobila zdravotné problémy vrátane psychických ťažkostí.

Predseda komisie Erik Mose uviedol, že ukrajinské úrady zaznamenali úmrtia a zranenia spôsobené chladom. Komisia vyjadrila znepokojenie nad správami o ukrajinských útokoch na infraštruktúru na území Ruska a v oblastiach Ukrajiny kontrolovaných Ruskom.

Podľa nej to naznačuje nárast počtu civilných obetí a poškodenie alebo zničenie civilných objektov. Vyšetrovateľom sa ich však nepodarilo preveriť pre nedostatok prístupu na miesta.

„Pokračujúce útoky na energetickú infraštruktúru spôsobujú, že životné podmienky civilistov sú čoraz neznesiteľnejšie, a obávame sa, že nadchádzajúca zima bude ešte náročnejšia,“ dodal Mose. (TASR, AFP)

Reagoval na výroky Roberta Fica. Zdôraznil schopnosť odstrašenia aj obrany.

Krajina NATO, ktorá sama pre svoju obranu nič neurobí, nemôže podľa Pavla očakávať, že jej ostatní prídu na pomoc.

Premiér SR Fico (Smer-SD) minulý týždeň vyhlásil, že Pavel by ako bývalý generál rád bojoval, no on chce mier. „Podobnú argumentáciu som už zažil, že generál je ten, kto ťahá krajinu do vojny, zatiaľ čo ostatní chcú mier. Mier nebude mať ten, kto sa bude tváriť, že ho chce, a nie je ochotný pre to nič urobiť. Mier sa, bohužiaľ, dosahuje len tým, že sme pripravení reagovať na násilie,“ povedal Pavel.

Mier sa podľa jeho slov musí brániť silou. „V prvom rade tým, že ukážem, že tú silu mám a som pripravený ju použiť. To znamená princíp odstrašenia alebo odradenia kohokoľvek, kto by na nás chcel zaútočiť. A v najhoršom prípade schopnosť sa skutočne brániť, a to od prvého okamihu,“ dodal.

Pripomenul, že NATO je postavené na systéme kolektívnej obrany, no okrem často pripomínaného článku 5, ktorý hovorí o tom, že ozbrojený útok proti jednej členskej krajine NATO sa považuje za útok proti všetkým, existuje aj článok 3. Na základe neho sa každá krajina musí v prvom rade snažiť o to, aby bola sama dostatočne obranyschopná. Ak to robiť nebude, nemôže podľa českého prezidenta očakávať, že jej ostatní prídu v prípade útoku na pomoc.

„Je dôležité, aby sme nepodliehali ilúzii, že NATO je niečo imaginárne, čo nás ochráni bez nášho vlastného pričinenia… Akékoľvek vyjadrenia na adresu spochybnenia článku 5 alebo nášho členstva v NATO považujem v súčasnom bezpečnostnom kontexte za nebezpečné a budem veľmi rád, ak v ČR takto uvažovať nebudeme,“ podotkol Pavel.

Na otázku, či o výrokoch Fica bude hovoriť so slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim, s ktorým sa v pondelok (21. 9.) stretne v New Yorku, novinárom odpovedal, že sa tým zrejme nebudú musieť zaoberať.

„Ako som zaznamenal, prezident Pellegrini sa na dodržiavanie záväzkov pozerá podobne ako ja. Ak on sám o tom bude chcieť hovoriť, tak môžeme. Ale dnešný večer by mal byť o česko-slovenskej vzájomnosti a nie o riešení problémov,“ dodal Pavel.

Fico minulý týždeň vo štvrtok vyhlásil, že si neželá, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu „pre nejaký článok 5“. Prezident ČR jeho slová označil za závažné oznámenie, z ktorého by sa nemal brať príklad. Na to Fico reagoval slovami, že Pavel by ako bývalý generál NATO rád bojoval, no on uprednostňuje mier. (TASR)