Svet

Požiadal o prostriedky vo výške 70 miliárd eur na pokračovanie boja proti Rusku.

„Vojna bude na budúci rok stáť 155 miliárd eur a od vás potrebujeme ešte najmenej 70 miliárd eur – na obranu, zbrane a našu odolnosť,“ uviedol Zelenskyj v prejave na summite EÚ v Bruseli. Dodal, že ide o realistickú sumu a požiadal lídrov o jej zabezpečenie, čo Ukrajine pomôže podľa jeho slov zadržať Rusko.

Európska únia, ktorá je najväčším medzinárodným podporovateľom Ukrajiny, v súčasnosti vypláca tranže z pôžičky v celkovej hodnote 90 miliárd eur. Táto pomoc bola určená na pokrytie financovania do konca roka 2027. Ukrajinské úrady však varovali, že pre pretrvávajúce ruské útoky na ekonomiku krajiny budú aj tak čeliť masívnemu rozpočtovému výpadku. (AFP, TASR)

Prezident SR Peter Pellegrini to vyhlásil v piatok po skončení samitu prezidentov skupiny Arraiolos v Slovinsku.

Zároveň varoval pred vytvorením systému členských štátov dvoch kategórií, ktorý by podľa neho mohol viesť k postupnému rozpadu Únie.

„Odmietam, aby sme v zásadných otázkach, kde by už Slovensko nebolo schopné hájiť svoj národnoštátny záujem, odovzdali rozhodovaciu právomoc väčšine, ktorej by sa potom aj Slovensko a iné malé krajiny museli podriadiť,“ uviedol Pellegrini. Zdôraznil, že jednomyseľnosť pri rozhodovaní o zásadných otázkach je pre Slovensko kľúčová a Slovensko bude trvať na jej zachovaní.

Prezident zároveň upozornil, že prípadné zmeny fungovania EÚ nesmú viesť k rozdeleniu členských štátov na krajiny prvej a druhej kategórie. Takýto vývoj označil za cestu, ktorá by mohla smerovať k postupnému rozpadu Únie. (TASR)

Snímky zachytávajú hlavu katolíckej cirkvi, ako slúžia omšu v nemocnici Gemelli v Ríme.

Lekári zároveň oznámili, že výsledky potvrdzujú pokračujúce zlepšovanie jeho zdravotného stavu.

Pápež slúžil omšu v provizórnej kaplnke zriadenej v nemocnici. Podľa vatikánskeho hovorcu Mattea Bruniho ju celebroval sám. Prítomným zdravotníkom a príslušníkom vatikánskej polície podával prijímanie a preniesol kázne. V ňom poďakoval nemocničnému personálu za každodennú starostlivosť o chorých a zvlášť za starostlivosť, ktorú zdravotníci venovali jemu. (AP, ČTK)

Urobí tak do polovice novembra v rámci preventívnych bezpečnostných opatrení.

V piatok to oznámil litovský minister obrany Robertas Kaunas.

Ako dôvod tohto kroku Kaunas uviedol možný prílev utečencov z radov obyvateľov Kaliningradskej oblasti a s tým spojené riziko nelegálneho prekročenia hraníc.

Rozhodnutie Litvy súvisí so správami o možnej mobilizácii v Rusku po nedávnych parlamentných voľbách. Tieto správy vyvolávajú obavy, že Rusi v odvodovom veku, ktorí v Kaliningrade žijú, by mohli v prípade takejto mobilizácie krajinu opustiť, poznamenala nemecká agentúra.

Rezort obrany uviedol, že rozhodnutie bolo prijaté na žiadosť ministra vnútra Martynasa Katelynasa. Od začiatku októbra je na tejto hranici nasadených približne sto vojakov. (DPA, TASR)

Surgut leží asi 2 400 km od hraníc. (ČTK)

Výpadok podľa neho ohrozuje životy civilistov.

Ukrajina totiž využíva satelitný systém Starshield pri zachytávaní ruských dronov.

Ukrajina sa v posledných dňoch sťažovala na obmedzenia satelitného internetového spojenia. Priamy pokyn na spomalenie Starshieldu, čo je vojenská verzia siete Starlink spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska, vydal Biely dom. (Reuters, ČTK)

Ide o jednu z najobľúbenejších turistických destinácií Európy.

Na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva budú musieť návštevníci zaplatiť v roku 2027 v období od Veľkého piatka do polovice augusta, teda počas 72 dní, poplatok desať eur. Týka sa to turistov, ktorí do mesta zavítajú na jeden deň.

Tento rok museli jednodenní návštevníci zaplatiť poplatok počas 60 dní. Čo sa týka výšky ceny, vedenie mesta zatiaľ od výraznejšieho zvýšenia cien vstupného upustilo, pritom sa hovorilo o vstupnom vo výške 30 eur, dokonca aj o vyššej sume.

Benátky sú prvým mestom na svete, ktoré už dva roky vyberá vstupné od návštevníkov, ktorí doň zavítajú na jeden deň. Kto si rezervoval vstup minimálne tri dni vopred, zaplatil tento rok päť eur, ten kto si to nechal na poslednú chvíľu, musel zaplatiť desať eur. Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny zaplatilo poplatok viac ako 650-tisíc návštevníkov, čo prinieslo mestskej pokladnici vyše päť miliónov eur. (DPA, TASR)

Štátne médiá priniesli aj zábery z miesta incidentu.

Moskva totiž zvyčajne nezverejňuje takéto zábery, v tomto prípade však venovala väčšiu pozornosť útoku, ktorý americký prezident Donald Trump označil za „hanbu“.

Ukrajina často útočí na ropné rafinérie, pričom úrady tieto ruské údery zvyčajne opisujú iba ako zásahy proti „priemyselným podnikom“. Tamojší gubernátor však pri štvrtkovom útoku okamžite potvrdil, že ide práve o túto rafinériu, ktorá patrí medzi najväčšie v Rusku. Po prvýkrát od začiatku vojny štátna televízia zverejnila aj následky zásahu.

V krátkej reportáži ukázal kanál Rossija-24 závod v Riazani, z ktorého stúpal menší stĺp čierneho dymu. Britská agentúra uvádza, že Moskva sa snaží úder čo najviac zveličiť, keďže sa odohral štyri dni po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom. Kyjev prekvapila správa o prímerí a Moskva sa k tomu odmietla vyjadriť.

Ukrajina pozastavila údery na tri dni po Trumpovom vyhlásení, ale následne ich obnovila, keďže Rusko aj naďalej útočilo na energetickú infraštruktúru. Trump toto rozhodnutie označil za „hanbu“ a v rozhovore pre stanicu Newsmax povedal, že „nie je veľkým fanúšikom“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. (Reuters, TASR)

Išlo o najhoršie povodne za viac ako 80 rokov, uviedol turecký minister vnútra.

Podľa miestnych médií prišiel o život 14-ročný chlapec, ktorého zasiahol elektrický prúd, keď vstúpil do kaluže v parku.

Druhou obeťou je 34-ročný muž, ktorý sa pri páde na chodníku udrel hlavou o zem. Kancelária guvernéra oznámila, že telo tretej obete bolo nájdené blízko ďalšieho parku. Dnes záchranári objavili pod mostom v istanbulskej štvrti Sariyer telo 66-ročného muža, dodala AP.

„Snažíme sa zo všetkých síl pomáhať našim občanom, zároveň ale čelíme najhoršej povodňovej katastrofe od roku 1942,“ zdôraznil minister pri návšteve jednej zo zasiahnutých oblastí. Na odpratávaní trosiek a pomoci obyvateľom podľa neho pracuje približne 46-tisíc ľudí. (AP, ČTK)

Aktualizované 14.53 h

Povedal to po rokovaní na samite Európskej únie v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Od Európy cíti ukrajinská hlava štátu plnú podporu, kontinent je podľa neho veľmi zjednotený. Uviedol tiež, že narušenie vzdušného priestoru niektorých európskych krajín je testom, ako bude Európa reagovať. (ČTK)