Svet

Informujú o tom americké médiá. 

Podľa serveru Axios lídri hovorili o stave rokovaní s Iránom a Netanjahu naliehal na amerického prezidenta, aby začal údery proti Iránu bezprostredne po amerických voľbách do Kongresu, zatiaľ čo Trump chce počkať na dokončenie rokovaní. Axios sa odvoláva na jedného amerického a jedného izraelského predstaviteľa.

Izraelský zdroj opísal hovor ako náročný. Americký zdroj povedal, že hovor bol priamy.

Trump od začiatku vojny, ktorá trvá osem mesiacov, kombinuje vojenské údery proti Iránu so snahou dosiahnuť dohodu, ktorá by umožnila začať mierové rokovania a plne obnoviť prevádzku v Hormuzskom prielive, dôležitej trase pre prepravu ropy a zemného plynu.

V sobotu (31. 10.) novinárom povedal, že rokovania s Teheránom o ukončení vojny pokračujú dobre, zároveň však dodal, že zostávajú ešte jeden či dva ciele, o ktoré sa treba postarať. Washington podľa neho s ďalšou vojenskou akciou neponáhľa, pretože už výrazne oslabil iránsku armádu aj jadrový program.

Telefonát Trumpa s Netanjahuom sa uskutočnil po tom, ako iránsky bezpečnostný činiteľ Mohsen Rezáí v sobotu oznámil, že dostal list od amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý sa usiluje o obnovenie pozastavených rokovaní. O snahe sprostredkovateľov vrátiť rozhovory k rokovaciemu stolu svedčia aj informácie agentúr, že iránski vyjednávači rokujú so sprostredkovateľmi z Kataru o dohode, ktorá by ukončila konflikt.

Trump čelí v súvislosti s vojnou na Blízkom východe obrovskému politickému tlaku. Voliči sú rozhorčení pre rast cien pohonných látok a ďalšie zvyšovanie životných nákladov, hnev by mohli ventilovať pri volebných urnách. (ČTK, AFP)

potvrdil ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Šesťdňové prímerie v Oleškách a okolitej oblasti – najdlhšie lokálne prímerie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 – bolo sprostredkovaná americkou prvou dámou Melaniou Trumpovou. Skončilo sa v nedeľu (1. 11.) o polnoci moskovského času (22.00 h SEČ).      

Prímerie od utorka podľa ukrajinských a ruských predstaviteľov prebiehalo bez porušení. Umožnilo odmínovanie ciest a dodanie potravín, liekov a ďalších zásob do mesta.

Počas trvania prímeria sa z mesta podarilo evakuovať na Ukrajinu viac než 500 obyvateľov. Najprv ich prepravili po zemi cez polostrov Krym do Ruska, následne letecky do Bieloruska a na územie Ukrajiny vstúpili cez Kyjevskú a Černihivskú oblasť.

Ruská armáda obsadila Olešky v úvode invázie na Ukrajinu. Na jeseň 2022 sa ruské jednotky z Chersona stiahli na východný breh rieky Dneper, kde ležia aj Olešky. Obyvatelia, ktorý mesto nemohli bezpečne opustiť, odvtedy zápasili s nedostatkom potravín, vody a liekov.

V meste pred vojnou žilo približne 24-tisíc obyvateľov, z nich dvetisíc tam zostalo do evakuácie počas súčasného prímeria. Počty evakuovaných ani tých, ktorí sa rozhodli v meste zostať, nezverejnili. (TASR, AFP)

Aktualizované 22.37 h.

Stroj letel z medzinárodného letiska Austin-Bergstrom v Texase a mieril na Bahamy.

Zatiaľ nie je jasné, či si nehoda vyžiadala zranených na zemi ani či niekto z deviatich ľudí na palube prežil. Denník New York Post napísal, že úrady hovoria o niekoľkých mŕtvych.

Záznam z miesta nehody ukazuje, ako lietadlo strmo klesá z oblohy a potom sa blízko hlavnej cesty premení na obrovskú ohnivú guľu. Nehoda zanechala vo vozovke obrovský kráter, z ktorého šľahali plamene. Na záberoch je tiež vidieť, ako sa k miestu zbiehajú ľudia a sú v šoku z toho, že lietadlo dopadlo neďaleko od domov. Z miesta nešťastia sa valí čierny dym.

ktorá sa snažila zabrániť Aljaške v potvrdení prípadnej porážky republikánskeho senátora Dana Sullivana v utorkových voľbách.

Podľa sudkyne by uplatnenie žaloby bolo neuskutočniteľné.

Spor sa týkal možnosti, že výsledok hlasovania ovplyvní hlasy za iného kandidáta s rovnakým menom. Rozhodnutie je ďalšou ranou pre Trumpove snahy presadiť väčšiu úlohu federálnej vlády vo voľbách, ktoré sú podľa ústavy USA v kompetencii jednotlivých štátov.

V súboji o senátorské kreslo sa Sullivan stretne s demokratkou a bývalou členkou Snemovne reprezentantov Mary Peltolovou. Výsledok môže byť dôležitý pre snahu republikánov udržať si po voľbách kontrolu nad Senátom.

Ministerstvo spravodlivosti požiadalo súd, aby zablokoval potvrdenie výsledkov v prípade, že voľby prehrá doterajší republikánsky senátor Dan Sullivan, a to preto, že mu hlasy odlákal druhý kandidát, ktorý sa rovnako volá Dan Sullivan.

Podľa Trumpa a žaloby sa Peltolová pokúsila získať neférovú výhodu tým, že do volieb nasadila ďalšieho, menej významného kandidáta menom Sullivan, aby zmiatla voličov, ktorí mali v úmysle podporiť doterajšieho republikánskeho senátora.

Trumpova administratíva v poslednom čase zvyšuje tlak na štáty, aby jej poskytli údaje z registrov voličov, a presadzuje prísnejšie pravidlá pre zabezpečenie dôveryhodnosti hlasovania. Kritici, vrátane demokratických aj niektorých republikánskych volebných predstaviteľov, tento postup považujú za neprimerané zasahovanie federálnej vlády do právomocí štátov.

Dan S. Sullivan je na hlasovacom lístku podľa webu stanice CNN uvedený ako registrovaný republikán a „úradujúci“, čo pripomína, že je v súčasnosti senátorom. Daniel J. Sullivan Jr. je uvedený iba svojím menom bez toho, aby u neho bolo spomenuté, že je tiež registrovaným republikánom.

Daniel J. Sullivan Jr. už skôr uviedol, že kandiduje na základe svojho vlastného rozhodnutia. Republikáni však tvrdia, že ho nastrčili demokrati, aby získal niektoré z hlasov, ktoré by inak pripadli existujúcemu senátorovi. (ČTK, Reuters)

ako sa skončí platnosť lokálneho prímeria dohodnutého pre neďaleké mesto Olešky.

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ medzitým pre agentúru AFP povedal, že Rusko odmietlo ponuku Kyjeva na predĺženie prímeria v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ponuku podľa neho predložilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Šesťdňové prímerie v Oleškách a okolitej oblasti – najdlhšie lokálne prímerie od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 – bolo dosiahnuté po sprostredkovaní americkej prvej dámy Melanie Trumpovej a so zapojením pápeža Leva XIV. Vypršať má v nedeľu (1. 11.) o polnoci moskovského času (22.00 h SEČ).

„Jednotky civilno-vojenskej spolupráce skupiny síl Juh v spolupráci so zástupcami miestnych úradov evakuovali 167 civilistov na bezpečnejšie miesta v Chersonskej oblasti,“ uviedol ukrajinský generálny štáb na sieti Telegram. Medzi evakuovanými podľa neho bolo 22 detí a 21 ľudí s obmedzenou mobilitou.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin vyzval obyvateľov na ostražitosť v čase končiaceho sa prímeria. „Dôrazne vás žiadam, aby ste nenavštevovali takzvané červené zóny – oblasti a obce neďaleko Dnepra,“ napísal na Telegrame s tým, intenzita ruských útokov je tam vysoká.

Prímerie od utorka podľa ukrajinských a ruských predstaviteľov prebiehalo bez porušení. Umožnilo odmínovanie ciest a dodanie potravín, liekov a ďalších zásob do mesta.

Ruská armáda obsadila Olešky v úvode invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Na jeseň 2022 sa ruské jednotky z Chersona stiahli na východný breh rieky Dneper, kde ležia aj Olešky. Obyvatelia, ktorý mesto nemohli bezpečne opustiť, odvtedy čelili nedostatku potravín, vody a liekov.

V meste pred vojnou žilo približne 24-tisíc obyvateľov, z nich dvetisíc tam zostalo do evakuácie počas súčasného prímeria. Počty evakuovaných ani tých, ktorí sa rozhodli v meste zostať, nezverejnili. (TASR, Reuters)

Všetky štyri osoby vyviazli s ľahkými zraneniami a boli prevezené do nemocnice.

Carrie Thorpeová, ktorá v oblasti pracuje, miestnej stanici KNXV povedala, že hrom bol taký hlasný, že mala pocit, akoby sa budova otriasla.

Jedna pacientka uviedla, že držala dáždnik a cez neho cítila elektrický výboj, uviedol Joseph Rivera z hasičského zboru v El Mirage.

Hasiči varovali, že sa očakáva ďalšie nepriaznivé počasie a že v takýchto situáciách je dôležité zostať vo vnútri. (ČTK, ABC News)

Podľa agentúr to vyplýva z prieskumov zverejnených po zatvorení volebných miestností.

Podľa prvotných odhadov získala Jotovová 51 percent hlasov. Jej súper a bývalý premiér Andrej Giurov získal 45 percent hlasov.

Ak by sa výsledky takzvaných exit pollov potvrdili, Jotovová by sa stala prvou zvolenou prezidentkou v histórii Bulharska. Prvé čiastočné oficiálne výsledky sa očakávajú dnes neskoro večer.

Druhé kolo prezidentských volieb sprevádzal rovnako ako kolo prvé pred týždňom nezáujem voličov. Podľa posledných údajov zverejnených volebnou komisiou o 16.00 h dosahovala účasť 19,33 percenta. V prvom kole bola v rovnakom čase ešte o niečo nižšia, a to 18,3 percenta.

Jotovová aj Gjurov kandidovali ako nezávislí, mali však podporu protichodných politických táborov a presadzovali rozdielne prístupy k zahraničnej politike i geopolitickému smerovaniu Bulharska. V predvolebnej debate sa Jotovová predstavila ako kandidátka, ktorá dokáže zaručiť mier v regióne a zachovať vyváženejšie diplomatické vzťahy s Ruskom.

Jotovovú podporila vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana (BSP), ktorej členkou v minulosti bola, a nacionalistická strana VMRO. Jej prípadné víťazstvo by znamenalo upevnenie moci Progresívneho Bulharska a premiéra Radeva. Jotovová bola jeho viceprezidentkou v čase, keď Radev zastával prezidentský úrad.

Ekonóma Gjurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene, ktorej bol v minulosti členom. Vo svojej kampani sa však snažil vystupovať nezávisle od straníckej politiky. Gjurov stál na čele dočasnej vlády od februára do mája tohto roka a v tomto krátkom období podpísal bezpečnostnú zmluvu s Ukrajinou. (ČTK, TASR, DPA, AFP)

Aktualizované: o 19.49 h.

Poplach už medzičasom odvolala.

Obyvateľov týchto oblastí predtým vyzvala, aby z bezpečnostných dôvodov zostali vo svojich domovoch.

Lotyšské ozbrojené sily vydali varovanie o 18.57 h miestneho času (17.57 h SEČ). Obyvatelia oboch regiónov dostali prostredníctvom systému hromadných správ oranžové upozornenie, ktoré signalizuje potvrdenú hrozbu vo vzdušnom priestore a vyžaduje okamžité konanie podľa pokynov úradov.

Poplach odvolali o 19.30 h miestneho času (18.30 h SEČ). Podľa armády neidentifikovaný lietajúci objekt opustil lotyšský vzdušný priestor o 19.16 h (18.16 h SEČ) po prekročení hranice s Ruskom. (TASR, LSM, Reuters)

ktorá by ukončila americko-izraelskú vojnu proti Iránu.

Rozhovory sa konajú v čase obáv, že by sa konflikt mohol po amerických voľbách do Kongresu 3. novembra znovu vyostriť.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že Spojené štáty do volieb neplánujú ďalšie útoky na Irán a že rozhovory s Teheránom sú produktívne. Ďalší vojenský zásah po voľbách však nevylúčil.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí v rozhovore v štátnych médiách uviedol, že rokovania s katarskými sprostredkovateľmi pokračujú a ich cieľom je ďalšia konzultácia o možnostiach riešenia konfliktu. Dodal, že Teherán je pripravený ako na obranu, tak na diplomaciu. Diskusie o dvojdňovom návrhu podľa neho zatiaľ pokračujú.

Katarská televízna stanica al-Džazíra citovala Arakčího, ktorý v sobotňajšom (31. 10.) rozhovore uviedol, že iránski a katarskí vyjednávači vypracovali návrh na znovuotvorenie Hormuzského prielivu do dvoch dní od prípadnej dohody s Washingtonom.

Irán opakovane varoval, že na prípadné nové útoky odpovie údermi na americké a izraelské ciele v susedných krajinách. Osem mesiacov trvajúca vojna naďalej narúša globálne dodávky ropy a rozširuje sa do ďalších častí Blízkeho východu.

Arakčí v súvislosti s rokovaním s katarskými predstaviteľmi uviedol, že Teherán sa snaží nájsť diplomatické riešenie, zároveň však dúfa, že aj druhá strana dá prednosť diplomacii pred inými možnosťami. Iránsky najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí v sobotu nariadil ozbrojeným silám, aby boli pripravené na prípadný útok. Armáda následne oznámila kroky na posilnenie svojej bojovej pripravenosti.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v sobotu uviedol, že Trump sa ešte nerozhodol, či začne nové údery proti Iránu. Uprednostňoval by však diplomatické riešenie konfliktu. (ČTK, Reuters)

Vyjednávači budú v najbližších týždňoch pracovať na jej príprave.

Rozhovor naznačil nový posun v obchodnom spore medzi oboma krajinami, a to krátko pred voľbami do Kongresu USA.

Carney uviedol, že rozhovor nadviazal na nedávne diskusie o podobe dohody, ktorá by vytvorila pracovné miesta, znížila náklady pre domácnosti a ochránila kanadskú kultúru či suverenitu. „Naše tímy budú v nasledujúcich týždňoch pracovať na tom, aby tento výsledok dosiahli,“ napísal premiér na sociálnej sieti X.

Optimistické hodnotenie rozhovoru predstavuje obrat oproti augustu, keď Kanada odstúpila od rokovaní. Odmietla totiž požiadavky USA, ktoré podľa Carneyho ohrozovali kanadskú suverenitu, ochranu francúzštiny a automobilový priemysel. Trump následne reagoval 50-percentným clom na kanadský tovar. Ottawa odpovedala odvetnými opatreniami.

Rokovania odvtedy pokračovali, ich pokrok však nebol stabilný. Carney minulý týždeň uviedol, že sa mierne zintenzívnili. Zároveň trval na tom, že k prípadnému posunu dochádza preto, lebo Washington sa približuje k pozíciám Kanady

Obe strany diskutujú o možnom zmiernení amerických ciel na kanadskú oceľ a automobily. Podrobnosti prípadnej dohody však zatiaľ nezverejnili.

Obchodná vojna Trumpovej administratívy s Kanadou sa stala jednou z tém volieb do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Výrazne rezonuje najmä v štátoch Michigan a Maine, kde republikánski kandidáti čelia tlaku pre clá poškodzujúce miestne podniky. Republikánsky kandidát do Senátu za Michigan Mike Rogers vyzval na ukončenie colného sporu.

Obchodný konflikt a Trumpove opakované hrozby, že urobí z Kanady 51. štát USA, prinútili Carneyho nadväzovať nové partnerstvá. Kanada a Európska únia v piatok odštartovali novú spoluprácu v oblasti hospodárstva a bezpečnosti. (TASR, AP)