Na sieti X to oznámil hovorca koalície Turkí Malikí, ktorý krátko predtým uviedol, že miesto bude cieľom špeciálnej operácie. Húsíjski povstalci medzitým vydali výzvu na evakuáciu ľudí z okolia ropných zariadení saudskoarabskej štátnej firmy Aramco s tým, že tieto zariadenia považujú za legitímne ciele.
Vojenská koalícia už predtým oznámila, že na severe Rijádu zneškodnila tri útočné drony. Rijád bol cieľom útokov jemenských povstalcov aj v pondelok večer. Pri húsíjskych úderoch na medzinárodné letisko kráľa Chálida v Rijáde zahynulo 14 ľudí a viac ako 300 ich bolo zranených. (Reuters, ČTK)
Vyplýva to z dnes zverejnených údajov konžského inštitútu verejného zdravotníctva.
Terajšia epidémia, ktorá bola vyhlásená v provincii Ituri v polovici mája, svojím rozsahom i počtom obetí presahuje epidémiu, ktorá krajinu zasiahla v rokoch 2018 až 2020.
Súčasnú, už 17. epidémiu eboly v Kongu spôsobil variant vírusu Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba. Epidémia sa z krajiny rozšírila aj do susednej Ugandy, kde bolo potvrdených 20 prípadov vrátane dvoch úmrtí. V auguste ale Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila koniec výskytu eboly v Ugande.
Minulý týždeň potvrdila prvý prípad eboly Keňa. Nakazeným bol kenský občan, ktorý dlhodobo žil v Kongu a do Nairobi pricestoval cez Ugandu. Minulý pondelok zomrel. (Reuters, ČTK)
Ten vypukol v septembri v poľskej obci Wola Krobowska v Mazovskom vojvodstve.
V utorok to uviedla poľská rozhlasová stanica RMF FM s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Poľský premiér Donald Tusk už v pondelok oznámil, že Nemecko zadržalo dvoch Turkov podozrivých z podpálenia stanice, pričom to označil za „ďalší prejav hybridnej vojny“.
Podľa RMF FM žena zrejme „pomáhala s logistikou sabotáže“ a pôsobila ako šoférka dvoch mužov. Stanica tiež uviedla, že prokurátori ešte posúdia jej mieru zapojenia sa do incidentu a zvážia, či požiadajú o jej vydanie. Úloha štvrtého podozrivého je „predmetom vyšetrovania“, doplnila RMF FM pričom nespresnila štátnu príslušnosť v utorok zadržaných osôb.
Poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski uviedol, že obaja Turci by mohli byť obvinení zo „sabotáže a špionáže pre zahraničnú spravodajskú službu“. Šéf rezortu digitalizácie Krzysztof Gawkowski ozrejmil, že stanica Starlink, ktorú vlastní štátna telekomunikačná spoločnosť Exatel, zabezpečuje okrem iného internetové spojenie cez Poľsko na Ukrajinu.
Požiar v septembri zasiahol plochu s rozlohou približne tri metre štvorcové v okolí anténnych systémov. Privolaným hasičom sa ho podarilo rýchlo zlikvidovať a nikto neutrpel zranenia. Prevádzka zariadenia sa nezastavila. Gawkowski po incidente pre televíziu TVP Info uviedol, že cieľom sabotáže bolo „vyradiť stanicu z prevádzky… a narušiť prístup k internetu pre rôzne inštitúcie vrátane ukrajinskej armády“.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Varšava už viackrát obvinila Rusko zo sabotáží. Agentúra AFP tiež pripomína, že Poľsko sa stalo hlavným uzlom pre prepravu vojenskej a humanitárnej pomoci na ruským útokom vystavenú Ukrajinu. (AFP, TASR)
Viac ako pomoc obyčajným ľuďom ho zaujíma vlastné bohatstvo, vyplýva z prieskumu.
Ukázal to v utorok (13. 10.) zverejnený prieskum agentúry AP a spoločnosti NORC. Trumpov rodinný biznis medzičasom podľa AP aj vzhľadom na jeho politiku hlási rekordné príjmy z nových podnikov.
Približne šesť z desiatich dospelých Američanov verí, že Trump z úradu buď nezákonne profituje, alebo robí niečo neetické, aj keď nie nezákonné. Zhruba štyria z desiatich pritom tvrdia, že postupuje nezákonne. Len asi dvaja z desiatich opýtaných si myslia, že republikánsky prezident nerobí nič zlé. Podobný podiel hovorí, že na hodnotenie nemá dosť relevantných informácií.
O tom, že Trump porušuje zákon, sú oveľa častejšie presvedčení voliči demokratov. Tvrdí to asi osem z desiatich.
Viac ako polovica Američanov si myslí, že Trump od návratu do Bieleho domu veľa uprednostňuje svoje osobné finančné záujmy, zatiaľ čo rovnaký dôraz na celú krajinu kladie len podľa asi štvrtiny.
Že sa „veľa“ venuje ľuďom, ako sú oni, si myslí iba jeden z desiatich Američanov. Len štvrtina opýtaných tvrdí, že prezident osobné obchodné záujmy uprednostňuje „len trochu“ alebo „vôbec“, medzi republikánmi to potom hovorí necelá polovica.
„Jeho bohatstvo rastie, zatiaľ čo ľudia sotva vyžijú,“ povedala Barbara Thaxtonová, nezávislá volička z Floridy.
Oscar Delgado, 50-ročný demokrat z Michiganu, ktorý v roku 2024 volil Trumpa, keďže veril, že dokáže zmeniť veci k lepšiemu, dnes hovorí, že prezident „prepadol chamtivosti“. „Nestavia svoju krajinu na prvé miesto. Chcel som zmenu, ale túto zmenu som nečakal,“ povedal tento robotník, ktorý pracuje vo fabrike automobilky Ford.
Trump možný problém vlastného konfliktu záujmov na začiatku druhého funkčného obdobia bagatelizoval, keď denníku The New York Times povedal: „Zistil som, že to nikoho nezaujíma.“
Na rozdiel od prvého mandátu, ktorý zastával v rokoch 2017 až 2021, zrušil dobrovoľný zákaz, že jeho rodina nesmie uzatvárať súkromné obchody v zahraničí, a založil niekoľko nových kryptopodnikov. Biely dom obvinenia z možného konfliktu záujmov opakovane odmieta ako falošný problém a tvrdí, že Trump žiadny konflikt nemá a koná výlučne v záujme krajiny.
V povinnom majetkovom priznaní, ktoré Trump podal v júni, uviedol príjmy vyše miliardy dolárov (viac než 894,37 miliónov eur ) z nových kryptopodnikov, a to po tom, ako uvoľnil reguláciu tohto odvetvia. Jeden z jeho najväčších kryptoprojektov získal po jeho znovuzvolení investíciu pol miliardy dolárov od firmy zo Spojených arabských emirátov napojenej na vládnucu rodinu. Pomohla mu aj kryptomienková spoločnosť čínskeho miliardára, ktorý má v USA ťažkosti so zákonom, píše AP.
Pokiaľ ide o realitný biznis, Trump Organization v prvom roku jeho pôsobenia v úrade uzavrela osem zahraničných obchodov s nehnuteľnosťami, mnohé v autoritárskych štátoch či režimoch jednej strany s vplyvom na súkromné podnikanie, ktoré si chcú udržať Trumpovu priazeň, nízke americké clá či ochranu armády USA, prípadne všetko dokopy, napísala AP. (ČTK, AP)
Politici a bezpečnostní experti diskutujú o obrane Európy, vojne na Ukrajine aj o vzťahoch so Spojenými štátmi.
Vrchný veliteľ síl NATO v Európe včera varoval, že Aliancia je pripravená brániť sa pred prípadným útokom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň upozornil na pokračujúce ruské údery na energetickú infraštruktúru.
Protest by sa mal dnes konať v Paríži, podobné akcie sú naplánované aj v ďalších mestách.
Študenti vyjadrujú nespokojnosť so situáciou v školstve a požadujú zmeny. Podľa agentúry AFP však francúzska vláda tvrdí, že záujem o protesty postupne slabne. Francúzskych študentov dnes podporila aj švédska aktivistka Greta Thunbergová.
Pre tento zákrok zrušil svoje audiencie do 20. októbra.
„Ako bolo oznámené, pápež Lev XIV. bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Agostina Gemelliho. Dnes popoludní ho bude operovať lekársky tím z oddelenia hrudnej chirurgie pod vedením profesora Stefana Margaritoru kvôli uzlíku na pľúcach. Ďalšie informácie budú poskytnuté dnes večer,“ uviedol tlačový odbor Vatikánu.
Operácia na odstránenie pľúcneho uzlíka, teda malého výrastku tkaniva v pľúcach, bude jeho prvý zákrok od 8. mája 2025, keď sa stal hlavou katolíckej cirkvi. Lekári uzlík odhalili počas nedávnych rutinných vyšetrení.
Podľa pápeža bolo ložisko zachytené v ranom štádiu a je ohraničené. Dodal, že mu odporučili operáciu a rozhodol sa poslúchnuť ich rady.
V Gemelliho nemocnici sa na najvyššom poschodí nachádza osobitný apartmán určený na ubytovanie pápeža a jeho lekárskeho tímu. Lev XIV. však bude ubytovaný v inej izbe, keďže pápežský apartmán prechádza rekonštrukciou. V rovnakom zariadení sa na obojstranný zápal pľúc liečil aj pápež František.
Sedemdesiatjedenročný Lev XIV. doteraz nemal žiadne závažné zdravotné problémy a je známy aktívnym životným štýlom. Každý týždeň v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe hráva tenis, pláva a v kondícii sa udržiava aj pravidelným cvičením. Podľa správ médií má vo svojom byte v Apoštolskom paláci aj vlastnú posilňovňu.
Od 6. do 17. novembra má Lev XIV. naplánovanú cestu do Uruguaja, Argentíny a Peru. Tlačové oddelenie Vatikánu uviedlo, že odhadovaná rekonvalescencia by mala trvať približne týždeň. (TASR, AP)
Dohodnuté zrušenie transakčnej dane od roku 2028 sa podľa neho vyrieši pozmeňujúcim návrhom k jednému z návrhov SNS.
„Čo je v živote isté? Ale ja verím tomu, že 76 poslancov to schváli,“ vyhlásil v súvislosti s hlasovaním o návrhu rozpočtu, ktoré očakáva podľa plánu v stredu (14. 10.).
„Štátny rozpočet je pre mňa nutné zlo, musíme ho prijať nie kvôli vláde, ale aj kvôli samosprávam, aj kvôli ľuďom, ktorí majú naňho naviazané svoje odmeňovanie. A myslím si, že by sme ho zajtra mohli schváliť,“ doplnil.
Zrušenie transakčnej dane budú podľa neho riešiť prostredníctvom novely zákona o dani z príjmov z dielne SNS, ktorá už prešla do druhého čítania. Jej podstatou je zrýchlené odpisovanie podnikových bytov. „A do toho zákona o dani z príjmu bude pozmeňovací návrh, ktorý podpíšu SNS, Smer aj Hlas, kde bude tá transakčná daň zrušená,“ avizoval Danko. (TASR)
Andrij Sybiha krátko predtým hlásil, že Ukrajina dostáva spravodajské informácie od spojencov.
Podľa médií Spojené štáty na konci minulého týždňa pohrozili Ukrajine, že jej prestanú poskytovať spravodajské informácie, ak Kyjev neprestane útočiť na ruské rafinérie. To od Ukrajiny požadoval americký prezident Donald Trump.
Podľa utorkového (13. 10.) vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ukrajinská armáda od nedele na ruskú energetickú infraštruktúru nezaútočila.
Zelenskyj uviedol, že Rusko podniklo v uplynulých dňoch útok na civilné ciele v Kyjeve. „Bohužiaľ, nedostali sme včasné varovanie ohľadom tohto úderu. Spravodajské poznatky o vyslaní ruských balistických rakiet pomáhajú zachraňovať životy,“ uviedol ukrajinský prezident.
Kyjev opakovane čelí ruským vzdušným útokom, a to podľa ukrajinských úradov aj na civilné ciele. O údere za použitia balistických rakiet miestna tlač naposledy informovala v pondelok (12. 10.) večer. Rakety zasiahli sklady a dopravnú infraštruktúru. Masívny ruský útok na ukrajinskú metropolu s využitím balistických rakiet sa odohral tiež napríklad v noci na 30. septembra.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Sybiha v utorok (13. 10.) na bezpečnostnej konferencii vo Varšave pred novinármi vyhlásil, že Ukrajina spravodajské poznatky od spojencov naďalej dostáva. (ČTK, Reuters)
