Svet

Vypočujte si prehľad správ v relácii Rádiožurnál.

Ten kandiduje do Snemovne reprezentantov a je spojencom newyorského starostu Zohrana Mamdaniho.

S odvolaním sa na izraelskú organizáciu Rabbis for Human Rights (Rabíni pre ľudské práva) to uviedli server The Times of Israel a agentúra Reuters, podľa ktorej izraelské sily zadržali aj ďalších približne 90 ľudí.

Päťdesiatsedemročný židovský politik, ktorý kritizoval vojnu v Pásme Gazy a v minulosti kandidoval aj na starostu New Yorku, spolu s ďalšími na Západnom brehu sprevádzal palestínskych farmárov pri zbere olív.

Približne po dvoch hodinách armáda podľa izraelských médií oblasť vyhlásila za uzavretú vojenskú zónu. Denníku The Jerusalem Post aktivisti povedali, že uposlúchli armádne príkazy, ale napriek tomu ich zadržali.

Izraelská polícia ani americká ambasáda v Jeruzaleme sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrili.

Izraelskí osadníci v poslednom čase palestínskych zberačov olív na okupovanom území napádajú opakovane. Podľa izraelskej ľudskoprávnej organizácie Ješ Din od 27. septembra, teda zhruba od začiatku tohtoročnej žatvy, bolo útokov na Palestínčanov najmenej 170.

V piatok (16. 10.) maskovaní osadníci zaútočili aj na americkú fotoreportérku novín The Washington Post Heidi Levineovú a v sobotu zase na európskych diplomatov a francúzskeho starostu. Víkendové násilie odsúdili Spojené štáty, ktoré sú najbližším spojencom Izraela, a tiež Francúzsko, Belgicko a Poľsko, ktorých diplomati boli v sobotu napadnutí. Izraelská polícia zadržala desať podozrivých.

Na Západnom brehu, ktorý Izrael takmer 60 rokov okupuje, žijú približne tri milióny Palestínčanov a viac ako pol milióna izraelských osadníkov. Izraelské osady na tomto území sú podľa medzinárodného práva nelegálne. (ČTK, Reuters)

Podľa jeho slov nimi vedú predvolebnú kampaň na úkor jeho krajiny.

Francúzsky prezident zároveň ich vyjadrenia odsúdil a označil za hlúpe.

„Sú ľudia, ktorí vedú kampaň na úkor Francúzska, lídri, ktorí sú v predvolebnom režime, či už tu v regióne, alebo na druhej strane Atlantiku,“ povedal Macron novinárom v katarskej Dauhe.

Prezident Francúzska tiež odsúdil vyjadrenia, ktoré vychádzajú z falošných videí vytvorených prostredníctvom umelej inteligencie (AI). Niektorí lídri podľa neho opakovali informácie vytvorené AI, pričom im „niekedy až dôverčivo“ uverili.

„Došlo k zahraničnej manipulácii s informáciami, ktorá viedla k neprijateľným, priam až hlúpym vyjadreniam mnohých ľudí vrátane zahraničných lídrov,“ povedal.

Agentúra AFP informuje, že francúzsky prezident týmito vyjadreniami zjavne odkazuje na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého republikánov čakajú v novembri voľby do Kongresu, a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý bude už budúci týždeň v hlasovaní bojovať o ďalšie volebné obdobie.

Trump v nedeľu (18. 10.) vyhlásil, že za rozsiahlymi demonštráciami vo Francúzsku je prisťahovalectvo. Krajinu preto vyzval, aby sprísnila svoju migračnú politiku. V utorok (20. 10.) zas označil političku Marinu Le Penovú za konzervatívny hlas Francúzska zmietaného rozsiahlymi protestami. Zatiaľ sa však nezaviazal k jej podpore pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.

Netanjahu v utorok kritizoval víkendové protesty vo Francúzsku, ktoré prerástli do násilností, a vyhlásil, že túto krajinu postihla invázia extrémistického islamu. Izraelský premiér kritizoval nepripravenosť francúzskych lídrov na výtržnosti, ktoré podľa neho podnecovali moslimskí extrémisti.

Agentúra AFP vyzdvihla, že na nepokojoch sa zúčastňovali ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Macron zdôraznil, že v udalostiach, ktoré sa cez uplynulý víkend odohrali vo Francúzsku, nevidí zahraničné zasahovanie. Varoval však, že sa šíria zábery vytvorené AI, ktoré podľa neho zachytávali scény, ku ktorým vo Francúzsku nikdy nedošlo.

„Sú tu ľudia, ktorí tvrdia, že sme boli ‚napadnutí hordami migrantov a islamistov‘, čo je úplne nepravdivé,“ tvrdí francúzsky líder. Podľa neho sa v takýchto chvíľach ukáže, kto má Francúzsko rád, a kto nie. A tí, ktorí v súčasnosti hovoria o Francúzsku zle, ho podľa Macrona nemajú radi.

Macron je vo svojej vlasti vystavený kritike za to, že odcestoval na Blízky východ v čase nepokojov a tiež za jeho nedeľňajší príhovor k národu, v ktorom podľa kritikov chýbala jasná vízia ďalšieho postupu. Prezident však pred odchodom z Blízkeho východu späť do Francúzska povedal, že má situáciu pod kontrolou a plní si svoju úlohu. (TASR, AFP)

Voličov vyzval, aby vo voľbách premiérovu Socialistickú robotnícku stranu (PSOE) odstavili od moci.

„Trpíte pod vládou hanebného diktátora Pedra Sáncheza,“ vyhlásil Milei na ekonomickom fóre v španielskej metropole. „Zbavte sa socialistov, pretože vy ste kolískou liberalizmu,“ dodal.

Milei pricestoval do Španielska necelých šesť týždňov pred tamojšími predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 29. novembra. Argentínsky prezident nemá v pláne stretnutie so Sánchezom, stretne sa však s predstaviteľmi populistickej strany Vox a predsedníčkou vlády autonómneho spoločenstva Madrid Isabelou Díazovou Ayusovou.

„Som jednoznačne priateľom (predsedu strany Vox) Santiaga Abascala aj Isabel Díazovej Ayusovej a verím, že majú rozumné a pozitívne nápady, ako dostať Španielsko z úpadku,“ povedal Milei.

Argentínsky prezident podľa AFP ostro útočí na ľavicové strany v Európe, pričom ich obviňuje z toho, že spôsobujú ekonomickú „stagnáciu“ a vítajú „inváziu“ prisťahovalcov. Od nástupu do úradu v roku 2023 Milei niekoľkokrát navštívil Španielsko, pričom sa často objavoval po boku predstaviteľov tamojšej krajnej pravice.

Sánchez zverejnil v stredu na sociálnej sieti X video, v ktorom podľa AFP vyjadril hrdosť na to, že je „zurdo“. Tento španielsky výraz označuje ľavičiara, pričom argentínsky prezident a krajná pravica ho často používajú v hanlivom význame na označenie ľavicových aktivistov. (TASR, AFP)

Dáta z neho sú dôležité na udržanie spojenia na bojisku.

„Najnovšie správy o tom, že Starlink spomalil svoje služby na Ukrajine, sú hlboko znepokojujúce,“ uviedol hovorca EÚ Thomas Regnier.

„Spoločnosť SpaceX musí Ukrajine bezodkladne obnoviť plné služby, pretože Ukrajina tieto kritické dáta potrebuje na udržanie spojenia medzi vojakmi, na ochranu svojich občanov, ale aj na riadenie dronov, ktoré sú nevyhnutné na obranu jej územia,“ zdôraznil.

Spoločnosť SpaceX zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre vojenskú verziu siete známu ako Starshield. Služba začne strácať spojenie alebo sa výrazne spomalí v momente, keď sa terminál pohybuje rýchlosťou nad 160 kilometrov za hodinu. Toto neočakávané opatrenie paralyzovalo ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne narušilo protivzdušnú obranu, ktorá sieť využíva na zameriavanie a zachytávanie prúdových ruských dronov.

Kyjev nedostal o obmedzení žiadne varovanie vopred, píše denník The Guardian. Zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil tento krok za „veľmi nebezpečné a nepríjemné prekvapenie“, pozadie rozhodnutia sprevádzajú protichodné tvrdenia, dodáva denník.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na vládne zdroje uviedla, že priamy pokyn na spomalenie systému prišiel z Bieleho domu. Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že on ani šéf SpaceX Elon Musk nenesú za stratu plného prístupu zodpovednosť.

Sám Musk na sociálnych sieťach uviedol, že o rýchlostných limitoch vojenskej verzie rozhoduje armáda USA a prezident. Rozhodnutie sa spája s politickým napätím, keďže Trumpova administratíva žiadala Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské ropné rafinérie kvôli rastúcim svetovým cenám nafty. (TASR, AFP, Reuters)

Urobia tak, ak Spojené štáty zaútočia na iránsku civilnú infraštruktúru.

„Ak (USA) chcú poškodiť našu infraštruktúru, je samozrejmé, že Iránska islamská republika využije všetky svoje kapacity na to, aby ľahko zničila ich kapitál a aktíva,“ povedal generál Revolučných gárd. „To zahŕňa internetové káble vrátane siedmich hlavných káblov, ktoré vedú po morskom dne cez Hormuzský prieliv,“ dodal.

Irán podľa neho nepochybne môže spôsobiť vážne škody Spojeným štátom a ich regionálnym spojencom. Hormuzský prieliv je hlavným zdrojom napätia medzi Teheránom a Washingtonom od začiatku vojny na Blízkom východe, ktorá vypukla koncom februára po útokoch USA a Izraela na Irán.

Iránske jednotky v uplynulých týždňoch zintenzívnili svoje útoky na ropné tankery v tomto strategickom prielive. Agentúra DPA konštatuje, že cieľom týchto útokov je dosiahnuť rast cien ropy a zvýšenie vnútropolitického tlaku na amerického prezidenta Donalda Trumpa pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Hormuzský prieliv nie je len kľúčovou trasou pre celosvetovú prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu, ale je tiež dôležitou trasou viacerých podmorských optických káblov, ktoré spájajú krajiny Perzského zálivu s medzinárodnými dátovými sieťami. (TASR, DPA)

Vyslanec amerického prezidenta Witkoff to vyhlásil na úvod schôdzky s ruským prezidentom Putinom.

Uviedol, že priviezol návrhy na urovnanie konfliktu a dúfa, že Vladimir Putin zváži obnovenie americko-rusko-ukrajinských rozhovorov, počas ktorých by bolo možné posúdiť technické otázky, uviedli tlačové agentúry.

„Rád by som poďakoval vám aj prezidentovi (Donaldovi) Trumpovi za pozornosť, ktorú venujete otázkam spojeným s riešením (ukrajinskej) krízy. Viem, že prezident Trump tomu prikladá osobitný význam, a to predovšetkým z humanitárnych dôvodov,“ povedal šéf Kremľa.

Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS tiež uviedol, že plánuje s Witkoffom rokovať o možnom stretnutí s Trumpom v Číne, pri ktorom by sa hovorilo o urovnaní na Ukrajine a v Perzskom zálive.

Putin v telefonickom rozhovore s Trumpom navrhol usporiadať budúci mesiac samit s americkým prezidentom a čínskym vodcom Si Ťin-pchingom. Cieľom by bolo vyjednať ukončenie viac ako štyri roky trvajúceho konfliktu na Ukrajine za podmienok výhodných pre Moskvu, napísal predtým americký denník The Wall Street Journal (WSJ).

Kremeľ navrhoval, že by sa trojstranné rokovanie mohlo uskutočniť na okraji summitu Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva (APEC), ktorý sa 18. a 19. novembra bude konať v meste Šen-čen na juhu Číny.

Witkoff sa v mene Trumpa poďakoval Putinovi za dohodu umožňujúcu vývoz ruskej nafty na americký a svetový trh a zdôraznil perspektívy rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a USA po ukončení vojny na Ukrajine.

Svoje utorkové (20. 10.) rokovanie v Osle s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským americký vyjednávač označil za produktívne, podarilo sa podľa neho dosiahnuť pokrok. Putin sa podľa TASS zaujímal o výsledky stretnutia v Osle, na ktorom sa zúčastnil tiež nórsky premiér Jonas Gahr Störe a fínsky prezident Alexander Stubb.

Putin tiež okrem iného upozornil, že Rusko by mohlo vo veľkom množstve dodávať na americký trh hnojivá.

Prvý tanker s ruskou naftou pre USA vypláva z prístavu 22. októbra, povedal dnes novinárom podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. „Tento tanker má kapacitu 40-tisíc ton. Samozrejme, budú nasledovať ďalšie,“ povedal podľa agentúry Interfax.

Na stretnutí Putina s Witkoffom v Konštantínskom paláci v Petrohrade sa zúčastňujú tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a splnomocnenec pre investičnú a hospodársku spoluprácu so zahraničnými štátmi Kirill Dmitrijev.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa predtým vyjadril, že Moskva si vypočuje návrhy americkej strany, ale ústupky robiť nebude. (ČTK, TASS)

Počas domovej prehliadky uňho našli veľké množstvo nebezpečných predmetov.

Informovala o tom v stredu (21. 10.) hovorkyňa polície v jednej z varšavských štvrtí. „Išlo o mačetu, nože, takzvaný boxer, teleskopický obušok a predmety, ktoré pripomínali strelné zbrane,“ opísala hovorkyňa polície vo štvrti Wola Marta Sulowská. Mladík mal tiež nepriestrelnú vestu a korenistý sprej.

Do hľadáčika polície sa dostal na základe informácií, „že podniká aktivity, aby si pripravil podmienky pre vraždu veľkého počtu ľudí,“ povedala tiež Sulowská. Ďalšie podrobnosti o zadržanom tínedžerovi nezverejnila.

Oddelenie súdu, ktoré má na starosti kriminalitu maloletých, chlapca na tri mesiace poslalo do výchovného ústavu. O jeho ďalšom osude sa bude rozhodovať počas súdneho procesu.

Pred mesiacom členovia kontrarozviedky na predmestí Katovíc zadržali 17-ročného mladíka, ktorý údajne pod vplyvom krajne pravicovej ideológie pripravoval veľký teroristický útok. Vypátrali ho na základe analýzy kontaktov dvoch 16-ročných chlapcov, ktorých polícia zadržala o niečo skôr. Boli aktívni v extrémistických a neonacistických skupinách na internete.

Začiatkom tohto mesiaca na troch školách v Poľsku útočili ich súčasní alebo bývalí žiaci či študenti. Na jednej zo škôl mladík smrteľne zranil školníčku. Zranenia utrpelo vo všetkých troch prípadoch okolo 15 ľudí. Poľská polícia kvôli tomu začala dochádzať priamo do škôl a zosilnila kontroly v ich okolí. (ČTK)

Podľa Washingtonu ho zadržiavali neoprávnene.

Oznámil to v stredu (21. 10.) ruský prezident Vladimir Putin s tým, že Hubbard už je na letisku v Petrohrade. Stalo sa tak počas návštevy vyslanca USA Stevea Witkoffa v Rusku. (TASR, AP, TASS)

Pred generálnou audienciou prechádzal okolo tisícov veriacich, ktorých pozdravoval a žehnal im.

Papamobil zastavoval najmä pri deťoch, aby im pápež mohol požehnať. Na Svätopeterskom námestí sa napriek daždivému počasiu zhromaždili tisíce ľudí, ktorí chceli Leva XIV. vidieť.

Sedemdesiatjedenročného pápeža prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme v sobotu (17. 10.) o tri dni skôr, než sa pôvodne plánovalo. Pápežovi 13. októbra odstránili pravý dolný pľúcny lalok, v ktorom sa vytvoril zhubný nádor.

Už v nedeľu viedol tradičnú poludňajšiu modlitbu Anjel Pána na Svätopeterskom námestí a poďakoval sa veriacim za ich modlitby. Lev XIV. pokračuje v rekonvalescencii v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, pripomína APA.

To, či nádor stihol vytvoriť metastázy, majú ukázať ďalšie vyšetrenia, ktorých výsledky sa očakávajú v najbližších dňoch. Z lekárskeho hľadiska momentálne nič nebráni pápežovej plánovanej ceste do Južnej Ameriky. V dňoch od 6. do 17. novembra plánuje navštíviť Uruguaj, Argentínu a Peru. (TASR, APA, ANSA)