Svet

Plány vládnej koalície ANO, SPD a Motoristov však nemení.

Svoj program splní, zruší poplatky pre občanov a firmy, povedal dnes novinárom pred odletom na rokovanie s poľským premiérom Donaldom Tuskom do Varšavy.

Demonštrácie považuje za právo občanov. Spomenul, že sledoval utorkové obmedzené vysielanie ČT, ktoré bolo podľa neho zaujímavé, a vyzdvihol archívne relácie o výstavbe metra či panelových domov.

Zamestnanci ČT a ČRo štrajkovali kvôli plánu vlády presunúť financovanie z koncesionárskych poplatkov do štátneho rozpočtu, čo podľa nich môže ovplyvniť nezávislosť a stabilitu oboch verejnoprávnych médií.

Rádio aj televízia namiesto živého vysielania celý deň vysielali prevažne archívne relácie, zatiaľ čo spravodajstvo týkajúce sa politického diania, kultúry, športu či počasia obmedzili na základné informácie.

Poobede sa na podporu verejnoprávnych médií konali zhromaždenia na pražskom Václavskom námestí, v centre Brna, Ostravy aj v ďalších väčších mestách. K protestu sa pridali vysokoškolskí študenti, divadlá a ďalšie inštitúcie po celej republike.

Cez víkend Babiš pripustil, že o konkrétnej podobe financovania verejnoprávnych médií sa ešte bude diskutovať. Obmedzenie nezávislosti médií podľa neho nehrozí. Argumenty štrajkujúcich už skôr odmietol aj minister kultúry Oto Klempíř.

Vládna koalícia napriek odporu opozície presadila návrh v prvom čítaní v Poslaneckej snemovni v sobotu 24. októbra o 4.36 h. Nezvyčajný čas schválenia sa stal symbolom následných protestov verejnosti.

Predstavitelia vlády argumentujú tým, že systém poplatkov platených občanmi je v Európe menšinový. Platí sa v desiatich krajinách, jedenásť ich už skôr zrušilo a ostatné mali iné spôsoby financovania.

Podľa organizátorov sa do štrajku zapojilo 1 376 zamestnancov a externistov Českého rozhlasu a 2 257 zamestnancov a spolupracovníkov Českej televízie. Televízia zamestnáva okolo 2 900 ľudí, rozhlas asi 1 380. (ČTK)

Stalo sa tak po tom, ako aktivisti a desiatky členov Kongresu varovali, že životy týchto ľudí by boli v ohrození.

Platnosť nariadenia federálnej sudkyne Valerie Caproniovej vyprší v sobotu, pričom do tohto termínu sa žiadne deportácie neplánujú.

V liste, ktorý inicioval kalifornský demokratický kongresman Scott Peters a podpísalo ho 65 ďalších členov Snemovne reprezentantov a Senátu, sa uvádza, že sú „mimoriadne znepokojení tým, že deportácie zraniteľných ľudí“ by ich vystavilo „prenasledovaniu, mučeniu alebo dokonca smrti“.

List poslali v pondelok ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi a ministrovi vnútornej bezpečnosti Markwaynovi Mullinovi.

Organizácie na ochranu práv imigrantov tiež varovali, že deportované osoby by mohli prenasledované úradmi pod vedením vládnuceho afganského radikálneho hnutia Taliban. Tisíce Afgancov utiekli z krajiny s obavami o vlastný život po tom, ako pomáhali americkej armáde a humanitárnym organizáciám.

Právny zástupca americkej vlády na utorňajšom súdnom pojednávaní uviedol, že Christopher George, zástupca riaditeľa pre presadzovanie imigračných predpisov a deportácie v rámci Imigračného a colného úradu (ICE), potvrdil, že úrad „nemá naplánované ani potvrdené žiadne charterové ani komerčné lety na účely deportácie afganských občanov“ do Afganistanu alebo Pakistanu, „a to minimálne do konca tohto týždňa“. Vláda zároveň uviedla, že ICE si takéto lety rezervuje niekoľko týždňov vopred. (TASR, AP)

Európska komisia reaguje na sériu kybernetických útokov na európske supermarkety. Vypočujte si celý prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál o 7:00:

To však odmietol, a neskôr sa vraj preto stal cieľom intenzívneho policajného sledovania.

Orbán na sociálnej sieti Facebook zverejnil vyhlásenie spolu s dokumentmi tajnej služby z roku 1982 a z konca 80. rokov. Urobil tak predtým, ako maďarská vláda v stredu začne so sprístupňovaním archívov tajnej polície z komunistickej éry.

„Na začiatku mojej vojenskej služby sa ma pokúsili získať na spoluprácu, ale odmietol som, takže tento pokus bol neúspešný,“ napísal bývalý maďarský premiér. „Neskôr som bol spolu s manželkou a kolegami z opozície pod neustálym dohľadom. Všetci sme boli cieľom tajných vyšetrovaní vedených štátnou stranou,“ dodal.

Dokumenty podľa Orbána odhalili, že „na nás nasadili informátorov a odpočúvacie zariadenia nainštalovali na našich pracoviskách, v domácnostiach, a dokonca aj v spálňach“.

Sprístupnenie archívov tajnej polície je podľa agentúry Reuters súčasťou záväzku premiéra Pétera Magyara umožniť Maďarom nahliadnuť do dokumentov a vysporiadať sa s totalitnou minulosťou krajiny.

Doteraz k nim mali prístup len výskumníci, pričom bežní občania mali možnosť požiadať o prístup len k vlastným alebo k záznamom blízkych rodinných príslušníkov.

V rokoch 1956 až 1989 evidovali v Maďarsku približne 55-tisíc tajných spolupracovníkov. (TASR, Reuters)

Podporili tým štrajk pracovníkov ČT a ČRo.

Do štrajku sa zapojilo 3 633 pracovníkov z oboch médií, teda väčšina. Vstúpili do neho z obavy pred stratou nezávislosti.

Koalícia schválila zákon, ktorý ruší koncesionárske poplatky a posunula ho do druhého čítania. Odmieta snahu ohroziť nezávislosť či zoštátnenie médií.

O tom, ako dopadol včerajší štrajk, akú mal podobu a čo bude nasledovať, sme sa v Ranných správach rozprávali so spolupracovníčkou STVR v Prahe Katarínou Vítkovou:

Jeden z nich, Anil Menon zverejnil video, v ktorom ukázal ako vyzerajú voľby z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Dodal, že on aj ďalší dvaja astronauti normálne vyplnili elektronický hlasovací lístok a bezpečne ho odoslali volebným úradníkom.

Má priniesť nový impulz spolupráci štyroch krajín a posilniť ich spoločný hlas v Európe.

Hostiteľom je prezident SR Peter Pellegrini, ktorý privíta českého prezidenta Petra Pavla, poľského prezidenta Karola Nawrockého a maďarského prezidenta Andrása Baku.

Stretnutie sa uskutoční v rozšírenom formáte za účasti predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa na prezidentskom samite V4 zúčastní prvýkrát. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta (KP) SR.

Samit sa zameria na oblasti spoločného záujmu a na možnosti, ako môžu krajiny V4 prostredníctvom užšej spolupráce posilniť svoje postavenie a presadzovať spoločné priority na európskej úrovni. Účasť predsedníčky EK zároveň vytvára príležitosť diskutovať o týchto prioritách aj v širšom európskom kontexte.

Tento prístup podľa KP SR nadväzuje na program slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začalo 1. júla. Pod heslom „V4 a Stronger Europe – Together for a Stronger Europe“ sa Slovensko usiluje o oživenie vyšehradskej spolupráce a posilnenie postavenia regiónu v Európe.

V centre rokovaní budú témy, ktoré sa dotýkajú budúcnosti Európy aj každodenného života jej obyvateľov. Jednou z hlavných tém bude rozširovanie Európskej únie a jeho význam pre dlhodobú stabilitu a bezpečnosť kontinentu.

Pozornosť sa bude venovať aj Ukrajine, najmä možnostiam pomoci jej obyvateľom pred zimou, povojnovej obnove krajiny a jej európskej perspektíve. Rokovať budú aj o dostupnosti a cenách energií.

Na rokovaní prezidentov o rozširovaní Európskej únie a situácii na Ukrajine sa zúčastní aj výkonná riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu Linda Kapustová Helbichová. Fond podľa KP podporuje spoločné projekty v oblasti vzdelávania, vedy či kultúry.

Hlavné rokovania lídrov sa uskutočnia vo štvrtok na Trenčianskom hrade. Kultúrnu blízkosť krajín V4 pripomenie slávnostný koncert zoskupenia Lukáš Oravec V4 Quartet v Trenčianskej synagóge, ktoré tvoria hudobníci zo všetkých štyroch členských krajín.

Na záver si hlavy štátov prezrú aj most Fiesta, ktorého výstavba bola podporená z eurofondov a ktorý predstavuje konkrétny príklad európskej spolupráce v regióne.

Kancelária poukázala aj na mesto Trenčín, ktoré je v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry a má svoje miesto aj v histórii vyšehradskej spolupráce. Práve tam bola v roku 1335 uzavretá Trenčianska zmluva, ktorá predchádzala stretnutiu panovníkov vo Vyšehrade, na ktorého odkaz nadviazali zakladatelia dnešnej V4. (TASR)

Projekcie naznačujú zmenu v rozložení síl vo Washingtone.

Americká stanica CNN predpokladá, že demokrati prevezmú obidve komory Kongresu.

Výsledky priamo vo Washingtone sleduje redaktor Filip Jackuliak. Rozprávali sme sa s ním v Ranných správach:

Povedal to v rozhovore pre stanicu Fox News.

„Myslím si, že sčasti za to mohol Irán, ale zároveň ľudia pochopili dôležitosť toho, čo som v súvislosti s Iránom urobil,“ uviedol Trump v telefonickom rozhovore pre Fox News.

Americký prezident zároveň prekvapivo pochválil konkurenčných demokratov, keď vyhlásil, že po tom, čo vo voľbách uštedrili jeho Republikánskej strane drvivú porážku, odviedli podľa neho „dobrú prácu“.

„Myslím si, že demokrati odviedli dobrú prácu. Naozaj si to myslím. Myslím, že urobili kus dobrej práce. Tvrdo bojovali,“ povedal Trump pre Fox News a dodal, že vo vzduchu bola cítiť „zvláštna atmosféra“ a že on sám by sa „nemal cítiť previnilo“.

Trump zároveň vyhlásil, že konflikt v Iráne nie je skutočnou vojnou, ale iba „jemným konfliktom“, ktorý sa skončí hneď po voľbách.

Súčasne pripustil, že nespokojnosť voličov s rastúcimi cenami palív spojená s týmto konfliktom prispela k problémom republikánov v v kongresových voľbách. (TASR, AFP)

Uviedol to kanadský premiér Mark Carney.

Vzťahy medzi oboma susednými krajinami sú pritom od augusta napäté v dôsledku neúspešných obchodných rokovaní, uviedla agentúra Reuters.

„Žiadajú menej a ponúkajú viac, ale zatiaľ sme nedospeli k úplnej dohode,“ povedal Carney o priebehu rokovaní na stretnutí s predstaviteľmi krajín Britského spoločenstva národov (Commonwealth), ktorého členom je aj Kanada.

Carney podľa kanadskej stanice CBC uviedol, že po výraznom zlyhaní obchodných rokovaní v auguste nasledovali „intenzívnejšie rokovania“.

Ekonomiky Spojených štátov a Kanady sú silne prepojené, pričom približne 70 percent celkového kanadského vývozu smeruje do USA.

Napätie medzi susedmi je vysoké od augusta, keď zlyhali obchodné rokovania a Trump v reakcii na to uvalil rad nových ciel.

Clá zavedené po zlyhaní rokovaní sa týkali tovaru v hodnote približne 20 miliárd USD, čo predstavuje 5,5 percenta kanadského vývozu do USA.

Predchádzajúce Trumpove clá na automobily, oceľ, hliník a drevo tvrdo zasiahli Kanadu. Spôsobili stratu pracovných miest a spomalenie rastu. Kanada tak tento rok po dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch hospodárskeho poklesu technicky vstúpila do recesie. (ČTK, Reuters)