Svet

Požiadala ju o to americká agentúra NASA.

Informoval o tom na svojom telegramovom kanáli analytik raketových štartov a priaznivec vesmírnej a raketovej vedy Georgij Triškin s odvolaním sa na vlastné zdroje, píše web The Insider.

„Houston potvrdil, že NASA tlačila na Roskosmos, aby urobil nepopulárne rozhodnutie vzhľadom na narastajúce netesnosti na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Prestupová komora v module Zvezda bude zakonzervovaná. Už sa nebude používať na vykladanie nákladných lodí Progress; budú sa k nej pripájať iba kvôli korekcii obežnej dráhy stanice (bez otvorenia vzduchovej komory),“ uviedol. Nákladná loď Progress MS-36 má plánovaný štart k ISS 26. novembra.

Problém s únikom vzduchu v ruskom segmente ISS bol prvýkrát identifikovaný v septembri 2019 a napriek početným kontrolám, opravám a meraniam tlaku zostal nevyriešený.

V októbri 2020 posádka objavila prvú trhlinu v medzikomore modulu Zvezda (známom ako PrK) a v marci 2021 ju utesnila. Neskôr posádka v marci utesnila druhú trhlinu, ale únik pretrvával, hoci bol menší. Do konca roka 2021 bolo objavených najmenej šesť trhlín, boli utesnené špeciálnym tmelom a pokryté výstužnou záplatou.

Aj v novembri 2024 bol na ISS po pripojení lode Progress hlásený toxický únik. Aktivovali sa preto systémy čistenia atmosféry na palube a poklop medzi modulom Poisk a nákladnou loďou zostal zatvorený.

V júni 2026 NASA nariadila štyrom astronautom misie Crew-12, aby sa uchýlili na palubu kozmickej lode SpaceX Dragon a obliekli si skafandre pre prípad núdzovej evakuácie z dôvodu zhoršujúceho sa úniku vzduchu v ruskom segmente. (TASR)

Saudská Arábia je v poslednom čase terčom jemenských povstalcov opakovane.

Kvôli strelám vypáleným jemenskými Húsíami saudskoarabská civilná ochrana vyhlásila vo viacerých oblastiach krajiny poplach.

Krajina totiž vedie koalíciu, ktorá proti nim bojuje a podporuje medzinárodne uznávanú jemenskú vládu. Útok na medzinárodné letisko v Rijáde z 10. októbra si vyžiadal dvanásť mŕtvych a vyše 300 zranených.

Dnešný nočný útok sa koalícii podarilo zneškodniť, žiadne informácie o škodách Rijád neoznámil. Uviedol tiež, že boli zničené aj štyri drony mieriace na juh Saudskej Arábie.

Husíovci podporovaní Iránom vedú občiansku vojnu proti jemenskej vláde od roku 2014, počas ktorej obsadili severozápad krajiny vrátane metropoly Saná.

V septembri povstalci ovládli takmer celé jemenské pobrežie Červeného mora a dokázali sa zmocniť tiež oblastí pri prielive Báb al-Mandab po ofenzíve, ktorá podľa agentúr priniesla najrozsiahlejšie boje od vyhlásenia prímeria v roku 2022. Vládne sily na to reagovali protiofenzívou a postupom pri Báb al-Mandabe. (ČTK, Reuters)

Na zvýšenie pôrodnosti vyzýval ruský prezident Putin už v septembri 2024.

Používateľom sa majú pri vyhľadávaní informácií o potratoch zobrazovať odkazy na webové stránky, ktoré ženám ponúkajú „sociálnu podporu“ pre tehotenstvo, uvádza sa na webovej stránke Kremľa. Informoval o tom denník The Moscow Times.

Za implementáciu nariadenia je zodpovedný premiér Michail Mišustin s termínom do 15. decembra 2026. Túto iniciatívu predtým navrhla aj predsedníčka Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) Valentina Matvijenková.

Pôrodnosť v krajine neustále klesá a Putin už v septembri 2024 vyzýval na jej zvýšenie, aby sa riešil nedostatok pracovnej sily. „Musíme zvýšiť pôrodnosť a vytvoriť podmienky pre ľudí, aby mali veľké rodiny. Aby sa stalo módou mať veľa detí, ako to kedysi bolo v Rusku – sedem alebo desať ľudí v rodinách,“ povedal prezident na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Na prirodzenú obnovu populácie je potrebná celková miera plodnosti (TFR) 2,1 dieťaťa na ženu. Podľa údajov štátneho štatistického úradu (Rosstat) v roku 2025 TFR klesla na 1,361 a v mestách dokonca 1,327.

V rámci snahy o zvýšenie pôrodnosti prokuratúra podáva žaloby na zablokovanie materiálov o ukončení tehotenstva a súdy už niektorým vyhoveli. V roku 2025 sa tiež začalo utlmovať slovo „potrat“ v štátnej televízii a úrady ho v dokumentoch nahradili eufemizmom „negatívna voľba tehotenstva“.

Kampaň proti potratom zosilnela po vypuknutí vojny na Ukrajine. Odvtedy tridsať ruských regiónov prijalo miestne právne predpisy zakazujúce „vyvolávanie potratov“. Ruské ministerstvo zdravotníctva tiež sprísnilo podmienky pre vykonávanie zákroku v nemocniciach. Podľa jeho údajov vzrástol pozitívny vplyv tzv. predpotratového poradenstva a do konca roka 2025 sa počet potratov znížil o päť percent na 321-tisíc.

Sovietske Rusko ako prvý štát na svete dekrétom „O umelom prerušení tehotenstva“ v novembri 1920 legalizovalo potrat na požiadanie ženy. V roku 1936 Stalinov režim potraty takmer úplne zakázal, ich ilegálne počty však prudko stúpli. Opäť boli plne legalizované v novembri 1955 dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.

V ZSSR sa stali hlavnou metódou plánovania rodičovstva, pretože antikoncepcia bola málo dostupná a nekvalitná. V niektorých obdobiach to bolo až niekoľko miliónov ročne. (TASR)

Vyplýva to z návrhu spoločného vyhlásenia, ktoré majú lídri prijať na samite EÚ a Kanady.

Uskutoční sa v Montreale 29. a 30. októbra. Informoval o tom portál Rapporteur.

„Kanada a EÚ sú strategickými partnermi pri preberaní väčšej zodpovednosti za našu spoločnú bezpečnosť a obranu,“ uvádza sa v návrhu vyhlásenia.

Obe strany chcú rozšíriť spoluprácu v oblastiach, ako sú krízový manažment, sankcie, obranný priemysel, námorná a vesmírna bezpečnosť, hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti.

Návrh vyhlásenia počíta aj s väčším zapojením Kanady do misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ. Ottawa zároveň potvrdzuje svoj záväzok podporovať európsku bezpečnosť, najmä na východnom krídle, od Arktídy po Čierne more.

V Arktíde chcú EÚ a Kanada posilniť spoluprácu v oblasti mieru, bezpečnosti a odolnosti. Na samite plánujú spustiť aj nový osobitný dialóg o Arktíde, zahraničnom informačnom ovplyvňovaní a zasahovaní, klimatickej bezpečnosti a doprave.

Návrh vyhlásenia zároveň potvrdzuje podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. EÚ a Kanada sa v ňom zaväzujú pokračovať vo vojenskej a ďalšej pomoci Kyjevu a zvyšovať tlak na Moskvu.

Partnerstvo sa má prehĺbiť aj v otázke Blízkeho východu. Obe strany chcú podporovať zmiernenie napätia, reagovať na humanitárne potreby a prispievať k vytvoreniu podmienok na trvalý mier založený na dvojštátnom riešení.

Ďalšou prioritou je spolupráca v obrannom priemysle. Návrh poukazuje na existujúcu spoluprácu prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO), účasť Kanady v koalíciách zameraných na rozvoj obranných spôsobilostí a jej zapojenie do nástroja SAFE.

Samit nadväzuje na snahy o posilnenie vzťahov medzi EÚ a Kanadou. Kanadský premiér Mark Carney sa 16. septembra zúčastnil na prejave predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Štrasburgu. Von der Leyenová vtedy navrhla, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Únie. (TASR)

K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, ani z neho nikto nebol obvinený.

Njala je však baštou polovojenských Jednotiek rýchlej podpory (RSF), ktoré vyše tri a pol roka bojujú so sudánskou armádou.

„Pri včerajšom (pondelkovom) nočnom bombardovaní zomrelo 21 ľudí a viac ako 40 ďalších bolo zranených,“ povedal člen zdravotníckeho personálu nemocnice v Njale. Nedokázal však určiť, koľko obetí bolo z radov bojovníkov RSF, ktorí podľa jedného svedka trh často navštevujú.

Njala je hlavným mestom sudánskeho štátu Južný Dárfúr. Minulý pondelok tam bezpilotné lietadlo zabilo 17 ľudí, vrátane siedmich dôstojníkov RSF, a 23 ďalších zranilo. Úder dronu si tam navyše predminulý týždeň vyžiadal 30 mŕtvych a 47 zranených.

V zhruba 50-miliónovom Sudáne vypukla v polovici apríla 2023 občianska vojna medzi armádou a RSF, ktorá podľa humanitárnych pracovníkov pripravila o život viac ako dvestotisíc ľudí a z domovov vyhnala vyše jedenásť miliónov Sudáncov.

Konflikt sa teraz vedie predovšetkým s pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré za prvé tri októbrové týždne podľa OSN zabili vyše 300 ľudí a zranili stovky ďalších. (ČTK, AFP)

V ňom zvíťazila súčasná hlava štátu Luiz Inácio Lula da Silva.

Predseda strany Valdemar Costa Neto na sociálnych sieťach uviedol, že PL „uznáva výsledok vyhlásený Najvyšším volebným súdom“. Súčasný prezident podľa neho získal v nedeľňajších voľbách 52 percent hlasov a Bolsonaro 48 percent, ale Lulu ako víťaza volieb priamo nespomenul.

Bolsonaro po oznámení výsledkov vyhlásil, že ich nemôže uznať a bude sa dožadovať anulovania volieb. Odôvodnil to predĺžením otvorenia volebných miestností o dve hodiny, hoci na to vyzvali obaja kandidáti. Bolsonarov tím o to žiadal len pre časti krajiny postihnuté silnými dažďami, hoci sudca rozhodnutie vydal pre celú Brazíliu.

Lula v nedeľu získal o vyše štyri milióny voličských hlasov viac ako jeho protikandidát. V prvom kole uspel Bolsonaro o približne dve percentá, hoci prieskumy naznačovali opak.

Liberálna strana vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že zvýšenie verejných výdajov a sociálnych benefitov pred voľbami narušilo ich rovnosť a bude požadovať ich vysvetlenie. „Bolsonaro zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb“, no v nedeľu „bol výsledok odlišný, a to v situácii poznačenej opatreniami silne zameranými na získavanie voličov, ktoré mali hospodársky a sociálny dosah“, uvádza PL vo vyhlásení. (TASR, EFE)

Informoval o tom starosta mesta Vitalij Kličko.

Druhému útoku od pondelkového večera predchádzali správy o odpálení viacerých balistických rakiet smerom na ukrajinskú metropolu. Informovali o tom agentúra AFP a ukrajinské médiá.

„Zásah poškodil Južný most. Poškodená bola aj infraštruktúra metra na moste,“ napísal na platforme Telegram Kličko. Mestské úrady dodali, že premávku vlakov cez most pozastavili. Po tomto moste vedie zelená linka kyjevského metra. Počas jesene ruské jednotky opakovane útočia na mosty cez Dneper vrátane Južného mosta, čím paralyzujú dopravu v hlavnom meste.

V Kyjeve bola zasiahnutá aj administratívna budova, informoval Kličko. Na ďalších dvoch miestach boli zase zasiahnuté nebytové budovy.

Rusko už v pondelok večer zaútočilo na ukrajinskú metropolu balistickými strelami, pričom mestské úrady hlásili jednu obeť a desať zranených. Väčšina z nich sa nachádzala v internáte univerzity v Desnianskom obvode. Ďalšie údery zaznamenali pri stanici metra a na dve zdravotnícke zariadenia. Ruská strana sa k novým útokom na Kyjev nevyjadrila. (TASR, AFP)

Ide o najnovší z podobných incidentov v Európe.

Požiar vypukol 14. septembra neďaleko zbrojárskej továrne v meste Brašov v strednom Rumunsku. Podľa úradov sa na ňom podieľali dvaja Bielorusi a jeden Ukrajinec, ktorí žijú v členských krajinách Európskej únie.

Dvoch z nich „vypátrali a vzali do väzby v Nemecku, kde sa pripravovali na spáchanie podobných trestných činov“, uviedlo rumunské Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT). Tretí podozrivý je podľa neho na úteku v Poľsku.

Rumunská spravodajská služba informovala, že za požiarom v Brašove stála „sabotážna sieť riadená z Ruskej federácie“. Prípad je podľa nej „súčasťou série sabotážnych operácií, ktoré Ruská federácia koordinuje v Európe“ a ktoré sú zamerané na zbrojárske výrobné závody a „ďalšie objekty vojenského a priemyselného významu“. Tajná služba dodala, že cieľom týchto činov je zastrašovať či oslabovať obranné schopnosti krajín.

Zároveň informovala, že ľudí do takýchto sietí získavajú na sociálnych sieťach. Spočiatku im ponúkajú peniaze za „zdanlivo neškodné úlohy“, ako sú napríklad sledovanie alebo fotografovanie určitých objektov. „Následne sú úlohy čoraz závažnejšie a môžu zahŕňať vandalizmus, podpaľačstvo alebo dokonca vraždu,“ uviedla služba.

V uplynulých týždňoch došlo vo viacerých európskych štátoch podporujúcich Ukrajinu vo vojne s Ruskom k incidentom v zbrojárskych podnikoch. V septembri vybuchol a následne zachvátil požiar sklad munície v Bulharsku. Stalo sa to len niekoľko týždňov po požiari v inom muničnom závode v krajine. Oba incidenty sa odohrali v prevádzkach výrobcu zbraní EMCO, ktorého munícia sa používa na Ukrajine.

V septembri tiež niekto hádzal zápalné bomby v blízkosti kancelárií zbrojárskej spoločnosti v nemeckom Mníchove. Rumunské úrady zároveň oznámili zadržanie ruského občana podozrivého z nakrúcania a fotografovania vojenských objektov v rámci príprav na sabotáž. V auguste zase zasiahol výbuch muničnú továreň neďaleko Ríma, ktorú prevádzkuje zbrojárska spoločnosť KNDS. (TASR, AFP)

Dôvodom je príprava humanitárnej akcie v meste Olešky.

Lokálne prímerie medzi ruskými a ukrajinskými silami má umožniť dodať živorujúcim ľuďom v tejto obci ležiacej pri frontovej línii potraviny a lieky, prípadne zabezpečiť ich evakuáciu.

„V súvislosti s prípravami na humanitárnu operáciu v okolí obce Olešky v Chersonskej oblasti zastavili ozbrojené sily Ruskej federácie paľbu na chersonskom úseku a zaviedli režim pokoja,“ napísalo na telegrame ministerstvo obrany. Doplnilo, že paľba je prerušená od 4:00 ruského času (2:00 SEČ).

Ruské jednotky Olešky okupujú od prvých dní vojny a s pokračujúcim konfliktom sa tam humanitárna kríza prehlbuje. Tento rok na jar neustála hrozba dronových útokov prerušila zásobovacie trasy.

Kremeľ predtým uviedol, že opustiť Olešky budú môcť všetci, ktorí si to želajú, a že evakuácia potrvá najmenej niekoľko dní. V meste, ktoré rieka Dneper oddeľuje od Chersonu, žilo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24-tisíc ľudí. Teraz tam podľa Monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine živorí okolo 1 700 obyvateľov, vrátane asi 35 detí.

Biely dom pred pár dňami ohlásil, že lokálne obmedzené prímerie pre Olešky pomohla so znepriatelenými stranami dohodnúť prvá dáma Spojených štátov Melania Trumpová. Jej manžel Donald Trump v posledných týždňoch úplne obrátil doterajšiu americkú sankčnú politiku zavedenú po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a oznámil nákupy ruskej nafty. (ČTK)

Voliči rozhodnú, či dajú šancu opozícii alebo umožnia premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi zostať pri vláde.

Opozícia mala počas celej predvolebnej kampane v prieskumoch mierny náskok.

Nie je však vylúčené, že voľby sa skončia patom. Volebné miestnosti sa otvoria o 6:00 a hlasovanie sa skončí o 21:00. (ČTK)