Existujú tiež politické dohody, ktoré neboli na pracovnej úrovni realizované.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to dnes uviedol na sieti X, kde v tejto súvislosti napísal, že ukrajinskí činitelia dostali úlohy týkajúce sa rokovaní s partnermi Kyjeva, ktorí by mohli rýchlo pomôcť posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Podrobnosti neponúkol. „Dnes večer usporiadame ďalšiu schôdzku, na ktorej zhodnotíme výsledky všetkých kontaktov, ktoré sa musia odohrať v priebehu dňa. Očakávam konkrétne výsledky,“ napísal prezident Ukrajiny, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej vojenskej invázii, pričom jej okrem iného dodávkami vojenského vybavenia pomáhajú niektoré západné krajiny.
Ukrajina v súčasnosti získava americké zbrane cez program PURL. Ten umožňuje, aby sa munícia a zbrane vyrobené v Spojených štátoch predávali európskym spojencom a Kanade, ktorí ich následne poskytujú Ukrajine. (ČTK)
Vyčlenili na to 100 miliónov eur, pričom plánovaný začiatok výroby je v roku 2028.
V pondelok (19. 10.) o tom informoval miestny verejnoprávny vysielateľ Yle. Prípravy na nákup sa začali po tom, ako v januári nadobudlo platnosť odstúpenie Fínska od Ottawského dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, uviedol plukovník Riku Mikkonen z veliteľstva fínskych ozbrojených síl.
V krajine je podľa neho niekoľko spoločností schopných míny vyrobiť. Fínsko opäť povolilo použitie mín v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie. Pred prijatím tohto rozhodnutia premiér Petteri Orpo označil Rusko za dlhodobú hrozbu pre fínsku a európsku bezpečnosť.
Ottawský dohovor o zákaze protipechotných mín má 162 signatárskych štátov, nepristúpili však k nemu iné krajiny so značnými zásobami týchto zbraní. Okrem Fínska od neho v uplynulom období odstúpili ďalšie štyri krajiny susediace s Ruskom: Estónsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko. Ukrajina jeho dodržiavanie pozastavila. (TASR)
Útočili balistickými strelami, obeťami sú prevažne noví vojaci.
Podľa AP povstalci na vojenský a policajný výcvikový tábor zaútočili balistickými strelami. Obeťami sú prevažne čerství branci.
Húsíovia, podporovaní Iránom, vedú občiansku vojnu proti jemenskej vláde od roku 2014, počas ktorej obsadili severozápad krajiny vrátane metropoly Saná.
V septembri povstalci ovládli takmer celé jemenské pobrežie Červeného mora a dokázali sa zmocniť aj oblastí pri prielive Báb al-Mandab po ofenzíve, ktorá podľa agentúr priniesla najrozsiahlejšie boje od vyhlásenia prímeria v roku 2022. Vládne sily na to reagovali protiofenzívou a postupom pri Báb al-Mandabe. (ČTK, AP)
Od januára hranice prekročilo 91-tisíc ľudí, pokles zaznamenali všetky trasy.
Počet migrantov smerujúcich nelegálne do Európskej únie klesol v prvých deviatich mesiacoch roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o tretinu.
Uviedla to v pondelok (19. 10.) na svojom webe Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Pokles je podľa nej výsledkom posilnenej spolupráce s partnerskými štátmi a preventívnych opatrení priamo v miestach odchodu.
Pokles zaznamenali takmer všetky hlavné migračné trasy, pričom najvýraznejší úbytok, až o 56 percent, hlási centrálne Stredozemie. Napriek tomu zostáva spolu s východným Stredomorím najvyťaženejšou oblasťou. Spolu obe trasy tvoria viac ako polovicu všetkých nelegálnych priechodov.
Jediný medziročný nárast nelegálnych príchodov hlási západné Stredozemie. Zaznamenaných tu bolo približne 18 300 prípadov, čo predstavuje medziročný nárast o 26 percent. Hlavnými cieľovými destináciami boli Baleárske ostrovy, ktoré predstavujú najnebezpečnejší vstupný bod na tejto trase, a španielska pevnina.
Najčastejšie zaznamenala agentúra u migrantov nelegálne vstupujúcich do Európy sudánske, bangladéšske a afganské občianstvo.
Frontex tiež zdôraznil, že celkový počet nelegálnych príchodov naďalej klesá, ľudské straty však zostávajú vysoké.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prišlo tento rok v Stredozemnom mori o život takmer 2 000 ľudí. „Pašerácke siete ich aj naďalej posielajú na more v preplnených člnoch alebo lodiach neschopných plavby, a to bez ohľadu na podmienky,“ uviedol Frontex.
Agentúra tiež upozornila, že počet migrantov opúšťajúcich EÚ a smerujúcich do Británie klesol oproti minulému roku o 43 percent. O nelegálne prekročenie hraníc sa pokúsilo alebo ich úspešne prekročilo približne 30 900 ľudí.
Očakáva sa, že dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, podpísaná v apríli, v nasledujúcich mesiacoch povedie k posilneniu hliadok pozdĺž francúzskeho pobrežia a počet pokusov o prekonanie Lamanšského prielivu bude ďalej klesať. (ČTK)
Hasiči vyrazili dvere bytu a dieťa dostali do bezpečia.
Video, ktoré v pondelok (19. 10.) zverejnila oficiálna tlačová agentúra Sin-chua, zachytáva malé dievčatko, ako sa rukami a nohami drží balkóna cez bezpečnostnú mriežku.
Na záberoch je vidieť dvoch mužov o poschodie nižšie, ktorých istia ďalší pomocníci. Muži sa vykláňajú z dvoch okien, aby dieťa zospodu podopreli pomocou stoličky.
Video zverejnené na online platforme X taktiež ukazuje hasičov, ktorí vyrazili dvere bytu, aby napokon dieťa dostali do bezpečia.
Bezprostredne nebolo jasné, ako k incidentu, ktorý sa odohral v sobotu (17. 10.) v meste Čang-pching v provincii Fu-ťien, došlo. Čínske online médiá s odvolaním sa na obyvateľov, miestne úrady a políciu informovali, že dievčatko bolo v čase incidentu doma samo a neutrpelo žiadne zranenia. (TASR, DPA)
Príležitosť dostáva po tom, ako líderka sociálnych demokratov Anderssonová so zostavením koalície neuspela.
Predseda švédskeho parlamentu Andreas Norlén v pondelok oznámil, že poveril predsedníčku Strany stredu (CP) Elisabeth Thand Ringqvistovú zostavením novej vlády. Informovala o tom agentúra AFP.
Elisabeth Thand Ringqvistová podľa švédskych médií uviedla, že nemá záujem stať sa premiérkou, chce však prispieť k vyriešeniu povolebnej situácie.
Líderka sociálnych demokratov (S) Magdalena Anderssonová viedla rokovania s troma menšími ľavicovo orientovanými stranami: Stranou stredu (CP), Stranou zelených (MP) a Ľavicovou stranou (Vänsterpartiet – V).
Anderssonovej stredoľavý blok získal v parlamentných voľbách 13. septembra 176 mandátov, o tri viac ako pravicová koalícia premiéra Ulfa Kristerssona z druhej najsilnejšej strany Umiernení (M).
Andreas Norlén povedal, že Ringqvistovej meno začali ako alternatívu spomínať predstavitelia ľavice aj pravice po minulotýždňovom hlasovaní v parlamente, ktorý nezvolil Anderssonovú za novú premiérku. Išlo o prvé zo štyroch hlasovaní, po ktorých bude nutné usporiadať nové voľby.
Vo Švédsku sa predčasné voľby naposledy konali v roku 1958. Ringqvistová pre médiá potvrdila, že bola poverená, aby preskúmala možnosti zostavenia centristického kabinetu ľavicových a pravicových strán. Na rokovania plánuje pozvať predsedov všetkých politických strán vrátane lídra krajne pravicových Švédskych demokratov Jimmieho Akessona.
CP pritom predtým odmietala účasť vo vláde, ktorej súčasťou by bola jeho strana. „Mojím cieľom je pomôcť nájsť riešenie otázky zostavenia vlády, nie stať sa premiérkou. Strana stredu si želá vládu, ktorá bude schopná konať, vytvárať viac pracovných miest, znižovať emisie a posilňovať sociálny blahobyt,“ uviedla Ringqvistová. (TASR, AFP)
Podľa rezortu obrany skúmal určité typy zariadení v poľskej armáde, prípadom sa zaoberá kontrarozviedka.
Informoval o tom v pondelok (19. 10.) štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk. Muž má poľské a ukrajinské občianstvo. K zadržaniu došlo v piatok (16. 10.) na príkaz Okresnej prokuratúry Lodž-Polesie. Muž mal pri sebe niekoľko telefónov, dokumenty, pečiatky, či veľké množstvo hotovosti a zlata.
„Jednoznačne sa ukázal ako osoba, ktorá skúma určité typy zariadení v poľskej armáde,“ povedal Tomczyk. Zdôraznil, že v súčasnej situácii by mali byť ostražití všetci občania, nielen vojaci a príslušníci bezpečnostných zložiek.
Štátny tajomník uviedol, že prípadom sa zaoberá vojenská kontrarozviedka, ktorá bude v prípade potreby vo veci komunikovať s ukrajinskou stranou. „Ide predovšetkým o ochranu našich záujmov. A my musíme mať istotu, že zadržaná osoba bola skutočne špiónom alebo konala v prospech cudzieho štátu. To je dnes predmetom vyšetrovania,“ zdôraznil.
Tomczyk v širšom kontexte bezpečnostných hrozieb tiež informoval, že za posledné tri roky poľské služby zadržali 50 osôb podozrivých zo sabotáže. Podľa neho sa v súčasnosti nachádzajú v poľských väzenských zariadeniach a ich výpovede pomáhajú pri odhaľovaní ďalších podozrivých. (TASR, PAP)
Oznámil to vo svojom príspevku na sociálnej sieti X, podrobnosti k plánu však neuviedol.
V Spojených štátoch žije podľa údajov Štatistického úradu z roku 2024 zhruba 73 miliónov ľudí mladších ako 18 rokov, napísala agentúra AFP.
Musk, ktorý je podľa magazínu Forbes najbohatším človekom na svete, vlastní 38 percent spoločnosti SpaceX. Nie je zatiaľ jasné, ako by darovanie akcií malo technicky fungovať ani aké podmienky by sa na ne vzťahovali. Musk uviedol, že ide o prvý z radu podobných krokov.
Bývalý americký prezident Donald Trump minulý mesiac sľúbil vyplatiť každému dospelému Američanovi 5000 amerických dolárov (4443,26 eura), ak si Republikánska strana v novembrových voľbách do Kongresu udrží väčšinu.
SpaceX tento rok v júni uskutočnila doteraz najväčšiu primárnu ponuku akcií (IPO), pri ktorej získala 85,7 miliardy dolárov. V septembri potom jej obria raketa Starship dosiahla dôležitý míľnik – prvýkrát sa dostala na obežnú dráhu. Raketa je významnou súčasťou Muskovho plánu dopraviť ľudí na Mars.
Nemecká tlačová agentúra DPA upozornila, že pri aktuálnom kurze akcie SpaceX by hodnota balíka akcií pre deti presiahla desať miliárd dolárov (viac ako 8,88 miliardy eur). To je len zlomok Muskovho majetku, ktorý agentúra Bloomberg v súčasnosti odhaduje na niečo vyše 900 miliárd dolárov. Toto imanie sa skladá prevažne z akcií SpaceX a výrobcu elektromobilov Tesla.
Muskovo oznámenie prišlo po tom, čo firma Anthropic zaoberajúca sa umelou inteligenciou (AI) ohlásila, že vloží päť percent svojich akcií do fondu, ktorý má slúžiť verejnému blahu. Musk na to na X reagoval odporúčaním, že by firma mala akcie previesť priamo na verejnosť.
Akcie SpaceX po júnovom vstupe na burzu spočiatku výrazne posilňovali, teraz sa však obchodujú pod hranicou 150 dolárov (133,3 eura), teda hlboko pod svojím maximom nad 200 dolárov.
Investori naďalej pochybujú o ocenení firmy, ktoré sa pohybuje okolo 1,9 bilióna USD. Jej raketový biznis je totiž zatiaľ pomerne malý a vysoká trhová hodnota odráža predovšetkým očakávania investorov spojené s Muskovými sľubmi, ktoré sa týkajú AI. V tomto odbore však SpaceX výrazne zaostáva za spoločnosťami Anthropic a OpenAI, ktorá vyvinula chatbota ChatGPT. (ČTK, AFP, DPA)
Dostali viacročný trest za špionáž pre Irán a pokusy o vraždy a podpaľačstvo.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí na sieti X uviedlo, že Irán ohrozuje nemeckú slobodnú spoločnosť.
„Čo najostrejšie odsudzujeme iránske aktivity. Nepripustíme, aby Irán ohrozoval našu slobodnú spoločnosť,“ uviedlo ministerstvo. „Útoky na židovský život a na tých, ktorí ho bránia, neznášame – nikde a v Nemecku už vôbec nie,“ dodalo.
Súd v Hamburgu poslal minulý štvrtok (15. 10.) 54-ročného dánskeho občana afganského pôvodu Aliho S. na 8,5 roka a 43-ročného Afganca žijúceho v Dánsku na 4,5 roka do väzenia. Podľa súdu sledovali predsedu Ústrednej rady Židov v Nemecku Jozefa Schustera a bývalého poslanca Volkera Becka, ktorý je predsedom Nemecko-izraelskej spoločnosti. Cieľom bolo ich zavraždiť.
Ali S. navyše podľa súdu pripravoval podpaľačský útok na obchod s košer potravinami v Berlíne. Inštrukcie dostával priamo od iránskych jednotiek Kuds, ktoré sa zameriavajú na operácie v zahraničí.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si pre rovnaký prípad predvolalo iránskeho veľvyslanca už pred rokom. Teherán však obvinenia zo špionáže odmietol. Jeho zastupiteľský úrad v Berlíne hovoril o snahe odvrátiť pozornosť verejnosti od situácie na Blízkom východe. (ČTK)
Anonym v e-maile vymenoval desiatky škôl v Budapešti aj niekoľko inštitúcií v regiónoch.
Viacerým poskytovateľom mediálneho obsahu boli doručené výhražné e-maily, podľa ktorých boli výbušniny umiestnené vo viac ako 70 vzdelávacích zariadeniach.
Komunikačný odbor Celoštátneho riaditeľstva polície (ORFK) uviedol, že polícia v súvislosti s hrozbami prijíma všetky potrebné opatrenia. Zároveň vyzval verejnosť na dotknutých miestach, aby striktne postupovala podľa pokynov polície a zamestnancov škôl.
Polícia tiež apeluje na každého, kto by podobnú správu dostal, aby o tom bezodkladne informoval bezpečnostné zložky.
Podľa servera 24.hu sa výhražný e-mail začínal vetou: „Dnes prišiel deň pomsty.“ Anonym v ňom menoval desiatky škôl v hlavnom meste Budapešť, ako aj niekoľko inštitúcií v regiónoch, napríklad v Segedíne, pričom odpálenie náloží avizoval na pondelok 19. októbra v čase medzi 10.00 h a 12.00 h. (TASR, police.hu)
