Svet

Polícia už spustila rozsiahlu pátraciu akciu na dolapenie útočníka.

„Pri ozbrojených útokoch v našej provincii prišlo o život osem našich občanov a jeden utrpel ťažké zranenia,“ uviedla kancelária guvernéra provincie Afyonkarahisar.

Útočník zastrelil troch ľudí v dedine Ayazini, troch v obci Kiyir a dvoch v dedine Yukarutandir. Päť osôb podľa doterajších zistení zahynulo na zranenia utŕžené paľbou z brokovnice.

Podozrivý opustil miesto činu v červenom úžitkovom vozidle. Podľa predbežných zistení pochádzal z inej provincie a vyšetrovatelia preverujú možnosť, že vozidlo smerovalo do neďalekého mesta Kütahya. (TASR, AFP, Anadolu)

Uviedla to v Bielom dome, kde privítala zástupcov Ukrajiny aj Ruska.

Ukrajinskí a ruskí zástupcovia sa jej na štvrtkovej (5. 11.) slávnosti za humanitárne úsilie poďakovali. Prímerie v Oleškách, ktoré Trumpová pomohla sprostredkovať, je považované za mimoriadne, keďže ho obe bojujúce strany dodržiavali.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok (2. 11.) udelil Trumpovej za jej humanitárne úsilie Rad kňažnej Olgy. Ukrajinský mierový vyjednávač Davyd Arachamija dnes v Bielom dome prvú dámu USA vyzval, aby pokračovala v snahe o deeskaláciu konfliktu a ukončenie vojny.

Rusko vo štvrtok v Bielom dome zastupoval splnomocnenec prezidenta Vladimira Putina pre investičnú a hospodársku zahraničnú spoluprácu Kirill Dmitrijev. Ten humanitárnu úlohu Trumpovcov ocenil ako význačnú a vyjadril jej poďakovanie od Putina.

Trumpová vyhlásila, že šesťdňové prerušenie bojov v Oleškách by mohlo viesť k niečomu trvalejšiemu. „Nezáleží na tomto skromnom začiatku, ale na odhodlaní premeniť ho na niečo výnimočné,“ povedala manželka šéfa Bieleho domu.

Biely dom 23. októbra oznámil, že Trumpová sprostredkovala prímerie v Ruskom okupovaných Oleškách v ukrajinskej Chersonskej oblasti. Cieľom bolo umožniť evakuáciu tamojších asi 2 000 obyvateľov, ktorí v mieste južne od Chersonu uviazli, prípadne zabezpečiť humanitárnu pomoc tým, ktorí sa v obci rozhodli zostať. Pokoj zbraní platil od 27. októbra do 1. novembra.

Agentúra AP toto lokálne prímerie označuje za najvýznamnejšie od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Denník The New York Times napísal, že Trumpová sa v októbri svojím zapojením stala čiernym koňom diplomacie, hoci jej skutočná úloha zostáva pochybná.

Sme poznamenalo, že po takmer piatich rokoch vojny sa Rusko aj Ukrajina minimálne zhodujú na tom, že Trumpovú treba urobiť šťastnou. Prímerie v Oleškách tak viedlo k vyriešeniu tamojšej humanitárnej katastrofy a zrejme Rusom aj Ukrajincom pomohlo v rokovaní s nevyspytateľným manželom Trumpovej, dodal denník.

Ukrajinské úrady neoznámili, koľko ľudí Olešky opustilo. Trumpová ale podľa AP informovala o viac ako 750 evakuovaných. (ČTK, AP, Reuters)

Demisiu oznámil po rastúcich výzvach na odstúpenie v dôsledku bankrotu digitálnej banky, po ktorom sa milióny zákazníkov nemohli dostať k svojim účtom.

„Robím to s ohľadom na stabilitu našej krajiny, sociálny mier a potrebu zachovať naše demokratické inštitúcie,“ uviedol Peňa vo videoposolstve. Opoziční poslanci v stredu (4. 11.) požiadali o začatie procesu jeho odvolania (impeachmentu).

„Chcem sa ospravedlniť ľuďom, ak som v nejakom bode zlyhal. Nikdy nebolo mojím úmyslom zradiť dôveru, ktorú ste do mňa vložili,“ doplnil prezident.

V juhoamerickej krajine vypukli v utorok protesty, pretože centrálna banka uvalila nútenú správu na banku Ueno, ktorá porušila podmienky na minimálnu platobnú schopnosť. V súčasnosti preto prístup k svojim účtom stratili približne tri milióny jej klientov. Paraguaj má 6,5 milióna obyvateľov.

Paraguajský Kongres vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí začal rokovať o požiadavke opozície na impeachment. Odvolanie prezidenta podporila aj jeho vlastná konzervatívna strana. Úrad hlavy štátu teraz prevezme viceprezident Pedro Alliana.

Poslanci obvinili Peňu z konfliktu záujmov, zneužitia dôchodkových fondov a inštitucionálneho krytia krachu spoločnosti Ueno. Z malej firmy v oblasti fintech sa rýchlo vyvinula na stredne veľkú banku spravujúcu verejné prostriedky vo výške takmer 850 miliónov dolárov (754 mil. eur).

Peňa je spojenec prezidenta USA Donalda Trumpa a bývalý vlastník akcií podnikateľskej skupiny, ktorá kontrolovala banku Ueno. Vlani ich však predal. Banka Ueno sa k záležitosti verejne nevyjadrila. (TASR, AFP, Reuters)

Aktualizované 18.57 h.

Z toho 350-tisíc protestovalo len v Paríži, uviedla odborová organizácia CGT.

Francúzske ministerstvo vnútra predtým odhadlo účasť na viac ako 600-tisíc demonštrujúcich, napísal denník Le Monde.

Ľudia demonštrovali proti rastúcim životným nákladom, vyjadrovali podporu študentskému protestnému hnutiu, no mnoho z nich sa tiež silno vyhranilo proti krajnej pravici. Manifestácie, ktoré nadväzujú na študentské protesty, tak podľa francúzskeho denníka môžu nabrať úplne nový rozmer. (ČTK)

Aktualizované 19.07 h.

Procesy podľa neho začalo, aby ľudia mali možnosť voľby.

Oznámenie podľa agentúry AFP naznačuje ďalší odklon juhokaukazskej krajiny od Ruska. Arménsko bývalo súčasťou Sovietskeho zväzu a neskôr spojencom Moskvy, na jeho území sa nachádza ruská vojenská základňa. V posledných rokoch sa však vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou zhoršujú.

Vyostrili sa hlavne kvôli situácii v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale po tri desaťročia ho riadili etnickí Arméni. Azerbajdžan v roku 2023 pri bleskovej vojenskej operácii Karabach znovu ovládol. Moskva mala v oblasti od roku 2020 mierové sily, avšak Jerevan vinil tieto oddiely z nečinnosti. Moskva argumentovala, že nemala mandát zasiahnuť.

Premiér Pašinjan odvtedy presadzuje čoraz viac prozápadnú zahraničnú politiku a Jerevan sa vzďaľuje zo sféry vplyvu Moskvy.

„Začali sme proces zameraný na vytvorenie alternatívy, aby naši ľudia mali možnosť voľby,“ povedal šéf arménskej vlády na tlačovej konferencii. „Je mi jasné, že tento proces nás nakoniec, v roku 2027 alebo 2028, dovedie k podaniu oficiálnej žiadosti o začatie procesu vstupu do EÚ,“ uviedol Pašinjan.

Jerevan zároveň podľa neho zatiaľ neplánuje vystúpiť z Ruskom vedeného ekonomického zoskupenia Euroázijská hospodárska únia (EAHU), ktoré združuje niekoľko bývalých sovietskych štátov. Moskva však predtým vyhlásila, že členstvo v oboch blokoch, EAHU a EÚ, súčasne nie je možné.

Pašinjan podľa AFP ďalej povedal, že Arménsko stratilo záujem o Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenský pakt niektorých postsovietskych republík vedený Moskvou. Jerevan už skôr svoju účasť v tomto zoskupení prakticky zmrazil. „Náš záujem o ODKB je vyčerpaný. O túto organizáciu už nemáme žiadny ďalší záujem,“ povedal pre Sme Pašinjan.

Pašinjanov príklon k Západu rozhneval Kremeľ. Moskva tento rok zaviedla obchodné obmedzenia na dovoz arménskych poľnohospodárskych produktov a pohrozila ukončením dodávok energií krajine za zvýhodnených podmienok, píše AFP. Európska únia v októbri naopak zaviedla opatrenia, ktoré majú napomôcť obchodu s Arménskom, a ktoré na dva roky zrušia alebo znížia veľkú časť dovozných ciel na produkty z juhokaukazskej krajiny.

Arménsko vlani prijalo zákon, ktorý deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii. V súčasnosti má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ deväť štátov, vrátane Ukrajiny či Moldavska. Prístupové rozhovory zahŕňajú roky starostlivo kontrolovaných reforiem a zbližovania napríklad právnych rámcov. (ČTK, AFP)

Po štvrtkovom rokovaní slovensko-ukrajinskej vlády v ukrajinskom Ľvove to deklaroval premiér Robert Fico (Smer-SD).

„Na každé rokovanie musí byť nejaká atmosféra, nejaké podmienky. Kto sleduje politiku vlády SR, tak musí uznať, že je zásadne orientovaná mierom. Preto môžem len povedať, pán premiér (Serhij Koreckyj), kedykoľvek, ak si budete myslieť na Ukrajine, že sa potrebujete o tretej ráno stretnúť niekde v Bratislave, vo Zvolene, Banskej Bystrici, Košiciach, kdekoľvek, treba zavolať a my to okamžite zorganizujeme,“ uviedol Fico.

O mierových rokovaniach na najvyššej úrovni je podľa neho ťažké hovoriť, no možnosťou sú aj technické rokovania, ktoré by mieru na Ukrajine mohli pomôcť.

„Situácia je však veľmi komplikovaná. Ďakujem pánovi premiérovi za jeho otvorený rozhovor so mnou o tom, aká je bezpečnostná situácia a kde sa nachádzame. Preto naša ponuka je dlhodobá a trvalá,“ podotkol Fico. Skritizoval EÚ a OSN, že nie sú schopné ponúknuť relevantný mierový plán. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov takéto obvinenia voči Moskve označil za absurdné.

Kyberútočníci tento týždeň na diaľku narušili fungovanie systémov na reguláciu teploty chladničiek a mrazničiek v supermarketoch v Belgicku, Estónsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Portugalsku, Švédsku a Taliansku. Podobný incident sa pred niekoľkými týždňami odohral aj vo Francúzsku.

Niektoré obchody museli v dôsledku kyberútokov stiahnuť potraviny z predaja alebo ich zlikvidovať. Škody sa odhadujú na stovky miliónov eur. Európska únia upozornila na možný úmyselný pokus narušiť zásobovanie potravinami. Viacero európskych krajín v posledných mesiacoch varovalo pred zvýšením ruských sabotážnych aktivít.

„Sú to absurdné vyjadrenia, za ktorými, ako vždy, nestoja argumenty ani dôkazy,“ povedal Peskov podľa ruských štátnych médií. „Tieto nepodložené obvinenia voči našej krajine, zvaľujúce všetko na ňu – žiaľ, stáva sa z toho v európskych krajinách pretrvávajúci trend. Rád by som znova zdôraznil, že sú to absolútne absurdné obvinenia,“ dodal.

Západné krajiny obviňujú Rusko z kybernetických útokov, ktoré sa podľa nich zvýšili po roku 2022, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu. Rusko tieto obvinenia neustále popiera. (TASR, AFP)

Išlo o štvrté spoločné stretnutie vládnych kabinetov.

Otvorili aj tému dodávok plynu.

Čo odznelo po rokovaniach informovala v Správach redaktorka Zdenka Boldižárová:

Uviedla to Európska únia. Situáciu pozorne sleduje v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

„Akékoľvek hrozby voči civilistom sú neprijateľné. Zaistenie bezpečnosti občanov zostáva prioritou,“ napísal na sociálnej sieti X eurokomisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas.

Komisia je podľa neho v kontakte s dotknutými členskými štátmi a s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Aktivovaný bol aj mechanizmus EÚ na výmenu informácií v oblasti bezpečnosti letectva.

Tzitzikostas požiadal vnútroštátne orgány zodpovedné za posudzovanie bezpečnostných hrozieb a vyšetrovanie incidentov, aby úzko spolupracovali s prevádzkovateľmi letísk, leteckými spoločnosťami a bezpečnostnými zložkami. Podľa eurokomisára je predčasné robiť závery o tom, či spolu incidenty súvisia, keďže vnútroštátne vyšetrovania stále prebiehajú.

Podľa portálu Politico Europe vyhrážky bombou vo štvrtok zasiahli najmenej pätnásť letov v Európe. Ďalších sedem letov bolo terčom hrozieb už začiatkom týždňa.

Lietadlo spoločnosti Aer Lingus na trase z Dublinu do Ríma podľa televízie Euronews odklonili za sprievodu vojenských lietadiel na letisko v Évreux západne od Paríža. Všetkých 157 ľudí na palube sa podľa francúzskej vlády dostalo do bezpečia.

Let spoločnosti Wizz Air z Milána do Varšavy podľa BBC pristál vo Viedni a lietadlo spoločnosti Ryanair na trase z Londýna do Sofie v Plovdive. Pri kontrolách sa výbušniny nenašli.

Niektoré letecké spoločnosti dostali hrozby e-mailom. Expert na bezpečnosť leteckej dopravy Paul Mason pre BBC uviedol, že rozsah hrozieb naznačuje zámerný čin. K zodpovednosti za ne sa nikto neprihlásil. (TASR, AFP)

Motívom boli pokusy vystrašiť rodičov aj internetová výzva.

Prípady ostrých kovových predmetov v sladkostiach, ktoré deti nazbierali počas nedávneho Halloweenu, boli v poslednom týždni hlásené z mnohých miest Rakúska a Nemecka. Incidenty sa zaobišli bez vážnejších zranení.

Podľa Kriminálneho úradu vo Viedni bola manipulácia s cukrovinkami samotnými deťmi označená za pravdepodobnú príčinu zatiaľ v štyroch z celkovo 21 prípadov nahlásených v Rakúsku. „V troch z týchto prípadov sa zdá, že cieľom bolo vystrašiť rodičov samotných detí,“ uviedol úrad.

V ďalšom prípade sa vyšetrovatelia domnievajú, že sa dieťa zapojilo do takzvanej online výzvy. Hovorca úradu agentúre DPA povedal, že cieľom tejto výzvy nebolo niekomu ublížiť, ale uviesť políciu do omylu. Zostávajúce prípady však zostávajú nevyriešené.

Aj v niektorých prípadoch v Nemecku vyšlo najavo, že do veci boli zapojené samotné deti. Napríklad v spolkovej krajine Durínsko deväťročné dievča samo vpichlo drevené špáradlo do čokoládovej tyčinky. Jej otec následne stiahol oznámenie, ktoré podal na políciu.

V Bavorsku sa vyskytli dva prípady, v ktorých sa deti priznali, že so sladkosťami sami manipulovali a vkladali do nich rôzne predmety.

Podľa rakúskeho kriminálneho úradu mali vyšetrovatelia už od začiatku podozrenie, že internet by mohol zohrávať významnú úlohu pri šírení takéhoto obsahu a napodobňovaní týchto činov.

Úrad však zdôraznil, že doterajšie zistenia neumožňujú vyvodiť žiadne všeobecné či ďalekosiahle závery týkajúce sa zostávajúcich prípadov a vyšetrovanie naďalej pokračuje všetkými smermi. (ČTK, APA, DPA)