Svet

Na zhromaždení sa zúčastnil poľský prezident Karol Nawrocki, premiér Donald Tusk či starosta mesta Lukasz Gibal, ako aj obyvatelia mesta a turisti.

Účastníci sa zhromaždili na rohu Hlavného námestia. Cieľom podujatia je uctiť si pamiatku zabitých a vyjadriť solidaritu so zranenými a ich rodinami.

K útoku došlo v sobotu 7. novembra približne o 15.00 h na Hlavnom námestí v historickom centre Krakova. Útočník strieľal na ľudí z idúceho auta a následne pokračoval v jazde. Pri útoku prišlo o život šesť ľudí a 16 ďalších vrátane dvoch policajtov utrpelo zranenia. Polícia neskôr našla mŕtve telá rodičov a sestry útočníka. (TASR, PAP)

Jej kritici ju obviňujú z propagácie krajne pravicových názorov.

Iniciatíva namierená proti stanici mediálneho impéria miliardára Vincenta Bollorého sa teraz dostáva do parlamentu.

O ďalšom osude petície budú v utorok 10. novembra rozhodovať poslanci parlamentného výboru pre kultúrne záležitosti. Zvážia, či iniciatívu odložia bez ďalšieho prerokovania, alebo navrhnú parlamentnú diskusiu.

Petíciu s názvom Vyradiť CNews z francúzskeho audiovizuálneho priestoru spustil v júni na webovej stránke Národného zhromaždenia jednotlivec Lucas Massoni. CNews v nej označuje za propagandistický stroj a prirovnáva ju k americkej stanici Fox News.

Počet podpisov začal výrazne rásť po rasistickom útoku v meste Trappes z 23. októbra. Kým na konci septembra petícia ešte stagnovala, v pondelok 2. novembra už mala 600-tisíc podpisov. V nasledujúcich dňoch ich počet ďalej prudko rástol a v nedeľu presiahol milión.

Stala sa tak druhou najpodporovanejšou iniciatívou na stránke Národného zhromaždenia. Viac podpisov získala len petícia proti zákonu Duplomb, ktorú podpísali vyše dva milióny obyvateľov Francúzska.

CNews je opakovane kritizovaná za presadzovanie názorov a tém spájaných s krajnou pravicou. Televízia tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že obhajuje slobodu prejavu. Regulačný orgán pre audiovizuálne médiá (Arcom) jej však v minulosti opakovane udelil rozličné tresty a sankcie.

Iniciátor petície Lucas Massoni kritizuje aj – podľa neho – nedostatočný postup regulačného úradu Arcom. Okrem iného požaduje okamžité odňatie povolenia na vysielanie prostredníctvom digitálnej pozemnej televízie TNT a následné ukončenie vysielania CNews. (TASR, Le Monde)

Urobí tak, ak sa všetky členské štáty nezaviažu pokračovať vo finančnej pomoci Ukrajine v roku 2027 a v nasledujúcom období.

Vyplýva to z listu, ktorý Merz adresoval predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a má ho k dispozícii denník Financial Times (FT).

Merz v liste zdôraznil, že spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky, ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.

Lídri členských štátov EÚ sa vo štvrtok a v piatok stretnú v Dubline na neformálnom summite a jednou z tém rokovania bude aj deficit vo financovaní ukrajinského rozpočtu, ktorý budúci rok dosiahne približne 70 miliárd eur. EÚ chce pokryť dve tretiny tejto sumy, teda 45 miliárd eur. Štyri členské štáty – Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Česká republika – odmietajú prispieť na plánovanú dodatočnú pomoc.

Kancelár v liste v tejto súvislosti píše, že v takomto prípade je potrebné „nájsť riešenie, ktoré podporia všetky členské štáty a ktoré Ukrajine od roku 2028 zabezpečí stabilnú, viacročnú finančnú perspektívu“.

Nezhody týkajúce sa rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2028 – 2034 pretrvávajú už mesiace, pričom predmetom sporov je najmä jeho celková výška. Návrh predložený Írskom, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, počíta so znížením o 159 miliárd eur oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie, čím by sa jeho celková výška v bežných cenách dostala na úroveň zhruba 1,826 bilióna eur.

Merz tento návrh odmietol ako neprijateľný s odôvodnením, že škrty sú nedostatočné; navyše je podľa neho znižovanie výdavkov nesprávne nastavené. Konkrétne by tento návrh – v porovnaní s pôvodným plánom EK – priniesol výrazné škrty v rozpočtových položkách, ktoré mali zabezpečiť financovanie konkurencieschopnosti, výskumu, obrany, ako aj zahraničnej a rozvojovej politiky. (TASR, Focus)

Sú podozriví, že v psychiatrickej liečebni v Záhrebe spôsobili smrť pacienta použitím neprimeranej sily.

Informoval o tom vo vyjadrení súd. Tridsaťdvaročného muža prijali do nemocnice 21. októbra v psychotickom stave, povedal novinárom hovorca župného súdu v Záhrebe Krešimir Devčić. Štvorica je podľa neho podozrivá z toho, že „použila neprimeranú silu v rozpore so zdravotníckymi štandardmi, čo viedlo k úmrtiu pacienta“.

Všetci štyria boli zatknutí v nedeľu (8. 11.) pre podozrenie z vraždy za obzvlášť priťažujúcich okolností. Podľa polície sa pacient, ktorý ležal na lôžku čiastočne pripútaný popruhmi, pokúšal uvoľniť. Štvorica spoločne zasiahla, aby mu v tom zabránila, a zadržiavala ho za použitia fyzickej sily, čo viedlo k zraneniam, na následky ktorých pacient zomrel.

Ministerka zdravotníctva Irena Hrstičová vyjadrila rodine pacienta sústrasť a prípad označila za „mimoriadne znepokojivý“.

Odborový zväz chorvátskych zdravotných sestier súčasne vyzval, aby sa v prípade „nerobili predčasné závery“.

Desiatky zamestnancov liečebne sa zhromaždili pred jej areálom a požadovali, aby boli najprv dôkladne objasnené okolnosti pacientovho úmrtia a až potom sa vyvodili závery o zodpovednosti ich kolegov. Podľa nich nie je zdravotnícky personál dostatočne chránený a v psychiatrických liečebniach čelí každodennému nebezpečenstvu. (ČTK, AFP)

Dvaja zranení sú v kritickom stave.

Po zasadnutí tureckej vlády o tom v televíznom prejave informoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. K výbuchu v závode Habas v meste Aliaga v provincii Izmir došlo v pondelok okolo poludnia miestneho času (10:00 h SEČ).

Podľa doterajších zistení incident spôsobilo zlomenie mostového žeriavu a jeho pád do oblúkovej pece počas odlievania ocele. Potvrdil to aj guvernér provincie Süleyman Elban, ktorý dodal, že v okolí sa v tom čase nachádzalo približne 200 pracovníkov, zatiaľ čo za bežných okolností ich tam býva 300. Výrobu totiž pre výmenu kotla dočasne zastavili.

Súkromná tlačová agentúra Demirören informovala, že v súvislosti s výbuchom zadržali päť ľudí. Erdogan doplnil, že sa začalo súdne aj administratívne vyšetrovanie. Dodal, že vyšetrovatelia objasnia príčiny a okolnosti tragédie, ako aj to, či došlo k pochybeniam a kto za ne nesie zodpovednosť.

Turecký minister vnútra Mustafa Čiftči uviedol, že záchranné zložky zasahovali pri požiari a zároveň pátrali po prípadných ďalších obetiach. „Naši zranení spoluobčania boli prevezení do nemocníc a ich zdravotný stav pozorne sledujú,“ napísal na sociálnej sieti.

Mesto Aliaga má významný prístav a je známe aj rozoberaním lodí. Kritici upozorňujú, že to spôsobuje značné škody na životnom prostredí. Žiadajú preto, aby Európska únia vyradila miestnu lodenicu zo zoznamu schválených zariadení na recykláciu lodí. (TASR)

Nemenovaný americký činiteľ hovoril s novinármi pred trojstranným rokovaním v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Rozhovory v Abú Zabí budú prvé od tohtoročného februára, keď USA upreli svoju pozornosť na vojnu s Iránom. Americký prezident Donald Trump v poslednom čase naznačuje, že sa USA teraz chcú viac venovať Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadli ruské vojská, čím v Európe vypukol najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.

Podľa zdroja Reuters obe strany, teda tak ruská, ako aj ukrajinská, prejavili v otázkach týkajúcich sa územia určitú mieru pružnosti. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, však uviedol, že tieto záležitosti nie je možné vyriešiť, kým nebude jasné povojnové bezpečnostné usporiadanie.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov dnes na telegrame cestou do Abú Zabí poznamenal, že je dôležité zachovať na trojstrannom rokovaní diplomatický proces. „Plánujeme sa veľa venovať humanitárnej otázke. Musíme urýchliť výmeny zajatcov, „uviedol. (ČTK, Reuters)

Ten s novinármi hovoril pred trojstranným rokovaním v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Rozhovory v Abú Zabí budú prvé od tohtoročného februára, keď USA upreli svoju pozornosť na vojnu s Iránom. Americký prezident Donald Trump v poslednom čase naznačuje, že sa USA teraz chcú viac venovať Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadli ruské vojská, čím v Európe vypukol najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.

Podľa zdroja Reuters obe strany, teda tak ruská, ako aj ukrajinská, prejavili v otázkach týkajúcich sa územia určitú mieru pružnosti. Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, však uviedol, že tieto záležitosti nie je možné vyriešiť, kým nebude jasné povojnové bezpečnostné usporiadanie.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyrylo Budanov dnes na Telegrame cestou do Abú Zabí poznamenal, že je dôležité zachovať na trojstrannom rokovaní diplomatický proces. „Plánujeme sa veľa venovať humanitárnej otázke. Musíme urýchliť výmeny zajatcov,“ uviedol.

Ukrajinskú delegáciu na Spojenými štátmi sprostredkované rokovania vedie šéf rozviedky Rustom Umerov. V delegácii je tiež šéf prezidentskej kancelárie Budanov, jeho prvý zástupca Serhij Kyselycia a zástupca náčelníka vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Za USA rozhovory povedú prezidentov splnomocnenec Steve Witkoff a zať amerického prezidenta Trumpa Jared Kushner. V ruskej delegácii bude okrem iného poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij, námestníci ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov a Michail Galuzin a šéf vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov. (ČTK, Reuters)

Ústredným podujatím je Pochod nezávislosti, stretáva sa na ňom konzervatívnejšia časť spoločnosti, ale aj podporovatelia krajnej pravice.

V Poľsku sa ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú na obmedzenie podujatí v tento deň. Obávajú sa o bezpečnosť.

Viac v Správach priblížila redaktorka STVR Alexandra Zetková:

ktorý spolu s kolegom z hliadky Jakubom Kulikom postrelil ozbrojeného útočníka v Krakove.

Kosiniak-Kamysz sa poďakoval policajtom a povedal, že ich rozhodné konanie zabránilo ešte väčšej tragédii. Krakovský starosta Lukasz Gibala pre oboch navrhol udelenie titulu čestných občanov mesta.

Moraňski pochádza z dediny Powrožnik na hraniciach so Slovenskom. Podľa starostu neďalekej obce Muszyna Jana Golbu sa po prebudení najprv pýtal na zdravotný stav svojho kolegu.

„Všetci o ňom hovoria, že je to nesmierne spoľahlivý človek. Všetko, do čoho sa pustil, robil s veľkým nasadením a nadšením, či už išlo o futbal alebo cirkevné aktivity,“ opísal policajta Golba. Moraňski nastúpil k polícii v roku 2024.

Jeho 24-ročný kolega Kulik zase v minulosti slúžil v 6. výsadkovej brigáde a 18. bielskom výsadkovom prápore. Angažoval sa tiež ako člen Dobrovoľného hasičského zboru v Leszczynách, časti mesta Bielsko-Biala. Obaja policajti sú ženatí a Kulik má malé dieťa.

Moraňski podľa portálu Onet ako prvý zasiahol útočníka tak, že ho zrazil k zemi. Sám však utrpel ťažké zranenia a pri ďalšej prestrelke ležal pri aute. Jeho zranený kolega Kulik sa dokázal ešte postaviť a vystreliť rany, ktoré strelca zneškodnili. (TASR, PAP, Onet, Infosecurity24)

Uviedol to Vatikán.

Miestne úrady predtým odhadli počet prítomných na dva milióny ľudí, píšu médiá. Pápež je druhým dňom v Argentíne, kde predtým navštívil tiež stredisko starostlivosti o postihnutých, ktorého fungovanie ohrozujú vládne škrty.

Pápež na obrad do štvrti Palermo prišiel v špeciálnom vozidle, známom papamobile, a zdravil ľudí pozdĺž cesty. Na miesto omše prúdili davy veriacich už niekoľko hodín pred jej začiatkom dnes popoludní SEČ. V prvom rade sedeli prezident Javier Milei, s ktorým sa pápež stretol v nedeľu (8. 11.), a ďalší členovia vlády.

Na začiatku omše Lev pripomenul ťažkosti, ktorým podľa neho v súčasnosti čelia rodiny. Spomenul sociálne ťažkosti, domáce násilie, nestabilné zamestnanie či problematiku závislostí. Podľa neho nie je kresťanská rodina prekonaná, ale „predstavuje pilier medzi mnohými neistotami našej doby“.

S viac ako dvojmiliónovou účasťou je dnešná omša zrejme najväčšou akciou, ktorej sa pápež zúčastnil od začiatku svojej vlády v minulom roku, poukázal Vatikán.

Ešte pred omšou Lev zavítal do charitatívneho centra Cottolengo Don Orione na okraji Buenos Aires. Podľa agentúr sa stredisko stará o približne 400 vážne postihnutých ľudí. V posledných mesiacoch však čelí finančným problémom pre vládne škrty, ktoré presadzuje prezident Milei, a vysokú infláciu.

„To, aká rozvinutá je nejaká krajina, sa meria prijatím, ktoré je schopná poskytnúť ľuďom s postihnutím a špeciálnymi potrebami,“ povedal pápež pri návšteve. Súčasne kritizoval spoločnosti, ktoré sa riadia len „ekonomickým úspechom a kultom fyzického vzhľadu“. Už v nedeľu pápež pripomenul v prejave k prezidentovi, zástupcom štátov a diplomatického zboru, že „ekonomika musí byť v službách človeka, a nie človek v službách ekonomiky“.

Hlava katolíckej cirkvi navštívila Argentínu prvýkrát od roku 1987. Na verejných podujatiach Lev spomína svojho predchodcu pápeža Františka, ktorý sa narodil práve v tejto krajine. František, ktorý bol mnoho rokov arcibiskupom v Buenos Aires, však v čase, keď viedol katolícku cirkev, svoju rodnú krajinu nenavštívil.

Pápež je v Argentíne v rámci svojej cesty po Latinskej Amerike od nedele. Zostane tam do stredy (11. 11.), keď sa presunie do Peru, ktoré bude poslednou etapou jeho cesty. Do Vatikánu by sa mal vrátiť v 17. novembra. (ČTK)