V rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine by sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mohlo ešte pred začiatkom roka 2027 otvoriť „okno príležitosti“ na dosiahnutie pokroku. V Dubline sa má vo štvrtok stretnúť s americkými vyjednávačmi, ktorí sa vrátia z Moskvy.
„Teraz skutočne existuje príležitosť, okno príležitosti, keď všetci účastníci rokovaní naozaj chcú dosiahnuť výsledok ešte pred začiatkom roka 2027,“ povedal Zelenskyj. Vyjadril tiež nádej, že americkí predstavitelia Steve Witkoff a Jared Kushner sa po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vrátia z Moskvy s konkrétnymi návrhmi. (TASR)
Rozoberali spolu témy ako energie, letecký a obranný priemysel či situácia na Ukrajine.
Hovorili aj o ochrane mladých ľudí pred sociálnymi sieťami a negatívnych dosahoch digitálnych technológií.
Pellegrini po stretnutí vyhlásil, že Slovensko a Francúzsko spája dlhoročné priateľstvo a silné strategické partnerstvo.
„Dnes máme príležitosť posunúť našu spoluprácu ďalej, najmä v oblastiach energetiky, hospodárstva a bezpečnosti,“ skonštatoval. Prezidenti diskutovali o jadrovej energetike. Pellegrini tvrdí, že s Francúzskom je v tomto smere Slovensko na „jednej lodi“.
„Mali by sme intenzívnejšie do budúcna spolupracovať a tento záujem veľmi výrazne prejavil aj pán prezident Macron,“ poznamenal prezident SR s tým, že Francúzsko môže byť pre Slovensko napríklad partnerom pri dodávkach jadrového paliva.
Prezidenti sa zaoberali aj otázkou hľadania nového spôsobu stanovovania cien energií, ktoré by sa podľa slovenskej hlavy štátu nemali viazať na príliš drahý zemný plyn. „Pretože Slovensko naozaj nie je závislé pri výrobe elektrickej energie od plynu. A preto to pre nás považujeme za nelogické, aby táto cena bola odvíjaná od ceny plynu,“ vysvetlil Pellegrini.
Francúzsko je podľa neho silné v leteckom priemysle a má záujem dodávať niektoré komponenty aj na Slovensko. Ako spresnil, v týchto dňoch bola podpísaná zmluva o dodávkach troch ťažkých vrtuľníkov pre slovenské policajné a záchranné zložky. Tieto vrtuľníky sú od francúzskeho výrobcu a Francúzsko sa má uchádzať v tendri aj o možnú dodávku ďalších ľahších vrtuľníkov.
„Ďalšia oblasť, o ktorej sme hovorili, bola možnosť zintenzívniť spoluprácu a diskusie v oblasti obranného priemyslu. Tu prebiehajú technické rokovania na úrovni ministrov obrany Slovenska a Francúzska,“ skonštatoval prezident SR. S Macronom hovorili aj o situácii na Ukrajine a o potrebe nájsť spôsob, ako zapojiť Európsku úniu do vyjednávania.
„Sme nútení pristúpiť k tomu, aby sme čo najskôr hľadali diplomatické riešenie vojnového konfliktu. Vojenské riešenie, pokračujúc v takom stave, ako prebieha dnes, neprinesie žiadny želaný výsledok a spôsobí ešte viacej obetí a viacej škôd,“ tvrdí Pellegrini s tým, že len diplomatické urovnanie, ukončenie bojov a hľadanie riešenia bezpečnostných garancií je jediná možná cesta.
„S prezidentom som o tom hovoril, kto z európskych lídrov by mohol reprezentovať Európsku úniu, kto by mohol byť ten, koho by rešpektovali všetky strany, pretože to nemôže byť diskusia na nejakej technickej úrovni, nejakých pozorovateľov. To musí byť niekto z Európy, ktorý bude mať mandát a ktorý bude schopný niečo také posunúť dopredu,“ poznamenal Pellegrini. Francúzsko považuje za krajinu, ktorá má na aktuálnu situáciu na Ukrajine veľmi realistický pohľad. (TASR)
Emmanuel Macron a Peter Pellegrini.Foto: Guillaume Saligot/AFP/Profimedia
Uviedla to dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Štatistika WHO je aktualizovaná k 8. novembru a ukazuje, že najhoršie zasiahnutými oblasťami Jemenu v posledných mesiacoch boli provincie Láhidž a Maríb.
O intenzite bojov medzi povstaleckými Húsíami a medzinárodne uznávanou vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou, svedčí o tom, že v jednom deväťdňovom časovom úseku WHO zaznamenala vyše dvetisíc mŕtvych a zranených.
Organizácia spadajúca pod OSN tiež uviedla, že časť útokov zasiahli aj zdravotnícke zariadenia a sanitky. Svoje domovy od 1. augusta muselo opustiť už vyše 320-tisíc ľudí, len v uplynulom týždni takmer 16-tisíc. (ČTK, Al-Džazíra)
Stretne sa tam s európskymi lídrami a americkými vyjednávačmi zúčastňujúcimi sa na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.
Vo videu z príletu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti X, Zelenskyj uviedol, že vo štvrtok sa v Dubline zúčastní na 9. summite Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom sa očakáva účasť približne 50 európskych lídrov.
Stretne sa aj s americkými vyjednávačmi Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Tí po rokovaniach o vojne na Ukrajine, ktoré sa v stredu popoludní skončili v Abú Zabí, najskôr zavítali do Moskvy.
Do Dublinu Zelenskyj pricestoval z Dánska, kde v stredu, v druhý deň svojej návštevy, vystúpil s prejavom v parlamente.
Zopakoval v ňom, že od druhej svetovej vojny neuplynulo ani jedno desaťročie, počas ktorého by Moskva nezačala vojnu alebo nepoužila vojenskú silu proti inej krajine. Rusko samotné pritom nečelilo žiadnemu útoku, podotkol ukrajinský prezident.
Podľa Zelenského preto Moskve nejde o skutočné bezpečnostné záruky, ale o možnosť bez obmedzení zasahovať do záležitostí iných štátov a udržať si vplyv.
Ruský prezident Vladimir Putin si podľa Zelenského chce zachovať moc a odovzdať ďalším generáciám svoje imperiálne a v mnohých ohľadoch jednoducho fašistické názory.
Zelenskyj sa v Kodani stretol aj s predsedom dánskeho parlamentu a lídrami všetkých 12 strán, ktoré v ňom majú zastúpenie. V príspevku na Telegrame pripomenul, že dánsky parlament deň predtým jednomyseľne schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 4,8 miliardy dánskych korún (približne 643 miliónov eur). Ďalších 150 miliónov korún (asi 20 miliónov eur) vyčlenil na podporu ukrajinskej energetiky, ktorú poškodzujú ruské útoky. (TASR, AFP)
Zástupcovia krajín rokovali o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.
Obe strany sa dohodli na ďalšej hromadnej výmene zajatcov. Médiá to však napriek deklarovaným pokrokom označujú za jediný hmatateľný výsledok diskusií v Abú Zabí.
Rokovania v Abú Zabí sa v Správach venoval redaktor STVR Timotej Briak:
Do vyšetrovacej väzby pôjdu na jeden mesiac v súvislosti s kauzou nelegálneho vízového biznisu. Hovorkyňa Mestského súdu v Budapešti to potvrdila pre maďarský spravodajský portál telex.hu.
Tretiemu podozrivému tejto kauzy súd uložil dohľad probačného úradníka, dostal elektronický monitorovací náramok a štyri mesiace nesmie opustiť krajinu.
Štvrtý podozrivý bude stíhaný na slobode. Skupinu obvinených v stredu ráno eskortovali na Ústredný okresný súd v Budíne za prísnych bezpečnostných opatrení v putách. Zatknutá družka mladšieho brata maďarského premiéra si tvár zakrývala kabátom, samotný Áron Orbán sa pred novinármi neskrýval, no na ich otázky nereagoval.
Skupina je podozrivá z toho, že v roku 2024 niekoľko mesiacov organizovane pomáhala občanom Vietnamu dostať sa cez Maďarsko do západnej Európy. Podľa vyšetrovateľov obvinení zasahovali do vybavovania víz na maďarských zastupiteľských úradoch v zahraničí.
Za tieto služby inkasovali od cudzincov takzvaný náborový poplatok a získané finančné prostriedky si následne delili. Podľa doterajších zistení maďarských orgánov činných v trestnom konaní takto pomohli viac než stovke vietnamských štátnych príslušníkov.
Áron Orbán mal v tejto súvislosti osobne intervenovať aj u vládneho splnomocnenca, aby proces schvaľovania vízových žiadostí urýchlil.
„Terčom som ja, môj brat je len nástroj,“ napísal v pondelok predseda opozičného Fideszu a expremiér Viktor Orbán na Facebooku. Orbán vo svojom príspevku potvrdil zadržanie brata a zdôraznil, že v Maďarsku „neprebieha vyvodzovanie zodpovednosti, ale politické zúčtovanie s cieľom zlikvidovať politického oponenta a vybudovať systém jednej strany“. (TASR)
Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Dodalo, že Darčijev bol za veľvyslanca v USA vymenovaný v marci 2025.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nespresnila príčinu smrti Darčijeva. Uviedla len, že jeho smrť bola náhla.
Darčijev pôsobil v ruskej diplomatickej službe od roku 1992. V rokoch 2005-10 pracoval na ruskom veľvyslanectve v USA ako radca.
V rokoch 2010-14 a 2021-24 viedol na ruskom ministerstve zahraničných vecí odbor záležitostí Severnej Ameriky a bol považovaný za rozhľadeného amerikanistu. V rokoch 2014-20 bol ruským veľvyslancom v Kanade, doplnila stanica Deutsche Welle.
Začiatkom roka 2025 Darčijev viedol ruskú delegáciu na rokovaniach so Spojenými štátmi v Istanbule. V marci 2025 sa stal ruským veľvyslancom vo Washingtone. (TASR, AFP)
Vyhlásil to tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí.
„Ak Američania zaútočia na nás, neobmedzíme sa len na základne v našom okolí. Môžeme zasiahnuť aj niektoré americké vojenské základne v európskych krajinách,“ povedal Rezáí v rozhovore pre libanonskú televíziu Majádín. Krajiny, ktoré hostia americké jednotky, varoval, že každé miesto využité na útok proti Iránu sa môže stať terčom odvety.
Iránsky najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí podľa vyhlásenia, ktoré sa mu pripisuje, v októbri nariadil iránskym ozbrojeným silám pripraviť odvetu na útoky proti Iránu „bez geografických obmedzení.“
Hovorca iránskej armády neskôr uviedol, že prípadný nový konflikt by sa mohol rozšíriť aj za hranice západnej Ázie. Iránsky denník Kajhán následne vymenoval americké a aliančné zariadenia na Cypre, v Grécku, Rumunsku, Albánsku, Taliansku a Británii, ako aj spoločnú americko-britskú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne.
Nie je jasné, či má Irán dostatočné raketové kapacity na zasiahnutie všetkých avizovaných cieľov. Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) majú jeho balistické rakety dolet približne dvetisíc kilometrov, pri niektorých typoch sa odhaduje až na tritisíc kilometrov. Britský Kráľovský inštitút pre obranné a bezpečnostné štúdie (RUSI) uviedol, že útok na ciele v Británii je teoreticky možný.
Rezáí zároveň poprel, že by Teherán rokoval s Washingtonom. Správy o možnom stretnutí v Katare alebo rokovaní s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom označil za nepravdivé.
Irán podľa neho stanovil sedem podmienok na ukončenie konfliktu a Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým nebudú splnené. Medzi požiadavkami je ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Jadrový program Iránu podľa Rezáího nie je predmetom rokovaní. (TASR, AFP)
Nové reštriktívne opatrenia zasiahnu aktérov zapojených do ruského finančného systému, siete takzvanej tieňovej flotily a dezinformačných kampaní.
Ministri zahraničných vecí členských krajín Únie by mali nové sankcie formálne schváliť na pondelkovom zasadnutí. Následne budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, čím nadobudnú právnu účinnosť.
Nové reštrikcie sa budú týkať troch existujúcich sankčných režimov. Najväčšia časť spadá pod hlavný režim EÚ v reakcii na narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, v rámci ktorého už figuruje približne 4 500 osôb a subjektov. Veľvyslanci sa dohodli na zaradení ďalších 113 osôb a subjektov vrátane 50 ruských bánk, spoločností pomáhajúcich ruskej tieňovej flotile, energetických firiem a ďalších predstaviteľov ruského podnikateľského prostredia.
V rámci sankčného režimu zameraného na hybridné aktivity má na zoznam pribudnúť 31 osôb a subjektov zapojených do zahraničných manipulačných a dezinformačných operácií. Podľa jedného z diplomatických zdrojov tieto opatrenia reagujú aj na pokus o dronový útok na letisku Lipsko/Halle v Nemecku, z ktorého Berlín obvinil Moskvu. Ďalšia osoba alebo subjekt pribudne aj na sankčný zoznam týkajúci sa kybernetických útokov.
Rusko opakovane odmieta, že by sa podieľalo na hybridných operáciách a sabotážach v krajinách EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO) alebo pripravovalo konfrontáciu s Alianciou. (TASR, Reuters)
