Svet

Pricestoval vlakom po novom moste cez hraničnú rieku Ja-lu (kórejsky Amnokkang) medzi severokórejským mestom Sinuidžu a Tan-tungom.

Ten pritom obe krajiny otvorili len minulý týždeň, 12 rokov po jeho dokončení. V posledných dňoch sa špekulovalo o Kimovom zdravotnom stave.

Agentúra Kjódó dnes s odvolaním sa na diplomatické zdroje uviedla, že v meste na hraniciach s KĽDR boli zavedené prísne dopravné obmedzenia, čo ihneď vyvolalo úvahy, že sa čaká návšteva vysokého severokórejského predstaviteľa.

Kim Čong-un sa v poslednom čase prestal objavovať na verejnosti a znovu sa objavili špekulácie, že zomrel – údajne v pekinskej nemocnici na krvácanie do mozgu. Severokórejský oficiálny list Rodong Sinmun potom tento týždeň zverejnil fotografie zachytávajúce 42-ročného diktátora, ako si spoločne s dcérou prezerá výstavu oblečenia a obuvi.

Čína je najväčším obchodným partnerom a významným spojencom Pchjongjangu, hoci v priebehu rokov vyjadrovala nesúhlas s jeho raketovými testami. Severokórejský vodca Kim Čong-un vlani v septembri v Pekingu prizeral vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Bolo to prvýkrát za niekoľko desaťročí, keď sa najvyššie postavený predstaviteľ KĽDR objavil na čínskej vojenskej prehliadke. Čínsky prezident Si Ťin-pching tento rok v júni absolvoval štátnu návštevu Severnej Kórey, čo podľa Reuters ukazuje na zlepšujúce sa vzťahy medzi týmito štátmi.

Čína bude budúci mesiac v Šen-čene hostiť summit Fóra pre ázijsko-pacifickú ekonomickú spoluprácu (APEC), ktorého sa má zúčastniť americký prezident Donald Trump. Ten sa usiluje o rokovania s KĽDR, ale podľa piatkovej správy agentúry Reuters americké a juhokórejské úrady považujú šance na jeho stretnutie s Kimom v tomto roku za mizivé. (ČTK, Reuters, Jonhap)

Státisíce ľudí navyše nemali elektrinu.

Dážď a silný vietor, ktorý vyvracal stromy, pokračovali cez noc až do dnešného rána miestneho času (noc na dnes SELČ).

Champi síce Taiwan nezasiahol priamo, búrka však bola natoľko rozsiahla, že na ostrov mala veľký dopad. Podľa taiwanských meteorológov dnes ráno slabne a do večera majú byť výstrahy pred tajfúnom pre pevninu zrušené.

Taiwanské ústredné krízové stredisko evidovalo do piatkového večera 350 zranených. Jedinou obeťou je muž, ktorého strhli vlny na juhu ostrova. Bez prúdu sa pre búrku ocitlo 280-tisíc domácností, do dnešného rána boli dodávky obnovené u 80 percent z nich.

Na hlavnom taiwanskom medzinárodnom letisku bolo v piatok zrušených 563 letov. Dnes k nim pribudlo ďalších 261.

Búrka po celom ostrove vyvracala stromy a zničila aj niektoré menšie stavby. V Taiwane sa zrútil strop vysokoškolskej koľaje.

Champi má teraz slabnúť a postupovať smerom k Japonsku. (ČTK, AFP)

Vláda sa chystá nasadiť desaťtisíce príslušníkov bezpečnostných zložiek, vrtuľníky aj vodné delá. Úrady zakázali neohlásené demonštrácie a uzavreté sú kultúrne inštitúcie.

Demonštrácie sa očakávajú tiež v Orléans, kde sa začína dvojdňový zjazd krajne pravicového Národného združenia (RN). Rôzne motivované protestné zhromaždenia sú ohlásené aj v ďalších európskych krajinách.

Vo Francúzsku sa k dnešným akciám plánujú pripojiť študenti, členovia odborového zväzu CGT aj takzvané Hnutie žltých viest. Protesty zakázali v Lyone, v Marseille je povolená len demonštrácia odborov. Vo francúzskej metropole sú dnes navyše zatvorené múzeá ako Louvre, Musée d’Orsay alebo výstavný pavilón Grand Palais.

V Orléans sa má uskutočniť protest proti krajnej pravici, na ktorom by sa mohlo zúčastniť až 30-tisíc ľudí.

Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez plánuje nasadiť približne 70-tisíc policajtov a žandárov, asi o desaťtisíc viac ako minulú sobotu. Na pomoc budú povolaní tiež policajní kadeti, zatiaľ čo niektorým policajtom bola predčasne ukončená dovolenka. Po celej krajine bude rozmiestnených približne 20 obrnených vozidiel Centaure a 15 vodných diel a nasadená aj jazdecká polícia, bezpilotné lietadlá, protidronové zariadenia alebo vrtuľníky, a to ako v regióne Île-de-France zahŕňajúcom Paríž a jeho okolie, tak aj v ďalších častiach krajiny.

Na sociálnych sieťach podľa Nuñeza už kolovali výzvy na násilnosti a rabovanie, ktoré pripisuje krajnej a extrémnej ľavici. V tejto súvislosti minister varoval, že bezpečnostné zložky budú voči výtržníkom „nekompromisné“. Protestujúci v uplynulých týždňoch utrpeli vážne zranenia, ktoré svedkovia pripisovali okrem iného manipulácii s policajnými zábleskovými granátmi.

Vo Francúzsku sa minulú sobotu konali protesty proti zdražovaniu, ktoré zvolali takzvané žlté vesty, odbory a študentské a stredoškolské hnutia. Podľa rôznych zdrojov sa zúčastnilo 550-tisíc až 800-tisíc ľudí. Demonštrácie však sprevádzali aj násilnosti, rabovanie obchodov alebo zapaľovanie štátnych úradov či radníc. Odvtedy bolo podľa ministerstva spravodlivosti zatknutých 2 700 ľudí a uväznených 217 z nich.

Vo viacerých európskych krajinách sa dnes očakávajú demonštrácie za lepšie životné podmienky. V Madride sa bude demonštrovať za vyššie dôchodky, v Miláne a Ríme proti rastu nákladov na živobytie, v Bruseli za vyššie financovanie školstva a proti rastu univerzitných poplatkov a v Lisabone za dostupné bývanie. (ČTK)

Zverejnilo zoznam 12 ľudí, na ktorých sa vzťahujú nové obmedzenia.

Sú medzi nimi podnikateľ a kritik Kremľa Michail Chodorkovskij, politologička Jekaterina Šuľmanová, podnikateľ Jevgenij Čičvarkin či opozičný komentátor Michael Nacke, ktorý má aj americké občianstvo.

Ministerstvo neuviedlo, akým konkrétnym obmedzeniam budú títo ľudia čeliť.

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS zoznam súvisí so zákonom týkajúcim sa ľudí žijúcich v zahraničí, ktorí boli v Rusku odsúdení za určité trestné činy alebo správne delikty a vyhýbajú sa trestu.

Úrady môžu takýmto osobám zmraziť peniaze v ruských bankách, zablokovať prístup k internetovému bankovníctvu či zakázať predaj nehnuteľností a áut. Môžu im tiež odmietnuť poskytnúť konzulárne služby. Pri každom mene v registri sú uvedené osobné údaje a dôvody zaradenia.

Ruská Štátna duma schválila tento zákon koncom júla 2026. Register začal skúšobne fungovať koncom augusta. Kritici ho označujú za zoznam „nepriateľov štátu“ a upozorňujú, že zaradeným osobám môže výrazne skomplikovať život.

Námestník ministra spravodlivosti Oleg Sviridenko vo štvrtok pre agentúru TASS povedal, že zákon podľa neho neporušuje ústavné práva, ale má zabezpečiť dodržiavanie zákonov. Zároveň pripustil, že pri jeho uplatňovaní môžu byť potrebné úpravy.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 ruské úrady výrazne pritvrdili svoj tlak voči odporcom režimu. Mnohí opoziční politici odišli do zahraničia a tisíce ľudí, ktorí nesúhlasia s vojnou, zadržali, pokutovali alebo poslali do väzenia.

Chodorkovskij žije mimo Ruska viac ako desať rokov a patrí medzi hlasných kritikov prezidenta Vladimira Putina. (TASR, AFP, Meduza)

Potvrdzuje v ňom svoj nesúhlas s tým, aby bol priestorom pre preteky v zbrojení alebo využívanie tamojších prostriedkov ako zbraní.

Čína je proti militarizácii vesmíru a tomu, aby bol využívaný na „aktivity ktoré poškodzujú suverenitu, bezpečnosť alebo rozvojové záujmy iných krajín“, uvádza sa v dokumente, ktorý zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Peking v ňom odmieta útočnú vojenskú politiku v kozme a vyzýva na „všemožné úsilie zabrániť pretekom v zbrojení vo vesmíre“. Dokument dodáva, že „riziko pretekov v zbrojení vo vesmíre a tendencia premeniť ho na bojisko sa stali najväčšími hrozbami a výzvami pre vesmírnu bezpečnosť“.

Čína podporuje rozvoj „vesmírnej ekonomiky“, avšak žiada reguláciu komerčných aktivít vo vesmíre. Nemali by však zasahovať do zákonných práv iných štátov a najmä „protiprávne nezasahovať do ozbrojených konfliktov a vnútorných záležitostí iných krajín“.

Dokument tiež vyzýva na výskum vesmíru a jeho využívanie na mierové účely. Zdôrazňuje aj potrebu zaručiť, že budú chránené práva všetkých krajín sveta na prístup k vesmíru, jeho prieskum a využívanie. (TASR, Reuters)

Chorobe podľahla 65-ročná žena, blízka príbuzná prvého pacienta, u ktorej sa príznaky ochorenia objavili počas karantény.

V piatok o tom informovalo tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Žena začala pociťovať príznaky pred desiatimi dňami. Následne jej poskytovali podpornú liečbu na oddelení infekčných chorôb v hlavnom meste Nairobi. Podľa ministerstva zdravotníctva zdravotníci „urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby jej zachránili život“. Žena zomrela v piatok večer.

Zvyšných sedem pacientov s ebolou sa lieči v dvoch izolačných zariadeniach. Nové prípady nákazy v Keni nezaznamenali.

Keňa oznámila svoj prvý prípad eboly 6. októbra. Išlo o 40-ročného Keňana, ktorý žil v Konžskej demokratickej republike a do Kene pricestoval cez Ugandu 3. októbra. Príbuzný ho odviezol do nemocnice v Nairobi, kde mu 5. októbra potvrdili ebolu. Muž zomrel ešte v ten istý deň.

Úrady nateraz identifikovali približne 135 ľudí, ktorí prišli do kontaktu s prvým pacientom, pričom 118 z nich dali do karantény. U ôsmich sa nákaza počas karantény aj potvrdila. Boli medzi nimi štyria zdravotníci a štyria blízki príbuzní pacientov.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že od soboty začnú prepúšťať z karantény niektoré osoby, ktoré absolvovali 21-dňovú karanténu bez príznakov ochorenia.

Ebola je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa šíri priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby, napríklad krvou či zvratkami, alebo kontaktom s kontaminovanými predmetmi a povrchmi, ako sú posteľná bielizeň a oblečenie.

Najvyšší počet obetí eboly hlási Konžská demokratická republika, kde na ňu od mája zomrelo najmenej štyritisíc nakazených. (TASR, AP)

Vláda Andreja Babiša chce, aby Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo) boli financované zo štátneho rozpočtu.

Hlasovanie sa uskutočnilo v sobotu po 04:36 h, ako to na návrh predsedu snemovne Tomia Okamuru presadila vládna väčšina. Do rozpravy sa prihlásilo 65 poslancov, ktorí napokon nemohli vystúpiť.

Opozícii sa nepodarilo presadiť ani zamietnutie návrhu, ani jeho vrátenie vláde na prepracovanie.

Predseda opozičnej ODS Martin Kupka po hlasovaní vyhlásil, že vládna väčšina „pošliapala všetky pravidlá, ktorými sa Poslanecká snemovňa riadila.

Predseda hnutia STAN Vít Rakušan kritizoval, že koalícia presadila hlasovanie „pod rúškom tmy“. „Ukázali ste, že sa bojíte ľudí. Začal sa koniec vlády Andreja Babiša,“ vyhlásil.

„Boj za slobodné médiá a demokratickú spoločnosť nevzdáme,“ uviedol predseda poslaneckého klubu TOP 09 Jan Jakob. Spolu s poslancom KDU-ČSL Petrom Hladíkom neuspeli s návrhom na zamietnutie predlohy. Hladík a bývalý minister kultúry Martin Baxa z ODS zasa nepresadili jej vrátenie vláde na prepracovanie.

Ako upozornil iDNES.cz, nejde o definitívne zrušenie poplatkov za ČT a ČRo, ale iba o posunutie vládneho návrhu do ďalšej fázy legislatívneho procesu. Návrh teraz posúdia parlamentné výbory, po čom bude nasledovať ďalšie rokovanie a hlasovanie.

Vládna koalícia ANO, SPD a Motoristi sebe má v 200-člennej Poslaneckej snemovni väčšinu 108 hlasov. Ak zostane jednotná, môže návrh presadiť aj napriek očakávanému nesúhlasu Senátu, v ktorom má väčšinu opozícia. Dostatočný počet hlasov jej umožňuje prelomiť aj prípadné veto prezidenta ČR Petra Pavla.

Nočné rokovanie sprevádzali nielen spory o samotnom návrhu zákona a jeho dosahu na verejnoprávne médiá, ale aj diskusie o protestoch pred snemovňou a vyvedení demonštrantov z balkóna pre verejnosť. Poslanci sa sporili aj o spôsob vedenia schôdze a o to, ktoré vystúpenia súvisia s prerokúvanou témou.

Pred budovou snemovne zostali počas celého rokovania demonštranti, ktorí sa tam zhromaždili už v piatok popoludní. Skandovali heslá, počúvali vystúpenia hudobníkov, ktorí prišli protest podporiť, a spoločne spievali štátnu hymnu. (TASR, iDNES.cz)

v oblasti mesta Hebron v Predjordánsku.

Ide o reakciu na streľbu z piatka, pri ktorej zahynuli dvaja izraelskí vojaci a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. Izrael tvrdí, že útočníci prišli z mesta Hebron na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Izraelská armáda a vnútorná spravodajská služba Šin Bet uviedli, že táto operácia potrvá niekoľko dní.

Bezpečnostné zložky podľa spoločného vyhlásenia zverejneného v piatok večer vykonávajú v oblasti rozsiahle prehliadky, pričom pátrajú po podozrivých, zbraniach a teroristickej infraštruktúre.

Na operácii sa zúčastňujú armáda, spravodajské služby, pohraničná polícia a civilná správa. Zameraná je na oblasť, odkiaľ podľa izraelských úradov útočníci prišli. Dvaja podozriví palestínski útočníci z Hebronu pri incidente zahynuli.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že bezpečnostné zložky zabránili závažnému útoku. Oznámil tiež uzavretie Západného brehu Jordánu, čo znamená, že budú zatvorené všetky priechody na toto územie.

Izraelská armáda avizovala aj ďalšie bezpečnostné opatrenia vrátane búrania nepovolených stavieb, ktoré by mohli predstavovať bezpečnostnú hrozbu v mieste útoku.

Protiteroristické operácie sa podľa Izraela uskutočňujú aj na desiatkach ďalších miest na Západnom brehu. Obyvatelia zasiahnutej oblasti budú môcť po výsluchu z oblasti odísť cez tri určené východy. Opatrenia zahŕňajú aj uzavretie miest Hebron a Halhúl a zriadenie cestných kontrolných stanovíšť.

Izrael bude v utorok voliť nový parlament. Konflikt s Palestínčanmi patrí medzi hlavné témy predvolebnej kampane. Pravica sa snaží osloviť voličov prísľubmi tvrdej reakcie na násilie zo strany Palestínčanov, pričom sa podľa agentúry DPA vo veľkej miere vyhýba otázke narastajúcich útokov radikálnych izraelských osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu.

Izrael obsadil Západný breh Jordánu aj východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a odvtedy toto územie okupuje. V súčasnosti tam žije približne 700-tisíc zraelských osadníkov medzi asi tromi miliónmi Palestínčanov. (TASR, DPA a The Times of Israel)

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že obmedzenia rýchlosti pripojenia naďalej trvajú.

Trump novinárom v Bielom dome povedal, že o probléme zatiaľ nehovoril s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom. Ak sa však prístup k službe nepodarí obnoviť, plánuje ho kontaktovať. „Ak je problém, vyriešim ho,“ ubezpečil Trump.

Obmedzenia platia od 13. októbra, keď sa začali zhoršovať vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom. Vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, že rýchlosť pripojenia zostáva obmedzená, sú v rozpore s predchádzajším Trumpovým tvrdením, že služby boli v plnom rozsahu obnovené.

Americký prezident zároveň vyjadril dôveru Muskovi. „Elon nikdy neurobí nič zlé. Veľmi dobre ho poznám. Je to férový človek a ide o nezvyčajnú situáciu, keď sa rokuje so súkromnou spoločnosťou. Neurobí však nič, čo by bolo nesprávne,“ povedal Trump.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok informoval, že na Ukrajine zostávajú v platnosti rýchlostné obmedzenia pre družicové komunikačné terminály Starlink a ich vojenskú verziu Starshield.

V rámci videokonferencie v Hudsonovom inštitúte vo Washingtone Zelenskyj uviedol, že mešká aj dodávka stíhacích rakiet na obranu pred ruskými balistickými raketami. Dodal, že toto všetko sa deje na pozadí toho, že Ukrajina pokračuje vo svojich „celkom úspešných operáciách na fronte“. Situácia sa skomplikovala kvôli obmedzeniam Starlink a Starshield, poznamenal Zelenskyj. (TASR, Reuters)

za podporu strany prezidenta Aleksandara Vučiča.

Portál Serbian Times zameraný na srbskú komunitu v zahraničí s odvolaním sa na dobre informované zdroje uviedol, že zástupcom troch združení združujúcich Srbov v Slovinsku ponúkli na srbskom veľvyslanectve v Ľubľane po 60-tisíc eur. Tieto peniaze mali dostať výmenou za to, že budú získavať podporu pre vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS). Podľa portálu im prisľúbili polovicu sumy vyplatiť okamžite a zvyšok po voľbách.

Denník Delo získal zvukové nahrávky, na ktorých údajný účastník stretnutia na veľvyslanectve tvrdí, že časť prisľúbených peňazí už bola prevedená na účet.

Podľa anonymných zdrojov, na ktoré sa odvoláva aj Delo, organizátori transakcie očakávajú, že Vučičova SNS by takto mohla dostať približne štyritisíc hlasov, čo by predstavovalo asi 15 eur za jeden hlas.

Srbské veľvyslanectvo v Slovinsku tieto medializované správy zatiaľ nekomentovalo.

Podľa portálu Serbian Times sa na hlasovanie v srbských parlamentných voľbách zaregistrovalo viac než 3 800 srbských občanov žijúcich v Slovinsku. V Maribore a Koperi ich počet podľa dostupných informácií presiahol 100, čo je minimálny počet voličov potrebný na otvorenie volebnej miestnosti. Úrady tak však neurobili.

Podporovatelia študentmi vedeného hnutia, ktoré v Srbsku vystupuje proti dlhoročnej vláde Vučiča, preto zorganizovali bezplatnú autobusovú dopravu z Mariboru, Koperu a Celje do Ľubľany.

Na podobné problémy upozorňujú aj Srbi žijúci v ďalších krajinách. Koalícia vedená študentmi obvinila srbské úrady, že sa snažia obmedziť účasť občanov žijúcich v zahraničí na voľbách. Predpokladá sa totiž, že diaspóra menej podporuje lídra Aleksandra Vučiča, ktorý má pred sebou najväčšiu volebnú výzvu v súvislosti s masívnym študentským protestným hnutím, píše AP.

Toto hnutie sa sformovalo po tragickom páde prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade z 1. novembra 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Študenti pripisujú nešťastie korupcii vlády pri jej rekonštrukcii a po takmer dvoch rokoch protestov kandiduje hnutie v nedeľnajších voľbách (25. októbra) s veľkou šancou na úspech. (TASR, STA)