Svet

s 50,1 percentami hlasov pred súčasným prezidentom Luizom Inaciam Lulou da Silvou so 49,99 percentahlasov.

Napísala agentúra Reuters po sčítaní 13,65 percenta hlasov. (ČTK)

s 51,6 percentami hlasov pred pravicovým senátorom Fláviem Bolsonarom s 48,84 percenta hlasov.

Napísala to agentúra Reuters po sčítaní piatich percent hlasov.

Ide o prvé vyslanie alžírskych vojenských síl do zahraničia od roku 1973, keď podporili Egypt počas arabsko-izraelskej vojny.

Horná komora parlamentu vo svojom vyhlásení uviedla, že návrh schválila jednomyseľne. Jeden z poslancov pre AFP spresnil, že zaň hlasovalo všetkých 148 prítomných poslancov. Dolná komora oznámila, že za vyslanie vojenskej jednotky hlasovala „absolútna väčšina“ poslancov, presný počet však nezverejnila.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď Alžírsko a Niger prehlbujú bezpečnostnú spoluprácu a obnovujú vzťahy, ktoré boli v uplynulých mesiacoch napäté. V Nigeri dochádza k opakovaným útokom ozbrojených skupín, a to aj v oblastiach blízko hraníc s Alžírskom. Obe krajiny, ktoré spája približne 960 kilometrov dlhá hranica vedúca púšťou, sa dohodli na posilnení spolupráce v boji proti násiliu páchanému džihádistami, cezhraničnej kriminalite a pašovaniu.

Podľa analytikov chce Alžírsko chrániť svoje strategické záujmy v oblasti Sahelu a zabezpečiť plánovaný transsaharský plynovod, ktorý bude prepravovať zemný plyn z Nigérie cez Niger do Európy.

Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tebbún začiatkom októbra naznačil možnosť vojenského angažovania sa svojej krajiny v Nigeri. V televíznom prejave 3. októbra povedal, že Alžírsko bude Niger „chrániť za každú cenu“ a podporovať jeho záujmy.

„Existujú krajiny – nebudem ich menovať –, ktoré proti nemu spriadali intrigy. My stojíme na jeho strane,“ dodal Tebbún.

Podľa ústavy z roku 2020 si vyslanie vojakov do zahraničia vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny poslancov parlamentu. Schváleniu návrhu predchádzala minulotýždňová návšteva nigerského ministra obrany Salifoua Modiho v Alžírsku, kde rokoval s prezidentom Tebbúnom a náčelníkom generálneho štábu armády. Obe krajiny podľa alžírskych médií podpísali protokol o vojenskej spolupráci. Alžírsko predtým darovalo Nigeru štyri vojenské vrtuľníky a v júni uviedlo do prevádzky elektráreň s výkonom 40 megawattov určenú na zásobovanie nigerskej metropoly Niamey a okolia elektrinou.

Vzťahy medzi Alžírskom a Nigerom boli už niekoľko mesiacov napäté v dôsledku incidentu z minulého roka, keď Alžírsko zostrelilo dron pochádzajúci z Mali. Táto udalosť vyvolala diplomatickú roztržku, v rámci ktorej Niger – podobne ako jeho spojenci Mali a Burkina Faso, kde takisto vládne vojenská junta – odvolal svojho veľvyslanca z Alžírska.

Alžírsko a Mali odvtedy obnovili diplomatické styky. Nigeru vládne generál Abdourahamane Tiani, ktorý sa dostal k moci po vojenskom prevrate v júli 2023. Zvrhnutý prezident Mohamed Bazoum zostáva vo väzbe. (TASR, AFP)

Vučić vystúpil nečakane ešte pred oznámením výsledkov volieb.

Vyhrala podľa neho opozičná Študentská kandidátka. (ČTK, APA)

Cieľom bude obnoviť zablokované mierové rozhovory

„Sme pripravení rokovať. Ak ide o územnú otázku, tá sa musí riešiť na úrovni lídrov. Ostatné záležitosti spadajú do kompetencie technických skupín. O tom všetkom sa preto môže diskutovať v novembri,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Ukrajinský prezident ešte v piatok informoval, že vyjednávači Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov sa dohodli na trojstrannom stretnutí na technickej úrovni v prvej polovici novembra v Abú Zabí.

Aj poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov tento týždeň v stredu uviedol, že Rusko je pripravené obnoviť trojstranné rokovania s Ukrajinou a Spojenými štátmi. Povedal to po rokovaní medzi Putinom a americkým vyslancom Steveom Witkoffom v Petrohrade. (TASR, AFP)

Letisko v Rijáde sa pritom dnes otvorilo pre medzinárodné aj vnútroštátne lety po viac ako dvojtýždňovej prestávke.

„Jemenské ozbrojené sily podnikli tri vojenské operácie s použitím desiatok balistických rakiet,“ uviedol armádny hovorca Húsíov. Dodal, že útok na letisko dosiahol svoj cieľ. Zástupcovia Saudskej Arábie sa k tvrdeniu šiitských proiránskych povstalcov nevyjadrili.

Medzinárodné letisko kráľa Chálida začiatkom októbra čelilo húsíjskym úderom, pri ktorých zahynulo 17 ľudí a vyše 330 osôb bolo zranených. Dva terminály boli výrazne poškodené a 10. októbra prerušili prevádzku.

Napätie medzi Saudskou Arábiou a Húsíjmi značne vzrástlo v júli, keď Rijádom podporované jemenské vládne sily v odvete za prílet iránskeho lietadla bombardovali medzinárodné letisko v povstalcami kontrolovanom hlavnom meste Saná. Húsíovci potom začali námornú blokádu Saudskej Arábie. České ministerstvo zahraničia varuje pred cestami do Saudskej Arábie aj do Jemenu. (ČTK)

Podľa internetového portálu Exilenova bol závod Energija v meste Jelec v Lipeckej oblasti zasiahnutý riadenými strelami typu Storm Shadow.

Portál informoval o „rozsiahlych škodách“ na jednej z výrobných hál.

Ruská strana sa k útoku na toto zariadenie zatiaľ nevyjadrila. Tlačové agentúry TASS a Interfax však informovali o ukrajinských útokoch v Lipeckej oblasti.

Kým agentúra TASS spomenula len menšie škody na autách a budovách spôsobené dopadajúcimi úlomkami rakiet, agentúra Interfax s odvolaním sa na gubernátora Igora Artamonova informovala o najmenej jednej obeti na živote a šiestich zranených po útoku na priemyselnú zónu v meste Jelec.

Iskander je ruský zbraňový systém schopný odpaľovať balistické rakety krátkeho doletu aj riadené strely. Rusko vedie proti Ukrajine vojnu už viac ako štyri a pol roka, pričom v poslednom čase sa raketami a riadenými strelami cielene zameriava na mestské centrá. Ruská armáda tým využíva nedostatok munície pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. (TASR, DPA)

Oznámila to tamojšia štátna volebná komisia.

Do 19.00 SEČ hlasovalo vo voľbách viac než 68 percent oprávnených srbských voličov, citoval portál Danas.rs vyjadrenie volebnej komisie (RIK).

Podľa denníka The Guardian tak ide už o najvyššiu volebnú účasť od rozpadu Juhoslávie v roku 1992. Jediné voľby s vyššou účasťou sa konali v rokoch 1990 (71,4 percenta) a 1992 (69,7 percenta).

Volebné miestnosti sa zatvárajú o 20.00 h SEČ. Podľa AFP pôjde o najtesnejší politický súboj v krajine za uplynulých viac než 14 rokov. Študentmi vedené hnutie sa v nich pokúša zosadiť stranu doterajšieho dlhoročného politického lídra Aleksandra Vučiča, ktorý sa uchádza o post premiéra. (TASR, AFP, The Guardian)

Vyplýva to z prvých odhadov po zatvorení volebných miestností (tzv. exit polls).

Jej rival a bývalý predseda úradníckej vlády Andrej Giurov získal 32,2 percenta hlasov. Obaja kandidáti sa tak stretnú v rozhodujúcom druhom kole volieb, ktoré je naplánované na 1. novembra. Informuje o tom portál BNT.

Spolu s Jotovovou do druhého kola volieb postupuje aj jej kandidát na viceprezidenta Kiril Valčev, ako aj Giurovov kandidát Georgi Kandev, uvádza BNT.

Podporu úradujúcej prezidentke vyjadrila aj vládna strana Progresívne Bulharsko (PB). Jotovová presadzuje dialóg s Moskvou a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine. Jej súper, bankár Andrej Giurov, má podporu prozápadnej opozície.

Funkcia prezidenta má v Bulharsku prevažne reprezentatívny charakter, je však zároveň veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať schválené návrhy zákonov a podpisuje medzinárodné zmluvy.

Bulharskí voliči dosiaľ vždy rozhodli o novom prezidentovi až v druhom kole volieb. Ak Jotová uspeje aj v druhom kole, stane sa prvou ženou zvolenou za prezidentku Bulharska, krajiny so 6,4 milióna obyvateľov. (TASR, AFP)

Urobí tak v prípade víťazstva v budúcoročných voľbách. Vyhlásila to na svojom prvom veľkom predvolebnom mítingu.

„Obnovíme právny štát,“ vyhlásila Le Penová, krajne pravicová kandidátka, v reakcii na rabovanie a podpaľačstvo, ktoré sprevádzali minulotýždňové protesty proti vysokým životným nákladom. „Kto môže tvrdiť, že v krajine funguje právny štát, keď hordy ľudí prichádzajú pustošiť a zapaľovať naše budovy?“ opýtala sa pred tisíckami svojich priaznivcov v meste Orléans.

Politická veteránka a kandidátka protiimigračnej strany Národné združenie (RN) vedie v predvolebných prieskumoch pre dvojkolové prezidentské voľby, a to aj napriek svojmu nedávnemu odsúdeniu za korupciu.

„To, čo krajine ponúkame, nie je návrat do minulosti, ale úsvit novej éry,“ povedala 58-ročná politička davu, ktorý ju odmenil skandovaním hesla „Vyhráme, vyhráme!“.

Le Penová zároveň zdôraznila, že chce zabezpečiť odovzdávanie „našej francúzskej kultúry a nášho francúzskeho životného štýlu“.

„Obnovíme naše hranice a dokonca zavedieme dvojité hranice – francúzske aj európske,“ dodala. Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb sa uskutoční v apríli budúceho roka. (TASR, AFP)