Dôvodom pauzy boli útoky zo strany jemenských povstalcov húsíov.
V sobotňajšom vyhlásení sa uvádza, že od nedele bude terminál 1 určený pre vnútroštátne lety a terminál 2 pre medzinárodné lety prevádzkované národnými leteckými dopravcami.
Úder na letisko v saudskoarabskej metropole zo začiatku tohto mesiaca si vyžiadal 13 mŕtvych a desiatky zranených a viedol k pozastaveniu jeho prevádzky. Spojené štáty tento týždeň pre hrozbu zo strany húsíov nariadili niektorým pracovníkom veľvyslanectva a ich rodinám, aby Saudskú Arábiu opustili.
Medzinárodné letisko sa stalo terčom útoku húsíov aj v sobotu, ako uviedol hovorca ich vojenských síl Jahjá Sarí. Povstalci podľa neho podnikli útoky na ďalšie dve saudskoarabské letiská, ako aj na energetické zariadenia, ropovod a leteckú základňu. Cieľom sa tiež údajne stalo mesto Aden, dočasné sídlo medzinárodne uznávanej jemenskej vlády podporovanej Rijádom. (TASR, AFP)
Dlhoročnú zamestnankyňu museli po prevoze do nemocnice urgentne operovať.
Jej stav zostáva kritický, informoval rakúsky portál oe24.at s odvolaním sa na holandské médiá. Incident sa stal približne o 11.00 h. Na miesto bolo vyslaných viacero sanitiek a záchranársky vrtuľník.
Podľa hovorcu safari parku, ktorého citoval miestny verejnoprávny vysielateľ Omroep Brabant, neboli pri útoku ohrození návštevníci. Ošetrovateľka bola v čase incidentu vo výbehu, jej kolegyňa sa nachádzala mimo neho. Keď začula volanie o pomoc, pribehla na miesto. Následne dorazili aj ďalší zamestnanci a vyhlásili v safari parku stav núdze.
Zranená žena tam pracuje približne 25 rokov. V zariadení chovajú dva leopardy perzské, ktoré patria medzi ohrozené poddruhy leopardov. Zatiaľ nie je jasné, ktoré zviera ošetrovateľku napadlo ani za akých okolností k incidentu došlo. Prípad vyšetrujú príslušné orgány.
Vedenie parku uviedlo, že zviera po útoku neusmrtia ani ho neodstránia zo zariadenia. Podľa vedenia konalo v súlade so svojimi prirodzenými inštinktmi a za incident nenesie vinu.
Bezpečnostné protokoly v parkoch s divokou zverou zvyčajne predpisujú systémy zdvojených brán, ktoré majú zabrániť priamemu kontaktu medzi ľuďmi a veľkými mačkovitými šelmami. Zatiaľ nie je jasné, prečo sa ošetrovateľka nachádzala vo výbehu v rovnakom čase ako zviera. (TASR)
Cielili na mesto Aden, dočasné sídlo medzinárodne uznávanej jemenskej vlády podporovanej Rijádom.
Útoky nasledovali po tom, ako húsíovia obvinili Saudskú Arábiu z náletov, pri ktorých podľa nich zahynulo 17 ľudí. Rijád sa k údajným náletom neprihlásil.
Hovorca vojenských síl húsíov Jahjá Sarí uviedol, že povstalci zaútočili na tri saudskoarabské letiská vrátane Medzinárodného letiska kráľa Chálida v Rijáde, ako aj na energetické zariadenia, ropovod a leteckú základňu. Cieľom útokov boli podľa neho aj letiská v Dammáme na východe krajiny a v Nadžráne na juhozápade, ako aj letecká základňa pri meste Chamís Mušajt.
V Adene povstalci podľa Sarího zaútočili na námornú základňu a vojenský tábor, ktoré sú pod správou saudskoarabských síl. Miestne úrady uviedli, že cieľom útokov sa stalo aj veliteľstvo pobrežnej stráže, ďalšia jej budova a letisko.
Saudskoarabská civilná ochrana oznámila, že po zachytení dvoch rakiet zasahovala v sobotu v oblastiach miest Mekka a Medina, kam dopadli ich úlomky. Húsíovia popreli, že by na tieto dve mestá, ktoré patria k najsvätejším miestam islamu, cielene zaútočili.
Koalícia vedená Saudskou Arábiou v sobotu oznámila aj zneškodnenie dvoch rakiet smerujúcich na mestá Táif a Janbú ležiacich na západe tohto kráľovstva. Janbú je významným uzlom na vývoz ropy na pobreží Červeného mora. Vďaka ropovodu vedúcemu z východu na západ umožnilo toto mesto Rijádu obísť blokádu Hormuzského prielivu zo strany Iránu a vyviezť veľkú časť ropy.
Televízia al-Masíra blízka húsíom predtým informovala o údajných saudskoarabských úderoch v Jemene, ktoré si podľa nej vyžiadali najmenej 17 obetí. Pri útoku na dom v meste Saná zahynuli najmenej štyria ľudia, pri zásahu obytného objektu pre pracovníkov cementárne osem a pri údere neďaleko Hudajdy päť členov jednej rodiny.
Konflikt medzi húsíami podporovanými Iránom a jemenskou vládou podporovanou Saudskou Arábiou sa po uzavretí prímeria v roku 2022 znovu rozhorel tento rok v júli. Povstalci v uplynulých týždňoch zintenzívnili útoky na saudskoarabské územie, ropnú infraštruktúru a lode. Eskalácia konfliktu prehlbuje nestabilitu v regióne a narúša ropné trhy. (TASR, AFP)
Jeho udržateľnosť a rast životných nákladov patria medzi hlavné témy pred voľbami, ktoré sa v Španielsku uskutočnia 29. novembra.
Demonštranti sa pokojne presunuli od železničnej stanice Atocha na ulicu Gran Vía, hlavnú nákupnú triedu Madridu. Niektorí niesli transparenty s nápisom „Chráňte a garantujte naše dôchodky“.
Španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez obvinil pravicovú Ľudovú stranu (PP), že spochybňuje mechanizmus naviazania zvyšovania dôchodkov na infláciu, platný od roku 2022, keďže táto strana hlasovala proti legislatíve, ktorá toto opatrenie zaviedla.
Poslankyňa PP Ester Muňozová začiatkom októbra predpovedala, že súčasný dôchodkový systém „kolabuje“ a vyzvala na jeho zmenu. Predseda strany Alberto Núňez Feijóo v pondelok vyhlásil, že ak jeho strana zvíťazí vo voľbách a stane sa premiérom, bude naďalej každoročne zvyšovať dôchodky v súlade s infláciou.
Účastníci protestu vyjadrovali obavy o svoje budúce dôchodky a odmietali privatizáciu systému. Šesťdesiatštyriročná Pilar odsúdila „tendenciu všetko privatizovať“ a vyjadrila potešenie z toho, že v posledných týždňoch sa konali aj iné protesty, týkajúce sa nákladov na bývanie a nedostatočnej ochrany nájomníkov.
Juan Fernández, 38-ročný štátny zamestnanec zo Sevilly, vyjadril pochybnosti, či v budúcnosti skutočne dostane dôchodok, a postavil sa proti akýmkoľvek snahám o privatizáciu tohto systému.
Podľa španielskeho ministerstva sociálneho zabezpečenia poberá dôchodok od štátu približne 6,8 milióna ľudí. Priemerná mesačná výška dôchodku dosiahla v septembri 1576 eur. (TASR, AFP)
Účel neohlásenej návštevy nebol bezprostredne známy a médiá neinformovali ani o stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Predpokladá sa, že Kim pricestoval do Číny cez nový most cez rieku Amrok (Ja-lu), ktorý oficiálne otvorili tento mesiac, 12 rokov po jeho dokončení.
Ani KĽDR, ani Čína návštevu severokórejského vodcu vopred neoznámili. Južná Kórea uviedla, že podľa „dostupných informácií“ sa Kim v sobotu stretol s čínskym premiérom Li Čchiangom.
Čínska tlačová agentúra Sinchua neinformovala o žiadnom možnom stretnutí Kima s čínskym prezidentom ani premiérom. Uviedla však, že vysokopostavený čínsky politický predstaviteľ Wang Chu-ning sprevádzal Kima v Tan-tungu a na záver návštevy ho odprevadil cez most.
Ciele ani výsledky Kimovej návštevy nie sú známe. Agentúra AFP však pripomína, že Čína je najväčším obchodným partnerom Severnej Kórey a jej kľúčovým spojencom, ktorý Pchjongjangu poskytuje diplomatickú, ekonomickú a politickú podporu.
Agentúra Sinchua citovala Wang Chu-ninga, podľa ktorého bola návšteva dôležitá pre „posilnenie verejnej podpory vzájomného priateľstva, prehĺbenie vzájomnej politickej dôvery a úsilie o spoluprácu a rozvoj“.
Podľa agentúry tiež uviedol, že Čína a Severná Kórea by mali rozšíriť hospodársku spoluprácu a strategickú koordináciu.
Chu-ning zároveň odovzdal severokórejskému vodcovi „srdečné pozdravy a najlepšie želania“ od čínskeho prezidenta.
Návšteva sa uskutočnila v období, keď si obe krajiny pripomínajú vstup čínskych vojsk do kórejskej vojny na podporu Severnej Kórey. Kim sa zúčastnil na pietnom akte na počesť padlých vojakov a navštívil automobilku, informovala Sinchua. Na podujatiach sa podľa agentúry zúčastnil aj šéf čínskej diplomacie Wang I. (TASR, AFP)
Z toho 110-tisíc bolo v Paríži. Agentúra AFP informovala aj o zrážkach medzi políciou a protestujúcimi.
Odborová organizácie CGT, jeden z organizátorov demonštrácií, odhadla počet účastníkov na takmer 800.000 v cele krajine, z toho 250-tisíc v hlavnom meste.
Reportéri agentúry AFP a televíznej stanice Sky News informovali, že polícia počas zrážok s demonštrantmi v Paríži použila obušky a slzotvorný plyn. Podľa dostupných informácií nasadila aj vodné delo.
Parížska prokuratúra uviedla, že v súvislosti so sobotňajšou demonštráciou zadržali 64 osôb, z ktorých 40 skončilo v policajnej väzbe. Medzi zadržanými je aj šesť maloletých.
Aj v Marseille, kde sa na protestoch podľa polície zúčastnilo 17-tisíc ľudí a podľa odborov až 100.000, použili bezpečnostné zložky slzotvorný plyn na rozohnanie demonštrantov, ktorí na policajtov hádzali rôzne predmety.
Vo viacerých francúzskych mestách vrátane Lyonu, Nice, Nantes a Montpellieru sa konali nepovolené zhromaždenia.
Podľa úradov polícia v Nantes a Nice nasadila vodné delá. V Nantes zároveň zadržala šesť ľudí v súvislosti s prípadmi vandalizmu a rabovania. Polícia predtým použila slzotvorný plyn aj v Lyone. V rámci príprav na sobotňajšie protesty bolo po celej krajine nasadených až 70.000 policajtov. (TASR, AFP)
Nad milánskym námestím Piazza del Duomo v sobotu hliadkovali vrtuľníky, v jeho okolí sa pohybovali skupiny vojakov.
V blízkosti bolo zaparkovaných aj päť vojenských vozidiel a vodné delo. Niektorí návštevníci uviedli, že v prípade vypuknutia protestov opustia centrum mesta.
Krajne pravicová vláda premiérky Giorgie Meloniovej tento týždeň v reakcii na násilnosti z uplynulého víkendu schválila nové prísne bezpečnostné opatrenia. Do Milána nasadila 500 vojakov, aby pomohli tamojšej polícii vzhľadom na obavy z ďalších protestov a násilia.
Nové opatrenia zahŕňajú aj uľahčenie zadržiavania maloletých a zavedenie trestného činu „násilnej účasti na demonštrácii“. Ide tiež o udeľovanie pokút rodičom za škody, ktoré spôsobili ich deti počas protestov.
V meste módy došlo počas uplynulého víkendu k demonštráciám proti nekvalitným verejným službám a rastúcim cenám. Protestujúci napadli na viacerých miestach políciu, ničili majetok a rabovali obchody. Polícia zadržala stovky ľudí nielen v Miláne, ale aj v ďalších mestách – v Bologni, v Brescii, v Bergame či v Turíne. (TASR, AFP)
Vláda uviedla, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa zopakovali násilnosti, ktoré sprevádzali protesty počas minulého víkendu.
„Nebudeme tolerovať žiadne násilie ani narušenie verejného poriadku,“ varoval minister.
Medzi zaistenými predmetmi boli kovové guľôčky, olovené broky, zábavná pyrotechnika, praky, oceľové guličky, podomácky vyrobené zbrane, katana a airsoftové zbrane, povedal Nuňez. Dodal, že zatiaľ „nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu incidentu“. Predtým oznámil, že po celej krajine nasadil 70.000 policajtov vrátane vrtuľníkov a obrnených vozidiel.
Parížska polícia opísala situáciu okolo poludnia ako „pokojnú“. Podľa ministra polícia v hlavnom meste vykonala viac než 1000 kontrol. Parížska policajná prefektúra uviedla, že rozsiahle kontroly prebiehajú najmä na železničných staniciach a vo verejnej doprave s cieľom „odradiť tých, ktorí chcú vstúpiť do hlavného mesta so zlými úmyslami“.
Nuňez tiež uviedol, že úrady zaznamenali početné výzvy k násiliu a rabovaniu. Odborové zväzy pobúrilo rozhodnutie policajnej prefektúry presunúť pochod, ktorý riadne nahlásili v Paríži, na okraj mesta.
V obave z opakovania nepokojov a rabovania zaviedli v niekoľkých ďalších francúzskych mestách zákaz zhromažďovania v určitých oblastiach a zákaz vychádzania. (STVR, AFP, DPA)
Tvrdia to médiá napojené na húsíov podporovaných Iránom.
Informovali aj o približne dvoch desiatkach náletov na mesto Mokka. Televízia al-Masíra, ktorá je blízka húsíom, informovala o sérii „leteckých útokov saudského nepriateľa“ na Saná. Jeden z nich zasiahol dom, pričom zahynuli najmenej traja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.
Pri ďalšom útoku na cementáreň v provincii Saná zahynulo a utrpelo zranenia „niekoľko ľudí“, uviedla stanica.
Lietadlá jemenskej armády zase podnikli nálety na prístavné mesto Mokka v západnej časti provincie Táiz, uviedol pre televíziu al-Džazíra nemenovaný zdroj. Zasiahli oblasť pri prístave, obchvat a ďalšie časti pobrežia pri meste.
Správy o úderoch prišli po tom, ako saudská koalícia bojujúca v Jemene oznámila, že zachytila dve balistické rakety vypálené húsíami smerom na mestá Táif a Janbú na západe Saudskej Arábie.
Saudská agentúra civilnej ochrany predtým vydala varovania pred „možným nebezpečenstvom“ pre štyri západné oblasti krajiny vrátane Táifu a Janbú, ako aj Mekky a Džiddy.
Saudská Arábia vedie vojenskú koalíciu, ktorá v roku 2015 prvýkrát zasiahla do konfliktu v Jemene. Vojna zdevastovala krajinu a spôsobila jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete. Boje utíchli po uzavretí prímeria v roku 2022, no v júli sa obnovili v čase, keď širší konflikt na Blízkom východe opäť destabilizoval región. (TASR, AFP)
Deje sa tak po niekoľkých dňoch od násilných nepokojov.
Od minulého týždňa vychádzajú do ulíc študenti, ktorí protestujú proti zlým podmienkam a korupcii. Zároveň žiadajú odstúpenie premiéra Ediho Ramu. Situácia sa v posledných dňoch mierne upokojila a v Tirane dochádzalo skôr k ojedinelým incidentom. Študentské protestné hnutie však na sobotu zvolalo ďalšie zhromaždenie.
Organizátori vyzvali študentov aj ďalších obyvateľov Albánska, aby sa k protestu pripojili. Podporu hnutiu alebo účasť na zhromaždení oznámili rôzne skupiny vrátane univerzitných profesorov, umelcov a opozičných strán. „Nejde len o študentov alebo boj za životné prostredie… Ide o stav právneho štátu,“ povedala aktivistka Sidorela Vatnikajová.
Napoludnie sa v centre metropoly začalo zhromaždenie, ktoré organizuje opozícia. Nasledovať bude ďalšie, ktoré študenti zvolali pred ministerstvo školstva. Práve tento úrad sa stal jedným z hlavných miest protestov. Výzvy na účasť na demonštráciách sa šírili na sociálnych sieťach.
Okná niektorých verejných budov v hlavnom meste sú zabezpečené doskami, iné majú zatvorené okenice a vchody prekryté veľkými plechmi. Vo viacerých častiach mesta odstránili z chodníkov dlažobné kocky, ktoré protestujúci hádzali do bezpečnostných síl.
Rama pripísal násilnosti počas protestov „zahraničným aktérom“ a obvinil Rusko aj Irán, že stoja za šírením dezinformácií na internete. Premiér zároveň vyzval nespokojných ľudí na „dialóg“.
Protivládne demonštrácie sa v Albánsku začali už v máji. Vyvolal ich kontroverzný projekt výstavby rekreačného komplexu na ostrove v Jadranskom mori, ktorý je spojený s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Nespokojnosť s ním sa však postupne zmenila na širšie protestné hnutie namierené proti korupcii. Súčasťou požiadaviek je aj odstúpenie premiéra.
Albánsko sa v rebríčku vnímania korupcie organizácie Transparency International naposledy umiestnilo na 91. mieste zo 182 sledovaných krajín. (TASR, AFP)
