Podľa ministerstva spravodlivosti šíril „propagandu LGBT“.
Turecké úrady tým pokračujú v akcii „Moja rodina je v bezpečí“, počas ktorej tento mesiac zadržali desiatky aktivistov za práva sexuálnych menšín. Ankara tvrdí, že chráni rodinné hodnoty a deti, avšak Európska komisia vyzvala Turecko na dodržiavanie ľudských práv.
Súd dnes podľa vyhlásenia tureckého ministerstva spravodlivosti nariadil zablokovanie prístupu k webu a profilom T24 na sociálnych sieťach v nadväznosti na vyšetrovanie, ktoré zistilo, že portál za uplynulý rok propagoval LGBT komunitu v 118 príspevkoch.
Turecká komunita LGBT+ sa často stáva terčom útokov zo strany vlády. Prezident Recep Tayyip Erdogan ju označuje za „deviantné hnutie perverzákov“, ktoré je zodpovedné za klesajúcu pôrodnosť.
Turecká polícia v polovici septembra pri zásahoch v gay baroch, bytoch aktivistov LGBT+ či mužských kúpeľoch zatkla najmenej 60 aktivistov z LGBT+ komunity. Pri následných protestoch na ich podporu zadržala 150 demonštrantov.
Európska komisia potom Turecko ako kandidátsku krajinu Európskej únie vyzvala na dodržiavanie práv menšín.
Aktivisti za práva LGBT+ a za práva žien tvoria jedno z hlavných centier odporu proti islamsko-konzervatívnej tureckej vláde, ktorá je pri moci od roku 2002. Hoci vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia nie sú v Turecku trestným činom, homofóbia je tam veľmi rozšírená. (ČTK, Reuters)
Kyjev preto administratíve a Kongresu predstaví zoznam subjektov, ktoré by podľa neho mali čeliť americkým reštriktívnym opatreniam, uviedol chargé d’affaires ukrajinského veľvyslanectva vo Washingtone Denys Sienik.
Pred dvoma týždňami prijatý zákon má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko a zároveň prinútiť krajiny, ktoré naďalej nakupujú ruské energetické suroviny, aby od týchto nákupov ustúpili. Vzišiel z iniciatívy nedávno zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý sa krátko pred svojou smrťou v júli vrátil z návštevy Kyjeva.
Za jednu z hlavných priorít Ukrajina považuje niekoľko ruských spoločností, ktoré vyrábajú komponenty pre ruskú obdobu satelitného internetového systému Starlink. Hlavná spoločnosť budujúca túto sieť už čelí americkým sankciám, firmy vyrábajúce jej komponenty však podľa Sienika sankcionované nie sú.
Ak sa Rusku podarí do konca roka dokončiť sústavu satelitov, Moskva by podľa zástupcu ukrajinského veľvyslanectva mohla získavať informácie v reálnom čase a využívať ich pri útokoch na Ukrajinu. Takáto schopnosť by mohla byť obzvlášť nebezpečná počas nadchádzajúcej zimy. Ukrajina zároveň chce získať prístup k službám Starlinku na území Ruska, aby ich mohla využívať pri úderoch na ciele v Rusku.
Kyjev žiada tiež sprísniť opatrenia voči plavidlám, ktoré sú podľa neho súčasťou ruskej „tieňovej flotily“ využívanej na obchádzanie obmedzení pri predaji ruskej ropy.
Administratíva USA má do 18. októbra rozhodnúť, voči ktorým ruským subjektom prípadne uplatní sankcie podľa zákona, ktorý Trump podpísal 18. septembra. Americkému prezidentovi zároveň dáva právomoc uvaliť clá až do výšky 100 percent na všetok tovar dovážaný do USA z krajín, ktoré patria medzi päť najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu a zároveň pokračujú v nákupoch ruskej energie. Rovnaké opatrenie sa týka aj piatich krajín, ktoré podľa USA najviac napomáhajú obchádzaniu sankcií voči Rusku. (TASR, AP)
Vládny hovorca Nick Mangwana oznámil, že medzi obeťami bol aj významný podnikateľ. Jeho totožnosť zatiaľ nezverejnil.
Nehoda sa stala zhruba 70 kilometrov východne od hlavného mesta Harare okolo 17.00 h miestneho času. Hovorca polície Paul Nyathi uviedol, že telá obetí boli silne popálené a úrady teraz pracujú na ich identifikácii.
Miestny server ZimLive uviedol, že medzi obeťami bol podnikateľ Wicknell Chivayo. Úrady jeho totožnosť zatiaľ nepotvrdili. Vrtuľníkom leteli traja ďalší cestujúci a dvaja piloti, uviedol Mangwana. (ČTK, Reuters)
Zranenia utrpelo 83 policajtov a niekoľko študentov.
Policajná inšpekcia vyšetruje primeranosť troch zásahov, pri jednom z nich bol študent zranený na hlave. Minister školstva hovorí o doteraz nepoznanom rozsahu stredoškolských protestov.
Študentské demonštrácie vypukli minulý týždeň v Paríži, ale odvtedy eskalovali a rozšírili sa aj do ďalších miest. Počas dneška sa odohrali na 356 miestach od Marseille cez Bordeaux po Lille. Na niektorých miestach študenti, rovnako ako v utorok, hádzali po policajtoch predmety vrátane zapálených odpadkových košov. Policajti reagovali použitím obuškov a slzotvorného plynu.
„V štátnom školstve je to úplne nevídané,“ vyjadril sa k protestom minister školstva Édouard Geffray. Vláda dnes prisľúbila, že do budúceho týždňa otvorí platformu, kde budú študenti môcť hovoriť o svojich problémoch. Motívom k protestom sú podľa francúzskych médií najmä veľkosť tried, dlhá výučba či nedostatok učiteľov.
Policajná inšpekcia rieši primeranosť zásahov na troch školách v mestách Sevran, Saint-Ouen-l’Aumône a Tours. V posledne menovanom meste utrpel jeden študent poranenia hlavy, ktoré podľa miestnej prokuratúry mohli spôsobiť gumové projektily vystrelené z policajnej zbrane.
„Proti poriadkovým silám tu stoja maloletí. Nasadenie (sebaobranných zbraní) je určite veľmi primerané,“ vyhlásil podľa AFP minister vnútra Laurent Nuñez, podľa ktorého využíva polícia predovšetkým slzný plyn. (ČTK, AFP)
Zopakovala hvorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Chcem opäť pripomenúť, že závody vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu v európskych krajinách sú pre Rusko potenciálnymi vojenskými cieľmi,“ povedala Zacharovová na tlačovej konferencii v reakcii na otázku o plánoch Poľska vyrábať na svojom území rakety pre systémy Patriot.
„Netreba si myslieť, že vojenské závody mimo územia Ukrajiny, ktoré vyrábajú zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, budú v bezpečí,“ dodala. Európske krajiny sú podľa nej svojou zbrojárskou výrobou už „priamo zapojené“ do konfliktu.
Zacharovová zároveň obvinila Kyjev, že v uplynulom týždni použil zbrane dodané západnými krajinami na útoky proti bytovým domom, verejnej infraštruktúre a civilným vozidlám v Rusku. Podľa bilancie, ktorú zverejnila Moskva, pri týchto útokoch zahynulo 41 ľudí a ďalších 274 utrpelo zranenia vrátane deviatich maloletých. Väčšina obetí podľa Moskvy pochádza z Ruskom okupovaných oblastí Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a z Belgorodskej a Kurskej oblasti v Rusku. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť.
Zacharovovej vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho počtu obvinení z takzvaných ruských hybridných operácií na území členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Estónsko v utorok obvinilo ruské tajné služby zo založenia požiaru, ku ktorému došlo v auguste v budove patriacej zbrojárskej spoločnosti v Tallinne.
Nemecko nedávno pripísalo Moskve pokus o útok dronom na letisko v Lipsku.
Poľský premiér Donald Tusk varoval pred rizikom, že Rusko by mohlo podniknúť útok dronom, ktorý by vydávalo za náhodný incident s cieľom otestovať jednotu NATO. (TASR, Le Monde)
Tým sa končí ich vyše dve desiatky rokov trvajúca vojenská prítomnosť v krajine.
Trump vyhlásil, že tento krok „znamená koniec veľmi drahého výletu do pekla.“
Spojené štáty a ich partneri v rámci medzinárodnej koalície v stredu po viac než 12 rokoch oficiálne ukončili poslednú operáciu Bytostné odhodlanie (Inherent Resolve) v Iraku.
Prezident USA vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth Social napísal, že „to trvalo dlho a na začiatku stála séria veľmi zlých rozhodnutí, ktoré nás do tohto bahna stiahli. Čoskoro to však už bude patriť do dejín.“
Trump hovorí, že tento posun je víťazstvom pre USA aj Irak a zároveň znakom triumfu nad teroristickou organizáciou Islamský štát (IS), proti ktorej americké jednotky bojovali dvanásť rokov.
Vyjadrenia prezidenta USA prichádzajú v čase, keď jeho vlastné rozhodnutie z úvodu tohto roka – rozpútať vojnu s Iránom – je pre nejasne definovanú misiu prirovnávané práve k vojne v Iraku, pripomína AP s tým, že konflikt s Teheránom trvá už sedem mesiacov.
Američania sa stiahli z väčšiny irackých základní minulý rok, pričom niekoľko stoviek vojakov ostalo nasadených na severe a severovýchode krajiny – na území irackého Kurdistanu. Základne s vojenskou prítomnosťou USA sa stali tento rok, po začiatku ofenzívy proti Iránu cieľom odvetných útokov. (TASR, AP)
Organizácia Women Help Women doňho dodáva lieky na medikamentóznu interrupciu.
Box, zvaný aj „abortomat“, sa nachádza v priestoroch centra Abotak vo Varšave, kde poskytujú pomoc a poradenstvo ženám s nechceným tehotenstvom a ktoré sa nachádza takmer oproti budove poľského parlamentu.
Svojím vzhľadom abortomat pripomína poštovú schránku alebo výdajný box. Funguje podobne ako výdajný box na balíky. Po online konzultácii dostane osoba, ktorá lieky potrebuje, PIN kód a môže si interrupčné tabletky uložené v obálke vyzdvihnúť okamžite, bez čakania na ich doručenie poštou. Údaje ľudí, ktorí abortomat využijú, majú byť podľa aktivistov chránené.
Kinga Jeliňská z organizácií Abortion Dream Team a Women Help Women v rozhovore pre rozhlasovú stanicu TOK FM vysvetlila, že toto riešenie má pomôcť ľuďom, ktorí v nemocniciach márne hľadajú pomoc, a zároveň reaguje na to, že politici v Poľsku napriek predvolebným sľubom stále nepristúpili k reforme interrupčných zákonov.
Poukázala aj na to, že väčšina interrupcií v Poľsku sa vykonáva medikamentózne a mnohé ženy si tabletky objednávajú od nadácie Women Help Women. Niekedy však nemôžu čakať a potrebujú interrupciu podstúpiť urgentne.
„Preto sme si povedali, že ak sa v Poľsku dá do výdajného boxu objednať takmer všetko a mať to o chvíľu, prečo by to nemohlo platiť aj pre interrupčné tabletky,“ povedala Jeliňská. Dodala, že abortomat je inováciou vo svetovom meradle.
Abortomat však vyvoláva otázky týkajúce sa jeho zákonnosti, keďže pomoc pri interrupcii je podľa poľského práva trestná. Aktivisti však tieto výhrady odmietajú.
„Tento výdajný box je v podstate bezpečnejší, pretože nedochádza k odovzdaniu tabletiek z ruky do ruky, čo by sa prípadne mohlo považovať za pomoc pri interrupcii. Je to vlastne spôsob, ako obísť trestné právo,“ uviedla Jeliňská. Zdôraznila, že samotné vyzdvihnutie tabletiek z abortomatu nie je nezákonné.
Na základe poľského práva ženy nemožno stíhať za to, ak si interrupciu vykonajú samy, napríklad pomocou liekov objednaných cez internet. Aktivisti tvrdia, že práve táto diera v zákone im umožňuje udržiavať centrum Abotak aj abortomat v prevádzke.
Interrupcia je v Poľsku legálna len v dvoch prípadoch – ak tehotenstvo vzniklo v dôsledku trestného činu, napríklad znásilnenia alebo incestu, alebo ak ohrozuje život či zdravie ženy.
Poľský ústavný súd v roku 2020 rozhodol, že závažné poškodenie plodu už nie je dôvodom na legálnu interrupciu. Pred týmto rozhodnutím sa v krajine z tohto dôvodu vykonávalo 98 percent legálnych interrupcií. Sprísnenie zákona vyvolalo po celom Poľsku masové protesty. Išlo o najväčšie zhromaždenia v krajine od protikomunistických protestov v roku 1989.
V prvom polroku 2025 sa v Poľsku uskutočnilo len 846 legálnych interrupcií, vyplýva z údajov Národného zdravotného fondu (NFZ) a Výboru ministrov Rady Európy.
V posledných rokoch však v poľských nemocniciach zomrelo niekoľko tehotných žien – v mnohých prípadoch po tom, ako lekári odmietli vykonať interrupciu napriek vážnym komplikáciám vrátane sepsy.
Proti centru Abotak protestovali niektoré konzervatívne a katolícke skupiny. Súčasná centristická vládna koalícia pred voľbami v roku 2023 sľubovala zmiernenie interrupčných zákonov. Rozpory medzi jednotlivými vládnucimi stranami však tieto snahy zastavili.
Prípadné zmeny zákona by navyše mohli naraziť na veto konzervatívno-nacionalistického prezidenta Karola Nawrockého, ktorého vo voľbách podporovala strana Právo a spravodlivosť (PiS). Práve tá presadila a následne podporovala rozhodnutie ústavného súdu z roku 2020. (TASR, AFP)
Ich mäso sa skonzumuje v rámci osláv 60. výročia získania nezávislosti krajiny od Británie.
Toto rozhodnutie kritizovala Spoločnosť na ochranu slonov (EPS), ktorá upozornila na možné dôsledky pre ochranu týchto zvierat a na riziko, že môže podporiť pytliactvo, keďže vytvára dojem, že ich zabíjanie je prijateľné, ak ho schváli vláda.
Povolenie na odstrel vydalo ministerstvo životného prostredia a cestovného ruchu. Slony boli rozdelené do ôsmich okresov a ich mäso distribuované miestnym komunitám. Nie je jasné, koľko z povoleného množstva zvierat bolo do stredy skutočne ulovených. Miestne médiá však zverejnili fotografie obyvateľov zhromaždených pri telách slonov a rozdeľujúcich si mäso.
Viacerí používatelia sociálnych sietí v Botswane vyjadrili obavy z konzumácie takéhoto mäsa v čase epidémie slintačky a krívačky, ktorá prinútila vládu zaviesť opatrenia na zamedzenie jej šírenia.
Simasiku Mapulanga, miestny poslanec v okrese Chobe bohatom na divokú zver, v príspevku na Facebooku upozornil na problémy pri distribúcii mäsa. Vyzval na jeho spracovanie a rozdelenie do menších balení s cieľom zlepšiť hygienu a zabezpečiť spravodlivejšiu distribúciu. Vládu vyzval, aby zabezpečila, že v budúcnosti bude rozdeľovanie riadne organizované.
Botswana je domovom najväčšej populácie slonov na svete (viac ako 130-tisíc jedincov). Vláda obhajuje regulovaný lov ako spôsob riadenia ich populácie a zmierňovania konfliktov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. Tvrdí tiež, že príjmy z lovu podporujú ochranu prírody a miestny rozvoj.
Trofejný lov bol v Botswane zakázaný v roku 2014 za úradovania bývalého prezidenta Iana Khamu, ale o päť rokov neskôr bol za jeho nástupcu Mokgweetsiho Masisiho zákaz zrušený. Lov pokračuje aj za súčasného prezidenta Dumu Boka, ktorý nastúpil do funkcie po voľbách v roku 2024.
Ochranárske organizácie spochybňujú udržateľnosť rozsahu lovu, zatiaľ čo jeho zástancovia poukazujú na škody spôsobované slonmi na úrode, majetku a infraštruktúre a na riziká pre obyvateľov vidieckych oblastí.
Botswana získala nezávislosť od Británie 30. septembra 1966. Pri tejto príležitosti sa v krajine konajú kultúrne podujatia, koncerty, športové akcie a oslavy vrátane karnevalu v hlavnom meste Gaborone. (TASR, BBC)
ktorý musel v dôsledku incidentu s pilotom núdzovo pristáť v Saudskej Arábii.
Stroj smerujúci z Dubaja do izraelského Tel Avivu v stredu núdzovo pristál v Saudskej Arábii. Dôvodom bol údajný pokus jedného z pilotov o únos lietadla s cieľom havarovať.
Let FZ1073 prepravoval viac ako 100 izraelských cestujúcich a vyslal tri núdzové signály. Izraelská armáda v reakcii na incident do vzduchu vyslala stíhačky.
Na videozázname, ktorý zdieľal úrad izraelského premiéra, je vidieť, ako sa Netanjahu na letisku víta a objíma s mužom menom Janiv. Podľa opisu ide o jedného z pasažierov, ktorým sa podarilo vtrhnúť do kokpitu lietadla a zneškodniť pilota, ktorý predtým nožom zranil kapitána a ďalšieho člena posádky.
Podľa Netanjahua a očitých svedkov sa kopilot pokúšal s lietadlom havarovať, pasažieri ho však premohli a zneškodnili.
Kapitán aj prvý dôstojník utrpeli zranenia a boli prevezení do nemocnice, vyplýva z vyhlásenia Medzinárodného letiska princa Sultána bin Abdulazíza v meste Tabúk, ktoré zverejnila saudskoarabská štátna televízia Al-Echbáríja.
Pasažierov neskôr bezpečne previezli ďalším lietadlom, prevádzkovaným takisto spoločnosťou FlyDubai, do Tel Avivu. (TASR, AFP)
obžalovala veľká porota z pokusu o vraždu a viac ako desiatich ďalších trestných činov.
Žena zasiahla príves, v ktorom sa slávny pár nachádzal, a detskú izbu, kde boli ich deti.
Obžalobu 36-ročnej Ivanny Lisette Ortizovej sudca odtajnil dnes. Tento krok nastal po tom, ako iný sudca rozhodol, že Ortizová je duševne spôsobilá predstúpiť pred súd. Tajné konanie veľkej poroty prebehlo v čase, keď žena podstupovala niekoľkomesačné psychiatrické vyšetrenie.
Ortizovú už v marci obvinili z pokusu o vraždu Rihanny a z viac ako tucta ďalších trestných činov a vyhlásila, že je nevinná. Nikto nebol zranený, ale guľky prerazili karavan značky Airstream, v ktorom sa v tom čase nachádzala speváčka a A$AP Rocky. Strely tiež zasiahli stenu detskej izby, kde boli ich tri malé deti s opatrovateľkou.
Obžaloba od veľkej poroty nahrádza pôvodné obvinenie. Vzhľadom na utajené konanie môžu prokurátori preskočiť kalifornský proces predbežného vypočutia, pri ktorom musia byť dôkazy predložené verejne, aby sa posúdilo, či je súdne konanie opodstatnené. Ak bude Ortizová uznaná vinnou vo všetkých bodoch obžaloby, hrozí jej doživotné väzenie.
Správy o psychiatrických posudkoch, kvôli ktorým bol prípad krátko po jeho začatí pozastavený, sú utajené. Motív ženy, ktorá je certifikovanou logopedičkou bez predchádzajúceho záznamu v registri trestov, zostáva nejasný. (ČTK, AP)
