Svet

Ide o subjekty, ktoré sú podľa Bruselu prevažne spojené s ruskou armádou a zbrojárskym priemyslom.

Rozšírenie má byť formálne schválené Radou EÚ v pondelok. Návrh diplomatickej služby EÚ – Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) – zahŕňa najväčší počet fyzických a právnických osôb, ktoré sa majú v rámci jedného balíka dostať na sankčný zoznam od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Približne 1570 dotknutých subjektov je podľa EÚ napojených na ruské vojensko-priemyselné odvetvie.

Viac ako polovica z nich sa zameriava na výrobu rakiet. Pri zvyšných 77 subjektoch ide o osoby z Ruskom okupovaných ukrajinských oblastí, ktoré boli zvolené do ruskej Štátnej dumy v nedávnych parlamentných voľbách, napísal na sieti X redaktor Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Rikard Jozwiak.

Po zhode na úrovni veľvyslancov bude návrh v pondelok zaslaný ministrom zahraničných vecí krajín EÚ na konečné schválenie. Do platnosti by mal podľa očakávaní vstúpiť do konca budúceho týždňa.
Zaradenie na sankčný zoznam vedie k zákazu cestovania do EÚ, obchodovania s ňou a tiež k zmrazeniu majetku.

V septembri členské krajiny EÚ definitívne schválili predĺženie sankcií voči približne tritisíc ruským a bieloruským osobám a subjektom o 36 mesiacov. Dovtedy sa spravidla obnovovali každých šesť mesiacov.

Bezprecedentné predĺženie platnosti prešlo výmenou za to, že zo sankčného zoznamu boli vyradené tri osoby a jeden subjekt, okrem iných rusko-uzbecký miliardár Ališer Usmanov a rusko-izraelský miliardár Michail Fridman, za čo lobovalo aj Slovensko. (TASR, AFP)

Zároveň odsúdili terorizmus.

Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej je nutné dôrazne odmietnuť všetky formy antisemitizmu v Európe.

„Útoky zo 7. októbra (2023, pozn. TASR) boli barbarským teroristickým činom. Dnes stojíme pri Izraeli a spomíname na každý život vzatý a zničený rukami teroristov z Hamasu,“ napísala Kallasová na sieti X.

Poukázala na potrebu odmietnuť antisemitizmus v Európe, pričom židovské komunity podľa nej musia byť schopné žiť otvorene, bezpečne a bez strachu. Dodala, že Hamas spôsobil izraelskému ľudu neopísateľné utrpenie a zanechal za sebou spúšť. Militantné hnutie sa podľa jej slov musí odzbrojiť a mierový plan pre Gazu sa musí posunúť.

Obete útoku zo 7. októbra 2023 si na X pripomenula aj šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

„EÚ stojí pri tých, ktorých životy sa v ten deň navždy zmenili. Neopísateľné krutosti a teror zo 7. októbra sa už nikdy nesmie zopakovať. EÚ ostáva pripravená pomôcť zmeniť súčasné krehké prímerie na trvalý mier založený na dvojštátnom riešení,“ uviedla.

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová na X napísala, že uplynuli tri roky od „toho osudného rána keď teroristi Hamasu zmasakrovali“ 1195 ľudí v Izraeli a odvliekli 251 ľudí vrátane detí a starších osôb ako rukojemníkov.

„Na niektoré dni sa nedá zabudnúť. Jazvy sú pre mnohých stále čerstvé,“ tvrdí Metsolová. EP si podľa nej pripomína obete tohto dňa a opätovne sa zaväzuje k boju proti terorizmu, hľadaniu cesty k mieru a k zintenzívneniu úsilia o odstránenie odvekého zla antisemitizmu.

Európska únia bude podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu vždy brániť právo Izraela na existenciu v mieri a bezpečnosti. „Riešenie založené na existencii dvoch štátov zostáva jedinou možnou cestou k spravodlivému a trvalému mieru na Blízkom východe,“ napísal na X. (TASR)

Zranil najmenej sedem ľudí, z toho dvoch ťažko.

Informuje o tom rozhlasová stanica RMF FM. Polícia zadržala 19-ročného útočníka. Medzi zranenými sú žiaci školy a jedna učiteľka. (ČTK)

Spočiatku hlásili štyroch mŕtvych.

Záchranári z trosiek vytiahli okrem iného telá troch detí, napísal na sociálnej sieti šéf regionálnej správy Vjačeslav Čaus, podľa ktorého bolo zranených päťdesiat ľudí.

Ruské vojská podnikli „jeden z najodpornejších útokov“ na Ukrajinu práve v deň dnešných narodenín ruského vodcu Vladimíra Putina, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (ČTK)

Uviedol to americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je na návšteve Grécka.

„Hormuzský prieliv je otvorený. V súčasnosti ním prechádza takmer rovnaké množstvo ropy ako pred začiatkom tohto konfliktu. Takže nad prielivom úplne stratili kontrolu,“ povedal Rubio v súvilosti s blokovaním Hormuzu Teheránom.

Ako ďalej tvrdil, v dôsledku „ochromujúcich“ amerických sankcií sa iránska ekonomika „blíži k bodu, v akom sa ocitlo len málo krajín na svete“. Každý dolár, ktorý dostanú „radikálni šiitskí duchovní“, je podľa šéfa rezortu diplomacie USA minutý na libanonské militantné hnutie Hizballáh a palestínsky Hamas.

„Irán jednoducho nemôže mať jadrovú zbraň, bodka, koniec príbehu,“ vyhlásil ďalej Rubio. „A všetko, na čo pristúpia a čo by bolo pre Spojené štáty akceptovateľné, musí zaručovať, že Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň,“ dodal.

To, o čo sa Teherán „pokúšal, bolo vybudovať takú masívnu konvenčnú kapacitu, že by sa stali nedotknuteľnými,“ dodal Rubio.

Spolu so svojím gréckym rezortným partnerom Jorgosom Gerapetritisom vyhlásil, že Atény a Washington plánujú ďalej rozširovať svoju strategickú spoluprácu. „Spojenectvo s Gréckom je pre USA zdrojom stability v nestabilnom svete,“ povedal Rubio.

Grécko je podľa Rubia obzvlášť vystavené hrozbám, ktoré predstavuje masová migrácia a obchodovanie s ľuďmi, cituje agentúra Reuters.

„V rámci nášho úsilia bojovať proti týmto spoločným hrozbám pre naše národy s hrdosťou oznamujeme nové memorandum o porozumení, ktorým sa zakladá spoločný bezpečnostný program na posilnenie výmeny informácií v oblasti boja proti terorizmu,“ dodal.

Atény chcú nakúpiť ďalšie americké zbrane a vybavenie, vrátane systémov sebaobrany pre 20 objednaných stíhačiek F-35, pripomína agentúra DPA.

Rubio sa v Grécku stretne aj s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom. Témami rozhovorov budú situácia na Blízkom východe, vo východnom Stredomorí a vojna na Ukrajine. Minister zahraničných vecí USA neskôr odcestuje do Portugalska. (TASR, DPA

Hladiny riek v niektorých regiónoch stále stúpajú.

Niekoľko dní trvajúce výdatné dažde zaplavili koncom septembra časti hlavného mesta Bangkok, hoci voda už z veľkej časti opadla.

Situácia zostáva naďalej kritická vo východnej časti krajiny v provincii Prachin Buri, kde podľa Úradu pre prevenciu a zmierňovanie následkov katastrof zahynulo 19 ľudí.

Rozvodnené rieky zaplavili domy v siedmich okresoch provincie a postihli viac ako 180-tisíc ľudí, uviedol úrad, pričom spresnil, že povodne pretrvávajú v celkove 27 zo 77 thajských provincií.

V samotnom Bangkoku od 16. septembra zahynuli štyria ľudia. Koncom septembra tam v priebehu niekoľkých dní spadlo množstvo zrážok zodpovedajúce mesačnému úhrnu, čo viedlo k vyhláseniu stavu katastrofy v celom meste.

V súčasnosti prebieha v metropole rozsiahle upratovanie a odstraňovanie následkov záplav, pretože Bangkok sa pripravuje na zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, ktoré sa začínajú na budúci týždeň.

Premiér Anutin Čánvirakul, vláda ktorého čelí kritike za prístup k povodniam, nariadil v pondelok úradom, aby prijali opatrenia na zvládnutie povodňovej situácie a zabezpečenie dopravy s cieľom predísť narušeniu priebehu spomínaných zasadnutí. (TASR, AFP)

Cenu získali „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“.

Oznámila to v stredu švédska Kráľovská akadémia vied. Objavy týchto dvoch vedcov priniesli chemikom nové možnosti pri riadení chemických reakcií a sú významné najmä pri vývoji a výrobe liečiv, ale aj pri produkcii aróm, vôní, poľnohospodárskych chemikálií a nových materiálov.

Niektoré chemické reakcie vytvárajú dve molekuly, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi. Ide o takzvané enantioméry.

Chemici už desaťročia vedeli, že teoreticky je možné navrhnúť reakcie, pri ktorých vznikne prednostne iba jeden z nich, v praxi však bolo dosiahnutie takéhoto výsledku mimoriadne náročné.

Objavy Kagana a Soaia pomohli vyriešiť tento problém. Kagan v roku 1986 objavil nelineárne efekty, ktoré umožňujú zosilniť tvorbu jedného z dvoch zrkadlových variantov molekuly.

Ukázal, že množstvo jedného enantioméru v konečnom produkte nemusí priamo zodpovedať jeho zastúpeniu v katalyzátore. Tento poznatok sa stal významným nástrojom pri navrhovaní asymetrických chemických reakcií.

Kaganov objav nadviazal na dlhodobé úsilie chemikov pochopiť, prečo živé organizmy využívajú takmer výlučne iba jednu z dvoch možných zrkadlových podôb niektorých molekúl. Tento jav sa označuje ako homochiralita.

Aminokyseliny a cukry, ktoré tvoria základné stavebné prvky života, sa totiž môžu vyskytovať v dvoch zrkadlovo obrátených podobách, pričom život využíva spravidla iba jednu z nich.

Na Kaganov výskum nadviazal japonský chemik Kenso Soai. V 90. rokoch začal skúmať, či by bolo možné vytvoriť chemickú reakciu, v ktorej by sa katalyzátor vytváral priamo počas reakcie a zároveň by podporoval tvorbu vlastnej zrkadlovej podoby. Takýto proces sa označuje ako autokatalýza.

V roku 2003 predstavil takzvanú Soaiovu reakciu, v ktorej sa vytvorený enantiomér podieľal na tvorbe ďalších molekúl rovnakej podoby.

Podarilo sa mu z pôvodne takmer symetrickej zmesi vytvoriť produkt s výraznou prevahou jediného enantioméru, pričom jeho konečný podiel mohol dosiahnuť až 99,99 percenta.

Objavy tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za chémiu pomôžu odborníkom účinnejšie získavať čo najčistejšie enantioméry požadovaných látok.

Tento postup je dôležitý vo farmaceutickom priemysle. Niektoré liečivá totiž existujú v dvoch zrkadlových podobách, pričom jedna môže mať požadovaný terapeutický účinok, zatiaľ čo druhá môže byť menej účinná alebo spôsobovať nežiaduce účinky. (TASR)

Aktualizované o 12.42 h.

Eurokomisia začala proti Maďarsku právne konanie vo veci zdaňovania štátnych cenných papierov.

Informoval o tom server index.hu. Podľa Bruselu môže byť porušením práva EÚ skutočnosť, že výnosy z určitých maďarských štátnych dlhopisov sú oslobodené od dane, zatiaľ čo maďarskí investori musia platiť daň z obdobných cenných papierov z iných členských krajín EÚ.

Toto zvýhodnenie môže podľa EK odradiť maďarských investorov od investovania do štátnych cenných papierov iných štátov EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, a preto môže narušiť voľný pohyb kapitálu.

Nateraz zostáva nejasné, aký vplyv bude mať toto konanie na už vydané maďarské štátne dlhopisy a akým smerom sa v dôsledku neho zmení maďarská legislatíva, píše index.hu. (TASR)

Z toho bolo 65-tisíc v Pásme Gazy, 28-tisíc v Libanone a Sýrii, 4 500 v Iráne a 80 v Jemene.

Informovali o tom izraelské médiá s odvolaním sa na armádu. Pri útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 prišlo o život vyše 1 200 ľudí a 251 ďalších militanti uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

Podľa izraelských údajov vtrhlo vtedy do Izraela približne šesťtisíc teroristov z islamistického hnutia Hamas a iných extrémistických skupín.

Vo vojne, ktorá nasledovala po tomto útoku, bolo podľa údajov zdravotníckeho úradu v Pásme Gazy, ktorý kontroluje Hamas, zabitých viac ako 74 200 Palestínčanov. Počas uplynulých troch rokov zahynulo 970 izraelských vojakov, uviedla DPA.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac v pondelok oznámil, že zo šesťtisíc spomínaných teroristov bolo doteraz zabitých štyritisíc. Podľa jeho slov armáda dostala príkaz prenasledovať a zabiť aj zostávajúcich dvetisíc. (TASR, DPA)

Stovky metrov od miesta incidentu pritom stáli izraelskí vojaci.

Fotografa museli hospitalizovať. Fotograf sa spolu s ďalším kolegom nachádzal na severe okupovaného územia, keď zbadali izraelského vojaka ako zadržiava muža v čase zberu olív.

K novinárom AFP zrazu smerovala štvorkolka, z ktorej začal muž strieľať ostrými nábojmi, pričom jeden z Palestínčanov padol na zem. Palestínsky Červený polmesiac uviedol, že tohto muža hospitalizovali so strelným poranením chodidla.

Najmenej šesť ďalších ľudí sa následne rozbehlo smerom k novinárom AFP, pričom strieľali z pušiek. Keď sa fotograf snažil nastúpiť do auta s novinárskym označením „PRESS“, dvaja muži naň vyskočili a opakovane ho bili pažbami pušiek.

Druhý novinár uviedol, že v čase útoku stála približne 500 metrov od nich skupina najmenej 12 izraelských vojakov. Poznamenal, že muž, ktorý vystrelil ako prvý, mal na sebe odev a topánky, ktoré bežne nosia vojaci.

Svedkovia, rodina a kolegovia 58-ročného napadnutého fotografa, ktorý skončil v nemocnici uviedli, že utrpel pomliaždeniny na hlave.

Riaditeľ agentúry AFP pre globálne spravodajstvo Phil Chetwynd odsúdil tento útok a žiada jeho dôkladné vyšetrenie. „Je neprijateľné, aby boli novinári zbití a okrádaní ozbrojenými osadníkmi priamo pred očami izraelských jednotiek, ktoré sa ani nepokúsili zasiahnuť,“ uviedol.

„Hlboké znepokojenie“ z tohto incidentu vyjadrila aj Asociácia zahraničnej tlače, ktorá zastupuje medzinárodné médiá v Izraeli a na palestínskych územiach. Tvrdí, že izraelské orgány musia vyšetriť, prečo vojaci, ktorí boli prítomní pri útoku, nezasiahli.

„Tento útok je zjavným pokusom o zastrašenie tlače a zabránenie objektívnemu spravodajstvu zo Západného brehu. Medzinárodné médiá majú zodpovednosť hovoriť o všetkých stranách príbehu a nenechajú sa odradiť fyzickými útokmi ani vyhrážkami,“ uviedla organizácia.

K napadnutiu došlo v čase zhoršujúcej sa vlny násilia izraelských osadníkov na tomto okupovanom území. Každý rok osadníci napádajú palestínskych poľnohospodárov v čase zberu olív – dôležitej záchrane sužovanej palestínskej ekonomiky – a to takmer bez akýchkoľvek právnych dôsledkov.

The Guardian však konštatuje, že súčasnú sezónu zberu olív sprevádza obzvlášť silná vlna násilia, ktorú britský denník dáva do súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Izraeli.

Denník tiež pripomína, že podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Izrael bol v roku 2025 zodpovedný za najviac úmrtí novinárov, pričom v Libanone a v Pásme Gazy zahynulo pri izraelských útokoch minimálne 225 novinárov. (TASR, AFP, The Guardian)