Svet

Čaká na odvolacie konanie v prípade svojho rozsudku za znásilnenie, rozhodol súd.

Stredajšie (4. 11.) rozhodnutie zvrátilo pondelkový verdikt nižšieho okresného súdu v Osle, podľa ktorého by mohol byť Höiby prepustený z väzby a mohol by mu byť odstránený elektronický náramok.

Höibyho (29) v júni odsúdili na štyri roky väzenia za dva prípady znásilnenia, ako aj za domáce násilie a ďalšie trestné činy. Proti rozsudku sa odvolal. V súčasnosti nosí na členku monitorovacie zariadenie a je v domácom väzení v kráľovskom sídle neďaleko Osla.

Začiatok odvolacieho súdu s nevlastným synom kráľa Haakona VIII. je naplánovaný na február 2027. Höiby je synom kráľovnej Mette-Marit z predchádzajúceho vzťahu. (TASR, Reuters)

Ukrajinskí predstavitelia hlásia troch zabitých pri ruských útokoch v Doneckej a Chersonskej oblasti.

„Nepriateľ zasiahol obytnú časť (obce) Jasnohirka dvoma leteckými bombami FAB-250. O život prišli dve ženy, narodené v rokoch 1978 a 1973. Ďalšia žena, narodená v roku 1979, utrpela zranenia,“ uviedol na Facebooku náčelník vojenskej správy mesta Kramatorsk Oleksandr Hončarenko. Jasnohirka leží v tesnej blízkosti Kramatorsku v ukrajinskej Doneckej oblasti.

Podľa šéfa správy ukrajinskej Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina ruský dronový útok zabil v stredu (4. 11.) popoludní muža v tamojšej obci Antonivka.

Ukrajinský dronový útok zasiahol civilný minibus neďaleko obce Soldatskoje v ruskej Belgorodskej oblasti, na mieste zomreli muž, žena a malý chlapec, oznámil na platforme Telegram gubernátor Šuvajev. Ukrajinskú armádu obvinil z úmyselného úderu na vozidlo, kde sa nachádzali obyčajní ľudia. (ČTK)

Príčina smrti nebola bezprostredne známa, jeho telo našli v hoteli.

S odvolaním sa na zdroje v bavorskej vláde o tom informovala agentúra DPA. Denník Bild napísal, že Aiwangerovo telo sa našlo v jednom z berlínskych hotelov.

Aiwanger bol zároveň predsedom Slobodných voličov (FW). Táto strana v stredu (4. 11.) v Berlíne otvárala svoju kanceláriu. Podľa Bildu sa však na podujatí Aiwanger nakoniec nezúčastnil, keďže sa necítil dobre. Zostal preto v hotelovej izbe, kde jeho telo neskôr objavili.

Aiwanger bol od roku 2008 poslancom krajinského snemu v Bavorsku a v roku 2018 sa stal ministrom. (ČTK)

Osemdesiatpäťročný umelec je na koncertnom turné v Európe, počas ktorého okrem iného vystúpi vo štvrtok v Ríme a v sobotu v Bologni.

Vatikán oznámil, že pápež sa s Robertom Allenom Zimmermanom, čo je Dylanovo rodné meno, stretol v stredu (4. 11.) popoludní. Server Vatican News zverejnil niekoľko fotografií, na ktorých popri pápežovi, odetom v bielom, stojí Dylan celý v čiernom s kapucňou na hlave a s čiernym dáždnikom v ruke.

Podľa agentúry ANSA bolo stretnutie krátke. Pápež, ktorý je tiež rodák zo Spojených štátov, daroval Dylanovi ruženec a spevák mu dal výtlačok svojej autobiografie. (ČTK, ANSA)

Ministra obrany Hegsetha neplánuje odvolať, odvádza podľa neho dobrú prácu.

„Myslím si, že by to zničilo Demokratickú stranu, ak by sa o to pokúsili,“ odpovedal Trump novinárom na otázku o jeho prípadnom procese odvolania (impeachment). Zdôraznil, že na to „neexistuje žiadny dôvod“.

Americký líder na stavenisku tanečnej sály Bieleho domu tiež pripustil, že vojna s Iránom prispela k prehre Republikánskej strany. Viceprezident J. D. Vance už predtým vyzval republikánov, aby priznali dopad nepopulárneho vojnového konfliktu na voľby.

„Myslím si, že je to z veľkej časti pravda, pretože to v krátkodobom horizonte viedlo k zdraženiu benzínu,“ povedal Trump. „Avšak, pokiaľ by som mal možnosť urobiť to znovu, musel by som to urobiť znovu. Pretože z dlhodobého hľadiska je to jediná odpoveď. Nemôžeme dovoliť, aby mal Irán jadrovú zbraň,“ skonštatoval prezident.

Napriek dôsledkom vojny zdôraznil, že neodvolá ministra obrany Petea Hegsetha. „Myslím si, že odvádza veľmi dobrú prácu,“ povedal.

Šéf Bieleho domu sa k jednotlivým záležitostiam vyjadroval na stavenisku novej tanečnej sály. Išlo o jeho prvé vyhlásenie od prehry vo voľbách. „Bude to nielen jedna z najväčších, ale podľa mňa aj najkrajších tanečných sál na svete,“ povedal novinárom, pričom spočiatku o voľbách vôbec nehovoril.

Republikánska strana stratila v utorňajších voľbách doterajšiu väčšinu v oboch komorách Kongresu USA – Snemovni reprezentantov a Senáte. Ovládnu ich demokrati a umožní im to vytvárať vyšetrovacie výbory a predvolávať si na verejné vypočutia členov Trumpovej administratívy pre ich konkrétne rozhodnutia, výdavky, politiku alebo možné porušenia zákona. Demokrati uspeli aj v doterajších republikánskych baštách vrátane štátov Texas a Kansas. (TASR, AFP)

Tá si v Afrike vyžiadala už viac než 5 300 obetí.

Ide o vakcínu ChAdOx1 BDBV, ktorú vyvinuli Oxfordská univerzita a Serum Institute of India, a vakcínu mRNA-1469 od spoločnosti Moderna. Testy bude vykonávať konžský Národný inštitút pre biomedicínsky výskum s podporou partnerov vrátane WHO, uviedol šéf organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.

„Vakcíny sú účinný nástroj, avšak nenahradia osvedčené opatrenia, ktoré môžu ľudské životy zachraňovať už teraz: včasná starostlivosť, sledovanie kontaktov, izolácia, bezpečné a dôstojné pohrebovanie a dôveryhodná spolupráca s miestnymi komunitami,“ dodal šéf WHO.

Africké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v pondelok (2. 11.) uviedlo, že na nákazu ebolou zomrelo už viac ako 5300 ľudí, valná väčšina v Kongu. Podľa CDC bolo doteraz potvrdených 10 444 prípadov nákazy.

V polovici mája CDC potvrdilo prepuknutie epidémie eboly v konžskej provincii Ituri, odkiaľ sa nákaza rozšírila do ďalších provincií a tiež do susednej Ugandy. Jednotlivé prípady nakazených osôb, ktoré pricestovali z Konga, boli zaznamenané napríklad v Nigérii či Keni.

Ebola sa šíri priamym kontaktom s telesnými tekutinami nakazených ľudí, a to aj po ich smrti. Medzi jej príznaky patrí horúčka, vracanie a hnačka, v ťažkých prípadoch môže ochorenie spôsobiť vnútorné i vonkajšie krvácanie. Súčasnú epidémiu spôsobuje vírus kmeňa Bundibugyo, proti ktorému nie sú k dispozícii schválené lieky ani vakcíny.

Tohtoročná epidémia je druhou najrozsiahlejšou v histórii. Prekonala ju iba epidémia v západnej Afrike z rokov 2014 až 2016, pri ktorej sa v Guinei, Libérii a Sierre Leone nakazilo viac ako 28 600 ľudí a vyše 11 000 z nich zomrelo. (ČTK)

S ôsmimi novozvolenými poslancami strany by mal v 120-člennom Knesete podporu 56 poslancov.

Izraelský prezident Jicchak Herzog pravdepodobne po voľbách poverí Eisenkota ako prvého zostavením vlády. Podľa denníka The Times of Israel (ToI) to naznačuje stredajšie (4. 11.) oznámenie arabskej strany Raam. Eisenkot je šéf centristickej strany Jašar a niekdajší náčelník generálneho štábu.

Strany doterajšej koalície súčasného premiéra Benjamina Netanjahua by mali 53 poslancov. Na väčšinu 61 mandátov vo voľbách z utorka (27. 10.) minulého týždňa nedosiahol ani jeden blok.

Zvyšných jedenásť mandátov drží arabská Jednotná kandidátka, ktorá rovnako odmieta Netanjahuovu vládu, ale mohla by sa zdržať odporúčania akéhokoľvek kandidáta. Eisenkot bude mať na zostavenie koalície najviac 42 dní odo dňa, keď ho prezident prípadne poverí.

Cesta k vláde však nie je ľahká, pripomína ToI: Eisenkot pred voľbami sľúbil, že sa Raam nebude na vláde podieľať, zatiaľ čo jeho spojenec Avigdor Lieberman zo strany Izrael náš domov sľúbil, že nepodporí vznik menšinovej vlády. Táto strana tiež rokuje s prezidentom a zaviazala sa, že na post premiéra odporučí Eisenkota.

Herzog v stredu začal povolebné konzultácie so stranami a vo štvrtok (5. 11.) sa stretne so zástupcami ďalších. Izraelská volebná komisia dnes potvrdila, že nenašla dôkazy o podvodoch, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok hlasovania.

Netanjahu a jeho spojenci pritom bez dôkazov tvrdili, že arabské strany voľby sfalšovali. Jeho krajne pravicový blok vo voľbách prišiel o parlamentnú väčšinu, opozičný blok štyroch strán získal 48 kresiel a arabské strany celkovo 19.

Štvorica opozičných strán vrátane Eisenkotovej strany Jašar sa v utorok zhodla, že nomináciu na premiéra má dostať Eisenkot a že chcú čo najskôr ukončiť Netanjahuovu vládu. Medzi podmienkami pre prípadných partnerov je rozšírenie povinnej vojenskej služby na všetkých občanov, čo môže naraziť na odpor ortodoxných strán.

Netanjahu sa naopak usiluje o vládu širokej koalície bez arabských strán. Ak sa vládu nepodarí zostaviť, mohli by sa v Izraeli začiatkom budúceho roka konať nové voľby. (ČTK, ToI)

Pripustil to aj prezident Donald Trump, poznamenal.

Dôvod neúspechu Republikánskej strany si všetci uvedomujú, čo musí byť začiatok konverzácií o jej ďalšom smerovaní, myslí si Vance. Republikáni vo voľbách prišli o väčšinu v Snemovni reprezentantov i Senáte.

„Ak chcete tvrdiť, že to stálo za to, že strata Senátu na nasledujúcich šesť rokov bola prijateľnou cenou, tak to povedzte. Obhajujte, že to stálo za to,“ napísal viceprezident. „Všetci však vedia, prečo sme prehrali. A akákoľvek úprimná konverzácia o tom, ako pokračovať, sa od toho musí odvíjať,“ doplnil.

Vance naznačil, že ľuďom naštvaným volebnými výsledkami rozumejú. „Poďme to naštvanie využiť a dať sa opäť do práce, aby sme našu krajinu získali späť,“ dodal.

Trump v utorkovom (3. 11.) rozhovore s denníkom The Wall Street Journal (WSJ) čiastočne prisúdil rozsiahlu prehru republikánov vojne s Iránom. Zároveň však trval na tom, že jej rozpútanie neľutuje.

„Irán bol jedným faktorom,“ odpovedal na otázku, či konflikt prispel k výkonu jeho strany. „Nemyslím na to. Urobil som správnu vec. Urobil by som to znovu,“ povedal o tom, či o svojom rozhodnutí pochybuje.

Podľa Trumpa boli pre republikánov najväčšou prekážkou vysoké ceny ropy skôr ako samotná vojna. Ceny benzínu a nafty vzrástli v dôsledku bojov, čo frustrovalo amerických voličov, poznamenal WSJ.

Republikánsky prezident zároveň odmietol, že by výsledky volieb svedčili o nespokojnosti s jeho prezidentstvom. Republikáni pritom utrpeli porážku aj v hlboko konzervatívnych štátoch ako Južná Karolína a Texas, zatiaľ čo Trumpova popularita sa medzi Američanmi drží na nízkej úrovni. (ČTK)

Americkí voliči sa podľa nej v utorňajších (3. 11.) voľbách vyjadrili jasne.

„Dúfam, že nový Kongres… bude pokračovať v podpore Ukrajiny a tiež zvýši tlak na Rusko,“ uviedla šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Dodala, že Európa a Spojené štáty sú pri vyvíjaní tlaku na Moskvu, aby ukončila vojnu, „oveľa silnejšie spolu“.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul predtým povedal, že veľmi jasné volebné víťazstvo demokratov by mohlo priniesť nové iniciatívy na ukončenie konfliktov na Blízkom východe a Ukrajine, a to tiež v úzkej spolupráci s Európou.

„Demokratická strana so svojou väčšinou v oboch komorách Kongresu sa bude pravdepodobne snažiť zmeniť politický kurz v Spojených štátoch,“ uviedol Wadephul. Podľa svojich slov vníma „celkom optimisticky“ možnosť zintenzívnenia diskusií kongresmanov z oboch hlavných amerických strán o pomoci Ukrajine, ktorú Washington obmedzil za vlády prezidenta Donalda Trumpa.

Šéf nemeckej diplomacie podotkol, že výsledky volieb v USA pravdepodobne ovplyvnili aj Trumpove clá a vojna proti Iránu, ktoré zvýšili životné náklady Američanov. Podľa Wadephula tiež poukázali na dôležitosť posilniť politický stred v časoch oslabovania politických noriem a medzinárodných pravidiel polarizáciou a populizmom.

„Vlastenectvo znamená brániť tento stred pred nepriateľmi demokracie – proti tým, ktorí podporujú autoritárstvo a diktatúru,“ vyhlásil. (TASR, AFP, Reuters)

Na mieste útoku naďalej pokračujú záchranné operácie, pod troskami môžu byť desiatky tiel.

„Už tretí deň pokračujú pátracie a záchranné práce na mieste ruského úderu na školu v Komyšuvache,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruské letecké bomby v obci, ktorá leží blízko frontovej línie, v pondelok (2. 11.) zasiahli budovu školy. Bolo to v čase, keď si do nej ľudia prišli pre humanitárnu pomoc.

Zelenskyj uviedol, že telá niektorých obetí sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. „Pod troskami môže byť ešte viac ako 30 ľudí,“ dodal. Vo svojom príspevku zverejnil fotografie bagrov a nákladných áut, ktoré odpratávajú trosky zničenej budovy. Po obetiach pátrajú záchranári so psami. Zelenskyj napísal, že pracujú napriek hrozbe ďalších ruských útokov.

Podľa ukrajinského prezidenta prišlo na „šialený útok“ na Komyšuvachu len málo reakcií zo sveta. „Ak zlo nezostane bez odozvy, ide vždy ešte ďalej,“ varoval Zelenskyj a zopakoval, že Ukrajina od svojich spojencov potrebuje prostriedky protivzdušnej obrany.

Šéf oblastnej vojenskej správy Záporožskej oblasti Mychajlo Semikin v utorok opísal, že Rusi proti obci podnikli najmenej deväť úderov. Najskôr na ňu zvrhli bomby FAB-500, potom použili bomby FAB-3000, ktoré obsahujú najmenej poldruha tony výbušnín a používajú sa na ničenie betónových opevnení a bunkrov. (ČTK)

Aktualizované 15.49 h.