oznámil dnes večer starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.
Dron poškodil budovu medzi 12. a 16. podlažím. Obeťou sa podľa vojenskej správy stala žena.
Starosta Kličko už predtým na sociálnej sieti Telegram informoval o troch ranených, ktorých si dopoludnia vyžiadali ruské útoky na ukrajinskú metropolu.
Predtým ukrajinské úrady informovali, že traja ľudia prišli o život a štyria utrpeli zranenia pri ostreľovaní obce Čerkaske pri Kramatorsku na východe Ukrajiny z ruského raketometu. Zomrelo 13-ročné dievča a dve ženy z jednej rodiny.
Ďalší človek bol zabitý pri ruskom útoku na Dnipre na juhovýchode krajiny. Počet zranených v Charkove po ruských útokoch vzrástol z 12 na 19 ľudí. Ďalší človek bol zranený pri ruskom útoku na Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti. (ČTK)
Sú podozriví, že v Poľsku podpálili stanicu spoločnosti Starlink.
Šéf poľskej vlády to označil za ďalší akt hybridnej vojny. „Páchatelia tejto sabotáže sa postavia pred poľské súdy,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X. (ČTK)
Dohodu kritizovali predstavitelia demokratickej aj republikánskej strany, podľa ktorých je zrejme v rozpore zo zákonom o zákaze dovozu ruských energií.
„Urobil som správne rozhodnutie pre Američanov – AMERIKA NA PRVOM MIESTE, VŽDY,“ uviedol Trump. V krátkom príspevku tiež tvrdil, že Európska únia (EÚ) zaplatila Rusku za energie „250 miliárd dolárov“ a že tejto téme sa médiá vyhýbajú.
Dohoda, ktorú Trump nečakane oznámil v piatok (9. 10.) po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, počíta s tým, že Moskva okamžite dodá viac ako 300-tisíc ton nafty na americký a svetový trh. Ďalších 500.000 ton má dodať v novembri a bezprostredne potom milión ton. Trumpova vláda súčasne dočasne zrušila sankcie na dovoz tohto ruského paliva. (Reuters, TASR)
Najvyšší súd tak odmietol požiadavku vlády, aby týmto ľuďom umožnil hlasovať v predčasných parlamentných voľbách v nedeľu 29. novembra.
Spor sa týka ľudí, ktorí získali španielske občianstvo na základe zákona o exulantoch. Ten umožňoval udeliť občianstvo deťom a vnukom ľudí, ktorí odišli z politických dôvodov zo Španielska a tým prišli aj o občianstvo. Námietky vyjadrili krajne pravicové strany Vox a Iustitia Európa, ktoré spochybnili ustanovenie, podľa ktorého boli automaticky považovaní za exulantov všetci Španieli, ktorí opustili trvalo krajinu v rokoch 1936 až 1955. (ČTK)
Uviedla to po dnešnom rokovaní ministrov zahraničia krajín únie v Luxemburgu.
Ministri dnes schválili doteraz najrozsiahlejšie rozšírenie sankčného zoznamu zameraného na Rusko. Na zoznam pribudlo takmer 1 600 subjektov a osôb, pričom postihy cielia na ruský vojensko-priemyselný komplex.
Medzi ministrami podľa Kallasovej panuje „jasná zhoda, že teraz nie je vhodný čas na zmiernenie tlaku na Moskvu“. Jej vyjadrenie prišlo v čase, keď americký prezident Donald Trump v prekvapivom obrate oznámil dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký trh.
Podľa médií sa predovšetkým snažia o zníženie cien v USA pred blížiacimi sa voľbami, podľa kritikov aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tým však pomáha financovať ďalšie ruské vojnové snahy.
Kallasová spomenula, že diplomatická služba EÚ navrhuje ďalších 100 nových zápisov na sankčný zoznam, ktoré sa týkajú subjektov a osôb podieľajúcich sa na zahraničných manipuláciách s informáciami a zasahovaní.
Ministri dnes na rokovaní spomínali aj otázku využitia zmrazených ruských aktív v Európe na pomoc Ukrajine, uviedla šéfka únijnej diplomacie na záverečnej tlačovej konferencii. „Rusko by malo zaplatiť za škody, ktoré spôsobuje, preto sa táto otázka znovu preberala,“ uviedla Kallasová.
Švédsko, Poľsko, Holandsko a Španielsko v nedávnom liste predstaviteľom únijnej exekutívy opätovne otvorili tému využitia zmrazených ruských aktív. Belgicko, kde sa nachádza väčšina aktív, zatiaľ svoj postoj k ich uvoľneniu nezmenilo. (ČTK)
Britská diplomacia si dnes preto predvolala iránskeho veľvyslanca v krajine.
Britské úrady pre incident, pri ktorom polícia objavila výbušniny v dodávkach blízko základne, zadržali a neskôr prepustili na kauciu sedem ľudí vrátane jedného iránskeho občana. Britskí činitelia už skôr hovorili o možnom zapojení Iránu, čo Teherán odmietol. (ČTK)
Má ísť o učiteľov a školákov zo skupiny, ktorá bola na výlete v blízkosti pozorovacieho stanovišťa Pe’er.
Explóziu pravdepodobne spôsobila nevybuchnutá munícia, ktorú si jeden zo školákov vložil do batohu, uviedli v predbežnom vyšetrovaní úrady.
Server The Times of Israel (ToI) predtým informoval o 20 zranených a uviedol, že jeden zranený je v kritickom stave, dvaja ľudia utrpeli vážne a traja ľudia stredne ťažké zranenia. Približne 15 ľudí sa zranilo ľahko.
Na mieste boli okrem záchrannej služby nasadené aj armádne vrtuľníky. Incident sa stal v oblasti horského hrebeňa Ramim. Jeden zo školákov si podľa ToI do batohu dal submuníciu, ktorá pochádzala z rakety, ktorú v minulosti vypálilo libanonské militantné hnutie Hizballáh. (The Times of Israel, ČTK)
Litovčan navštívil bývalý tábor, v ktorom sa teraz nachádza múzeum, v sobotu. Fotografovala ho jeho manželka. Následne ho zadržala ochranka múzea, ktorá privolala políciu. O prípade bola informovaná prokuratúra v Osvienčime na juhu Poľska.
„Na základe zhromaždených dôkazov bol podozrivý z propagácie nacizmu. Priznal vinu a dobrovoľne sa podrobil trestu,“ povedala PAP policajná hovorkyňa Malgorzata Jurecká. Za propagáciu nacizmu hrozí v Poľsku pokuta, obmedzenie slobody či až dva roky väzenia. (PAP, ČTK)
