Firma podľa poroty uvádzala spotrebiteľov do omylu ohľadom ochrany osobných údajov.
Prípad súvisí s obvinením, že politická poradenská firma zapojená do prezidentskej kampane Donalda Trumpa v roku 2016 získala údaje miliónov používateľov sociálnej siete Facebook bez ich súhlasu.
Prokurátor zažaloval Métu v roku 2021. Vtedy vyšlo najavo, že britská politická poradenská firma Cambridge Analytica získala prostredníctvom aplikácie tretej strany osobné údaje až 87 miliónov používateľov Facebooku. (ČTK, Reuters)
Prokuratúra vo svojom vyhlásení upresnila, že úrady zadržali päť podozrivých v meste Nový Sad pre podozrenie z „podnecovania a podpory násilného zvrhnutia najvyšších štátnych orgánov“. Podľa vyhlásenia naverbovali ľudí, ktorých plánovali prepraviť do Belehradu v deň volieb, aby podnikli útoky na politikov a políciu.
Šiesta osoba, ktorú zdržali v Belehrade, je podozrivá z dohľadu nad výcvikom takzvaných mobilných tímov zameraných na fyzické konfrontácie a násilie, uvádza sa vo vyhlásení.
Bývalý prezident Aleksandar Vučič, ktorý v septembri odstúpil z funkcie, vyhlásil predčasné voľby po 18 mesiacoch protivládnych protestov vedených študentmi. Srbsko čelí spoločenskej kríze v dôsledku tragédie z novembra 2024, keď po zrútení betónového prístrešku nad vchodom do zrekonštruovanej budovy železničnej stanice v Novom Sade prišlo o život 16 ľudí. Demonštranti v súvislosti s tým obvinili vládu z korupcie a žiadali politické zmeny a predčasné parlamentné voľby.
Vučič odišiel z funkcie, aby sa mohol uchádzať o post premiéra, pričom pri moci je už viac ako desať rokov, buď ako predseda vlády, alebo prezident. V nedeľu sa očakáva tesný súboj medzi Vučičovou Srbskou pokrokovou stranou (SNS) a Študentskou kandidátkou – Študenti víťazia. (TASR, Reuters)
Vláda vec preskúmava a sonduje záujem iných firiem, uvádzajú dva zdroje agentúry Reuters.
Mimoriadne nákladný a politicky citlivý projekt zadal kabinet bývalého premiéra Viktora Orbána Rosatomu v roku 2014 bez výberového konania.
Rozšírenie elektrárne Paks predstavuje najvýznamnejší jadrový projekt Rosatomu v Európskej únii. V máji 2022 vypovedalo zmluvu s touto ruskou štátnou firmou Fínsko. Odvtedy spolu vedú právny spor.
Očakáva sa, že vláda premiéra Pétera Magyara, ktorý v apríli drvivo vyhral parlamentné voľby, urobí konečné rozhodnutie o rozšírení elektrárne Paks koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka, píše Reuters. Za Orbána sa Maďarsko stavalo proti akýmkoľvek sankciám voči ruskej jadrovej energetike. (ČTK, Reuters)
Od jeho spustenia sa na programe zúčastnilo približne 17 miliónov ľudí.
Netýka sa pritom len študentov vysokých škôl. Erasmus+ podporuje aj odborné vzdelávanie, zahraničné pobyty učiteľov či aktivity pre mládež a šport. O tom, ako by mal program vyzerať po roku 2027 dnes rokovali poslanci Európskeho parlamentu.
Informovala o tom táto parlamentná frakcia na sociálnej sieti.
Vyšetrovanie podľa nej smeruje na bývalú frakciu Identita a demokracia (ID), ktorej členom bolo aj francúzske krajne pravicové Národné združenie Jordana Bardellu. To je dnes súčasťou práve Patriotov. Tretia najväčšia frakcia v europarlamente tvrdí, že sa vyšetrovanie netýka priamo jej ani žiadneho z jej súčasných poslancov.
„Od dnešného rána vykonáva Úrad európskeho verejného žalobcu prehliadky v administratívnych kanceláriách Európskeho parlamentu v Bruseli a Štrasburgu,“ uvádza PfE na sieti X.
Frakcia zdôraznila, že medzi nimi a zaniknutou frakciou ID neexistuje „žiadna právna kontinuita“. Podľa šéfa straníckej delegácie Národného združenia v europarlamente Jeana-Paula Garrauda išlo o priestory zamestnancov dnes už rozpustenej frakcie ID.
Európska prokuratúra potvrdila, že vykonala raziu v priestoroch parlamentu vo Francúzsku a Belgicku v rámci vyšetrovania využívania európskych prostriedkov nemenovanou bývalou frakciou.
Podľa agentúry AFP má úrad podozrenie na spreneveru a už 30. júna nariadil v rámci toho istého vyšetrovania prehliadky vo viacerých európskych krajinách vrátane Francúzska. „Ďalšie informácie nemožno v tejto fáze zverejniť, aby nebol ohrozený výsledok konania,“ uviedla prokuratúra. (ČTK, AFP)
Pokles zaznamenalo až 62 percent krajín. Na čele zostalo Dánsko, naspodku Venezuela.
Slovenská republika si v najnovšom indexe právneho štátu medzinárodnej organizácie World Justice Project (WJP) v rebríčku 143 krajín medziročne pohoršila o jeden percentuálny bod.
Celosvetový úpadok právneho štátu podľa WJP pokračoval aj v roku 2026 a hoci sa oproti vlaňajšku mierne spomalil, pokles zaznamenalo až 62 percent krajín vrátane SR.
Autoritárstvo podľa WJP už nie je len nastupujúcim trendom, ale stalo sa pevne zakoreneným. Viac než 86 percent krajín zaznamenalo počas uplynulých piatich rokov pokles v aspoň jednej z oblastí, ktoré slúžia ako poistky proti autoritárskej vláde, či už ide o obmedzenia vládnej moci, otvorenosť verejnej správy alebo základné práva.
Sloboda názoru a prejavu sa zhoršila v 64 percentách krajín, sloboda zhromažďovania a združovania v 67 percentách krajín a občianska angažovanosť v 65 percentách krajín.
SR zaznamenala pokles vo všetkých troch kategóriách. Podľa WJP na Slovensku pokračuje úpadok nezávislého súdnictva v dôsledku prekračovania právomocí výkonnej moci a rastúceho politického zasahovania do justície.
Organizácia vyzdvihuje, že dostupnosť a prístup k občianskoprávnemu súdnictvu sa zlepšili v 54 percentách krajín, SR však medzi ne nepatrí. V rámci regiónu Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) a Severnej Ameriky sa SR umiestnila na 26. mieste z 31 krajín, rovnako ako vlani.
Na prvých priečkach v regióne sa udržali Dánsko, Nórsko a Fínsko, na chvoste zasa Grécko, Bulharsko a Maďarsko. Za posledný rok zaznamenalo podľa WJP úpadok právneho štátu v našom regióne 17 z 31 krajín, pričom 15 z nich ho zaregistrovalo aj vlani.
Kanada, Spojené kráľovstvo a väčšina krajín EÚ zostali do značnej miery stabilné, teda nedošlo u nich k výraznému zlepšeniu ani zhoršeniu. Medzi krajinami s vysokými príjmami sa Slovenská republika umiestnila na 38. z 51. miest.
Celosvetovo najväčší vzostup podľa WJP zaznamenalo Poľsko, ktoré si od roku 2023 polepšilo o 4,22 percenta. Organizácia spomína aj Maďarsko, hoci je podľa nej v jeho prípade ešte príliš skoro na pozorovanie zmien.
Zo 143 krajín sa Slovensko umiestnilo na 45. mieste v obmedzovaní vládnej moci, na 58. mieste v absencii korupcie, na 27. mieste v oblasti otvorenej verejnej správy, na 37. mieste v základných ľudských právach, na 18. mieste v kategórii poriadok a bezpečnosť, na 40. mieste vo vynucovaní dodržiavania predpisov, na 65. mieste v občianskom súdnictve a na 35. mieste v trestnom súdnictve. (TASR)
Povedal to poradca ruského prezidenta Ušakov počas rokovaní medzi Vladimirom Putinom a Steveom Witkoffom.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov to vyhlásil po stredajšom (21. 10.) rokovaní. Podľa hovorcu Kremľa bolo rokovanie vecné a trvalo viac ako tri hodiny. (TASR, TASS, AFP)
Urobil tak v mene Donalda Trumpa a označil to za významný krok.
„Vaše rozhodnutie zrušiť vývozné obmedzenia na ruskú naftu a predávať ju nielen do Spojených štátov, ale aj do celého sveta v situácii tohto ekonomického šoku považujem z vašej strany za skutočne významný krok,“ povedal vyslanec amerického prezidenta Witkoff na stretnutí s ruským prezidentom Putinom v Petrohrade.
„Viem, že prezident je za to nesmierne vďačný, rovnako ako naši poľnohospodári a vodiči nákladných vozidiel, ktorí používajú naftu a ktorých táto naftová kríza negatívne zasiahla, a tiež ľudia na celom svete,“ uviedol.
Trumpov vyslanec poznamenal, že rozhodnutie týkajúce sa nafty je ďalším príkladom toho, čo môžu Rusko a Spojené štáty dosiahnuť vzájomnou spoluprácou. Rusko na základe dohody, ktorú Trump oznámil 9. októbra, súhlasilo s okamžitými dodávkami viac než 300-tisíc ton nafty na americký a svetový trh.
Ďalších 500-tisíc ton dodá v novembri a bezprostredne potom ďalší milión ton. Okrem toho má v krátkom čase dodať tri milióny ton nafty v závislosti od stavu svojich rafinérií. (TASR, TASS)
