Svet

Ide o misiu, ktorá by mala byť prvou obojsmernou cestou do tejto oblasti Marsu.

Sonda MMX (Martian Moons eXploration), ktorá vznikla v rámci spolupráce medzi americkými a európskymi vesmírnymi agentúrami, ako aj mnohými univerzitami a technologickými spoločnosťami, by mohla pomôcť pripraviť pôdu pre prípadný výskum Marsu ľuďmi.

Raketa strednej nosnosti H3 so sondou MMX má odštartovať z kozmodrómu Tanegašima v utorok o 4.41 h miestneho času (21.41 h SELČ v pondelok), oznámila japonská vesmírna agentúra JAXA.

Sonda dorazí do blízkosti Marsu približne v auguste budúceho roka. Bude obiehať okolo jedného z jeho mesiacov, Fobosa, následne naň pristane a počas trojročnej prevádzky zozbiera z povrchu aspoň desať gramov materiálu. Rover s názvom Idefix najskôr vykoná pozorovania povrchu s cieľom zaistiť bezpečné pristátie.

JAXA uviedla, že misia bude skúmať i možnosť využitia Fobosa ako „prírodnej vesmírnej stanice“ stanovením požiadaviek na spiatočný let na Mars, čo je „nevyhnutné pre pilotované prieskumy Marsu“ v budúcnosti. Sonda bude pred návratom na Zem pozorovať aj Deimos, druhý mesiac Marsu, hoci na ňom nepristane.

JAXA dúfa, že táto misia odhalí, ako vznikol Mars a jeho dva mesiace, čo je kľúčová informácia aj pre objasnenie zrodu slnečnej sústavy. Jedna z teórií o pôvode marťanských mesiacov – hypotéza o „obrovskom náraze“ – hovorí, že vznikli po zrážke nebeského telesa s Marsom. Hypotéza o „zachytení“ naopak predpokladá, že mesiace sú asteroidy pritiahnuté gravitáciou Marsu.

„Zistenie, ktorá teória je správna, pomôže objasniť, ako mohlo na terestriálnych planétach vzniknúť prostredie vhodné pre život,“ uviedla JAXA s odkazom na štyri skalnaté planéty najbližšie k Slnku – Merkúr, Venušu, Zem a Mars.

Sonda MMX je projekt realizovaný v spolupráci s francúzskym Národným centrom pre vesmírne štúdie (CNES), Nemeckým centrom pre letectvo a kozmonautiku (DLR), americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a približne 20 univerzitami a technologickými spoločnosťami.

Podľa vedcov z JAXA bol vývoj pristávacích nôh sondy obzvlášť náročný, keďže gravitácia na Fobose je mimoriadne slabá. Fobos obieha vo výške približne 6000 kilometrov nad povrchom Marsu. (TASR, AFP)

Išlo o jeho prvé verejné vystúpenie odvtedy, čo pred piatimi dňami absolvoval operáciu pľúc.

Pápež v nedeľu (18. 10.) odslúži z okna Apoštolského paláca modlitbu Anjel Pána a všetkým priaznivcom poďakoval za ich podporu. Podľa Reuters sa usmieval a hovoril rozhodným a zreteľným hlasom.

„Chcel by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa za mňa v týchto dňoch modlili,“ povedal 71-ročný Lev XIV. „Teraz sa budem postupne vracať k svojim povinnostiam,“ dodal.

Veriacich zhromaždených vo Vatikáne zároveň vyzval, aby odložili akékoľvek sebecké ambície a slúžili Bohu „bez kompromisov“.

Pápež v utorok absolvoval v Gemelliho nemocnici v Ríme približne 90-minútovú operáciu, počas ktorej mu lekári odstránili dolný lalok pravých pľúc. Následné vyšetrenia potvrdili, že hlava katolíckej cirkvi má adenokarcinóm pľúc – najčastejší typ rakoviny tohto orgánu.

Vatikán v piatok uviedol, že lekárske vyšetrenie pápeža naznačuje „postupné zlepšovanie“ jeho zdravotného stavu. O deň neskôr bol pápež z nemocnice prepustený. (TASR, AFP, Reuters)

Pred zatknutím si písal s dôstojníkmi Federálnej bezpečnostnej služby v domnení, že sú zástupcami Ruského dobrovoľníckeho zboru.

Vyšetrovatelia tvrdia, že Vladimir je podozrivý z korešpondencie so zástupcom teroristickej organizácie a súhlasil s presunom zbraní z jedného úkrytu do druhého. Podľa obvinenia vedel, že sú určené na pokusy o atentát proti príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní.

Príslušníci bezpečnostných služieb si s ním písali od septembra. Potom mu 15. októbra poskytli súradnice úkrytu, z ktorého mal vyzdvihnúť zbrane. Zadržali ho pri odchode z úkrytu. Podľa webu Fontanka bol mladík identifikovaný krstným menom Vladimir a mal pri sebe pištoľ Makarov. Tínedžer vinu odmieta a na súde neúspešne žiadal o domáce väzenie alebo prepustenie do starostlivosti matky.

Podľa ruského nezávislého webu Mediazona si už mnoho Rusov podobným spôsobom vyslúžilo dlhoročné tresty odňatia slobody. Často ide o výsledok provokácií FSB: online komentáre poslúžili na identifikáciu ľudí s protivojnovými názormi, potom im písali a vystupovali v prospech Ukrajincov. Výslednú korešpondenciu potom používali ako základ pre stíhanie v prípade vlastizrady. (TASR, Novaja Gazeta)

Vyhlásil to prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

„Odvtedy, čo americký prezident pred týždňom ohlásil energetické prímerie, Rusko zámerne zaútočilo na ukrajinský energetický, ropný a plynárenský sektor 76-krát,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

Najnovšie útoky podľa jeho slov Moskva podnikla aj v noci na nedeľu (18. 10.), v dôsledku ktorých zostávajú desiatky tisíc ľudí bez elektriny.

Ukrajinský prezident informoval aj o ruských útokoch na rezidenčné budovy. „Doposiaľ bolo hlásených 12 zranených osôb vrátane dvoch detí. Dvaja ľudia zahynuli,“ potvrdil Zelenskyj a pozostalým vyjadril sústrasť.

„Za uplynulý týždeň zaútočili Rusi na Ukrajinu celkovo takmer 2 700 útočnými dronmi, 1 700 leteckými bombami a 66 raketami, väčšinou balistickými,“ oznámil v príspevku.

„Amerika by si mala uvedomiť, že Rusko nepodniká žiadne recipročné kroky v reakcii na zmiernenie sankcií alebo na dohody. Je to Rusko, na ktoré musí byť vyvíjaný tlak, aby mal mier šancu,“ dodal Zelenskyj a podporovateľom Ukrajiny poďakoval. (TASR, Reuters)

Nahradí Azíza Nasírzádeho, ktorý zahynul 28. februára počas americko-izraelských útokov.

„Členovia Islamského poradného zhromaždenia dnes vyslovili dôveru Mehrdádovi Achlákímu, kandidátovi na post ministra obrany a logistiky ozbrojených síl,“ informovala štátna televízia. Podľa vládnej webovej stránky bol Achlákí „zvolený do funkcie 237 hlasmi za“ z celkového počtu 277.

„Ak získam dôveru parlamentu, zodpovednosť za ministerstvo obrany na mňa prejde v kritickej chvíli,“ uviedol Achlákí pred hlasovaním, informovala agentúra ISNA.

„Za takýchto okolností si obrana krajiny vyžaduje presné pochopenie prostredia, pochopenie logiky stojacej za vývojom udalostí, identifikáciu vplyvných trendov a pripravenosť čeliť rôznym možným budúcim scenárom,“ dodal.

Hoci Achlákí nemá žiadnu vojenskú hodnosť, na ministerstve obrany pracuje už 42 rokov, píše agentúra AFP. Od roku 2013 stojí na čele iránskej Organizácie obranného priemyslu, štátneho výrobcu zbraní.

Organizácia Spojených národov na Achlákího uvalila v roku 2007 sankcie v súvislosti s jeho údajným zapojením do činností v oblasti jadrových zbraní alebo balistických rakiet, dodáva AFP. (TASR, AFP)

Na sieti X ďalej informoval o viac ako 500 zranených policajtoch a hasičoch a značných materiálnych škodách.

V krajine protestovali stovky tisíc ľudí proti vysokým životným nákladom, na niektorých miestach sa odohrali strety s políciou, rabovanie či útoky na radnice. V Paríži zomrel jeden z protestujúcich, ktorého postihla srdcová a dychová zástava, uvádza stanice France 24 a RTL.

V samotnej metropole zatkli v súvislosti so sobotňajšími demonštráciami rekordných 855 ľudí, oznámila dnes podľa médií polícia. Zadržaných ďalej v Paríži zostáva 517 ľudí, z ktorých 346 je dospelých a 171 maloletých, uviedla prokuratúra, podľa ktorej sa táto bilancia ešte môže meniť. Polícia týchto ľudí zadržiava okrem iného pre podozrenie z prechovávania kradnutého tovaru, prípravy násilných činov alebo vandalizmu.

„Demonštrácia je základným právom. Vyvolávanie nepokojov prostredníctvom násilia a koordinovaných akcií nie,“ uviedol Nuňez, ktorý z násilností obvinil okrem iného prívržencov krajnej ľavice. Tí podľa neho napádali verejné budovy a bezpečnostné zložky.

„Následne sa k nim pridali delikventi, ktorí drancovali a demolovali obchody vo viacerých francúzskych mestách: Paríž, Marseille, Lyonu, Bordeaux, Rennes, Štrasburgu, Grenoblu, Nice, Limoges a ďalších,“ uviedol minister. Francúzsky premiér Sébastien Lecornu predtým hovoril o 1 200 zadržaných.

„Hoci presný počet poškodených či vyplienených podnikov zatiaľ nebol stanovený, rozsah zaznamenaných škôd je značný,“ uviedla parížska policajná prefektúra podľa serveru Le Figaro.

Polícia medzičasom podľa France 24 informovala o smrti jedného z účastníkov demonštrácií, táto smrť podľa nej nesúvisela so zásahom bezpečnostných zložiek ani stretmi, ktoré sa odohrali na okraji rozsiahlych protestov v metropole. RTL píše, že podľa jej informácií dotyčný podľahol náhlej srdcovej a dychovej zástave.

Požiar, ktorý spustošil historické sídlo radnice v Limoges na juhozápade krajiny, sa podarilo dostať pod kontrolu, oznámili ráno miestne úrady. „Požiar bol založený úmyselne,“ vyhlásil miestny prefekt Maurice Barate. Už skôr povedal, že budova z 19. storočia je z veľkej časti stratená, pretože sa zrútila časť strechy.

Podľa záberov z miesta sa zrútila aj radničná veža. Barate uviedol, že požiar je výsledkom „úmyselného činu vandalov“. Pri stretoch sa zamaskovaní ľudia dostali aj do budov radníc v Marseille, Lille či Angers, kde ale spôsobili menšie škody.

Francúzsko zažilo v posledných týždňoch demonštrácie stredoškolských študentov, ktorí kritizujú zlé podmienky panujúce v školách. V krajine je situácia napätá aj kvôli rastu inflácie, za ktorý môže tiež zdraženie pohonných hmôt v dôsledku vojny USA proti Iránu.

Vláda pripravuje budúcoročný rozpočet a chcela by dosiahnuť zníženie deficitu. K tomu ju tlačí okrem iného nárast výnosov francúzskych štátnych dlhopisov v posledných týždňoch. Pokles deficitu sa však zrejme nezaobíde bez škrtov niektorých výdavkov či zvýšenia daní. (ČTK, AFP)

Aktualizované 12.10 h.

This is the moment a town hall collapsed as protests sweep across France. The 140-year-old town hall in the French city of Limoges caught fire during protests in the city Read the latest on the Sky News website and app: https://t.co/oaLTf7aDbP https://t.co/3OC3eU3Hf7

— Sky News (@SkyNews) October 17, 2026

Zranenia utrpelo jedenásť osôb, niekoľko z nich previezli do nemocnice. Vodičku vzali do väzby.

Podľa údajov ruskej armády ide o jeden z najrozsiahlejších nočných útokov od začiatku vojny.

Terčom úderu sa v noci na nedeľu (18. 10.) stal Petrohrad, oznámil na platforme Telegram gubernátor mesta Alexander Beglov. Požiar podľa neho vypukol v petrohradskom ropnom termináli a v ďalších infraštruktúrnych objektoch.

O rozsiahlom útoku informoval aj gubernátor Leningradskej oblasti, ktorá sa rozkladá okolo Petrohradu, Alexander Drozdenko. Podľa neho skončila v nemocnici žena a tri deti po tom, ako na ich dom spadli trosky dronu.

Spoločnosť VK oznámila zásah dronom v jednom zo svojich dátových centier v Leningradskej oblasti, píše BBC. Firma uviedla, že jej služby zostávajú pre užívateľov funkčné, avšak monitorovací portál Sboj zaznamenal nárast sťažností užívateľov týkajúcich sa platformy VKontakte. Cieľom útoku v regióne sa podľa internetovej spoločnosti Ozon stalo aj jedno z jej logistických stredísk v Petrohrade.

Úrady v Petrohrade kvôli dronovému útoku dočasne uzavreli úsek vysokorýchlostnej cesty, ktorej súčasťou je zavesený most cez rieku Něvu, píše ďalej BBC s tým, že na telegramových kanáloch sa objavili informácie o možnom zásahu mosta, ale stanica nemohla toto tvrdenie overiť. Úrady o zásahu mosta neinformovali. (ČTK, BBC)

Trumpovo rozhodnutie o pozastavení kritizovali americkí zákonodarcovia z radov republikánov aj demokratov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v sobotu uviedol, že rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť rozsiahle sankcie a clá voči Rusku predstavuje 60-dňovú prestávku na analýzu ich vplyvu na svetovú ekonomiku. Informovala o tom v noci na nedeľu agentúra AFP.

„Prezident chce využiť toto 60-dňové obdobie na analýzu, čo by zavedenie sankcií a ciel znamenalo pre svetovú ekonomiku, ale aj pre ekonomiku USA,“ povedal Rubio. Zároveň poznamenal, že plánované hospodárske obmedzenia sa týkajú viacerých krajín, nielen Ruska.

Trump v piatok podpísal nariadenie, ktorým pozastavil uplatňovanie sankcií voči Rusku. Svoje rozhodnutie odôvodnil záujmami USA. Tento krok podľa agentúry AP vyvolal obavy, že Ukrajina zostane vystavená stupňujúcim sa ruským útokom pred blížiacou sa zimou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu (17. 10.) vyzval na podporu nových amerických sankcií proti Rusku. Rozhodnutie Washingtonu o pozastavení uplatňovania sankcií označil za poľutovaniahodné, no priamo Trumpa nekritizoval.

Uviedol, že zákon o sankciách voči Rusku a Iránu, pomenovaný po zosnulom americkom senátorovi Lindseyovi Grahamovi, mohol výrazne zvýšiť tlak na Moskvu a pomôcť ukončiť vojnu. Zároveň sa poďakoval demokratickým aj republikánskym zákonodarcom, ktorí legislatívu podporili.

Spoluautor sankčného návrhu, demokratický senátor Richard Blumenthal, Trumpov krok kritizoval s tým, že prezident sa obracia chrbtom k väčšine Američanov, Kongresu aj európskym spojencom.

Cieľom zákona bolo zvýšiť ekonomický tlak na Rusko, umožniť aj zavedenie ciel na dovoz z krajín nakupujúcich ruskú ropu či plyn a obmedziť príjmy, z ktorých Moskva financuje vojnu proti Ukrajine.

Darline Grahamová, sestra zosnulého senátora a kandidátka vo voľbách do Senátu, uviedla, že sankcie sú jedným z nástrojov na ukončenie vojny a zníženie cien energonosičov. Osobne by podľa vlastných slov uprednostnila zachovanie tlaku na Rusko, pretože ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nedôveruje.

„Je to viac než nezodpovedné,“ uviedol na sociálnej sieti X republikánsky senátor Thom Tillis, ktorý Trumpa často kritizuje a v januári opustí svoj post. Ak chce prezident skutočne znížiť ceny energií, mal by podľa Tillisa vyriešiť problém s Iránom, a nie robiť láskavosti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Výnimku kritizoval aj vplyvný republikánsky senátor Ted Cruz z Texasu, ktorý ju v televízii Fox News označil za chybu. (TASR, AP, AFP)

Starali sa o prvého pacienta s týmto ochorením v krajine. Pozitívny test mal aj ďalší človek, ktorý bol s prvým nakazeným v kontakte.

V sobotu (17. 10.) o tom informovalo kenské ministerstvo zdravotníctva, uviedla agentúra AP. Štyria noví pacienti sú v izolácii a dostávajú zdravotnú starostlivosť. Ďalší dvaja nakazení sú v stabilizovanom stave.

Úplne prvý pacient, 40-ročný Keňan, zomrel 5. októbra. Niekoľko dní predtým sa vrátil z Konžskej demokratickej republiky (KDR), kde od mája tejto epidémii podľahlo vyše 4 300 ľudí.

Nákazu spôsobuje kmeň vírusu Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba. Kenské úrady identifikovali približne 130 ľudí, ktorí prišli do kontaktu s prvým pacientom – v karanténe je 128 a zvyšných dvoch sa úrady snažia vypátrať.

Krajina zároveň sprísnila kontroly a zriadila núdzovú telefónnu linku pre ľudí, ktorí sa obávajú možného kontaktu s nakazeným alebo majú príznaky ochorenia.

Ebola je závažné infekčné ochorenie, ktoré sa šíri priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby alebo s kontaminovanými predmetmi. (TASR, AP)