Jej tvorcovia chcú preskúmať, ako umelecká scéna reaguje na spoločenské zmeny či politický tlak.
Výstavu nazvanú „…a žiadna iná! „s podtitulom Auditorium slovenskej scény dnes začalo vernisážové popoludnie. Diela stovky slovenských umelcov a umelkýň zaplnili hlavnú budovu Domu umenia na Malinovskom námestí i Dom pánov z Kunštátu v Dominikánskej ulici, k videniu budú do 14. februára budúceho roka.
Impulzy na prezentáciu slovenských umelcov sa v kurátorskom tíme Domu umenia podľa jeho riaditeľky Terézie Petiškovej objavili už niekoľkokrát. „Až, keď sme začínali veľmi rozochvene vnímať situáciu na slovenskej kultúrnej scéne, sme pristúpili k činu,“ povedala Petišková na vernisáži.
„Prvá časť názvu výstavy odkazuje k výroku, ktorý celkom rázne zasiahol slovenskú kultúrnu scénu a ktorý sa snaží určiť podobu toho, ako má kultúrna scéna na Slovensku vyzerať,“ poznamenala Júlia Bútorová, ktorá je spoločne s Marikou Svobodovou autorkou kurátorského konceptu. Podtitul Auditorium slovenskej scény poukazuje na snahu vytvoriť priestor na počúvanie rôznym perspektívam.
Desať častí výstavy prezentuje diela nielen etablovaných autorov a autoriek, ale aj zástupcov najmladšej generácie. Zahŕňa napríklad príspevok s názvom Identita – Slovenskosť. Autori v ňom pracujú s ľudovými motívmi, so slovenskou hymnou či s ďalšími národnými symbolmi. „Je to časť, ktorá testuje hranice pojmu identity slovenského umelca a umelkyne,“ opísala Bútorová.
Ďalšia z častí s názvom Archív spolupráce sa zameriava na výstavnú dramaturgiu Domu umenia, ktorý od 50. rokov zaraďoval slovenské umenie do svojho programu. Iné z inštalácií predstavujú napríklad odolnosť umenia alebo ukazujú fragmenty diel, ktoré mali vzniknúť, ale neboli podporené.
Výstava podľa tvorcov nie je komentárom konkrétnej politickej situácie. Skôr sa pýta na úlohu umenia a kultúry v spoločnosti, na význam identity, slobody a zodpovednosti kultúrnych inštitúcií. Slovenská skúsenosť po posledných parlamentných voľbách je východiskom, ale témy a otázky, ktoré výstava otvára, sa týkajú kultúrneho prostredia v celej Európe.
„Nie je tým myslené to, že je výstava apolitická, ale skôr to, že sa výstava snaží nebyť útočnou, personalizovanou a neprispievať k ďalšej polarizácii,“ dodala Bútorová. (ČTK)
