Svet

Od vlády žiadajú, aby zakročila proti bytovej kríze, s ktorou krajina bojuje už niekoľko rokov.

Situáciu sleduje priamo v Lisabone redaktorka STVR Diana Trnkusová:

Podľa študentských organizácií prišlo demonštrovať až 200-tisíc ľudí.

Sú to nižšie čísla ako pred týždňom. Dnešné protesty sa uskutočnili bez väčších incidentov.

Vo Francúzsku sa demonštrácie proti zdražovaniu a za lepšie školstvo konajú každú sobotu od 17. októbra, keď sa na okraji protestov uskutočnili rozsiahle nepokoje a strety s políciou. Vo štvrtok 5. novembra usporiadali štrajky a deň protestov odbory. Akcií sa podľa nich zúčastnilo okolo 1,6 milióna ľudí.

Demonštrácie sa dnes uskutočnili v mnohých francúzskych mestách. V Paríži podľa ministerstva vnútra demonštrovalo 24-tisíc ľudí, podľa usporiadateľov to bolo 100-tisíc ľudí. Pred 18.00 h parížske úrady uviedli, že protestný pochod skončil na Place de la Nation bez väčších stretov s políciou. Po celom Francúzsku zadržali 121 ľudí.

Časť organizátorov pochodov oznámila, že chcú opäť vyjsť do ulíc budúcu sobotu. Podľa tlače sa však v rámci protestného hnutia vedú debaty, či má zmysel demonštrovať každú sobotu. Počty účastníkov sobotňajších demonštrácií totiž od 24. októbra nepretržite klesajú.

Na demonštrácie dnes podľa denníka Le Monde vyzvali aj niektoré organizácie na ochranu ľudských práv. Protestom chceli dať najavo nesúhlas s návrhom zákona, ktorý by mal zaviesť „prezumpciu legitímnej obrany“ pri použití služobnej zbrane zo strany policajtov.

Po júnovom schválení v dolnej komore by mal budúci týždeň návrh zákona prerokovať senát. Medzi poslancami ho podporili centristické, pravicové a krajne pravicové sily. Zástancovia tvrdia, že vytvára prehľadnejší právny rámec pre policajtov. Ľavicoví poslanci ho označili za „povolenie zabíjať“. Ochrankyňa verejných práv Claire Hédonová v júli varovala pred oslabením kontroly justície nad počínaním policajtov.

Francúzska polícia od septembra čelí kritike od časti verejnosti pre použitie sily proti stredoškolským študentom, ktorí demonštrovali za zlepšenie stavu na školách. Kritici poukazovali na vážne zranenia pri policajných zásahoch proti demonštrujúcim mladým ľuďom. (ČTK, AFP)

Svoj odchod označil za jedno z najťažších rozhodnutí, aké kedy musel urobiť.

„Hrať na bicích nástrojoch v tejto kapele bolo pre mňa najväčšou radosťou v živote a nikdy nebudem môcť fanúšikom dostatočne poďakovať za lásku, ktorú nám preukazovali celé roky,“ povedal.

„Pravda je však taká, že môj tinitus sa neustále zhoršuje. Dostal som sa do situácie, keď už musím počúvať svoje telo a svojich lekárov,“ dodal hudobník.

Zvyšní členovia skupiny Simon Le Bon (spev), Nick Rhodes (klávesové nástroje) a John Taylor (basová gitara) mu vzdali poctu. „Roger je náš brat. Jeho hra pomohla vytvoriť zvuk kapely Duran Duran. Jeho rozhodnutie úplne chápeme, prajeme mu zdravie a šťastie. Vždy bude súčasťou tejto rodiny,“ uviedli.

Roger Taylor bol v kapele v rokoch (1979–1985 a znovu od roku 2001). Duran Duran vznikli v roku 1978 v Birminghame. Skupina patrila medzi hlavných predstaviteľov britského hnutia New Romantic a v 80. rokoch zaznamenala obrovský úspech doma aj v zahraničí.

Roger Taylor nahral s kapelou štúdiové albumy Duran Duran (1981), Rio (1982), Seven and the Ragged Tiger (1983), Astronaut (2004), Red Carpet Massacre (2007), All You Need Is Now (2010), Paper Gods (2015), Future Past (2021) a Danse Macabre (2023). V roku 2022 ho ako člena Duran Duran uviedli do Rockandrollovej siene slávy. (TASR, AFP, BBC News)

Viac než 30 ďalších civilistov utrpelo podľa oficiálnych údajov zranenia.

Len v samotnom meste Záporožie bolo zranených najmenej 22 ľudí, uviedol na platforme Telegram šéf oblastnej vojenskej správy Mychajlo Semykin. Medzi zranenými boli podľa neho aj tri deti. Mesto pritom bolo terčom ruských útokov aj deň predtým.

V meste Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti zahynul pri ruských útokoch jeden muž, informoval na Telegrame šéf tamojšej vojenskej správy Olexandr Hanža. Ďalších desať osôb vrátane sedemročného chlapca previezli so zraneniami do nemocnice.

V oboch prípadoch nebolo bezprostredne spresnené, akými zbraňami boli mestá napadnuté. Zverejnené neboli ani podrobnosti o rozsahu škôd.

Rusko vedie proti susednej Ukrajine útočnú vojnu už vyše štyri a pol roka. Vzhľadom na uviaznutú situáciu na fronte útočí ruská armáda už mesiace prevažne na ukrajinské mestské aglomerácie. (TASR, DPA)

Uviedol to po niekoľkohodinovom zastavení všetkých letov v krajine.

Zároveň však varoval pred ďalším rušením spojov, keďže letecké spoločnosti sa naďalej boria s problémami tisícok uviaznutých cestujúcich.

Piatkové náhle celoštátne zastavenie letovej prevádzky zasiahlo viac než 20-tisíc letov a jeho následky sa prelievajú celým odvetvím. Podľa údajov portálu FlightAware na sledovanie letov bolo v sobotu v USA zrušených už vyše 3 800 spojov a ďalších 2 100 meškalo.

„Prevádzka sa dnes ráno pomaly vracia do normálu. Lietadlá opúšťajú stojiská, rolujú a vzlietajú a lietanie je bezpečné,“ uviedol Duffy na sociálnej sieti X. „Naďalej však budete svedkami určitých meškaní a rušenia letov, kým dopravcovia preplánujú spoje a presunú lietadlá a posádky tam, kde sú najviac potrebné,“ dodal. (TASR, AFP)

Ten podľa Iránu vletel do iránskeho vzdušného priestoru nad ostrovom Kešm neďaleko Hormuzského prielivu.

„Sedemnásty americký dron MQ-1 bol detekovaný a zostrelený novým a pokročilým systémom protivzdušnej obrany Revolučných gárd vo vzdušnom priestore ostrova Kešm,“ citovala Revolučné gardy agentúra Tasním.

Elitná iránska vojenská jednotka tiež tvrdí, že od začiatku vojny so Spojenými štátmi a Izraelom vo februári tohto roku zničila aj 56 dronov MQ-9.

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v piatok informovalo, že americké jednotky zostrelili dva iránske útočné drony smerujúce k Bahrajnu. Bezpilotné lietadlá vraj nespôsobili žiadne materiálne škody ani zranenia. CENTCOM tiež poprel predchádzajúce tvrdenie Revolučných gárd, že zničili americký radar v tejto krajine. (TASR, EFE)

Diskutovali aj o pôsobení slovinských vojakov na Slovensku.

Ministri sa stretli pred začiatkom 49. samitu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Manile, kde v sobotu Slovensko, Slovinsko a Cyprus pristúpili k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii (TAC). Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Slovensko a Slovinsko spájajú blízke vzťahy a podobné postoje k viacerým európskym aj medzinárodným otázkam. Na tejto spolupráci chceme ďalej stavať a rozvíjať ju v oblastiach, ktoré sú dôležité pre naše štáty a občanov. Máme spoločný záujem na posilňovaní energetickej bezpečnosti, rozvoji hospodárskych vzťahov aj na presadzovaní našich záujmov v Európskej únii,“ uviedol Blanár.

Šéfovia diplomacií sa venovali regionálnej spolupráci vrátane aktuálneho slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine (V4) a spolupráci oboch štátov v Stredoeurópskej päťke (C5). Hovorili tiež o slovenskom predsedníctve v Iniciatíve Trojmoria, ktoré vyvrcholí v apríli 2027 jej 12. samitom a 9. podnikateľským fórom v Bratislave. (TASR)

Jeho smrť – údajne spôsobená neprimeraným použitím sily zo strany ošetrovateľov – šokovala celú krajinu.

Štyroch ošetrovateľov zo záhrebskej psychiatrickej nemocnice zadržali uplynulý víkend pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu vraždy 32-ročného pacienta, ktorého do zariadenia prijali v psychotickom stave.

Ošetrovatelia sú podozriví z „použitia neprimeranej sily v rozpore so zdravotníckymi štandardmi“, uviedla prokuratúra.         

Osemminútový záznam z bezpečnostnej kamery, ktorý unikol na internet, zachytáva zdravotnícky personál pri znehybňovaní pacienta, ktorého končatiny boli pripútané k posteli. Na videu vidieť, ako ho personál bije päsťami do hrudníka, tlačí na jeho telo a drží mu na tvári pritlačený vankúš. Prítomných bolo aj niekoľko ďalších zdravotníckych pracovníkov, údajne aj vrátane jedného lekára.

Video vyvolalo vlnu verejného pobúrenia a rozprúdilo debatu o zaobchádzaní s psychiatrickými pacientmi, pričom premiér Andrej Plenkovič označil incident za „vraždu“.

Dnes sa na námestí v centre Záhrebu zišli stovky ľudí na zhromaždení, ktoré zorganizovala študentská iniciatíva, a za Periša držali osem minút ticha.  „Na toto sa nikdy nesmie zabudnúť, inak sa veci len zhoršia,“ povedala 20-ročná študentka Lea, keď zapaľovala sviečku spolu s desiatkami ďalších účastníkov zhromaždenia. (TASR, AFP)

Zároveň opätovne vyjadrila hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou a ničivou humanitárnou krízou v Pásme Gaze.

„Naliehavo vyzývame Izrael, aby umožnil okamžitý a neobmedzený prístup, ako aj nepretržitú distribúciu humanitárnej pomoci a podpory na počiatočnú obnovu vo veľkom rozsahu, a aby znovu otvoril všetky hraničné priechody do Gazy,“ uviedla EÚ vo svojom vyhlásení.

Rozsiahle záplavy a zimné podmienky, ktoré zasiahli Gazu, ďalej zhoršujú životné podmienky už aj tak vyčerpaného obyvateľstva, prehlbujú nebezpečné prostredie a ľudské utrpenie.

EÚ zdôrazňuje potrebu neustáleho dodržiavania medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva. To zahŕňa ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry, ako aj zdravotníckeho personálu a zdravotníckych zariadení. (TASR, AFP)

Polovica respondentov sa pozerá na budúcnosť s obavami a asi 40 percent je spokojných a optimistických.

Prevládajúci pesimizmus sa objavil prvýkrát od roku 2022, informovali denník The Moscow Times a Centrum Levada.

Na otázku, ako sa cítia v súvislosti so svojou vlastnou budúcnosťou, viac ako polovica (52 percent) odpovedala „skôr s obavami a obavami“. Za posledné dva roky sa tento pocit zvýšil o 13 percentuálnych bodov. Pokojne a sebavedomo sa cíti 44 respondentov, čo je od novembra 2023 pokles o 13 percentuálnych bodov. Takéto údaje vyšli aj v prípade budúcnosti Ruska. 

Ľudia sú unavení z vojny, ktorej koniec je v nedohľadne. „Únava a podráždenie rýchlo rastú. Všetci majú vojny dosť,“ komentoval jeden zo zakladateľov Laboratória verejnej sociológie Oleg Žuravlev, ktoré ministerstvo spravodlivosti označuje za zahraničného agenta. (TASR)