Zostáva naďalej v úrade, k dispozícii má asistentov aj lekára.
Spolupracovníčka STVR Katarína Antenozio pripomenula, že pápež prišiel do nemocnice v utorok (13. 10.) krátko po 13.00 h, dovtedy ešte úradoval. „Zvolil si hlavný vchod ako každý iný pacient a pôsobil veľmi pokojne,“ uviedla.
Spresnila, že zákrok viedol profesor Stefano Margaritora, expert na hrudnú chirurgiu. Vykonali aj histologické vyšetrenia odobraného tkaniva. „Išlo konkrétne o uzlík na pravom laloku a ako sa ukázalo, išlo o zhubný nádor,“ povedala. Dodala, že zákrok sa uskutočnil miniinvazívnou technikou.
Pápež nemôže využiť tradičný apartmán, ktorý sa rekonštruuje. Zotavuje sa preto v inej izbe. K dispozícii má asistentov aj osobného lekára. V okolí nemocnice sú počas pápežovho pobytu aj bezpečnostné opatrenia.
Antenozio dodala, že pápež je aj počas hospitalizácie plne v úrade, vedie cirkev aj vatikánsky štát. „Kanonické právo totiž nepozná funkciu vicepápeža ani mechanizmus dočasnej náhrady pre prípad anestézie či bezvedomia,“ vysvetlila.
Celý rozhovor s Katarínou Antenozio sme odvysielali v Ranných správach:
Traja ľudia zahynuli v Kyjeve, dvaja v Dnepropetrovskej oblasti a jeden v Záporožskej oblasti.
V Kyjeve Rusko zasiahlo balistickými strelami energetické zariadenie. V meste nastali výpadky dodávok elektriny, uviedol v stredu (14. 10.) starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.
„Hrozba balistického útoku trvá,“ dodal Kličko na Telegrame s tým, že jeden človek zahynul v Holosijivskej štvrti na juhu mesta a ďalší utrpel zranenia.
Kyjev čelí ruským balistickým útokom tretí deň po sebe, pripomenul server RBK-Ukrajina. V utorok neskoro večer informoval prezident Volodymyr Zelenskyj o ruskom útoku na kyjevskú tepláreň a elektráreň a ďalšie objekty v hlavnom meste. Pri tomto útoku podľa ukrajinských úradov zahynuli dvaja ľudia a 21 ďalších bolo zranených. (ČTK)
Tiež avizoval, že obranné sily USA budú na ostrove pripravené čeliť útokom.
„Podľa niektorých odborníkov je množstvo ľahko dostupnej ropy oveľa väčšie než takmer v akejkoľvek inej krajine na svete,“ uviedol americký prezident Trump na platforme Truth Social. Žiadne podrobnosti o údajnom plánovanom prieskume neposkytol.
„Akýkoľvek budúci útok na Spojené štáty bude musieť viesť cez Grónsko, kde budú naše obranné sily rutinne zostreľovať drony, rakety alebo akékoľvek iné typy zbraní, ktoré ešte ani neboli vymyslené. Poskytuje nám to čas, polohu a dohľad ako nikde inde na svete!“ dodal Trump v príspevku.
Spojené štáty, Grónsko a Dánsko minulý mesiac podpísali na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku bezpečnostnú dohodu. Cieľom bolo ukončiť spor medzi krajinami, ktorý vyvolali Trumpove opakované hrozby voči svojmu spojencovi v rámci NATO o anexii arktického ostrova.
V Grónsku žije približne 57-tisíc ľudí a USA tam na základe dohody plánujú zriadiť dve nové vojenské základne. Dokument zároveň potvrdil dánsku suverenitu a právo obyvateľov ostrova na sebaurčenie. (TASR, Reuters)
Medzi pätnástimi obeťami bola aj slovenská občianka.
Slovensko podľa jeho slov stojí pri Austrálii, rodinách obetí a židovskej komunite a dôrazne odmieta antisemitizmus, terorizmus, násilie a uplatňovanie kolektívnej viny v akejkoľvek podobe.
Minister zahraničných vecí Blanár (Smer-SD) to vyhlásil v stredu (14. 10.) v austrálskom Sydney, kde si pri dočasnom pietnom mieste uctil obete antisemitského teroristického útoku na Bondi Beach zo 14. decembra 2025.
„Pripomíname si obete útoku a súčasne hodnoty, na ktoré bol tento akt namierený – ľudskú dôstojnosť, vzájomný rešpekt a právo každého človeka žiť bez strachu a nenávisti. Našou povinnosťou je tieto hodnoty chrániť a odmietať nenávisť vo všetkých jej podobách. Antisemitizmus, terorizmus, násilie ani uplatňovanie kolektívnej viny nemajú v našej spoločnosti miesto,“ vyhlásil Blanár.
Jednou z obetí útoku bola 82-ročná Marika Poganyová, rodáčka z Komárna a občianka SR a Austrálie. Šéf slovenskej diplomacie sa v Sydney stretol s jej synom Romanom Beňuškom, ktorému osobne vyjadril úprimnú sústrasť. Pri tejto príležitosti hovoril aj so zástupkyňou starostu Keri Spoonerovou a s rabínom Noachom Koncepolskim.
V stredu minister navštívil Austrálsku národnú organizáciu pre jadrovú vedu a technológie (ANSTO) a slovenský stánok na podujatí MOVE Australia 2026. Následne rokoval s predsedom Legislatívnej rady Nového Južného Walesu Benom Franklinom.
Poobede sa presunie do hlavného mesta Austrálie, kde symbolicky znovuotvorí Veľvyslanectvo SR v Canberre. Šéf slovenskej diplomacie je v dňoch 11. až 17. októbra 2026 na pracovnej ceste do Thajského kráľovstva a Austrálie, na ktorej ho sprevádza podnikateľská delegácia.
Súčasťou delegácie je aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Na Slovensko sa ministri plánujú vrátiť v nedeľu 18. októbra. (TASR)
Bývalý sýrsky prezident bol opakovane obviňovaný z používania chemických zbraní.
Generálna riaditeľka Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Sabrina Dallafiorová to vyhlásila v utorok (13. 10.) počas návštevy sýrskeho hlavného mesta Damask. Uviedla, že zostávajúce chemické zbrane z éry zosadeného sýrskeho prezidenta Bašára Asada musia byť bezodkladne identifikované a zničené.
Od zosadenia Asada v roku 2024 panujú všeobecné obavy o osud sýrskych zásob týchto látok. Dallafiorová ocenila spoluprácu s novými sýrskymi orgánmi v otázke chemického arzenálu, ktorý Asad údajne použil pri masových útokoch proti vlastným občanom.
„Najnaliehavejšou prioritou je teraz posúdiť tie lokality, ktoré vyvolávajú najväčšie obavy z hľadiska šírenia zbraní,“ uviedla na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí Sýrie Asadom Šajbáním. „To znamená identifikovať a zaistiť akékoľvek pozostatky chemického programu z Asadovej éry,“ dodala.
Zároveň spresnila, že „OPCW po prvýkrát overila likvidáciu 42 leteckých chemických bômb Sýriou“, pričom podľa nej išlo o overené zničenie v spolupráci s novou vládou, čo predstavuje významný míľnik.
Šajbání medzičasom vyhlásil, že eliminácia chemických zbraní je „zodpovednosťou voči obetiam a záväzkom zabezpečiť, aby budúce generácie už nikdy nezažili takéto zverstvá“. Uviedol, že s Dallafiorovou prediskutoval „cestovnú mapu, ktorá nadviaže na dosiahnutý pokrok a povedie k definitívnemu uzavretiu tohto spisu“.
Šéf sýrskej diplomacie dodal, že Sýria odovzdala OPCW viac než 100-tisíc oficiálnych dokumentov a umožnila organizácii prístup k záznamom i svedkom. OPCW v júli obnovila Sýrii plné členstvo. Stalo sa tak po bezprecedentnom kroku z roku 2021, kedy krajinu zbavili hlasovacích práv po zisteniach, že sýrske letectvo použilo proti vlastnému obyvateľstvu nervovoparalytickú látku sarín a chlór.
Sýria súhlasila s pristúpením k OPCW a odovzdaním svojich toxických zásob v roku 2013 pod tlakom Ruska a USA, čím chcela odvrátiť hrozbu náletov zo strany Washingtonu a jeho spojencov.
K dohode došlo po podozrení z chemického útoku na damaské predmestie Východná Gúta, ktorý si podľa amerických tajných služieb vyžiadal vyše 1 000 obetí. Útok bol pripísaný sýrskej vláde, tá však účasť poprela a obvinila z neho povstalcov. (TASR, AFP)
Uviedol to minister Juraj Blanár počas návštevy v organizácii pre jadrovú vedu v Sydney.
Slovenská republika chce podľa ministra zahraničných vecí Blanára (Smer-SD) tiež prepojiť slovenské výskumné pracoviská a podniky s austrálskymi partnermi.
Šéf slovenskej diplomacie za účasti zástupcov slovenských firiem a inštitúcií v stredu (14. 10.) navštívil Austrálsku národnú organizáciu pre jadrovú vedu a technológie (ANSTO) v Lucas Heights pri Sydney. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Slovensko je veľmi známe práve pre využívanie civilnej jadrovej energie na výrobu elektrickej energie, no máme záujem sa podieľať aj na civilnom výskume, ktorý slúži v medicíne, v elektrotechnickom priemysle a v mnohých iných oblastiach, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť,“ priblížil minister.
Blanár vidí príležitosti na spoluprácu najmä v jadrovej medicíne, výrobe rádiofarmák, výskume pokročilých materiálov, radiačnej ochrane, odbornom vzdelávaní a výmene expertov. „Som preto rád, že súčasťou delegácie podnikateľov, ktorá prišla so mnou, sú aj zástupcovia jadrového priemyslu a budeme môcť nadviazať konkrétnu spoluprácu,“ doplnil minister.
Nové možnosti na prepájanie výskumných pracovísk, univerzít a inovatívnych spoločností môže priniesť podľa slov šéfa zahraničných vecí zároveň program Horizont Európa. Austrália v júni 2026 ukončila rokovania o pridružení k programu a zapojiť sa doň by mohla už budúci rok po dokončení potrebných formálnych krokov.
„Sme členský štát Európskej únie a práve do programu Horizont Európa boli vyčlenené významné finančné prostriedky aj na civilný výskum v jadrovej energetike. Po pristúpení Austrálie sa nám otvárajú ďalšie obrovské príležitosti, aby sme sa mohli na týchto aktivitách podieľať spoločne,“ zdôraznil Blanár.
Minister zároveň pripomenul, že Slovensko sa v septembri 2026 stalo členom Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), čo môže priniesť ďalšie možnosti spolupráce. MZVEZ informuje, že ANSTO je hlavnou austrálskou verejnou výskumnou organizáciou v oblasti jadrovej vedy a technológií.
Prevádzkuje 20-megawattový výskumný reaktor OPAL, ktorý slúži najmä na výrobu rádioizotopov, výskum materiálov a neutrónové experimenty. Zaoberá sa tiež vyraďovaním starších zariadení, riadením ich starnutia a skladovaním rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva. (TASR)
Na sociálnej sieti X o tom v utorok informoval ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Poďakoval sa členským štátom, ktoré podporili kandidatúru jeho krajiny. Sybiha uviedol, že Ukrajina chce v rade presadzovať najmä vyvodzovanie zodpovednosti voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
Zameria sa aj na ochranu vojnových zajatcov a nezákonne zadržiavaných civilistov, ako aj na návrat ukrajinských detí deportovaných alebo násilne premiestnených do Ruska. Kyjev chce zároveň posilniť medzinárodné mechanizmy na vyšetrovanie a dokumentovanie takýchto porušení, doplnil šéf ukrajinskej diplomacie.
Rada OSN pre ľudské práva (UNHCR) so sídlom v Ženeve je zodpovedná za podporu a ochranu ľudských práv na celom svete. Jej 47 členov volí Valné zhromaždenie OSN na trojročné obdobie. (TASR)
Udialo sa tak bez toho, aby bol predtým vyhlásený letecký poplach, uviedli svedkovia.
Podľa starostu Vitalija Klička bol zasiahnutý deväťposchodový dom.
Dmytro Lytvyn, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedol, že pred útokom balistickými raketami nebolo vydané žiadne predbežné varovanie.
Kyjevský starosta Kličko dnes večer oznámil, že ruské sily zasiahli deväťposchodový dom. Vypukol požiar a na miesto boli vyslaní záchranári. Podľa Klička okrem toho utrpel zásah sklad, v ktorom tiež vypukol požiar. (Reuters, ČTK)
