Svet

po tom, ako republikáni v utorkových voľbách prišli o väčšinu v oboch komorách Kongresu.

Americké médiá informovali o výzvach na odvolanie Hegsetha kvôli tomu, ako pristupoval k vojne s Iránom, ktorú Trump rozpútal koncom februára. Konflikt, ktorý viedol k nárastu cien pohonných hmôt, zohral významnú úlohu vo volebnom víťazstve demokratov.

Jeden z republikánskych kongresmanov, ktorého mandát končí, pohrozil, že už budúci týždeň presadí hlasovanie o obžalobe proti Hegsethovi.

Minister obrany zverejnil videovyhlásenie, v ktorom obhajuje svoju doterajšiu činnosť a odsudzuje tieto snahy. „Viete, útočia na mňa. Útočia na nás, pretože sme efektívni,“ povedal. „To sa im nepodarí. My neustúpime,“ dodal šéf Pentagonu.

Rubio medzitým popiera správy, že by zvažoval odchod z funkcie pred svojou možnou prezidentskou kandidatúrou v roku 2028. V rozhovore s denníkom The New York Times (NYT) Rubio vyhlásil, že pracovať pre Trumpa až do konca jeho funkčného obdobia bolo vždy jeho plánom. „Milujem prácu, ktorú robím,“ uviedol Rubio.

Biely dom a ministerstvo zahraničia označili správy o tom, že Rubio odíde z administratívy ešte pred koncom Trumpovho mandátu, za dezinformácie. Trump medzitým v rozhovore pre ABC News vyhlásil, že chce Hegsetha nechať na čele Pentagonu, hoci ohľadom neho dostal telefonáty. Trump aj viceprezident J.D. prehru republikánov pričítali vojne s Iránom. Tú pritom rozpútala Trumpova administratíva koncom februára bez súhlasu Kongresu. Neskôr Trump pred novinármi chválil Hegsetha s tým, že „odviedol fantastickú prácu“. (ČTK, BBC)

Jeho prvou zastávkou bude Uruguaj, kde zostane do nedele. Následne sa presunie do Argentíny a potom do Peru, kde dlhodobo pôsobil ako misionár.

Agentúra AFP v tejto súvislosti napísala, že pápež sa vracia do oblasti, ktorá pomohla formovať jeho život kňaza.

Pápež podľa spravodajcu francúzskej agentúry odcestoval krátko po 7.00 h SEČ z letiska Fiumicino pri Ríme. Ešte pred nástupom do lietadla sa usmieval a zamával prizerajúcim sa divákom. Do uruguajskej metropoly Montevideo by mal doraziť v piatok o 16.30 h SEČ.

Na cestu po Latinskej Amerike, ktorá sa uskutoční do 17. novembra, sa 71-ročný pápež vydal tri týždne po operácii, počas ktorej mu odstránili dolný lalok pravých pľúc pre zhubný nádor. Vatikán tento týždeň uviedol, že pápež sa už úplne zotavil a že návšteva prebehne podľa plánu.

Dvanásťdňová cesta po Uruguaji, Argentíne a Peru je podľa AFP jednou z najintenzívnejších pápežských zahraničných návštev za ostatné desaťročia. Lev XIV. počas nej prejde zhruba 31.000 kilometrov cez desať miest a prednesie 36 prejavov. Stretnúť sa plánuje s politickými predstaviteľmi, väzňami, chudobnými, obeťami sexuálneho zneužívania zo strany duchovných, ako aj so starými priateľmi.

Prvý pápež zo Spojených štátov strávil dve desaťročia ako misionár v Peru. V stredu vyhlásil, že sa teší na svoj návrat do krajín, ktoré „sú mi tak drahé“. Dúfa tiež, že jeho návšteva do štátov, ktoré trápia rôzne výzvy – od rastúcej nerovnosti a násilia až po demografický pokles a úpadok katolicizmu – „posilní vieru, obnoví nádej a znovu rozdúcha oheň lásky“. (TASR, AFP)

Premiér Robert Fico deklaruje pomoc pri dosiahnutí mieru.

Americký prezident Donald Trump sa v Bielom dome stretol len s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom. So zástupcami Ukrajiny podľa svojich slov nerokoval.

Vypočujte si prehľad správ podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00:

Informuje tiež o požiari v priemyselnom podniku na juhu Ruska. (ČTK, Reuters)

Oznámili to zástupcovia strán prezidentovi Jicchakovi Herzogovi.

Ten sa teraz musí rozhodnúť koho na základe rokovaní poverí zostavením vlády. Viac sme sa o situácii v Izraeli rozprávali v Ranných správach so spolupracovníkom STVR na Blízkom východe Matejom Šulcom:

Vyvoláva to obavy z ďalšieho poklesu pôrodnosti a zhoršovania demografickej situácie.

V krajine je narodenie detí úzko späté s uzavretím manželstva. Od januára do konca septembra uzavrelo manželstvo 4,65 milióna párov, zatiaľ čo 2,08 milióna párov sa rozviedlo. Vyplýva to z údajov čínskeho ministerstva pre občianske záležitosti.

Čínske úrady v posledných rokoch zaviedli viaceré opatrenia na podporu uzatvárania manželstiev a zakladania rodín. Patria medzi ne príspevky pre rodiny, podpora starostlivosti o deti či zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť spojenú s tehotenstvom a pôrodom.

Zaviazali sa tiež zohľadňovať potreby mladých ľudí a rodín pri plánovaní miest, bytovej výstavbe, zdravotníctve, školstve a poskytovaní verejných služieb.

Počet obyvateľov Číny klesol v roku 2025 už štvrtý rok po sebe a pôrodnosť dosiahla rekordne nízku úroveň. Demografi varujú, že tento trend bude pokračovať. Počet žien v reprodukčnom veku, ktorý OSN vymedzuje ako obdobie od 15 do 49 rokov, by sa mal do konca storočia znížiť o viac než dve tretiny a klesnúť pod 100 miliónov. (TASR, Reuters)

Podpísal vyhlásenie, ktorým ju chce chrániť pred rozsiahlymi zásahmi budúcich prezidentov.

„Urobíme z toho národnú pamiatku a nikto sa toho nebude môcť dotknúť,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Podľa jeho slov má opatrenie zabrániť tomu, aby niekto tieto priestory zničil alebo prestaval. Rozhodnutie musí ešte odobriť Kongres.

Trump označil Oválnu pracovňu za symbol Spojených štátov. Podľa Bieleho domu slúži ako hlavná pracovná kancelária amerických prezidentov už takmer celé storočie. Oválna pracovňa aj zasadacia miestnosť kabinetu sa nachádzajú na rovnakých miestach od 30. rokov minulého storočia a konajú sa v nich významné domáce aj medzinárodné rokovania.

Od návratu do Bieleho domu v januári 2025 Trump dohliadal na rozsiahle úpravy viacerých priestorov.

V Oválnej pracovni pribudli zlaté dekorácie a portréty, nechal tiež vydláždiť Ružovú záhradu a zbúrať východné krídlo Bieleho domu, na ktorého mieste má vzniknúť tanečná sála.

Biely dom je už v súčasnosti uznaný za národnú historickú pamiatku. Trump však vo svojom vyhlásení uviedol, že Oválna pracovňa si zaslúži osobitné uznanie a ochranu ako samostatná historicky významná súčasť budovy. Nie je jasné, prečo sa rozhodol presadiť tento krok práve teraz.

Podľa agentúry Reuters pritom neexistovali žiadne plány na zbúranie alebo zásadnú prestavbu týchto priestorov.

Prezident tento krok oznámil dva dni po voľbách, v ktorých voliči nespokojní s jeho hospodárskou politikou pripravili republikánov o kontrolu nad Kongresom. Demokrati sa väčšiny ujmú v januári, čo obmedzí Trumpov vplyv na legislatívny proces počas zostávajúcich rokov jeho mandátu.

Na otázku novinárov, či budúci prezident bude môcť odstrániť zlaté dekorácie, ktoré dal do Oválnej pracovne umiestniť, Trump odpovedal, že jeho nástupca môže robiť čokoľvek, pokiaľ to urobí opatrne. (TASR, AP, DPA, Reuters)

Ich cieľom je predchádzať hybridným útokom, za ktorými môže stáť Rusko.

O zavedení opatrenia informovalo vo štvrtok. „Ruská invázia a pokračujúca agresia proti Ukrajine znamenajú, že sa nachádzame vo vážnej bezpečnostnej situácii. Tá sa okrem iného týka zvýšenej hrozby sabotáží vo Švédsku a ďalších členských štátoch EÚ,“ uviedol minister spravodlivosti Gunnar Strömmer.

Švédske ministerstvo spravodlivosti označilo kontroly na vnútorných hraniciach za potrebné opatrenie na boj proti hrozbám a „nepriateľským aktérom, ktorí sa pohybujú a pôsobia v schengenskom priestore“.

Podozrenia z hybridných útokov na území Európy v poslednom období opäť pritiahli pozornosť. Nemecko v septembri obvinilo Rusko z pokusu o dronový útok na letisku a Estónsko uviedlo, že ruské bezpečnostné služby si objednali podpaľačský útok na spoločnosť pôsobiacu v oblasti obrany. Moskva obe obvinenia odmietla ako nepodložené.

Švédska vláda už v máji rozhodla, že hraničné kontroly bude vykonávať aj v súvislosti so závažnou cezhraničnou kriminalitou napojenou na štátne subjekty a terorizmom. V tom čase však nemenovala žiadne konkrétne krajiny.

Vnútorné hraničné kontroly v súčasnosti uplatňujú aj viaceré ďalšie krajiny schengenského priestoru vrátane Francúzska, Nemecka, Nórska a Dánska. Kremeľ popiera akúkoľvek účasť na hybridných útokoch v Európe. (TASR, Reuters)

Schválila ho Národná komisia pre plánovanie hlavného mesta.

Rozhodnutie predstavuje dôležitý krok k začatiu výstavby, projekt však naďalej sprevádzajú súdne spory.

Komisia schválila projekt pomerom hlasov osem ku štyrom. Navrhovaný pozlátený monument má byť vysoký 76 metrov, teda približne o 30 metrov viac ako Socha slobody bez podstavca.

Zároveň má prevýšiť aj Víťazný oblúk v Paríži, ktorý slúžil ako jeho predloha. Predstavitelia administratívy uviedli, že stavebné práce by sa mohli začať už v priebehu nasledujúceho dňa.

Projekt však naďalej sprevádzajú právne spory a sudkyňa Tanya Chutkanová by mala v najbližšom čase rozhodnúť, či výstavbu nezablokuje.

Zasadnutie komisie trvalo deväť a pol hodiny a sprevádzali ho protesty verejnosti. Desiatky odporcov projektu spochybňovali jeho zákonnosť aj účel. Hlasovanie členov NCPC sa rozdelilo podľa toho, či zastupovali federálnu administratívu alebo samosprávu mesta Washington.

Podporovatelia návrhu podľa AP pôsobia v Trumpovej administratíve alebo sú s prezidentom inak spojení, zatiaľ čo odporcovia zastupujú mesto.

Kritici upozorňujú, že monument naruší pietny charakter neďalekého Arlingtonského národného cintorína, kde sú pochované státisíce padlých vojakov a vojenských veteránov. Obávajú sa tiež, že jeho rozmery narušia výhľady medzi významnými pamätníkmi v okolí hlavného mesta, najmä medzi Lincolnovým pamätníkom a cintorínom. Proti výstavbe boli podané tri žaloby.

Pozlátený 76 metrov vysoký oblúk je jedným z viacerých architektonických projektov, ktoré Trump začal počas svojho druhého funkčného obdobia. Patrí k nim aj výstavba tanečnej sály na mieste zbúraného východného krídla Bieleho domu či renovácia zrkadlového jazierka (Reflecting Pool) pri Lincolnovom pamätníku.

Jeho projekty sprevádza množstvo kontroverzií (historická ochrana, zvyšovanie nákladov, transparentnosť financovania, právne spory, estetické a environmentálne námietky). Nie je jasné, koľko by výstavba oblúka stála ani z akých zdrojov by sa financovala. Niektoré odhady nákladov však dosahujú až 100 miliónov dolárov (89,1 milióna eur). (TASR, AP, AFP)

Informovalo o tom združenie Executive Council of Australian Jewry.

Združenie zastrešuje viac ako 200 židovských organizácií v krajine. Deväťdesiatročná Eva Gellerová zomrela v nemocnici takmer jedenásť mesiacov po tom, ako ju postrelili počas podujatia pri príležitosti židovského sviatku Chanuka.

Podľa vyhlásenia združenia sa u nej v dôsledku zranení rozvinula infekcia, pre ktorú musela byť hospitalizovaná.

K útoku na pláži Bondi došlo 14. decembra 2025, keď 50-ročný Sajid Akram a jeho 24-ročný syn Naveed zabili 15 ľudí a desiatky ďalších zranili.

Policajti pri zásahu Sajida zastrelili a Naveeda zranili. Akramovci sa podľa austrálskych úradov pri svojom útoku zrejme inšpirovali džihádistickou organizáciou Islamský štát, ktorá ich konanie privítala.

Naveed je vo väzbe a čelí celkovo 78 obvineniam vrátane terorizmu a 15 vrážd. Súd minulý mesiac stanovil predbežné pojednávania v prípade tohto muža na 24. februára 2027. (TASR, AFP)