Potvrdila to hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu Maria Tomasiková.
Premiéri a prezidenti sa budú zaoberať konkurencieschopnosťou EÚ, budúcim dlhodobým rozpočtom Európskej únie, situáciou na Ukrajine, ruskými hybridnými hrozbami, ale aj migráciou. Česko zastupuje premiér Andrej Babiš.
Prvým bodom samitu, ktorý by mal podľa predbežného programu skončiť v piatok popoludní, je konkurencieschopnosť a ceny energií. Costa vo zvacom liste pred pár dňami zdôraznil, že samit sa bude zaoberať témami, ktoré najviac trápia občanov EÚ, teda cenovou dostupnosťou, bezpečnosťou a stabilitou.
Pri dnešnom pracovnom obede majú vrcholní predstavitelia krajín EÚ hovoriť o globálnej makroekonomickej nerovnováhe, najmä s ohľadom na Čínu.
Témou popoludňajšieho rokovania bude nový návrh dlhodobého rozpočtu EÚ. Írske predsedníctvo cez víkend navrhlo zníženie budúceho sedemročného rozpočtu EÚ na 1,622 bilióna eur, ukázal príslušný dokument. Európska komisia vlani v júli navrhla rozpočet vo výške 1,763 bilióna eur, rovnako aj v cenách roku 2025. Írsky návrh je tak približne o osem percent nižší ako pôvodný návrh komisie.
Poslednou témou diskusie v prvý deň samitu bude pri večeri rozšírenie Európskej únie a jeho možné dopady. (ČTK)
Pápeža v utorok operovali v rímskej Gemelliho nemocnici. Lekári mu počas približne 90-minútovej operácie odstránili dolný lalok pravých pľúc. Následné vyšetrenia potvrdili, že 71-ročný pápež má adenokarcinóm pľúc – najčastejší typ rakoviny tohto orgánu. Ďalšie testy majú ukázať, či sa ochorenie rozšírilo a či bude potrebná liečba.
Lekári v stredu uviedli, že pápežovo zotavovanie „napreduje podľa očakávaní“. Zdroj agentúry AFP tvrdí, že hlava katolíckej cirkvi dokonca v stredu odslúžila omšu v špeciálne pripravenej miestnosti na 10. poschodí nemocnice.
Pred operáciou Vatikán oznámil, že pápežovo zotavovanie sa by mohlo trvať približne týždeň. Jeho audiencie sú zrušené do 20. októbra. O tom, či bude môcť absolvovať plánovanú cestu do Južnej Ameriky sa zatiaľ nerozhodlo.
Lev XIV. má od 6. do 17. novembra navštíviť Uruguaj, Argentínu a Peru. Program zahŕňa približne 31-tisíc kilometrov, 12 letov a dva lety vrtuľníkom. V Peru pápeža čaká aj výrazná zmena nadmorskej výšky. (TASR, AFP)
Išlo o prvý ukrajinský útok na energetické zariadenie, odkedy Donald Trump v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na energetickom prímerí.
Uviedol to tamojší gubernátor Pavel Malkov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre denník Financial Times uviedol, že Ukrajina pozastavila údery na energetickú infraštruktúru na tri dni. Kyjev sa však rozhodol obnoviť ich, keďže Rusko neprestalo útočiť na tieto objekty.
„Rozsah škôd sa v súčasnosti posudzuje. Záchranné zložky zasahujú na mieste,“ ozrejmil Malkov na platforme Telegram a podotkol, že pri ďalšom útoku na inom mieste došlo k poškodeniu skladu, ale podrobnosti neuviedol.
Rafinéria v Riazani, ktorú vlastní ropný gigant Rosneft, sa v uplynulých mesiacoch stala opakovane cieľom dronových útokov. Malkov vo štvrtok zároveň uviedol, že vyučovanie v školách a materských školách v dvoch okresoch sa zrušilo v dôsledku útokov.
Ukrajina medzitým hlásila, že Moskva zaútočila na Kirovohradskú oblasť, pričom zahynuli najmenej tri osoby a ďalších šesť utrpelo zranenia. Oblastný gubernátor Andrij Rajkovič na Telegrame spresnil, že Rusko zaútočilo 360 dronmi a zasiahlo 26 rôznych lokalít. „Nepriateľ zámerne zaútočil na kľúčovú infraštruktúru, dopravné podniky, logistické zariadenia a obytné domy,“ napísal Rajkovič.
Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že v noci na štvrtok bolo zostrelených 536 dronov z 580, ktoré Moskva vyslala. (TASR, Reuters)
a úmyslu vykonávať sabotáže na ruských vojenských objektoch.
FSB tvrdí, že zadržaný sa zúčastnil bojov medzi Ruskom a Ukrajinou na strane Kyjeva. Stanovisko zadržaného nie je známe, Štokholm sa k týmto správam zatiaľ nevyjadril.
„FSB zadržala v Sebežskom okrese Pskovskej oblasti švédskeho občana, ktorý nezákonne prekročil štátnu hranicu Ruskej federácie,“ uviedlo tlačové oddelenie tajnej služby podľa TASS. Sebežský okres leží pri hraniciach s Bieloruskom a Lotyšskom.
„Do Ruskej federácie mal namierené pod zámienkou vstupu do radov ruských ozbrojených síl, aby páchal diverzné a teroristické činy na vojenských objektoch,“ tvrdí tiež FSB.
Zadržaný podľa nej od februára do júna 2025 pôsobil ako veliteľ skupiny pre bezpilotné lietadlá v rámci 24. samostatného útočného práporu ukrajinskej armády. „Existujú dokumenty potvrdzujúce jeho účasť na bojových operáciách proti našej krajine v radoch ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedla ruská tajná služba.
Ruské úrady muža stíhajú pre nelegálne prekročenie hranice a zvažujú začatie stíhania podľa ďalších paragrafov, konkrétne žoldnierstva a organizovania činnosti teroristickej organizácie.
Rusko proti Ukrajine na rozkaz prezidenta Vladimira Putina od februára 2022 vedie útočnú vojnu. Moskva a Kyjev sa od začiatku invázie obviňujú zo špionáže a sabotáží. (ČTK, Interfax, TASS)
Uviedol to pred začiatkom samitu EÚ v Bruseli estónsky premiér Kristen Michal. K výzve sa pripojil aj jeho lotyšský kolega Andris Kulbergs.
Podľa neho podobné útoky, ako bol ten v Lipsku, budú pokračovať, ak Európania umožnia ruským občanom voľne cestovať po kontinente.
„Ukrajina potrebuje našu plnú podporu, musíme zastaviť vydávanie víz Rusom, nechcete ich u vás doma,“ povedal estónsky premiér novinárom.
Predseda lotyšskej vlády zdôraznil aj potrebu dôslednejšieho vymáhania sankcií, nielen ich zavádzania. „Nesynchronizovali sme sankcie na niektoré produkty, ktoré tak končia v rukách Rusov a oni tak môžu neustále vyrábať zbrane,“ povedal Kulbergs.
Zákaz vydávania turistických víz ruským občanom presadzuje tiež fínsky premiér Petteri Orpo. Návrh odôvodňuje práve obavami zo sabotáží, ktoré Rusko podniká proti Západu, aby oslabilo podporu Ukrajiny, brániacej sa piatym rokom ruskej invázie.
Jedenásť európskych krajín vrátane Česka už v júni požiadalo Európsku komisiu, aby sprísnila vydávanie schengenských víz ruským občanom. List, ktorý zástupcovia štátov poslali šéfke únijnej diplomacie Kajke Kallasovej a eurokomisárovi pre migráciu Magnusi Brunnerovi, za Česko podpísali minister zahraničia Petr Macinka a minister vnútra Lubomír Metnar.
Okrem Česka list podpísalo aj Švédsko, Poľsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko a ďalej dve krajiny mimo EÚ – Nórsko a Island. Európa podľa týchto štátov potrebuje „jednotný a koordinovaný prístup“, inak sankcie nemajú zmysluplný vplyv na ruský štát a spoločnosť.
Podľa štatistík uvedených v liste bolo ruským občanom v roku 2025 vydaných 477 878 schengenských víz na turistické účely. Významnú časť z nich pritom tvorili víza pre viaceré vstupy.
Vydávanie víz je v právomoci jednotlivých členských krajín. Niektoré sa usilujú o úplný zákaz vstupu ruských občanov do EÚ, čo však vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny štátov.
Väčšina únijných krajín na hraniciach s Ruskom alebo v jeho blízkosti už vydávanie víz výrazne obmedzila. Poľsko, pobaltské štáty, Česko a Fínsko svojim východným susedom z veľkej časti zatvorili dvere. Naopak, štáty, ktoré sa spoliehajú na prílev ruských turistov počas leta, ako je Taliansko, Španielsko, Grécko a Francúzsko, rovnako ako Maďarsko pod vedením premiéra Viktora Orbána, boli v udeľovaní víz relatívne liberálne aj napriek rusko-ukrajinskej vojne. (ČTK)
Ten čelí obvineniu z údajnej účasti na sabotážnom útoku na plynovody Nord Stream na dne Baltského mora.
K explózii došlo 26. septembra 2022. Nemecká prokuratúra podozrieva Ukrajinca z toho, že bol jedným z potápačov, ktorí pripevnili výbušniny k potrubiam.
Uviedol to pred začiatkom samitu EÚ premiér Andrej Babiš.
Predsedovi českej vlády najmä vadí, že časť príjmov zo spotrebnej dane z tabaku, emisných kvót ETS a uhlíkového cla CBAM by nanovo smerovala práve do rozpočtu EÚ.
Návrh nového sedemročného rozpočtu EÚ bude jednou z hlavných tém samitu EÚ, ktorý sa dnes začína v Bruseli. Írske predsedníctvo cez víkend navrhlo o osem percent nižší rozpočet, ako bol pôvodný návrh komisie. Mnohé krajiny sú však s návrhom naďalej nespokojné. (ČTK)
O život prišlo najmenej 17 žiakov, všetci mladší ako 13 rokov, a jeden učiteľ.
Hovorca miestnej nemocnice ozrejmil, že prijali tiež viac ako desiatku zranených. Podľa AFP bolo šesť osôb hospitalizovaných v kritickom stave.
Agentúra AP s odvolaním sa na záchranárov napísala, že niekoľko detí zostáva uväznených v troskách budovy a záchranári sa k nim snažia dostať. Príčina incidentu nebola bezprostredne známa. (ČTK, Reuters, AP)
Dielo viselo v mníchovskom múzeu Lenbachhaus. V roku 2023 ho klasifikovali ako umelecké dielo ulúpené nacistami.
Keith Gill z oddelenia umenia 20. a 21. storočia spoločnosti Christie’s pri oznámení aukcie uviedol, že Pestrý život je prelomovým dielom, ktoré zachytáva vývoj výtvarného jazyka umelca a predznamenáva mimoriadnu zmenu jeho štýlu v nasledujúcich rokoch. Zároveň zdôraznil, že maľba je úzko spätá s kultúrnymi tradíciami Kandinského rodného Ruska.
Obraz Pestrý život s motívmi starého Ruska a rozprávkovými postavami namaľoval Kandinskij (1866 – 1944) počas svojho pobytu v Paríži. Ovplyvnili ho umelecké smery, ako fauvizmus, symbolizmus a secesia. Podľa Christie’s bol vystavený aj na parížskom Jesennom salóne v roku 1907. Dodnes sa považuje za jedno z kľúčových diel Kandinského tvorby.
V roku 1927 obraz získali amsterdamskí zberatelia, manželia Lewensteinovci. Po smrti Emanuela Alberta Lewensteina jeho manželka Hedwig Lewensteinová-Weyermannová zapožičala temperovú maľbu múzeu Stedelijk. Po okupácii Holandska nemeckými vojskami obraz v októbri 1940 vydražili.
Podľa Christie’s ho získal zberateľ Salomon B. Slijper. Jeho rodina ho v roku 1972 predala Bavorskej štátnej banke (Bayerische Landesbank – BayernLB), ktorá ho o rok neskôr zapožičala múzeu Lenbachhaus. Nasledoval niekoľkoročný boj dedičov Lewensteinovcov o vrátenie diela. Aukciu z októbra 1940 považovali za nespravodlivú a požadovali jeho navrátenie. Tvrdili, že rodina v roku 1938 zverila obraz do úschovy múzeu v Amsterdame a následne utiekla pred nacistami do Spojených štátov. Dielo potom predali bez jej súhlasu.
Výskum proveniencie, teda pôvodu a vlastníckej histórie obrazu, napokon podporil tvrdenia rodiny. Poradná komisia pre umenie ulúpené nacistami dospela k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by rodina v roku 1940 dobrovoľne odovzdala obraz aukčnej spoločnosti.
Komisia v Nemecku vydávala odporúčania v sporných prípadoch až do roku 2025. Na základe jej zistení dal v septembri 1940 zamestnanec múzea obraz prostredníctvom posla dopraviť do aukčnej siene, kde ho ponúkli na predaj „na základe neobjasnených pokynov“.
Mnohé indície podľa komisie naznačovali, že obraz bol majiteľom odobratý v súvislosti so systematickým prenasledovaním židovského obyvateľstva nacistami. Bavorský krajinský parlament schválil jeho vrátenie dedičom v roku 2023. (TASR, DPA)
Letectvo informovalo o zásahoch na 31 miestach a úrady hlásia aj viacero obetí.
„Kirovohradská oblasť čelila rozsiahlemu útoku nepriateľských bezpilotných lietadiel dlhšie ako desať hodín: traja ľudia zahynuli, šesť ich bolo zranených,“ uviedla vo štvrtok (15. 10.) ráno ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS). V oblastnej metropole Kropyvnyckom podľa nej útok zasiahol areály podnikov, logistické centrá, sklady i obytné budovy, na miestach vypukli požiare.
„Nepriateľ zasiahol celkovo 25 miest na území celej (Kirovohradskej) oblasti,“ uviedla DSNS na Telegrame, kde ďalej informuje napríklad o zasiahnutí dopravnej infraštruktúry v Kropyvnyckom alebo Novoukrajinskom okrese.
V Dnepropetrovskej oblasti ruské útoky zabili dvoch ľudí, uviedol skoro ráno šéf regionálnej správy Oleksandr Hanža. „V Novooleksandrivskom zhromaždení je zničený súkromný dom. Zahynuli dvaja ľudia,“ napísal činiteľ na Telegrame. Hromada je ukrajinské označenie pre administratívne jednotky zahŕňajúce napríklad mesto a priľahlé dediny.
Ukrajina sa piaty rok bráni rozsiahlej ruskej invázii. Súčasťou bojov sú vzdušné údery, ktoré v poslednom čase obe strany zintenzívnili. Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa, na jeho energetickú infraštruktúru alebo na ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti, podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane, na ktorú útočí Rusko.
Ruské ministerstvo obrany ráno na Telegrame informovalo o zachytení a zostrelení 166 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad 13 ruskými regiónmi a anektovaným polostrovom Krym. O zranených, zabitých alebo škodách sa nezmieňuje.
V inom hlásení ruský rezort uviedol, že v noci ruská armáda útočila na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru a plavidlá, ktoré podľa jeho tvrdení využíva ukrajinská armáda. „V Odeskej oblasti bola zasiahnutá prístavná infraštruktúra v prístave Izmajil, ktorá slúži na vykládku a skladovanie vojenského nákladu a tovaru dvojakého použitia,“ vyhlásilo ministerstvo. „Okrem toho boli na mori zasiahnuté dve nákladné plavidlá, ktoré prepravovali vojenský náklad do Odesy,“ uviedlo ďalej.
Ani jedna strana vyjadrenie tej druhej zatiaľ nekomentovala a podobné vyhlásenia nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť. (ČTK)
