Svet

Uviedol to dnes novinárom v komentári k prípadnému stretnutiu lídrov USA, Ruska a Číny.

To by sa podľa neho nekonalo kvôli Ukrajine. „Úprimne povedané, Rusko sa voči Ukrajine správa v poriadku. Veľmi toho nerobí,“ povedal Trump novinárom v rovnaký deň, keď ruský dronový útok v parku v obci Nova Vodolaha v Charkovskej oblasti zabil šesť ľudí, z toho dve deti.

Minulú noc Rusko zaútočilo na Kyjev viac ako tuctom balistických rakiet a zameralo sa na takmer 30 dôležitých energetických zariadení po celej krajine. Trump sa však k ničomu z toho nevyjadril, poznamenal server The Kyiv Independent.

Namiesto toho Trump ruského prezidenta Vladimira Putina pochválil za jeho údajnú zdržanlivosť, a to ako na Ukrajine, tak v Iráne. Na novinársku otázku, či by bol naklonený trojstrannému stretnutiu s Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, šéf Bieleho domu odpovedal kladne.

Dodal však, že takéto stretnutie by sa nekonalo kvôli Ukrajine, keďže Rusko sa podľa neho zjavne vo vzťahu k nej „správa v poriadku“. Trump uviedol, že hlavným účelom prípadnej americko-rusko-čínskej schôdzky by bola diskusia o jadrovom odzbrojení.

Rusko sa tiež podľa Trumpa správa „veľmi slušne“ v otázke Iránu. „Pokiaľ ide o Irán, situácia je tiež veľmi dobrá. (Putin) necháva Irán na pokoji, „povedal Trump.

Americký prezident obhajoval nedávne uvoľnenie amerických sankcií voči Rusku a dodal, že USA rokujú s Kremľom o prepustení významného rukojemníka. (ČTK)

Podľa nich sa žena zdržiaval v prístave na prenajatej lodi.

České ministerstvo zahraničných vecí dnes pre českú agentúru ČTK potvrdilo, že na Sicílii našli mŕtvu českú občianku. Podľa úradu sa po nej pátralo od nedele (18. 10.), keď jej zmiznutie ohlásili spolucestujúci z jachty.

„Naši kolegovia z veľvyslanectva v Ríme sú v kontakte s rodinou zosnulí aj s miestnou políciou a poskytujú potrebnú konzulárnu asistenciu. Nad touto tragickou udalosťou vyjadrujeme rodine aj blízkym zosnulú úprimnú sústrasť, „uviedol hovorca českej diplomacie Adam Čörgő.

Podľa talianskych médií ľudia upozornili na telo ženy vo vode v prístave v nedeľu ráno. Privolaní záchranári jej už nedokázali pomôcť.

Podľa rovnakých zdrojov vyšetrovatelia preverujú, či žena skutočne zomrela po páde do vody a či jej smrť bola nešťastnou náhodou či nehodou. Bola nariadená pitva. (ČTK)

Predstavitelia budú hovoriť o vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Oznámila to tamojšia vláda. Spravodajský portál Axios napísal, že v Osle budú prítomní aj zástupcovia Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska, ako aj EÚ a NATO. Nórska vláda to zatiaľ nepotvrdila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na vlastnú žiadosť stretne s fínskym partnerom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Ukrajinská strana požiadala aj o účasť amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera. Zatiaľ čo Witkoff príde do Nórska osobne, Kushner sa k rokovaniam pre chorobu pripojí cez videohovor.

„Diplomatické snahy už v minulosti prebiehali v niekoľkých krajinách a Nórsko a Fínsko sú radi, že môžu v tejto práci pokračovať. Cieľom je posunúť diplomatické snahy na konštruktívnejšiu cestu,“ uviedol Störe.

Zelenského počas návštevy v nórskej metropole prijme aj kráľ Haakon VIII. a zavíta tiež do parlamentu.

Stretnutia sa uskutočnia v čase rastúceho napätia medzi Washingtonom a Kyjevom. Zelenskyj v uplynulých dňoch uviedol, že USA obmedzili rýchlosť satelitného systému Starshield na Ukrajine aj výmenu spravodajských informácií. Americkí predstavitelia obe tvrdenia odmietli.

Server Axios s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa informoval, že Witkoff odcestuje z Nórska do Ruska, kde sa chce stretnúť s prezidentom Vladimirom Putinom a „predstaviť mu nápady“ vypracované s ukrajinskými a európskymi partnermi.

Okrem toho sa USA snažia dosiahnuť prepustenie amerického učiteľa na dôchodku Stephena Hubbarda, ktorého v Rusku podľa Washingtonu zadržiavajú neoprávnene. (TASR, Reuters)

Útočníci tvrdia, že ukoristili a zverejnili 421-tisíc e-mailov.

Nemecká opozičná strana kybernetický útok potvrdila, podľa nej však bolo napadnutých len niekoľko e-mailových účtov, z ktorých niektoré sa roky nepoužívali.

„V septembri 2026 sa odohral hackerský útok na poskytovateľov hostingových služieb pre našu stranu, pri ktorom bolo zjavne skopírovaných niekoľko e-mailových schránok, z ktorých väčšina nebola už roky používaná,“ uviedla AfD. Aktuálnych schránok spolkovej organizácie strany sa podľa vyjadrenia útok nedotkol.

Neznámi hackeri podľa agentúry DPA na internete uviedli, že zverejnili 421-tisíc e-mailov zo schránok AfD. Či sú autentické, alebo nie, nie je podľa DPA jasné. Hackeri tvrdia, že ide o údaje z desiatich schránok vrátane schránky bývalého spolupredsedu strany Alexandra Gaulanda či schránky predtým používanej na komunikáciu s ústrednou straníckou kanceláriou. AfD vo vyhlásení uviedla, že sa jej podarilo na hackerský útok rýchlo prísť a prekaziť ho.

AfD je teraz najsilnejšou opozičnou stranou v nemeckom Spolkovom sneme. Vo vlaňajších februárových predčasných parlamentných voľbách získala 20,8 percenta hlasov. Vlani v máji ju Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má právomoci vnútornej tajnej služby, označil za preukázateľne pravicovo extrémistickú.

Strana sa proti tomu bráni na súde. AfD sa darilo v trojici septembrových krajinských volieb. V Sasku-Anhaltsku ich vyhrala s rekordným ziskom 43,8 percenta hlasov. Tesne zvíťazila tiež v Meklenbursku-Prednom Pomoransku, v Berlíne bola tretia. (ČTK, DPA)

Krok súvisí s diplomatickým sporom ohľadom severokórejských vojnových zajatcov, pre ktorý Soul už stiahol z Ukrajiny svojho veľvyslanca.

Hovorca ministerstva povedal, že ukrajinská strana na odvolanie veľvyslanca nijako konštruktívne nereagovala. „A vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu útokov v celej krajine, ktorá sťažuje poskytovanie bezpečnosti personálu, sa vláda rozhodla stiahnuť časť svojho diplomatického zboru,“ uviedol.

Spor vyvolalo vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten na septembrovom Valnom zhromaždení OSN zverejnil informáciu, že Ukrajina presunula zadržaných severokórejských vojnových zajatcov do Južnej Kórey.

Zelenskyj podľa Soulu porušil dohodu o mlčanlivosti o tejto veci, čo ohrozilo rodiny zajatcov v KĽDR. Juhokórejský prezident I Če-mjong sa od Kyjeva dožadoval oficiálneho ospravedlnenia. Ukrajina trvá na tom, že v ich vzájomných vzťahoch musí diplomacia prevážiť nad emóciami a že túto záležitosť považuje za vyriešenú. (TASR, AFP)

Zároveň dodala, že je „neprijateľné“, aby Pchjongjang obviňoval Soul zo stupňovania napätia.

Z vyšetrovania Južnej Kórey a Velenia síl OSN vyplynulo, že Severná Kórea umiestnila v demilitarizovanej zóne (DMZ) dve míny, ktoré v septembri vybuchli a zranili troch juhokórejských vojakov. Pchjongjang však odmietol požiadavku Soulu, aby sa oficiálne ospravedlnil.

KĽDR v pondelok uviedla, že pozdĺž hranice s Južnou Kóreou „panuje vážna situácia“ a že zvažuje nasadenie ďalších, bližšie nešpecifikovaných „taktických úderných prostriedkov“ v tejto oblasti.

Pchjongjang tiež tvrdil, že Soul v období od 1. do 17. októbra 998-krát vysielal „provokatívne“ hlásenia cez reproduktory v pohraničnej oblasti a vypálil 91 varovných výstrelov.

Soul v utorok označil tieto tvrdenia za „neprijateľné“ a obvinil Pchjongjang z toho, že „bezdôvodne prenáša zodpovednosť za stupňovanie vojenského napätia“ na juhokórejskú armádu.

Juhokórejské ministerstvo obrany samostatne uviedlo, že rozhlasové vysielania a varovné výstrely boli „legitímnymi obrannými opatreniami, ktorých cieľom bolo zabrániť severokórejským jednotkám v prekročení vojenskej demarkačnej línie a zatlačiť späť jednotky, ktoré ju prekročili“.

Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, keďže vojna z rokov 1950 až 1953 sa skončila len prímerím a nie mierovou dohodou. Kórejský polostrov odvtedy pozdĺž 38. rovnobežky rozdeľuje demilitarizovaná zóna dlhá 248 a široká približne štyri kilometre. (TASR, AFP)

Vyhlásil to francúzsky premiér Sébastien Lecornu. Zákaz vyhlásili po niekoľkých dňoch násilných demonštrácií v častiach Paríža aj v iných mestách.

Ministerský predseda dodal, že tam, kde to bude potrebné, budú môcť úrady zaviesť nočný zákaz vychádzania aj dnes. (ČTK, Reuters)

Oznámila to americká geologická služba USGS.

Epicentrum otrasov sa nachádzalo približne 200 kilometrov severozápadne od pobrežnej obce Port Olry, uviedla USGS.

Tichomorské centrum pre varovanie pred cunami (PTWC) uviedlo, že žiadne ničivé morské vlny nehrozia.

Zemetrasenia sú vo Vanuatu časté, keďže toto nízko položené súostrovie leží v tzv. Ohnivom kruhu – pásme s intenzívnou seizmickou aktivitou, ktorá sa tiahne cez juhovýchodnú Áziu a naprieč Tichomorskou panvou. (TASR, AFP)

Vyjadril sa tak po svojom pondelkovom stretnutí so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Ten Teherán navštívil po prvý raz od vypuknutia vojny na Blízkom východe.

„Hovorili sme o všetkom od Európy po západnú Áziu vrátane Libanonu, Palestíny, Ukrajiny a Jemenu. Zamerali sme aj na rozšírenie hospodárskej a jadrovej spolupráce,“ napísal Arákčí na sieti X. „Nikdy v histórii Irán a Rusko nespolupracovali tak úzko ako teraz,“ dodal.

Lavrov pred návštevou uviedol, že úsilie Moskvy je zamerané na „zabránenie návratu rozsiahlej vojny,“ keďže rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom sa zastavili.

Ruský rezort diplomacie pred cestou Lavrova informoval, že rokovania mali byť zamerané na možnosti riešenia „akútnej medzinárodnej krízy vyvolanej nezákonnou agresiou USA a Izraela“ proti islamskej republike. Ministerstvo dodalo, že táto vojna zasadila úder stabilite a bezpečnosti nielen na Blízkom východe a v jeho okolí, ale aj v celosvetovom meradle.

Lavrovova návšteva sa uskutočnila po tom, ako ruský prezident Vladmir Putin povedal svojmu iránskemu partnerovi Masúdovi Pezeškijánovi, že Moskva je pripravená prispieť k úsiliu zameranému na ukončenie tohto konfliktu.

Rusko a Irán, ktoré patria k najviac sankcionovaným krajinám sveta, udržiavajú úzke vzťahy.

Vojnu na Blízkom východe, ktorá vypukla po útokoch USA a Izraela na Irán koncom februára, sa nepodarilo ukončiť ani po aprílovom prímerí medzi Washingtonom a Teheránom či ich júnovom memorande o porozumení.

Teherán si nárokuje kontrolu nad Hormuzským prielivom a pravidelne útočí na plavidlá, ktoré ním prechádzajú bez jeho súhlasu. Washington zase v reakcii na to udržiava námornú protiblokádu iránskych prístavov. (TASR, AFP)

Agentúre Reuters to povedal miestny dočasný minister informácií, podľa ktorého za útokom stála sudánska armáda.

Tvrdenia ale podľa agentúry ničím nedoložil. Región Abyei si nárokujú Sudán aj Južný Sudán. (ČTK)