Mužov vo veku 36 a 34 rokov zadržali 20. septembra.
Dnes ich obvinili z prípravy útoku, ktorý mal byť spáchaný pred židovským sviatkom Jom kipur, čiže Dňom zmierenia, ktorý je považovaný za najväčší židovský sviatok.
„Chcela by som zdôrazniť, že sa nedomnievame, že by v tejto súvislosti existovalo nejaké aktuálne nebezpečenstvo pre verejnosť,“ povedala podľa Sky News koordinátorka protidrogovej polície Vicki Evansová.
Dvojica bola podľa polície v kontakte s treťou osobou či skupinou v zahraničí, možno v Iráne. Spoločne sa pomocou kódovanej komunikácie snažili zaobstarať súčasti potrebné na výrobu bomby.
Synagóga v Manchestri sa stala na sviatok Jom kipur terčom útoku vlani, keď sa útočníkovi, na rozdiel od tohto roku zadržanej dvojice, podarilo útok dokonať. Pri útoku zahynuli dvaja Židia, útočníka identifikovaného ako britského občana sýrskeho pôvodu Jihada Al-Shamieho polícia zastrelila. (ČTK)
Zvažuje pritom viacero možností vrátane postupu pozdĺž pobrežia s cieľom zabezpečiť námornú trasu v Červenom mori alebo útoku na viacerých frontoch.
V piatok o tom s odvolaním sa na predstaviteľov z regiónu a Západu informovala agentúra Reuters.
Pozemnú operáciu, ktorá by sa podľa očakávaní mala začať v najbližších týždňoch, povedú jemenské sily pod dohľadom Rijádu. Podporovať ich budú saudskoarabské letecké útoky, tvrdí šesť nemenovaných osôb oboznámených s prípravami.
Aj keď Spojene štáty už poskytujú spravodajské informácie na podporu operácií Saudskej Arábie v Jemene, a niektoré krajiny v regióne a Európe dávajú Rijádu zase najmä obrannú vojenskú pomoc, podľa zdrojov sa neočakáva, že spojenci budú zohrávať priamu úlohu aj v bojových operáciách.
Kľúčovým cieľom plánovanej ofenzívy je podľa zdrojov Reuters zvrátiť rýchle územné zisky húsíov z minulého mesiaca, keď postupovali pozdĺž pobrežia a prevzali kontrolu nad prielivom Báb al-Mandab.
Saudská Arábia zvažuje dve možnosti útoku, uviedli predstavitelia krajín Perzského zálivu a Jemenu. Buď pôjde o úzko zameraný úder na oblasť okolo prielivu Báb al-Mandab, alebo rozsiahlejšiu ofenzívu, ktorá by zahŕňala aj ďalšie koordinované útoky na viacerých frontoch v Jemene, v provinciách Džauf, Bajdá, Marib a Taizz. V závislosti od rozsahu operácie by mohlo byť nasadených viac než 100-tisíc jemenských vojakov.
Saudská Arábia podľa západných diplomatov a predstaviteľov krajín Perzského zálivu dospela k záveru, že nemôže vstúpiť do nových mierových rokovaní o Jemene s húsíami, kým povstalci naďalej kontrolujú Báb al-Mandab, čo im poskytuje významnú vyjednávaciu páku na globálnej úrovni.
Šesť osôb oboznámených s plánmi Rijádu nedokázalo uviesť presný termín začiatku ofenzívu, ich odhady sa však pohybujú od jedného týždňa až po obdobie po voľbách do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.
Bývalý veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Michael Ratney očakáva úzko zameranú ofenzívu, ktorá bude určite menšieho rozsahu než operácia vedená Rijádom v roku 2015 s cieľom poraziť militantov.
„Aj keď chcú húsíov úplne poraziť, zároveň sa potrebujú vrátiť k stavu predtým, než húsíovia ovládli územie pozdĺž prielivu Báb al-Mandab,“ uviedol. V ideálnom prípade by podľa neho išlo o obmedzenú operáciu s cieľom opäť ovládnuť pobrežné oblasti a obnoviť bežnú námornú dopravu. (TASR)
zostáva v bezvedomí a na prístrojoch, oznámili dnes súdu jej obhajcovia.
Táto teraz 50-ročná žena bola na trest smrti odsúdená pred 30 rokmi za vraždu spolužiačky z centra odbornej prípravy.
Lekári sa vo štvrtok neskoro večer snažili zachrániť Pikeovej život a odstrániť z jej organizmu pentobarbital, ktorý jej bol podaný, uviedli právnici. Pikeovej boli v stredu pri neúspešnom pokuse o popravu aplikované dve dávky tejto látky.
V súdnom podaní právnici Pikeovej uviedli, že v dôsledku zlého zavedenia kanyl pentobarbital prúdil do jej tela namiesto do krvného obehu. „Zdá sa, že si žiadny člen popravčieho tímu v žiadnom momente neuvedomil, že intravenózne kanyly neboli správne zavedené, že došlo k prasknutiu žíl a že pentobarbital sa úplne alebo čiastočne dostával do tela pani Pikeovej,“ napísali. Dodali, že namiesto toho, aby popravcovia „túto chybu napravili“, pripravili a podali záložnú sadu injekčných striekačiek s pentobarbitalom.
Pikeová v januári 1995 spolu so svojím 17-ročným priateľom a ďalšou spolupáchateľkou vylákala 19-ročnú Colleen Slemmerovú, spolužiačku z centra odbornej prípravy v Knoxville, do zalesnenej oblasti. Pikeová s priateľom Slemmerovú mučili a zabili, zatiaľ čo ich ďalšia spolužiačka hliadkovala. Krutý spôsob vraždy, pri ktorej páchatelia do hrude obete vyryli pentagram a odniesli si kus jej lebky ako suvenír, vtedy vzbudil značný mediálny rozruch.
Právnici Pikeovej v 226-stranovej petícii žiadali guvernéra štátu Tennessee, aby zmiernil jej trest na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. V žiadosti argumentovali jej detstvom, počas ktorého sa stala obeťou násilia, zanedbávania a sexuálneho zneužívania. Pikeová bola znásilnená, keď mala 11 a 17 rokov, uviedli právnici. Rovnako zdôraznili jej diagnózy bipolárnej a posttraumatickej stresovej poruchy. Guvernér Bill Lee žiadosť v pondelok zamietol.
Sudcovia federálneho odvolacieho súdu v stredu popravu dočasne zablokovali, pričom uviedli, že chcú preveriť, či tvrdenia Pikeovej o sexuálnom zneužívaní a znásilnení v detstve boli náležite zohľadnené predtým, ako bola odsúdená na smrť. V ten istý deň však rozhodnutie odvolacieho súdu zvrátil Najvyšší súd. (ČTK, AFP)
Telo zabitého devätnásťročného mladíka zabavila izraelská armáda. Židovskí osadníci zabili iného Palestínčana na Západnom brehu Jordánu aj vo štvrtok.
Podľa agentúry WAFA izraelskí vojaci tiež znemožnili palestínskemu Červenému polmesiacu prístup k ľuďom zraneným streľbou osadníkov.
Medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN v júni uviedla, že násilie židovských osadníkov, ktorí sa často môžu spoľahnúť na spoluprácu či tichú podporu izraelskej armády a ďalších bezpečnostných zložiek, rastie od roku 2023. Dianie v Pásme Gazy viedlo k rastu násilia aj na Západnom brehu Jordánu. Izraelské sily tam od 7. októbra 2023 zabili zhruba 1 100 Palestínčanov, z ktorých časť sú civilisti, vyplýva z výpočtu AFP. Odvtedy pri útokoch Palestínčanov zahynulo zhruba 49 Izraelčanov.
Židovské osady na okupovanom Západnom brehu Jordánu považuje väčšina štátov za nelegálne. Ani opakované zahraničné výzvy súčasnej izraelskej vláde nezabránili v povoľovaní rozšírenia a vzniku nových osád, v ktorých býva na pol milióna ľudí, teda zhruba každý siedmy obyvateľ Západného brehu Jordánu. (ČTK, WAFA)
ktorí v nej investujú najmenej 350-tisíc dolárov (približne 312-tisíc eur)
Vládny program získania občianstva za investície navrhuje dva „jednoduché a transparentné mechanizmy“ na získanie argentínskeho pasu. Investori môžu buď „priamo a nenávratne prispieť do štátneho rozpočtu sumou 350-tisíc dolárov (približne 312-tisíc eur)“, alebo „upísať štátny dlhopis v hodnote 800-tisíc dolárov (713-tisíc eur), ktorý bude vytvorený špeciálne“ na tento účel.
Občianstvo si môžu zabezpečiť aj manželia a deti žiadateľov za príspevok vo výške 100-tisíc dolárov (89-tisíc eur) do štátnej pokladnice, respektíve 25-tisíc dolárov (22-tisíc eur) v prípade osôb mladších ako 18 rokov.
„Získané prostriedky budú použité na ďalšie posilňovanie fiškálnej a finančnej situácie Argentínskej republiky,“ uviedla vláda.
Ministerstvo hospodárstva na sieti X informovalo, že tieto investície budú podliehať dôkladnému procesu posudzovania, ktorý „zaručí vystopovateľnosť finančných prostriedkov, prevenciu prania špinavých peňazí a ochranu národnej bezpečnosti“.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že Argentína – druhá najväčšia ekonomika Južnej Ameriky – prilákala v roku 2025 spomedzi veľkých latinskoamerických krajín najmenej priamych zahraničných investícií. Z údajov OECD vyplýva, že Argentína vlani získala investície v objeme vyše tri miliardy dolárov, čo je len zlomok v porovnaní s takmer 77 miliardami v Brazílii a bezmála 41 miliardami dolárov získaných Mexikom.
Vláda oznámila tento program po tom, ako argentínsky najvyšší súd v utorok zrušil obmedzenia týkajúce sa kúpy poľnohospodárskych pozemkov cudzincami. Súd potvrdil platnosť dekrétu, ktorým Milei v roku 2023 zrušil 15-percentny limit na zahraničné vlastníctvo takejto pôdy platný od roku 2011.
Na budúci týždeň je zvolaný protest proti zmene zákona o vlastníctve pôdy, ktorý sa opozícia pokúsi v parlamente zablokovať. (TASR, AFP)
vrátane útoku na šéfa strany Reforiem UK Nigela Faragea.
Obvineným je Joshua Kerry, ktorý už od júla čelí obvineniu z vraždy bývalej političky názorovo blízkej Farageovi, Ann Widdecombeovej.
Podľa koordinátorky protiteroristickej polície je závažné obvinenie výsledkom „intenzívnej a zložitej práce tímu detektívov, analytikov a forenzných expertov“. Kerry podľa vyšetrovateľov svoje činy pripravoval od mája 2024 do tohtoročného júla, keď ho zatkli po vražde Widdecombeovej, uviedla stanica Sky News.
Obvinený muž sa postaví pred súd v stredu 7. októbra.
Kerryho zadržali 11. júla v grófstve South Yorkshire v severnom Anglicku, viac ako 320 kilometrov od miesta, kde našli telo Widdecombeovej. Pôvodne ho zadržali na základe podozrenia z vraždy, ale v čase, keď bol už vo väzbe, sa objavili ďalšie dôkazy a teraz čelí aj obvineniu z prípravy teroristických činov.
Osemdesiatsedemročná Widdecombeová bola v minulosti poslankyňou britského parlamentu i Európskeho parlamentu a v 90. rokoch pôsobila ako štátna ministerka za vlády konzervatívneho premiéra Johna Majora. Dlho bola členkou Konzervatívnej strany, ale v roku 2019 vstúpila do protiúnie Brexit party, dnešnej pravicovo-populistickej Reformy UK vedenej Farageom. Stavala sa proti potratom a rozširovaniu práv LGBTQ+ komunity. (ČTK)
Umožňuje im prevádzkovať lety do irackého mesta Nadžaf.
Uviedla v piatok kancelária irackého premiéra Alího az-Zajdího.
Z vyhlásenia úradu premiéra vyplýva, že Bagdad dosiahol „dohodu, ktorá umožňuje iránskym leteckým spoločnostiam s výnimkou Mahan Air prevádzkovať 40 letov denne do Nadžafu a späť“.
Washington minulý mesiac oznámil nové rozsiahle sankcie namierené proti iránskym leteckým spoločnostiam s cieľom vyvinúť tlak na Teherán. Obe strany pritom stále nedosiahli mierovú dohodu v niekoľko mesiacov trvajúcom konflikte.
Irak minulý týždeň, okrem iných, na letisku v Nadžafe v súlade so sankciami pozastavil všetky lety z a do Iránu, čo prinútilo cestujúcich hľadať alternatívne trasy. O niekoľko dní neskôr USA udelili výnimku spoločnosti Iraqi Airways, aby mohla pokračovať vo svojich letoch do islamskej republiky.
Kancelária irackého premiéra vo vyhlásení privítala „pozitívnu reakciu vlády USA“ a uviedla, že najnovšia výnimka „uľahčí pohyb pútnikov a cestujúcich, najmä tých, ktorí cestujú za lekárskou starostlivosťou, náboženskými návštevami a turizmom“.
Reuters dodáva, že Spojené štáty obviňujú iránsku leteckú spoločnosť Mahan Air z prepravy príslušníkov Revolučných gárd, ako aj zbraní a dronov. (TASR, AFP, Reuters)
Plavidlo podľa Agentúry pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO) zasiahol neznámy projektil, čo spôsobilo menší požiar a výpadok elektriny na palube. Požiar sa podarilo uhasiť a loď pokračuje v plavbe. „Neboli hlásené žiadne obete ani škody na životnom prostredí,“ uviedla agentúra.
Orgány podľa nej tento útok vyšetrujú. Strategický Hormuzský prieliv je od vypuknutia vojny na Blízkom východe koncom februára stále centrom konfliktu. Irán blokuje prechod komerčných plavidiel prielivom a útočí na lode, ktoré podľa neho využívajú neschválené trasy v tejto úžine.
Spojené štáty v reakcii na kroky Teheránu zaviedli blokádu iránskych prístavov s cieľom zabrániť Iránu vo vývoze ropy. (TASR, AFP)
Obávajú sa odvetných krokov zo strany ruských síl.
Pre agentúru AFP to uviedli niekdajší obyvatelia mesta. Vzhľadom na obmedzené komunikačné možnosti a na to, že ľudia, ktorí zostali v meste, sa obávajú odvetných opatrení zo strany ruských okupačných síl, AFP oslovila bývalých obyvateľov Olešiek, ktorí sú v kontakte s ľuďmi uväznenými v meste.
„Zabudli, čo je to chlieb. Na chlieb potrebujete múku, a tam neostala ani tá,“ povedala Oľha, ktorá je v kontakte s dvoma rodinami v Oleškách. „Ľudia prežívajú s tým málom, čo majú v záhradách,“ priblížila. Spočiatku podľa nej obyvatelia jedli aj holuby, no aj tie je už ťažké nájsť.
Elizaveta, ktorá na sociálnych sieťach spravuje skupinu miestnych obyvateľov, uviedla, že ľudia „doslova snívajú o sladkostiach alebo kúsku mäsa“. Ukrajinské orgány uviedli, že do mesta vyslali drony, aby zhodili balíky s potravinami.
Aj keď niektorí obyvatelia ich dostali, podľa Elizavety to nestačilo na to, aby sa najedli všetci. Mnohí ľudia podľa nej nevedeli o týchto balíkoch alebo ich nevideli, lebo tí, ktorí ich dostali, museli všetko skryť kvôli vlastnej bezpečnosti. Kríza sa týka aj miestnych nemocníc, ktoré majú nedostatok liekov.
„Ľudia nestrácajú nádej a organizujú ‚expedície‘ po meste v nádeji, že nájdu 100 miest, kde sú potraviny,“ povedal Serhij, ktorý taktiež kedysi žil v Oleškách. Zásoby z dronov boli totiž zhodené v stovke rôznych lokalít naprieč mestom. Keďže cesty sú zamínované a na oblohe sú drony, hľadanie základných potrieb je smrteľne nebezpečné, rovnako ako pokusy o útek z tohto okupovaného mesta.
Serhij objasnil, že v polovici septembra ušiel pešo do obce Radensk vzdialenej od Olešiek viac než 21 kilometrov. Aj túto dedinu okupujú ruské jednotky. Elizaveta povedala, že táto cesta je možná, no pre zamínované územie a drony je nebezpečná. Oľha to prirovnala k lotérii, buď má človek šťastie, alebo nie.
Ruské sily obsadili toto juhoukrajinské mesto v roku 2022. Po zničení Kachovskej priehrady v roku 2023, čo vyvolalo rozsiahle záplavy pozdĺž rieky Dneper, bolo ťažko poškodené. Pred ruskou inváziou žilo v Oleškách približne 24-tisíc ľudí, v súčasnosti sa tam nachádza zhruba 2 000 obyvateľov.
Aj keď frontová línia sa v tejto oblasti od roku 2023 takmer nepohla, pokrok v technológii dronov vytvoril takzvanú zónu smrti, ktorá siaha až do hĺbky 20 kilometrov územia. Sú tam ukryté bezpilotné stroje, ktoré sú pripravené zaútočiť na ciele. Ukrajinská odborníčka na drony Olena Kryžanivská nedávno uviedla, že Olešky ležia v dosahu dronov oboch strán konfliktu.
„Obloha nad týmto mestom sa stala neustálym bojiskom, kde drony lovia iné drony a zameriavajú sa prakticky na všetko, čo sa hýbe na zemi,“ povedala. To znamená, že každý, kto chce uniknúť z toho mesta tak, že sa vydá hlbšie do územia okupovaného ruskými silami, čo je jediná možná trasa na útek, ho čaká nebezpečná cesta.
AFP informuje, že kritická situácia sa netýka len Olešiek. Novinári tejto agentúry videli, že drony čoraz viac komplikujú dodávky pomoci a evakuácie pozdĺž celej frontovej línie. Ukrajinské orgány pred blížiacou sa zimou upozorňujú na situáciu v Oleškách a upriamujú pozornosť zahraničia na humanitárnu krízu v tomto meste.
„Posolstvo medzinárodného spoločenstva pre Rusko je jasné: musí poskytnúť plný, bezpečný a neprerušovaný prístup medzinárodných organizácií do Olešiek a zabezpečiť, aby civilisti okamžite dostali potraviny, lieky a bezpečnú možnosť odísť,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok (2. 10.) označil situáciu v meste za „zúfalú“ a vyzval Rusko, aby umožnilo civilistom evakuáciu. Túto tému na tohtotýždňovej návšteve Ruska otvoril aj kardinál Matteo Zuppi, osobitný mierový vyslanec pápeža.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová obvinila zo situácie v meste Ukrajinu a jej útoky, ktoré podľa nej bránia tomu, aby sa ruská pomoc dostala do mesta. (TASR, AFP)
Od jej oficiálneho vyhlásenia v polovici mája bolo zaznamenaných 8 300 prípadov nákazy
Z toho 4 018 sa skončilo smrťou. Z ochorenia sa zotavilo 2 162 ľudí, miera úmrtnosti tak v súčasnosti dosahuje 48,4 percenta. V poradí 17. epidémia, ktorá sa začala v provincii Ituri na severovýchode krajiny, sa rozšírila celkovo do siedmich provincií na severe a východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).
Jej zvládanie komplikujú ozbrojené konflikty a násilnosti v nestabilných oblastiach krajiny, ako aj nedôvera miestnych obyvateľov voči úradom. Prácu zdravotníkov v Ituri v posledných dňoch výrazne sťažili boje medzi miestnymi ozbrojenými skupinami. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) bolo v ich dôsledku vysídlených viac ako 5 000 ľudí.
V utorok (29. 9.) v rovnakej provincii vyhorelo tranzitné centrum pre pacientov s ebolou. Stalo sa tak po tom, čo vojaci vstúpili do areálu určeného pre vysídlených ľudí, ktorí okamžite ušli, uviedla OSN.
V provincii Severné Kivu zase pri útoku na zdravotnícke zariadenie zahynul pracovník poverený vyhľadávaním prípadov nákazy. V Severnom Kivu bolo podľa vyhlásenia protivládneho hnutia M23, ktoré kontroluje časť provincie, zaznamenaných šesť prípadov eboly, z ktorých sa štyri skončili smrťou.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot mal v piatok (2. 10.) naplánovanú návštevu Bunie, hlavného mesta provincie Ituri, aby vyjadril podporu miestnym úradom a humanitárnym pracovníkom.
Francúzsko od januára do júla vyčlenilo na boj proti ebole 13,4 milióna eur. Spojené štáty v septembri oznámili uvoľnenie ďalších 267 miliónov dolárov na boj proti šíreniu tohto ochorenia.
Najnovšiu epidémiu v KDR spôsobil zriedkavý kmeň vírusu Bundibugyo objavený v roku 2007 v Ugande, voči ktorému zatiaľ neexistuje žiadna schválená vakcína ani špecifická liečba. V súčasnosti sa však skúma viacero vakcín a liečebných postupov.
V posledných týždňoch dostali dobrovoľníci z radov zdravotníkov pôsobiacich v prvej línii v rámci klinických skúšok prvé dávky vakcíny Ervebo. Tá sa v minulosti preukázala ako účinná proti najrozšírenejšiemu kmeňu Zaire. (TASR, AFP)
