Svet

Urobila tak v súvislosti so študentskými blokádami a protestmi na stredných školách.

Tie vyústili do stretov s políciou. Napísal to v noci na dnes portál The Guardian, podľa ktorého študenti v krajine demonštrovali proti veľkosti tried, dlhej výučbe a nedostatku učiteľov.

Študentské demonštrácie vypukli minulý týždeň v Paríži, ale odvtedy eskalovali a rozšírili sa aj do ďalších miest. Na niektorých miestach študenti v utorok zapaľovali odpadkové koše a hádzali predmety po policajtoch, ktorí reagovali použitím obuškov a slzotvorného plynu, napísala agentúra AFP. Strety medzi mladými a políciou sa podľa médií odohrali v Lille, Bordeaux, Rennes, Nantes alebo v Marseille.

„Po celej krajine bolo zadržaných 440 ľudí. Konečný počet ešte nepoznáme,“ povedal francúzsky minister vnútra Laurent Nuňez stanici BFM TV. „Nič neospravedlňuje to, aby ľudia prichádzali demonštrovať k inštitúciám s maskami či zakrytými tvárami, vyzbrojení predmetmi, a čakali na zásah bezpečnostných zložiek len preto, aby na ne mohli zaútočiť,“ uviedol Nuňez.

Pri utorkových stretoch podľa neho úrady zaznamenali sedem prípadov, keď niekto po policajtoch hodil kyselinu chlorovodíkovú. Celkovo bolo zranených 48 policajtov, píše The Guardian.

Podľa ministerstva školstva protesty či iné narušenie výučby v utorok zasiahli 400 z celkových zhruba 3 700 škôl v krajine. V lýceu Lamartine na severe Paríža študenti podľa The Guardianu mávali transparentmi, na ktorých sa sťažovali na vyčerpávajúce rozvrhy. Na jednom z nich stálo: „8:00 až 18:00. Viac hodín výučby ako spánku.“

Vo Francúzsku v utorok demonštrovali podľa agentúry AFP aj štátni zamestnanci vrátane hasičov proti poklesu kúpnej sily a v snahe dosiahnuť zvýšenie platov. Na výzvu odborov chceli vyvinúť tlak na vládu, ktorá sa tento týždeň chystá predložiť návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. (ČTK, AFP)

Išlo o zásah proti medzinárodnej zločineckej sieti špecializujúcej sa na pranie špinavých peňazí napojenej na Hells Angels.

Polícia v západonemeckom meste Duisburg uviedla, že očakáva vykonanie niekoľkých zatýkacích rozkazov a zaistenie majetku v hodnote 48,6 milióna eur.

Hovorkyňa polície uviedla, že cieľom operácie je medzinárodná sieť špecializujúca sa na pranie špinavých peňazí, ako aj zločinecká organizácia. Podľa agentúry DPA je ňou Hells Angels.

Razie boli vykonané vo viac ako sto nehnuteľnostiach a vyšetrovaných je 71 ľudí, priblížila polícia. Podozriví sú zo založenia zločineckej skupiny, vydierania, organizovaného podvodu a prania špinavých peňazí. Vyšetrovanie sa tiež týka trestných činov súvisiacich so zbraňami, napadnutí a daňových únikov.

Reportér agentúry DPA bol v stredu (30. 9.) ráno svedkom veľkej policajnej operácie za účasti špeciálnych jednotiek na adrese jedného z vplyvných členov Hells Angels v Duisburgu.

Väčšina razií podľa polície prebieha v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Sedem nehnuteľností tiež prehľadali v Belgicku, Bulharsku a Holandsku.

Denník Bild uvádza, že vyšetrovanie prebieha už viac ako štyri roky a vyvolala ho prestrelka v Duisburgu v máji 2022. Viac ako sto ľudí bolo vtedy zapojených do stretu medzi motorkármi a členmi turecko-libanonského klanu. (TASR, DPA)

Operácia mala názov Bytostné odhodlanie (Inherent Resolve).

Informovalo o tom americké ministerstvo obrany. „Organizovaný odchod koaličných síl a techniky z leteckej základne v Arbíle predstavuje úspešné zavŕšenie vojenskej misie, ktorá v Iraku porazila Islamský štát (IS),“ uviedol vo vyhlásení americký rezort obrany.

Poradca pre národnú bezpečnosť irackého premiéra pre agentúru DPA vyhlásil, že stiahnutie USA predstavuje „dôležitý míľnik“. „Dnes dosahujeme dôležitý míľnik zavŕšením misie medzinárodnej koalície a ukončením prítomnosti jej síl, pričom prechádzame na bilaterálne vzťahy s jej členskými štátmi,“ uviedol.

Spojené štáty a ich spojenci spustili operáciu proti Islamskému štátu v Iraku a susednej Sýrii v roku 2014. Džihádistická militantná skupina bola v Iraku porazená v roku 2017 a v Sýrii v roku 2019.

USA spolu so svojim spojencami vpadli do Iraku ešte predtým v roku 2003 s cieľom zvrhnúť diktátora Saddáma Husajna. Americké jednotky sa z krajiny stiahli v roku 2011, na žiadosť irackej vlády sa však o tri roky vrátili.

Hoci bunky Islamského štátu ostávajú aktívne a hlásia sa k príležitostným útokom, skupina stratila väčšinu územia, ktoré v oboch krajinách ovládala.

S priebežným sťahovaním amerických vojsk z Iraku súhlasil v roku 2024 exprezident USA Joe Biden. Podľa agentúry Reuters je ukončenie operácie vnímané ako víťazstvo pre Irán a jeho spojencov v regióne.

Ministerstvo obrany USA očakáva, že iracké bezpečnostné zložky budú pokračovať v boji proti zvyškom Islamského štátu, pri čom bude Washington pôsobiť už len ako bilaterálny partner. (TASR, DPA, Reuters)

Aktualizované: o 10.35 h.

Severokórejský vodca váži viac ako 140 kilogramov.

S odvolaním sa na najnovšie hodnotenie jeho zdravotného stavu zverejnené v stredu o tom informovala agentúra AFP.

Obézny Kim je tiež silný fajčiar a jeho zdravotný stav je v zahraničí pozorne sledovaný, pretože jeho prípadná smrť môže vyvolať spory o nástupníctvo a stabilitu v štáte s jadrovými zbraňami.

Severokórejský vodca váži viac ako 140 kilogramov, čiže podľa správy NIS je klasifikovaný ako extrémne obézny, uviedol poslanec Jun Kon-jong. Hoci to znamená vysoké riziko kardiovaskulárnych ochorení, podľa Juna nemá problémy s fyzickou aktivitou vrátane behu po schodoch.

„Vzhľadom na dôkladné monitorovanie zo strany jeho špecializovaného zdravotníckeho tímu sa usudzuje, že sa uňho neprejavujú žiadne známky zdravotných problémov,“ uviedol poslanec.

Špekulácie ohľadom Kimovho zdravia sa objavili v roku 2020, keď nebol na oslavách výročia narodenia svojho nebohého starého otca Kim Ir-sena a približne 20 dní nemal verejné vystúpenie. Objavili sa aj fámy, že je vážne chorý po operácii.

Obézni a tiež silní fajčiari boli aj jeho otec Kim Čong-il a starý otec Kim Ir-sen. Obaja zomreli na infarkt.

Kuchár Paul Smart počas samitu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo vietnamskom Hanoji v roku 2019 varil s Kimovými osobnými kuchármi a v tom čase uviedol, že severokórejský vodca má rád luxusné a drahé jedlá. „Má rád kaviár, homáre, skutočne luxusné produkty. Obľubuje foie gras. Veľmi rád si dopraje gurmánske špeciality,“ uviedol.

Foie gras je husacia alebo kačacia pečeň z cielene vykrmovaných zvierat s minimom pohybu. (TASR, AFP, NIS)

Hovorca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyvrátil pôvodne panujúce obavy z možného únosu.

Lietadlo už pristálo na letisku v saudskoarabskom Tabúku. Incident podľa izraelských bezpečnostných zdrojov zrejme spôsobila hádka medzi pilotmi na palube, napísal portál Times of Israel (ToI).

Podľa izraelskej armády náčelník generálneho štábu Ejal Zamir zvolal poradu s vysokými armádnymi dôstojníkmi na posúdenie incidentu. O veci mimoriadne rokovali tiež Netanjahu a izraelský minister obrany Jisrael Kac.

Podľa údajov zo sledovania letov lietadlo najprv vyslalo medzinárodný núdzový signál a následne ohlásilo kód označujúci únos či nezákonný zásah, uvádza Reuters. Podľa bezpečnostných zdrojov Izrael k lietadlu vyslal svoje stíhačky. Na palube komerčného letu bolo asi 180 cestujúcich, uviedol ToI. (ČTK, Reuters)

Aktualizované: o 9.41 h.

Oznámenie bolo prijaté vo štvrtok (24. 9.), potvrdila hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.

„Úrad inšpekčnej služby začal včera preverovanie z úradnej povinnosti. ÚIS preveruje postup a konanie policajtov po prijatí trestného oznámenia 24. 9. 2026 zo ZŠ v Staškove,“ skonštatovala Dobiášová s tým, že trestné oznámenie súvisí s incidentom, ktorý sa stal na škole minulý týždeň.

V škole v Staškove v okrese Čadca došlo v utorok ráno k útoku nožom. Podozrivý je 13-ročný žiak ôsmeho ročníka. O život prišla 61-ročná učiteľka. V kritickom stave je jedna žiačka. Do nemocnice previezli aj 44-ročnú pedagogičku s bodným poranením hrudníka, je v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života. Polícia podozrivého zadržala.

Prípad si prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Vo veci vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. (TASR)

Aktualizované: 09.54 h

Štát Tennessee naposledy popravil ženu v roku 1820.

Pikeová sa stane jedinou osobou popravenou v tomto americkom štáte za zločin spáchaný v čase, keď bola násťročnou. Odsúdenej bude podaná smrtiaca injekcia.

Guvernér južanského štátu Bill Lee zamietol žiadosť o udelenie milosti Pikeovej poukazujúcu na traumu a sexuálne zneužívanie, ktoré prežila v detstve. Najvyšší súd USA rovnako zamietol na poslednú chvíľu podanú žiadosť o odklad popravy. Tá sa uskutoční vo väznici s maximálnou ochranou v Nashville.

Teraz 50-ročná Pikeová v januári 1995 spolu so svojím 17-ročným priateľom a ďalšou spolupáchateľkou vylákala 19-ročnú Colleen Slemmerovú, spolužiačku z centra odbornej prípravy v Knoxville, do zalesnenej oblasti.

Pikeová s priateľom Slemmerovou mučili a zabili, zatiaľ čo ich ďalšia spolužiačka hliadkovala. Krutý spôsob vraždy, pri ktorej páchatelia do hrude obete vyryli pentagram a odniesli si kus jej lebky ako suvenír, vtedy vzbudil značný mediálny rozruch.

Z výpovede na súde vyplynulo, že Pikeová vnímala Slemmerovú ako sokyňu v boji o priazeň svojho priateľa Tadaryla Shippa. Pikeová s Shippom sa k zabitiu spolužiačky priznali a obaja boli v nasledujúcom roku odsúdení za vraždu. Zatiaľ čo Pikeová dostala trest smrti, Shipp bol odsúdený na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia.

Shadolla Petersonová, ktorá mala v čase vraždy 18 rokov a páru počas vraždy poslúžila ako hliadka, na súde vypovedala ako svedkyňa obžaloby a dostala podmienku.

Pikeová je v súčasnosti jedinou ženou v Tennessee čakajúcou v cele smrti. V auguste 2001 bola odsúdená za pokus o vraždu spoluväzenkyne. (ČTK, Reuters)

Stali sa nimi americká expertka na umelú inteligenciu (AI) Timnit Gebruová a pakistanská právnička Džalíla Hajdarová.

Ocenenie dostali aj organizácie združujúce africké farmárky a mladých právnikov v Gruzínsku. Gebruovej porota ocenenie udelila „za to, že sa postavila proti koncentrácii moci v oblasti AI a za jej priekopnícku prácu v oblasti digitálnych technológií založených na spravodlivosti, vlastných skúsenostiach a ľudskom faktore.“

Americká výskumníčka vo svoje práci skúma, ako zaujatosť ovplyvňuje AI. V roku 2020 bola spoluautorkou prelomovej štúdie o rizikách zaujatosti v takzvaných veľkých jazykových modeloch (LLM) a zároveň pôsobila ako jedna z vedúcich tímu pre etickú AI v spoločnosti Google. Zamestnávateľ ju požiadal, aby štúdiu stiahla alebo z nej odstránila svoje meno. Bez splnenia ďalších podmienok zo strany Googlu to odmietla a dostala výpoveď.

Následne založila Výskumný inštitút pre distribuovanú umelú inteligenciu (DAIR), „ktorého činnosť sa zameriava na boj proti koncentrácii moci v technologickom sektore a poukazuje na škody, ktoré AI systémy už teraz spôsobujú v každodennom živote ľudí, najmä v komunitách diskriminovaných a vylúčených komunitách.“

Ocenenie dostala aj Džalíla Hajdarová z Pakistanu, ktorá sa ako príslušníčka prenasledovanej národnostnej menšiny Hazárov stala prvou ženou-právničkou. Podľa poroty sa postavila „proti etnickému, štátnemu a patriarchálnemu prenasledovaniu, vedená presvedčením, že žiadny človek nie je nelegálny.“

Nadácia Right Livelihood ocenila Zhromaždenie vidieckych žien, hnutie združujúce viac ako 178-tisíc drobných roľníčok v jedenástich krajinách južnej Afriky, a Gruzínske združenie mladých právnikov „za budovanie a ochranu gruzínskej demokracie a za udržiavanie občianskej angažovanosti voči zásahom autokratického režimu“. (TASR, AFP)

Vypočujte si prehľad správ, ktoré v podcaste priniesol Rádiožurnál o 7:00.

S odvolaním sa na juhokórejskú spravodajskú službu to vyhlásil juhokórejský opozičný poslanec Ju Jong-ha.

Ukrajinská ambasáda v Soule sa k tomu zatiaľ nevyjadrila. Severokórejčania bojovali na strane Ruska, ktoré vo februári 2022 začalo vojenskú inváziu do susednej krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku oznámil, že jeho krajina odovzdala dvoch zajatých severokórejských vojakov do Kórey. Juhokórejská prezidentská kancelária po zverejnení tejto informácie požadovala od Ukrajiny oficiálne vysvetlenie a ospravedlnenie.

Kyjev tiež obvinila z porušenia dohody o utajení akcie za účelom ochrany vojakov a ich príbuzných v KĽDR. Ukrajina však uvádza, že žiadna takáto dohoda neexistovala.

„Ukrajina nekládla žiadne podmienky pri odovzdaní týchto dvoch vojakov, ktorí boli zajatí v bojoch v ruskej Kurskej oblasti,“ povedal Ju novinárom po brífingu juhokórejskej Národnej spravodajskej služby (NIS). „Ukrajina sa doteraz za zverejnenie tejto informácie neospravedlnila ani nevyjadrila ľútosť,“ dodal k Zelenského slovám o odovzdaní dvojice. (ČTK, Reuters)