Svet

Ide aj o srbského veľvyslanca na Slovensku Aleksandara Nakiča.

Oznámenia sa týkajú podozrení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, porušovania volebných práv a marenia volebného procesu.

Ako prvé sa a základe trestných oznámení zo zneužitia úradného postavenia a porušenia volebného práva začalo viesť vyšetrovanie voči Nakičovi a srbskému veľvyslancovi v USA Draganovi Šutanovacovi. Prokuratúra 20. októbra požiadala srbské ministerstvo zahraničných vecí a republikovú volebnú komisiu o poskytnutie potrebných informácií.

Následne bolo podaných ďalších 13 trestných oznámení. Zahŕňajú nové podnety voči Nakičovi a Šutanovacovi, ako aj voči srbským veľvyslancom vo Francúzsku, Rumunsku, Švajčiarsku, Bulharsku, Čiernej Hore, Austrálii, Kanade a Spojených arabských emirátoch, ktorí sa údajne dopustili trestných činov zneužitia úradného postavenia, porušenia volebného práva a marenia volebného procesu. (AFP, RTS, TASR)

Uviedli to po zverejnení prvých odhadov opoziční lídri.

Podľa prieskumov pri volebných miestnostiach viacerých izraelských televíznych staníc má opozičný blok štyroch strán mierny náskok nad súčasnou vládnou koalíciou. Netanjahu sa k odhadom ešte nevyjadril, minister zahraničia Gideon Saar má oslavy opozície za predčasné.

Podľa odhadov by opozičný blok mohol získať 52 až 53 mandátov zo 120, vládna koalícia 50 mandátov. Ani jeden blok by teda nemal v novom parlamente väčšinu. Strany zastupujúce prevažne arabských voličov by mohli získať 17 až 18 mandátov. (ČTK)

Aktualizované 22.09 h

Ukazujú to prieskumy pri volebných miestnostiach dvoch televízií.

Likud by podľa prieskumov pri volebných miestnostiach mohol mať v parlamente 24 či 25 mandátov, opozičný Jašar 21 až 22 mandátov z celkových 120.

Blok štyroch opozičných strán má ale náskok pred súčasnou vládnou koalíciou. Hlasovanie sa skončilo o 21.00 h. (ČTK)

Aktualizované 21.45 h

Pri útoku zahynulo päť ľudí, uviedlo na sociálnej sieti Južné velenie amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM).

Útok bol zameraný na „rýchločln, ktorý sa pohyboval po zavedených trasách využívaných na pašovanie drog“, uviedlo SOUTHCOM) na platforme X.

„Potvrdené spravodajské informácie odhalili aktívnu účasť tohto plavidla na pašovaní drog,“ dodalo SOUTHCOM vo svojom príspevku.

Americká armáda začala útočiť na lode podozrivé z pašovania drog začiatkom septembra 2025, pričom prezident Donald Trump vyhlásil, že USA vedú „ozbrojený konflikt“ s drogovými kartelmi v Latinskej Amerike a tieto útoky sú potrebné na obmedzenie pašovania drog do Spojených štátov a s ním spojených úmrtí na predávkovanie. Jeho vláda však predložila len málo dôkazov na podporu týchto tvrdení.

Odvtedy bolo podľa agentúry AFP pri útokoch americkej armády v Karibskom mori a vo východnom Tichom oceáne zabitých najmenej 235 ľudí.

Právni experti či ľudskoprávne organizácie však spochybňujú zákonnosť týchto zásahov a tvrdia, že by útoky mohli predstavovať mimosúdne popravy. (AFP, TASR)

Ten vedie osobitný vyslanec ruského prezidenta a vyjednávač Kirill Dmitrijev.

Zrušenie sankcií, ktoré uvalila vláda Trumpovho predchodcu Joea Bidena niekoľko dní po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, začal fond presadzovať v rámci rokovaní o svojom zapojení sa do dohody medzi Moskvou a Washingtonom o dodávkach ruskej nafty, uviedli nemenované zdroje.

Trumpova administratíva žiadosť ruskej strany posudzuje ako súčasť úsilia „o zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom a prispievanie k ukončeniu vojny“ na Ukrajine, potvrdil americký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Tento predstaviteľ podľa NYT zároveň ocenil Dmitrijeva ako „užitočného vyslanca“ pre amerických vyjednávačov. Dmitrijev pôsobí ako Putinov vyslanec pre hospodársku spoluprácu a stojí na čele snáh Kremľa presvedčiť Spojené štáty o veľkom potenciáli obchodných dohôd s Ruskom. Minulý týždeň sa tiež zúčastnil na rokovaniach o vojne na Ukrajine medzi Putinom a Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom v Petrohrade. (New York Times, TASR)

Ústredná volebná komisia zamietla žiadosť strany premiéra Benjamina Netanjahua o predĺženie hlasovania po tomto termíne.

„Vysoká celoštátna účasť vo všetkých zložkách spoločnosti odráža silné zapojenie verejnosti do demokratického procesu, preto za týchto okolností sa nepreukázala potreba predlžovať čas hlasovania,“ uvádza sa vo vyhlásení komisie.

Zároveň zdôraznila, že každý volič, ktorý príde do volebnej miestnosti do 22.00 h, bude môcť odovzdať svoj hlas, a to aj v prípade, že sa pred miestnosťou vytvorí dlhý rad.

Volebná komisia však informovala, že v židovskej štvrti v meste Hebron na Západnom brehu Jordánu sa z dôvodu výpadku elektrickej energie volebné miestnosti zatvoria až o 22.00 h miestneho času a nie o 20.00 h.

TOI poznamenáva, že podľa zákona sa volebné miestnosti, v ktorých je zapísaných menej ako 350 oprávnených voličov, zvyčajne zatvárajú o 20.00 h. (Times of Israel, TASR)

Je to viac, ako celková účasť v roku 2022. (ČTK)

O kostru Nanotyranna usilovalo šesť záujemcov, samotná dražba trvala 12 minút.

Exemplár pomenovaný podľa nálezkyne Jodi je jednou z troch relatívne kompletných kostier druhu Nanotyrannus na svete. Tyrannosaurus rex a Nanotyrannus žili vedľa seba v rovnakom geologickom období približne pred 67 miliónmi rokov. Meno kupca médiá nezverejnili.

Podľa aukčnej siene Sotheby’s ide o prvý exemplár, ktorý sa objavil na trhu od vlaňajšieho októbra, keď americkí vedci potvrdili existenciu tohto druhu dinosaura. Výsledná cena výrazne prekonala odhadovaných šesť až deväť miliónov dolárov a len tesne zaostala za aukčným rekordom za fosíliou, ktorý bol stanovený v júli pri predaji exemplára menom Gus – kostry Tyrannosaura rexa, ktorá sa vydražila za 50,1 milióna dolárov (cca 45 mil. eur).

Aukčná sieň Sotheby’s opísala Jodi ako kostru vo vynikajúcom stave a pripravenú na vystavenie s tým, že sa skladá z približne 191 kostných fosílií a má „krásne zachovalú, prakticky kompletnú lebku“.

Kostru objavila v roku 2019 v Montane farmárka Jodi Piersonová a vykopal ju Clayton Phipps, čo je komerčný paleontológ známy ako „dinosaurí kovboj“. Rovnako ako niekoľko ďalších významných fosílií, ktoré boli predtým predané v aukcii, pochádza aj Jodi zo súvrstvia Hell Creek, geologického pohrebiska rozkladajúceho sa naprieč Montanou, Wyomingom a Severnou a Južnou Dakotou. V roku 1902 tam bola nájdená jedna z prvých kostier Tyrannosaura rexa. (ČTK, CNN)

Odsúdil tak akékoľvek náboženské ospravedlňovanie vojen, ktoré zúria po celom svete.

„Svätý je iba mier,“ uviedol pápež v posolstve určenom zhromaždení predstaviteľov rôznych náboženstiev. Pápež mal pôvodne stretnutiu osobne predsedať, účasť však musel zrušiť, pretože sa zotavuje po operácii rakoviny pľúc, ktorú podstúpil 13. októbra.

Pápež pochádzajúci z USA vo svojom dnešnom posolstve odsúdil „znepokojivý návrat vojny ako nástroja medzinárodnej politiky“ aj to, že ju niektorí lídri ospravedlňujú náboženstvom.

„Práve v dnešnej dobe, poznačenej kultúrou moci, treba pestovať ducha Assisi,“ povedal Lev XIV. „Vojna nemôže byť nikdy vedená v mene Boha,“ zdôraznil. „Musíme všade obnovovať mier, nie sa pripravovať na ďalšie vojny,“ dodal pápež. (ČTK, AP)

Agentúre Reuters a stanici CNN Brasil to povedali zdroje z jeho okolia.

To, že Bolsonaro je na ceste do USA, potvrdil Reuters aj jeden americký predstaviteľ. Brazílsky najvyšší súd zakázal krátko po voľbách Bolsonarovi vycestovať do zahraničia. Predtým médiá uvádzali, že Bolsonaro zamieril do Argentíny, čo však tamojšie úrady popreli.

Bolsonaro v nedeľu (25. 10.) prehral druhé kolo volieb, v ktorom uspel doterajší ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Politik, ktorý je až do februára senátorom, čelí vyšetrovaniu v dvoch rôznych kauzách, z ktorých jedna sa týka prania špinavých peňazí a ďalšia financovania filmu o jeho otcovi a exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi.

Flávio Bolsonaro v pondelok oznámil, že mu súd zakázal vycestovať do zahraničia a že chce organizovať opozíciu proti Lulovi.

Podľa zdrojov z Bolsonarovho okolia politik opustil Brazíliu pre obavy zo zadržania. V USA žije v súčasnosti jeho brat Eduardo, ktorý v Brazílii čelí stíhaniu. Otec oboch mužov exprezident Jair Bolsonaro si v domácom väzení odpykáva dlhý trest za to, že po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022 chcel zorganizovať prevrat a zabrániť Lulovi prevziať moc.

„Platnosť pasov Flávia Bolsonara je zrušená,“ povedal agentúre AFP brazílsky policajný zdroj. Polícia Bolsonarovi v pondelok odovzdala zákaz vycestovať z krajiny a zároveň posilnila kontroly na hraniciach. Zákaz vycestovať do zahraničia vydal podľa brazílskych médií krátko po druhom kole prezidentskej voľby sudca najvyššieho súdu Alexandre de Moraes, ktorý viedol obžalobu proti Bolsonarovmu otcovi. (ČTK, Reuters)