Svet

Pri incidente v noci z 9. na 10. septembra nezistila konkrétneho páchateľa.

Vyšetrovatelia tiež konštatovali, že poľská armáda na útok reagovala správne a konala v súlade s platnými postupmi.

Okresná prokuratúra v Lubline nezistila, kto konkrétne nariadil útok a kto ho riadil. Hovorca prokuratúry Marcin Kozak pre denník Rzeczpospolita uviedol, že väčšina spisov, vrátane odôvodnenia rozhodnutia o zastavení vyšetrovania, podlieha utajeniu. „Môžem len povedať, že vyšetrovanie bolo zastavené, pretože sa nepodarilo odhaliť páchateľa trestného činu spočívajúceho v narušení poľského vzdušného priestoru a tým spôsobenom ohrození verejnej bezpečnosti,“ uviedol Kozak.

Prokuratúra tiež zastavila vyšetrovanie týkajúce sa použitia bojových prostriedkov armádou, keďže dospela k záveru, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. „V tejto oblasti je záver jednoznačný, armáda reagovala správne a dodržala platné postupy. Mala právo zostreliť nepriateľské objekty,“ zhodnotila prokuratúra. Jedna z rakiet vystrelených zo stíhačky F-16 zlyhala, minula cieľ a trafila rodinný dom. Zabezpečovacie systémy však fungovali a raketa nevybuchla.

„Na použitie bojových prostriedkov bol súhlas a existovalo aj opodstatnenie,“ povedal Kozak, pričom dodal, že nemôže zverejniť, aké konkrétne bezpilotné lietadlá boli zostrelené.

Zo zistení denníka ďalej vyplýva, že v niektorých dronoch sa nachádzali SIM karty poľských operátorov. Informácie o tom, či boli ukradnuté alebo zakúpené nelegálnym spôsobom, sú neverejné. (TASR, Rzeczpospolita)

Štyria ľudia, vrátane dvoch detí, utrpeli zranenia, oznámili dnes ukrajinskí záchranári.

Informovali tiež, že počet obetí stredajšieho ruského útoku na mesto Pryluky na severe Ukrajiny stúpol z 20 na 22.

„K dnešnému ránu bola potvrdená smrť 22 ľudí, vrátane piatich detí. Ďalších 54 ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi sedem detí. Zachrániť sa podarilo 15 osôb, vrátane jedného dieťaťa,“ uviedli záchranári s tým, že pokračujú v odpratávaní trosiek a rozoberaní zničených stavieb v Prylukoch.

Dom v Kyjeve zasiahli Rusi ešte v stredu v noci, v budove vypukol požiar. V jednom z poškodených bytov našli hasiči telá dvoch mŕtvych. Zachrániť sa podarilo 22 ľudí, vrátane ôsmich detí, dodali záchranári.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 142 dronov, vrátane 82 s prúdovým pohonom. Zneškodniť sa podarilo 126 nepriateľských bezpilotných lietadiel, tvrdí ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností dodalo, že zaznamenalo zásahy na siedmich miestach. Nálety pokračujú, nepriateľské drony sú vo vzduchu, dodalo.

V Kyjeve a v okolí metropoly, v Charkove a v Charkovskej, Sumskej, Žytomyrskej a Černihivskej oblasti a v meste Kramatorsk boli energetici nútení pristúpiť k núdzovým odstávkam dodávok elektriny, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na oznámenie spoločnosti DTEK a oblastnej energetickej firmy. Deje sa tak pod vplyvom ruských útokov na ukrajinskú energetiku, poznamenala agentúra Reuters.

Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, ktorej súčasťou sú aj každodenné útoky dronmi, strelami či raketami po celej krajine. Ukrajina v sebaobrane podniká aj vzdušné údery na ciele v Rusku. Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch ale zomierajú aj civilisti. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK)

Ten podľa nej zhromažďoval tajné informácie s cieľom vyzradiť ich nemenovanej cudzej krajine.

Informujú o tom britské médiá, podľa ktorých má obvinený vojak dnes stáť pred súdom.

Dvadsaťštyriročný Teddy Young čelí obvineniu z dvoch prípadov porušenia zákona o národnej bezpečnosti.

„Toto sú veľmi vážne obvinenia voči aktívnemu príslušníkovi ozbrojených síl,“ povedala podľa agentúry Reuters vedúca londýnskej protiteroristickej polície Helen Flanaganová. Polícia podľa nej v spolupráci s ministerstvom obrany podnikla nevyhnutné kroky, aby „minimalizovala potenciálne riziká spojené s touto záležitosťou“.

Prípad podľa polície nesúvisí s nedávnym incidentom pri základni britského letectva vo Fairforde, kde zadržali skupinu mužov s výbušninami. Britskí činitelia sú presvedčení, že do plánovaného útoku na základňu využívanú americkými bombardérmi k úderom na Irán bol zapojený Teherán, ktorý to popiera. (ČTK)

Ich počet klesol o viac ako 680-tisíc jedincov pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy a úbytku krilu.

Ten je hlavnou zložkou potravy týchto živočíchov. Vyplýva to z novej štúdie Britského antarktického prieskumu (BAS), ktorú zverejnil časopis Current Biology.

Snímky z družíc a dronov svedčia o tom, že počet tučniakov čiapočkatých na Zavadovského ostrove klesol z približne 1,09 milióna v roku 2011 na 402-tisíc v roku 2025. Populácia sa tak zmenšuje približne o sedem percent jedincov ročne.

„Je to veľmi rýchly pokles,“ povedal hlavný autor štúdie Norman Ratcliffe. Vedci sa domnievajú, že za tým stojí najmä otepľovanie oceánov, ktoré vytláča kril do chladnejších vôd na juh, kam sa tučniaky čiapočkaté nedokážu presúvať.

Zavadovského ostrov však zároveň vykazuje aj opačný trend:vpočet tučniakov žltohlavých tam za rovnaké obdobie vzrástol z približne 338-tisíc na 433-tisíc. Tento druh má pestrejší jedálniček, a preto sa dokáže lepšie prispôsobiť zmenám v dostupnosti potravy.

Vedci súčasne vylúčili hypotézu, že za úbytkom tučniakov čiapočkatých je sopečná erupcia. Sopka Mount Curry sa na ostrove prebudila v roku 2016, pokles populácie sa však začal už predtým a pokračoval rovnakým tempom aj po erupcii.

Zavadovského ostrov bol kedysi domovom najväčšej kolónie tučniakov na svete. Podľa vedcov ju teraz predbehla kolónia tučniakov okatých na myse Adare na opačnej strane Antarktídy, kde ich v roku 2018 žilo viac ako milión.

Autori štúdie upozorňujú, že podobný vývoj môže postihovať aj ďalšie kolónie na Južných Sandwichových ostrovoch. Navrhujú preto prehodnotiť zaradenie tučniaka čiapočkatého na zoznamoch Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), ktorá ho v súčasnosti vedie v kategórii „najmenej ohrozený“. (TASR, AFP)

Ide o prvý hurikán tohtoročnej sezóny v Atlantiku.

Na americkú pevninu pravdepodobne dorazí v piatok neskoro večer alebo v sobotu. Meteorológovia varujú pred silnými dažďami a prívalovými povodňami.

Stred búrky sa v stredu nachádzal približne 745 kilometrov juhojuhozápadne od ústia rieky Mississippi.

Isaias dosahoval rýchlosť vetra okolo 120 kilometrov za hodinu. Búrka sa zosilnila na hurikán viac ako štyri mesiace po začiatku atlantickej hurikánovej sezóny a takmer vyrovnala rekord z roku 1905, keď sa prvý hurikán roka vytvoril 8. októbra.

Tohtoročná sezóna bola v Atlantiku doteraz nezvyčajne pokojná. Podľa meteorológov k tomu prispieva silný klimatický jav El Niño, ktorý v tejto oblasti narúša podmienky na vznik búrok. Isaias sa v stredu zosilnil na hurikán po tom, čo ako tropická búrka postupoval nad teplými vodami pri východnom pobreží Mexika.

Prípravy na príchod búrky v pobrežných oblastiach už začali. Úrady v štátoch Florida a Alabama vyhlásili v desiatkach okresov stav núdze.

V Mexickom zálive bola dočasne pozastavená časť ťažby; v stredu bolo prerušené približne 25 percent ťažby v tejto oblasti, čo zodpovedá asi 522 000 barelov ropy denne. Evakuovaných bolo aj osem z 371 obsluhovaných ropných plošín. (ČTK, AP)

Dvadsať diplomatov vrátane generálneho konzula opustí Izrael. (ČTK)

Protestovali aj proti rastúcemu vplyvu krajnej pravice v Brazílii.

Brazílčania rôzneho veku sa na protestnom pochode objavili s nálepkami „Už nikdy Bolsonaro“ či „Nie otcovi, nie synovi“. Protest sa uskutočnil po tom, ako syn bývalého krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara zvíťazil v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb.

Flávio Bolsonaro a v poradí druhý kandidát z prvého kola, úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva, postúpili do druhého kola volieb, ktoré sa uskutoční 25. októbra.

„Som tu, pretože verím v demokraciu. Pretože sa bojím,“ povedala 25-ročná Alice Carneirová, ktorá pracuje v administratíve v námornej doprave. Vyjadrila obavy z možných dôsledkov Bolsonarovho zvolenia za prezidenta pre svoju manželku, ktorá je transrodová.

Demonštranti si pripomínali obdobie vlády Jaira Bolsonara, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019-22 a ktorého pôsobenie v úrade sa spája aj s kontroverzným postupom počas pandémie ochorenia COVID-19.

V Brazílii si pandémia vyžiadala viac ako 700-tisíc obetí, čo bol v tom čase druhý najvyšší počet na svete po Spojených štátoch. Bolsonaro počas pandémie spochybňoval pozitívny vplyv očkovania.

V uliciach Ria de Janeiro v stredu zneli bubny a odpaľovali sa ohňostroje. Nad davom viali veľké transparenty s nápisom „Bolsonaro, odíď“. Niektorí protestujúci vyjadrovali obavy aj z plánov Flavia Bolsonara udeliť milosť svojmu otcovi, ktorý si v súčasnosti odpykáva 27-ročný trest za pokus o štátny prevrat po tom, ako v roku 2022 prehral prezidentské voľby.

„Je mi veľmi, veľmi ľúto, že v Brazílii rastie krajné pravicové hnutie a bolsonarizmus,“ povedal 19-ročný Emmanuel Araujo, ktorý sa pripravuje na prijímacie skúšky na univerzitu.

Podľa neho väčšina ľudí, ktorí volia Bolsonara, tak nerobí preto, že by súhlasila s jeho programom. „Je to politika namierená proti Lulovi, poháňaná nenávisťou a odporom voči predchádzajúcim vládam,“ povedal a spomenul aj Lulovu Stranu pracujúcich (PT).

„Lula možno nie je môj preferovaný kandidát, ale uprostred tohto barbarstva si musíme vybrať medzi niekým, koho môžeme naďalej kritizovať, a niekým, kto by nám mohol vziať právo vyjadrovať sa,“ dodal. (TASR, AFP)

Koalícia chce zvýšiť platy vo verejnej správe, opozícia hovorí o predvolebnom nákupe hlasov.

Sudca v Tennessee nariadil uchovať dôkazy z neúspešnej popravy. Odsúdená žena je prvou v USA, ktorá prežila dva pokusy o popravu smrtiacou injekciou.

Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00:

Cieľom je znížiť ich počet, najmä v prírodovedných a technických odboroch.

Informuje o tom web nemeckého denníka Handelsblatt. Podľa návrhu by vysoké školy museli uhradiť poplatok za prvú žiadosť každého študenta, ktorý sa zúčastňuje programu „Optional Practical Training“ (OPT).

Ten umožňuje zahraničným študentom počas štúdia alebo po jeho ukončení pracovať v odbore súvisiacom s ich študijným zameraním. Po ukončení štúdia im spravidla platí ročné pracovné povolenie.

Pri určitých študijných programoch v odboroch vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM) je možné toto obdobie predĺžiť o ďalšie dva roky. Za každé takéto predĺženie by sa účtoval poplatok vo výške 30-tisíc dolárov.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti odôvodňuje tento návrh údajnými podvodmi a zneužívaním programu. Označilo ho za „kanál pre lacnú zahraničnú pracovnú silu“.

Združenie Nafsa, ktoré sa zasadzuje za medzinárodné vzdelávanie, naopak varovalo, že tento poplatok poškodí inovačný potenciál a hospodársky rast USA.

Program OPT podľa neho navyše pomáha vyrovnávať nedostatok pracovných síl v žiadaných odboroch, ako sú matematika, informatika, prírodné vedy a technika.

Americká verejnosť má teraz čas na pripomienky k návrhu do 7. novembra. Potom by ministerstvo mohlo nariadenie schváliť. Vysokoškolské a hospodárske zväzy by sa potom na protest proti nemu mohli obrátiť na súdy, uzatvára nemecký denník. (ČTK)

Agentúra AFP pritom pripomína, že USA naďalej vedú vojnu s Iránom.

Doposiaľ sa im ako sprostredkovateľom nepodarilo ani vyjednať prímerie na Ukrajine. „Neviem, ako sa rozhodnú,“ povedal Trump o ocenení za rok 2026, ktoré v piatok oznámi nórsky Nobelov výbor.

„Podľa ich povesti to zrejme neudeľujú ľuďom, ako som ja,“ vyhlásil šéf Bieleho domu. Trump už od svojho návratu do úradu opakovane tvrdil, že si zaslúži toto ocenenie, ktoré patrí k jedným z najprestížnejších na svete.

„Bolo by načase,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. „Bolo mi však veľkou cťou, keď som ju minule nepriamo získal prostredníctvom laureáta, ktorý povedal, že nikto v histórii si ju nezaslúži viac ako prezident Trump,“ tvrdil prezident.

Trump narážal na venezuelskú opozičnú líderku Mariu Corinu Machadovú, ktorá v januári americkej hlave štátu odovzdala svoju Nobelovu cenu za mier za rok 2025 v snahe získať podporu USA pre svoje úsilie vo Venezuele. Trump tvrdil, že si ju zaslúži za to, že údajne ukončil viaceré ozbrojené konflikty vo svete.

Šéfovi Bieleho domu sa nepodarilo ukončiť vojnu na Ukrajine, hoci sľúbil, že to urobí hneď prvý deň v prezidentskom úrade, a útoky USA a Izraela na Irán spustili konflikt, ktorý narušil globálne dodávky energie, pripomína AFP.

Medzi favoritov na tohtoročné ocenenie patria pápež Lev XIV., Medzinárodný trestný súd či osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francesca Albaneseová. (TASR, AFP)