Aby zrušenie zákazu vstúpilo do platnosti, je nevyhnutné druhé hlasovanie, ktoré má nasledovať 12. januára.
Za zrušenie príslušného článku ústavy hlasovalo 106 poslancov, 18 bolo proti a šesť sa zdržalo. Rovnaký článok ústavy okrem rozmiestnenia zbraní hromadného ničenia zakazuje tiež zriadenie cudzích základní v krajine.
Hovorca Kremľa minulý mesiac varoval Litvu, že sa môže stať cieľom ruských zbraní, ak nechá na svojom území rozmiestniť jadrové zbrane, pripomenul ruský list Kommersant. Litovskí predstavitelia podľa denníka argumentujú, že ústavný zákaz robí z krajiny slabý článok v systéme jadrového odstrašovania Severoatlantickej aliancie. (ČTK, Reuters, TASS)
Hrozilo by podľa nej, že zasiahnu do kľúčových priorít, na ktorých sa dohodli štáty únie.
Zdôraznila, že komisia navrhla množstvo nových vlastných zdrojov a spolieha sa na to, že Európsky parlament ich podporí.
Európska komisia (EK) zverejnila prvý návrh nového sedemročného rozpočtu v objeme 1,76 bilióna eur vlani v júli. Cyperské predsedníctvo predstavilo v júni tohto roku rokovací rámec v objeme 1,73 bilióna eur.
Rade EÚ teraz predsedá Írsko, ktoré by malo na októbrovom summite predstaviť ďalší, opäť prepracovaný rokovací rámec.
Rokovania o rozpočte sa konajú práve v týchto týždňoch a sedemnásť členských krajín Európskej únie vrátane Česka v liste varovalo pred škrtmi v poľnohospodárstve a regionálnych dotáciách. Postavili sa tak proti postoju Nemecka, Holandska či Dánska, ktoré naopak podporujú zníženie rozpočtu únie a za priority považujú najmä konkurencieschopnosť, bezpečnosť a obranu.
Budúci viacročný rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034 musí podľa von der Leyenovej reagovať na množstvo výziev, ktorým Európa čelí.
„Musíme zvýšiť investície do obrany a bezpečnosti, konkurencieschopnosti, umelej inteligencie, energetickej infraštruktúry, surovín, výskumu a inovácií, zručností, rozšírenia, medzinárodných partnerstiev a ďalších,“ vymenovala šéfka komisie.
Návrh rozpočtu podľa nej však zachováva aj súčasnú úroveň finančnej podpory pre poľnohospodárstvo a kohéznu politiku.
„Som si vedomá ťažkej rozpočtovej situácie v členských štátoch. Chcela by som však varovať pred rozsiahlymi škrtmi,“ vyhlásila von der Leyenová.
„Hrozilo by, že hlboko zasiahnu do kľúčových priorít, na ktorých sme sa všetci spoločne dohodli. Preto sme navrhli významný balík nových vlastných zdrojov. A viem, že tento parlament ma v tom podporí,“ dodala. (ČTK)
Výstraha nebola určená ľuďom pri hraniciach s Nemeckom, ale obyvateľom Lublinského vojvodstva susediaceho s Ukrajinou.
Informovala o tom na svojej internetovej stránke Bezpečnostné centrum poľskej vlády (RCB). Centrum varovné SMS správy posiela ľuďom blízko hraníc s Ukrajinou v čase ruských vzdušných útokov na napadnutú krajinu, keď kvôli ochrane poľského vzdušného priestoru odštartujú poľské a spojenecké stíhačky.
„Dnes počas vysielania alertu RCB nastala chyba. Správa určená ľuďom v Ľublinskom vojvodstve bola omylom poslaná odberateľom v Lubušskom vojvodstve,“ oznámilo RCB neskôr na sociálnych sieťach a za svoju chybu sa ospravedlnilo. Na mobilné telefóny ale túto informáciu už neposlalo, píše Rzeczpospolita.
Hovorca RCB Piotr Blaszczyk povedal, že mylné oznámenie mohlo prísť na asi 700-tisíc telefónnych čísel. Ako sa chyba stala, centrum zisťuje. (ČTK)
Jedna z nich sa podľa bulharskej verejnoprávnej televízie BNT potopila.
Premiér Rumen Radev pre dronový útok zvolal zasadnutie za účasti predstaviteľov ministerstiev, prezidentskej kancelárie a tajných služieb.
Lode, z ktorých jedna sa plavila pod vlajkou Toga a druhá pod vlajkou Palau, boli zasiahnuté približne o 03.00 h miestneho času vo výlučnej ekonomickej zóne Bulharska. Prezidentská kancelária ani iné bulharské úrady nespresnili, z ktorej krajiny drony leteli.
Jedna loď sa v dôsledku útoku podľa BNT potopila, zatiaľ čo na palube druhej vypukol požiar. Námorníci z prvého plavidla sú nezvestní. Bulharská stanica informuje, že z druhého bolo zachránených všetkých 18 námorníkov, niektorí z nich však utrpeli vážnejšie a ľahšie zranenia.
Vláda v súvislosti s incidentom zvolala stretnutie, na ktorom sa majú zúčastniť zástupcovia ministerstiev obrany, vnútra, dopravy a životného prostredia, ako aj prezidentskej kancelárie a spravodajských služieb. Na začiatku schôdzky o 11.15 h miestneho času chystá Radev vyhlásenie pre médiá. (TASR, AFP)
Hlásia aj štyroch zranených, uviedla ukrajinská prokuratúra, ktorá útoky vyšetruje ako vojnový zločin.
Pri ruskom ostreľovaní dediny Rajivka v Charkovskej oblasti na východe krajiny zahynula podľa prokuratúry 85-ročná žena. Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Dnepropetrovskú oblasť na juhovýchode Ukrajiny, informoval šéf regionálnej správy Oleksandr Hanža.
Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zneškodnila 114 zo 137 útočiacich ruských dronov, tvrdí ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností dodalo, že zaznamenalo zásahy na 17 miestach. Moskva naopak hlási zničenie 868 ukrajinských dronov.
Ruské drony počas noci útočili na logistické centrá, dopravnú a prístavnú infraštruktúru a tiež na lode slúžiace záujmom ukrajinskej armády, uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Tvrdí, že drony zasiahli muničný sklad v Odeskej oblasti, nákladnú loď v prístave Čornomorsk a infraštruktúru v prístave Izmajil, ako aj dátové centrá. (ČTK)
Zvýhodnené palivo bolo určené pre poľnohospodárske alebo stavebné stroje.
Po novom si ho bude môcť kúpiť ktokoľvek. V noci na dnes o tom informovala agentúra Reuters. Takzvaná červená nafta bola doteraz určená na použitie mimo bežnej cestnej dopravy.
Agentúra Reuters uviedla, že tento typ paliva je chemicky prakticky identický s bežnou naftou a že červená farba slúži na odlíšenie toho, že palivo nepodlieha cestným daniam.
Používanie červenej nafty na bežnú prevádzku na cestách sa považuje za daňový únik, čo môže viesť k vysokým pokutám.
Ceny pohonných hmôt v USA dosahujú rekordné hodnoty. V septembri cena za galón prekročila 6,5 dolára. Galón je približne 3,8 litra.
Dôvodom rastu cien je okrem iného americká vojna proti Iránu, ktorá narušila vývoz ropy z krajín Perzského zálivu, a tiež ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Ukrajina podniká tieto útoky v sebaobrane, od februára 2022 odoláva ruskej invázii.
Biely dom už koncom septembra uviedol, že zvažuje uvoľnenie pravidiel pre používanie spomínaného červeného nafty ako úľavu. Analytici vtedy podľa agentúry Reuters uvádzali, že takéto opatrenie by len málo prispelo k riešeniu problému s klesajúcou ponukou, čo vyhnalo ceny na rekordné úrovne. (ČTK, Reuters)
V roku 2009 na základni Fort Hood v Texase zastrelil 13 ľudí a vyše tri desiatky zranil.
Informovalo o tom v pondelok ministerstvo obrany USA. Pôjde o prvú popravu americkou armádou od roku 1961.
„Trest smrti zastrelením popravnou čatou americkej armády pre odsúdeného teroristu Nidala Malika Hasana“ podľa hovorcu Pentagónu Seana Parnella odporučil minister obrany Pete Hegseth a schválil Trump.
Čas a miesto vykonania popravy určí podľa Parnella tajomník pre pozemné sily ministerstva obrany. „Hasanov deň zúčtovania konečne nastal,“ dodal hovorca rezortu. Za útok inšpirovaný teroristickou sieťou al-Káida odsúdila psychiatra na trest smrti vojenská porota v roku 2013.
Hasan sa rozhodol obhajovať sám, no nepredvolal si žiadnych svedkov, nevypovedal a ani sa nepokúsil vyvrátiť vznesené obvinenia. Súdom pridelení obhajcovia vtedy vyjadrili obavy, že sa usiluje dostať trest smrti.
Útočník palestínskeho pôvodu narodený v USA 5. novembra 2009 spustil paľbu v zdravotníckom zariadení na základni Fort Hood v Texase. Dvanásti mŕtvi a 30 zranení boli vojaci. Hasana pri zásahu postrelili a ostal čiastočne ochrnutý. (TASR, Reusters)
„Je to veľké víťazstvo. Tesné, ale veľké víťazstvo. Naozaj neuveriteľné,“ povedal novinárom v Bielom dome, keď sa ho pýtali na Bolsonarov náskok v prvom kole. „Myslím si, že to budú veľmi tesné voľby. Bude to veľmi tesné,“ odpovedal pri otázke ohľadom druhého kola.
O novom prezidentovi Brazílie sa rozhodne až v druhom kole, v ktorom sa 25. októbra stretne úradujúca ľavicová hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva s pravicovým senátorom Bolsonarom. Napriek predvolebným prieskumom, ktoré v prvom kole favorizovali 80-ročného Lulu, v ňom zvíťazil Bolsonaro.
Podporu Bolsonarovi pred druhým kolom prezidentských volieb v pondelok vyjadrili dvaja neúspešní pravicoví kandidáti z prvého kola – Ronaldo Caiado a Romeu Zema. Obaja dokopy získali menej ako tri percentá hlasov.
Spojené štáty v uplynulých mesiacoch zaviedli clá na značnú časť brazílskych výrobkov a proti tejto juhoamerickej krajine prijali viaceré diplomatické i politické opatrenia. Lulova vláda kroky odsúdila ako pokus o zasahovanie do volieb v prospech Flávia Bolsonara – syna bývalého prezidenta a Trumpovho spojenca Jaira Bolsonara.
Flávio oznámil kandidatúru po tom, čo jeho otca odsúdili za pokus o štátny prevrat po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022. Označuje sa za otcovu „umiernenejšiu“ verziu. V prípade víťazstva sľúbil „zachrániť“ Brazíliu pred korupciou, kriminalitou, vysokými cenami potravín a prudko rastúcim verejným dlhom. (TASR, EFE)
