Svet

Polícia čaká na oficiálne stanovisko od slovenského veľvyslanectva, aby mohla vykonať pitvu a odovzdať telo príbuzným.

V piatok (30. 10.) pravdepodobne po zásahu elektrickým prúdom prišli o život v bazéne hotela dvaja zahraniční hostia, občania Slovenska a Nemecka.

„Pokiaľ ide o pitvu slovenského občana, predstavitelia veľvyslanectva nás informovali, že jeho manželka im oznámila, že je v kontakte so zástupcami poisťovne vo svojej krajine. Akonáhle získajú potrebné informácie, dajú nám vedieť, aby sme mohli pokračovať v ďalších krokoch,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ miestnej polície.

Slovenská ambasáda im v utorok (3. 11.) nedoručila potrebné stanovisko, takže dokončenie procesu očakávajú v stredu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v pondelok informovalo, že je v kontakte s príslušnými indickými úradmi, políciou a poisťovňou, aj s pozostalými, ktorým poskytuje potrebnú konzulárnu asistenciu.

Polícia predpokladá, že príčinou úmrtia oboch hotelových hostí boli zranenia spôsobené elektrickým prúdom, čaká však na správu od elektrotechnikov. Miestnu distribučnú spoločnosť BESCOM požiadala o preverenie legálnosti pripojenia k elektrickej sieti, tiež či išlo o pripojenie na komerčné alebo domáce účely.

„Na základe týchto správ podnikneme ďalšie kroky,“ uviedol ďalší policajný predstaviteľ. V tomto prípade vypočúvajú aj pracovníkov hotela. Na základe kamerových záznamov polícia vylúčila, že smrť oboch osôb spôsobilo úmyselné konanie.

Podľa záznamov nešťastie mohla spôsobiť porucha elektrických zariadení v blízkosti vstupného zábradlia a schodov bazéna, kde sú inštalované LED svietidlá. Pri nešťastí sa zranili aj americký turista a indický zamestnanec hotela. Oboch už prepustili z nemocnice. (TASR, The Times of India)

Protesty by sa mohli konať v priebehu novembra.

Organizácie presadzujúce právo na bývanie, odborové zväzy a aktivisti zo siedmich európskych krajín v utorok vyzvali na usporiadanie „koordinovaných demonštrácií po celej Európe“ proti stúpajúcim životným nákladom.

Po spontánnych protestoch vo viacerých európskych štátoch vyzvali zástupcovia organizácií z Francúzska, Veľkej Británie, Belgicka, Španielska, Talianska, Portugalska a Grécka počas stretnutia v Paríži na demonštrácie v piatok 20. novembra a počas víkendu.

„Organizácie odsudzujú narastajúce životné náklady, nedostupné bývanie a čoraz menej dostupné základné potraviny a dopravu a varujú pred návratom úsporných opatrení spojených s požiadavkami veriteľov verejného dlhu a pretekov v zbrojení,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

K ich požiadavkám patrí „zaručenie práva na bývanie“, „opatrenia na zníženie cien bývania, potravín a energie“, „vyššie mzdy a dôchodky“ a „všeobecne dostupné, kvalitné verejné služby vrátane vzdelávania a zdravotnej starostlivosti“.

Medzi organizáciami bolo aj odborové združenie stredoškolákov USL, ktoré sa od septembra zapája do školských štrajkov, či odborová organizácia CGT a hnutie Žlté vesty, ktoré sa počas posledných troch víkendov pripojili k protestom.

Zo Spojeného kráľovstva sa na schôdzke zúčastnil napríklad Odborový zväz nájomníkov v Londýne či Zväz nájomcov z Veľkého Manchestru. (TASR, AFP)

Obaja prezidenti navštívili koncert Slovenskej filharmónie.

Utorkový (3. 11.) koncert Slovenskej filharmónie sa koná pri príležitosti 25. výročia Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Okrem toho sa konal aj prvý ročník Slovensko-českého ekonomického fóra.

Pellegrini v prejave pred začiatkom koncertu podotkol, že odkaz zakladateľov spoločného československého štátu v roku 1918, ktorí sa dokázali spojiť pre jeden cieľ, je aktuálny aj v súčasnosti.

„Pretože nežijeme ľahkú dobu, a preto by sme mali byť vždy schopní hľadať to, čo nás spája, dokázať sa spojiť pre vyšší cieľ, pre vyššie dobro, pre blaho našich dvoch krajín, pre blaho našich oboch národov… Aj napriek tomu, že už dnes si každý z nás spravujeme svoje veci verejné samostatne, väzby medzi našimi národmi zostali pevné, nemenné, bratské,“ povedal slovenský prezident.

Na Facebooku dodal, že vzájomný rešpekt, dialóg a spolupráca krajinám pomáhajú lepšie čeliť výzvam dnešných neistých dní. Koncert je podľa jeho slov dôkazom nadštandardných slovensko-českých vzťahov.

Český prezident podotkol, že krajiny majú mnoho spoločného vrátane veľmi podobného jazyka či kultúry a ocenil, že sa na koncerte opäť po roku s Pellegrinim zúčastňujú spoločne. Dodal, že so slovenským prezidentom sa uvidí aj v stredu a vo štvrtok (4. a 5. 11.) na samite Vyšehradskej štvorky (V4) na Slovensku.

„Som vďačný za každú príležitosť, kde sa môžeme veľmi neformálne porozprávať nielen o vzťahoch medzi našimi krajinami, ale aj o situácii v Európe a vo svete, čo by, nakoniec, aj medzi priateľmi malo byť – že budeme schopní hovoriť aj o tom, čo nám prináša nielen radosť, ale aj starosti,“ podotkol Pavel.

Fórum iniciovalo slovenské veľvyslanectvo, podľa ktorého ide o významný krok k prehĺbeniu ekonomických vzťahov oboch krajín. Uviedol ho guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír a zúčastnili sa na ňom aj generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann, minister priemyslu a obchodu ČR Karel Havlíček a zástupcovia podnikateľskej, akademickej či verejnej sféry ČR a SR.

Podľa slovenského veľvyslanca v ČR Martina Muránskeho je formát ekonomickej a kultúrnej diplomacie najfunkčnejším prepojením, ktoré nie je dostatočne využité.

„Stále sme v situácii, keď nevieme dobre prepájať biznis s vedou a s expertízami. A práve táto možnosť sa ukrýva v projekte Slovensko-českého ekonomického fóra: spájať akadémiu s biznis analýzami a skúsiť nájsť prienikové témy, kde sa veci vedia vyvinúť v prospech tých, ktorí môžu a chcú robiť expertné analýzy, výstupy, aj smerom do verejnosti,“ vysvetlil cieľ fóra veľvyslanec.

Koncert sa v Obecnom dome koná po štvrtýkrát a záštitu nad ním prevzali obaja prezidenti. Tradícia vznikla v roku 2023 pri príležitosti 30. výročia vzniku SR a ČR ako aj Československej republiky. Organizuje ho slovenské veľvyslanectvo v ČR, NBS a Slovenská filharmónia.

Na koncerte zaznejú diela slovenských a českých hudobných skladateľov, ktoré podľa veľvyslanectva reprezentujú národnú hudbu oboch republík – Alexandra Moyzesa, Gejzu Dusíka, Antonína Dvořáka či Bedřicha Smetanu. Ako sólisti sa predstavia slovenská sopranistka Tatiana Hajzušová a český barytonista Jiří Rajniš. Filharmonikov povedie český dirigent Robert Kružík. (TASR)

Je obvinený z teroristického trestného činu, podľa polície útok zorganizoval.

Informovala o tom podľa agentúry DPA prokuratúra v Stuttgarte. Muža, ktorého vek úrady nezverejnili, zatkli v utorok (3. 11.) neďaleko Stuttgartu v okrese Reutlingen.

Už v polovici októbra v Nemecku zatkli dvoch ďalších tureckých občanov, o ich vydanie požiadalo Poľsko. Tretí podozrivý podľa polície týchto dvoch naviedol, aby s ďalšou, teraz vyšetrovanou osobou odcestovali do Poľska a stanicu zapálili.

Podpaľačský útok v obci Wola Krobowska blízko Varšavy na stanici Starlink sa odohral 23. septembra. Stanica, ktorá zostala po požiari v prevádzke, zabezpečuje prístup na internet v Poľsku vrátane spojenia s Ukrajinou. Poľská vláda už skôr naznačila, že za incidentom by mohli stáť ruské spravodajské služby.

Minulý mesiac sa odohrali podobné podpaľačské útoky na stanice Starlinku aj v Litve a v Bulharsku. V súvislosti s útokom blízko Sofie zatkli v polovici októbra v Duisburgu dvoch nemeckých občanov, ktorí vo väzbe čakajú na vydanie do Bulharska, napísala dnes agentúra DPA. (ČTK, DPA)

Zároveň však nezavedie sankcie proti Rusku.

V utorok (3. 11.) to pre agentúru AFP uviedla predstaviteľka Študentskej kandidátky (Studentska lista – SL) Mirjana Nikoličová.

Študentská kandidátka zvíťazila 25. októbra v predčasných parlamentných voľbách a ukončila 14-ročnú vládu exprezidenta Aleksandara Vučiča na čele kandidátky Srbskej pokrokovej strany (SNS), píše AFP.

Nikoličová pôsobí ako rektorka Univerzity umenia v Belehrade a v rozhovore pre francúzsku agentúru uviedla, že vláda sa najskôr zameria na domáce záležitosti, najmä na boj proti korupcii. V oblasti zahraničných vecí je naďalej oddaná pristúpeniu k EÚ. „To rozhodne zostáva strategickým cieľom,“ vyhlásila. „Takmer všetci naši susedia sú členmi EÚ. Z geostrategického aj geopolitického hľadiska sme súčasťou Európy,“ skonštatovala.

Kandidáti zo Študentskej kandidátky stále čakajú na oficiálne potvrdenie výsledkov volieb, aby mohli začať zostavovať vládu. Zatiaľ avizovali, že proti Moskve nezavedú sankcie, hoci európske inštitúcie ich vyzvali, aby prijali opatrenia proti Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022.

„Študenti a kolegovia, ktorí vypracovali túto časť programu, dali jasne najavo, že sú proti zavedeniu sankcií voči Rusku,“ skonštatovala Nikoličová. AFP pripomína, že Belehrad má silné historické väzby na Rusko a spolieha sa na jeho lacné dodávky plynu.

Víťazstvo vo voľbách prišlo po takmer dvoch rokoch protestov, ktoré vyvolalo zrútenie prístrešku na zrekonštruovanej železničnej stanici v Novom Sade v roku 2024. Zahynulo tam 16 ľudí a podľa protestujúcich tragédiu spôsobila korupcia. Nikoličová tvrdí, že odkedy Vučič uznal porážku, prokurátori sa akoby „náhle prebudili“ a spustili vlnu trestných vyšetrovaní.

„Skutočne veríme, že akonáhle bude korupcia vykorenená, budeme mimoriadne bohatou krajinou,“ povedala. 

Študentská kandidátka vo voľbách získala 53 percent hlasov proti 39 percentám SNS. Na základe toho by mohla mať 140 kresiel v 250-člennom parlamente. Nikoličová očakáva, že po oficiálnom schválení výsledkov volieb rýchlo vznikne vláda. (TASR, AFP)

Umožňuje vznik ďalších amerických základní v Grónsku.

Cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť USA na ostrove a zmluva garantuje, že zostane pod dánskou kontrolou. Platiť bude aj v prípade grónskej nezávislosti v budúcnosti.

Za ratifikáciu dohody hlasovalo 16 poslancov grónskeho parlamentu, siedmi sa zdržali. Grónsky minister zahraničných vecí Múte Egede v utorok uviedol, že prijatie dohody je pre ostrov dôležité. „Musíme si uvedomiť, že mier a stabilita už nie sú niečím, čo môžeme považovať za samozrejmosť,“ povedal Egede poslancom krátko pred hlasovaním.

Opozičná strana Naleraq, presadzujúca nezávislosť Grónska, počas rozpravy spochybnila ekonomickú hodnotu dohody. „Usilujeme sa o lepšiu dohodu, z ktorej budeme môcť ťažiť, keď sa staneme nezávislým štátom. Z tejto dohody však nevyplýva žiadny ekonomický prínos,“ uviedol predseda strany Pele Broberg.

Dohodu v septembri popri Valnom zhromaždení OSN uzavreli americký prezident Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a predseda grónskej vlády Jens-Frederik Nielsen. Ratifikovať ju ešte musí dánsky parlament – prvé čítanie je naplánované na 11. novembra a druhé na 19. novembra.

Schválenie dohody americkým Senátom v tomto prípade nie je potrebné. Trump po návrate do Bieleho domu minulý rok vyzval Dánsko, aby Grónsko predalo Spojeným štátom. Grónsko je podľa neho dôležité pre bezpečnosť USA. Nevylúčil ani vojenské obsadenie ostrova, hoci Dánsko je spojencom USA v NATO. Dánsko a Grónsko opakovane zdôraznili, že ostrov nie je na predaj. (TASR, AP)

Uviedla to vedúca Misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU).

Počet obetí pondelkového ruského útoku leteckými bombami podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vystúpil na 33 a desiatky ľudí sú nezvestné.

„V Komyšuvache zahynuli desiatky ľudí vo chvíli, keď sa civilisti zhromaždili, aby prevzali humanitárnu pomoc. Čas i miesto výdaja pomoci boli pritom verejne známe,“ uviedla vedúca misie HRMMU Danielle Bellová.

Úrady podľa HRMMU o čase a mieste výdaja pomoci informovali na platforme Telegram o deň skôr. „Buď ruské ozbrojené sily vedeli, že sa na mieste distribuuje humanitárna pomoc, alebo neurobili ani tie najzákladnejšie opatrenia, aby zistili, čo sa deje v obci, na ktorú sa chystali zaútočiť,“ povedala vedúca misie.

Ruský útok tak podľa nej pravdepodobne porušil najzákladnejšie princípy medzinárodného humanitárneho práva. Jeho cieľom je ochrana civilistov a civilných objektov. Zakazuje pritom útoky namierené proti civilistom, ako aj údery nerozlišujúce ciele alebo údery neprimerané, uviedla HRMMU. Uvedené právo útočiacej strane ukladá povinnosť prijať všetky uskutočniteľné opatrenia, aby zabránila civilným obetiam a škodám na civilných objektoch, alebo aby ich minimalizovala.

Rusko v pondelok (2. 11.) na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti zvrhlo podľa ukrajinských úradov najmenej deväť leteckých bômb, ktoré podľa posledných údajov ukrajinského prezidenta zabili minimálne 33 ľudí a ďalších zranili. Pod troskami môže byť stále päť desiatok osôb, uviedol dnes podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne.

Podľa skorších informácií ukrajinského prezidenta invázna armáda v Komyšuvache zaútočila na školu využívanú na poskytovanie humanitárnej pomoci v čase, keď tam dorazili ľudia, a následne vykonala ďalšie údery na kryt, kde sa ľudia schovali. Väčšinu obetí predstavujú civilisti a tí, ktorí im po prvom údere prišli pomôcť, uviedol Zelenskyj.

Ministerstvo obrany v Moskve v utorok podľa médií tvrdilo, že ruská armáda v uplynulom dni útočila v Komyšuvache na ukrajinské ozbrojené sily.

HRMMU dnes oznámila, že pracuje na overení presného počtu civilných obetí. Zároveň vo vyhlásení píše, že preskúmala a analyzovala fotografie a videá zachytávajúce následky útokov.

„Skaza na záberoch zodpovedá použitiu silných leteckých bômb,“ uviedla misia OSN a upozornila, že letecké kĺzavé bomby sú zhadzované z lietadiel a môžu niesť stovky kilogramov výbušnín. „Ich ničivá sila je obzvlášť závažná v obývaných oblastiach,“ uvádza HRMMU.

Rusko začalo navádzané letecké bomby používať vo vojne proti Ukrajine v roku 2023, a to aj v obývaných oblastiach, uviedla HRMMU s tým, že do pondelkového útoku evidovala minimálne 478 civilistov, ktorých na Ukrajine zabili letecké bomby. (ČTK)

Ich stretnutie je podľa Kyjeva kľúčové na dosiahnutie pokroku.

Spojené štáty a Rusko už skôr potvrdili, že zástupcovia Kyjeva, Moskvy a Washingtonu absolvujú spoločné stretnutie od 10. do 11. novembra v Abú Zabí. „Spoliehame sa na to, že tento formát a naše ďalšie diplomatické kroky otvoria cestu k trojstrannému formátu na úrovni lídrov,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok (3. 11.) novinárom v Berlíne.

Kyjev opakovane zdôrazňuje, že stretnutie ruskej a ukrajinskej hlavy štátu je kľúčové pre dosiahnutie pokroku v mierovom úsilí.

„Nepozývame Putina do Kyjeva. V prvom rade, oni v roku 2022 tiež prišli bez pozvania, a zároveň nemá zmysel pozvať Putina do Kyjeva, pretože nepríde,“ povedal Zelenskyj a túto myšlienku označil za „deštruktívnu“. „Rovnako ako pozvanie do Moskvy, čo Rusko urobilo, je deštruktívne. Je to jednoducho pľuvanec do tváre celému svetu, ktorý chce, aby vojna skončila,“ povedal Zelenskyj.

Prvým krokom k deeskalácii je prímerie, podotkol. „Prepáčte mi, ale prímerie sa môže uzavrieť aj bez stretnutí,“ skonštatoval.

Termíny najnovšieho kola rokovaní boli oznámené niekoľko hodín po tom, čo ruské útoky zasiahli distribučné centrum humanitárnej pomoci v ukrajinskej dedine Komyšuvacha. Zahynulo tam najmenej 33 ľudí.

„Požiadali sme Rusko, aby predĺžilo a rozšírilo prímerie, ktoré umožnilo evakuáciu osôb z Olešiek,“ povedal ukrajinský líder. Platilo pre mesto a široké okolie v Chersonskej oblasti od rána 27. októbra do večera 1. novembra.

„Ale ako odpoveď sme dostali práve toto – takýto útok. Nové ostreľovanie, nové útoky, nové zabíjanie,“ zdôraznil Zelenskyj.

Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že zatiaľ nevidel žiadne náznaky, že by sa Rusko naozaj chcelo zapojiť do rokovaní o ukončení vojny. „Je dôležité, aby sa Rusko konečne a vážne zapojilo do rokovaní o prímerí a následnej mierovej dohode,“ povedal Merz po boku Zelenského v Berlíne. (TASR, AFP)

Demonštranti sa zišli aj v iných mestách, nesúhlasia s rušením koncesionárskych poplatkov.

Dav podporovateľov verejnoprávnych ČT a ČRo zaplnil celé námestie od stanice metra Můstek až po sochu svätého Václava na znak nesúhlasu s rušením koncesionárskych poplatkov a vyslovil sa za zachovanie ich nezávislosti.

Informovali o tom iDnes.cz a Novinky.cz. Zhromaždenie organizuje iniciatíva Veřejnoprávně. Dav protestujúcich prešiel ulicami mesta od sídiel ČT na Kavčích horách a sídla ČRo na Vinohradoch. Na Václavské námestie demonštranti dorazili krátko po 16.00 h. Dav potom spoločne odpočítaval začiatok akcie o 16.36 h, nasledoval silný potlesk, pískanie a zvonenie kľúčmi.

Čas začiatku akcie poukazuje na nočné hlasovanie (4.36 h) o zmene financovania médií verejnej služby v Poslaneckej snemovni minulú sobotu. „Chceme nezávislosť verejnoprávnych médií pre všetkých, či už nám bude vláda vyhovovať, alebo nie,“ povedal pred zaplneným námestím herec a režisér filmu Vlny Jiří Mádl.

Medzi rečníkmi bola aj vedúca Katedry žurnalistiky na Univerzite Karlovej Alice Němcová Tejkalová. Na čele popoludňajšieho sprievodu kráčali moderátori, reportéri a ďalší zamestnanci verejnoprávnych médií. Niesli transparenty so sloganmi: „Nie štátnym médiám“, „Bábkovú televíziu ani rozhlas nechceme“, „Večerníček by tiež štrajkoval“ alebo „ČT patrí ľuďom“.

Ľudia prišli vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou financovania verejnoprávnych médií aj v ďalších českých mestách. Zhruba desaťtisíc demonštrantov sa zišlo v Brne a ďalšie protestné akcie sa konali v Ostrave, Olomouci, Kutnej Hore alebo Českých Budějoviciach.

Pracovníci ČT a ČRo vstúpili v utorok (3. 11.) o polnoci do 24-hodinového štrajku. Fungujú iba v obmedzenom režime, na stanici ČT24 vysielajú len krátke päťminútové správy dvakrát za hodinu, ktoré moderátori oblečení v čiernom čítajú z papiera. Zvyšný vysielací čas vypĺňajú archívne programy.

Obmedzené sú aj spravodajské weby a aplikácie oboch médií, podcasty Českého rozhlasu v utorok nevyšli. Zmeny vo vysielaní sa okrem detských týkajú všetkých staníc.

Celodenný štrajk je reakciou na kroky vládnej koalície premiéra Andreja Babiša, ktorej poslanci 23. októbra v prvom čítaní odhlasovali návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Stalo sa to v sobotu nadránom o 4.36 h, čo podľa zástupcov iniciatívy Veřejnoprávně posilňuje obavy, že politici chcú médiá ovládnuť.

Obávajú sa ekonomickej závislosti na politickej moci, čoho dôsledkom by podľa nich mohlo byť ohrozenie kritického spravodajstva či nezávislej tvorby. Požadujú, aby koalícia návrh stiahla a začala transparentnú diskusiu o financovaní s odborníkmi. (TASR)

Uviedol, že krajinu napravil prostredníctvom tvrdého postupu voči prisťahovalcom, vojny proti Iránu a colnej politiky.

V USA sa v utorok (3. 11.) dopoludnia začali voľby nazývané midterm elections, ktoré sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta.

„Musíme zaistiť, aby Amerika zostala veľkou. Teraz sme veľkí. Pred dvoma rokmi sme boli strašní,“ povedal Trump v rozhovore odvysielanom televíziou Fox News. „Boli sme terčom posmechu po celom svete. Lídri iných krajín nás nebrali vážne. Považovali nás za hlupákov, ale teraz sme na vrchole. Sme najvplyvnejšia krajina na svete. Všetci nás rešpektujú,“ vyhlásil.

Počas svojho druhého funkčného obdobia Trump výrazne znížil počet migrantov prekračujúcich americkú hranicu z Mexika a začal vojnu proti Iránu, čo spôsobilo prudký nárast cien pohonných hmôt, pripomína agentúra AFP.

„Keď som prevzal úrad, hranica bola otvorená. Prúdili k nám milióny a milióny ľudí, medzi nimi mnohí zločinci a vrahovia,“ poznamenal šéf Bieleho domu. „Problém s infláciou je vyriešený a čo sa týka Hormuzského prielivu, vďaka námornej blokáde máme nad ním úplnú kontrolu. Všetko ide hladko. Automobilky sa sem hrnú, lebo nechcú platiť clá,“ povedal.

Podľa predvolebných prieskumov vzhľadom na doterajšiu politiku prezidenta Trumpa majú demokrati v utorňajších voľbách výraznú výhodu a na úkor republikánov sú favoritmi na získanie väčšiny v obidvoch komorách Kongresu. (TASR, AFP)