Svet

Anaňjev bol obvinený z pokusu o atentát na Sergeja Aksjonova, Moskvou dosadeného šéfa autonómnej vlády na Kryme.

Po vypočutí rozsudku sa modlil za tých, ktorí ho poslali do väzenia. Stanica Suspilne uvádza, že ide o najstaršieho krymského politického väzňa.

Anaňjev pred začiatkom vypočutia povedal, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré ho pošle do väzenia, pre neho bude rozsudkom smrti. „Či už dva roky, alebo 22,“ komentoval. Obžaloba pre neho požadovala 22 rokov v trestaneckej kolónii.

Podľa ruskej tajnej služby FSB bol Anaňjev spoločne s Volodymyrom Bodnarom a Oksanou Ševčenkovou členom ilegálnej skupiny, ktorá na rozkaz ukrajinských špeciálnych služieb chystala v Simferopole atentát na hlavu anektovaného Krymu. Súd v roku 2025 odsúdil Bodnara na 13 rokov v kolónii, Ševčenkovú na desať.

Anaňjev pred anexou polostrova pomáhal krymským poľnohospodárom s organizáciou podnikania. Po pripojení Krymu k Rusku žil v Kyjeve. V roku 2023 sa na Krym vrátil, aby mohol navštíviť hrob svojich rodičov v Kerči. Odvtedy pobýval na návšteve u známeho v Simferopole. (ČTK, Mediazona)

Vyhlásil to v Čiernej Hore na samite lídrov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska.

„Chceme, aby ste vstúpili do EÚ,“ povedal Merz prítomným lídrom. „Môžete sa spoľahnúť na podporu Nemecka aj na moju osobnú podporu,“ dodal.

Zároveň však šesticu krajín vyzval, aby uskutočnili ďalšie reformy. „My ako EÚ sme splnili svoju úlohu, ale vy musíte urobiť to isté. Reformy a politická vôľa musia vychádzať od vás,“ zdôraznil.

Šesť štátov západného Balkánu sa nachádza v rôznych fázach zdĺhavého prístupového procesu do EÚ, pričom väčšina z nich čaká na vstup už celé roky. Očakáva sa, že prvou prijatou krajinou bude Čierna Hora. Prístupové rokovania by sa mali ukončiť budúci rok. (TASR, DPA)

Medzi finalistami bol aj projekt vedený slovenskými novinármi, ktorí skúmali platené útoky na novinárov a občiansku spoločnosť.

Viac priblížil v Aktuálne 24 redaktor STVR Vlado Hulík:

Muž podľa vyšetrovateľov zhromažďoval okrem iného vojensky využiteľné spravodajské informácie.

Ukrajinský občan identifikovaný ako Vadym Y. sa zameriaval na údaje týkajúce sa výroby obrnených vozidiel, munície či výbušnín. Budoval si sieť kontaktov v európskom obrannom priemysle, od ktorých sa pokúšal získavať ďalšie informácie. Najmenej od júla 2025 bol v kontakte s ruskou spravodajskou službou.

Nemecké tajné služby v posledných rokoch opakovane varujú pred sabotážnymi akciami a špionážou. Podľa Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV), ktorý v Nemecku funguje ako civilná vnútorná tajná služba, za väčšinou sabotážou so zapojením zahraničných aktérov stojí teraz Rusko. Novým prvkom je pritom využívanie takzvaných low level agentov. To je označenie pre osoby, ktoré nie sú spravodajsky školené, sú ale naverbované tajnými službami. (ČTK, DPA, Bild)

Aktualizované 13.58 h.

Nakazená osoba tento mesiac zomrela.

Vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Stalo sa tak kvôli nelegálnemu vyvezeniu stoviek ton odpadu do Českej republiky.

Vinným je tiež českého vodiča kamióna, ktorý sa na vyvezení odpadu podieľal. Jemu súd uložil podmienečný trest dva roky väzenia. Informoval o tom hovorca súdu Florian Bauer. V Česku bol odpad nelegálne uložený v Jiříkove na Bruntálsku a v Brne-Horných Heršpiciach. (ČTK)

Vypočujte si prehľad správ, ktoré v podcaste priniesol Rádiožurnál o 12:00.

Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Uviedol tiež, že postoj Európy vo vzťahu k Rusku je naďalej mimoriadne agresívny.

Riabkov sa takto vyjadril deň po rokovaniach medzi ruským prezidentom Vladimirom Putin a Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom v Petrohrade. Ten informoval šéfa Kremľa o svojich stretnutiach v nórskom Osle a povedal, že stále je potrebné toho veľa spraviť. Rusko vyjadrilo pripravenosť obnoviť trojstranné rokovania s Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Vysokopostavený ruský diplomat poznamenal, že nájsť spôsob, ako rusko-ukrajinský konflikt urovnať, nie je jednoduché. Zopakoval však postoj Ruska, že akákoľvek dohoda by mala riešiť tzv. základné príčiny invázie na Ukrajinu.

Dialóg s USA podľa Riabkova vedie Rusko s ohľadom na „zmenenú realitu“ na bojisku, súčasnú situáciu na fronte a na svoje ústavné pomery. Moskva podľa neho dúfa, že Trumpova administratíva dokáže pochopiť jej logiku a v tomto duchu konať „so svojimi posluhovačmi v Kyjeve, ako aj s európskym blokom“.

Putinov poradca Jurij Ušakov predtým povedal, že v postojoch Európanov a Kyjeva sú niektoré nové aspekty, ale v skutočnosti v nich nie je veľa užitočného. Podľa Riabkova Európa v súčasnosti zastáva „najviac protiruský, najagresívnejší a preto mimoriadne nebezpečný postoj“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu v rozhovore pre stanicu Fox News vyslovil za prijatie dohody, ktorá by zmrazila konflikt s Ruskom pozdĺž súčasnej frontovej línie. Je to podľa neho skutočný spôsob, ako vojnu ukončiť. Akákoľvek mierová dohoda však musí zahŕňať bezpečnostné záruky od Spojených štátov a európskych spojencov. (TASR, TASS)

Na sobotu sú naplánované celonárodné zhromaždenia, ktoré sa konali aj minulý víkend a prerástli do násilností.

„Vzhľadom na udalosti zo 17. októbra sa prefekt rozhodol dekrétom zakázať všetky protesty v meste Lyon túto sobotu 24. októbra,“ uviedla vo štvrtok prefektúra departmentu Rhône.

V Lyone, ako aj v Paríži a iných francúzskych mestách sa počas uplynulého víkendu konali masové demonštrácie proti vysokej inflácii. Protesty však sprevádzali aj násilnosti zo strany niektorých demonštrantov, často maskovaných, ktorí rabovali obchody, pričom došlo k početným zrážkam s políciou.

Niekoľko miest vrátane Paríža, Bordeaux, Lyonu a mesta Nice ležiacom na Francúzskej riviére, zaviedlo v pondelok čiastočné zákazy vychádzania v reakcii na víkendové masové protesty.

Starosta Lyonu Grégory Doucet uviedol, že mesto zažilo hodiny „chaosu“ počas týchto protestov, pri ktorých došlo k rabovaniu. Vyplienených bolo podľa neho 150 až 200 obchodov a výtržníci podpálili turistickú kanceláriu. Polícia zadržala približne 200 ľudí.

Organizátori protestných zhromaždení – hnutie Žlté vesty a odborové zväzy – vyzvali na ďalšie kolo celonárodných protestov proti rastúcim životným nákladom, pričom protesty sa uskutočnia v sobotu. Okrem toho vyzvali 5. novembra na generálny štrajk a ďalšie demonštrácie. (TASR, AFP)