V súčasnosti sa bude zameriavať na obnovu krajiny a pátranie po nezvestných.
Záplavy z 26. augusta postihli región na nepálsko-čínskej hranici a vyžiadali si najmenej 1 455 mŕtvych. Ďalších minimálne 5 285 ľudí je nezvestných a zachrániť sa podarilo 13 795 osôb.
„Prechádzame z fázy pátrania a záchrany do fázy pátrania a obnovy,“ povedal pre agentúru Reuters šéf Národného centra pre núdzové operácie Phánindra Paudel.
Úrady podľa jeho slov prehodnocujú, ako legálne vyhlásiť nezvestné osoby za mŕtve, aby tak umožnili ich rodinám alebo príbuzným vybaviť poistenie, bankové a iné právne formality.
„Začíname s náležitými postupmi na vybavenie požadovaných právnych formalít,“ skonštatoval Paudel.
Dharam Radž Uprétí, šéf Národnej agentúry pre znižovanie rizika a zvládanie katastrof, poznamenal, že úrady už nebudú aktívne hľadať telá, budú však získavať akékoľvek pozostatky, majetok alebo ďalšie cennosti, ktoré počas procesu obnovy nájdu. V prípade potreby sa budú naďalej vykonávať núdzové záchranné akcie, doplnil Uprétí.
Nepálski predstavitelia už predtým vyhlásili, že na skorú obnovu a návrat tisícov ľudí do bežného života, ktorých povodne vysídlili, bude potrebných takmer päť miliárd dolárov. (TASR, Reuters)
Kyjev sa dlhodobo snaží obmedziť úspešnosť ruských dronov a rakiet, ktoré nivočia ukrajinskú metropolu. Drony s prúdovým pohonom sú rýchlejšie a preto sa dajú ťažšie zachytiť v porovnaní s tradičnými modelmi podľa pôvodne iránskych dronov typu Šahíd.
V rámci protiopatrení „sa v súčasnosti na mostoch umiestňujú robotické veže“, uviedol hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat. Už sa podarilo zostreliť tieto drony vrátane väčšej, rýchlejšej a výkonnejšej verzie Geran-5, povedal. Pre AFP vysvetlil, že nové veže využívajú „strojové videnie a umelú inteligenciu na odstránenie ľudského faktora a podnikanie úderov“.
Poradca ukrajinského prezidenta pre rozvoj obranných technológií Serhij Beskrestnov cez víkend na platforme Telegram vysvetlil, že nové automatizované veže predstavujú „inovatívne ukrajinské riešenie na zostreľovanie (dronov) prostredníctvom guľometov riadených umelou inteligenciou“. Podľa jeho slov sa v Kyjeve umiestnilo dvanásť takýchto veží a do budúcna pribudnú ďalšie.
Ihnat upresnil, že veže majú „dosah vyše jedného kilometra a fungujú za priaznivých podmienok, keď je vhodný uhol útoku“. „Nejde o žiadny všeliek,“ dodal. Veže sú súčasťou „integrovaného systému protivzdušnej obrany, ktorý umožňuje zasahovať tieto ciele na rôznych úrovniach“.
Ukrajina urýchľuje zapájanie umelej inteligencie do svojej obrany a túto technológiu už využíva na fronte pri riadení dronov, vyhľadávaní cieľov a koordináciu rozsiahlych operácií. (TASR, AFP)
Rusko sa usiluje posilniť svoj vplyv v tomto regióne.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v Moskve privítal ministra zahraničných vecí Talibanu Amíra Chána Muttakího gratuláciou k výročiu oslobodenia Afganistanu od kontingentu NATO.
„Päť rokov je krátky čas na prekonanie následkov mnohých desaťročí okupácie, no výsledky vašej vlády sú zrejmé a my ich vítame,“ povedal Lavrov. Vyzdvihol úspechy Talibanu v boji proti skupine Islamský štát a iným extrémistom, ako aj úsilie potlačiť obchodovanie s drogami.
Taliban sa vrátil k moci v Afganistane v auguste 2021 po stiahnutí síl USA a NATO. Hnutie, ktoré uplatňuje radikálny výklad islamského práva, sa odvtedy snaží o medzinárodné uznanie.
Vládu Talibanu ako prvá krajina v júli 2025 uznalo Rusko, predtým ho vyradilo zo svojho zoznamu zakázaných organizácií. Taliban odvtedy nadviazal diplomatické styky aj so štátmi ako Čína a Spojené arabské emiráty. Na svetovej scéne je stále pomerne izolovaný najmä pre diskrimináciu žien, konštatovala AP.
Lavrov na pondelkových rozhovoroch povedal, že „silná vojenská mašinéria Spojených štátoch a ich spojencov z NATO bola zlomená bojovým duchom a odolnosťou Afgancov“.
Sovietsky zväz viedol v Afganistane takmer desať rokov vojenskú intervenciu, ktorá sa začala v decembri 1979. Sovietske vojská počas nej bojovali proti afganským mudžahedínom, ktorých podporovali aj Spojené štáty a ďalšie krajiny. Poslední sovietski vojaci z Afganistanu odišli vo februári 1989.
Rusko sa v uplynulom desaťročí snaží posilniť svoj vplyv v tomto regióne a vedie pravidelné konzultácie o Afganistane za účasti vysokých predstaviteľov Talibanu a susedných krajín.
Lavrov podotkol, že „úspechy (Talibanu) v boji proti narkotikám a terorizmu sú do značnej miery spojené s pokračujúcou vojensko-technickou spoluprácou medzi našimi krajinami“.
Zopakoval, že Moskva považuje prípadnú prítomnosť vojenskej infraštruktúry NATO na území Afganistanu a susedných štátov za kategoricky neprijateľnú. „Historické skúsenosti ukazujú, že takáto prítomnosť so sebou prináša destabilizáciu a eskalujúci konflikt,“ vyhlásil. Zdôraznil tiež, že Rusko bude Afganistanu naďalej poskytovať humanitárnu pomoc.
Na rozhovoroch v Moskve sa zúčastnili aj predstavitelia Číny, Indie, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Pakistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu.
Vyslanec ruského prezidenta pre Afganistan Zamir Kabulov novinárom povedal, že Moskva je pripravená prispieť k zmierneniu napätia medzi Afganistanom a Pakistanom. Cezhraničné boje medzi susednými krajinami pretrvávajú napriek medzinárodnému sprostredkovateľskému úsiliu.
Pakistan obviňuje vládu Talibanu, že poskytuje útočisko militantom zodpovedným za útoky na svojom území, najmä organizácii Tehríke Tálibán Pákistán (TTP), známej ako pakistanský Taliban. (TASR, AP)
Varovanie vydalo v stanovisku Koordinačné centrum pre humanitárne operácie (HOCC).
Centrum spravujú húsíovia. Saudskoarabský vzdušný priestor „bude dejiskom operácií našich ozbrojených síl“, pokiaľ bude „agresia“ zo strany kráľovstva pokračovať, uviedlo centrum podľa jemenskej agentúry Saba.
Podľa AFP však povstalci udelili výnimku pre vzdušný priestor nad posvätnými mestami Mekka a Medina.
Jemenská vláda v nedeľu ohlásila začiatok novej vojenskej operácie. Cieľom je získať späť oblasti ovládané húsíjmi, ktorí v uplynulých týždňoch zaznamenali významné územné zisky.
Armáda následne v pondelok oznámila rozsiahlu sériu útokov voči proiránskym povstalcom, do ktorých sa zapojila aj Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia podporujúca medzinárodne uznávanú vládu Jemenu.
Húsíovia v septembri obsadili rozsiahle časti pobrežia Červeného mora vrátane strategického prielivu Báb al-Mandab. Podľa OSN si táto ofenzíva vyžiadala stovky mŕtvych na oboch stranách konfliktu a vyhnala z domovov viac než 145-tisíc ľudí. (TASR, AFP, Reuters)
Ruské ministerstvo obrany pôvodne informovalo o šiestich obetiach.
Úplný zoznam mŕtvych osôb na palube lietadla spolu s ich fotografiami zverejnila na sociálnej sieti verejná skupina v dedine Seryševo, neďaleko leteckej základne Ukrainka. Nezávislý ruský portál Mediazona informácie overil a zistil, že všetky obete slúžili v strategickom letectve.
Na príspevok s identifikovanými obeťami havárie ako prvý upozornil analytik spravodajstva z otvorených zdrojov (OSINT) vystupujúci pod pseudonymom Duke Garland. Medzi obeťami havárie boli podplukovník Fedor Pavljukov a majori Andrej Gerasimov a Andrej Lobanov, ktorí sú podľa ukrajinského projektu Kniha katov zodpovední za vojnové zločiny na Ukrajine.
Havária môže podľa webu Militarnyj súvisieť so značným zaťažením ruskej flotily strategických bombardérov Tu-95MS. Po operácii Pavučina ukrajinskej SBU proti strategickým letiskám sa základňa Ukrajinka stala jednou z hlavných základní pre diaľkové letectvo.
Ako poznamenáva nezávislý ruský investigatívny portál The Insider, štandardný bojový let proti Ukrajine teraz trvá približne 23 hodín a môže presiahnuť vzdialenosť dvanásťtisíc kilometrov. To zvyšuje opotrebovanie lietadiel, z ktorých mnohé boli vyrobené počas sovietskej éry, ako aj záťaž pre letové posádky i personál údržby.
Rusko má podľa zahraničných vojenských analytikov približne 40 operačne použiteľných bombardérov Tu-95MS/MSM, hoci ich celkový počet je vyšší. Sú určené na odpaľovanie riadených striel s plochou dráhou letu – modernizovaná verzia môže niesť až 14 rakiet. (TASR)
Dodal, že hlavným orgánom s kompetenciou v tejto oblasti je Rospotrebnadzor, čiže národný úrad pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa.
„Práve na jeho oficiálne vyjadrenia treba brať ohľad, a nie na rôzne jalové reči či špekulácie,“ zdôraznil hovorca Kremľa, pričom dodal, že v Rospotrebnadzore „pracujú vysokokvalifikovaní odborníci v tejto oblasti“.
Peskov súčasne poznamenal, že v reakcii na šíriace sa fámy o údajnej nákaze morom v Irkutskej oblasti Rospotrebnadzor situáciu preskúmal a konštatoval, že „sanitárno-epidemiologická situácia v regióne zostáva stabilná“. Spresnil, že u ženy, ktorej ochorenie vyvolalo rozruch v miestnej tlači, bola určená diagnóza „zápal pľúc neznámej etiológie“.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty monitorujú správy o údajnej nákaze morom v ruskom laboratóriu, ale nie je „dôvod na znepokojenie“.
„Cestovanie medzi USA a Ruskom je, samozrejme, veľmi obmedzené, ale ako pri všetkom ostatnom – ak by niečo také uniklo, mohlo by sa to rýchlo rozšíriť,“ povedal Rubio na základni Andrews novinárom pred odletom na Island.
„Nemyslím si, že je to dôvod na znepokojenie, no vyžaduje si to pozornosť a potrebu mať situáciu pod dohľadom. A presne to aj robíme,“ dodal. (TASR, AFP, TASS)
Podľa nigérijských vzdušných síl išlo o turbovrtuľové lietadlo ATR-42.
Lietadlo bolo na rutinnej misii do mesta Lagos, keď havarovalo v štáte Ondo, uviedol nigérijský minister letectva Festus Keyamo.
Incident vyvolal rozsiahle pátracie a záchranné operácie, oznámili tamojšie úrady. Rozsah poškodenia lietadla nebol bezprostredne známy a oficiálne nie je potvrdený ani počet obetí. (TASR, AP)
Povedal to na tlačovej konferencii po rokovaní vlády v súvislosti s cenami pohonných látok.
Zároveň uviedol, že česká vláda neplánuje pri nafte a benzíne znížiť DPH, ako to nedávno urobilo Poľsko.
Babiš rozhodnutie neznižovať DPH vysvetlil slovami, že ceny pohonných látok už v Česku klesli po tom, ako ich vláda začala od októbra opäť regulovať. Zároveň zdôraznil, že Česko rokuje o dlhodobých kontraktoch, aby si zaistilo dostatok suroviny pre rafinérie.
Dodal tiež, že v utorok (6. 10.) na online hovore Koalície priateľov konkurencieschopnosti opäť zopakuje nutnosť odložiť ETS 2. Ak sa tak nestane, bude to podľa neho znamenať ďalší úbytok rafinérskych kapacít v Európe.
„Ja si myslím, že Európa by mala začať znovu investovať do ťažby plynu a ropy. Hovoril som o tom s rumunským prezidentom, ktorý ma informoval, že Rumunsko má tiež taký plán, že by znova začali ťažiť zásoby zemného plynu. Situácia sa mení, americký prezident povedal, že nejaké emisie ho nezaujímajú,“ povedal Babiš.
Ak sa nestane nič zásadné, vrátane výrokov prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ceny benzínu a nafty by sa podľa českého premiéra mali udržať na súčasnej úrovni. Situácii tiež podľa jeho slov pomôže aj plánované uvoľnenie strategických zásob nafty, o čom minulý týždeň v piatok rozhodli lídri štátov G7.
eské ministerstvo financií sa od 1. októbra vrátilo k regulácii cien benzínu a nafty. Každý deň vyhlasuje ich maximálne ceny, ktoré odvodzuje od cenového priemeru na burze a tiež z regulovanej marže obchodníkov vo výške 2,50 koruny za liter. Vláda okrem toho rozhodla aj o uvalení dočasnej mimoriadnej dane na rafinérie. (TASR)
Amín Násir, generálny riaditeľ saudsko-arabskej ropnej spoločnosti, sa tak vyjadril len niekoľko dní po tom, ako sa krajiny G7 dohodli na uvoľnení ropy a nafty zo svojich rezerv s cieľom zmierniť obavy o dodávky.
„Systém je už teraz napätý,“ vyhlásil Násir na konferencii o energetike Energy Intelligence Forum v Londýne. „A keďže svet sa môže spoľahnúť len na veľmi málo iných vecí, je vankúš odolnosti dodávok hrozivo nízky,“ dodal.
Krajiny G7 sa v koordinácii s Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA) v piatok (2. 10.) dohodli na okamžitom uvoľnení 100 miliónov barelov (barel = 159 litrov) nafty a ropy.
Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler prekonal export ropy z Blízkeho východu, bez zarátania Iránu, minulý týždeň svoju predvojnovú úroveň napriek útokom na lode v Hormuzskom prielive.
Násir však v pondelok (5. 10.) varoval pred pozeraním sa na údaje o celkových rezervách a poznamenal, že disponibilných je menej ako desať percent. Veľká časť rezerv, ktoré krajiny deklarujú, predstavuje minimálny objem potrebný na udržanie prevádzkyschopnosti infraštruktúry, poznamenal. (TASR, AFP)
Chce ho chrániť pred zneužitím generatívnou umelou inteligenciou.
Vyplýva to z databázy Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Talianska premiérka tak podľa denníka La Repubblica urobila pre obavy zo zneužitia svojho hlasu v podvodoch a takzvaných deepfake často vytvorených za použitia umelej inteligencie a ďalších technológií.
EUIPO vo svojej databáze uviedol, že v pondelok (5. 10.) zaregistroval žiadosť podanú Giorgiou Meloniovou. Obsah žiadosti je krátka päťsekundová nahrávka, na ktorej premiérka hovorí: „Som Giorgia Meloniová“. O registrácii úrad ešte len rozhodne. Podľa databázy EUIPO podobné žiadosti od iných popredných európskych politikov nezaregistroval.
Skôr ako premiérka podali podobnú žiadosť aj niektorí talianski herci, napísal denník La Repubblica. Umelci sa tým chcú chrániť pred zneužitím svojho hlasu umelou inteligenciou.
Meloniová figuruje ako poškodená v procese na Sardínii kvôli šíreniu pornografických obsahov upravených tak, aby postavy mali tvár talianskej političky. Tieto obsahy vznikli ešte predtým, ako sa stala šéfkou talianskej vlády. Na svojich účtoch na sociálnych sieťach potom Meloniová občas upozorňuje na upravené fotografie s jej tvárou dosadenou na telo iných, často sporo odetých, žien.
V roku 2025 taliansky parlament schválil zákon, ktorý trestá jedným až piatimi rokmi odňatia slobody používanie umelej inteligencie s cieľom oklamať ďalších ľudí. (ČTK, La Repubblica)
