Svet

Osadníci útočili na americkú fotoreportérku a európskych diplomatov.

Informovala o tom v pondelok (19. 10.) agentúra Reuters, ktorá podotýka, že stíhanie izraelských osadníkov je zriedkavé.

Polícia podozrivých neidentifikovala ani neoznámila, z čoho ich viní. Vyšetrovanie podľa nej pokračuje. Izraelské médiá uviedli, že všetci zadržaní sú Izraelčania a na vyšetrovaní sa podieľa aj tajná služba Šin Bet.

Maskovaní izraelskí osadníci v piatok (16. 10.) na Západnom brehu, ktorý Izrael okupuje od roku 1967, napadli americkú fotoreportérku denníka The Washington Post Heidi Levineovú, ktorá dokumentovala palestínsku žatvu olív. V sobotu (17. 10.) maskovaní osadníci v inej časti Západného brehu napadli európskych diplomatov a starostu francúzskeho mesta.

Víkendové násilie odsúdili Spojené štáty, ktoré sú najbližším spojencom Izraela, a tiež Francúzsko, Belgicko a Poľsko, ktorých diplomati boli v sobotu napadnutí.

Minister zahraničných vecí Gideon Saar a izraelská armáda z útoku na diplomatov obvinili izraelských výtržníkov. Premiér Benjamin Netanjahu, ktorého koalícia podľa predpovedí vo voľbách 27. októbra príde o väčšinu, sa vyjadruje zdržanlivejšie.

Diplomati podľa neho „bez predchádzajúcej koordinácie“ s izraelskou armádou vstúpili „do citlivej oblasti s históriou stretov“. Okolnosti útoku na Levineovú sú podľa Netanjahua nejasné.

Počet útokov osadníkov na Palestínčanov podľa izraelskej ľudskoprávnej organizácie Ješ Din prudko rastie. Od 27. septembra, teda zhruba od začiatku každoročnej úrody olív, ich bolo najmenej 170. Terčom sa stávajú aj novinári, izraelskí aktivisti a zahraniční pozorovatelia.

Na Západnom brehu, ktorý Izrael takmer 60 rokov okupuje, žijú približne tri milióny Palestínčanov a viac ako pol milióna izraelských osadníkov. Izraelské osady na tomto území sú podľa medzinárodného práva nelegálne. (ČTK, Reuters)

Tie cez víkend vypukli v mestách po celej krajine.

Minister ďalej uviedol, že pri prípravách chýbala dostatočná predvídavosť. „Ponúkol som svoju demisiu, pretože som cítil zodpovednosť za všetko, čo sa stalo,“ uviedol Laurent Nuňez pre rozhlasovú stanicu France Inter, pričom priznal zlyhanie v príprave bezpečnostných zložiek.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok (19. 10.) ostro skritizoval „zlyhania“ bezpečnostných zložiek, ktoré podľa neho viedli k násilným protestom po celej krajine. Rezignáciu ministra Nuňeza však odmietol prijať.

Počas nepokojov, pri ktorých boli podpálené radnice a vydrancované alebo poškodené stovky obchodov, zadržali najmenej 2 400 ľudí, pripomína portál France 24. Úrady odhadli účasť na sobotňajších pochodoch na približne 550-tisíc ľudí, zatiaľ čo organizátori hovoria o 800-tisíc účastníkoch.

Protestujúci reagovali na výzvy odborového zväzu, študentských organizácií a aktivistov, ktorí veria v oživenie hnutia „žltých viest“. To vzniklo v roku 2018 na protest proti sociálnej nespravodlivosti, píše portál.

Nuňez obvinil z násilností „radikálnu ľavicu“. Jeho rezort v nedeľu večer uviedol, že zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov, z toho siedmi vážne. (TASR, AFP)

Vypočujte si prehľad správ v podcaste Rádiožurnálu.

Oznámil to v nedeľu vo verejnoprávnom médiu LRT litovský premiér Mindaugas Sinkevičius.

Podľa neho tento „pokus o sabotáž“ je „jednoznačne súčasťou ruskej hybridnej vojny“.

V priestoroch bližšie nešpecifikovanej spoločnosti, kde sa nachádza deväť satelitných antén zabezpečujúcich pripojenie cez systém Starlink, ktorý využíva aj ukrajinská armáda, a riadiace stredisko, sa podľa premiéra našla horľavá látka – tzv. urýchľovač horenia.

Sinkevičius neuviedol, kde presne k incidentu došlo. Upozornil však na podobné incidenty v ďalších európskych krajinách. V septembri niekto podpálil pozemnú stanicu satelitného komunikačného systému Starlink v Poľsku, pričom tamojšia vláda udalosť označila za cielenú sabotáž. V súvislosti s týmto prípadom zadržali o tri týždne neskôr v Nemecku niekoľko podozrivých. K útoku na antény Starlinku došlo podľa opozície aj v Bulharsku.

Satelitná sieť Starlink, ktorú prevádzkuje spoločnosť SpaceX amerického miliardára Elona Muska, zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní komunikácie ukrajinských ozbrojených síl na fronte. Jej vojenskú verziu Starshield Kyjev využíva aj pri navádzaní dronov a obrane proti nim.

Ukrajina v poslednom období zaznamenala dočasné obmedzenie rýchlosti služby Starshield, ktoré armáde skomplikovalo obranu pred ruskými útokmi. Musk tvrdil, že za akékoľvek výpadky nesie zodpovednosť vláda USA, nie jeho firma. (TASR, AFP)

Odmietol však prijať rezignáciu ministra vnútra Laurenta Nuňeza.

„Minister vnútra ponúkol v nedeľu prezidentovi svoju demisiu,“ uviedol Elyzejský palác vo vyhlásení. „Vzhľadom na nevyhnutnosť kontinuálneho riadenia bezpečnostných zložiek v tomto období prezident jeho rezignáciu neprijal,“ dodal Macronov úrad.

Francúzsky prezident požiadal Nuňeza, aby „prijal všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti so zlyhaniami v plánovaní a spravodajskej činnosti, ktoré viedli k násilnostiam,“ a aby „zaviedol nové operačné metódy bezpečnostných síl“ na zvládnutie krízy, dodáva sa vo vyhlásení.

Sobotné protesty sprevádzali vo viacerých regiónoch vo Francúzsku násilné incidenty, vrátane vandalizmu a útokov namierených na políciu, médiá a verejné budovy. Nuňez obvinil z násilností „radikálnu ľavicu“. Jeho rezort v nedeľu večer uviedol, že počas protestov bolo zadržaných 2397 ľudí. Zranenia utrpelo takmer 1000 policajtov a žandárov, z toho siedmi vážne.

Protestujúci v mestách Marseille a Lille vtrhli do tamojších radníc. V Limoges zase sídlo mestskej správy podpálili, pričom oheň zničil strechu, ktorá sa zrútila.

V Paríži bezpečnostné sily použili proti protestujúcim slzotovorný plyn a vodné delá. Ľudia podpaľovali autá či smetné koše, a rozbíjali výklady obchodov a reštaurácií. (TASR, AFP)

Sľubuje si od toho získať poznatky o vzniku oboch mesačných súputníkov tejto planéty.

Misia, ktorá má trvať päť rokov, by tiež mohla pomôcť objasniť pôvod života v slnečnej sústave.

Vzorky z mesiaca Phobosu poskytnú vedcom užitočné údaje, na základe ktorých budú môcť zvážiť využitie tohto vesmírneho telesa ako základne pre budúcu pilotovanú misiu na Mars, uviedol vedúci projektu misie MMX (Martian Moons eXploration) Jasuhiro Kawakacu. „Napriek svojmu potenciálnemu významu neboli mesiace Marsu nikdy dôkladne preskúmané,“ dodal.

Na čele medzinárodnej misie, na ktorej sa podieľa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) alebo Európska vesmírna agentúra (ESA), stojí Japonsko. Na vynesenie sondy do vesmíru poslúži japonská nosná raketa H-3, uvádza AP, podľa ktorej v minulosti mierila k Marsu rada misií, avšak jeho mesiace zostávajú do značnej miery záhadou. Niekoľko ruských pokusov o pristátie na Phobosu skončilo neúspechom.

Mars je druhou najmenšou planétou slnečnej sústavy (po Merkúre) a štvrtou čo do vzdialenosti od Slnka. Oproti Zemi má približne štvrtinový povrch a iba asi desatinu hmotnosti. Má dva malé mesiace: Phobos (Strach) a Deimos (Hrôza).

V nadchádzajúcej misii sa vedci rozhodli podľa AP odobrať vzorky Phobosu predovšetkým preto, že je bližšie k Marsu ako Deimos a môže obsahovať viac informácií o samotnej planéte. Obieha okolo nej približne vo vzdialenosti asi 6000 kilometrov.

Cesta k červenej planéte bude dlhá. Keď sa nachádza k Zemi najbližšie, stále ich delí 55 miliónov kilometrov, napísala AP, podľa ktorej sonda k Marsu dorazí približne o rok. Potom bude tri roky operovať pri Phobose, plánuje sa aj pristátie francúzsko-nemeckého vozítka Idefix na povrchu mesiaca, a v roku 2031 sa vydá späť k Zemi. (ČTK, AP)

Ten zrejme poskytuje dáta Ukrajine a západným krajinám.

Oba objekty sa v tom čase nachádzali vo výške okolo 547 kilometrov nad Južnou Amerikou. Vyplýva to z výpočtov pozorovacej platformy Orbital Radar, na ktoré upozornil nemecký denník Bild.

Holandský odborník na satelity Marco Langbroek zaznamenal viacero manévrov ruskej družice z 30. septembra a z 12., 15. a 16. októbra. Podľa jeho analýzy Kosmos 2612 opakovane upravoval svoju dráhu tak, aby sa priblížil k satelitu ICEYE-X36. Najnovší manéver zachytáva záznam zverejnený na platforme X švajčiarskou technologickou spoločnosťou s2a systems, ktorá sa špecializuje na monitorovanie vesmírneho priestoru a sledovanie objektov na obežnej dráhe Zeme.

Americký expert na obranu a inžinier Michael Bohnert z think tanku RAND označil tento manéver za demonštráciu sily, nie za bežné sledovanie iného satelitu. Na sociálnej sieti X upozornil, že Kosmos 2612 by mohol družicu ICEYE-X36 hocikedy zasiahnuť.

Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) v tejto súvislosti pripomenulo, že ruskí predstavitelia opakovane vyhlásili, že komerčné satelity využívané na podporu Ukrajiny by mohli byť považované za legitímne vojenské ciele.

Americké Vesmírne sily, je jedna zo šiestich zložiek Ozbrojených síl USA, už v júli uviedli, že ruské družice typu Kosmos sa pohybovali v blízkosti západného komerčného radarového satelitu, ktorý Ukrajina využíva na prieskum.

Prípadná zrážka dvoch družíc pohybujúcich sa rýchlosťou okolo 27 000 km/h by mohla mať vážne následky. Podľa Bohnerta by mohla vyvolať takzvaný Kesslerov efekt, pri ktorom úlomky vzniknuté pri kolízii poškodzujú ďalšie objekty na obežnej dráhe a vytvárajú ďalší vesmírny odpad. Takáto reťazová reakcia by mohla na dlhý čas zneprístupniť niektoré obežné dráhy.

CSIS preto vyzvalo Spojené štáty a európske krajiny, aby sa urýchlene rozhodli, ako budú reagovať na prípadný „nepriateľský čin vo vesmíre“. Podľa centra by zároveň mali Rusku jasne komunikovať možné dôsledky takéhoto konania.

Podľa amerického spravodajského webu Axios odvolávajúceho sa na západných analytikov účelom manévrov ruského satelitu by mohlo byť rušenie výstupov ICEYE-X36 alebo dokonca príprava nejakej formy útoku. Hoci zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by niečo také Rusko zamýšľalo, incident ukázal potenciálnu zraniteľnosť komerčnej vesmírnej infraštruktúry, či už priamo podporuje vojenské operácie alebo nie, uviedol Axios. (TASR)

Uviedol, že nechce urobiť nič, čo by Rusko odohnalo od rokovacieho stola.

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zároveň obvinil, že si neželá ukončenie vojny s Ruskom, ktorá trvá už viac ako štyri roky.

Trump reagoval na kritiku ohľadom odkladu podpisu bližšie nešpecifikovaného sankčného dokumentu. Vyhlásil, že ho môže podpísať „kedykoľvek bude chcieť“. Argumentoval, že Rusko momentálne vyvíja len minimálne, ak vôbec nejaké úsilie na pomoc Iránu, čo je podľa neho stav, ktorý chce udržať, „pokiaľ sa do toho nepripletú nejakí hlupáci“.

Značnú časť svojho príspevku Trump venoval Zelenskému, ktorému vyčítal útoky na rafinérie v Rusku vyrábajúce naftu, hoci vie, že poškodzujú svetový trh vrátane amerického.

„Poľnohospodári, chovatelia dobytka a podniky všetkého druhu tým nesmierne trpia, no Rusko napriek tomu dodáva svetu milióny barelov nafty za nízku cenu,“ napísal Trump. Zelenského to však podľa neho nezaujíma. „Úprimne povedané, vzhľadom na všetky tie peniaze, ktoré mu – ako je známe – dáva Európa, a ktoré mu v minulosti poskytol aj ‚podvodník‘ Joe Biden, túto vojnu ukončiť nechce – a pravdepodobne nikdy ani nechcel,“ dodal.

Trump tvrdí, že Zelenskyj mohol pred dvoma rokmi vyjednať oveľa lepšiu dohodu ako teraz. „Jeho krajina je v troskách, prišiel o veľkú časť územia, stratil prístup k moriam a oceánom a mužská populácia (Ukrajiny) je zdecimovaná,“ konštatoval šéf Bieleho domu. Svoje vyhlásenie uzavrel vetou „CHCEМ, ABY SA TÁTO VOJNA SKONČILA!“

Trump v piatok podpísal dekrét, ktorým zrušil zavedenie rozsiahlych nových sankcií voči Rusku, obsiahnutých v zákone pomenovanom po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseym Grahamovi, ktorý bol podporovateľom obranyschopnosti Ukrajiny. Biely dom mal od podpísania zákona 30 dní na to, aby buď zaviedol opatrenia uvedené v zákone, alebo ich zrušil. Zároveň dočasne zrušil sankcie na ruskú naftu. To umožnilo, aby na svetové trhy začalo prúdiť veľké množstvo tejto pohonnej hmoty. Tento krok vyvolal kritiku Kyjeva a mnohých jeho spojencov a viedol k opätovnému zhoršeniu vzťahu Trumpa a Zelenského. (TASR, AFP)

Diskutovali by na ňom o ukončení vojny na Ukrajine. Z rokovania by však bol vylúčený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Putin predostrel tento návrh počas telefonátu s Trumpom, ktorý sa uskutočnil 9. októbra, uviedol pre WSJ bývalý dôstojník ruskej tajnej služby. Výsledkom toho istého rozhovoru bola dohoda, že USA budú nakupovať ruskú naftu a pomôžu uľahčiť jej predaj na svetových trhoch.

Rokovanie by sa podľa zdrojov WSJ mohlo uskutočniť v novembri na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v čínskom meste Šen-čen.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre WSJ potvrdil, že diskusie o možnom stretnutí prebiehajú. Zatiaľ však podľa neho nie je jasné, či sa schôdzka uskutoční ani aký by bol jej program. Všetky tri strany podľa Peskova pripúšťajú „hypotetickú možnosť“, že sa takéto stretnutie bude konať.

Vysoko postavený predstaviteľ americkej administratívy denníku WSJ povedal, že Trump so stretnutím zatiaľ nesúhlasil, no vzhľadom na svoju snahu ukončiť vojnu by mohol byť tejto myšlienke naklonený.

Biely dom ani čínske veľvyslanectvo vo Washingtone sa k správe WSJ bezprostredne nevyjadrili.

Podľa analytikov, ktorých citoval WSJ, by stretnutie Trumpa, Putina a Si Ťin-pchinga mohlo posilniť ambície čínskeho prezidenta týkajúce sa miesta Číny v globálnej diplomacii. Čínski predstavitelia však podľa WSJ vyjadrili obavy, že prípadné stretnutie by mohlo na summite APEC zatieniť úlohu Číny v regióne. Si Ťin-pching sa totiž snaží vyvažovať podporu Putinovi a hospodárske vzťahy s Európou. Stretnutie s Trumpom a Putinom o Ukrajine by preto mohlo zvýšiť riziko negatívnej reakcie európskych krajín.

Agentúra AFP v tejto súvislosti informovala, že Zelenskyj v nedeľu rokoval s vyslancami amerického prezidenta Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Zelenskyj následne uviedol, že od postoja USA k vojne s Ruskom „veľa závisí“ a že ju treba ukončiť. Ukrajina je podľa neho pripravená spolupracovať „konštruktívne“ a „úprimne“. Oznámil tiež, že s americkými predstaviteľmi diskutoval o dodávkach ďalších amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot. (TASR, Jerusalem Post, The Wall Street Journal)

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potom obvinil, že útočením na ruskej rafinérii poškodzuje svetový trh s naftou.

Tiež ho obvinil, že nechce a pravdepodobne nikdy nechcel ukončiť vojnu. Tú však vo februári 2022 začalo Rusko.

Trump reagoval na skôr publikovaný rozhovor Zelenského s agentúrou Bloomberg, v ktorom ukrajinský prezident tvrdil, že sa Trump snaží vyvinúť tlak na Ukrajinu, aby sa vzdala Ruska. (ČTK)