Potvrdil to veliteľ ruskej armády Valerij Gerasimov.
„Ruská armáda zastaví paľbu v Chersonskom sektore a od 4.00 moskovského času 27. októbra prejde do režimu prímeria,“ vyhlásil Gerasimov.
Prímerie v Oleškách v piatok oznámil Biely dom, podľa ktorého ho zabezpečila americká prvá dáma Melania Trumpová.
Obe krajiny súhlasili s dočasným pozastavením vojenských operácií v Oleškách, aby umožnili vstup humanitárnej pomoci a pripravili evakuáciu civilistov cez určený bezpečný priechod. Trumpová uviedla, že na pláne pre Olešky spolupracovala s ruským a ukrajinským vedením a označila sa za „výhradnú sprostredkovateľku“.
Prezident USA Donald Trump svoju manželku za jej iniciatívu ocenil. K dohode podľa neho došlo po tom, čo kancelária prvej dámy kontaktovala obe strany. „Chce zachrániť deti,“ povedal Trump novinárom.
Olešky ležia na ľavom brehu rieky Dneper, ktorý ovládajú ruské jednotky, zatiaľ čo na druhom brehu sa rozprestiera regionálna metropola Cherson. Podľa Ukrajiny sú všetky zásobovacie trasy do mesta prerušené a miestni obyvatelia sú bez pravidelného zásobovania.
V Oleškách a ich predmestiach stále žije viac ako 6000 ľudí vrátane približne 200 detí. Mesto sa nachádza na frontovej línii, jeho infraštruktúra je zničená, nie je tam plyn ani elektrina a jeho obyvatelia majú nedostatok nielen potravín, ale aj pitnej vody a liekov. (TASR, AFP)
Počas evakuácie bol obmedzený prístup do bezpečnostných zón terminálov, informovalo letisko vo vyhlásení. Výstrahu medzičasom odvolali a pasažierom umožnili opustiť úkryty.
Ruský úrad pre civilné letectvo (Rosaviacija) v piatok popoludní uviedol, že operácie boli dočasne pozastavené na všetkých štyroch moskovských letiskách. Ich prevádzky ukrajinské drony narušujú pravidelne.
Viacero lietadiel na ceste do Moskvy bolo v uplynulých týždňoch nútených pristáť inde, v dôsledku čoho množstvo cestujúcich uviazlo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom septembra vyhlásil, že ruský vzdušný priestor bude fakticky uzavretý pre prítomnosť ukrajinských dronov. (TASR, DPA)
Krok umožní spoločnosti Posiva trvalo uskladniť vysoko rádioaktívny jadrový odpad z fínskych jadrových elektrární Olkiluoto a Loviisa v zariadení na ostrove Olkiluoto na západe krajiny, uviedla vo štvrtok fínska vláda.
Úložisko bude možné používať približne 100 rokov, po ktorých bude odpad zapuzdrovaný a uzavretý. Pred uvedením do prevádzky musí ešte vykonať prehliadku a udeliť súhlas fínsky Úrad pre radiáciu a jadrovú bezpečnosť.
Vláda tvrdí, že pri zvažovaní dbala na bezpečnosť obyvateľstva a pracovníkov zariadenia, ako aj na ochranu životného prostredia. „Je našou zodpovednosťou naprieč generáciami zaistiť bezpečné a zodpovedné využívanie jadrovej energie, od výstavby až po konečné uloženie použitého paliva,“ uviedla ministerka životného prostredia Sari Multalová.
Komplex v areáli elektrárne Olkiluoto pozostáva z nadzemného zapuzdrovacieho zariadenia a konečného úložiska s prezývkou „Onkalo“ (po fínsky jaskyňa), ktoré bolo vybudované v hĺbke viac ako 400 metrov. Uložených v ňom môže byť najviac 6500 ton uránu. (TASR, DPA)
Rezort uviedol, že manželia nedávno spoločne navštívili Ugandu.
Ani jeden z nich nebol v Konžskej demokratickej republike (KDR), ktorá je epicentrom nákazy.
V utorok Nigéria oznámila svoj prvý zaznamenaný prípad eboly s tým, že ide o ženu, ktorá priletela do Abuje z Ugandy. Nigéria zároveň identifikovala 44 osôb, ktoré prišli do kontaktu s nakazenou pacientkou.
V stredu úrady potvrdili, že pacientka je nakazená kmeňom vírusu Bundibugyo, ktorý je príčinou epidémie v KDR a proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba.
„Švajčiarka, ktorá vykazuje príznaky, je už približne týždeň hospitalizovaná v súkromnej klinike v Abuji,“ dodal rezort vo svojom vyhlásení. „Nakaziť sa mohla počas cesty do Ugandy približne pred dvoma týždňami,“ konštatovali švajčiarske úrady s tým, že jej manžel je v izolácii a v súčasnosti nevykazuje žiadne príznaky.
Ministerstvo uviedlo, že ostatných 25 členov personálu veľvyslanectva – osem švajčiarskych štátnych príslušníkov a 17 miestnych zamestnancov – „je tiež v poriadku“.
Po konzultáciách s nigérijským ministerstvom zdravotníctva a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) nie je potrebné, aby boli umiestnení do izolácie, uvádza sa vo vyhlásení. Rezort zároveň zvažuje možnú repatriáciu pacientky do Švajčiarska.
Ebola je závažné infekčné ochorenie, ktoré sa šíri priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby alebo s kontaminovanými predmetmi. (TASR, AFP)
„Vyšetrovanie stále prebieha, ale ide jednoznačne o teroristický čin,“ povedal Nuñez v piatok novinárom v meste Trappes západne od francúzskej metropoly.
Strelec v piatok na ulici na predmestí Paríža zabil jedného človeka a ďalších štyroch zranil. Muž podľa francúzskych médií o približne 10.30 h spustil z vozidla paľbu z automatickej pušky na niekoľko okoloidúcich v departemente Yvelines západne od Paríža. Strieľať začal v meste Trappes a potom sa presunul do susedného mesta La Verrière. Polícia ho už zadržala.
Starosta mesta Trappes Ali Rabeh uviedol, že útočník zrejme strieľal pomerne náhodne a zameriaval sa na okoloidúcich na viacerých miestach vrátane detského ihriska.
„Ide pravdepodobne o jeden z prvých pokusov o masové vraždenie motivované islamofóbiou a rasizmom,“ povedal novinárom. Starosta informoval, že zabitá osoba bola afrického pôvodu, zatiaľ čo jeden z ťažko zranených bol severoafrického pôvodu.
Starosta La Verrière Nicolas Dainville pre AFP uviedol, že strelec zasiahol 12-ročné dievča celkovo osemkrát. Jej stav je však podľa jeho slov v súčasnosti stabilizovaný.
Stanica Franceinfo informovala, že prípadom sa zaoberá Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT). Údajný strelec – podľa zdroja oboznámeného s prípadom 39-ročný muž – bol zadržaný v neďalekom meste Coignières. (TASR, DPA)
Dlhé kolóny nákladných áut s ukrajinským poľnohospodárskym vývozom na hraniciach so štátmi EÚ boli v posledných týždňoch pravidelne terčmi útokov ruských dronov, uvádza FT. Kyjev preto so SR a Poľskom údajne rokuje o presunutí colných kontrol na ich územia.
Ukrajina musí v dôsledku útokov v Čiernom mori vyvážať poľnohospodárske produkty po cestách, riekach a železniciach cez štáty EÚ.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že už zriadilo spoločné hraničné kontrolné body s Moldavskom, no snaží sa túto iniciatívu zaviesť aj s ďalšími susedmi.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj tvrdí, že ku kroku sa uchýlili vzhľadom na „nové bezpečnostné prostredie, v ktorom sa Rusko zámerne snaží útočiť na naše hranice, narušiť logistiku, dopravu a narušiť pohyb nákladu cez hranice“. S Poľskom sa Ukrajina podľa Tychého snaží sfinalizovať dohodu čo najskôr.
Ukrajina od augusta hlásila viacero útokov na hraničných priechodoch s Rumunskom, Moldavskom a Poľskom. Zintenzívnené ruské dronové útoky vytvorili obrovské kolóny kamiónov na oboch stranách hranice.
Na jednom hraničnom priechode vo Volynskej oblasti čakalo v stredu na vstup na Ukrajinu viac ako 1 200 kamiónov, uvádza FT. (TASR)
A to napriek tomu, že americký prezident Donald Turmp vyhlásil, že obmedzenie bolo zrušené.
Niekoľko ukrajinských médií s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany uviedlo, že neexistuje žiadne potvrdenie o tom, že by obmedzovanie signálu skončilo.
Podobné sa vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov, ktorý uviedol, že hoci sa pripojenie k sieti Starlink v ojedinelých prípadoch zlepšilo, pravdepodobne to bolo spôsobené algoritmami spoločnosti SpaceX. „V súčasnosti neevidujeme žiadne uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa Starlinku,“ napísal na Facebooku.
Spoločnosť SpaceX minulý týždeň neočakávane zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre svoje systémy využívané ukrajinskou armádou.
Paralyzovalo to ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne to obmedzilo aj ukrajinské stíhacie drony, ktoré ničia rýchlo letiace ruské prúdové bezpilotné lietadlá.
Musk a Trumpova administratíva poskytli viaceré protichodné vysvetlenia o tom, kto nariadil obmedzenie Starlinku. Denník Wall Street Journal vo štvrtok s odvolaním na americký predstaviteľov informoval, že o to Muska telefonicky požiadal Trump. (TASR, DPA)
Uviedli to vo vyhlásení ministerstvá obrany oboch krajín.
Cvičenie nad Stredozemným morom s označením „Rummy“ sa uskutočnilo v utorok a zahŕňalo stíhačky Typhoon britského Kráľovského letectva (RAF) a francúzske stíhačky Rafale.
Uskutočnilo sa v súlade s bezpečnostnými postupmi, nezahŕňalo žiadne jadrové zbrane a jeho cieľom bolo zlepšiť koordináciu medzi dvoma západoeurópskymi jadrovými mocnosťami, uvádza sa vo vyhlásení.
Po vzlete zo základne v severovýchodnom Francúzsku „francúzske lietadlá Rafale, sprevádzané lietadlami RAF Typhoon, vykonali simulovaný jadrový úder“, priblížili ďalej ministerstvá.
Francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová poznamenala, že „vlastníctvo nezávislých jadrových síl nevylučuje ich koordináciu“. Spoločné cvičenie s Britániou podľa nej preukázalo, že jadrové sily oboch krajín môžu ešte významnejšie prispieť k celkovej bezpečnosti NATO.
Britský minister obrany Wes Streeting zas cvičenie označil za „novú kapitolu“ vo vzťahu medzi Britániou a Francúzskom v oblasti jadrovej obrany.
„Toto cvičenie demonštruje hĺbku nášho partnerstva, dôveryhodnosť našich odstrašujúcich prostriedkov a naše odhodlanie zostať jednotní tvárou v tvár novým hrozbám,“ dodal.
Cvičenie sa uskutočnilo v časte vysokého napätia medzi členskými štátmi NATO a Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vlani v máji ponúkol ostatným európskym spojencom zdieľanie ochrany v rámci tzv. jadrového dáždnika Francúzska. (TASR, AFP)
Obe krajiny podľa Bieleho domu súhlasili s dočasným pozastavením vojenských operácií v Oleškách, aby umožnili vstup humanitárnej pomoci a pripravili evakuáciu civilistov cez určený bezpečný priechod.
„Situácia v Oleškach je zúfalá. Olešky sú vojnové mesto na frontovej línii na pokraji katastrofy. Zostávajúcu populáciu Olešiek tvoria prevažne starší obyvatelia, ktorí naliehavo potrebujú lekársku starostlivosť, lieky, jedlo a čistú vodu,“ uviedla manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Obyvatelia Olešiek majú obmedzené dodávky elektriny, žijú uprostred zamínovaných ciest a čelia pravidelným vojenským útokom. Bolo úplne jasné, že bez môjho zásahu by bolo nemožné priviesť do mesta humanitárnu pomoc a evakuovať starších ľudí,“ dodala.
Prvá dáma USA a jej zástupcovia na podmienkach prímeria podľa Bieleho domu pracovali priamo s ruským a ukrajinským vedením. Diskusie vraj iniciovala samotná Trumpová.
„Nevojenskí, civilní lídri z oboch krajín budú spolupracovať pri návšteve obyvateľov Olešiek v ich domovoch a určia úroveň pomoci, ktorú potrebujú. Obyvatelia, ktorí sa chcú evakuovať, dostanú koordinovanú podporu a dopravu do preferovanej destinácie. Predpokladám, že niektorí budú chcieť ísť do Ruska a iní na Ukrajinu,“ vysvetlila Trumpová.
Prvá dáma zabezpečila tiež „nestrannú americkú mediálnu organizáciu, ktorá bude sprevádzať a dokumentovať ruské a ukrajinské tímy v teréne počas celého procesu“.
„Toto zohrá významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli želania každej rodiny verne rešpektované,“ dodala.
Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval na prímerie v Oleškách tento mesiac aj pápež Lev XIV. Hlava katolíckej cirkvi podľa Vatikánu „upozornila na zúfalú situáciu v meste Olešky v Chersonskej oblasti a zmienila sa o žiadosti o humanitárne prímerie, ktorá už bola predložená prezidentovi Ruskej federácie“.
Olešky ležia na ľavom brehu rieky Dneper, ktorý ovládajú ruské jednotky, zatiaľ čo na druhom brehu sa rozprestiera regionálna metropola Cherson. Podľa Ukrajiny sú všetky zásobovacie trasy do mesta prerušené a miestni obyvatelia sú bez pravidelného zásobovania. (TASR, Reuters)
