Svet

Bol posledným v Česku žijúcim československým vojakom, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zapojil do bojov pri francúzskom prístave Dunkerque.

O jeho úmrtí informoval odbor vojnových veteránov a vojnových hrobov českého ministerstva obrany na sociálnej sieti X, citovaný webom iRozhlas.

Turka v roku 1944 povolali do nemeckej armády a nasadili na západnom fronte vo Francúzsku. Po zajatí americkými vojakmi sa dostal do Británie, kde vstúpil do československej zahraničnej armády. Ako tankista Československej samostatnej obrnenej brigády sa následne zapojil do bojov pri Dunkerque.

Po demobilizácii sa vrátil do vlasti. Pre svoju vojnovú minulosť a službu v československých jednotkách na západnom fronte strávil Turek väčšinu svojho pracovného života ako robotník. Po návrate do Československa krátko pôsobil ako inštruktor tankistov, neskôr pracoval na železnici. Posledné roky života strávil v Stredisku komplexnej starostlivosti o veteránov vo Vojenskej nemocnici v Olomouci.

Vo februári tohto roka Turek dostal francúzsky Rad Čestnej légie V. stupňa a za účasť v bojoch o oslobodenie získal Československú vojenskú pamätnú medailu so štítkom Francúzsko.

Boje pri Dunkerque patrili k významným operáciám československých pozemných jednotiek na západnom fronte počas druhej svetovej vojny. Československá samostatná obrnená brigáda pod velením generála Aloisa Lišku sa do obliehania francúzskeho prístavu zapojila v októbri 1944.

V meste bolo v tom čase obkľúčených približne 12.000 nemeckých vojakov. Úlohou československej brigády bolo zabrániť nemeckej posádke prelomiť obkľúčenie. Boje pokračovali až do 9. mája 1945, keď nemecká posádka kapitulovala. (TASR)

Celkový počet obetí tak vzrástol na dvanásť.

Úrady v utorok (10. 11) informovali o jedenástich mŕtvych, čím korigovali skoršie vyjadrenia ministerky zdravotníctva Kati Ivkovej, ktorá hovorila o dvanástich obetiach už v deň nehody.

Nehoda, pri ktorej havarovalo 86 vozidiel, sa odohrala na diaľnici Trakija na juhovýchode krajiny. Celkovo zomrelo dvanásť ľudí, ďalších 50 zranených bolo prevezených do niekoľkých nemocníc. Podľa predbežného vyšetrovania boli príčinami nehody znížená viditeľnosť, mokrá vozovka a neprimeraná rýchlosť.

Bulharská vláda dnes oznámila, že štát plne pokryje liečebné náklady zranených.. Rada ministrov v stredu rozhodla, že príbuzní obetí dostanú jednorazovú finančnú pomoc vo výške osemtisíc eur. (ČTK, BTA)

Ide o najvyšší počet deportácií za 23 rokov existencie úradu.

Počet deportovaných podľa ICE medziročne vzrástol o deväť percent. Predchádzajúci rekord predstavuje 442 640 deportovaných osôb v minulom fiškálnom roku. V porovnaní s fiškálnym rokom 2024, posledným rokom pôsobenia demokrata Joea Bidena v úrade prezidenta, keď úrady deportovali 271 480 ľudí, ide o nárast o 78 percent.

ICE za uplynulých 12 mesiacov zadržal 474 850 ľudí – v auguste 50 925 a v septembri viac ako 48-tisíc. To je približne dvojnásobok oproti predchádzajúcemu fiškálnemu roku, keď počet zatknutých dosiahol 239 890. V roku 2024 ich bolo 113 430.

Úrad po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu nezverejňoval takéto podrobné údaje, a to ani za rok 2025. Tlačová správa ICE na rozdiel od minulosti neobsahuje rozdelenie zadržaných podľa toho, či mali v minulosti záznam v registri trestov.

Minister pre vnútornú bezpečnosť Markwayne Mullin pripísal spomínané výsledky Trumpovi, ktorý nechal ICE voľnú ruku, aby sa mohol zamerať na zadržiavanie a deportovanie osôb, zdržiavajúcich sa v USA nelegálne. (TASR, AP)

Jeho krajina by mala najbližšie stretnutie na najvyššej úrovni hostiť.

Hovorca NATO potvrdil, že ďalší samit bude v Tirane, ale zatiaľ sa nerozhodlo kedy. „Zatiaľ sme sa nedohodli na tom, kedy sa samit uskutoční. Isté je, že to nebude v roku 2027,“ povedal Rama vo štvrtok pri príchode na stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Dubline. Ak by sa samit NATO v roku 2028 konal, bude ho hostiť Tirana, dodal premiér.

Nemenovaní diplomati ale uviedli, že členské štáty NATO by sa ešte mohli rozhodnúť usporiadať samit na budúci rok na poslednú chvíľu, avšak niekde inde než v Albánsku.

Agentúra Reuters v apríli informovala, že NATO zvažuje ukončenie organizovania každoročných zasadnutí hláv štátov a vlád, ktoré sa od roku 2021 stretávajú každé leto. Tento rok sa zišli 7. a 8. júla v tureckej Ankare.

Jedným z dôvodov možnej zmeny frekvencie je podľa Reuters snaha vyhnúť sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý opakovane kritizoval mnohé z členských štátov Aliancie za nedostatočné obranné výdavky či za to, že sa nezapojili do vojny s Iránom.

Z minuloročného zasadnutia lídrov NATO v Haagu vzišlo vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že sa opäť stretnú v Turecku v roku 2026 a následne v Albánsku. V záveroch samitu v Ankare už však deklarovali iba to, že sa tešia „na naše ďalšie stretnutie“. Jeho termín ani miesto konania pritom nespresnili.

V júni agentúra Reuters napísala, že plán usporiadať na budúci rok samit NATO v Albánsku je ohrozený pre odpor Trumpovej administratívy a nespokojnosť krajín NATO s tým, že Tirana málo investuje do obrany. (TASR, Reuters, Bloomberg)

Zdôraznili potrebu užšej spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, posilnenia technologických inovácií a zabezpečenia dostupnej a čistej energie.

Oznámil to írsky premiér Micheál Martin po skončení samitu. (TASR)

Lídri sa spoločne zúčastnili aj na Digitálnom fóre Iniciatívy Trojmoria.

Viac o stretnutí prezidentov Slovenska a Poľska sme priblížili v Správach:

Ruský prezident to povedal na rokovaní s americkými vyslancami Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

Po stretnutí v moskovskom Kremli to uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov. Dodal, že súčasný systém európskej bezpečnosti nefunguje a Moskva dúfa, že európske krajiny podporia rokovania o novej dlhodobej „architektúre nejadrovej bezpečnosti a mierového usporiadania.“

„Putinov poradca tiež uviedol, že Rusko zostáva v kontakte s Witkoffom a Kushnerom a ešte pred stretnutím Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Číne s nimi plánuje prerokovať aktuálnu situáciu. Rusko je podľa Ušakova pripravené okamžite začať so Spojenými štátmi rokovať o návrhoch týkajúcich sa európskej bezpečnosti. Moskva chce pritom predložiť aj „nové podnety“.

Ušakov informoval, že americkí vyjednávači aktívne podporili Putinov návrh uskutočniť humanitárnu operáciu v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Zároveň sa podľa neho rokuje o podmienkach „najväčšej“ výmeny vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Kremeľ podľa Ušakova očakáva, že Witkoff a Kushner odovzdajú ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému „odkazy“ z rokovania s Putinom. Americkí vyslanci sa so Zelenským majú stretnúť v írskom Dubline.

Ušakov podľa agentúry Interfax označil rokovanie Putina s Witkoffom a Kushnerom za „vecné, konštruktívne, otvorené a užitočné, rovnako ako všetky predchádzajúce rozhovory“. (TASR, BBC, Interfax)

Povedal to po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na ďalšom stretnutí sa majú zúčastniť aj zástupcovia európskych krajín. (TASR, BBC, CNN)

Lev XIV. zdôraznil, že cirkev musí obetiam pomôcť a chrániť ďalších ľudí.

pred podobnými činmi. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
„Musíme reagovať tak, ako by reagoval Ježiš – pravdou, spravodlivosťou, odpustením, nápravou spôsobených krívd a čoraz rozhodnejším úsilím o vytváranie kultúry prevencie a ochrany najzraniteľnejších pred takýmito zločinmi,“ povedal.

Podľa databázy organizácie BishopAccountability bolo v Peru verejne obvinených zo sexuálneho zneužívania maloletých 77 kňazov, rehoľníkov, seminaristov a ďalších osôb zasväteného života.

Organizácia však upozornila, že vzhľadom na skúsenosti z iných krajín môže ísť len o malú časť skutočného počtu prípadov. Mnohí poškodení podľa nej dosiaľ nevystúpili verejne, doplnila agentúra AP.

Pápež Lev XIV., vlastným menom Robert Prevost, pôsobil v Peru približne dve desaťročia ako misionársky kňaz a biskup. V minulosti bol v diecéze Chiclayo kontaktnou osobou pre obete zneužívania.

Očakáva sa, že sa s niektorými z nich stretne aj počas svojej prebiehajúcej návštevy v Peru. Vo štvrtok by sa mala konať aj protestná akcia združenia obetí. (TASR, AP, AFP)

V Manile ho za účasti za účasti šéfky filipínskej diplomacie Theresy Lazarovej slávnostne otvoril minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Vedúcim nového slovenského zastúpenia v Manile je Miloš Koterec, ako informoval komunikačný odbor MZVEZ SR.

Nový úrad rozširuje sieť slovenských veľvyslanectiev v členských štátoch Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) už na päť z celkovo 11 štátov tohto zoskupenia.

„Je to historicky po prvý raz, čo má Slovenská republika vlastné veľvyslanectvo na Filipínach, a myslím si, že prichádza v pravý čas. Filipíny sú pre nás veľmi dôležitým partnerom a jedným z najvýznamnejších štátov zoskupenia ASEAN. Dnes môžeme povedať, že Slovensko je v tomto regióne čoraz viditeľnejšie,“ uviedol vo vyhlásení Blanár.

Doteraz diplomatické zastúpenie SR na Filipínach zabezpečovalo na základe súbežnej akreditácie veľvyslanectvo SR v indonézskej Jakarte. Podľa Blanára bude odteraz celú agendu pokrývať priamo nová ambasáda v Manile, ktorá je zároveň akreditovaná pre Palauskú republiku.

„Napĺňame svoje predsavzatia a úlohy. Nové veľvyslanectvo bude poskytovať plnohodnotné služby vrátane konzulárnej pomoci pre slovenských občanov, ktorí sa budú z rôznych dôvodov nachádzať na Filipínach,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Nový úrad vedie slovenský diplomat Miloš Koterec. V minulosti pôsobil ako stály predstaviteľ pri OSN v New Yorku a tiež na Stálej misii SR pri NATO v Bruseli.

Veľvyslanectvo v Manile bude popri konzulárnych službách podporovať tiež rozvoj obchodu, investícií, medziľudských kontaktov a pracovnej mobility. Cieľom podľa Blanára je rozšíriť spoluprácu, predovšetkým však hľadať možnosti v hospodárskej oblasti. (TASR)