Svet

V krajine sú vlajky na pol žrde. Solidaritu vyjadrili aj európske inštitúcie. Obete streľby si veriaci pripomínali aj na nedeľných bohoslužbách.

Uviedlo to ministerstvo zdravotníctva.

Nehoda sa stala v oblasti Aját, približne 50 kilometrov od hlavného mesta, keď vlak idúci z Gízy do Fajjúmu narazil zozadu do vlaku smerujúceho z Káhiry do Asuánu, uviedlo podľa denníka Al-Ahrám ministerstvo dopravy. Prvotné informácie hovorili o štyroch mŕtvych.

Na miesto nehody bolo vyslaných 72 sanitiek a zranení boli prevezení do troch nemocníc v okolí. Žeriavy a ďalšia ťažká technika odstraňovali havarované vagóny, aby mohla byť prevádzka na trati čo najskôr obnovená.

Úrady nariadili poisťovaciemu fondu pre železničnú a podzemnú dopravu, aby urýchlil vyplácanie odškodného zraneným a rodinám obetí. Odškodné za smrť alebo trvalú invaliditu bolo zvýšené z 30 000 na 50-tisíc egyptských libier.

V roku 2025 bolo v Egypte zaznamenaných 170 železničných nehôd, pri ktorých zahynulo 39 ľudí a 139 bolo zranených.

V dôsledku „nehôd jednotlivcov na koľajniciach alebo v ich blízkosti“ však v tom istom roku zahynulo 491 osôb a ďalších 236 bolo zranených. Podľa denníka Al-Ahrám to vyplýva z údajov štatistického úradu CAPMAS. (ČTK, AP)

Absolvuje aj bilaterálne rokovanie s francúzskou hlavou štátu Emmanuelom Macronom.

Súčasťou programu má byť aj plenárne zasadnutie Samitu k deťom, diskusia o budúcnosti umelej inteligencie či stretnutie s predstaviteľmi krajanskej komunity. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a generálneho riaditeľa Stáleho sekretariátu Parížskeho mierového fóra Francka Parisa sa prezident SR v utorok 10. novembra zúčastní na sérii podujatí v priestoroch Národného námorného múzea v Paríži. Program otvorí účasť na slávnostnom otvorení Parížskeho mierového fóra, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie medzinárodné platformy venované otázkam mieru, globálnej spolupráce a riešeniu súčasných výziev,“ uviedol prezidentský palác.

Vrcholom prvého dňa cesty má byť slávnostná večera v priestoroch Elyzejského paláca na pozvanie prezidenta Francúzskej republiky Macrona, ktorá sa uskutoční práve pri príležitosti Parížskeho mierového fóra. Stretnutie na najvyššej úrovni poskytne priestor nielen na upevnenie vzájomných vzťahov, ale aj na neformálnu diskusiu.

„Druhý deň návštevy bude venovaný pripomenutiu významnej osobnosti slovenských dejín. Prezident SR vzdá úctu generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi počas pietneho aktu kladenia vencov k jeho soche v Meudone, ktorý je úzko spätý s jeho pôsobením vo Francúzsku. Pripomenutie odkazu jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie bude zároveň symbolickým vyjadrením historických väzieb medzi Slovenskom a Francúzskom,“ informovala kancelária prezidenta.

V stredu (11. 11.) má prísť na rad práve stretnutie s krajanmi v Paríži a bilaterálne rokovanie Pellegriniho s jeho francúzskym náprotivkom.

Témami budú rozvoj strategického partnerstva oboch krajín, aktuálne európske témy, rozširovanie EÚ, Ukrajina, európska energetická bezpečnosť a regionálna spolupráca v čase predsedníctva SR vo formáte Vyšehradskej skupiny. (TASR)

Nehoda sa udiala v provincii Gíza, približne 52 kilometrov južne od Káhiry.

Egyptský železničný úrad uviedol, že vlak idúci z Gízy do Fajjúmu narazil do zadnej časti iného vlaku, ktorý smeroval z Káhiry na juh do mesta Asuán. Na miesto nehody boli vyslané záchranné tímy a žeriavy, aby odstránili trosky a čo najskôr obnovili prevádzku na trati.

Prezident Abdal Fattáh Sísí uviedol, že nehodu sleduje „s veľkým znepokojením“ a nariadil príslušným orgánom, aby vykonali vyšetrovanie s cieľom „priviesť k zodpovednosti každého, u koho sa preukáže nedbanlivosť“.

Egypt má jednu z najhustejších železničných sietí v Afrike. Opakovane tam už došlo k smrteľným nehodám. Za uplynulých desať rokov vláda v Káhire investovala miliardy dolárov do modernizácie svojej dopravnej infraštruktúry vrátane nových diaľnic a vysokorýchlostných železničných tratí. Veľkú časť starnúcej železničnej siete však modernizácia ešte len čaká. (TASR, AP, AFP)

Demokrati získali väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.

Uspieť sa im pritom podarilo aj v tradične republikánskych štátoch ako Texas, Kansas alebo Iowa. V 100-člennom Senáte budú mať najmenej 54 zástupcov, pričom hlasy nie sú stále spočítané na Aljaške a v Mississippi, kde by mohli uspieť ďalší dvaja demokratickí kandidáti.

„Výsledky posledných volieb sú obrovským krokom späť v amerických dejinách,“ uviedol Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social. Zdôraznil, že akciový trh podľa neho doteraz rástol a po voľbách významne klesol. „Ale nebojte sa, vrátime sa, VEĽKÍ A SILNEJŠÍ AKO KEDYKOĽVEK PREDTÝM!“ deklaroval.

Trump krátko po voľbách vyhlásil, že chce s demokratmi spolupracovať. V piatok však do čela kancelárie Bieleho domu vymenoval Stephena Millera, svojho blízkeho poradcu, ktorý stojí za tvrdými protiimigračnými opatreniami presadzovanými Trumpovou administratívou.

Podľa agentúry AFP to značí, že Trump plánuje pritvrdiť pri presadzovaní svojej politiky. Viackrát tiež upozornil, že hoci demokrati ovládajú obe komory, stále ako prezident disponuje právom veta. (TASR, AFP)

Muži by podľa pápeža mali dokázať požiadať o odpustenie a viesť čestný život, aj keď si to vyžaduje osobnú obetu.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že v tomto regióne je násilie páchané na ženách veľkým problémom.

Podľa údajov OSN v roku 2024 prišlo v Latinskej Amerike a Karibiku v dôsledku rodovo motivovaného násilia o život viac ako 3800 žien. Za posledných päť rokov zaznamenali v regióne takmer 20.000 femicíd. Väčšinu z nich spáchali súčasní alebo bývalí partneri obetí.

Omša pod holým nebom, ktorú pápež v nedeľu odslúžil, sa konala pred bazilikou v meste Florida na juhu krajiny. V chráme sa nachádza aj svätyňa spojená s bojom Uruguaja za nezávislosť od španielskej koloniálnej nadvlády.

Na bohoslužbu prišli tisíce veriacich, ktoré zaplnili hlavné námestie mesta. Omša sa konala za slnečného počasia, ktoré nastalo po niekoľkých dňoch nezvyčajne chladného počasia spôsobeného mimoriadne silným klimatickým javom El Niňo.

Sedemdesiatjedenročný pápež bude z Uruguaja pokračovať do Argentíny, kde sa v rámci svojho programu stretne aj s prezidentom Javierom Mileiom. Jeho pravicovo-libertariánska politika úsporných opatrení čelí ostrej kritike katolíckej cirkvi.

Záverečnou zastávkou pápežovej cesty bude Peru. K tejto andskej krajine má Lev XIV. osobitný vzťah – takmer dve desaťročia tam pôsobil ako misionár, z toho osem rokov ako biskup. (TASR, AFP)

Informujú o tom agentúra AFP a portál Times of Israel. (TASR)

V nedeľu to na brífingu v Krakove potvrdil vojvoda Malopoľského vojvodstva Krzysztof Klęczar.

Informoval o tom denník Gazeta wyborcza. Obeťami z Poľska sú tri ženy vo veku 61, 47 a 53 rokov a približne 50-ročný muž. O život pri útoku prišiel aj 32-ročný občan Spojeného kráľovstva. Štátnu príslušnosť poslednej obete, 51-ročnej občianky Rakúska, oznámil Klęczar na tlačovom brífingu po 15:00 h.

Pitvy obetí útoku v Krakove sa začnú v pondelok ráno a pravdepodobne potrvajú dva dni. Pre agentúru PAP to uviedol prokurátor Národnej prokuratúry Eryk Stasielak.

Okrem šiestich obetí na životoch si sobotňajší útok v Krakove vyžiadal aj 16 zranených, ktorí sú podľa Klęczar naďalej hospitalizovaní. Štrnásť z nich je v stabilizovanom stave. Stav jedného zraneného – zasahujúceho policajta – je vážny. Páchateľ útoku je v kritickom stave.

O ďalšom postupe voči útočníkovi rozhodne prokuratúra v pondelok. Procesné úkony za jeho účasti bude možné vykonať len v prípade, že to dovolí jeho zdravotný stav, uviedol prokurátor Stasielak.
Ako informovala krakovská arcidiecéza, krakovský arcibiskup a kardinál Grzegorz Ryš bude v nedeľu o 16:00 h slúžiť omšu za obete tragédie, zranených a ich blízkych.

Bohoslužba sa napokon nebude konať v Kostole Nanebovzatia Panny Márie na Hlavnom námestí v Krakove, ako bolo pôvodne naplánované, ale v univerzitnom Kostole sv. Anny.

Ikonická mariánska bazilika, v ktorej blízkosti sa útok odohral, zostane pre verejnosť zavretá až do odvolania, uviedol v nedeľu denník Gazeta wyborcza.

K útoku došlo v sobotu 7. novembra približne o 15.00 h na Hlavnom námestí v historickom centre Krakova. Útočník strieľal na ľudí z idúceho auta. Následne pokračoval v jazde. Podľa polície i záberov dostupných na sociálnych sieťach muž v blízkosti križovatky ulíc Dietla a Stradomska vrazil do iného osobného vozidla, vyskočil zo svojho auta a začal z poloautomatickej pušky strieľať na dvoch policajtov, ktorí ho prenasledovali.

Zverejnené zábery zachytávajú oboch policajtov, ako strieľajú na ozbrojeného útočníka oblečeného vo vojenskom odeve vrátane nepriestrelnej vesty. Jednému z policajtov sa podarilo páchateľa vážne postreliť napriek tomu, že sám pri prestrelke utrpel vážne zranenia. (TASR)

Návštevou chce Erdogan zmierniť napätie s Baku.

Azerbajdžanci si na oslavách pripomínajú dobytie mesta Šuša v Náhornom Karabachu z 8. novembra 2020. Jeho ovládnutie znamenalo zásadný zvrat vo vojne o túto horskú enklávu, ktorú Azerbajdžan v roku 2023 dostal pod úplnú kontrolu.

Agentúra AFP uviedla, že Erdoganova návšteva sa koná v čase nezvyčajne otvoreného sporu medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Spor vypukol v septembri, keď Baku upravilo pravidlá týkajúce sa školských uniforiem.

Zakázalo ich dopĺňanie o prvky, ktoré považuje za nezlučiteľné so sekulárnym vzdelávaním. V praxi to znamená zákaz nosenia islamských šatiek v školských triedach.

Erdoganova vláda pritom v Turecku postupne zrušila obmedzenia týkajúce sa nosenia hidžábov.

Rozhodnutie vlády v Baku vyvolalo v Azerbajdžane protesty a malo za následok aj kritiku zo strany tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá má islamistické korene. Poradca tureckého prezidenta Oktay Saral vyzval Baku, aby obmedzenia zrušilo. Erdogan ho následne odvolal z funkcie.

Vládna strana Nový Azerbajdžan na výhrady z Ankary reagovala vyhlásením, že ide o „zasahovanie do vnútorných záležitostí Azerbajdžanu“. Baku zároveň vyhlásilo 31 tureckých občanov vrátane opozičného poslanca a predstaviteľov politických strán za nežiaduce osoby. Dôvodom boli ich kritické príspevky na sociálnych sieťach.

V reakcii na napätie v bilaterálnych vzťahoch sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev nezúčastnil na summite turkických lídrov, ktorý sa 30. októbra konal v Ankare, hoci dostal od Erdogana osobného pozvanie. Alijev namiesto seba vyslal ministra zahraničných vecí Džejhuna Bajramova.

Podľa analytikov spor, ktorý sa začal moslimskými šatkami, odráža aj hlbšie nezhody týkajúce sa diplomatickej nezávislosti Baku a jeho úzkych vzťahov s Izraelom.

„Napätie medzi Azerbajdžanom a Tureckom vyplýva z toho, že Baku sa v tomto spojenectve nepovažuje za mladšieho brata a trvá na vzťahoch medzi rovnocennými partnermi,“ povedal agentúre AFP Elkhan Šahinoglu, ktorý vedie výskumné centrum Atlas so sídlom v Baku.

Spor o hidžáby je podľa analytičky Gönül Tolovej z washingtonského Inštitútu pre Blízky východ prejavom hlbších rozporov. „Napätie už dlho narastá v súvislosti s viacerými otázkami vrátane suverenity Azerbajdžanu, vplyvu Ankary v Baku, rozdielnych postojov k Izraelu a zbližovania Turecka s Arménskom,“ napísala na sociálnej sieti X.

Azerbajdžan si vybudoval s Izraelom tesné vojenské a ekonomické vzťahy a Izrael mu v roku 2020 – počas vojny s Arménskom o odštiepenecký región Náhorný Karabach – dodával zbrane.

Vzťahy Azerbajdžanu s Izraelom vyvolávajú nevôľu Ankary, ktorá v súvislosti s vojnou v palestínskom Pásme Gazy vystupuje proti Izraelu čoraz ostrejšie. Erdogan obvinil židovský štát z genocídy.

Turecko sa zároveň usiluje o normalizáciu vzťahov s Arménskom. Pokrok v obnovovaní vzťahov s Jerevanom však Ankara podmieňuje úsilím o dosiahnutie mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. (TASR, AFP)

Informoval o tom hovorca krakovskej prokuratúry Tomasz Waszczuk, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP.

Malopoľský vojvoda Krzysztof Klęczar (vysl.: Klenčar) predtým na tlačovom brífingu uviedol, že jedného zo zranených policajtov už prebudili, zatiaľ čo druhý bol naďalej v lekármi indukovanej kóme.

Krakovský primátor Lukasz Gibala v nedeľu informoval, že požiadal o urýchlené udelenie titulu čestného občana kráľovského hlavného mesta Krakov obom zraneným policajtom – Arturovi Moraňskému a Jakubovi Kulikovi. „Včera za hrdinských okolností zneškodnili vraha a zachránili tak životy ďalších ľudí,“ ozrejmil Gibala.

„Nadstrážmajstri Jakub Kulik a Artur Moraňski sú skutoční hrdinovia,“ povedal v sobotu aj premiér Donald Tusk o policajtoch, ktorí zastavili 24-ročného páchateľa masakry v Krakove.

Podobné vyjadrenia zazneli aj od ďalších predstaviteľov. „Keby nebolo ich, počet obetí dnešného masakra v Krakove by bol nepredstaviteľný,“ napísal na sociálnej sieti X minister spravodlivosti Waldemar Žurek.

Poľské médiá doplnili, že nadstrážmajster Kulik pochádza z mesta Bielsko-Biala. V minulosti pôsobil ako vojak elitného 18. bielského výsadkového práporu a už desať rokov je členom dobrovoľného hasičského zboru v obci Leszczyny.

Polícia krátko po útoku zverejnila výzvu na darovanie krvi pre zranených. V nedeľu vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že záujem verejnosti o darovanie krvi prekonal aj najväčšie očakávania. Aj regionálne centrum darcovstva krvi v Krakove oznámilo, že jeho zásoby krvi sú už naplnené a nebude prijímať ďalších darcov. (TASR, PAP)