Oznámil to bulharský premiér Rumen Radev. Hlásia len menšie zranenia.
Nákladnú loď Chelsea 3, plaviacu sa pod vlajkou Malty z Turecka do Moldavska, zasiahli tri drony 18 námorných míľ od pobrežného mesta Biala, uviedol Radev. Sedem ukrajinských a osem azerbajdžanských členov posádky úspešne evakuovali. Hlásené sú len menšie zranenia.
Bulharský premiér zároveň informoval o druhom incidente približne 17 námorných míľ východne od obce Krapec. Zasiahnutá loď sa po útoku potopila. Z jej paluby evakuovali jednu osobu.
Radev označil najnovšie útoky v tesnej blízkosti bulharských teritoriálnych vôd za absolútne neprijateľné. Uviedol tiež, že sa plánuje stretnúť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.
Pôvod dronov bezprostredne známy nebol, podľa Radeva však budú zrejme ruské. Predvolá si preto ruskú veľvyslankyňu.
K incidentu došlo týždeň po tom, čo drony zasiahli dve nákladné lode v bulharských vodách Čierneho mora. Po týchto útokoch sa jedno z plavidiel taktiež potopilo. Bulharsko v reakcii požiadalo Európsku úniu a NATO o technickú pomoc pri vyšetrovaní útokov. (TASR, BTA, Reuters)
Dôvodom bol podľa médií zmätok medzi predstaviteľmi väznice a záchranármi.
Poprava Pikeovej sa uskutočnila 30. septembra, no žena prežila prvú aj druhú dávku pentobarbitalu, čo sa podľa agentúry AP ešte nikdy nestalo. Po neúspešnej poprave ju previezli do nemocnice, kde sa medzitým natoľko zotavila, že je späť vo väzení.
AP teraz získala záznamy z tiesňovej linky, z ktorých vyplýva, že záchranári sa do väznice dostali až zhruba pol hodiny po prvom telefonáte.
Prvý telefonát záchranári prijali o 20.40 h. O 21.03 h sa záchranári dozvedeli, že hovor bol falošný a že vo väznici žiadna lekárska pomoc nie je potrebná. O štyri minúty neskôr jeden zo záchranárov oznámil, že sa od istej osoby pred bránou do väznice dozvedel, že pomoc je naozaj potrebná. O 21.11 h predstavitelia väznice potvrdili, že žiadosť o pomoc je skutočná.
V súčasnosti 50-ročná Pikeová bola odsúdená na trest smrti pred tridsiatimi rokmi, a to za vraždu, ktorú spáchala ako 18-ročná v roku 1995 so 17-ročným priateľom. Svoju 19-ročnú spolužiačku Colleen Slemmerovú vylákali do lesa, kde ju mučili a predtým, než ju zabili, vyryli jej do hrude pentagram. Pikeovej vtedajší priateľ vzhľadom na neplnoletosť dostal trest doživotia.
Právny tím Pikeovej chce, aby jej trest bol teraz zmenený na doživotné väzenie bez možnosti predčasného prepustenia. (ČTK, AP)
Vývoz obilia z Ruska a Ukrajiny je pre vzájomné útoky v Čiernom mori minimálny.
Spolupracovník STVR Jiří Just potvrdil, že vývoz cez Čierne more je prakticky zastavený. „Rusi alebo Ukrajinci sa obávajú, že jedna alebo druhá znepriatelená strana by automaticky začala útočiť,“ povedal.
To má podľa jeho slov vplyv aj na vývoz. „Podľa ruských aj ukrajinských expertov tento vývoz klesol, dá sa povedať, o polovicu a v tejto sezóne sa očakáva mimoriadny pokles úrody,“ dodal.
Celý rozhovor s Jiřím Justom sme odvysielali v Ranných správach:
Otrasy cítili vo viacerých oblastiach krajiny, obete ani škody bezprostredne nehlásili.
Informovalo o tom v utorok (13. 10.) Európske centrum EMSC. Uviedlo, že epicentrum sa nachádzalo asi 40 kilometrov juhozápadne od mesta Soná a zhruba 300 kilometrov od hlavného mesta. Otrasy vychádzali z hĺbky desiatich kilometrov.
Pred týždňom túto stredoamerickú krajinu postihlo zemetrasenie so silou 7,7 stupňa, po ktorom nasledovalo viac ako 200 ďalších otrasov. (ČTK)
Ruské drony zasiahli terminál v prístave Mykolajiv.
O ukrajinských útokoch v utorok (13. 10.) na sieti Telegram informoval gubernátor Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov. Rozsah škôd v Nevinnomyssku ani miesto poškodenia nespresnil.
Oznámil, že škody sa vyhodnocujú a že opravári už pracujú na ich odstránení. Agentúra Reuters poznamenala, že v meste je okrem iného veľký chemický závod. Gubernátor ďalej uviedol, že protivzdušná obrana v jeho kraji vzdušný útok odrazila.
Ruské drony na Ukrajine zasiahli a poškodili nákladný terminál v prístavnom meste Mykolajiv.
Ukrajina viac ako štyri roky vzdoruje ruskej invázii, ktorej súčasťou sú prakticky každodenné útoky dronmi, strelami či raketami po celej krajine. Ukrajina v sebaobrane podniká aj vzdušné údery na ciele v Rusku.
Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch však zomierajú aj civilisti. Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda. (ČTK, Reuters)
Nešťastie sa stalo v zábavnom parku neďaleko Atlanty, vyšetruje ho miestna polícia.
Úrady nespresnili, akým spôsobom daná osoba zomrela ani ako sa ostatní ľudia zranili. Známy nie je ani stav zranených. Atlantická stanica Fox 5 uviedla, že podľa svedkov bol jeden z účastníkov jazdy na horskej dráhe vymrštený z vozíka.
Spoločnosť Six Flags, ktorá zariadenie prevádzkuje, následne uzavrela deväť horských dráh v šiestich svojich parkoch. Je to pre ňu ďalší vážny incident v poslednom čase.
Kalifornský zábavný park Six Flags Magic Mountain v septembri oznámil trvalú uzávierku obľúbenej horskej dráhy, zatiaľ čo čelí žalobám návštevníkov, podľa ktorých im jazda spôsobila poranenie mozgu. Podobnú ujmu hlási najmenej 100 ľudí.
Horská dráha X2 so sedadlami, ktoré sa otáčajú o 360 stupňov, bola jednou z hlavných atrakcií zábavného parku a ľudia na ňu dlho čakali v radoch. (ČTK)
JUST IN: 1 person dead as riders are evacuated from the Goliath roller coaster at Six Flags Over Georgia. https://t.co/Ocw9M4DtB1
Porušovanie ním oznámeného energetického prímeria vidí na oboch stranách.
Na otázku jednej novinárky, čo hovorí na to, že Rusko porušilo Trumpom oznámené energetické prímerie, odpovedal americký prezident, že by sa na to musel najskôr pozrieť. „Pretože k porušeniam dochádzalo na oboch stranách,“ povedal.
Zelenskyj v pondelok (12. 10.) povedal, že sa o ohlásení energetického prímeria dozvedel z médií. Povedal tiež, že Rusko tento pokoj zbraní porušilo a že Ukrajina v noci na pondelok na ruské rafinérie neútočila. Ukrajinský prezident tiež vyzval USA, aby donútili Moskvu prímerie dodržiavať.
Trump v nedeľu uviedol, že v rusko-ukrajinskej vojne začalo s okamžitou platnosťou platiť energetické prímerie. Obidve bojujúce strany s tým podľa neho vyjadrili súhlas. Moskva vec nekomentovala, Kyjev naopak uviedol, že ho bude dodržiavať, ak Rusko urobí to isté.
Ďalšia otázka novinárov na Trumpa sa týkala toho, ako prinútia Putina energetické prímerie dodržiavať. Na to americký prezident odpovedal, že šéf Kremľa má záujem na dosiahnutí dohody a že treba presvedčiť Zelenského, aby o ňu stál tiež. „Verím, že k dohode dospejú. Vlastne verím, že o dohodu má Putin väčší záujem ako Zelenskyj,“ dodal.
Trump minulý týždeň v piatok (9. 10.) oznámil, že sa s Putinom, ktorý vojnu rozpútal, dohodol, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh vyše 300-tisíc ton nafty (zhruba 2,2 milióna barelov), v ďalších mesiacoch potom budú nasledovať ešte vyššie dodávky. Podľa pozorovateľov si od toho šéf Bieleho domu sľubuje zlacnenie nafty pred novembrovými voľbami do Kongresu, v ktorých sú vysoké ceny pohonných látok pre mnohých voličov dôležitou témou.
USA pritom spotrebujú takmer štyri milióny barelov nafty denne, takže ak by Rusko tento mesiac dodalo celé sľúbené množstvo, predstavovalo by to približne polovicu americkej dennej spotreby.
Trumpovo dočasné zmiernenie sankcií na ruskú naftu vyvolalo pobúrenie európskych spojencov aj Kyjeva. Zelenskyj označil Trumpov krok za prejav očividnej slabosti.
Zelenskyj v minulosti opakovane navrhoval bezpodmienečné prímerie, čo ale Moskva odmietla. Zastavenie bojov podmieňuje okrem iného vydaním celého Donbasu vrátane častí, ktoré doteraz ruské sily nedobyli. S tým Kyjev nesúhlasí. (ČTK)
Incidenty spred týždňa viedli k potopeniu jedného plavidla a poškodeniu druhého.
Bulharský premiér Rumen Radev v pondelok (12. 10.) uviedol, že zatiaľ nie je jasné, či drony prileteli z Ruska alebo Ukrajiny.
Obchodná loď Alfa Watan, ktorá plávala pod vlajkou Toga, sa potopila takmer okamžite, približne do troch minút od útoku. Všetkých dvanásť členov jej posádky je naďalej nezvestných. Dron schopný spôsobiť také rozsiahle škody by musel byť vybavený bojovou hlavicou s hmotnosťou viac ako 300 kilogramov, uviedol pre bulharskú televíziu Nova Dimitar Nedialkov, profesor Vojenskej akadémie v Sofii.
Druhá loď Able plávala pod vlajkou Palau a viezla obilie do tureckého Istanbulu. Po útoku začala horieť, jej 18-člennú posádku sa však podarilo zachrániť. Prvé vyšetrovanie na palube neodhalilo žiadne trosky dronu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útoky za ďalšiu súčasť ruskej snahy úplne znemožniť plavbu v západnej časti Čierneho mora. Po rokovaniach s bulharskou stranou sa podľa neho potvrdilo, že išlo o kombinovaný ruský útok s použitím námorných a vzdušných dronov. (TASR, DPA)
