Svet

Vyhlásil to iránsky viceprezident Mohammad Rezá Áref.

„Náš nepriateľ v posledných dvoch vojnách nedosiahol žiaden zo svojich cieľov. Aj dnes, hoci Spojené štáty … podnikajú rôzne manévre, správy sprostredkované Iránu prostredníctvom tretích strán naznačujú uznanie nášho víťazstva,“ citovala v pondelok (2. 11.) Árefa štátna tlačová agentúra IRNA.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí predtým v pondelok vyhlásil, že výmena správ medzi Iránom a USA prostredníctvom sprostredkovateľov naďalej pokračuje a „všetko závisí“ od toho, či americká strana prijme iránske požiadavky.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí neskôr priblížil, že sprostredkované rokovania sú „veľmi intenzívne“. „Vzhľadom na citlivosť a závažnosť súčasnej situácie sú konzultácie a rokovania veľmi intenzívne. Katar a Pakistan zohrávajú v týchto rokovaniach veľmi aktívnu sprostredkovateľskú úlohu,“ uviedol pre agentúru IRNA.

Najvyšší iránsky vodca Modžtabá Chameneí v pondelok udelil vláde „určité právomoci“ v rokovaniach s USA, vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americký prezident Donald Trump v nedeľu pohrozil Iránu ďalšími vojenskými krokmi, ak Teherán nepristúpi na dohodu s Washingtonom. Konflikt sa podľa neho skončí veľmi skoro – buď uzavretím dohody alebo zásahom Spojených štátov. (TASR, AFP)

Podľa vyhlásenia ústavného súdu sa ujal funkcie okamžite po hlasovaní s mandátom na tri roky.

Nový predseda vo svojom koncepte riadenia označil za hlavné priority obnovenie dôvery v ústavné súdnictvo, posilnenie vnútornej súdržnosti súdu a opätovné nadviazanie intenzívnych vzťahov s partnerskými európskymi inštitúciami.

Sonnevend absolvoval v roku 1995 Právnickú fakultu Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti a neskôr na Univerzite Ruprechta-Karla v Heidelbergu obhájil dizertačnú prácu a získal doktorát (PhD.). Od roku 2017 pôsobí ako univerzitný profesor na ELTE, kde vedie Katedru medzinárodného a európskeho verejného práva.

V rokoch 2019 až 2025 bol dekanom tejto fakulty. V oblasti ústavného práva má dlhoročné skúsenosti – v rokoch 1997 až 2000 pôsobil ako poradca vtedajšieho predsedu Ústavného súdu Lászlóa Sólyoma.

Následne do roku 2010 pracoval v Kancelárii prezidenta republiky ako poradca pre ústavné právo prezidentov Ferenca Mádla a Lászlóa Sólyoma, viedol tiež ústavnoprávny odbor kancelárie prezidenta.

Sonnevenda zvolil parlament za ústavného sudcu na konci júla ako kandidáta strany TISZA (Rešpekt a sloboda) v pomere 138 poslancov za, šiesti boli proti. Opozičná strana Fidesz výsledok voľby kritizovala, pretože podľa nej sa Sonnevend nestal ústavným sudcom legitímnym spôsobom, a z tohto dôvodu nemôže zastávať ani post predsedu súdu.

Organizačné zmeny vo vedení Ústavného súdu vyvolala 17. novela ústavy, ktorú v júli schválil parlament. Opätovne zaviedla hornú vekovú hranicu 70 rokov pre výkon funkcie ústavného sudcu, dĺžku sudcovského mandátu upravila na deväť rokov a vrátila plénu ústavného súdu právomoc voliť si svojho predsedu.

V dôsledku toho vypršal k 1. septembru tohto roka mandát doterajšiemu predsedovi Péterovi Poltovi a ďalším trom sudcom, ktorí dosiahli vek 70 rokov. Právomoci predsedu odvtedy dočasne vykonávala podpredsedníčka súdu Ágnes Czineová, ktorej poverenie končí v polovici novembra. (TASR)

Vyhlásil to v pondelok (2. 11.) iránsky prezident Masúd Pezeškiján.

„Snažíme sa túto záležitosť vyriešiť prostredníctvom dialógu. V tejto súvislosti najvyšší vodca (Chameneí) udelil vláde určité právomoci,“ citovala Pezeškijána štátna tlačová agentúra IRNA krátko po oznámení iránskeho rezortu diplomacie, že s USA komunikuje prostredníctvom sprostredkovateľov.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí predtým vyhlásil, že Irán je pripravený opäť otvoriť Hormuzský prieliv do dvoch dní, ak Spojené štáty prijmú jeho podmienky.

„Možnosť uskutočniť tento plán za dva dni je ďalším dôkazom toho, že Irán koná v dobrej viere. Uviedli sme, že ak budú splnené požiadavky Iránu, v krátkom čase by bolo možné obnoviť bezpečnosť v Hormuzskom prielive a pokračovať v rokovacom procese,“ povedal.

Bakájí zároveň vyhlásil, že výmena správ medzi Iránom a USA prostredníctvom sprostredkovateľov naďalej pokračuje a „všetko závisí“ od toho, či americká strana prijme iránske požiadavky. „Až potom môžeme diskutovať o ďalších krokoch,“ konštatoval.

Americký prezident Donald Trump pritom v nedeľu (1. 11.) pohrozil Iránu ďalšími vojenskými krokmi, ak Teherán nepristúpi na dohodu s Washingtonom. Konflikt sa podľa neho skončí veľmi skoro – buď uzavretím dohody alebo zásahom Spojených štátov.

Predseda iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí v pondelok vyhlásil, že o situácii na Blízkom východe telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rezáí sa šéfovi Kremľa poďakoval za „jasný postoj“, napísala ruská agentúra TASS. Obe strany sa tiež dohodli na pokračovaní „strategickej spolupráce“. (TASR, AFP)

Urobili tak v súvislosti s informáciami o možných diverzných a sabotážnych akciách v tejto oblasti.

Zriadili tiež štáb koordinujúci operáciu polície, armády, pohraničnej stráže a špeciálnych služieb vo Varmsko-mazurskom a Podleskom vojvodstve, oznámil v pondelok (2. 11.) hlavný veliteľ polície Marek Boroň. Informuje o tom agentúra PAP.

Ako uviedla stanica RMF FM, poľské orgány minulý týždeň dostali varovania od vojenskej rozviedky a spravodajských služieb spojencov o možných diverzných akciách na hranici s Ruskom, vrátane pokusov o jej prekročenie ozbrojenými skupinami.

Podľa Boroňa má operácia preventívny charakter. Do akcie sa zapojili aj policajné riaditeľstvá v Olštýne a Bialystoku. Na pohraničie boli vyslané policajné posily z viacerých vojvodstiev, vrátane príslušníkov protiteroristických jednotiek. (TASR, PAP)

Na jeho uskutočnenie je potrebných desať sudcov, sudkyňa však má za sebou len sedem z 15 zvolených sudcov.

Na rovnaký deň je zvolané aj zasadnutie Najvyššieho súdu. Jeho predseda Zbigniew Kapiňski piatkový zásah polície na Ústavnom súde (TK) kritizoval ako protizákonný.

Zasadnutie TK má rozhodnúť okrem iného o otázkach súvisiacich s disciplinárnymi konaniami voči predsedovi TK Bogdanovi Šwieczkowskému a podpredsedovi Bartlomiejovi Sochaňskému. Informovala o tom v pondelok Korwinová-Piotrowská, ktorá v piatok vydala rozhodnutie pozastavujúce výkon povinností zmienených sudcov. Časť sudcov zvolená súčasnou vládnou koalíciou ju uznala za zastupujúcu predsedníčku. Na terén súdu následne vstúpila polícia.

Sudcovia, voči ktorým vydala rozhodnutie o pozastavení ich činnosti, sa podľa nej na zhromaždení zúčastniť nemôžu. Zúčastniť sa nemôže ani sudca Jaroslaw Wyrembak, ktorý bol podľa nej nesprávne vymenovaný. „Jeho účasť na zasadnutí zhromaždenia môže ohroziť uznesenie, ktoré bude prijaté,“ uviedla a poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2021, podľa ktorého bol TK chybne obsadený. (PAP, Rádio ZET, Rzeczpospolita, TASR)

To predstavuje oproti prechádzajúcim dvom rokom nárast o 20 percent.

V pondelok to vo svojej správe uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) a nárast pripisuje situácii v regiónoch zmietaných vojnou, predovšetkým na území Palestíny.

V roku 2024 bolo vo svete zabitých 92 novinárov a vlani 97, uviedla UNESCO v najnovšom vydaní správy o bezpečnosti novinárov a beztrestnosti v súvislosti so zločinmi proti nim. V krajinách vo vojne ich bolo zabitých 127 (67 percent).

Potvrdzuje to rastúci trend od roku 2023 a do veľkej miery súvisí s využívaním dronov, ktorým sa pripisuje viac než štvrtinu všetkých úmrtí.

Vo vojnových oblastiach narástol počet novinárov zabitých „v skupinách“, čo by mohlo naznačovať „zámerné útoky“. Podľa zástupkyne generálneho riaditeľa UNESCO pre komunikáciu a informácie Marije Gabrielovej sa to dá klasifikovať ako vojnový zločin.

„Za 20 rokov od začiatku systematického monitorovania v roku 2006 zaznamenalo UNESCO 1641 prípadov zabitia novinárov, pracovníkov médií a tvorcov obsahu na sociálnych sieťach. V priemere došlo k jednému zabitiu každé štyri dni,“ uvádza správa.

Najviac zabitých (97) bolo v rokoch 2024 a 2025 v krajinách arabského sveta, z toho v Palestíne 30. Nasledujú regióny Latinskej Ameriky a Karibiku s 37 prípadmi (14 v 2024 a 23 v 2025) a Ázia a Pacifik s 34 prípadmi (21 a 13), v strednej a východnej Európe 14 (päť a deväť).

V regiónoch bez konfliktov klesol počet zabití na najnižšiu úroveň za posledných 18 rokov a za dva roky to bolo 62 prípadov. Počet zabitých žien novinárok ostal v absolútnych číslach rovnaký (14).

Až 93 percent novinárov bolo podľa UNESCO zabitých v ich domovských krajinách. „Miestni novinári, ktorí sa venujú ozbrojeným konfliktom, korupcii, politike a kriminalite, zostávajú jednoznačne tou najzraniteľnejšou skupinou,“ uvádza správa. (EFE, TASR)

Kontroluje ich Moskva.

Vyjadrenie prišlo v nadväznosti na minulotýždňové dočasné prímerie pre mesto a široké okolie v Chersonskej oblasti.

Lantratovová pripomenula, že na humanitárnej operácii spolupracovala s ukrajinským ombudsmanom Dmytrom Lubincom a tiež v koordinácii s prvou dámou USA Melaniou Trumpovou.

„S Dmytrom Lubincom sme sa dohodli, že budeme pokračovať v práci na pravidelných humanitárnych akciách. Aljoški (po ukrajinsky Olešky – pozn. TASR) by sa mali stať prvým krokom. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti frontovej línie, potrebujú neustálu podporu. Budeme sa usilovať o to, aby k nim pomoc prichádzala pravidelne,“ napísala ruská ombudsmanka na svojom kanáli v aplikácii Max.

Ukrajina doposiaľ nezávisle nepotvrdila, že humanitárna pomoc bude pokračovať a podrobnosti o budúcich dodávkach zostávajú nejasné.

Lokálne prímerie, ktoré platilo od rána 27. októbra do večera 1. novembra, prebiehalo podľa ukrajinských a ruských predstaviteľov bez narušení. Umožnilo odmínovanie ciest, dodanie potravín, liekov a ďalších zásob do mesta. Z Olešiek zároveň evakuovali na Ukrajinu viac ako 500 obyvateľov. Úrady okrem toho evakuovali aj niektoré osoby do Ruska, avšak veľa obyvateľov sa rozhodlo zostať. (Interfax, Sky News, TASR)

Pri požiari tam na Nový rok zahynulo 41 ľudí.

Podľa prokuratúry katastrofu spôsobili prskavky alebo iná zábavná pyrotechnika, pripevnená k fľašiam šampanského. Pravdepodobne ich návštevníci baru držali tesne pri strope, čo zapálilo izoláciu a bar takmer okamžite úplne pohltili plamene. Zahynulo 41 ľudí a desiatky hospitalizovali s ťažkými popáleninami.

V prípade je obvinených 17 osôb vrátane súčasných či bývalých miestnych úradov. Sú medzi nimi aj francúzski majitelia baru Le Constellation Jacques Moretti a jeho manželka Jessica pre podozrenia zo zabitia z nedbanlivosti, ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a podpaľačstva, ale aj falšovania dokumentov.

Obaja mali byť vypočutí v pondelok. Prokuratúra sa rozhodla Morettiovú nevypočuť, pretože psychológ vyjadril obavy vzhľadom na jej „veľmi krehký psychický stav“ a pre riziká spojené s „priamou konfrontáciou“ s jej manželom. Jacques Moretti je od augusta vo vyšetrovacej väzbe na základe obvinení z domáceho násilia voči manželke.

Do areálu Energypolis v Sione, kde prebiehalo vypočúvanie, prišlo aj niekoľko ťažko popálených obetí a príbuzných tých, ktorí zahynuli. Laetitia Brodard-Sitreová mala na saku pripnuté dve fotografie – jej 16-ročného syna Arthura a druhá jeho hrob pokrytý kvetmi. Vyjadrila nádej, že Jacques Moretti bude mať „menej výpadkov pamäti ako na poslednom pojednávaní“ v júni a že „prevezme zodpovednosť za svoje činy“.

„Sme tu kvôli našim deťom,“ povedala Astrid Panineová, ktorej dcéra Cyane pracovala ako čašníčka v bare, kde zahynula. „Som tu kvôli všetkým obetiam a všetkým zraneným… Niektorí nesmierne trpia, prišli o prsty, uši, prišli o všetko,“ uviedla. (AFP, TASR)

Bol účastník protikomunistického odboja a syn generála Jozefa Mašína, ktorý za protektorátu bojoval v domácom odboji proti nacistom.

Na facebooku to dnes uviedla Pamäť národa.

„Odišiel posledný z trojice, ktorá sa prestrieľala na Západ,“ uviedla organizácia k úmrtiu Jozefa Mašína, ktorý spolu svojím bratom Ctiradom a Milanom Paumerom za dramatických okolností ušiel na začiatku 50. rokov z Československa na Západ. (ČTK)

Oznámil to maďarský minister obrany Romulusz Ruszin-Szendi.

Posádka civilného lietadla dostala varovanie pred možnou bombou.

Lietadlo Wizz Air sa kvôli tomu odklonilo od pôvodnej trasy a požiadalo o povolenie pristáť v Budapešti. Maďarské letectvo dostalo príkaz, aby okamžite vzlietli jeho bojové lietadlá. Počas niekoľkých minút odštartoval jeden z maďarských gripeňov a lietadlo sprevádzal do Budapešti. Potom sa vrátil na základňu v Kecskeméte v strednom Maďarsku a ďalšie opatrenia už podnikla polícia, uviedol minister obrany bez ďalších podrobností. (MTI, ČTK)