Svet

Podľa tamojšieho starostu sú traja mŕtvi. (ČTK)

Nedostatok palív nehrozí, dodal. (ČTK)

Zatiaľ naň však neodpovedal.

Informovali o tom dnes iránske tlačové agentúry. Teherán trvá na skôr stanovených podmienkach, ktoré považuje za nevyhnutné pre ďalší pokrok v rokovaniach o ukončení vojnového konfliktu.

O liste, ktorý Spojené štáty adresovali šéfovi iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsenovi Rezáímu v snahe oživiť mierové rokovania.

Irán výmenou za obnovenie prevádzky v Hormuzskom prielive, čo je kľúčová námorná trasa pre prepravu ropy a zemného plynu, a začatie rokovaní o svojom jadrovom programe požaduje zastavenie bojov, ukončenie americkej blokády iránskych prístavov, uvoľnenie iránskeho majetku v hodnote miliárd dolárov, ktorý bol zmrazený v rámci amerických sankcií, a zrušenie sankcií na iránsku ropu. (Tasním, The Wall Street Journal, ČTK)

Šéf Bieleho domu však neuviedol, či uznáva víťazstvo brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

„Myslím si, že voľby v Brazílii boli hanbou,“ odpovedal Trump na novinársku otázku, či uznáva Lulove víťazstvo vo voľbách. „Nechcem sa k tomu teraz vyjadrovať, ale myslím si, že tieto voľby boli pre brazílsky národ veľkou hanbou,“ dodal s tým, že hlasovanie sledoval bez toho, aby sa prikláňal k jednej alebo druhej strane.

Trump poukázal na reakciu brazílskeho akciového trhu, ktorý po víťazstve Lulu klesol a konštatoval: „Myslím si, že to bola pre Brazíliu veľmi hanebná situácia.“

Americký prezident už v pondelok spochybnil výsledok brazílskych prezidentských volieb a vyhlásil, že to vyzeralo „na ďalšie zmanipulované voľby“.

Lula da Silva v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb zvíťazil v súboji so senátorom Fláviom Bolsnoarom, ktorý odmietol uznať víťazstvo úradujúcej hlavy štátu a vyhlásil, že bude žiadať o anulovanie výsledkov.

Bolsonaro po neúspechu vo voľbách ušiel do Spojených štátov a vo svojom stredajšom vyhlásení uviedol, že on je „skutočným prezidentom Brazílie“. Neskôr vyhlásenie zmenil a označil sa za „lídra Brazílie“. Uviedol, že z USA bude viesť opozíciu.

Trumpova administratíva má silné väzby na Bolsonara a jeho otca, exprezidenta Brazílie Jaira Bolsonara, ktorý si odpykáva 27-ročný väzenský trest za sprisahanie s cieľom udržať sa pri moci po neúspešnom volebnom súboji s Lulom da Silvom v roku 2022. (TASR, AFP)

Jej úmrtie potvrdila vo štvrtok opozičná Ľudová strana (PP), ktorej členkou bola od roku 1995.

Báňezová bola šéfkou rezortu práce v rokoch 2011 – 2018 vo vláde vtedajšieho premiéra Mariana Rajoya. Reformy, ktoré uskutočnila počas tohto obdobia, boli všeobecne považované za prínosné k zníženiu nezamestnanosti.

V roku 2016 dočasne pôsobila aj ako ministerka zdravotníctva. Po odchode z politiky v roku 2019 pracovala v súkromnom sektore a zastávala funkciu prezidentky Španielskej konfederácie zamestnávateľských organizácií (CEOE).

V čase zrážky sedela Báňezová v poslednom vozni vlaku súkromného dopravcu Iryo, do ktorého vo vysokej rýchlosti zozadu narazila súprava štátnej spoločnosti Renfe. Po náraze sa tri vozne vlaku spoločnosti Iryo vykoľajili a zosunuli z násypu. Lokomotíva vlaku spoločnosti Renfe sa oddelila od súpravy a zosunula na druhú stranu násypu. V prvej súprave bolo 147 cestujúcich a päť členov personálu, v druhej 397 cestujúcich.

Na základe predbežných výsledkov vyšetrovania bola podľa španielskeho ministra dopravy pravdepodobnou príčinou katastrofy kombinácia zlyhania počítačového systému a nepochopiteľnej ľudskej chyby v riadiacom stredisku. (Sky News, RTVE, TASR)

Obvinili premiéra Ediho Ramu, že bagatelizuje súčasné protivládne demonštrácie v metropole Tirane.

Študenti v uliciach od polovice októbra požadujú viac peňazí na školstvo a tiež demisiu predsedu vlády.

Pri stretoch medzi bezpečnostnými zložkami a účastníkmi protestov, z ktorých niektorí útočia na úradné budovy, bolo zranených takmer 350 ľudí, vrátane policajtov. Desiatky demonštrantov boli zadržané.

Opozícia sa dnes pokúsila narušiť hlasovanie hádzaním predmetov na premiéra, napríklad fľašami s vodou. Zapaľovali tiež signálne svetlice s dymovnicami a skandovali „Ramo, odstup! „. Opoziční zákonodarcovia tiež ukázali snímky demonštrantov, ktoré podľa nich zranila polícia, a rozvinuli transparenty na podporu protestov. Opozícia sa pokúsila narušiť hlasovanie aj minulý týždeň. (AFP, ČTK)

Cherson je pravidelne terčom ruských útokov.

Lokálny pokoj zbraní priniesol mestu úľavu. Komunálni pracovníci pracujú v takzvaných červených zónach, kam sa predtým kvôli dronom a ostreľovaniu nedostali, uviedla ukrajinská stanica Suspilne.

Roky ruských dronových a delostreleckých útokov premenili Cherson na miesto, kde smrť nie je nikdy ďaleko, píše Reuters. Mesto leží na pravom brehu rieky Dnepr, ktorá v týchto miestach tvorí súčasnú frontovú líniu. Ruské sily mesto zkraje svojej invázie obsadili a niekoľko mesiacov okupovali.

Pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy na jeseň 2022 sa stiahli na ľavý breh Dnepra, ale na územie západne od rieky – vrátane Chersonu – pravidelne útočia. Miestni a vojaci hovoria v súvislosti s ruskými útokmi v Chersone o takzvanom ľudskom safari. (Reuters, ČTK)

Urobil tak po ruskom dronovom útoku na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Dnipro, pri ktorom zahynulo najmenej 14 ľudí.

„Ďalšia krutá a ničivá séria ruských útokov proti civilistom na Ukrajine,“ uviedol Costa, ktorý vyjadril sústrasť prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ukrajinskému ľudu v súvislosti s útokom na železničnú stanicu v Dnipre a obytné štvrte v Černihive a Kremenčuku.

Európska únia bude podľa slov Costu naďalej zvyšovať tlak na Rusko a podporovať Ukrajinu, pokým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier. „Vyzývame všetkých našich medzinárodných partnerov, aby urobili to isté,“ dodal.

Ruský dronový útok zabil vo štvrtok najmenej 14 ľudí na preplnenom železničnom nástupišti v ukrajinskom meste Dnipro. Ďalších päť ľudí, z toho dve 15-ročné dievčatá, zahynulo pri útokoch počas dňa v Černihive a Kremenčuku, informuje agentúra Reuters. V obci Bilenke v Záporožskej oblasti prišiel pri útoku o život 49-ročný muž.

Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj vyhlásil, že Rusko zámerne „loví civilistov“ vo vlakoch, na staniciach a v obytných budovách. „Pre tento teror neexistuje žiadne ospravedlnenie a nikdy ani nemôže existovať,“ dodal. (BBC, TASR)

Rokovanie označil za prínosné, ďalšie sa uskutoční na jar budúceho roka v Budapešti.

Oznámil to vo štvrtok na tlačovej konferencii s maďarským premiérom Péterom Magyarom.

„Chceme hovoriť otvorene a riešiť konkrétne veci, ktoré majú vplyv na našich občanov, naše firmy a budúcnosť našich krajín. Dnešné rokovanie bolo veľmi prínosné, konkrétne a jasne ukázalo, že v mnohých dôležitých otázkach sa naše pohľady zhodujú a že máme spoločné záujmy,“ vyhlásil Babiš.

Krajiny strednej Európy majú podľa predsedu českej vlády oveľa väčšiu silu, keď spolu komunikujú a hľadajú spoločné riešenia. Privítal obnovenie rokovaní v rámci formátu Vyšehradskej štvorky (V4) a Magyara ocenil za jeho iniciatívu. Najbližšie rokovanie V4 sa uskutoční 10. novembra v Bratislave. „Obaja sme presvedčení o tom, že práve tento región má najväčšiu budúcnosť v rámci celej Európy,“ dodal Babiš. (TASR)

Má sa tak udiať prostredníctvom partnerstva, ktoré sa bude blížiť členstvu.

Šéfka EK vyzdvihla zámer prehĺbiť vzájomnú spoluprácu v oblastiach umelej inteligencie (AI), klímy, energetiky a bezpečnosti. Von der Leyenová to povedala vo svojom prejave v Montreale, kde sa zúčastňuje dvojdňového summitu lídrov EÚ a Kanady.

Kanadu von der Leyenová označila za budúceho „pridruženého člena“ EÚ. Tento pojem, ktorý vyvolal rozruch medzi členskými štátmi EÚ, by však mal byť podľa diplomatov, najmä na žiadosť Nemecka, vyňatý z konečného vyhlásenia summitu.

„Náš zámer je jednoduchý: ide o spoločenstvo bez členstva. Môžeme vybudovať partnerstvo, ktoré sa členstvu priblíži viac ako čokoľvek, čo sme doteraz urobili,“ uviedla von der Leyenová v prejave na nezávislom Inštitúte C.D. Howea. „Môžeme spolupracovať vo všetkých oblastiach, od umelej inteligencie a klímy až po energetiku či bezpečnosť,“ dodala. (AFP, ČTK)

Aktualizované 16.29 h