Svet

Tie sa zaviazali prijať aj migrantov bez akýchkoľvek väzieb na ich územie.

Vyplýva to z vyšetrovania zverejneného v pondelok (21. 9.).

Od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu v januári 2025 Washington uzatvára dohody s rozvojovými krajinami o prijatí migrantov, ktorých nie je možné legálne poslať späť do vlasti.

Vyšetrovanie organizácie Forbidden Stories zistilo, že vláda vyčlenila 410 miliónov dolárov na priame platby prijímajúcim krajinám či agentúram OSN, ktoré majú uľahčiť navrátenie migrantov.

Podľa údajov, ktoré zhromaždila organizácia Forbidden Stories v spolupráci so skupinou medzinárodných novinárov, bolo do 31. augusta 2026 do tretích krajín deportovaných najmenej 25 447 ľudí.

Prevažnú väčšinu – približne 20-tisíc – prijalo Mexiko, zvyšok poslali do 27 ďalších krajín v Latinskej Amerike, Afrike a Tichomorskej oblasti, pričom dohody boli uzatvorené aj s ďalšími siedmimi krajinami.

Dohody sa líšia, a to aj v tom, ktoré národnosti môžu byť deportované a či môžu byť prijaté osoby s trestným záznamom.

Predchádzajúce vyšetrovanie agentúry AFP zistilo, že Washington využíva zákazy udeľovania víz a ďalšie obmedzenia ako nástroj nátlaku na africké krajiny, aby prijímali ľudí deportovaných zo Spojených štátov.

Forbidden Stories uviedla, že oslovených s požiadavkou prijať deportované osoby z tretích krajín bolo celkom 49 z 54 afrických krajín.

Podľa organizácie väčšinu rokovaní a platieb zabezpečoval Úrad pre remigráciu, ktorý bol zriadený v máji 2025 ako súčasť ministerstva zahraničných vecí.

Úrad vedie Christian Jove Ehrhardt, pričom správa podrobne opisuje jeho návštevy v Kamerune, ktorý v decembri podpísal s USA memorandum o porozumení týkajúce sa prijímania deportovaných osôb. O týždeň neskôr podpísal aj päťročný program zdravotnej pomoci v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.

Nasledujúci mesiac ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že poskytne ďalších 30 miliónov dolárov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Kamerune s cieľom „uľahčiť dobrovoľný návrat utečencov a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu“.

Prvé lietadlo s deportovanými osobami priletelo do Kamerunu 14. januára. (AFP, TASR)

Podľa správy súdneho lekára zomrel v odvykacej liečebni, oficiálnu príčinu úmrtia však správa neuvádza.

Presley Gerber bol najstarším potomkom Crawfordovej a podnikateľa Randeho Gerbera a rovnako ako jeho matka sa venoval modelingu. V roku 2018 spoločne účinkovali v reklame na Pepsi pre finále ligy amerického futbalu Super Bowlu. Na mólach a v reklamách predvádzal okrem iného kúsky od značiek Calvin Klein či Dolce & Gabbana.

V minulosti sa zveril so svojimi psychickými problémami. Vlani v novembri na instagrame oznámil, že sa téme duševného zdravia bude venovať v pondelkových videách a že jeho cieľom je rozvíriť diskusiu o tom, „čo väčšina ľudí tají“. (Reuters, ČTK)

Bude rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Si absolvuje túto návštevu od stredy do piatka (23. – 25. septembra).

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun uviedol, že obaja lídri si „podrobne vymenia názory na významné otázky týkajúce sa vzťahov medzi Čínou a USA, ako aj svetového mieru a rozvoja“. Okrem toho podľa jeho slov bude Peking „spolupracovať s USA na obohatení podstaty vzťahu konštruktívnej strategickej stability medzi Čínou a USA, na posilnení dialógu a spolupráce na primeranom riešení rozdielov“.

AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA už vo štvrtok informovala, že Trump plánuje v stredu osobne privítať čínskeho prezidenta pri jeho prílete do Washingtonu na štátnu návštevu. Rokovania prezidenti absolvujú nasledujúci deň. „Budem s ním preberať takmer všetko,“ vyhlásil Trump.

Očakáva sa, že cieľom tohto stretnutia bude zmiernenie napätia v oblasti obchodu, technológií a širších strategických otázok.

Podľa AFP je kľúčovým zdrojom obáv pretrvávajúca obchodná vojna medzu USA a Čínou. Hoci obe strany už takmer rok dodržiavajú „colné prímerie“, zatiaľ sa im nepodarilo dosiahnuť trvalú dohodu.

Americký prezident pozval svoj čínsky náprotivok a jeho manželku do Bieleho domu počas svojej májovej návštevy Pekingu. Tá sa podľa médií skončila bez výraznejšieho pokroku v oblasti obchodu alebo konkrétnej pomoci Číny pri ukončení vojny v Iráne, a to napriek tomu, že Trump počas dvoch dní nešetril chválou na adresu čínskeho prezidenta.

Vicepremiér Che Li-feng, hlavný čínsky vyjednávač pre obchod, je v USA na rokovaniach s ministrom financií Scottom Bessentom. V nedeľu rokovali o vytvorení komunikačného kanála pre otázky týkajúce sa umelej inteligencie. (AFP, Sinchua, TASR)

Projekt počíta s predĺžením jednej z hlavných pristávacích dráh o 500 metrov.

Odporcovia tvrdia, že výstavba zasiahne chránené prírodné oblasti a zvýši emisie. K protestu sa pridali aj katalánski poľnohospodári.

Každému štátu ponecháva priestor rozhodnúť o forme pomoci, doplnil predseda NR SR Raši (Hlas-SD).

Ďalej na sociálnej sieti pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru uviedol, že jeho podstata však musí zostať nedotknutá a to, že útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým.

„Ak by sme tento záväzok označovali za formálny či nevykonateľný, museli by sme zároveň pripustiť, že podobný postoj by raz mohli spojenci zaujať voči nám,“ poznamenal Raši.

Skonštatoval, že mier nemôže závisieť iba od písomnej hrozby odvety. Predovšetkým stojí na dialógu, rešpekte k medzinárodnému právu a dôveryhodnej solidarite, ktorá odrádza od agresie skôr, než k nej dôjde. „Naším cieľom nemá byť aktivácia článku 5, ale zodpovedná politika, vďaka ktorej ho nikdy nebude potrebné aktivovať,“ povedal Raši.

Mier si podľa šéfa parlamentu vyžaduje zdržanlivosť, diplomaciu a úsilie zabrániť eskalácii. Apel na rozvahu prezidenta SR Petra Pellegriniho preto považuje za správny. „Zdržanlivosť však nesmie znamenať nejednoznačnosť v otázke našich spojeneckých záväzkov,“ tvrdí.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa obáva vývoja konfliktu na Ukrajine. Situácia podľa jeho slov nikdy nebola taká vážna a vypätá, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojenského konfliktu, ako je to teraz.

Neželá si, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu. Predseda vlády to povedal v kontexte článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že ozbrojený útok proti jednej členskej krajine NATO sa považuje za útok proti všetkým.

Pellegrini v tejto súvislosti reagoval, že pri vyjadreniach týkajúcich sa článku 5 treba veľmi vážiť slová. Vyjadrenie premiéra sa snaží vnímať ako apel, aby SR nejakými aktivitami nedráždila Rusko, aby nedošlo k ataku na aliančného partnera a aby v rámci článku 5 NATO nemusela vyslať vojakov. Inú interpretáciu nepripúšťa a inú by aj odmietol.

Ficove vyjadrenia považuje za závažné aj český prezident Petr Pavel. (TASR)

Valné zhromaždenie OSN ho vyhlásilo v roku 1981 ako deň venovaný posilňovaniu mieru a zastaveniu násilia.

Pripomína, že mier nie je len absencia vojny, ale aj snaha predchádzať konfliktom a chrániť ľudí, ktorých zasahujú. Tohtoročným mottom VZ OSN je zároveň: Investujme do mieru – pre každého, všade a každý deň.

Vyplýva to z údajov ruskej Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) po spracovaní všetkých volebných protokolov z tejto kaukazskej republiky.

Dvaja Kadyrovovi súperi získali zhodne po 0,05 percenta hlasov. Ako porazení zo súboja s Kadyrovom vyšli kandidát strany Spravodlivé Rusko Ismail Deniľchanov a poslanec čečenského parlamentu za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF) Chalid Nakajev.

RFE/RL podotkla, že zisk 99,85 percenta hlasov je pre Kadyrova novým rekordom. Vo voľbách v roku 2021 podľa oficiálnych údajov získal 99,7 percenta hlasov.

Čečenské volebné úrady zároveň informovali o vysokej volebnej účasti. Podľa ich údajov dosiahla 93,98 percenta a hlasovalo 825 348 voličov.

Kadyrov stojí na čele Čečenska od roku 2007 a patrí medzi najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina. Jeho vládu v republike sprevádzajú obvinenia z rozsiahleho porušovania ľudských práv, potláčania politických oponentov a prenasledovania kritikov. Kadyrov zároveň podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu a do bojov na strane Ruska vyslal aj čečenské jednotky.

Počas tohtoročnej predvolebnej kampane Kadyrov vyzýval na sprísnenie boja proti disentu v Čečensku. Počas hlasovania sa zároveň objavili správy o zadržaní ľudí označovaných za „nespoľahlivých“.

Priame voľby regionálnych lídrov sa od 18. do 20. septembra konali – súbežne s voľbami do federálneho parlamentu – aj v ďalších siedmich ruských regiónoch. Podľa priebežných údajov ÚVK vo všetkých vedú úradujúci predstavitelia alebo dočasne poverení gubernátori, ktorých do funkcie vymenoval ruský prezident Vladimir Putin. (Rádio Sloboda (RFE/RL), TASR)

Uviedla to v súvislosti s parlamentnými voľbami v Rusku.

Vo voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, po sčítaní viac než 94 percent odovzdaných hlasov vedie vládnuca strana Jednotné Rusko, ktorá podporuje prezidenta Vladimira Putina, so ziskom takmer 58 percent hlasov. Volebná účasť podľa agentúry RIA Novosti dosiahla vyše 56,66 percenta – viac ako v rokoch 2021, 2016, 2003 a 1993.

Šéfka diplomacie EÚ Kallasová na sieti X v reakcii uviedla, že „takzvané“ voľby do Štátnej dumy, ktoré sa konali od piatka do nedele, znamenali ďalšiu veľkú ranu pre ruskú demokraciu.

„O ich výsledku nebolo nikdy pochýb. Kremeľ umlčal opozíciu, zakázal jedinú registrovanú stranu, ktorá sa postavila proti jeho vojne na Ukrajine, a nepustil do krajiny medzinárodných volebných pozorovateľov. V Rusku zostala už len fasáda demokracie,“ poznamenala bývalá estónska premiérka.

V Rusku išlo o prvé parlamentné voľby od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Po prvýkrát sa hlasovalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny – v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Volebné miestnosti sa po druhýkrát otvorili aj na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Jedinej protivojnovej strane Jabloko bolo rozhodnutím súdu zakázané zúčastniť sa na voľbách do Štátnej dumy. Zvyšné strany, ktoré sa do parlamentu dostali, vojnu na Ukrajine podporujú a v kľúčových oblastiach často hlasujú spolu s Jednotným Ruskom. (TASR)

Vo vyhlásení hovorca uviedol, že v prípade nového útoku USA „určite dôjde k významným zmenám v našej obrane a protiútoku“.

„Na bojisku nasadíme nové zbrane s novými schopnosťami a svet bude prekvapený,“ povedal.

„Naše ciele tiež nemusia byť nevyhnutne rovnaké ako predtým. Máme nové ciele, ktoré ešte neboli napadnuté,“ dodal.

IRGC tiež doplnili, že sú pripravené na „dlhotrvajúcu vojnu“.

V sobotu podľa štátnej televízie centrálne velenie iránskych ozbrojených síl informovalo, že USA plánujú nové akcie proti Teheránu, bližšie podrobnosti však nezverejnilo.

Boje medzi USA a Iránom sa v posledných dňoch zmiernili po výraznej eskalácii na konci augusta, hoci Teherán naďalej pokračuje v útokoch na komerčné lode v Hormuzskom prielive.

Konflikt sa zároveň rozšíril do Jemenu, kde Iránom podporovaní povstalci húsíovia obsadzujú ďalšie územia, ktoré mala pod kontrolou vláda podporovaná Saudskou Arábiou. Skupina tiež útočí na saudskoarabské ciele vrátane hlavného mesta Rijád. (AFP, TASR)

Východná časť ostrovného štátu ohrozuje prívalový dážď, silný vietor a zvýšené riziko povodní a zosuvov pôdy, informovala japonská meteorologická agentúra JMA.

Meteorológovia varovali, že sa situácia môže rýchlo zhoršiť, pretože podľa predpovede má tajfún Dujuan neskôr počas dneška prejsť v blízkosti metropolitnej oblasti Tokia.

Ostrovy Izu a časti japonského tichomorského pobrežia už zasiahol silný dážď. V niektorých oblastiach od soboty napršalo viac ako 300 milimetrov zrážok. Úrady preto vydali najvyšší stupeň varovania pred zosuvmi pôdy pre mesto Óšima na súostroví Izu, ktoré leží asi 110 kilometrov južne od Tokia. (Reuters, ČTK)