Svet

Podľa odborníkov išlo pre tento stredomorský ostrov o takmer bezprecedentnú udalosť.

Tornádo zničilo jeden dom a poškodilo školu a ďalšie budovy v Marsale a v neďalekých mestách Petrosino a Mazara del Vallo. „Bolo to takmer ako tornádo v Amerike, nič takéto násilné som ešte nezažil,“ povedal šéf sicílskej agentúry civilnej ochrany Salvatore Cocina.

Začiatkom septembra vydala agentúra varovanie pred extrémnym počasím, keďže počas horúceho leta sa more rekordne zohrialo. „Opäť to poukazuje na problém extrémneho počasia, ktoré sa v posledných rokoch stalo bežným v dôsledku klimatickej krízy,“ povedal Cocina.

Na zverejnených videách vidno školu v Marsale s vyrazenými oknami a čiastočne zrúteným stropom. Zábery z iných lokalít v meste ukazujú prevrátené vozidlá a zhodené elektrické stĺpy.

Dve osoby sa zranili počas jazdy autom a záchranári ich v kritickom stave previezli do nemocnice.
Prezident autonómneho regiónu Sicília Renato Schifani prisľúbil, že sa vyčlenia mimoriadne finančné prostriedky na riešenie situácie. Varovanie pred extrémnym počasím platí aj v sobotu, keďže ostrov naďalej sužujú dažde a búrky. (TASR, Reuters)

Politik s nezvyčajným menom za stredoľavú stranu Ahora Nación získal 34 percent hlasov.

Podľa miestnych médií bol medzi prvými troma kandidátmi rozdiel len 42 hlasov, píše portál Politico.

Simeonov kandidátsky formulár obsahuje len málo podrobností a žiadna z nich sa nevenovala jeho menu. Doteraz viedol investičnú skupinu Simeon Sac Investment Group.

V minulosti sa už viackrát do politiky dostali ľudia s menom Hitler. V roku 2018 sa tiež v Peru v okrese Yúnga stal starostom Hitler Guesclin Alba Sánchez, keď zvíťazil nad protikandidátom s menom Lenin Vladimir Rodríguez Valverde. „Ja som ten dobrý Hitler,“ povedal Alba novinárom počas predvolebnej kampane.

V africkej Namíbii vlani zvíťazil Adolf Hitler Uunona už v piatych komunálnych voľbách v poradí. „Ako dieťa som to vnímal ako úplne bežné meno,“ povedal pre britskú stanicu BBC. (TASR, Politico)

Teherán strategickú morskú úžinu blokuje od začiatku vojny na Blízkom východe.

Služby monitorujúce námornú dopravu predtým uviedli, že neznámy projektil vyvolal požiar na palube lode pri pobreží Spojených arabských emirátov (SAE), zmieňovali sa však o plavidle s iným názvom.

Revolučné gardy vo vyhlásení v štátnych médiách tvrdili, že iránske sily „prevzali kontrolu nad správou prielivu“. Podľa oznámenia zasiahli tanker NV Sunshine spoločnosti NatWit, ktorý preváža skvapalnený plyn (LPG), keď „sa pokúšal preplávať cez nelegálnu trasu“ v južnej časti Hormuzského prielivu.

Irán trvá na tom, že lode môžu cez tento prieliv plávať len na základe jeho povolenia a po trasách, ktoré určila islamská republika. AFP podotýka, že plavidlá napriek riziku čoraz častejšie volia alternatívnu trasu popri južnom pobreží prielivu. (TASR, AFP)

EK je pripravená ho chrániť. Súd v Haagu oznámil, že bude naďalej plniť svoj mandát.

„EÚ je pripravená prijať akékoľvek potrebné opatrenia, aby súd mohol vykonávať svoju činnosť… a chrániť záujmy subjektov pôsobiacich v EÚ v rámci jednotného trhu. Keďže do nadobudnutia účinnosti týchto opatrení zostáva ešte šesť mesiacov, je tu priestor na dialóg,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v piatok uvalila sankcií na ICC. „Prezident Trump nikdy nedovolí, aby Medzinárodný trestný súd stíhal Američanov,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Marco Rubio. Spojené štáty podľa neho zakážu finančné transakcie so súdom s cieľom obmedziť jeho zdroje a ochromiť jeho činnosť.

Sankcie budú blokovať všetok majetok, ktorý by ICC ako inštitúcia mohol mať v jurisdikcii USA. Americkým spoločnostiam a jednotlivcom, ktorí majú súdom obchodné vzťahy, zároveň stanovujú šesťmesačnú lehotu na ich ukončenie.

Rubio uviedol, že Washington pristúpil k sankciám po tom, ako ICC a jeho členské štáty podľa neho nereagovali na americké výhrady. Sú podľa neho nastavené tak, aby členským štátom poskytli príležitosť rokovať o riešení.

ICC sankcie dôrazne odsúdil a vyzval členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie jeho činnosti. „Ide o pokus brániť výkonu spravodlivosti a zabrániť súdu robiť to, na čo bol vytvorený. Je to útok na právny štát a samotné základy medzinárodného právneho poriadku,“ uviedol vo vyhlásení.

Súd v Haagu oznámil, že bude naďalej v plnom rozsahu plniť svoj mandát v prípadoch, keď členské štáty nie sú ochotné alebo schopné konať.

ICC vznikol v roku 2002 s cieľom stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Má 125 členských štátov vrátane všetkých krajín EÚ a všetkých členov NATO s výnimkou Spojených štátov a Turecka. (TASR)

Pokúšali sa ho zatknúť, pretože sa domnievali, že ich životy sú v ohrození.

Uviedol to predstaviteľ ICE Marcos Charles. Newyorská polícia identifikovala 28-ročného muža z Dominikánskej republiky ako Oscara Belgala. Agenti ho postrelili do krku, keď šoféroval auto, v ktorom sa nachádzal aj päťročný chlapec.

Príslušníci ICE nevedeli, že vo vozidle je dieťa, uviedol v piatok na tlačovej konferencii s Charlesom a ďalšími predstaviteľmi minister vnútornej bezpečnosti USA Markwayne Mullin.

Belgal bol „povrchovo“ postrelený do krku, keď sa ho agenti ICE pokúšali zatknúť, povedal Charles. Podľa úradu patrí muž ku gangu známemu krádežami, ktoré jeho členovia páchajú so zbraňami a na mopedoch, dodal.

Policajti Belgala počas štvrtkového incidentu zablokovali vozidlami, keď sa pokúšal ujsť. Muž však namiesto toho zrýchlil smerom k policajtom a narazil do niektorých z ich vozidiel, vysvetlil Charles.

Viacerí miestni obyvatelia aj predstavitelia streľbu odsúdili. Newyorský starosta Zohran Mamdani ešte vo štvrtok potvrdil, že o situácii chce hovoriť aj s prezidentom Donaldom Trumpom. (TASR, AP)

Informovali o tom tamojšie úrady.

K zrúteniu troch podlaží došlo vo štvrtok (8. 10.) skoro ráno, uviedla kancelária guvernéra mesta. Zvyšné štyri poschodia zostali stáť na troskách. „Pátracie a záchranné operácie v oblasti… sa skončili po nájdení tela poslednej obete o 6.15 h ráno (5.15 h SELČ),“ uviedla kancelária.

Medzi mŕtvymi sú aj dve dievčatá veku päť a desať rokov a dvanásťročný chlapec. Okrem ďalších dvoch mŕtvych tiel záchranári vytiahli spod trosiek deväť ďalších ľudí.

„Budovu postavili v roku 1987,“ povedal novinárom zástupca primátora Istanbulu Nuri Aslan. „Suterén, prízemie a prvé dve podlažia boli postavené v súlade s vtedajšími normami, ostatné sa pristavili neskôr,“ doplnil. Úrady preventívne evakuovali 55 ľudí z okolia miesta nehody.

Podľa tureckých médií si manažérka obchodu na prízemí budovy už v apríli všimla praskliny v konštrukcii. Médiá odhadujú, že pre chyby v konštrukcii alebo použitie nekvalitného materiálu sa v Istanbule môže zrútiť až 1 200 budov. (TASR, AFP)

Oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Nobelovu cenu za mier získala bývalá sudkyňa ICC Navanethem „Navi“ Pillayová.

„Prezident Trump nikdy nedovolí, aby Medzinárodný trestný súd stíhal Američanov,“ vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Spojené štáty podľa neho zakážu finančné transakcie s ICC s cieľom obmedziť jeho zdroje a ochromiť jeho činnosť. Tento krok môže vyostriť diplomatické napätie medzi Washingtonom a jeho európskymi spojencami.

Trumpova administratíva dlhodobo vystupuje proti ICC a v minulosti už uvalila sankcie na jeho prokurátorov a sudcov. Najnovšie opatrenia by však mohli zasiahnuť aj spoločnosti, ktoré súdu poskytujú služby.

Washington pravidelne kritizuje napríklad zatykače, ktoré ICC vydal na izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua. USA namietajú aj proti predchádzajúcemu vyšetrovaniu konania amerických vojakov v Afganistane, ktoré súd medzičasom ukončil.

ICC vznikol v roku 2002 s cieľom stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Má 125 členských štátov vrátane všetkých krajín EÚ a všetkých členov NATO s výnimkou Spojených štátov a Turecka.

Rubio ozrejmil, že Washington pristúpil k sankciám po tom, ako ICC a jeho členské štáty podľa neho nereagovali na americké výhrady. Opatrenia sú nastavené tak, aby členským štátom poskytli príležitosť rokovať o riešení, dodal. USA zároveň očakávajú, že ich spojenci pomôžu obmedziť pôsobenie súdu.

Zástupkyňa prokurátora ICC Nazhat Shameem Khanová sankcie odsúdila. Podľa nej majú oslabiť medzinárodný právny poriadok a prácu nezávislej súdnej inštitúcie. „Naša práca bude pokračovať vo všetkých našich prípadoch, vyšetrovaniach a stíhaniach,“ ubezpečila Khanová. (TASR, Reuters)

S odvolaním sa na dva dnes zverejnené prieskumy verejnej mienky to napísala agentúra Reuters.

Voľby sa uskutočnia 29. novembra. Prieskum denníka El País ukázal, že Ľudová strana (PP) a protiimigračný Vox by v 350-člennej dolnej komore parlamentu spolu získali 198 kresiel, čo je viac ako 176 mandátov potrebných k väčšine.

Obe strany v posledných voľbách v roku 2023 získali 170 kresiel a teraz by Vox zdvojnásobila svoju podporu. PP a Vox v súčasnosti vládnu v koalícii v štyroch španielskych regiónoch.

Vládnej Španielskej robotníckej socialistickej strane (PSOE) by podľa prieskumu klesol počet kresiel zo 121 pred tromi rokmi na 112 v nadchádzajúcich voľbách. Jej možnosti vládnuť by navyše boli výrazne obmedzené klesajúcou podporou jej krajne ľavicového koaličného partnera Sumar.

Čo sa týka celkového počtu hlasov, voľby by podľa El País vyhrala PP s 31,9 percenta hlasov pred socialistami, ktorí by získali 28,1 percenta. Hoci obe strany oproti roku 2023 strácajú hlasy, výraznejší je pokles socialistov.

„Všetky prieskumy, ktoré sledujeme, ukazujú to isté: Španielsko chce zmenu, chce alternatívu,“ povedala dnes v televízii poslankyňa PP Ester Muňozová.

Podobný výsledok ukazuje aj prieskum serveru El Confidencial, ktorý prisudzuje PP a Voxu 200 parlamentných kresiel. To by znamenalo vstup krajne pravicovej strany do vlády prvýkrát od návratu Španielska k demokracii po smrti autoritárskeho vodcu Francisca Franka v roku 1975.

Socialistický premiér Pedro Sánchez, ktorý je pri moci od roku 2018, stojí na čele jednej z mála ľavicových vlád v Európe. Predčasné voľby vyhlásil 5. októbra po tom, ako parlament zamietol návrhy jeho kabinetu na riešenie narastajúcej bytovej krízy. Premiér vsádza na to, že nedávne protesty proti nedostatku bytov a prudkému nárastu nájomného by mohli zmobilizovať ľavicových voličov.

Politická debata sa predtým stočila tiež k migračnej kríze a vyšetrovaniu údajnej korupcie v Sánchezovej PSOE a údajného obchodovania s vplyvom zo strany jeho manželky a brata. Premiér opakovane poprel akékoľvek pochybenie PSOE i svojej rodiny. (ČTK, Reuters)

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval denník The Kyiv Independent.

Požiadavka prichádza v čase, keď Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinské energetické ciele. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička sa mesto dostáva pred zimou do situácie, keď ide o prežitie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa ruských médií vo štvrtok (8. 10.) uviedol, že Moskva nevidí možnosť diplomatického prímeria. „Kyjev teraz neponúka dlhodobé riešenie. Ponúka prímerie v oblasti, ktorá je jrho Achillovou pätou, teda v energetike, „uviedol.

Podľa informovaných ukrajinských a amerických zdrojov The Kyiv Independent však Rusko naznačilo, že je ochotné o prímerí uvažovať. Okrem zmiernenia amerických sankcií Moskva tiež spomína možnosť prímeria v Čiernom mori.

Kyjevská infraštruktúra v uplynulých dňoch čelí komplikáciám kvôli ruským útokom. Mesto tento týždeň čelilo výpadkom pitnej vody. Vo štvrtok Rusko zaútočilo na energetické zariadenie, ktoré je pre metropolu kľúčové.

Kyjev sa potýkal s výpadkami elektriny. Pre nízke napätie bola prerušená prevádzka metra. Moskva tiež v posledných dňoch útočí na kyjevské mosty, ktoré sú ako spojenie medzi ľavým a pravým brehom kľúčové pre fungovanie mesta.

Kyjev podľa Klička na zimu chystá napríklad zásoby paliva a pitnej vody. Taktiež pripravuje alternatívne premostenie. Podľa starostu však mesto môže byť pripravené dobre, ale situácia bude závisieť od fungovania protivzdušnej obrany.

Ukrajina sa rozsiahlej ruskej invázii bráni od februára 2022. Súčasťou bojov sú aj časté vzdušné údery, ktoré v poslednom čase obe strany zintenzívnili. Ukrajina pritom zápasí najmä s nedostatkom striel, ktoré sú schopné ničiť ruské balistické strely.

Moskva a Kyjev tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa, na jeho energetickú infraštruktúru alebo na ďalšie ciele súvisiace s vedením vojny, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti – podľa dostupných informácií hlavne na ukrajinskej strane, na ktorú útočí Rusko. (ČTK)

Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia v eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča a čínskeho ministra obchodu Wang Wen-tchaa.

Eurokomisár a čínsky minister to uviedlo po dvojdňových rokovaniach o obchode a investíciách v Pekingu.

Obe strany dospeli k dohode o zozname konkrétnych výstupov a vzájomných dojednaní, potvrdili, že budú riešiť svoje spory na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zaviazali sa pokračovať v úsilí o stabilizáciu a vyváženejšie nastavenie vzájomných vzťahov a riešili, ako môžu investície priniesť viac výhod obom ekonomikám, vyplýva z vyhlásenia.

V oblasti obchodu obe strany budú skúmať možnosť zníženia alebo odstránenia ciel na určité tovary a posilňovať spoluprácu v rámci mechanizmu monitorovania obchodu. Po intenzívnych konzultáciách EÚ a Čína dospeli k dohode o obchode s hybridnými vozidlami, že budú dodržiavať „postupy týkajúce sa cenových záväzkov spoločností“ v prípade batériových elektromobilov.

Automobilový priemysel, kľúčový pre európsky priemysel, bol ústrednou témou predchádzajúcich rokovaní EÚ a Číny, lebo lacnejšie čínske výrobky vyvíjali silný tlak na európsky priemysel a Brusel by chcel tento dovoz regulovať.

EÚ víta úsilie Číny zvýšiť dovoz zdravotníckych pomôcok z EÚ na čínsky trh. Obe strany sa dohodli aj na výmene informácií na technickej úrovni o počítačových rezervačných systémoch a na nadviazaní na konzultácie o regulačných rámcoch pre kozmetiku a lieky s cieľom riešiť prekážky prístupu na trh. (TASR)