Svet

V Moskve to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagujúc na článok britského denníka Financial Times.

Podľa denníka Spojené štáty údajne ako vyjednávačov za Európu zvažujú Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko.

„Prezident (Vladimir) Putin je otvorený kontaktom so všetkými v záujme tejto veci, v záujme nájdenia mierovej cesty vyriešenia ukrajinského problému. Bol otvorený, je otvorený a bude aj naďalej otvorený týmto kontaktom,“ vyhlásil hovorca Kremľa.

Ak v Európe zvíťazí zdravý rozum, tak počet politikov, ktorí nadviažu kontakty s Ruskom sa zvýši, poznamenal Peskov. V tejto súvislosti povedal, že momentálne to „v žiadnom prípade neovplyvní priebeh trojstranných rokovaní Ruska, USA a Ukrajiny, ktoré sú naplánované na november“.

Na margo článku denníka Financial Times uviedol, že o účasti Európanov sa nehovorilo. „Nie, o tom sa s nikým nediskutovalo. O tom zrejme diskutuje Financial Times vo svojej redakcii,“ dodal.

Hovorca ruského prezidenta ocenil priebeh evakuácie, ktorá sa začala v piatok v ukrajinskom meste Olešky obsadenom ruskou armádou. „Konštatujeme pomerne vysokú úroveň koordinácie medzi ruským a ukrajinským ombudsmanom,“ vyhlásil. Pripomenul, že obyvatelia dostanú potrebnú humanitárnu pomoc a „všetci, ktorí chcú opustiť mesto, tak budú môcť počas prebiehajúcej humanitárnej operácie urobiť,“ cituje Peskova agentúra TASS. (TASR, TASS)

Ľahké zranenia utrpeli najmenej tri osoby.

Policajné zdroje agentúry EFE uvádzajú, že k explózii v granadskej štvrti El Fargue došlo z dosiaľ neznámych príčin krátko pred 9.00 h v „prísne stráženej“ zóne v rámci továrne. Silný výbuch bolo údajne cítiť aj v priľahlých obciach. Z komplexu bolo vidieť stúpať kúdoly dymu.

Na mieste zasahujú viaceré bezpečnostné zložky vrátane policajtov, záchranárov a hasičov. Zranenia sa týkali poškodenia sluchu. (TASR, EFE)

Zameria sa najmä na rastúce riziká spojené s extrémnym počasím, lesnými požiarmi a ďalšími hrozbami.

Skupina jedenástich expertov na civilnú ochranu a krízové riadenie a šesť vedcov a akademikov z rôznych členských štátov EÚ bude radiť predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej a eurokomisárke pre pripravenosť a krízové riadenie Hadji Lahbibovej.

„Keďže klimatické zmeny spôsobujú čoraz extrémnejšie poveternostné javy a prírodné katastrofy, Európa je tu, aby pomohla. Musíme myslieť vo väčšom rozsahu a učiť sa rýchlejšie. Preto spájame najskúsenejších európskych hasičov a záchranárov, aby sme mohli využiť ich skúsenosti a lepšie pripraviť Európu,“ uviedla von der Leyenová.

Plány na zriadenie skupiny oznámila už v prejave o stave Únie 16. septembra v Štrasburgu. Skupina sa prvýkrát stretne začiatkom novembra. Svoje odporúčania má von der Leyenovej a eurokomisárke Lahbibovej predložiť do jari 2027.

Až deväť z desiatich obyvateľov EÚ považuje za dôležité, aby Únia koordinovala pomoc pri katastrofách na svojom území aj v iných krajinách. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorý v piatok zverejnila EK. Podľa 91 percent opýtaných by sa koordinácia na úrovni EÚ mala ešte viac posilniť, aby dokázala účinnejšie reagovať na budúce katastrofy a krízy. (TASR)

Donald Trump vyzval na trestné stíhanie demokratickej kandidátky do Senátu v štáte Aljaška. Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.

Ocenenia si prevzali počas slávnostného ceremoniálu v Turčianskej galérii v Martine.

Cenu bývalému prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi odovzdal predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). Bývalému prezidentovi Slovenskej repubiky Rudolfovi Schusterovi ju odovzdal predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Tomio Okamura.

„V takom veku, keď ste ako ja, to ocenenie má ešte väčšiu hodnotu, lebo už si myslíte, že ste skončili. A keď si na vás spomenú, ešte pri československých veciach, tak mám dobrý pocit, pretože si už tak veľa pamätám,“ uviedol Schuster po prevzatí ceny.

Ocenenie je vyjadrením uznania osobnostiam, ktoré svojím verejným pôsobením prispeli k rozvoju a upevňovaniu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. „Vážim si to, že sme obidvaja ocenenie dostali, pretože sme exprezidenti. A to znamená, že nemôžeme ako protihodnotu za toto ocenenie nič ponúknuť. Inými slovami, je to dané nezištne. A je mnoho iných ocenení, ktoré sú dávané s očakávaním nejakej protihodnoty,“ spresnil Zeman.

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo symbolicky v deň 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine, ktorou sa slovenskí predstavitelia 30. októbra 1918 prihlásili k budúcnosti po boku českého národa.

Cena za česko-slovenskú vzájomnosť vznikla zo spoločnej iniciatívy predsedov parlamentov Rašiho a Okamuru. „Povedali sme, že začneme oceňovať osobnosti, ktoré prispeli k československým vzťahom, že český predseda navrhne Slováka a slovenský predseda Čecha. Padlo to tak, že sme vybrali dvoch prezidentov, ktorí sú naozaj významné osobnosti a veľmi prispeli týmto vzťahom,“ zdôraznil Raši.

Hlavnou ideou je oceňovať významné osobnosti z oblasti verejného života, kultúry, vedy, diplomacie či ďalších oblastí, ktoré svojou činnosťou prispievajú k rozvoju vzájomných vzťahov. Dôležitým rozmerom nového ocenenia je aj pripomínanie osobností, ktoré formovali spoločné dejiny, mladším generáciám.

„My máme spolu blízko, pretože tie záujmy v strednej Európe sú skutočne iné ako tie, čo majú napríklad v západnej Európe. Majú inú históriu a geografickú polohu. Takže je veľmi dôležité, aby sme spolu rozprávali o spoločných stanoviskách a spoločnom postupe aj voči Európe,“ doplnil Okamura.

Odovzdávanie cien bolo vyvrcholením česko-slovenského programu v Martine. V areáli Matice slovenskej vo štvrtok (29. 10.) slávnostne odhalili bustu generála Milana Rastislava Štefánika. Sprievodný program zahŕňal i česko-slovenský charitatívny futbalový zápas poslancov a piatkový pietny akt s položením vencov k Pamätnej tabuli Deklarácie slovenského národa na Historickej budove Tatra banky v Martine.

Oznámilo to dnes české ministerstvo zahraničných vecí.

Úmrtie podľa neho potvrdila identifikácia španielskymi orgánmi. Pracovníci českého veľvyslanectva v Madride sú v kontakte s rodinou zosnulého a poskytujú jej všetku potrebnú konzulárnu asistenciu, uviedol hovorca českej diplomacie Adam Čörgő. Rodine a blízkym vyjadrilo ministerstvo úprimnú sústrasť.

Podľa španielskeho ministerstva zahraničia je medzi obeťami či zranenými vyše 40 cudzincov z najmenej siedmich krajín, okrem iného z Mexika, Talianska či Japonska.

„Na základe identifikácie vykonanej španielskymi orgánmi bolo potvrdené úmrtie mladého českého občana, ktorý sa nachádzal vo vlaku zasiahnutom tragickou železničnou nehodou pri Tolede,“ uviedlo dnes české ministerstvo. (ČTK)

Francúzsky Senát schválil návrh tento týždeň.

Niektorí účastníci demonštrácií by tak mohli byť nútení zaplatiť za rozbité okná, ktoré nikdy nerozbili, uviedla agentúra AP. Deje sa tak necelé dva týždne po tom, čo sa protesty proti rastúcim životným nákladom vyostrili do najhorších nepokojov v krajine za posledné roky a spôsobili škody odhadované na viac ako miliardu eur.

Senát tento návrh schválil pomerom 229 hlasov ku 105. Úrady kroky obhajujú tým, že chcú zabrániť ďalším nepokojom a uhradiť škody z tých predchádzajúcich. Kritici varujú, že rozšírenie zodpovednosti by mohlo potrestať ľudí, ktorí sa nedopustili žiadneho násilia, a odradiť ostatných od protestov.

Vo Francúzsku by ktokoľvek, kto sa vedome pripojí k skupine organizujúcej násilné akcie, mohol byť donútený zaplatiť až desaťtisíc eur za škody spôsobené ostatnými členmi skupiny. Potrestaný by mohol byť aj ten, kto vedome zostane na mieste po tom, ako polícia nariadi násilnému davu rozísť sa, a to za škody spôsobené po tomto nariadení.

Podľa návrhu zákona by po právoplatnom rozhodnutí súdu mohli byť tieto sumy odpočítané z rodinných dávok, vrátane príspevku na nákup školských potrieb, a z príspevkov na bývanie.

Zástancovia návrhu tvrdia, že obete si zaslúžia odškodnenie a že náklady by nemali hradiť daňoví poplatníci. Organizácie na ochranu ľudských práv naopak vyzvali zákonodarcov, aby návrh zákona zamietli. Ďalej varovali, že by mohol odradiť od pokojných protestov a poškodiť rodiny, ktoré sú od dávok závislé.

Francúzsko však podľa AP nie je jediná krajina, kde sa vlády nezameriavajú len na samotných účastníkov protestov, ale aj na ich rodičov a na mobilné aplikácie, ako je TikTok, alebo na kanály na WhatsAppu a Telegrame, ktoré zverejňujú podrobné informácie o protestoch v uliciach.

Protesty sa v sobotu očakávajú vo viac ako štyroch desiatkach miest v najmenej deviatich európskych krajinách, upozornila španielska organizácia Maldita.es, ktorá sa zameriava na overovanie faktov.

Počas predminulého víkendu polícia vo Francúzsku zatkla takmer 2 400 ľudí. Podľa úradov demonštranti vyplienili alebo poškodili tisícky obchodov. Požiar úplne zničil radnicu v Limoges z 19. storočia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok pri nečakanej návšteve Marseille uznal, že zásah policajných síl pri potlačení protestov zo 17. októbra nebol primeraný, uviedla televízia TF1.

Francúzsko v súvislosti s novými demonštráciami plánovanými na sobotu, na ktorú pripadajú oslavy Halloweenu, nasadí ďalších 70-tisíc policajtov. Policajné odbory však podľa TF1 uviedli, že sú už „extrémne vyčerpané“ a nevedia, ako dlho takéto nasadenie vydrží. „Neviem, ako to zvládneme, hovorím to úplne jasne – už len vydržať do soboty bude výzva,“ uviedol Rudy Manna, zástupca odborového zväzu UNSA. (ČTK, AP)

Európa musí urobiť to isté. Je o tom presvedčený nemecký kancelár Friedrich Merz.

Podľa agentúry Reuters to povedal v Soule na záver svojej cesty po Ázii, počas ktorej navštívil Singapur, Japonsko a Južnú Kóreu.

Nemecko a Európa by podľa Merza mali popri svojej zahraničnej politike zmeniť aj tú obrannú. Šéf nemeckej vlády opakovane vyzýva na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a na ázijskej ceste sa podľa Reuters snažil presadzovať užšiu spoluprácu podobne zmýšľajúcich stredných mocností ako protiváhu k obchodnej a hospodárskej politike USA a Číny.

Merz tiež povedal, že pracuje na čo najrýchlejšom ukončení vojny v Iráne, ktorá má podľa neho obrovské dopady na Európu.

Sedemdesiatročný kancelár podľa svojich slov počul vo všetkých troch krajinách obavy z možného európskeho protekcionizmu. Týkajú sa navrhovaného aktu Únie o priemyselnom akcelerátore, ktorý požaduje uprednostňovanie určitých výrobkov vyrábaných v Európe.

„Panujú obavy, že by sme mohli čeliť novej vlne európskeho protekcionizmu – že sa uzatvárame voči ostatným krajinám,“ citovala ho agentúra. „Tieto obavy beriem veľmi vážne. Odveziem si ich so sebou nielen do Berlína, ale aj do Bruselu, a určite spomeniem, že mi tu boli vyjadrené veľmi dôrazne,“ dodal. (ČTK, Reuters)

Nehoda si vyžiadala 69 obetí a desiatky zranených.

Informujú o tom miestne médiá. Tie tiež píšu, že jeden z vlakov, ktorý narazil do druhej, stojacej súpravy, išiel zrejme rýchlosťou 160 až 200 kilometrov za hodinu. Vyšetrovanie nehody pokračuje, zatiaľ čo v krajine platí druhý deň trojdňový štátny smútok.

Zatiaľ osem rodín dostalo oficiálne informáciu o úmrtiach svojho blízkeho pri železničnej tragédii, napísal denník El País. Forenzní analytici žiadajú ľudí, ktorí sú príbuzní nezvestných, aby poskytli vzorky DNA. Tri ženy a dvaja muži boli identifikovaní podľa odtlačkov prstov.

Podľa španielskeho ministerstva zahraničia je medzi obeťami či zranenými vyše 40 cudzincov z najmenej siedmich krajín, okrem iného z Mexika, Talianska či Japonska. Potvrdené sú zatiaľ dve zahraničné obete, muž a žena s argentínskym občianstvom. (ČTK)

Išlo najmä o pobaltské štáty Litvu, Lotyšsko a Estónsko.

Nie je jasné, či tieto požiadavky zazneli aj voči iným krajinám.

Tlmočiť partnerom ich mal napríklad námestník amerického ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby. Ako príklad nevhodnej rétoriky uviedol verejné vyhlásenia Európanov, že Rusko bolo „zahnané do kúta ako krysa“.

Koncom septembra estónsky premiér Kristen Michal nazval (ruského prezidenta Vladimira) Putina „krysou zahnanou do kúta“. Usúdil tiež, že Rusko sa uchyľuje k diverzným akciám v Európe, pretože sa čoraz viac zamotáva do vojny s Ukrajinou, pripomenula agentúra Reuters.

Zdroj oboznámený s iným nedávnym stretnutím uviedol, že Pentagón vyzval estónsku delegáciu, aby vo verejných vyhláseniach prejavila „zdržanlivosť“. Nie je však zrejmé, či išlo o nespokojnosť s nejakým konkrétnym vyhlásením.

Podľa ďalšieho zdroja Colby nedávno jednému zo zástupcov pobaltských krajín povedal, že Rusi by sa nemali „provokovať“. (TASR, Reuters)