Pre agentúru AFP to uviedol anonymný americký predstaviteľ.
Dnešné rokovania v Osle sa konali medzi Zelenským, americkým vyslancom Steveom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Cez telemost sa zúčastnil aj vyslanec USA a Trumpov zať Jared Kushner.
„Ukrajina predložila nové nápady a návrhy, ktoré boli podrobne prerokované,“ uviedol americký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.
„Strany dosiahli významný pokrok v zosúladení koordinovaného prístupu k zapojeniu Ruska a k posunu diplomatického procesu,“ vyhlásil. (TASR, AFP)
Vyplýva to zo správy iránskych médií, ktoré podčiarkli sprísnenie postoja islamskej republiky.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján hovoril o úsilí sprostredkovať ďalšie rokovania i regionálnom vývoji s veliteľom pakistanskej armády Asimom Munírom v Teheráne, uviedol portál Nournews.
Pakistan je kľúčovým sprostredkovateľom medzi Spojenými štátmi a Iránom a pomohol im vyrokovať predbežnú mierovú dohodu z júna, ktorá však stroskotala po obnovení bojov.
Munír sa stretol aj s predsedom iránskeho parlamentu Mohammadom Bákerom Kálíbáfom, ktorý povedal, že Washington nemôže znova získať dôveru Teheránu, pokiaľ nesplní sedem podmienok, ktoré Irán v septembri stanovil pre opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.
K požiadavkám patrí ukončenie americkej blokády iránskych prístavov, zrušenie sankcií na vývoz ropy a ukončenie vojenských operácií na všetkých regionálnych frontoch. (TASR, Reuters)
Zdôraznil, že Kyjev aj Moskva stratili mnoho ľudí, avšak Rusko je na rozdiel od Ukrajiny obrovská krajina, ktorá môže vo vojne ešte dlho pokračovať.
„Chceme, aby Zelenskyj uzavrel dohodu. Je schopný uzavrieť dohodu. Bude musieť chcieť uzavrieť dohodu, lebo si nemyslím, že to jeho ľudia budú ešte dlhšie znášať,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome.
„Ukrajine sme dali veľa. Na oplátku sme nedostali absolútne nič, okrem smútku, smrti a obrovských finančných strát a drahej nafty,“ vyhlásil. Neskôr však uznal, že s Ukrajinou podpísali dohodu o nerastných surovinách.
Trump tvrdí, že Rusko mohlo na Ukrajine zvíťaziť už v úvodných dňoch vojny. „Rusi mali tisíc tankov, ktoré sa valili po betónovej diaľnici. Pri maximálnej rýchlosti tankov, ktorá je presne 48 míľ za hodinu (77,25 kilometra za hodinu), by boli na Ukrajine za štyri hodiny,“ vyhlásil Trump.
Rusov by podľa amerického prezidenta nič nezastavilo nebyť „hlúpeho ruského generála“. „Rozhodol sa odbočiť doprava na poľnohospodársku pôdu a potom odbočiť doľava a vyraziť smerom na Kyjev. Namiesto toho, aby zostal na tej betónovej diaľnici, uviazol v blate,“ vyhlásil. Z týchto vyjadrení však nie je jasné, o akej udalosti zo začiatku invázie Ruska na Ukrajinu presne hovoril. (TASR, AFP, AP)
Jedno z plavidiel je podľa ich vyhlásenia supertanker prevážajúci vyše dvoch miliónov barelov ropy.
Oznámili to iránske revolučné gardy. Mená plavidiel gardy neuviedli. Vo vyhlásení zverejnenom na webe Sepah News gardy tvrdia, že dva tankery, ktoré sa snažili plávať trasou neschválenou Iránom, narazili do mín položených príslušníkmi gárd. Supertanker podľa iného vyhlásenia po náraze do míny „explodoval a vzplanul“.
Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Alí Abdolláhí dnes uviedol, že Irán pri útokoch na drahé zariadenia Spojených štátov používa lacné zbrane. Iránskych útokov proti plavidlám v poslednom čase podľa AFP pribúda, pretože USA sa snažia prielivom eskortovať viac lodí. (ČTK, AFP)
CNN mala v rámci rotačného systému medzi hlavnými americkými stanicami pokrývať cestu prezidenta do Severnej Karolíny.
Televízia vo vyhlásení uviedla, že postup Bieleho domu je porušením „desaťročia trvajúcej tradície“. Vystríhala tiež, že ak Biely dom bude naďalej brániť jej tímom v informovaní o aktivitách prezidenta, podnikne právne kroky.
Trump v septembri zakázal vstup do Bieleho domu novinárom CNN, MS NOW (predtým MSNBC) a magazínu Politico a nechal im odobrať ňať im stále novinárske akreditácie, pretože sa mu nepáčil spôsob, ako informovali o činnosti jeho vlády. (TASR, EFE)
Dnešné údery sú ďalšími z radu útokov, ktoré izraelská armáda v Pásme Gazy podniká napriek prímeriu z vlaňajšieho októbra.
Podľa izraelskej armády bol pri jednom z úderov zabitý člen teroristického hnutia Hamas, ktorý sa podieľal na únose izraelskej občianky 7. októbra 2023.
Dotyčný muž bol zabitý pri vzdušnom údere v oblasti Džabálija. Pri paľbe izraelských vojakov zahynul tínedžer pri Cháne Júnise. Manželský pár zahynul pri údere na obytnú budovu v meste Gaza. Dvaja muži boli zabití pri úderoch v strednej časti Pásma Gazy a jeden človek na severe pásma. (ČTK, AFP)
Poľskí zákonodarcovia sa snažia zvrátiť takmer úplný zákaz potratov, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda.
Je však takmer isté, že zákon bude vetovať nacionalistický prezident Karol Nawrocki. Prevažne katolícke Poľsko zaviedlo v roku 2021 takmer úplný zákaz potratov po tom, čo Ústavný súd rozhodol, že prerušenie tehotenstva z dôvodu abnormalít plodu je protiústavné. Zákaz potratov vyvolal rozsiahle protesty.
Proeurópska koalícia premiéra Donalda Tuska vyhrala voľby v roku 2023 čiastočne vďaka sľubu zmierniť obmedzenia týkajúce sa potratov. Prezident Nawrocki ale dal najavo, že akúkoľvek liberalizáciu zákona zablokuje, dodal Reuters.
V parlamentných výboroch je teraz prejednávaný samostatný návrh zákona, ktorý by legalizoval potrat do 12. týždňa tehotenstva. Tuskova vláda už skôr podnikla kroky na rozšírenie prístupu k potratom v rámci existujúcich predpisov, ktoré umožňujú potrat z dôvodov duševného zdravia.
Podľa platných poľských zákonov je potrat legálny iba v prípadoch znásilnenia alebo incestu, prípadne ak je ohrozené zdravie alebo život ženy. (ČTK, Reuters)
Zdôraznil tiež, že Ukrajina musí byť pri stole, ak dôjde k trojstranným rokovaniam medzi USA, Ruskom a Čínou.
Vyjadril sa tak po rokovaní v nórskom Osle s americkým vyslancom Steveom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Cez telemost sa zúčastnil aj vyslanec USA Jared Kushner.
Na tlačovej konferencii lídrov sa Witkoff nezúčastnil. Störe označil rozhovory za pozitívne a potvrdil, že americký vyslanec v stredu odletí do Petrohradu, kde ruským predstaviteľom predloží dohodnuté návrhy, ktoré by podľa jeho slov mohli „pripraviť pôdu pre stretnutie na úrovni lídrov“.
Podľa Stubba počas rokovania „prišli na niektoré aspekty mieru, ktoré zajtra posunú do Petrohradu“. Fínsky prezident vyjadril presvedčenie, že rokovania priniesli určitý „skutočný“ pokrok na dvoch úrovniach – v krátkodobom horizonte aj z dlhodobého hľadiska. (TASR, AFP, The Guardian)
Chorá je žena, ktorá pricestovala z Ugandy do hlavného mesta Abuja, potvrdila to vláda.
„Pacientka, žena, ktorá nedávno pricestovala do Nigérie medzinárodným letom z Ugandy, bola prijatá v súkromnej nemocnici… kde sa nachádzala niekoľko dní v lekárskej starostlivosti, kým sa diagnóza potvrdila,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády. „V súčasnosti je v izolácii,“ ozrejmila vláda, ktorá spustila trasovanie kontaktov pacientky.
Kenské úrady zaznamenali v krajine už deviaty prípad nákazy ebolou, uviedlo v utorok ministerstvo zdravotníctva. Keňa nahlásila svoj prvý prípad eboly 6. októbra. Išlo o 40-ročného občana Kene, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky (KDR) cez Ugandu a zomrel v Nairobi.
Ďalších osem prípadov v Keni tvorili príbuzní prvého pacienta alebo zdravotníci, ktorí ho liečili. „K dnešnému dňu neexistujú žiadne dôkazy o prenose mimo tejto skupiny,“ zdôraznilo v utorok tamojšie ministerstvo zdravotníctva.
V KDR počet prípadov epidémie prekročil 9000 a podľa zdravotných orgánov zomrelo 4381 ľudí. Ebola je závažné infekčné ochorenie, ktoré sa šíri priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby alebo s kontaminovanými predmetmi. (TASR, AFP)
