Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyzvala obyvateľov pobrežia, aby zostali doma.
Hrozí ničivý vietor, nebezpečné vzdutie mora a záplavy, ktoré môžu byť smrtiace, napísala agentúra Reuters.
Simon v sobotu rýchlo zosilnel na hurikán štvrtého z piatich stupňov. Podľa správy amerického Národného strediska pre hurikány (NHC) sa dnes popoludní SELČ nachádzal asi 105 kilometrov západoseverozápadne od prístavu Manzanillo v štáte Colima a pohyboval sa rýchlosťou 11 kilometrov za hodinu k severozápadu. (ČTK)
Prekáža im, že vláda krok nekonzultovala s Kongresom ani nepredložila vysvetlenie.
Trump v piatok po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh viac ako 300.000 ton nafty, v novembri ďalších 500-tisíc ton a „bezprostredne potom“ jeden milión ton.
Ďalšie tri milióny ton podľa neho Moskva dodá krátko po tom. Denná spotreba nafty v USA je asi 3,8 milióna barelov, čo je viac než 500-tisíc ton.
Štyria republikánski senátori a dvaja demokratickí senátori sa pripojili k vyhláseniu zverejnenému v nedeľu na protest proti tejto dohode. Uviedli, že vláda to nekonzultovala s Kongresom ani nepredložila žiadne vysvetlenie na odôvodnenie svojho rozhodnutia, ako to vyžaduje zákon.
„Spojené štáty by nemali poskytovať Putinovi finančnú pomoc, kým Rusko naďalej zabíja ukrajinských civilistov. Vláda musí okamžite zmeniť kurz,“ napísali republikáni Susan Collinsová, Lisa Murkowská, Thom Tillis, John Curtis a demokrati Jeanne Shaheenová a Richard Blumenthal.
Trump dohodu oznámil niekoľko týždňov po tom, čo Kongres schválil zákon, ktorý prezidentovi nariadil uvaliť výrazné clá na najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu. Cieľom tejto legislatívy je obmedziť príjmy Ruska z predaja ropy a zemného plynu, ktoré Moskva používa na financovanie vojny proti Ukrajine.
Senátori upozornili, že Kongres výslovne zakázal dovoz energie z Ruska v roku 2022, aby sa USA nepodieľali na financovaní vojny.
„Kongres sa vyjadril jasne: USA by nemali dovážať ropu z Ruska, kým Rusko neukončí svoju agresiu proti Ukrajine a neprestane s hrozbami voči našim spojencom v NATO,“ napísalo šesť senátorov vo svojom vyhlásení. „Rozhodnutie prezidenta Trumpa povoliť dovoz ruskej nafty do USA je v priamom rozpore s týmto zákonom,“ skonštatovali.
Druhý najvyšší predstaviteľ republikánov v Senáte John Barrasso však dohodu s Putinom obhajoval a v nedeľu uviedol, že Trump sa zameriava na zníženie nákladov pre spotrebiteľov, chovateľov dobytka, poľnohospodárov a vodičov nákladných vozidiel. „Prezident hľadá kompromis a musí prijímať ťažké rozhodnutia,“ povedal Barrasso.
Trump cez víkend kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a vyzval Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie.
Prezident USA totiž pred nadchádzajúcimi voľbami do Kongresu tvrdí, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie spôsobujú vysoké ceny palív, pričom odmieta, že nárast cien je aj dôsledkom konfliktu na Blízkom východe, ktorý vyvolali americké a izraelské útoky na Irán koncom februára. (TASR, AP)
Informovala o tom sudánska ľudskoprávna organizácia The Emergency Lawyers. Z útoku obvinila Egypt.
„Útok, ktorý v sobotu vykonali egyptské vojenské lietadlá, si podľa predbežných informácií vyžiadal 72 obetí medzi civilnými baníkmi, pričom stále prebiehajú snahy o zdokumentovanie a overenie počtu obetí,“ uviedla skupina, ktorá dokumentuje vojnové zločiny v Sudáne.
Egyptská armáda sa k útoku neprihlásila, avšak v tom čase podľa vlastných slov podnikala „rozsiahlu operáciu“ proti nelegálnej ťažbe zlata na svojom území.
Hranica medzi Sudánom a Egyptom je sporná, pričom obe krajiny si nárokujú tzv. Halaibský trojuholník bohatý na nerastné zdroje. Káhira je však kľúčovým spojencom sudánskej armády, ktorá vedie vojnu s polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF).
Od apríla 2023 si konflikt vyžiadal viac ako 200.000 obetí a vyvolal humanitárnu krízu, ktorá mnohých prinútila privyrábať si ťažbou zlata. Zlato je dôležitým zdrojom príjmu pre obe strany konfliktu.
Drsná horská oblasť, v ktorej sa nachádzajú bohaté ložiská nerastných surovín, sa tiahne stovky kilometrov a zahŕňa aj sporný Halaibský trojuholník. Organizácia Emergency Lawyers uviedla, že k útoku došlo na sudánskom území.
„Opakované útoky na pohraničné regióny bohaté na zlato a nerasty dokazujú snahu egyptských orgánov rozšíriť a upevniť kontrolu nad sudánskymi prírodnými zdrojmi,“ uviedla organizácia The Emergency Lawyers. (TASR, AFP)
Riziko, že sa umelá inteligencia „vymkne spod kontroly“, je ešte roky vzdialené, uviedol v nedeľu Gates. „Front, ktorý pravdepodobne najdramatickejšie pocítime v najbližšom roku, sú kybernetické útoky,“ povedal v rozhovore pre televíznu stanicu ABC.
„Teraz je dovolené odstrániť všetky ochranné prvky. Takže, keď máte zlých ľudí, žiadne ochranné prvky, tak budeme mať v priebehu najbližšieho roka, najmä v kybernetickej oblasti, veľa negatívnych prekvapení,“ konštatoval.
Spoluzakladateľ Microsoftu v nedeľnom rozhovore pre ABC odmietol myšlienku, ktorú obhajuje americký prezident Donald Trump, že samoregulácia spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou je dostatočná na to, aby svet bol v bezpečí.
„Predstava, že v prípade najnebezpečnejšej technológie, akú kedy ľudia vynašli, sú firmy jedinou kontrolou, ktorú spoločnosť má, znamená, že nerobíme dosť,“ dodal Gates. (TASR, AFP)
Prezident USA Donald Trump predtým vyhlásil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v energetike, ktoré začína platiť okamžite.
„Rusi zaútočili na elektráreň v Kyjeve prostredníctvom dronu typu Šáhid,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, pričom následne podľa neho došlo k útokom na ďalšie energetické zariadenia v Charkovskej oblasti. „A toto všetko sa stalo PO TOM, čo prezident Spojených štátov vydal vyhlásenie o energetickom prímerí,“ vysvetlil.
Trump v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v energetike, ktoré začína platiť okamžite. Zelenskyj vzápätí pre portál Axios uviedol, že ho Trumpovo oznámenie o prímerí prekvapilo. Zdôraznil však, že ak s ním Rusko súhlasilo, Ukrajina to bude akceptovať.
Neskôr vyhlásil, že Kyjev a jeho spojenci čakajú na podrobnosti o podmienkach energetického prímeria. Moskva zatiaľ dohodu nepotvrdila.
Rusko podľa Zelenského len za uplynulý týždeň uskutočnilo viac ako 200 útokov na ukrajinské zariadenia na výrobu a prenos elektrickej energie a ďalších 17 útokov na plynárenské a ropné zariadenia. Pri ruských úderoch zahynulo viac ako 150 ľudí a ďalších 700 sa zranilo.
„Ukrajina navrhla mnoho krokov na zmiernenie napätia. Putin mal na všetky len jednu odpoveď – ‚njet‘. Dúfame, že nakoniec povie niečo Amerike, Ukrajine a celému svetu, čo povedie k skutočnému a dôstojnému mieru,“ uviedol ukrajinský prezident. (TASR, AFP)
Popoludní ho nečakane ohlásil prezident USA Donald Trump.
„Ukrajina podporuje prímerie a je dôležité, aby ho podporilo aj Rusko,“ uviedol Zelenskyj na sieti X po telefonáte s lídrami Kanady, Fínska, EÚ a NATO.
„Čakáme na podrobnosti z americkej strany. Ukrajina vždy PLNE podporuje kroky smerujúce k zmierneniu napätia, ochrane ľudských životov, ako aj rozhodnutia potrebné na ukončenie vojny a zaručenie trvalého mieru,“ dodal.
Trump v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v energetike, ktoré začína platiť okamžite. Zelenskyj vzápätí pre portál Axios uviedol, že ho Trumpovo oznámenie o prímerí prekvapilo. Zdôraznil však, že ak s ním Rusko súhlasilo, Ukrajina to bude akceptovať. Moskva zatiaľ dohodu nepotvrdila.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na Trumpovo oznámenie vyhlásil, že Paríž podporuje „skutočné energetické prímerie“. „Rusko to v súčasnosti naďalej odmieta, pričom v uplynulom období ešte viac zintenzívnilo útoky na ukrajinskú infraštruktúru,“ vyhlásil. „Francúzsko bude aj naďalej stáť po boku Ukrajiny a prezidenta Zelenského,“ zdôraznil.
Podporu Zelenskému v nedeľu vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Plne som podporila výzvu prezidenta Zelenského na prímerie, ktoré by ochránilo globálne dodávky potravín a energetickú infraštruktúru na Ukrajine a v Rusku,“ napísala na X.
Ukrajina bude podľa Leyenovej jednou z najdôležitejších tém budúcotýždňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli, pričom EÚ má v pláne s Kyjevom otvoriť dva nové rokovacie klastre, teda tematické skupiny prístupových kapitol. (TASR, AFP)
Predpovedá pritom eskaláciu kybernetických útokov poháňaných AI.
Riziko, že sa umelá inteligencia „vymkne spod kontroly“, je ešte roky vzdialené, uviedol v nedeľu Gates. „Front, ktorý pravdepodobne najdramatickejšie pocítime v najbližšom roku, sú kybernetické útoky,“ povedal v rozhovore pre televíznu stanicu ABC.
„Teraz je dovolené odstrániť všetky ochranné prvky. Takže, keď máte zlých ľudí, žiadne ochranné prvky, tak budeme mať v priebehu najbližšieho roka, najmä v kybernetickej oblasti, veľa negatívnych prekvapení,“ konštatoval.
Spoluzakladateľ Microsoftu v nedeľnom rozhovore pre ABC odmietol myšlienku, ktorú obhajuje americký prezident Donald Trump, že samoregulácia spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou je dostatočná na to, aby svet bol v bezpečí.
„Predstava, že v prípade najnebezpečnejšej technológie, akú kedy ľudia vynašli, sú firmy jedinou kontrolou, ktorú spoločnosť má, znamená, že nerobíme dosť,“ dodal Gates. (TASR, AFP)
Firma to priznala v e-mailoch, ktoré rozoslala postihnutým klientom.
Informoval o tom český portál Novinky.cz. Firma uviedla, že došlo k bezpečnostnému incidentu a že „neoprávnená osoba“ získala prístup k internému nástroju zákazníckej podpory a stiahla z neho časť dát.
Akonáhle to vraj spoločnosť zistila, okamžite ho zablokovala. Niektoré osobné údaje však už medzitým unikli. Zatiaľ nie je jasné, od koľkých ľudí.
„Ide o vaše meno, e-mailovú adresu a obsah komunikácie s nami. Môžu to byť e-maily, ktoré ste nám poslali, chaty a súbory, ktoré ste do chatu nahrali, alebo prepis telefonického hovoru vrátane telefónneho čísla, a to s našimi operátormi alebo s virtuálnym asistentom,“ priznala firma.
Online predajca Rohlík.cz upozornil klientov, že v uniknutej komunikácii môžu byť aj údaje, ktoré do nej sami uviedli, napríklad doručovacia adresa alebo číslo objednávky.
Upresnil, že ide o komunikáciu a chaty od 1. apríla do 5. októbra tohto roku, ďalej o prepisy telefónnych hovorov od 28. apríla do 5. októbra a tiež o e-maily zaslané od tohtoročného 28. júna do 22. septembra.
„Prístup útočníka sme okamžite zablokovali, chybu opravili a zabezpečenie našich systémov ďalej posilňujeme, aby sme dokázali predchádzať podobným sofistikovaným útokom. Incident sme v súlade so zákonom ohlásili Úradu pre ochranu osobných údajov,“ doplnila spoločnosť v zaslanom e-maile.
Klientom odporučila, aby boli obozretní pri správach a telefonátoch, ktoré sa budú vydávať za Rohlík.cz, napríklad so žiadosťou o platbu na inom webe alebo o zmenu prihlasovacích údajov. (TASR)
Informovali o tom portál stanice Fox News a denník The Independent, podľa ktorého to osemdesiatročný politik povedal žartom.
„Máme záliv. Máme krásne jazero,“ povedal Trump svojim priaznivcom v narážke na Mexický záliv a Ontárijské jazero, pri ktorých už skôr nariadil federálnym úradom, aby ich označovali ako Americký záliv, resp. Americké jazero.
„Potrebujeme oceán. Tak som rozmýšľal, že buď Atlantik, alebo Tichý oceán by sme mohli nazvať Trumpov oceán alebo Oceán Amerík, niečo také,“ pokračoval vo svojom prejave prezident, ktorý už pred vstupom do politiky rád pomenúval budovy alebo golfové ihriská po sebe.
„Než odídem, myslím si, že by sme mali mať oceán,“ poznamenal tiež a spomenul aj Hormuzský prieliv, ktorý by sa podľa neho jedného dňa mohol volať Trumpov prieliv. (ČTK)
