„Jedna zo žiačok, ktoré boli v opatere lekárov, zomrela napriek všetkému úsiliu o jej záchranu. Ošetrovanie siedmich ďalších zranených žiačok pokračuje,“ uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti X.
K útoku došlo približne o 8.40 h miestneho času na strednej škole v istanbulskej štvrti Basaksehir na severozápade mesta. Polícia zadržala po útoku 15-ročnú žiačku inej školy.
Minister zdravotníctva Kemal Memisoglu predtým uviedol, že jedna z ôsmich zranených bola v kritickom stave a ďalšie dve v stredne ťažkom až ťažkom stave.
Guvernér Istanbulu Davut Gul novinárom povedal, že útočníčka mala na sebe školskú uniformu a svoje obete si vyberala náhodne. „Žiačka, ktorá útok vykonala, žije v rovnakej štvrti a navštevuje inú školu. Do areálu vošla v školskej uniforme a deti napádala bez rozdielu,“ uviedol.
Na tureckých školách sa tento rok už odohrala séria útokov. V septembri pri streľbe pred strednou školou v meste Turgutlu na západe krajiny utrpelo zranenia 11 študentov. V apríli došlo v priebehu dvoch dní k dvom streľbám.
Bývalý študent zaútočil brokovnicou na strednej odbornej škole v meste Siverek v provincii Šanliurfa a zranil 16 ľudí. Pri druhej streľbe na strednej škole v provincii Kahramanmaraš žiak zastrelil deväť ľudí a ďalších 13 zranil. (TASR, AFP)
Navrhuje častejšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou.
EK taktiež navrhuje postupné zapájanie kandidátskych krajín do vybraných oblastí ešte pred ich členstvom a nové ochranné mechanizmy pre prípad vážneho porušovania pravidiel po vstupe do EÚ. V najzávažnejších prípadoch by mohlo dôjsť aj k pozastaveniu hlasovacích práv nového člena.
„Súčasnému geopolitickému prostrediu sa EÚ musí prispôsobiť tak, aby bolo rozhodovanie rýchlejšie a účinnejšie,“ uviedla EK.
Navrhuje častejšie využívať tzv. passerelle klauzulu na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine, ktorá si vyžaduje súhlas 55 percent členských štátov zastupujúcich najmenej 65 percent obyvateľov EÚ. Malo by sa to týkať oblastí, ako sú sankcie, boj proti daňovým podvodom a fiškálne opatrenia v energetike.
Kvalifikovanú väčšinu navrhuje aj pri otváraní vyjednávacích klastrov a priebežných rozhodnutiach v prístupových rokovaniach s kandidátskymi krajinami.
Ak nie je možné dosiahnuť cieľ určitej politiky na úrovni celej EÚ v primeranom čase, EK tiež poukazuje na možnosť využiť posilnenú spoluprácu. Tá umožňuje najmenej deviatim členským štátom užšie spolupracovať v konkrétnej oblasti.
EK ďalej navrhuje posilniť ochranné mechanizmy, ktoré majú zabrániť vážnemu oslabeniu záväzkov prijatých krajinami počas prístupových rokovaní. Obdobie, počas ktorého by bolo možné ochranné mechanizmy aktivovať v oblastiach, ako sú hospodárstvo, vnútorný trh či spravodlivosť a vnútorné záležitosti, by sa po vstupe krajiny do EÚ výrazne predĺžilo.
Nový inštitucionálny mechanizmus by sa vzťahoval na závažné porušenia hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a zásady lojálnej spolupráce. V najzávažnejších prípadoch by opatrenia mohli zahŕňať aj pozastavenie hlasovacích práv v Rade EÚ.
Nový členský štát by sa počas obmedzeného obdobia podľa vyhlásenia mohol zaviazať, že nebude blokovať rozhodnutia týkajúce sa rozširovania o ďalšie krajiny pre bilaterálne spory.
Kandidátske krajiny sa majú postupne zapájať do vybraných oblastí EÚ ešte pred členstvom. EK chce preskúmať možnosti najmä v energetike, doprave, digitalizácii a obrane. Podmienkou má byť pokrok v príprave na členstvo, pripravenosť v danej oblasti a strategické zosúladenie s EÚ. Opatrenia majú byť zároveň vratné.
Osobitné podmienky EK navrhuje pre Ukrajinu. Vzhľadom na rozsah, štruktúru a vysokú produktivitu jej poľnohospodárstva by mali opatrenia výrazne obmedziť finančnú podporu a prístup na trh pre citlivé poľnohospodárske produkty. Zároveň majú Ukrajine pomôcť obnoviť prístup na tradičné trhy mimo EÚ.
O návrhoch opatrení bude teraz diskutovať Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ. Podľa EK možno navrhované zmeny uskutočniť v rámci existujúcich zmlúv EÚ a budúcich prístupových zmlúv. (TASR)
Vyplýva to podľa neho z informácií ukrajinskej rozviedky.
„Dnes sme dostali aktualizované informácie od rozviedky týkajúce sa príprav Rusov na masívny úder. Chystáme protiopatrenia,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.
Armáda podľa Zelenského zabezpečuje protivzdušnú ochranu kľúčových objektov a vláda zabezpečuje výzbroj pre lietadlá F-16 a prostriedky protivzdušnej obrany. Uviedol tiež, že Rusi za posledných 24 hodín zaútočili na nemocnice v Kramatorsku a v Kryvom Rige.
Agentúra Unian s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že Rusko pre potreby útoku pripravuje 35 balistických a päť hypersonických rakiet. (ČTK)
Taktiež zruší daňové úľavy pre profesionálnych futbalistov a ďalších športovcov, informoval premiér Péter Magyar.
Podľa slov predsedu vlády tieto návrhy najskôr predložia na verejnú diskusiu, aby sa k nim mohli vyjadriť ľudia. Magyar spresnil, že majetková daň pre miliardárov sa zavedie od 1. januára 2027.
„Túto daň budú musieť platiť tí, ktorí disponujú majetkom presahujúcim spomínanú hranicu, pričom jej výška bude predstavovať jedno percento z majetku nad jednu miliardu forintov (približne 2,70 milióna eur),“ dodal s tým, že u osôb s majetkom nad 100 miliárd HUF (viac ako 270 miliónov eur) sa táto sadzba zvýši na 1,5 percenta.
Daň sa vzťahuje na celkový majetok vrátane nehnuteľností, majetku držaného a investovaného v zahraničí, ako aj majetku v správcovských fondoch, takže podľa Magyara pokusy o skrývanie majetku nebudú mať zmysel.
Ide už o siedmeho človeka zadržaného kvôli septembrovému útoku, pri ktorom polícia našla pri základni dodávky s výbušninami.
Británia podozrieva z účasti na útoku Irán, Teherán to odmieta. Muža britskej národnosti podľa polície zadržali vo Westminsteri a zatiaľ je vo väzbe. Polícia v tejto centrálnej londýnskej štvrti vykonáva domovú prehliadku.
„Vyšetrovanie stále prebieha a naše tímy špecialistov naďalej sledujú viaceré línie skúmania okolností súvisiacich s udalosťami blízko (základne) RAF Fairford,“ oznámila médiám koordinátorka protiteroristickej polície Vicki Evansová.
Vyhlásil to na brífingu v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Ani jedno, ani druhé neprispieva k stabilite a predvídateľnosti situácie na európskom kontinente, naopak – bude to, bohužiaľ, ďalší významný krok smerujúci k eskalácii napätia,“ povedal Peskov. Súčasne poukázal na to, že keby takáto situácia nastala, Rusko bude nútené prijať protiopatrenia.
„Pokiaľ ide o Rusko, samozrejme, budeme nútení prijať všetky potrebné opatrenia na zaručenie vlastnej bezpečnosti,“ zdôraznil hovorca Kremľa.
Reakcia Peskova nasledovala po tom, ako americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že zváži možnosť zriadiť vojenskú základňu v Litve. Premiér Mindaugas Sinkevičius totiž minulý týždeň povedal, že by uvítal amerických vojakov a že jeho krajina je pripravená „zaplatiť účet“ za vojenskú základňu USA.
„Určite by sme do toho išli, ak by boli pripravení, a zabezpečili by sme čo najlepšie podmienky pre jednotky a pre zriadenie základne v Litve,“ uviedol Sinkevičius v rozhovore pre Bloomberg TV. (TASR, TASS)
Plánujú sa pri stretnutiach v najbližších mesiacoch téme ďalej venovať.
Vzájomné návštevy ako prvá navrhla Čína pri tohtoročných rokovaniach s americkými predstaviteľmi, uviedla CNN s odvolaním sa na zdroj. Podľa neho sa diskutovalo konkrétne o návštevách národných laboratórií amerického ministerstva energetiky a zodpovedajúcich čínskych zariadení.
Doterajšie rokovania sa podľa informácií CNN uskutočnili najmä na okraj schôdzok piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ku ktorým USA aj Čína patria. Biely dom ani čínska ambasáda vo Washingtone doteraz na žiadosť o komentár neodpovedali. (ČTK, CNN)
