Svet

Medzi jeho diela patria snímky Gándhi (1982), Kráľ rybár (1991), Mrazivá vášeň (1992), Krajina tieňov (1993), Neuveriteľný deň (1993), Čarodejnice zo Salemu (1996), Láska cez internet (1998) či Anna a kráľ (1999).

Zároveň skomponoval scénickú hudbu pre viaceré dokumentárne seriály stanice BBC.

Fenton bol za filmovú hudbu päťkrát nominovaný na Oscara, trikrát na Zlatý glóbus a dvakrát na Grammy. Získal však tri ceny BAFTA, dve ceny Emmy a päť cien Ivor Novello.

Často spolupracoval s anglickým režisérom Kenom Loachom – viac než akýkoľvek iný skladateľ. Ich kolaborácia zahŕňa 18 snímok vrátane titulov Ladybird Ladybird (1994), Zem a sloboda (1995), Volám sa Joe (1998), Výhybkári (2001), Zdvíha sa vietor (2006), Hľadá sa Erik (2009), Anjelský podiel (2012), Ja, Daniel Blake (2019) či Pardon, nezastihli sme vás (2019).

Fenton sa narodil 19. októbra 1949 v Bromley na predmestí Londýna. Svoju prvú prácu získal v roku 1974 ako skladateľ a hudobný režisér pri inscenácii hry Dvanásta noc v Kráľovskej shakespearovskej spoločnosti (RSC) v Stratforde nad Avonou. V 80. rokoch skomponoval hudbu k viacerým televíznym seriálom vrátane titulov Perla v korune (1984), ktorý získal cenu BAFTA.

Po tom, ako zložil hudbu do prírodopisného seriálu BBC Zázraky života (1990), Fenton pokračoval v tvorbe hudby k TV sérii, ktorá sa stala známou ako Zemská trilógia Davida Attenborougha: Modrá planéta, Planéta Zem a Zamrznutá planéta.

Fentonova hudba dokonale dopĺňala ohromujúce zábery z hlbín oceánov a polárnych krajov. Dodávala príbehom emocionálnu hĺbku, pričom využívala plnú silu orchestra na vyvolanie celého spektra pocitov – od úžasu a obdivu až po napätie. (TASR)

Z Ruska nemá úplné informácie o nedávnom prípade úmrtia laboratórnej techničky.

„Zatiaľ nemáme o tejto udalosti úplný obraz, a preto nemôžeme vykonať komplexné hodnotenie rizika,“ povedal na tlačovej konferencii generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Ruské médiá minulý piatok informovali, že 28-ročná laborantka výskumného ústavu pre boj proti moru v meste Šelechov pri sibírskom Irkutsku zomrela na toto ochorenie, keď sa pravdepodobne nakazila z rozbitej skúmavky.

Laborantka však bola podľa ruského Úradu pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa (Rospotrebnadzor) „zaočkovaná a proti nebezpečným infekciám, s ktorými pracovala, mala imunitu“. (TASR, AFP)

Dohodli sa na ňom najväčšie španielske odborové zväzy s organizátormi súčasných protestov.

Protestanti bojujú za lepšiu ochranu nájomníkov. Informoval o tom dnes denník El País, podľa ktorého pôjde o prvý generálny štrajk za 14 rokov, ktorú podporia hlavné odborárske organizácie v krajine.

Konať sa bude necelé tri týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami a dva dni pred oficiálnym začiatkom volebnej kampane, v ktorej bude bytová kríza zrejme jednou z hlavných tém, najmä ľavicových strán.

Dvadsaťštyrihodinový generálny štrajk v Španielsku má byť oficiálne vyhlásený za „dôstojné mzdy, za ktoré možno zaobstarať slušné bývanie“, píšu miestne médiá. Iniciovalo ju Združenie nájomníkov, ktoré už dva týždne organizuje v Madride protesty, ku ktorým sa pripojili ľudia aj v ďalších mestách krajiny.

Niekoľko tisíc ľudí za lepšiu ochranu nájomníkov tiež táboria na námestiach vo viacerých mestách, vrátane Madridu, kde zostávajú napriek dažďom z tohto týždňa. „Otvorili sme novú éru, v ktorej si právo na bývanie vybojujeme z ulíc,“ povedala tento týždeň hovorkyňa Združenia nájomníkov Alicia del Ríová novinárom na hlavnom madridskom námestí Puerta del Sol.

Počty stanov sa od 26. septembra rozrástli asi až na dvestíc. Vedenie madridského regiónu sa pritom snaží na súde dosiahnuť, aby španielska vláda a polícia tábor vyprázdnili.

Tieto protesty pre krízu bývania spustilo 23. septembra súdne vysťahovanie 87-ročnej Maricarmen Abascalovej z madridského bytu, v ktorom žila v prenájme 70 rokov. Nový majiteľ jej však pred niekoľkými rokmi zvýšil nájomné viac ako päťnásobne na 2 650 eur, hoci žena poberá dôchodok 1350 eur. Minulý týždeň sa jej advokátke podarilo dohodnúť s majiteľom bytu, že sa žena môže vrátiť, dostane zmluvu na osem rokov a bude platiť podobný nájom, aký roky platila.

Demonštranti minulý týždeň dosiahli, že španielska vláda prijala dva dekréty o lepšej ochrane nájomníkov. Tie ale neprešli dolnou komorou parlamentu, v ktorej ľavicová vláda Pedra Sáncheza nemala väčšinu, ale podporovali ju menšie regionálne strany, vrátane dvoch formácií katalánskych separatistov, z ktorých jedna v piatok hlasovala spolu s pravicovou opozíciou proti dekrétom o bývaní.

Protesty pre krízu bývania, s ktorou sa Španielsko potýka už niekoľko rokov, prispeli k tomu, že premiér Sánchez tento týždeň oznámil predčasné voľby na 29. novembra. V riadnom termíne sa mali konať niekedy v prvej polovici budúceho roka. Líder sociálnodemokratickej strany PSOE Sánchez, ktorý je v úrade od roku 2018, čelil tento rok silnejúcim výzvam na predčasné voľby. Opozícia ho v posledných týždňoch kritizovala najmä pre migračnú krízu v Ceute.

V utorok Sánchezova vláda prijala dva podobné dekréty o bývaní a predpokladá, že ich schváli dočasný orgán, ktorý do volieb nahrádza parlament, ktorý bol rozpustený v utorok. (ČTK)

Ďalších päť desiatok osôb zranil.

Vyplýva to z informácií ukrajinského ministerstva vnútra, podľa ktorého pátracie a záchranné operácie na mieste pokračujú. Skoršie informácie ukrajinských úradov hovorili o 13 zabitých v meste. (ČTK)

Na financovaní 430-kilovoltového „Trumpovho vedenia slobody“ sa podieľali aj USA sumou 130 miliónov dolárov.

Požiadavka na pomenovanie projektu podľa Kišiňova vzišla zo Spojených štátov. „Bol to návrh amerického veľvyslanectva a vláda proti nemu nemá žiadne námietky,“ vysvetlil hovorca vlády Dumitru Ciorici. „Vláda podporuje iniciatívy, ktoré prinášajú prospech občanom, najmä tie, ktoré chránia bezpečnosť krajiny a energetickú infraštruktúru,“ zdôraznil.

Nové elektrické vedenie, ktoré premiér Vasile Tofan označil za „mimoriadne dôležité“, bude mať na území Moldavska dĺžku približne 70 kilometrov a jeho dokončenie sa očakáva v roku 2032. Prepojí moldavské mesto Strašeni s rumunským mestom Gutinaš.

Trump od začiatku svojho druhého mandátu opakovane podniká kroky na umiestňovanie svojho mena a podobizne do oficiálnych verejných priestorov. Ide pritom o výrazný odklon od doterajšej politickej tradície v USA.

Po Trumpovi bol už pomenovaný Americký mierový inštitút (USIP) a jeho meno sa objavilo na fasáde sídla inštitúcie vo Washingtone pred podpisom mierovej dohody medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou. Trumpova podobizeň sa ocitla aj na veľkých transparentoch pred ministerstvami spravodlivosti a poľnohospodárstva.

V rumunskej Bukurešti tiež plánujú po aktuálnom americkom prezidentovi pomenovať park, kde aktuálne prebiehajú rozširovacie práce. Miestne úrady tvrdia, že pomenovanie „Donaldov Trumpov park americko-rumunského priateľstva“ je výsledkom verejného online hlasovania.

Používatelia sociálnych sietí však tvrdia, že výsledky hlasovania boli zmanipulované. Dva dni pred ukončením hlasovania totiž s náskokom viedol návrh pomenovania parku po aktuálnej moldavskej prezidentke Maii Sanduovej. (TASR, AFP)

Pavla preto kritizujú koaliční aj opoziční politici a za chybu to považujú aj politológovia.

Prezidentovi poradcovia sa ho podľa zistení českých médií pokúšali presvedčiť, aby sa vrátil, no jeho hovorca Daniel Drake v stredu (7. 10.) potvrdil, že prezident voliť nebude.

Pavlova kancelária minulý týždeň oznámila, že prezident odcestoval mimo EÚ a k pracovným povinnostiam sa vráti až 19. októbra. Zároveň uviedla, že hlavu štátu chyba v plánovaní mrzí. Mnohí politici poukázali na to, že tento rok bol dátum komunálnych a senátnych volieb prvýkrát známy dlho dopredu, lebo ho po novom určil zákon. Spochybňujú tak argument „chyby v plánovaní“.

Pavel bol podľa fotografie, ktorú zverejnil český automobilový pretekár Martin Prokop, v Maroku na závodoch rely. Údajne sa zúčastní aj na expedičnej výprave na motorkách v marockej púšti. Podľa českých médií Pavla jeho poradcovia upozornili na to, že neúčasť vo voľbách vyvolá kritiku. Údajne sa ho snažili presvedčiť, aby svoje plány zmenil, no on to odmietol s tým, že s následkami počíta.

Po kritike z mnohých strán ho vraj niektorí členovia tímu opäť presviedčali, aby sa z dovolenky vrátil. Pavlov hovorca Daniel Drake v stredu pre server Novinky.cz uviedol, že prezidentova neúčasť vo voľbách „zatiaľ platí“.

Ako zistili Seznam Zprávy, komunikácia s prezidentom je komplikovaná, lebo sa pohybuje v púšti. Hrad pritom v piatkovom oznámení uviedol, že prezident „po celý čas zostáva v spojení s Kanceláriou prezidenta republiky pre prípad riešenia akejkoľvek vzniknutej situácie“.

V stredu sa ho zastala manželka Eva, keď na sociálnych sieťach skritizovala, že politici nezabezpečili, aby sa vo voľbách dalo hlasovať aj z iného miesta než trvalého bydliska. To odmietol minister vnútra Lubomír Metnar, ale aj opoziční politici a s nepochopením sa na ňu pozerajú aj politológovia. Voliť v komunálnych voľbách z iných miest alebo zo zahraničia klasickým spôsobom by podľa nich bolo extrémne komplikované. Podobne ako Metnar však podotkli, že diskusiu možno viesť o zavedení elektronickej voľby.

Pavel volí v obci Černouček, kde má trvalé bydlisko. V obci žije vyše 300 obyvateľov a voliči si môžu vybrať medzi dvomi kandidátkami. Senátne voľby sa v prezidentovom volebnom obvode aktuálne nekonajú. (TASR)

Ide o rokovania v oblastiach jednotného trhu a konkurencieschopnosti.

Pre portál Rapporteur to potvrdili diplomati Európskej únie (EÚ). Maďarsko otvorenie dvoch takzvaných rokovacích klastrov, teda tematických skupín prístupových kapitol, od leta blokovalo. Požadovalo pritom, aby Ukrajina prijala legislatívu týkajúcu sa práv národnostných menšín v oblasti vzdelávania.

Budapešť už začiatkom tohto týždňa signalizovala, že svoj nesúhlas stiahne, ak ukrajinský parlament schváli dohodu o ochrane práv maďarskej menšiny.

Hlasovanie v ukrajinskom parlamente je naplánované na budúci pondelok. Zákon by maďarsky hovoriacej komunite na Ukrajine a ďalším národnostným menšinám poskytol väčší priestor na používanie ich jazyka vo vzdelávaní. V Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny žije približne 80-tisíc etnických Maďarov.

V utorok na budúci týždeň sa ministri členských krajín EÚ zodpovední za európske záležitosti stretnú v Luxemburgu. Diplomati dúfajú, že na okraj tohto zasadnutia sa podarí zvolať medzivládnu konferenciu s Ukrajinou a Moldavskom a klastre formálne otvoriť. Ak EÚ zoskupenia otvorí, obom kandidátskym krajinám zostanú neotvorené už len dva zo šiestich klastrov.

EÚ otvorila prvý a šiesty klaster v júni a júli. Nová maďarská vláda vedená Péterom Magyarom však ďalší pokrok pozastavila, kým nebude schválená dohoda o právach menšín.

Európska komisia v utorok predstavila širšiu reformu politiky rozširovania bloku. Podľa nej by kandidátske krajiny po vstupe do EÚ podliehali 15-ročnému skúšobnému obdobiu. V rámci nového mechanizmu „inštitucionálnej ochrany“ by EÚ mohla novému členskému štátu pozastaviť hlasovacie práva v Rade EÚ v prípade mimoriadne závažného porušenia hodnôt EÚ alebo zásady „lojálnej spolupráce“. (TASR)

Ruský úrad Rospotrebnadzor tak urobil po správach ruských médií o výskyte moru v regióne.

Ruské médiá tiež vyzvali na väčšiu transparentnosť. Podľa médií zomrela nedávno laborantka sibírskeho ústavu pre boj proti moru na pľúcny mor, ruské úrady ale výskyt moru popreli a tvrdia, že 28-ročná žena podľahla zápalu pľúc nezisteného pôvodu.

Úrady v Irkutsku podľa správ médií však uvalili karanténu na tri mestské nemocnice, detskú nemocnicu a pôrodnicu. Vzali tiež do izolácie na dve stovky ľudí, ktorí so spomínanou laborantkou prišli do styku.

„Preventívne a protiepidemické opatrenia boli zorganizované v plnom rozsahu a pre obyvateľov Irkutska ani Irkutskej oblasti neexistuje žiadne epidemické riziko,“ uviedol Rospotrebdozor vo vyhlásení.

Úrad tiež uviedol, že o situácii v Irkutskej oblasti informoval Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) a že lekárske vyšetrenie ľudí, ktorí prišli s pracovníčkou do kontaktu, ani laboratórne testy nepreukázali známky infekcie či prítomnosť nebezpečných patogénov.

Vyhlásenie Rospotrebdozoru prichádza v čase, keď WHO spolu so Spojenými štátmi a Európskou úniou vyzýva Rusko na väčšiu transparentnosť v tomto prípade. Americký prezident Donald Trump uviedol, že bude o záležitosti hovoriť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Mongolsko, ktoré hraničí s Irkutskou oblasťou, v súvislosti s možným úmrtím po morovej nákaze nariadilo „bezpečnostné“ opatrenia na hraničných priechodoch s Ruskom, uviedla agentúra AFP.

Sprísnenie preventívnych opatrení na svojich hraniciach s cieľom zabrániť prípadnému šíreniu infekčných chorôb už skôr podľa Reuters oznámili tiež Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan. (ČTK, Reuters, AFP)

Rozhodnutie vlády vyvolalo medzi rodinami obetí zmiešané reakcie.

Niektorí príbuzní sa s ukončením pátrania odmietajú zmieriť a požadujú, aby záchranári pokračovali, iní už chcú predovšetkým získať úmrtné listy a uzavrieť bolestnú kapitolu, uviedla agentúra AP.

Záchranári doteraz našli telá najmenej 1 455 ľudí. Medzi nezvestnými sú aj stovky cudzincov. Úrad premiéra Balendry Šáha v pondelok (5. 10.) rozhodol, že pátracie a záchranné operácie sa skončia a úrady sa teraz zamerajú na obnovu a rekonštrukciu, najmä na opravy ciest a mostov v odľahlých oblastiach, kde poškodená infraštruktúra sťažuje dodávky pomoci.

Nádej na nájdenie preživších sa krátko obnovila začiatkom septembra, keď záchranári vyslobodili dvoch nepálskych robotníkov z podzemného tunela pri vodnej elektrárni na rieke Trišuli. O dva dni neskôr na rovnakom mieste našli živého čínskeho občana.

Rozhodnutie vlády vyvolalo protesty a pietne zhromaždenie rodín nezvestných. Niektorí príbuzní ďalej prehľadávajú miesta pozdĺž riek, kde boli nájdené telá.

Iní ľudia naopak ukončenie pátrania privítali. „Po toľkých dňoch a týždňoch je malá alebo žiadna nádej, že niekoho nájdeme živého,“ povedal muž, ktorý pri povodniach prišiel o päť členov rodiny. Niektorí príbuzní nezvestných už preto usporiadali symbolické pohreby, aby sa vyrovnali so stratou aj bez nájdenia tiel.

Ničivé povodne zasiahli takmer 33-tisíc ľudí a poškodili alebo zničili približne 7 500 domov. Nepálska vláda odhaduje náklady na obnovu a rekonštrukciu krajiny na 4,77 miliardy dolárov (viac ako štyri miliardy eur). (ČTK, AP)

Neďaleko čiernomorského letoviska Soči ho totiž napadli bezposádkové plavidlá.

Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské úrady. Tanker Aframax Rio s nákladom ropy sa plavil pod vlajkou Libérie, jeho posádku čítajúcu 23 námorníkov sa podarilo zachrániť.

„Záchranné lode naďalej dohliadajú na situáciu s tankerom. Náklad ropy neznečistil more. Zoskupenie síl ministerstiev dopravy, pre mimoriadne situácie, obrany a Krasnodarského kraja štartuje likvidáciu následkov,“ uviedlo ruské ministerstvo dopravy.

Ruský úrad pre ochranu prírody už skôr ubezpečil, že požiar tankera nespôsobil ekologickú katastrofu.

Tanker s indickou posádkou podľa serveru The Moscow Times plával z ruského prístavu Novorossijsk do Indie s nákladom stotisíc ton ropy.

Úrady v Soči kvôli požiaru tankera obmedzili prístup na pobrežné promenády a pláže. „Prosím obyvateľov i návštevníkov Soči, aby sa nevystavovali nebezpečenstvu,“ uviedol v utorok starosta mesta Andrej Prošunin. Podľa portálu Meduza ľudia nemali ani otvárať okná.

Na fotografiách a videách zverejnených online bolo vidieť, ako z miesta stúpa mohutný dym, ktorý bol viditeľný aj z pobrežia, napísala už skôr ruská služba BBC.

Niektoré telegramové kanály ako ruský provojnový portál Dva majora (Dvaja majori) obvinili z incidentu Ukrajinu. Kyjev sa k týmto správam zatiaľ nevyjadril.

Tanker Aframax Rio je na ukrajinskej čiernej listine kvôli zapojeniu do ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva používa na obchádzanie protiruských sankcií.

Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej invázii a súčasťou bojov sú aj útoky na plavidlá v Čiernom mori, ktoré obe strany pred časom zosilneli. (ČTK)