Útočila aj Ukrajina. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zachytilo a zničilo 644 ukrajinských dronov.
Ruské ministerstvo obrany na sieti Telegram uviedlo, že ciele boli vojenské alebo mali vojenské využitie. Zasiahnutá loď smerujúca do Odesy mala podľa Moskvy na palube vojenský náklad.
Ministerstvo tiež uviedlo, že jeho sily udreli aj na logistické stredisko v Teplodare západne od Odesy, kde sa skladoval vojenský materiál a tiež tovar s dvojitým využitím, teda civilným aj vojenským.
Súčasťou bojov sú pravidelné útoky bezpilotných lietadiel. Podľa Ruska vyslala Ukrajina počas noci 644 dronov, ktoré ruská protivzdušná obrana zostrelila okrem iného nad Brjanskou, Volgogradskou, Vladimirskou či Rostovskou oblasťou, nad Krasnodarským krajom, Krymom, Tatárstanom alebo nad vodami Čierneho mora.
Agentúra Reuters v piatok (16. 10.) s odvolaním sa na gubernátora ruskej Vladimirskej oblasti Alexandra Avdejeva napísala, že obrana v jeho regióne odrazila ukrajinský úder na teplárenské zariadenie.
Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa vo svojich vzdušných útokoch zameriavajú výlučne na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch však zomierajú aj civilisti. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK, Reuters)
Americký prezident to uviedol v rozhovore pre televíziu Newsmax, informovala agentúra Reuters. Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. Čína má najrýchlejšie rastúci arzenál strategických jadrových síl na svete a podľa Trumpa doženie USA v priebehu piatich rokov.
„Celá táto situácia je poľutovaniahodná, pretože by som veľmi rád dosiahol odzbrojenie, ak by to bolo možné, ale v skutočnosti o tom rokujeme s Ruskom a o tomto odzbrojení rokujeme aj s Čínou,“ povedal prezident USA.
Začiatkom februára tohto roka sa skončila platnosť Zmluvy o strategických útočných zbraniach New START, ktorá bola poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
Trump požaduje, aby nová zmluva, ktorá nahradí New START, zahŕňala aj ďalšie štáty vrátane Číny. V podobnom duchu sa vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý naznačil, že nová zmluva by mala zahŕňať tiež jadrové arzenály Francúzska i Spojeného kráľovstva. (TASR, Reuters)
Úrady vyzvali príjemcov, aby s listami zaobchádzali ako s potenciálne nebezpečnými.
Prípad prichádza tri týždne pred voľbami a pripomína podobné hrozby z roku 2023, keď úrady dostali obálky s fentanylom. Pôvod látok zatiaľ nie je známy.
Vedenie Pentagónu podľa zdrojov dostalo príkaz, aby spomalilo prevádzku systému pre ukrajinskú armádu.
Uviedla to vo štvrtok (15. 10.) agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných amerických a západných predstaviteľov. Nemenovaní predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, nespresnili, kto konkrétne v Bielom dome toto rozhodnutie prijal ani kto bol zodpovedný za vykonanie príkazu.
Pentagón je najväčším odberateľom systému Starshield, ktorý navrhla spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska. Starshield je odlišný od satelitnej siete Starlink, no rozdiel medzi nimi je niekedy málo zreteľný.
Ukrajina využíva oba systémy – na Starshield sa spolieha pri komunikácii na bojisku, zatiaľ čo Starlink nie je povolený na útočné operácie. Musk už v stredu naznačil, že za akékoľvek problémy so Starshieldom hlásené Ukrajinou tento týždeň môže byť zodpovedná vláda USA a v konečnom dôsledku prezident Donald Trump, nie SpaceX.
Vysokopostavený predstaviteľ USA však pre Reuters v reakcii povedal, že Trump žiaden takýto príkaz nedal. Biely dom sa nevyjadril k otázkam, či to mohli spraviť aj iní členovia jeho vlády.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že obmedzenia zo strany USA sťažili útoky proti ruským silám a logistike na okupovanom území a súčasne spomalili rýchlosť dronov používaných na zostreľovanie ruských bezpilotných lietadiel.
Trump v uplynulých dňoch tlačí na Ukrajinu a jej prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zastavili útoky na ruské ropné rafinérie, ktoré obviňuje z prudkého nárastu cien energií. Odborníci sa však vo všeobecnosti zhodujú, že zvýšené ceny sú predovšetkým dôsledkom vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americké a izraelské údery na Irán koncom februára. (TASR, Reuters)
S Vladimirom Putinom sa podľa neho rokuje ľahšie než s Volodymyrom Zelenským.
Americký prezident vo štvrtok (15. 10.) v rozhovore pre stanicu Newsmax povedal, že „nie je veľkým fanúšikom“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Trump tiež vyzval na usporiadanie volieb na Ukrajine.
Informuje o tom TASR. Zelenskyj predtým v rozhovore pre denník Financial Times povedal, že Ukrajina na tri dni pozastavila útoky na ruské rafinérie v súlade s energetickým prímerím, ktoré v nedeľu oznámil Trump. Rusko však v úderoch na energetické objekty napriek tomu pokračovalo.
„Skončili sme,“ vyhlásil Zelenskyj, keď avizoval obnovenie útokov. Trump tento krok na otázku moderátora označil za „hanbu“. „Je množstvo iných cieľov, na ktoré sa dá zaútočiť,“ povedal pre Newsmax s tým, že jediné, čo Ukrajina dosiahne ostreľovaním rafinérií, je „zvýšenie svetových cien ropy“.
„Zelenskyj nie je pre nás ten správny človek, s ktorým by sme mali rokovať,“ tvrdil ďalej Trump. Je podľa svojich slov presvedčený, že vojnu na Ukrajine sa nakoniec podarí ukončiť ešte pred koncom jeho mandátu, ale Zelenskyj sa na tomto procese vraj nezúčastní.
„Myslím si, že nakoniec dospejú k nejakému urovnaniu. Nebudú to však riešiť s ním. On totiž nechce dospieť k dohode. Hovorí, že sa chce dohodnúť, ale v skutočnosti nechce. Nie, nie som veľkým fanúšikom Zelenského,“ uviedol americký prezident.
V inej časti rozhovoru pritom tvrdil, že podľa neho chce vojnu ukončiť ako Putin, tak aj Zelenskyj. „Ale mám pocit, že so Zelenským sa mi ťažšie vychádza ako s Putinom,“ povedal. Ruský a ukrajinský prezident sa podľa neho navzájom nenávidia, a preto je náročné dospieť k nejakému riešeniu. Trump sa tiež vyslovil za usporiadanie nových volieb na Ukrajine, kde je to však pre vojnový stav v súčasnosti zakázané.
„Domnievam sa, že sú potrebné voľby, pretože nech mi nikto nehovorí, že ukrajinskí občania sú spokojní s tým, že rakety dopadajú na ich bytové domy,“ tvrdil. Ukrajinský prezident v stredu vyjadril sklamanie z toho, že sa Trump prikláňa na stranu Ruska. Ukrajina podľa neho stráca silného partnera v podobe USA. (TASR)
Ďalšou obeťou je dospelá osoba, predpokladaný strelec je tiež mŕtvy.
Polícia dostala hlásenie o streľbe pred základnou školou Silver Rail v meste Bend, približne 160 kilometrov juhovýchodne od Portlandu. Na miesto činu dorazili zložky v priebehu niekoľkých minút.
Hovorkyňa polície Sheila Millerová na tlačovej konferencii povedala, že zatiaľ nevedia, kto predpokladaného útočníka zastrelil. Podľa nej je viacero obetí a sú medzi nimi aj deti. Školu vlani podľa oficiálnych údajov navštevovalo 459 žiakov.
„V súčasnosti prechádzame každú triedu a evakuujeme všetkých ľudí, ktorí sa v škole nachádzajú. Takéto veci by sme v Bende nikdy nechceli zažiť. Je to obrovská tragédia,“ uviedla Millerová.
Stanice CNN a CBS News medzičasom s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že strelec zabil tri deti a jedného dospelého. Išlo pravdepodobne o tínedžera, ktorého pripravil o život náhodný okoloidúci, uviedli zdroje CBS News.
Streľby sú v Spojených štátoch časté. Počet zbraní v krajine výrazne prevyšuje počet obyvateľov a snahy o sprísnenie obmedzení týkajúcich sa strelných zbraní narážajú na politické a právne prekážky, uviedla AFP. (TASR, AFP)
K streľbe došlo na škole SIlver Rail.Foto: TASR/AP/Joe Kline
Epicentrum sa podľa seizmológov nachádzalo na pevnine, v hĺbke približne 140 kilometrov.
Geofyzikálna služba Ruskej akadémie vied na svojej webovej stránke uviedla, že zemetrasenie udrelo o 15.35 h miestneho času (05.35 h SELČ).
Otrasy s nižšou intenzitou podľa agentúry Interfax cítili aj v meste Petropavlovsk-Kamčatskij, vzdialenom približne 156 kilometrov.
Kamčatka patrí k najaktívnejším seizmickým oblastiam sveta: nachádza sa tam okolo 200 sopiek, z ktorých 29 je činných. Najvyššia z nich – Kľučevskaja – má výšku 4750 metrov. Koncom júla zasiahlo polostrov silné zemetrasenie s magnitúdou až 8,7, po ktorom nasledovala aj erupcia sopky Šiveluč. (TASR, Reuters, Interfax)
V sérii rozhovorov s konzervatívnymi americkými médiami súčasne obhajovala svoj výkon počas úvodného tlačového brífingu v Bielom dome. Informovala o tom agentúra AP.
Štyridsaťjedenročná hovorkyňa prezidenta USA Donalda Trumpa absolvovala právnickú fakultu na kalifornskej Pepperdineovej univerzite v roku 2011. Získanie právnického titulu však automaticky neoprávňuje človeka na výkon právnickej praxe.
Denník The Wall Street Journal informoval, že Zachariaová, ktorá sa opakovane prezentuje ako právnička, v roku 2011 neuspela na kalifornskej advokátskej skúške. Ona sama tvrdila, že pred vstupom do politiky pôsobila ako advokátka, a aj Trump ju označil za právničku. Médiám sa však nepodarilo nájsť dôkazy o tom, že by niekedy mala licenciu na výkon advokátskej činnosti v USA.
„Vy ste nezložila advokátsku skúšku, je to tak?“ spýtal sa Zachariaovej moderátor televízie Fox News Sean Hannity v rozhovore vo štvrtok neskoro večer. „Správne,“ potvrdila novopečená hovorkyňa. Na otázku, či skúšku niekedy opakovala, odpovedala, že nie.
Americká organizácia Campaign for Accountability dohliadajúca na zodpovednosť verejných činiteľov už skôr podala sťažnosť Kalifornskej advokátskej komore a požiadala ju, aby preskúmala, či Zachariaová neporušila zákon tým, že sa opakovane vydávala za právničku bez príslušného oprávnenia.
Zachariaová v inom rozhovore povedala, že sa na advokátsku skúšku prihlásila, ale potom ju rozptýlili a zahltili plány presťahovať sa za svojím manželom do Číny.
„Výsledky sú vlastne nepodstatné, lebo som vedela, že v Číne tú skúšku nebudem potrebovať, a krátko na to sme odišli,“ uviedla. v Pekingu pracovala ako právnička vo veľkej čínskej advokátskej kancelárii.
„Mnohí ľudia z oboru“ ju uistili, že vzhľadom na svoje právnické vzdelanie a skúsenosti s obchodným právom získané v Číne sa môže „označovať za právničku, nie za advokátku… a poskytovať právne analýzy, nie právne poradenstvo“, citovala jej slová agentúra AFP.
Otázky vyvolalo aj jej prvé vystúpenie v úlohe hovorkyne Bieleho domu v utorok (13. 10.). Na nezvyčajne krátkom tlačovom brífingu sa vo veľkej miere spoliehala na vopred pripravené poznámky a odpovedala na otázky len troch novinárov. Pri niektorých odpovediach sa pomýlila a v jednom momente prezidenta omylom označila za svojho manžela.
Trump však prvé vystúpenie Zachariaovej ocenil. V rozhovoroch neskôr povedala, že aj keď sa na brífing poriadne pripravila, na samotnú prípravu mala málo času. V rozhovore s Hannitym uznala, že sa nemala púšťať do odpovedania na novinárske otázky. (TASR, AP, AFP)
Ich rozhovor bol venovaný násiliu voči drúzskej menšine v Sýrii.
Netanjahu tým vôbec prvýkrát potvrdil, že bol v priamom kontakte so sýrskym lídrom.
Netanjahu neuviedol, kedy presne sa telefonát so Šarom uskutočnil. Naznačil však, že to bolo v júli 2025 počas stretov v provincii Suwajdá na juhu Sýrie, keď sa tam odohrávali boje medzi drúzskymi ozbrojenými skupinami, beduínskymi bojovníkmi a vládnymi bezpečnostnými zložkami.
Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) po ozbrojených potýčkach zahynulo viac ako dvetisíc ľudí vrátane 789 drúzskych civilistov. Komisia zriadená vtedy sýrskou vládou uviedla, že zdokumentovala 1 760 obetí.
Izrael, v ktorom žije početná drúzska komunita, počas stretov vojensky zasiahol. S odôvodnením, že bráni túto menšinu, podnikol útoky v provincii Suwajdá, ako aj na vládne ciele v Damasku. (AFP, TASR)
