Svet

Pôvodne sa malo uskutočniť v utorok.

Informoval o tom portál vg.hu. Podľa plánov americkej administratívy sa Rubio a Orbánová stretnú o 11.00 h miestneho času (16.00 h SEČ) v rámci ceremoniálu podpisu memoranda o porozumení a o 11.15 h miestneho času sa začne ich bilaterálne rokovanie.

Šéfka maďarskej diplomacie odcestovala do Washingtonu už začiatkom týždňa na vôbec prvú oficiálnu návštevu člena novej vlády maďarského premiéra Pétera Magyara v Spojených štátoch.

Schôdzka bola pôvodne naplánovaná na utorok. Na žiadosť americkej strany ju odložili, pretože Rubio v tom čase sprevádzal prezidenta Donalda Trumpa na ceste do Texasu.

Orbánová v USA absolvovala už niekoľko rokovaní. V utorok diskutovala s predstaviteľmi americkej vládnej agentúry pre medzinárodné investície DFC (International Development Finance Corporation) a následne sa stretla s námestníkom amerického ministra financií Francisom Brookeom.

Rubio navštívil Maďarsko vo februári tohto roka. Vtedajší premiér Viktor Orbán dostal od americkej strany ubezpečenie o podpore Budapešti v prípade finančných či iných problémov, píše portál.

Šéf americkej diplomacie chýbal na okrúhlych októbrových oslavách štátneho sviatku dňa revolúcie z roku 1956 v Budapešti, kam ho pozval premiér Péter Magyar.

Utorňajšia schôdzka Orbánovej s Rubiom mala nadviazať na júlové rozhovory, počas ktorých zástupcovia Magyarovej vlády v Budapešti prijali delegáciu amerického Kongresu. Na tomto stretnutí s ministerkou Orbánovou prediskutovali vzájomné vzťahy, otázky bezpečnosti v Európe, Severoatlantickej aliancie a vojny na Ukrajine. (TASR)

Ďalších päť utrpelo zranenia.

Oznámil to gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža. Informoval o tom portál Rádia Sloboda.

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycja spresnila, že ruský dron zasiahol nástupište, na ktorom sa v tom čase nachádzal osobný vlak smerujúci z Dnipra do Záporožia.

Na mieste zasahujú záchranári, zdravotníci a príslušníci bezpečnostných zložiek. (TASR, AFP)

Majú opäť šíriť severokórejskú propagandu, informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.

Cezhraničné vysielanie bolo naposledy prerušené pred vyše rokom v júni 2025 a v auguste toho istého roku armáda KĽDR začala v pohraničí odstraňovať pevné konštrukcie reproduktorov.

Tento mesiac oznámila Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, že KĽDR do konca októbra znovu rozmiestni pozdĺž celej hranice s južným susedom amplióny pre šírenie propagandy namierenej proti Soulu.

Zároveň pohrozila rozmiestnením dodatočných taktických zbraní pozdĺž hranice s Južnou Kóreou a podľa agentúry KCNA sa osobne zúčastnila inšpekcie hraničného opevnenia.

Test ampliónov sa uskutočnil v rovnaký deň, keď KĽDR odpálila z východného pobrežia do mora desiatku balistických rakiet.

Napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou rastie od apríla 2024, keď Pchjongjang začal s opevňovaním hraníc. Obe krajiny oddeľuje demilitarizovaná zóna, ktorá bola zriadená po ukončení bojov v kórejskej vojne prímerím v roku 1953. Odvtedy zostávajú obe Kórey formálne vo vojnovom stave. (ČTK, Jonhap, KCNA)

Obyvatelia mesta hlásili výbuchy.

Telegramový kanál Astra na základe fotografií a videí uviedol, že cieľom dronov bol závod spoločnosti Baškirská sódová spoločnosť (BSC).

Na základe údajov ruského ministerstva obrany v noci na štvrtok zostrelili nad 19 regiónmi Ruskej federácie 1 214 ukrajinských dronov. Podľa agentúry TASS tento rok to bol jeden z najväčších útokov.

K najrozsiahlejšiemu útoku došlo 20. septembra, v posledný deň volieb do Štátnej dumy. Vtedy ruské ozbrojené sily zničili 1 951 dronov a osem ukrajinských rakiet, poznamenala ruská štátna agentúra.

Štátny výbor pre mimoriadne situácie v ruskej republike Baškirsko vyhlásil vo štvrtok ráno stav pohotovosti pre útok dronov, letisko v miestnej metropole Ufa pozastavilo činnosť. Letecký poplach bol vyhlásený aj v Permskom kraji.

Obyvatelia mesta Sterlitamak hlásili výbuchy a telegramový kanál Astra na základe fotografií a videí uviedol, že cieľom dronov bol závod spoločnosti Baškirská sódová spoločnosť (BSC). Podľa denníka The Moscow Times po útoku z neho stúpal dym.

BSC ako jeden z najväčších chemických komplexov patrí do uzavretého registra obranných podnikov ruského ministerstva priemyslu a obchodu. Je to hlavný výrobca sódy a sódy bikarbóny v Rusku, vojenským závodom dodáva kyselinu chlorovodíkovú a dichlóretán a je jediným výrobcom tereftaloidchloridu v Rusku

Kriticky dôležitá zlúčenina pre výrobu syntetických balistických vlákien a vysokopevnostných polymérov sa používa na výrobu nepriestrelných viest, prilieb a pancierových komponentov pre vojenské vozidlá a lietadlá. Drony útočili na BSC aj 27. augusta, pričom zo závodu sa valil dym.

Moskovský primátor Sergej Sobjanin na Telegrame oznámil, že v noci smerom na Moskovskú oblasť letelo 613 dronov. Väčšinu z nich neutralizovali sily protivzdušnej obrany ministerstva obrany ešte pred priblížením a „pri priblížení k Moskve bolo zničených 231 dronov,“ poznamenal.

Letiská Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij pozastavili v noci prevádzku, obmedzenia boli ráno zrušené, informoval úrad pre civilné letectvo (Rosaviacija). (TASR, TASS)

Ich odovzdanie sa očakáva v blízkej budúcnosti.

Napísal to denník Rzeczpospolita. Dodávku denníku potvrdil Dariusz Lukowski, riaditeľ odboru stratégie a obranného plánovania na poľskom ministerstve obrany. Podľa zistení denníka sa jednému z lietadiel už skončila prevádzková životnosť.

Predstavitelia ukrajinského ministerstva obrany v septembri uviedli, že pripravovaný balík poľskej vojenskej pomoci by mohol dosiahnuť hodnotu 50 miliónov eur a zahŕňať aj prostriedky protivzdušnej obrany.

Poľské ministerstvo obrany denníku potvrdilo, že pripravuje ďalší balík pomoci. Jeho rozsah podľa neho limitujú bezpečnostné potreby Poľska a možnosti jeho ozbrojených síl.

Varšava plánuje poskytnúť najmä vybavenie, ktoré poľská armáda postupne vyraďuje zo svojho používania.

Hoci tieto prostriedky už ozbrojené sily nepotrebujú alebo dosiahli koniec svojej prevádzkovej životnosti, podľa poľského rezortu obrany by na Ukrajine mohli byť ešte užitočné. Ministerstvo však presné zloženie pripravovaného balíka vojenskej pomoci nezverejnilo.

Poľsko v júli odtajnilo údaje o vojenskej pomoci poskytnutej Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 v hodnote približne 16,45 miliardy zlotých (3,83 mld. eur).

Medzi odovzdanou technikou boli popri stíhačkách MiG-29 aj tanky T-72, PT-91 a Leopard 2A4, obrnené transportéry Rosomak, húfnice Krab, vrtuľníky Mi-24, protivzdušné systémy či rôzna munícia. (TASR)

Urobil tak počas odvolacieho konania v prípade vedenia povstania.

Súd nižšej inštancie začiatkom roka odsúdil Juna na doživotie za vyvolanie nepokojov v súvislosti s vyhlásením stanného práva 3. decembra 2024.

„Neexistuje žiadny dôvod váhať pri uložení trestu smrti,“ uviedol jeden z členov tímu. „Najsilnejším argumentom proti trestu smrti je možnosť pochybiť v rozsudku, avšak v tomto prípade na to nie je žiadny priestor,“ zdôraznil.

Exprezident vyhlásil stanné právo s argumentom zbaviť sa protivládnych síl, no jeho nariadenie o šesť hodín neskôr zrušil parlament. Počas jeho platnosti armáda nasadila jednotky v budove Národného zhromaždenia, čo súd nižšej inštancie vo februári vyhodnotil ako pokus o paralyzovanie parlamentu a zadržanie kľúčových politikov.

„Najvyšší veliteľ, ktorý prisahal, že bude konať v súlade s ústavou, namiesto toho vyslal vojakov so zbraňami namierenými na ľudí,“ uviedol člen tímu špeciálneho prokurátora. „Ide o neodpustiteľný zločin, ktorý zničil ústavný poriadok a pokúsil sa vrátiť čas v Kórejskej republike 40 rokov naspäť,“ vyhlásil.

Bývalý prezident trvá na tom, že stanné právo malo poslúžiť ako varovanie pre opozíciu a jej opakované snahy odvolať vysokopostavených vládnych predstaviteľov a znížiť štátny rozpočet. Tím špeciálneho prokurátora označil rozsudok nižšieho súdu za príliš mierny a pripomenul, že nevyužívanie trestu smrti nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa neudelil.

Organizácia Amnesty International zaradila Južnú Kóreu medzi krajiny, kde sa trest smrti nevykonáva od decembra 1997. Podľa trestného práva sú prípustné pre vodcu povstania iba tri možnosti – trest smrti, doživotné väzenie a doživotné väzenie bez povinnej práce. Odvolací súd v Soule naplánoval ešte dve pojednávania, kým stanoví termín vynesenia rozsudku. (TASR, Jonhap)

Robia tak v čase nepredvídateľných krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pôvodne navrhla Kanadu za prvého pridruženého člena EÚ, ale výhrady viacerých členských štátov sa toto označenie do návrhu spoločného vyhlásenia nedostalo. Obe strany napriek tomu chcú prehĺbiť vzájomné vzťahy a vytvoriť priestor na ďalšiu spoluprácu.

Na 21. samite EÚ – Kanada sa zúčastnia predseda Európskej rady António Costa, von der Leyenová a kanadský premiér Mark Carney, tiež viacerí eurokomisári vrátane Maroša Šefčoviča.

Návrh o pridruženom členstve Kanady vyvolal výhrady napríklad Nemecka a Francúzska. Obavy sa týkali najmä právneho základu takéhoto štatútu a možných dôsledkov pre vzťahy EÚ s ďalšími krajinami. Najnovší návrh spoločného vyhlásenia zo samitu preto používa miernejšiu formuláciu o „stále užšej spolupráci“.

Slovensko víta konanie samitu a podporuje jeho ciele zamerané na posilnenie ekonomickej, technologickej a bezpečnostnej odolnosti a konkurencieschopnosti vrátane spolupráce v oblasti kritických surovín. V energetike je pre SR osobitne dôležitá spolupráca v sektore jadrovej energie. Uviedlo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v stanovisku.

„Návrh spomínaného takzvaného pridruženého členstva je neexistujúci koncept, ktorý z hľadiska platného primárneho práva EÚ zmluvy neupravujú. Považujeme za dôležité, aby boli vo všetkých prípadoch predovšetkým dodržané existujúce zmluvné právne základy,“ zdôraznilo ministerstvo.

Podľa Fabiana Zuleega z Centra pre európsku politiku (EPC) by sa diskusia mala sústreďovať na konkrétny obsah partnerstva. „Dôležité nie je to, ako ho nazveme, ale čo dosiahne – a či sa stane základom pre širšie spojenectvo krajín s podobnými názormi,“ vyhlásil.

Obe strany chcú posilniť spoluprácu v oblasti obchodu, energetiky, obrany a strategických technológií, ako aj v oblasti umelej inteligencie, digitálneho obchodu, výskumu a vzdelávania. Rokovať budú tiež o obrannej spolupráci a Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA). Predbežne sa uplatňuje od roku 2017, no jej ratifikácia sa však ešte neskončila vo všetkých členských štátoch EÚ.

Rokovania sprevádzajú obavy z možnej reakcie amerického prezidenta Donalda Trumpa na užšiu spoluprácu Bruselu a Ottawy. Niektorí predstavitelia EÚ označujú summit v Montreale za jeden z najdôležitejších v histórii Únie, iní miernia očakávania. (TASR)

Samit prezidentov krajín Vyšehradskej skupiny (V4) sa uskutoční 4. a 5. novembra.

Hlavnými témami samitu, ktorý sa bude konať v Trenčíne, Európskom hlavnom meste kultúry na rok 2026, budú rozširovanie Európskej únie, podpora Ukrajiny a dostupnosť energií.

Stretnutie bude hostiť prezident SR Peter Pellegrini v rámci slovenského predsedníctva vo V4. Pozvanie na samit prijala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podujatie sa uskutoční v roku, keď si Vyšehradská skupina pripomína 35. výročie svojho vzniku. Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Samit má potvrdiť spoločný záujem krajín V4 pokračovať v spolupráci, rozvíjať vzájomné porozumenie a hľadať spoločné riešenia výziev, ktorým čelí stredoeurópsky región. Jednou z hlavných tém rokovania bude rozširovanie Európskej únie, ktoré Slovensko považuje za dôležitý nástroj posilňovania mieru, stability a konkurencieschopnosti Európy.

Prezidenti budú diskutovať aj o situácii na Ukrajine, predovšetkým o podpore jej obyvateľov pred nadchádzajúcou zimou, povojnovej obnove krajiny a jej európskej integrácii. Pozornosť bude venovaná aj dostupnosti energií, ktorá priamo ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľov, konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a budúcnosť priemyslu.

Na rokovaní o rozširovaní Európskej únie a situácii na Ukrajine sa zúčastní aj výkonná riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu Linda Kapustová Helbichová. Hlavy štátov V4 a predsedníčka Európskej komisie budú mať zároveň počas pracovného obeda priestor na diskusiu o aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky.

Program samitu sa začne v stredu 4. novembra, keď sa prezidenti krajín V4 zúčastnia na prezentácii hlavných záverov rokovania guvernérov centrálnych bánk V4 a generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasa Cormanna.

Večerný program bude pokračovať slávnostným koncertom zoskupenia Lukáš Oravec V4 Quartet v Trenčianskej synagóge. Hudobné zoskupenie tvorené umelcami zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska symbolicky pripomenie kultúrnu blízkosť a vzájomné prepojenie krajín Vyšehradskej skupiny.

Hlavné rokovanie sa uskutoční vo štvrtok 5. novembra na Trenčianskom hrade. Na záver programu si hlavy štátov prezrú aj most Fiesta v Trenčíne, ktorého výstavba bola podporená z prostriedkov Európskej únie. (TASR)

Je to zrejme rekordný počet.

Uviedlo ministerstvo obrany v Moskve. Na viacerých letiskách bola obmedzená prevádzka. O veľkých škodách v dôsledku ukrajinských útokov sa však agentúra TASS nezmieňuje. (ČTK, TASS)

Údaje o počte mŕtvych sa však rôznia.

Denník The Times of India s odvolaním sa na miestnych oficiálnych činiteľov uviedol, že obetí je minimálne deväť. Hlavnou príčinou úmrtia bol podľa denníka zásah elektrickým prúdom z popadaného vedenia vysokého napätia.

Búrka ničila domy a vyvracala stromy aj stožiare a niekoľko oblastí pozdĺž východného pobrežia je stále bez elektriny. Cyklón, ktorý dosahoval tretí a teda najvyšší stupeň na škále indického meteorologického úradu, poškodil najmenej 15-tisíc stĺpov elektrického vedenia, informovala vláda Ándhrapradéša.

Úrady nechali pred príchodom cyklónu evakuovať viac ako 180-tisíc obyvateľov štátov Ándhrapradéš a Odiša. Časť škôl zostala uzavretá a zrušené boli niektoré vlakové a letecké spojenia. (ČTK, Reuters)

Aktualizované: o 9.05 h.