Svet

Časť sudcov tvrdí, že doterajšieho predsedu a podpredsedu postavili mimo službu.

Generálny prokurátor požiadal, aby boli obaja zbavení imunity. Ďalší sudcovia túto verziu odmietajú, informujú poľské médiá.

Ústavný súd, až doteraz ovládaný sudcami spätými s terajšou opozíciou, sa pokúšajú ovládnuť sudcovia zvolení terajšou vládnou koalíciou. Situácia je podľa médií chaotická.

Prezident Karol Nawrocki, vnímaný ako spojenec konzervatívnej opozície, kvôli situácii zrušil cestu do Senegalu. Lietadlo s hlavou štátu sa vracia do vlasti. (ČTK)

Aukcia nasledovala po spore súvisiacom s predajom jeho memorabílií.

Elektroakustická gitara Gretsch Synchromatic bola jedným z vyše 30 predmetov vydražených vo štvrtok spoločnosťou Sworders. Pochádzala zo zbierky Siobhan Baileyovej, dlhoročnej osobnej asistentky speváka. Predaj vyniesol celkovo 238-tisíc libier (cca 285-tisíc eur). Baileyová zomrela v roku 2014 a predmety do dražby dal jej bývalý manžel Ian Belcher, ktorý ich po jej smrti zdedil.

Gerard Bailey, Siobhanin brat, pre BBC povedal, že „by bola zdesená pri predstave, že sa aukcia koná v jej mene a že jej osobné, milované veci sa predávajú osobám, ktoré ponúknu najvyššiu cenu“. Aukčná sieň dala do dražby 32 položiek, medzi ktorými boli aj podpísané fotografie, pozvánky na podujatia a propagačné CD.

Baileyová začala pracovať ako Michaelova osobná asistentka v roku 1984, keď jeho skupina Wham! (duo s Andrewom Ridgeleym) zaznamenala svoj prvý hit číslo jeden s piesňou Wake Me Up Before You Go-Go.

Jeho asistentkou bola nasledujúcich 20 rokov, pričom podľa vyjadrenia jej brata pre BBC sa vyhýbala pozornosti verejnosti a chránila súkromie tejto svetovej hviezdy.

Predmetný hudobný nástroj zohral kľúčovú úlohu v Michaelovej premene z tínedžerského popového idolu na „seriózneho sólového umelca“, hodnotí BBC.

Vo videoklipe k piesni Faith z roku 1987 Michael – v roztrhaných modrých džínsoch značky Levi Strauss, bielom tričku a čiernej koženej motorkárskej bunde – hral na retro akustickú gitaru, ktorú si údajne krátko predtým kúpil v Los Angeles. Časopis Guitarist ju nedávno označil za „pravdepodobne najslávnejšiu gitaru Gretsch Synchromatic na svete“.

George Michael vydal singel Faith 12. októbra 1987 ako druhú pieseň zo svojho rovnomenného debutového sólového albumu. Umelec, občianskym menom Georgios Kyriacos Panayiotou, bol synom gréckeho Cyperčana, z matkinej strany – Angličanky – mal vzdialený židovský pôvod. Zomrel 25. decembra 2016 vo veku 53 rokov.

Po kariére s Wham! zaznamenal obrovský úspech aj ako sólový umelec. Preslávili ho hity Careless Whisper (ešte ako člena zmieneného dua), Father Figure, One More Try, Kissing a Fool, Praying for Time, Freedom! ’90, Too Funky, Jesus to a Child, Fastlove, Spinning the Wheel či Shoot the Dog. (TASR, BBC)

Píše sa to záverečným vyhlásením z dvojdňového samitu, ktorý sa dnes skončil v Montreale.

Európska únia a Kanada podľa tohto dokumentu vytvoria Alianciu pre budúcnosť, ktorá prepojí ich ekonomiky, posilní hospodársku a strategickú bezpečnosť a zvýši odolnosť dodávateľských reťazcov, najmä v oblasti kritických surovín a strategických technológií.

Cieľom je tiež prehĺbiť spoluprácu v oblasti energetiky, obrany, digitálnych technológií a obchodu. Kanadský premiér Mark Carney dnešný deň označil za „historický“. (ČTK)

Aktualizované 18.01 h

Uviedol to dnes ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija.

Rusko medzičasom oznámilo dokončenie „humanitárnej misie“ v Oleškách.

„Ukrajinská delegácia spolu s evakuovanými obyvateľmi Olešiek sa vydala do Anapy v Rusku. Odtiaľ odletia do Bieloruska a následne sa vrátia domov na Ukrajinu autobusom,“ uviedol Arachamija.

„Ukončujeme našu humanitárnu misiu v Oleškách,“ uviedla ruská ombudsmanka pre ľudské práva Jana Lantratovová vo videu zverejnenom na platforme Telegram.

Stanica Sky News s odvolaním sa na svedkov informovala, že humanitárny konvoj s obyvateľmi Olešiek je už na Ruskom okupovanom Kryme.

Od rána 27. októbra do večera 1. novembra platí pre mesto a široké okolie v Chersonskej oblasti prímerie sprostredkované prvou dámou USA Melaniou Trumpovou. V rámci tohto prímeria sa v piatok uskutočnila plánovaná evakuácia obyvateľov Olešiek, ktoré ruská armáda obsadia na začiatku invázie na susednú Ukrajinu. Obyvatelia, ktorí nemohli toto mesto bezpečne opustiť, odvtedy zápasia s nedostatkom potravín, vody a liekov.

Do mesta v piatok (30. 10.) dorazil konvoj pozostávajúci z 25 autobusov a niekoľkých sanitiek, aby dodal ľuďom potraviny a lieky, a evakuoval tých obyvateľov, ktorí chcú odísť. Podľa úradov a dobrovoľníkov sa v samotných Oleškách pred evakuáciou nachádzalo približne dvetisíc osôb, spolu s okolitými obcami celkovo šesťtisíc.

Agentúra Reuters informuje, že aj keď je piatková akcia pozoruhodným príkladom spolupráce medzi bojujúcimi stranami, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina uviedol, že z tejto udalosti nemožno vyvodzovať závery o širších vyhliadkach na dosiahnutie mieru.

Rusko sa podľa Sky News snaží vykresliť prebiehajúce lokálne prímerie a evakuáciu v Oleškách ako dôkaz svojho odhodlania dosiahnuť mier. Vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev uviedol, že spolupráca medzi ombudsmanmi vysiela silný odkaz nádeje. „Napriek útokom vojnových štváčov zvíťazí ľudskosť a mier!“ uviedol na sociálnych sieťach. (TASR, AFP)

Porovnateľná by mala byť napríklad s fajčením či obezitou, uviedla štúdia zverejnená v odbornom časopise The Lancet.

Vedci v správe upozorňujú na negatívne dopady tohto hnutia, od ďalekosiahlych problémov s duševným zdravím po násilie na ženách. Zdôrazňujú tiež, že prispieva k stigmatizácii vyhľadávania pomoci u chlapcov a mužov.

Autori v štúdii uvádzajú, že boj proti manosfére a online misogynii si vyžaduje koordinovanú reakciu, do ktorej by sa mala zapojiť vláda, školy, zdravotnícke služby i komunitné organizácie.

Influenceri ako Andrew Tate alebo Clavicular šíria myšlienky tohto hnutia, ktoré v posledných rokoch nadobúda na sile, a to prostredníctvom nepriateľských a niekedy až násilných prejavov voči ženám.

„To, že manosféru prehodnotíme ako otázku verejného zdravia (…), umožní uplatniť rad ďalších opatrení,“ uviedla profesorka Sarah Hawkesová, spoluautorka správy.

Takýto prístup umožňuje zamerať sa na hlbšie príčiny a zabezpečiť, aby vládne agentúry spolupracovali, od ekonomiky cez zdravotníctvo až po vzdelávanie, podobne ako v boji proti fajčeniu, dodala Hawkesová. (BBC, ČTK)

Je medzi nimi aj vydavateľstvo Vidim Books zo Slovenska.

Za spoluprácu s „nežiaducou organizáciou“ hrozí v Rusku až šesť rokov za mrežami.

Vidím Books je nezávislé vydavateľstvo, pôsobiace na Slovensku, ktoré vydáva knihy v ruštine. Mnohé z nich nemôžu sa v Rusku predávať, uviedla na svojom webe americká rozhlasová stanica Radio Svoboda, ktorá tiež figuruje na ruskej čiernej listine „nežiaducich“.

Ku spoluzakladateľom bratislavského vydavateľstva, ktorého názov Vidím predstavuje akronym ruskej vety „V mene dobra a mieru“, patrí spisovateľ Dmitrij Gluchovskij, známy českým a slovenským čitateľom. Vydavateľstvo je pokladané za súčasť nového samizdatu. (TASS, ČTK)

Urobil tak po tom, ako v tejto krajine opäť oficiálne otvorili diplomatický úrad.

„Hovorili sme o opätovnom otvorení švajčiarskej diplomatickej kancelárie v novej podobe, usporiadaní politických vzťahov a obnovení politického dialógu,“ uviedol Cassis na sieti X po stretnutí so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui.

Zároveň si podľa Cassisa vymenili názory na bezpečnosť na Kórejskom polostrove a širšie bezpečnostné výzvy v Eurázii.

Diplomatický úrad, ktorý je v prevádzke od 19. októbra a vo štvrtok ho oficiálne otvorili, nebude mať veľvyslanca. Podlieha švajčiarskemu veľvyslanectvu v Pekingu, ktoré zabezpečuje diplomatické a konzulárne vzťahy so Severnou Kóreou.

Cassis označil otvorenie tohto úradu za „novú kapitolu pre švajčiarsku prítomnosť v Pchjongjangu“. Ide podľa neho o konkrétny krok k posilneniu priameho dialógu, ktorý je naďalej nevyhnutný pre mier a stabilitu v regióne.

Šéf švajčiarskej diplomacie sa stretol aj so spolupracovníkom severokórejského vodcu Kim Čong-una, Čo Jong-wonom, s ktorým hovorili o vývoji situácie v KĽDR a o možnosti posilnenia bilaterálnych vzťahov. (AFP, TASR)

Dôvodom je, že viacerí európski zástupcovia namietali, že sa nechcú fotografovať so Sergejom Lavrovom, a pohrozili, že zo stretnutia odídu.

Piatkovej a sobotňajšej ministerskej schôdzke G20 predsedá americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Má pripraviť pôdu pre summit lídrov najväčších svetových ekonomík, ktorý sa v decembri uskutoční v golfovom komplexe Doral amerického prezidenta Donalda Trumpa v Miami.

Niektorí členovia G20 podľa AP vyjadrili nespokojnosť z toho, že USA na stretnutie pozvali aj Rusko, a to v čase, keď zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu. Väčšina krajín vyslala šéfov diplomacie, napríklad Čína však bude zastúpená na úrovni námestníka.

Je len málo pravdepodobné, že sa ministrom podarí nájsť zhodu v mnohých zásadných a kontroverzných otázkach. Ide najmä o rusko-ukrajinský konflikt, vojnu USA a Izraela proti Iránu či americkú colnú politiku a kroky Číny v Juhočínskom mori. Všetko to prispieva k rastu cien energií na svetových trhoch a prehlbuje neistotu v oblasti medzinárodného obchodu.

Spojené štáty považujú za hlavnú prioritu vyriešenie sporov v oblasti slobodnej plavby, najmä v Hormuzskom prielive, Červenom, Čiernom a Juhočínskom mori. Súčasťou rokovaní budú aj diskusie o Iráne, vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou a o Číne a jej susedných štátoch.

Zatiaľ nie je jasné, či sa na decembrovom summite na Floride zúčastní na pozvanie Trumpa aj ruský prezident Vladimir Putin. Obaja nedávno uzavreli dohodu o dodávkach ruskej nafty, pre ktorú šéf Bieleho domu dočasne zrušil časť protiruských sankcií. (AP, TASR)

Uviedol to minister dopravy Mykola Kalašnik v čase, keď je krajina vystavená intenzívnym ruským útokom na svoju kľúčovú infraštruktúru.

V ukrajinskej metropole s približne tromi miliónmi obyvateľov došlo k opakovaným zásahom mostov, čo viedlo k obmedzeniam v premávke. Ukrajinský minister dopravy preto oznámil, že vláda schválila „rýchlu výstavbu alternatívnych premostení cez rieky vrátane Dnepra“.

Vo viacerých regiónoch plánujú vybudovať celkovo 21 mostných spojení a práce v hlavnom meste sa už začali, povedal Kalašnik v piatok poslancom. „Prvé mosty budú v prevádzke už začiatkom roka,“ ozrejmil. Minister však nespresnil, o aký typ stavieb alebo konštrukcií pôjde, či akú kapacitu budú mať.

Pri ruskom útoku, ktorý v utorok poškodil jeden z piatich hlavných kyjevských mostov – Južný most –, museli zastaviť automobilovú dopravu. Podľa ukrajinských médií ju v piatok čiastočne obnovili.

Starosta metropoly Vitalij Kličko v rozhovore pre AFP už začiatkom októbra uviedol, že mesto „spolupracuje s Agentúrou pre obnovu, ktorá prevzala úlohu vybudovať pontónové priechody pre prípad najhoršieho scenára“. „Buďme však úprimní, pontónové priechody nedokážu úplne nahradiť mostné spojenia,“ dodal Kličko. (AFP, TASR)

Povedal to na konferencii venovanej AI vo Vatikáne.

„Niektoré rozhodnutia sa nikdy nesmú delegovať,“ povedal pápež. V opačnom prípade podľa neho hrozí, že AI ohrozí spoločné dobro a zredukuje ľudí na údaje.

„Keď sa človek ocitne na zozname cieľov alebo v databáze určenej na kontrolu hraníc, hrozí, že sa z neho stane len údaj. Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ľudský život, slobodu a použitie sily, musia vždy podliehať účinnému dohľadu ľudí, ktorí sú o veci informovaní a nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť,“ uviedla hlava katolíckej cirkvi.

Lev XIV. zdôraznil, že Pápežská akadémia pre život a Inštitút budúcnosti života, ktoré toto stretnutie s medzinárodnými odborníkmi na AI zorganizovali, si dobre uvedomujú výzvy vznikajúce všade tam, kde je ohrozená ľudská dôstojnosť.

Pripomenul posolstvo pápeža Františka z roku 2024 lídrom skupiny G7. Umelú inteligenciu označil za „vzrušujúci a zároveň desivý nástroj“ a zdôraznil, že žiadny stroj by nemal nikdy rozhodovať o tom, či niekoho pripraviť o život.

„AI preto musí byť odzbrojená. Vyzývam štáty, ktoré sa v novembri stretnú v Ženeve, aby podnikli konkrétne kroky smerujúce k zákazu autonómnych smrtiacich zbraní,“ povedal v súvislosti s hodnotiacou konferenciou Dohovoru OSN o zákaze alebo obmedzení používania určitých konvenčných zbraní (CCW), ktorá sa uskutoční 16. až 20. novembra 2026.

Témou konferencie vo Švajčiarsku budú autonómne zbraňové systémy schopné samostatne vyhľadávať, vyberať a útočiť na ciele bez priameho zásahu človeka. Zúčastnené štáty budú rozhodovať o ďalšom postupe vrátane možnosti začať rokovania o medzinárodnom právne záväznom nástroji, ktorý by takéto zbrane reguloval alebo zakazoval.

Pápež s odkazom na svoju prvú encykliku Magnifica Humanitas (Veľkolepé ľudstvo), ktorú vydal koncom mája, predstavil aj päť zásad pre AI: jej budúcnosť nie je vopred určená, stroje sú nástroje a nie osoby, niektoré rozhodnutia nemožno nikdy prenechať strojom, inteligentné technológie musia slúžiť spoločnému dobru a na uplatňovanie etických zásad pri vývoji AI sú potrebné inštitúcie. (ANSA, Vatican News, TASR)