Svet

Ide o súčasť opatrení s cieľom riešiť problém znečistenia ovzdušia v tejto metropole.

Naí Dillí, mesto s 30 miliónmi obyvateľov, sa pravidelne radí medzi najznečistenejšie hlavné mestá sveta v dôsledku kombinácie emisií z elektrární, hustej dopravy, stavebnej činnosti a spaľovania poľnohospodárskeho odpadu.

Zákaz stavebných prác bude platiť od 10. decembra 2026 do 20. januára 2027 ako súčasť zimného akčného plánu, ktorý bude zahŕňať aj obmedzenia cestnej premávky s cieľom motivovať obyvateľov k využívaniu verejnej dopravy.

„Včasné zavedenie týchto prísnych opatrení by pomohlo zabrániť tomu, aby znečistenie ovzdušia v meste počas zimy dosiahlo nebezpečné úrovne,“ povedal novinárom miestny predstaviteľ.

Znečistenie ovzdušia v tomto meste pravidelne dosahuje nebezpečné úrovne najmä počas zimných mesiacov, keď chladnejší vzduch zadržiava škodlivé látky blízko pri zemi.

Mesto zároveň od 1. novembra do 28. februára 2027 zavedie rozdielne začiatky pracovných časov na rôznych pracoviskách, aby sa znížili dopravné zápchy a obmedzili emisie z vozidiel. Od 1. novembra sa tiež zdvojnásobia poplatky za parkovanie s cieľom odradiť ľudí od používania súkromných vozidiel.

Štúdia publikovaná v časopise The Lancet Planetary Health v roku 2024 odhadla, že v Indii v rokoch 2009-19 došlo k 3,8 miliónu úmrtí spojených so znečistením ovzdušia. (TASR, AFP)

Súvisí to s oznámením Donalda Trumpa, že jeho vláda bude označovať umelú inteligenciu (AI) termínom „superinteligencia“ (SI).

Iba za posledných 24 hodín bolo prihlásených takmer štyritisíc nových internetových názvov s koncovkou .si.

Trump používanie pojmu superinteligencia oznámil minulý týždeň počas prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Zmenu odôvodnil tým, že termín umelá inteligencia vytvára dojem, že ide o falošnú technológiu. Vyjadril tiež nádej, že si nový pojem osvojí aj zvyšok sveta.

Mnohé technologické firmy a investori teraz dúfajú, že tak ako nedávny rozmach v oblasti AI podnietil celosvetový dopyt po doméne .ai na ostrove Anguilla, ktorý je britským zámorským územím, podarí sa im dosiahnuť zisk aj v prípade SI.

Slovinsko podľa STA za posledných 24 hodín zaregistrovalo 3 930 domén s koncovkou .si, čo je o približne 400 viac než za celý august. Celkovo je s koncovkou .si podľa národného registra prihlásených vyše 217-tisíc domén.

Svoje nové digitálne aktíva si už začali zabezpečovať renomované medzinárodné technologické spoločnosti. Patrí medzi ne výskumná firma Recursive zaoberajúca sa AI. Tá si nedávno zaregistrovala doménu recursive.si, ktorá v súčasnosti odkazuje na jej globálnu platformu s koncovkou .com.

Nárast záujmu podľa STA vyvolal špekulácie, že Slovinsko by z toho mohlo finančne ťažiť. Miestne médiá pripomenuli príklady ostrovov Anguilla a Tuvalu s doménou .tv, ktoré zo svojich národných domén ročne generujú milióny. Národný register ale dohady vyvrátil s tým, že nemajú žiaden reálny základ. Majiteľom značiek odporučil, aby si svoje domény bezodkladne zaistili.

Slovinsko sa k internetovej doméne .si dostalo náhodou. Po získaní nezávislosti v roku 1991 pôvodne požiadalo Medzinárodnú organizáciu pre normalizáciu (ISO) o skratku SL. Keďže však už bola pridelená západoafrickej krajine Sierra Leone, dostalo Slovinsko skratku SI. (TASR, STA)

Wadephul sa cez víkend v New Yorku stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

„Ďalšie stretnutia majú zmysel len za predpokladu, že Rusko je skutočne pripravené rokovať,“ povedal Wadephul, ktorý sa s Lavrovom stretol na 20 minút na okraj Valného zhromaždenia OSN. Hlavnou témou ich rozhovoru bola vojna na Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni invázii ruských jednotiek. Išlo o prvé stretnutie nemeckého a ruského ministra zahraničných vecí od začiatku invázie.

Lavrov sa po schôdzke posťažoval, že sa od Wadephula v súvislosti s Ukrajinou nedozvedel nič nové. Šéf nemeckej diplomacie zas vyhlásil, že s Lavrovom sa nezhodli v zásadných otázkach týkajúcich sa vojny na Ukrajine a že Rusku predostrel návrh na deeskaláciu tohto konfliktu.

Novinárom v Haagu Wadephul povedal, že Lavrovova reakcia na ich stretnutie ukázala, že Rusko v súčasnosti nie je pripravené na seriózne rokovania. Tí, ktorí predtým opakovane vyzývali na priamy dialóg s Ruskom, si teraz už mohli uvedomiť, že to k ničomu nevedie, ak „druhá strana trvá na svojom postoji pokračovať vo vojne“, podotkol. „Pokiaľ to tak zostane, nemyslím si, že by sme mali v rokovaniach pokračovať,“ dodal.

Wadephul a jeho holandský rezortný kolega Tom Berendsen sa zhodli na tom, že Rusko treba prinútiť k serióznym rozhovorom zvýšením medzinárodného tlaku. „Rusko sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu. Naša stratégia znie: vyvíjať na Rusko väčší tlak,“ povedal Berendsen na tlačovej konferencii.

Šéf nemeckej diplomacie sa v utorok (29. 9.) chystá navštíviť Slovensko, kde bude rokovať s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom. Pôjde o jeho prvú pracovnú cestu na Slovensko od nástupu do funkcie. (TASR, DPA)

Vrátane 1,55 milióna vojakov v aktívnej službe.

Výnosom sa nariaďuje „stanoviť početný stav ruských ozbrojených síl na 2 441 630 ľudí vrátane 1 550 500 vojakov,“ citovali ruské tlačové agentúry.

Z výnosu vyplýva, že ruská vláda má zabezpečiť, aby ministerstvo obrany vyčlenilo zo štátneho rozpočtu dostatok prostriedkov na financovanie stanoveného početného stavu ozbrojených síl.

Výnos, ktorý Putin podpísal v pondelok (28. 9.), nadobudol účinnosť dňom podpisu. Podpísaním dokumentu stratil platnosť predchádzajúci prezidentský výnos z 12. júna 2026.

Júnový výnos stanovil celkový počet príslušníkov ozbrojených síl na 2 399 130, z čoho samotných aktívnych vojakov malo byť 1 510 000. Išlo o zvýšenie o 7 360 vojakov oproti predchádzajúcemu, marcovému, výnosu. Následnou úpravou z júla 2026 sa tabuľkové stavy v armáde v dôsledku vytvorenia nových vojensko-stavebných jednotiek zvýšili na 2 426 130 ľudí, z toho 1 535 000 vojakov. (TASR, TASS, Interfax)

Nezodpovedný prístup ku Kaliningradskej oblasti podľa neho zvyšuje riziko priameho ozbrojeného stretu.

Rusko je podľa ambasády pripravené nasadiť zbrane na obranu svojho územia v prípade akýchkoľvek pokusov krajín NATO o blokádu tejto oblasti. (ČTK, TASS)

Stalo sa tak po rezignácii prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorý kandiduje v októbrových parlamentných voľbách.

Brnabičová by mohla zastávať funkciu dočasnej prezidentky niekoľko mesiacov do prezidentských volieb, ktoré by sa mali konať ku koncu roka, napísali srbské médiá.

Brnabičová, ktorá je dlhodobou Vučičovou spojenkyňou, povedala podľa médií, že je jej cťou prevziať po ňom prezidentský úrad. Aktuálna predsedníčka parlamentu bola počas Vučičovho vládnutia zhruba sedem rokov premiérkou, ktorá má slabšie postavenie ako prezident.

Ešte pred odchodom z úradu Vučič udelil 49 milostí. Medzi omilostenými je aj skupina študentov, ktorí pre obvinenie z protištátnej aktivity opustili Srbsko.

Vučič rozpustil 9. septembra parlament a vypísal predčasné voľby na 25. októbra. Jeho Srbská pokroková strana (SNS) ho už skôr nominovala na premiéra.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať po viac ako rok a pol trvajúcich protivládnych protestoch. Tie začali demonštráciami požadujúcimi vyvodenie zodpovednosti za nešťastie z novembra 2024 v Novom Sade, kde kvôli pádu nádražného prístrešku zahynulo 16 ľudí. Mnohé hlasy v Srbsku nešťastie pripisujú korupcii. Jednou z požiadaviek protestujúcich na čele so štrajkujúcimi študentmi bolo aj vyhlásenie predčasných volieb.

Vučič je v Srbsku pri moci od roku 2012 a je považovaný za hegemóna srbskej politiky. S prehľadom vyhral v prezidentských voľbách v roku 2017 a 2022, podľa kritikov sa však hlasovanie nekonalo za férových podmienok. Prezidentský mandát by Vučičovi skončil v prvej polovici budúceho roka a na ďalšie už kandidovať nemohol. Domáci i zahraniční kritici ho vinia z autoritárskych sklonov. (TASR, AP)

V Kyjeve dostala zásah budova ukrajinskej Národnej akadémie vied a poškodené bolo aj súkromné zdravotnícke zariadenie siete Dobrobut.

Pri zásahu budovy Národnej akadémie vied v historickom centre Kyjeva zahynul jeden človek a šesť ďalších utrpelo zranenia, spresnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V budove vypukol rozsiahly požiar. Záchranári pátrali po ľuďoch, ktorí mohli zostať vo vnútri. Na záberoch zverejnených ukrajinskými médiami vidno ľudí na horných poschodiach, ako sa vykláňajú z okien a čakajú na záchranu.

Súkromná sieť kliník Dobrobut potvrdila, že v Kyjeve bola zasiahnutá jedna z jej prevádzok, v ktorej sa predtým nachádzala pobočka telekomunikačnej spoločnosti Ukrtelekom. Centrála tejto spoločnosti sídli vedľa Národnej akadémie vied.

Zasiahnutý zdravotnícky objekt sa nachádza aj približne 200 metrov od delegatúry Európskej únie v Kyjeve, uviedla veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová, ktorá zároveň povedala, že vo svojej kancelárii pocítila „najsilnejší výbuch“ od svojho príchodu do ukrajinskej metropoly pred troma rokmi.

Ďalší dvaja ľudia vrátane občana Azerbajdžanu zahynuli pri ruských útokoch na Kyjevskú oblasť.

V meste Dnipro na juhovýchode Ukrajiny si ruské útoky vyžiadali tri obete a 15 zranených, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža.

V neďalekom meste Syneľnykove zasiahol ruský útok logistické centrum, pričom zahynul najmenej jeden človek a ďalší traja utrpeli zranenia. Medzi zranenými je aj 15-ročný chlapec, ktorý je v kritickom stave. Na mieste pokračovalo pátranie po prípadných ďalších obetiach. Zasiahnutý areál zachvátil požiar.

V Charkove utrpelo pri ruskom útoku zranenia 35 ľudí, uviedol starosta mesta Ihor Terechov. Predtým informoval o 29 zranených vrátane desiatich maloletých. Doplnil, že ruská armáda pri útoku riadenými leteckými bombami zasiahla aj bytový dom. (TASR, DPA)

Oznámil to úradujúci gubernátor ukrajinskej Volynskej oblasti Roman Romaňuk.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že dron sa zrútil asi dva kilometre od poľskej strany hranice a nenarušil vzdušný priestor krajiny. (AFP, PAP)

Ukázali to výsledky nedeľňajších volieb do Senátu zverejnených v pondelok.

Pre Krajne pravicové Národné združenie (RN) ide o politický prelom, ku ktorému dochádza necelých sedem mesiacov pred prezidentskými voľbami.

RN a jeho menší spojenec – Únia pravice za republiku (UDR) – budú mať v 348-člennom Senáte spolu najmenej 15 kresiel. Poslanecký klub v Senáte vzniká, ak má najmenej desať členov.

Z výsledkov nedeľňajších volieb vyplýva, že kandidáti RN získali vďaka výsledkom v oblasti Stredomoria deväť kresiel. UDR vedená Éricom Ciottim má troch senátorov.

Na vytvorenie poslaneckého klubu v Senáte môže RN využiť aj podporu bývalých členov strany Republikáni (LR): v departemente Bouches-du-Rhône do RN nedávno prestúpili novozvolení senátori Marie-Pierre Calletová a Fabien Bravi. Do nového klubu by mala vstúpiť aj senátorka Sylvie Goy-Chaventová.

Vytvorenie klubu umožní RN pôsobiť vo vplyvných výboroch, ktoré prerokúvajú návrhy zákonov.

Výsledky víkendových volieb do Senátu boli zverejnené v čase, keď z nového prieskumu verejnej mienky vyplýva, že Le Penová by nielen s výrazným náskokom zvíťazila v prvom kole prezidentských volieb, v ktorých sa bude rozhodovať o nástupcovi prezidenta Emmanuela Macrona, ale v druhom kole by prezidentské voľby mala aj presvedčivo vyhrať.

„Je to historické víťazstvo a významný míľnik, keďže sme po prvý raz vytvorili poslanecký klub v Senáte,“ uviedla Le Penová na sociálnej sieti X.

Predseda RN Jordan Bardella, ktorý sa uchádza o post premiéra v prípade, že sa Le Penová stane prezidentkou, dodal, že výsledky senátnych volieb potvrdzujú „dynamiku nášho hnutia pred najdôležitejším zo všetkých súbojov – prezidentskými voľbami“.

„Ak si to naši spoluobčania budú želať, veľmi skoro budeme vládnuť Francúzsku,“ povedal.

Krajne pravicoví poslanci sa do Senátu prvýkrát dostali v roku 2014, keď predchodca RN – Národný front (FN) – získal dve kreslá. Po voľbách v roku 2023 obsadili senátori za RN tri kreslá.

V nedeľňajších voľbách do francúzskeho Senátu sa rozhodovalo o 178 kreslách. O ich obsadení rozhodovali volitelia, ktorými sú volení predstavitelia miestnych samospráv. (TASR, AFP)

Oznámil to šéf protiteroristickej polície Laurence Taylor.

Britský premiér Andy Burnham medzitým zvolal mimoriadne zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu COBRA.

„Môžem potvrdiť, že po podrobných výsluchoch a vyšetrovaní bude päť zadržaných mužov dnes (v pondelok) popoludní prepustených na policajnú kauciu,“ uviedol Taylor novinárom.

Zdôraznil však, že prepustenie neznamená ukončenie vyšetrovania. Muži podliehajú prísnym podmienkam týkajúcim sa pohybu a kontaktu s inými osobami a naďalej zostávajú predmetom vyšetrovania, priblížil.

Taylor zároveň potvrdil, že muži sa pohybovali v troch vozidlách, ktoré boli prehľadané za podpory vojenských zložiek a forenzných expertov. Na mieste naďalej pôsobia početné policajné zložky a priestor zostáva uzavretý. Polícia však ešte v pondelok plánuje znížiť rozsah zásahu znížiť a umožniť obyvateľom návrat do svojich domovov.

Polícia podľa Taylora preveruje všetky možné verzie vrátane možnosti, že za incidentom mohli stáť jednotlivci, ktorí vedome či nevedome konali v prospech cudzieho štátu.

Protiteroristická polícia v pondelok oznámila, že zadržaní sú britskí občania vo veku od 23 do 25 rokov a pochádzajú z Londýna. Polícia ich zadržala v nedeľu neďaleko základne RAF Fairford v grófstve Gloucestershire. Podozrieva ich z prípravy teroristického činu.

Burnham oznámil, že na popoludnie zvolal mimoriadne zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu COBRA na Downing Street v Londýne. „Chcem sa uistiť, že máme úplný obraz o celej situácii a že ju máme jasne pred sebou,“ uviedol. Naznačil, že po zasadnutí bude môcť ešte počas dňa informovať verejnosť o ďalších podrobnostiach.

Polícia dostala v nedeľu približne o 00.45 h oznámenie o troch podozrivých vozidlách smerujúcich k základni Fairford. Ozbrojení policajti následne zasiahli a okolo vozidiel vytvorili 400-metrový kordón. Na ich preverenie nasadili špecializovanú armádnu jednotku na likvidáciu výbušných zariadení. Podľa asistenta náčelníka polície Richarda Oconeho išlo o preventívne opatrenie. Po vyhlásení stavu vážneho incidentu úrady evakuovali v oblasti Whelford pri základni približne 85 domácností. (TASR, Sky News, Reuters)