Svet

Násilie počas súčasnej vlny protestov podľa neho nič neospravedlňuje.

„Tí, ktorí rabovali, budú musieť zaplatiť škodu a tí, ktorí sa snažili zvrhnúť republiku, budú niesť zodpovednosť,“ vyhlásil Macron vo svojom večernom príhovore. Verejnosť podľa neho cíti „hnev a hanbu“ pri „nekontrolovanom násilí zo strany vzbúreneckých elementov z radikálnych krajne ľavicových skupín, ku ktorým sa pridalo veľa zločincov“.

Podľa Macrona treba rozlišovať medzi protestujúcimi s legitímnymi požiadavkami a tými, ktorí ničili, rozbíjali a rabovali. „Vyzývam všetky politické strany, aby jednoznačne odsúdili všetky formy násilia. Krajina potrebuje poriadok, nie eskaláciu,“ vyhlásil Macron v prejave, v ktorom tiež naznačil, že úrady by mohli zakázať určité zhromaždenia.

Vo Francúzsku sa v sobotu (17. 10.) na protestoch proti vysokým životným nákladom zúčastnili státisíce ľudí. Väčšina demonštrácií prebehla pokojne, ale došlo aj k niekoľkým vážnym incidentom. Francúzska vláda ich pripísala krajne ľavicovým skupinám. (TASR, AFP, AP, EFE)

Silné dažde začali v najväčšom meste Turecka v stredu a o deň neskôr vyvolali rozsiahle záplavy a chaos.

Úrady vo štvrtok (16. 10.) informovali o troch obetiach vrátane 14-ročného chlapca. V piatok bolo nájdené ďalšie telo.

Podľa miestnych médií patrilo najnovšie nájdené telo občanovi Turkménska. Dve ďalšie osoby zostávajú nezvestné.

Istanbul v sobotu v noci zasiahli ďalšie zrážky, ktoré spôsobili záplavy vo štvrti Pendik a v susednom meste Izmit. Podľa úradov tohto mesta tam zahynula jedna osoba a ďalšia je nezvestná. (TASR, AFP)

Svojich priaznivcov vyzval na boj proti štruktúram strany.

Podľa servera magyarhirlap.hu bývalý premiér Orbán na prvom celoštátnom tábore hnutia Digitálne občianske kruhy (DPK) v obci Lakitelek vyhlásil, že súčasné trestné stíhania namierené proti členom jeho vlády sú pokusom o likvidáciu bývalého vládneho bloku Fidesz-KDNP.

Expremiér vyzval svojich priaznivcov na boj proti štruktúram strany Tisza, ktorú označil za radikálnu, agresívnu a neokomunistickú formáciu, pričom jej hlavným cieľom je podľa neho vyvolávanie strachu prostredníctvom štátnych orgánov.

Na podujatí DPK sa aktivisti Fideszu pýtali Orbána na súčasný stav národného odporu, na čo opozičný líder odpovedal, že „krajina v tejto chvíli ešte nie je v stave na odpor“.

„My (Fidesz) sme už v stave, že by sme mohli rozdať vhodné nástroje, niekomu by sa ušiel tupší, inému ostrejší… ale toto nie je otázka,“ citovali viaceré médiá slová Orbána.

Bývalý maďarský premiér reagoval aj na volebnú porážku Fideszu, ktorá podľa neho výrazne zasiahla a rozkolísala celú riadiacu štruktúru strany. Priznal, že parlamentná pôda stratila svoj pôvodný zmysel a zmenila sa na „krčmovú bitku“, pričom varoval pred generačnou výmenou, keďže väčšina mladých ľudí hlasovala proti Fideszu.

V reakcii na novú politickú realitu Orbán prisľúbil, že do konca decembra 2026 bude Fidesz kompletne reorganizovanou a konkurencieschopnou stranou pripravenou v novej zostave plne slúžiť krajine.

Súčasnú vládu premiéra Pétera Magyara (strana Tisza), ktorá je pri moci päť mesiacov, označil šéf Fideszu za prechodný fenomén postavený výhradne na negácii Fideszu, bez vlastného duchovného základu či reálnych plánov na obnovu. Kritizoval tiež využívanie Národného úradu pre vymáhanie a ochranu majetku (NVVH) na politické čistky a osobnú pomstu. (TASR)

Povedal to kanadský premiér Mark Carney. Dodal, že zranených sú desiatky.

Výcvikový priestor kanadskej armády, kde sa základňa nachádza, zasiahol rýchlo sa šíriaci požiar, dodal v nedeľu (18. 10.) Carney.

„S hlbokým zármutkom informujem, že k súčasnej hodine zomreli štyria vojaci. Ďalšie desiatky z nich boli vážne zranené,“ povedal premiér. Podľa neho sa situácia na mieste incidentu rýchlo mení. Carney tiež vyjadril svoju blízkosť príbuzným obetí. Pre armádu ide podľa premiéra o „jednu z najhorších tragédií na kanadskom území v mierovom období“.

Minister obrany David McGuinty po incidente uviedol, že kanadské ozbrojené sily koordinujú zásah s federálnymi, provinčnými aj miestnymi úradmi. Neďaleké mesto Wainwright poskytuje podporu prostredníctvom nemocničných kapacít a hasičských jednotiek. Do vyšetrovania je zapojená polícia.

Krátko pred premiérovým vystúpením kanadská stanica CBC s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že zomrelo najmenej sedem ľudí. Podľa stanice bol na mieste vysoký počet zranených, ktorí zahltili okolité zdravotnícke zariadenia. Podľa CBC v armádnom stredisku zvyčajne pracuje približne 700 vojakov a 300 civilistov. Pri výcviku sa tam používa aj ostrá munícia.

„Na základni CFB Wainwright v Alberte došlo k vážnemu incidentu, ktorý vyvolal rozsiahly požiar,“ napísal predtým premiér Mark Carney na sieti X. „V myšlienkach sme so všetkými statočnými ženami a mužmi, ktorých sa to týka,“ dodal.

Premiérka Alberty Danielle Smithová označila požiar za „závažný a tragický“ s tým, že zasiahol mnohých príslušníkov armády.

Základňa je blízko mesta Wainwright v Alberte, ktoré leží asi 180 kilometrov juhovýchodne od Edmontonu.

Miestne úrady uviedli, že požiar v sobotu prekročil hranice základne a kvôli silnému vetru sa rýchlo šíri. Na mieste zasahovali hasiči z rôznych oblastí, príkaz na evakuáciu zatiaľ vydaný nebol. (ČTK)

Polícia proti demonštrantom v Bruseli či Miláne použila slzný plyn.

Proti demonštrantom v centre Bruselu použila popoludní polícia slzotvorný plyn a vodné delá. Podľa agentúry AFP pri stretoch zapálili niekoľko áut a poničený bol aj mestský mobiliár či kolobežky. Polícia zasiahla proti demonštrácii tiež v Lutychu.

Demonštranti okrem iného kritizujú predchádzajúci zásah policajtov proti ľuďom, ktorí sa zúčastnili odborárskej demonštrácie minulý týždeň.

Talianska odborová centrála CGIL uviedla, že na jej protestnom zhromaždení v Ríme sa zúčastnilo približne 100-tisíc ľudí. Protest bol pokojný. Odborový predák Maurizio Landini kritizoval vládu za nízke výdavky na pomoc chudobnejším zamestnancom a na verejné služby a za podľa neho nadmerný rast výdavkov na zbrojenie.

Odbory sú nespokojné aj s návrhom rozpočtu na budúci rok. Landini uviedol, že CGIL usporiada 20. novembra generálny štrajk.

Ďalšie demonštrácie študentov a mladých ľudí z periférií sa uskutočnili v Miláne, Turíne či Bologni. Mladí demonštranti sa dostali do zrážok s políciou v centre Milána, neďaleko gotickej katedrály. Polícia proti nim použila slzotvorný plyn.

Na nárast nákladov na bývanie a na živobytie a nedostatočné zvyšovanie miezd či dôchodkov poukazovali aj demonštranti v Lisabone. Pochod bol pokojný.

V Lisabone aj ďalších portugalských mestách ľudia pociťujú predovšetkým rýchly rast cien nehnuteľností a nájomného, ktoré sa za posledných desať rokov skoro zdvojnásobili, uviedla agentúra Reuters. V posledných mesiacoch sa potom v Portugalsku aj výrazne zvýšila inflácia. Vo veľkej miere za to môže nárast cien palív, ktorý súvisí s vojnou proti Iránu. (ČTK, Reuters)

Jednoznačne sa postavil za prísne maďarské opatrenia proti migrácii, prisťahovaleckú politiku a ochranu hraníc.

„Je už snáď pre každého pochopiteľné, prečo Maďarsko presadzuje ten najprísnejší možný postup v otázke migrácie a prečo pod žiadnym tlakom nepoľavíme v ochrane našich vonkajších hraníc a v našej prisťahovaleckej politike,“ uviedol na sociálnej sieti Magyar k udalostiam vo Francúzsku.

Dodal, že v dôsledku nepokojov došlo k zničeniu historických budov, zraneniu stoviek policajtov a vzniku obrovských materiálnych škôd, pričom tieto udalosti označil za neustále sa stupňujúci vandalizmus a násilie.

V Paríži a ďalších francúzskych mestách došlo v sobotu (17. 10.) k násilným stretom medzi políciou a protestujúcimi, k početným požiarom v uliciach a k rozsiahlemu rabovaniu. (TASR)

Cieľom je dohodnúť nové kolo mierových rozhovorov.

Pôvodné rokovania skrachovali kvôli dohode USA a Ruska o dodávkach nafty. Zelenskyj chce cez videohovor s vyslancami Jaredom Kushnerom a Stevom Witkoffom prerokovať možné miesto a termín stretnutia, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkí vyslanci sa podľa Zelenského plánujú stretnúť aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ak sa tieto stretnutia uskutočnia, budú podobné predchádzajúcej sérii rokovaní, ktoré vyslanci viedli na začiatku septembra v Moskve, kde rokovali s Putinom, a potom v Kyjeve so Zelenským.

„Všetci sa musíme stretnúť. Oni to chápu a my to chápeme tiež. Chcú sa stretnúť s nami, chcú sa stretnúť s Putinom,“ povedal ukrajinský prezident.

Ukrajinská delegácia minulý piatok priletela do Miami na dvojdňové rokovania s Američanmi o vojne. Podľa Zelenského to vyzeralo sľubne dovtedy, kým Trump v ten istý deň oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh v snahe znížiť ceny pohonných látok. Schôdzka sa preto skončila predčasne.

Republikán Trump navyše tento piatok dohodu potvrdil exekutívnym príkazom, ktorým zrušil uplatňovanie protiruských sankcií. Niektorí republikánski zákonodarcovia ho za to kritizovali a predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson už Bielemu domu povedal, že by sa o tom ešte malo rokovať. Zelenskyj dnes skôr vo vysielaní americkej stanice NBC povedal, že dúfa, že Trump zmení svoje rozhodnutia a postoj voči Putinovi. (ČTK, Bloomberg)

Podľa Trumpa sa Netanjahu ukázal ako skvelý premiér, bojovník a partner v spoločnej vojne proti Iránu, ktorú vo februári rozpútali USA a Izrael.

Netanjahu za podporu poďakoval.

„Bibi (zdrobnelina pre Benjamina) Netanjahu bol silný, odvážny a brilantný tvárou strašnému odporu vrátane toho, ktorý prichádzal z Izraela,“ uviedol Trump. Netanjahuovi vyjadril úplnú podporu. „Bibi Netanjahu vás nikdy nesklame,“ uviedol Trump.

Netanjahu na sociálnych sieťach poďakoval za „obrovskú podporu a spoluprácu“. „Spolu misiu dokončíme,“ napísal izraelský premiér.

Parlamentné voľby sa v Izraeli konajú 27. októbra. Netanjahuova strana Likud podľa prieskumov zaostáva za opozičným zoskupením exgenerála Gadiho Eisenkota. Strany súčasnej vládnej väčšiny by zrejme podľa prieskumov nezískali väčšinu v novom parlamente.

Netanjahu je v Izraeli veľmi kritizovaný za údajnú korupciu aj za to, že jeho vláda nedokázala predísť teroristickému útoku zo 7. októbra 2023, v zahraničí potom za izraelské ťaženie v Pásme Gazy.

Pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov v Pásme Gazy na neho vydal zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC). Od svojho návratu do Bieleho domu vlani v januári Trump Netanjahua niekoľkokrát oficiálne prijal. (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal vo vysielaní americkej stanice NBC.

Americké úrady aj prezident Donald Trump tvrdili, že odovzdávanie informácií, ktoré Ukrajine umožňujú lepšie reagovať na ruskú hrozbu, neprerušili.

Zelenskyj tento týždeň na sociálnych sieťach napísal, že ukrajinská armáda nedostala od americkej strany včasné varovanie o vypálených ruských balistických raketách, ktoré potom dopadli na Kyjev. Ukrajinský prezident vo vysielaní povedal, že zdieľanie bolo krátko prerušené. „Teraz to funguje,“ povedal tiež.

Obmedzenie prístupu k tajným informáciám bolo médiám mohlo súvisieť s pôvodným odmietavým postojom Ukrajiny k požiadavke amerického prezidenta Donald Trumpa, aby ukrajinská armáda prestala útočiť na ruské rafinérie.

Trump minulú nedeľu (11. 10.) ohlásil energetické prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom. Kyjev tvrdí, že sa takýchto útokov zdržal niekoľko dní. Zelenskyj potom ohlásil obnovenie úderov, čo zdôvodnil tým, že Rusko svoje útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine nezastavilo. (ČTK, Reuters)

Zabil trinásť ľudí.

Nešťastie sa stalo iba deň po tom, čo pri tlačenici na severovýchode krajiny zomrelo najmenej 19 veriacich.

Vodič stratil kontrolu nad ťažkým naloženým vozidlom, ktoré narazilo do veriacich v chráme v meste Gválijar v štáte Madhjapradéš. Indická tlačová agentúra PTI s odvolaním sa na predstaviteľov nemocníc uviedla, že počet mŕtvych je trinásť.

„Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým a modlím sa za skoré uzdravenie zranených,“ uviedla na sociálnych sieťach indická prezidentka Draupadí Murmúová.

India, ktorá má 1,4 miliardy obyvateľov, vlani zaznamenala viac ako 183-tisíc úmrtí na cestách, čo je podľa ministerstva dopravy viac ako 500 denne. Veľká časť z nich je spojená s nedostatočnou cestnou infraštruktúrou, zle udržiavanými vozidlami a vyčerpanými vodičmi.

Dav veriacich sa v sobotu (16. 10.)v Kalkate utekal schovať pod strechu pred začínajúcim dažďom, pri čom niektorí z nich spadli na cestu, čo vyvolalo tlačenicu. Devätnásť ľudí prišlo o život a ďalších 25 bolo zranených. (ČTK, AFP)