Svet

Apeloval tiež na okamžité prímerie a pokračovanie diplomatického úsilia.

„Je čas, aby sa táto vojna skončila… Žiadam vás, aby ste využili všetok svoj vplyv na Rusko, aby sme do nášho stretnutia v budúcom roku konečne dosiahli spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a v Európe,“ vyhlásil predseda Európskej rady Costa na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

Útoky na Ukrajinu podľa predsedu Európskej rady ohrozujú bezpečnosť civilistov aj ďaleko za jej hranicami. „Je neprijateľné, že Rusko v uplynulých dvanástich mesiacoch opakovane ohrozovalo bezpečnosť členských štátov Európskej únie. Je to nebezpečná eskalácia,“ povedal. Rusku sa podľa Costu nepodarilo dosiahnuť žiadny z jeho deklarovaných cieľov vo vojne.

„Takzvaná špeciálna operácia nedokázala obsadiť Ukrajinu, nedokázala na Ukrajine presadiť zmenu režimu a nedokázala oslabiť odhodlanie a jednotu Európy v podpore Ukrajiny,“ poznamenal Costa. Odvaha ukrajinského ľudu sa podľa jeho slov stala symbolom na celom svete pre ľudí bojujúcich za svoju slobodu a vlasť. Podmienky skutočného mieru sú podľa Costu známe.

Rusko musí rešpektovať suverenitu Ukrajiny, jej územnú celistvosť a právo Ukrajiny zvoliť si vlastnú budúcnosť. „Jednoducho povedané, musí rešpektovať Chartu Organizácie Spojených národov,“ uviedol. Zároveň podľa neho musí Ukrajine poskytnúť vierohodné bezpečnostné záruky s cieľom zabezpečiť trvalý mier. (TASR)

Varoval tiež pred umelou inteligenciou, ktorá by mohla prevziať riadenie bojiska.

Cieľom ukrajinských úderov v Rusku nie je ropa, benzín ani nafta, ale ruská schopnosť financovať vojnu proti Ukrajine a robiť ju brutálnejšou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to vyhlásil v stredu (23. 9.) počas všeobecnej rozpravy 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Ukrajina, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, podniká v sebaobrane údery na ruské rafinérie, čo v niektorých častiach Ruska vedie k nedostatku pohonných hmôt. Zelenskyj tiež varoval pred situáciou, keď umelá inteligencia (AI) prevezme riadenie bojiska; stať by sa to podľa neho mohlo už budúci rok.

„Prvýkrát v histórii Ruska počúvame, že jeho ropný priemysel je pri konci síl. Ale ropa sama o sebe nie je ukrajinským cieľom, nie sú to ani benzín či nafta, nie sú to fabriky ani prístavy. Naším cieľom je ruská schopnosť financovať túto vojnu, preťahovať ju a robiť ju ešte brutálnejšou,“ povedal Zelenskyj.

Americký prezident Donald Trump nedávno Ukrajinu vyzval, aby prestala útočiť na rafinérie v Rusku, keďže to škodí celému svetu. Trump tiež navrhol energetické prímerie, kedy by Kyjev ani Moskva neútočili na energetické ciele. Americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý rokoval s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, v stredu (23. 9.) uviedol, že Ukrajina aj Rusko o energetické prímerie prejavujú záujem.

Zelenskyj hovoril aj o umelej inteligencii (AI), ktorá sa stala tento rok v OSN veľkou témou štátnických prejavov. „Je možné, že už budúci rok začne AI a nie ľudia rozhodovať o dianí na bojisku. Potrebujeme mier, kým sa do tohto bodu dostaneme,“ povedal.

Ukrajinský prezident delegáciám opísal vojnovú situáciu, keď opakovane hovoril o šialenstve. Tento termín použil napríklad vtedy, keď hovoril o tisícoch a tisícoch padlých ruských vojakov. „Je to šialené, ale oni pokračujú a ďalej zomierajú, pretože (ruský prezident Vladimir) Putin to chce,“ povedal.

Spomenul, že v tomto roku ruské sily dobyli asi 1 000 kilometrov štvorcových, ale že Ukrajina značnú časť takejto rozlohy oslobodila. V tejto súvislosti poukázal na to, že Rusko má 17 miliónov štvorcových kilometrov bez ukrajinských okupovaných regiónov, ale Putinovi stojí za to bojovať o ďalšie kilometre.

Putin sa podľa Zelenského neuspokojil s Doneckou oblasťou, ale chce ďalšie územia vrátane miest ako sú Charkov či Odesa. Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že Rusko odmieta rešpektovať okolité krajiny v regióne, ako sú pobaltské republiky, Moldavsko a kaukazské či stredoázijské štáty. (ČTK)

Urobili to v deklarácii počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré v stredu (23. 9.) zverejnila EÚ. „Po štyroch rokoch, šiestich mesiacoch a 30 dňoch totálnej vojny naďalej rastú ľudské straty. Sme hlboko znepokojení eskaláciou ruských útokov proti civilistom a civilnej infraštruktúre naprieč Ukrajinou, ktoré podľa údajov OSN viedli v posledných mesiacoch k rekordnému počtu obetí,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová obklopená radom zahraničných činiteľov. Apelovala pritom na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ochranu civilistov.

„Zvlášť znepokojení sme útokmi v Čiernom mori. Rusko sa snaží zablokovať vývoz ukrajinského obilia a ohrozuje tak globálnu potravinovú bezpečnosť,“ vyhlásila Kallasová.

Následne sa chopil slova ukrajinský minister obrany Andrij Sybiha, ktorý uviedol, že Kyjev od marca 2025 súhlasí s plným, okamžitým a bezpodmienečným pokojom zbraní. „Vyzývame Rusko, aby konečne urobilo to isté. Je to nevyhnutný krok k zmysluplnej diplomacii a rokovaniam vedúcim k mieru,“ pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Skupina piatich desiatok krajín podľa vyhlásenia pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN k situácii na Ukrajine vyjadrila solidaritu s Ukrajinou vojensky napadnutou Ruskom. „Ukrajina chce mier. My chceme mier,“ predniesol Sybiha a vyzval Moskvu, aby zastavila vojenskú agresiu a zapojila sa zmysluplne do rokovaní o spravodlivom a trvalom mieri, ktorý bude v súlade s medzinárodným právom. (ČTK)

Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na zasadnutí BR OSN.

Lavrov sa tak vyjadril napriek tomu, že po stredajšom (23. 9.) vzájomnom stretnutí americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Rusko a Ukrajina majú záujem o „čiastočné prímerie“ v oblasti energetiky a dodávok obilia.

„Na základe trpkých skúseností nepozastavíme špeciálnu vojenskú operáciu počas trvania rokovaní v žiadnej forme,“ povedal Lavrov. „Práve to si Európa želá: získať čas na oddych a doplniť vyčerpané vojenské zásoby kyjevského režimu, ktorý sa zo zúfalstva už dávno uchýlil k otvorene teroristickým metódam,“ vyhlásil.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha upozornil, že sa začalo už piate Valné zhromaždenie OSN od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Zdôraznil, že 14 členov Bezpečnostnej rady požaduje okamžité prímerie na Ukrajine a jediným štátom, ktorý nesúhlasí, je jej stály člen Rusko. Vyjadrenie Lavrova v BR OSN podľa neho „hovorí za všetko“.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine Valné zhromaždenie OSN odsúdilo agresiu Moskvy jednoznačnou väčšinou. Bezpečnostná rada je však v súvislosti s vojnou na Ukrajine paralyzovaná, keďže Rusko ako stály člen môže návrhy rezolúcií týkajúce sa Ukrajiny vetovať. (TASR, AFP)

Tiež uviedol, že zámerné útoky na civilné obyvateľstvo na Ukrajine musia okamžite prestať.

Vyhlásil to na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku venovanom vojne na Ukrajine.

Diplomacia je podľa neho jediným zodpovedným spôsobom, ako ukončiť konflikt a vytvoriť podmienky na trvalé politické urovnanie. (TASR)

Prezident Peter Pellegrini v stredu (23. 9.) uviedol, že Slovensko je po 20 rokoch pripravené opäť pôsobiť v pozícii nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Urobil to na jej zasadnutí o vojne na Ukrajine.

Slovensko chce byť podľa neho zodpovedným partnerom, ktorý ponúka vyvážený prístup a je pripravené prispieť k zmysluplnej ceste k mieru. SR kandiduje do Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029.

Diplomacia je podľa prezidenta jediným zodpovedným spôsobom, ako ukončiť konflikt na Ukrajine a vytvoriť podmienky na trvalé politické urovnanie. (TASR)

Podľa fínskeho prezidenta Stubba bude prínosom pre obe strany.

Uzavreli ju v stredu (23. 9.) fínsky prezident Alexander Stubb a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, uviedli predstavitelia oboch krajín.

Stubb na tlačovej konferencii povedal, že dohoda bude zahŕňať spoločnú výrobu. Ukrajina by podľa neho mohla mať záujem o produkciu dronov vo Fínsku, kde by to mohlo byť efektívnejšie a lacnejšie.

„Ukrajina potrebuje všetku našu podporu vo svojom boji. Táto spolupráca je zároveň obojstranným prínosom. Poučením sa zo skúseností Ukrajiny posilňujeme aj náš vlastný potenciál,“ doplnil fínsky prezident na sociálnych sieťach. (TASR, AFP)

Voľby budú v novembri a rozhodnú o tom, či si republikáni udržia v Snemovni reprezentantov a Senáte väčšinu. (ČTK)

Vyhlásil to Marco Rubio po stretnutí so Sergejom Lavrovom v New Yorku.

Americký minister zahraničných vecí Rubio sa so šéfom ruskej diplomacie Lavrovom stretol v stredu (23. 9.) na okraj všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN. Lavrov je na čele ruskej delegácie.

V utorok (22. 9.) sa v New Yorku v OSN stretli prezidenti USA a Ukrajiny, Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj. Zelenskyj potom vyhlásil, že Ukrajina by energetické prímerie prijala. (ČTK, Reuters)

Tiež podľa neho vítajú úsilie vlády posilňovať Rusko.

Na základe neúplných údajov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) bola účasť na voľbách do Štátnej dumy 59,32 percenta. Strana Jednotné Rusko, podporujúca prezidenta Putina, dosiahla 57,83 percenta. Pre vládnu stranu Jednotné Rusko je to doteraz najlepší výsledok, keďže získala 347 mandátov.

„Takýto veľký, ba dokonca rekordný počet ľudí, ktorí prišli do volebných miestností odovzdať svoj hlas, svedčí o tom, že ruskí občania podporujú naše snahy zamerané na posilnenie krajiny,“ povedal prezident Vladimir Putin.

„Pred nami je mnoho úloh a spôsob, akým Rusi hlasovali vo voľbách do Štátnej dumy, svedčí o nádejach verejnosti, že všetky ciele, ktoré sme si stanovili v najdôležitejších oblastiach rozvoja a posilňovania Ruska, budú dosiahnuté,“ deklaroval.

Skutočná účasť na voľbách do Štátnej dumy však bola približne o tretinu nižšia ako oficiálne údaje zverejnené ÚVK. Podľa analýzy počiatočných výsledkov volieb pomocou štatistických metód sa približne rovnako zvýšili aj hlasy pre Jednotné Rusko, napísali nezávislé noviny Novaja Gazeta.

Spoluzakladateľ spoločnosti Data Insight Boris Ovčinnikov skutočnú účasť odhaduje na menej ako 40 percent a mimo Moskvy bola sfalšovaná alebo inak umelo nafúknutá v asi 70 percentách volebných miestností. Putin upozornil, že voľby sa pokúsili narušiť nepriatelia Ruska.

„Snažili sa zasahovať do týchto volieb a prekaziť ich, o čom svedčia neustále pokusy o narušenie protivzdušnej obrany Moskvy a ďalších regiónov,“ uviedol ruský líder. „Rad pred volebnými miestnosťami však dokazuje, že Rusko sa nedá zastrašiť,“ deklaroval.

Parlamentné voľby sa v Rusku konali od piatku 18. septembra do nedele 20. septembra. Šlo o prvé parlamentné voľby v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po prvýkrát sa hlasovalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny, v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Volebné miestnosti sa po druhýkrát otvorili aj na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Nemám žiadne pochybnosti o tom, že všetky ciele, ktoré sme si stanovili v rámci špeciálnej vojenskej operácie (oficiálne ruské označenie pre vojnu na Ukrajine), budú dosiahnuté,“ zdôraznil Putin v stredajšom prejave. Voľby podľa neho dokazujú, že „ruský ľud dôveruje hrdinom špeciálnej vojenskej operácie a verí v ich víťazstvo a oddanosť vlasti“. (TASR, Reuters, TASS)

Podľa Pezeškjána je obeťou terorizmu Irán. Poukázal na americký útok na školu.

Pezeškján tiež obhajoval iránsky záujem udržať si vojenskú silu, ktorú označil za čisto obrannú. Zmienil sa aj o iránskom jadrovom programe, ktorý označil za mierový a energetický, nie zbrojársky. Americká delegácia sálu počas Pezeškjánovho prejavu opustila.

„Americký prezident nás vykreslil ako teroristov. My sme ale obeťou terorizmu,“ povedal Masúd Pezeškján v prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Prítomným v sále ukázal snímky detí zo zničenej školy a tiež ich hroby.

Úder pripisovaný Spojeným štátom v prvý deň vojny zasiahol základnú školu v meste Mínáb a zabil 168 detí a štrnásť učiteľov. Vyšetrovacia komisia OSN pre Irán tento mesiac uviedla, že takéto útoky predstavujú vojnové zločiny.

Pezeškján zdôraznil, že Irán sa nehodlá pred Američanmi skloniť a že americká agresia naopak krajinu zjednotila. „Irán nikdy nebol agresorom, nikdy nezačal vojnu, ale dokázali sme, že sa nebojíme boja a vojny,“ povedal. Zdôraznil, že Irán je pripravený bojovať do posledného dychu, zároveň však dáva prednosť diplomacii.

Podľa Pezeškjána je dôležité, aby si jeho krajina udržala silnú armádu, ktorá by dokázala reagovať na hrozby, ktorým Teherán čelí.

Témou prejavu iránskeho prezidenta bol aj Hormuzský prieliv, ktorý bol pred vojnou kľúčovou cestou pre vývoz ropy a plynu z krajín Perzského zálivu. Podľa Pezeškjána nie je možné, aby úžina bola zneužívaná na agresiu voči Iránu a na dopravu zbraní proti Islamskej republike.

V prejave Pezeškján kritizoval aj Izrael a označil Palestínu za otvorenú ranu vo svedomí medzinárodného spoločenstva. Akýkoľvek trvalý mier v regióne nie je možný bez spravodlivosti pre Palestínčanov, zdôraznil.

Donald Trump (22. 9.) v utorkovom prejave vyhlásil, že verí, že Irán po amerických novembrových voľbách bude chcieť s USA uzavrieť mier, v opačnom prípade pohrozil zničením krajiny.

Teherán a Washington v polovici júna podpísali takzvané memorandum o porozumení s cieľom ukončiť vojnu. Tú na konci februára rozpútali USA a Izrael spoločnými údermi na Irán. Vyžiadala si tisíce životov, predovšetkým v Iráne a Libanone, a otriasla globálnou ekonomikou.

Memorandum počítalo s obnovením voľnej plavby v Hormuzskom prielive. Začiatkom júla ale opäť vzpláli boje. Spojené štáty tvrdia, že Teherán dohodu porušoval útokmi na lode v Hormuzskom prielive, a obnovili vzdušné údery na iránske územie. Teherán naopak uvádza, že dohodu neplnili Spojené štáty. (ČTK)