Svet

Rozhodnutie už kritizovali britské židovské organizácie.

Podpredseda Zelených Mothin Ali povedal, že v pozadí rezolúcie prijatej na výročnej straníckej konferencii stojí vysoký počet palestínskych obetí počas izraelskej vojny v Pásme Gazy.

„Rezolúcia definuje sionizmus úplne jasne. Označuje ho ako etnonacionalistické hnutie. Definuje ho ako etnické čistky. Definuje ho ako genocídu,“ povedal Ali. Za návrh, ktorého bol Ali zástancom, bolo 1 022 hlasov, proti 813.

Ďalší lídri strany sa k rezolúcii stavali odmietavo, hlasovania sa nezúčastnil napríklad šéf Zelených Zack Polanski, ktorý sa vo štvrtkových doplňovacích parlamentných voľbách uchádza o uvoľnený post po niekdajšom premiérovi Keirovi Starmerovi.

Britská organizácia Hnutie za progresívny judaizmus uviedlo, že Zelení si z antisemitizmu urobili svoju stranícku politiku a stali sa rasistickou stranou. (ČTK, Reuters)

Zatiaľ nie je známe, kto útočil.

Vozidlá sa nachádzali v oblasti, ktorú kontroluje sudánska armáda. Podľa Svetového potravinového programu (WFP) boli pritom „jasne označené ako humanitárne autá“. Organizácia uviedla, že vyhodnocuje rozsah škôd a vyzvala na urýchlené vyšetrenie incidentu.

WFP neuviedol, aká munícia bola pri najnovšom útoku použitá. Sudánska armáda aj polovojenské Jednotky rýchlej podpory (RSF) však v posledných mesiacoch čoraz viac využívajú drony.

Boje medzi oboma stranami trvajú už viac ako tri roky. Vyžiadali si podľa odhadov humanitárnych pracovníkov viac ako 200-tisíc obetí, viac než 11 miliónov ľudí vyhnali z domovov a v krajine spôsobili najväčšiu potravinovú krízu na svete. Boje a obmedzenia prístupu naďalej komplikujú doručovanie humanitárnej pomoci. (TASR, AFP)

Dočasným vedením rezortu bol poverený Hamid Bovard, generálny riaditeľ štátnej Národnej iránskej ropnej spoločnosti.

Páknežád pôsobil vo funkcii ministra ropného priemyslu od augusta 2024. Jeho odstúpenie prichádza v čase hospodárskeho tlaku na Irán v dôsledku viac ako sedem mesiacov trvajúcej vojny so Spojenými štátmi.

„Po prijatí rezignácie Mohsena Páknežáda prezidentom Masúdom Pezeškijánom bol Hamid Bovard vymenovaný za dočasného ministra ropného priemyslu,“ uviedol podľa štátnych médií predstaviteľ prezidentskej kancelárie. (TASR, AFP, Reuters)

Oznámil to minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

„Rusko sa už celé mesiace snaží izolovať obyvateľov Olešiek od okolitého sveta a dokonca bráni dodávkam potravín ľuďom, ktorí čelia vážnemu nedostatku,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Ukrajinské sily na konci septembra pomocou dronov doručili do mesta štyri tony potravín, vody a liekov. Najnovšia dodávka podľa Sybihu pozostávala z takmer 400 balíkov s približne štyrmi tonami potravín a liekov. Kríza sa však podľa tamojších obyvateľov naďalej prehlbuje.

Ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec minulý mesiac uviedol, že Rusko nesúhlasilo s ukrajinskými návrhmi na umožnenie evakuácie civilistov z Olešiek. Mesto sa nachádza na frontovej línii pri rieke Dnipro a pod ruskou okupáciou je od roku 2022. (TASR, Reuters)

Päťdesiatročná žena je napojená na pľúcnu ventiláciu.

Uviedol to jej právny zástupca Stephen Ferrell, ktorý zároveň vyzval na zmenu trestu smrti na doživotné väzenie.

„Zatiaľ ešte nepoznáme prognózu a možno ju nebudeme poznať ešte niekoľko dní,“ uviedol Ferrell v rozhovore pre stanicu CNN. Pikeová podľa neho zostáva pod dohľadom lekárov, ktorí sa jej naďalej snažia odstrániť z organizmu účinky dvoch dávok pentobarbitalu. Podaná látka spôsobuje hlboké bezvedomie a následne zlyhanie životných funkcií.

Ferrell, ktorý zatiaľ nemohol svoju klientku navštíviť, vyzval úrady, aby jej trest zmiernili na doživotie. Podľa právnika Pikeová strávila vo väzení viac než 30 rokov, z veľkej časti na samotke, a počas neúspešného pokusu o popravu „podstúpila mučivý pokus o vykonanie popravy“.

Pikeová bola odsúdená za brutálnu vraždu z roku 1995 a v stredu ráno ju mali vo väznici v Nashville popraviť ako prvú ženu v štáte za viac ako 200 rokov. Úrady v Tennessee však nedokázali popravu dokončiť ani po podaní dvoch dávok pentobarbitalu.

Právnici odsúdenej sa domnievajú, že problémy s intravenóznymi hadičkami spôsobili, že pentobarbital sa nedostal do krvného obehu, ale do jej tela. „Zdá sa, že žiadny člen popravného tímu si neuvedomil, že intravenózne hadičky neboli správne zavedené alebo že žily praskli a že pentobarbital sa úplne alebo čiastočne dostával do tela Pikeovej,“ uviedli.

Guvernér Tennessee Bill Lee v stredu večer nariadil nezávislé vyšetrovanie neúspešnej popravy a do konca roka pozastavil popravy v štáte. Pikeovej však odmietol udeliť milosť. Komisár Tennesseeského ministerstva nápravných zariadení Frank Strada v sobotu oznámil svoju rezignáciu. (TASR, AFP)

Nastať by podľa neho mohla v prípade pokusov narušiť novú ruskú satelitnú internetovú službu Rassvet, na ktorej zablokovanie vyzýva Ukrajina.

Medvedev, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v príspevku na platforme Telegram vyjadril nádej, že Spojené štáty si uvedomujú riziká. V opačnom prípade by satelity konkurenčného systému Starlink mohli padať z obežnej dráhy „ako ozdoby z vyschnutého vianočného stromčeka“, vyhlásil s tým, že krajiny by mali vo vesmírnom prostredí brať na seba vzájomný ohľad.

Rusko vypustilo satelity svojho systému Rassvet na obežnú dráhu vo výške asi 800 kilometrov nad Zemou v marci a v júli. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že tento systém technicky nezaostáva za Starlinkom, súkromnou satelitnou internetovou službou spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska. Ruská vysokorýchlostná sieť by mala začať s prevádzkou v budúcom roku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby uvalil sankcie na ruských a čínskych konkurentov Starlinku. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha tiež apeloval na Medzinárodnú telekomunikačnú úniu, odbornú organizáciu OSN, aby vylúčila ukrajinské územie z pokrytia satelitmi Rassvet. (TASR, AFP)

Tie so znepokojením vnímajú hrozbu ruského ministerstva zahraničných vecí namierenú voči diplomatom a zahraničným občanom na Ukrajine.

Oznámil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. „Rusko je viazané Viedenským dohovorom a medzinárodným humanitárnym právom. Za akúkoľvek ujmu bude niesť výlučnú zodpovednosť Rusko. Zostávame v Kyjeve,“ vyhlásil Blanár s odkazom na spoločné stanovisko diplomatických misií v ukrajinskej metropole.

Rusko v sobotu opakovane vyzvalo cudzích štátnych príslušníkov a diplomatov v Kyjeve, aby z tohto mesta odišli a aby nenavštevovali Ukrajinu.

„So znepokojením konštatujeme, že nie všetci sa týmito varovaniami riadili a že niektorí ľudia sa vedome vystavujú smrteľnému nebezpečenstvu,“ vyhlásil ruský rezort diplomacie, podľa ktorého budú ruské ozbrojené sily naďalej vykonávať masívne údery. Doplnil, že „zodpovednosť za možné negatívne dôsledky spočíva výhradne na tých, ktorí ignorujú toto varovanie“.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v nedeľu pre TASR uviedlo, že nateraz nemení fungovanie svojich zastupiteľských úradov na Ukrajine.

Rezort je podľa svojho vyjadrenia v kontakte so slovenským veľvyslanectvom v Kyjeve aj generálnym konzulátom v Užhorode. Bezpečnostnú situáciu vyhodnocuje v úzkej koordinácii so slovenskými a ukrajinskými bezpečnostnými zložkami, ako aj so zastupiteľskými úradmi ďalších štátov na Ukrajine.

„Vzhľadom na dlhodobé vojenské aktivity prebiehajúce na Ukrajine máme neustále v pohotovosti krízové opatrenia, ktoré sme v prípade vyhodnotenia rizika pripravení zaktivizovať adekvátne a rýchlo tak, aby bola zaručená maximálna možná miera bezpečnosti našich diplomatov,“ uviedol rezort diplomacie. (TASR)

Oznámil to dnes minister školstva Édouard Geffray.

Od vypuknutia demonštrácií bolo podľa neho vypálených či vyplienených celkovo 24 školských zariadení.

Počet uzavretých škôl bude porovnateľný s piatkom, keďže „neboli splnené bezpečnostné podmienky,“ povedal Geffray. Prisľúbil však čiastočnú a postupnú obnovu výučby.

Stredoškoláci vo Francúzsku protestujú za lepšie podmienky na školách. Sťažujú sa na schátrané školy, preplnené triedy a nedostatok učiteľov. Demonštrácie sa z chudobných predmestí Paríža rozšírili do miest po celej krajine, vrátane samotného hlavného mesta, Marseille, Štrasburgu, Tours alebo Lille.

Študentské hnutie podľa Geffraya infiltrovali krajne ľavicové živly, ktoré rozdúchavajú násilie. „Existujú aktivisti, najmä z krajnej ľavice, ktorí toto stredoškolské hnutie infiltrovali, prevzali nad ním kontrolu a páchali extrémne násilie,“ vyhlásil minister. To podľa neho predstavuje nebezpečenstvo pre študentov, ako aj pre učiteľov. Pri protestoch utrpelo zranenia 78 školských pracovníkov, čo je nevídané, povedal.

Polícia v niektorých prípadoch na demonštrácie reagovala použitím slzotvorného plynu a gumových projektilov. Viacerí protestujúci utrpeli vážne zranenia vrátane poranení očí, vylámaných zubov a úderov do hlavy. Kritici políciu obviňujú z používania hrubých taktík. Zadržaných bolo viac ako päťtisíc ľudí, pričom 85 percent z nich tvorili maloletí.

Organizátori vyzvali na utorkové (7. 10.) pokračovanie protestov s odvolaním sa na absenciu „konkrétnych krokov“ zo strany vlády. (ČTK, AFP, Reuters)

Vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ten už na konci septembra informoval, že USA ako možné dejisko trojstranných rokovaní navrhujú Spojené arabské emiráty. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. (ČTK, AFP)

Oznámil to na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Jednotka pre super inteligenciu má za úlohu koordinovať úsilie federálnej vlády, aby sa zabezpečilo, že Amerika bude v super inteligencii naďalej viesť svet,“ napísal Trump. Poznamenal, že podľa mnohých názorov bude mať AI významnejší dosah na rozvoj ľudstva ako priemyselná revolúcia. Trump označuje umelú inteligenciu pojmom super inteligencia.

Trump uviedol, že na čele SIF bude popri Claytonovi tiež predseda Federálnej obchodnej komisie (FTC) Andrew Ferguson, námestník ministra obrany pre výskum a inžinierstvo Emil Michael a riaditeľ vplyvného Úradu pre personálne riadenie (OPM), ktorý spravuje štátnu byrokraciu, Scott Kupor. „Budú podriadení prezidentovi Spojených štátov (mne!) a personálnej šéfke (Bieleho domu) Susie Wilesovej,“ dodal Trump.

Mnohí predstavitelia AI a tiež odborníci v poslednom čase varovali pred nekontrolovateľným vývojom umelej inteligencie a rizikom, že by sa AI mohla vymknúť kontrole, a tak viesť v konečnom dôsledku k ohrozeniu či zničeniu ľudstva. Naopak, Trump takéto obavy nezdieľa a tvrdí, že nemožno tento vývoj brzdiť.

V utorok (29. 9.) americký prezident podpísal s lídrami AI dohodu o regulácii, ktorú označil za morálne záväznú. V tejto súvislosti zdôraznil podstatu samoregulácie. Spoločnosti sa v dohode zaviazali zaviesť robustné vnútorné kontroly na monitorovanie schopností AI, vytvoriť príslušné vnútorné tímy, spolupracovať s externými nezávislými audítormi a zostaviť nezávislý výbor, ktorý bude dohliadať na tímy vykonávajúce kontroly. (ČTK)