Carney zopakoval výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Rusko dohodu dodržiavalo.
Dodal, že je „nevyhnutné, aby sa okamžite zastavili všetky útoky na energetickú infraštruktúru a civilistov“.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že „Kanada bude pokračovať v maximalizácii svojho exportu ropy a nafty do Spojených štátov, ktorý dosahuje výrazne viac než milión barelov nafty denne“.
Trump predtým v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na zastavení vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru. Toto vyhlásenie prekvapilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom Rusko dohodu bezprostredne nepotvrdilo.
Vyhlásenie Donalda Trumpa o energetickom prímerí prišlo dva dni po tom, čo oznámil dočasné zmiernenie amerických sankcií na ruskú naftu. Tento krok vyvolal pobúrenie zo strany Ukrajiny a jej európskych spojencov, podľa ktorých to iba povzbudilo ruského prezidenta Vladimira Putina, pripomína AFP.
Zelenskyj neskôr v nedeľu uviedol, že Rusko po Trumpovom oznámení údajnej dohody o energetickom prímerí zaútočilo na elektráreň v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev i na ďalšie miesta na Ukrajine. (TASR, AFP)
Alžírske Generálne riaditeľstvo národnej bezpečnosti (DGSN) hovorí o medzinárodnej marockej zločineckej sieti, no nedodalo bližšie podrobnosti.
„Týchto 61 osôb, medzi ktorými bol aj bývalý vojak marockej armády, sa chystalo spáchať sabotážne činy ohrozujúce bezpečnosť a verejný poriadok,“ uviedlo DGSN. Riaditeľstvo ďalej doplnilo, že podozriví vstúpili do Alžírska po horských chodníkoch zo susedného Tuniska.
Vzťahy medzi Alžírskom a Marokom sú už roky napäté a ich spoločná pozemná hranica je uzavretá od roku 1994, pripomína AFP. V roku 2021 Alžírsko prerušilo so susednou krajinou diplomatické styky.
Jednou z tém, z ktorých spory pramenia, je otázka Západnej Sahary. Toto územie bohaté na nerastné suroviny bývalo kolóniou a neskôr provinciou Španielska, ktoré sa z neho stiahlo na základe dohody z roku 1975 s Marokom a Mauritániou. Mauritánia sa v roku 1979 nárokov na územie vzdala a väčšinu oblasti potom ovládlo Maroko.
V roku 1976 ale vyhlásila povstalecký front Polisario Saharskú arabskú demokratickú republiku (SADR), ktorá je od roku 1982 členom Africkej únie; OSN ani EÚ ju neuznávajú. Polisario v roku 1991 uzavrela prímerie s Marokom za prísľub referenda o sebaurčení, ktoré predpokladá aj rezolúcia OSN z toho istého roka.
Zatiaľ čo Rabat považuje Západnú Saharu za neoddeliteľnú súčasť svojho územia, Alžír podporuje hnutie Polisario usilujúce sa o nezávislosť tohto územia. (ČTK, AFP)
V ďalších troch referendách, ktoré majú len poradný charakter, sa však väčšina priklonila k riešeniam navrhovaným vládou v Ľubľane.
Vyplýva to z takmer úplných výsledkov, ktoré po sčítaní vyše 96 percent hlasov zverejnila štátna volebná komisia, informuje agentúra STA.
Proti novým pravidlám, ktoré zužujú okruh osôb oprávnených odvolať sa proti parlamentnému vyšetrovaniu, hlasovalo 50,5 percenta zúčastnených, kým za novelu sa vyslovilo 49,5 percenta voličov. Referendum iniciovali občianske združenia po tom, čo nová pravicová koalícia schválila legislatívu v máji ešte pred oficiálnym vymenovaním svojej vlády.
Tábor odporcov novely, do ktorého patrila aj ľavicová opozícia, niekoľko mimovládnych organizácií a odbory, tvrdil, že nový zákon by mohol vytvoriť politickú políciu. Vládna koalícia a jej partner, populistická strana Pravda, naopak argumentovali, že nové pravidlá zefektívnia prácu parlamentných vyšetrovacích výborov, píše STA.
Počet voličov hlasujúcich proti novele bol 430.729, čím prekročil hranicu 339.706 hlasov potrebných na jej odmietnutie. Vo zvyšných troch referendách sa voliči postavili na stranu vládnej koalície a kabinetu.
Najvyššiu podporu získal návrh na zavedenie pracovnej povinnosti pre poberateľov sociálnych dávok. Na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo vyplácanie sociálnych dávok pre práceschopné osoby podmienené aktívnym výkonom verejnoprospešných prác, odpovedalo „áno“ 61,2 percenta voličov. Proti bolo len 38,8 percenta.
Väčšina voličov v pomere 55,9 percenta ku 44,1 percenta sa tiež vyslovila za odobratie volebného práva občanom tretích krajín v komunálnych voľbách. Voliči tak odobrili legislatívne zmeny, ktoré vládna väčšina schválila už v júni.
Zároveň sa tesná väčšina 50,7 percenta voličov vyjadrila za zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú hlavným zdrojom financovania verejnoprávneho vysielateľa RTV Slovenija. Proti bolo 49,3 percenta hlasujúcich.
Volebná účasť dosiahla podľa takmer úplných výsledkov bezmála 53 percent, píše STA. Ide o druhú najvyššiu účasť na referende od vyhlásenia nezávislosti Slovinska – po hlasovaní z roku 2003 o vstupe krajiny do EÚ a NATO, na ktorom sa zúčastnilo vyše 60 percent oprávnených voličov. Historicky najvyššiu účasť zaznamenalo referendum o nezávislosti v roku 1990, keď k urnám prišlo viac než 93 percent voličov. (TASR, STA)
Burnham uviedol, že o tejto otázke hovoril v sobotu s ukrajinským prezidentom.
Trump predtým v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na zastavení vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru. Toto vyhlásenie prekvapilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom Rusko dohodu bezprostredne nepotvrdilo.
„Rusko počas víkendu zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru,“ napísal Burnham v príspevku.
„Ide o útok na ukrajinských civilistov, ktorý ich uvrhol do chladu a tmy. Spojené kráľovstvo dôrazne podporuje dnešnú výzvu prezidenta Trumpa na trvalé energetické prímerie, ktoré by malo začať platiť okamžite,“ dodal britský premiér.
Burnham ďalej uviedol, že o tejto otázke hovoril v sobotu s ukrajinským prezidentom. „Ukrajina je pripravená, ak Rusko zastaví svoje útoky. Toto je najlepšia cesta, ako dostať energie a palivá späť na svetové trhy,“ podotkol.
Vyhlásenie Donalda Trumpa o energetickom prímerí prišlo dva dni po tom, čo oznámil dočasné zmiernenie amerických sankcií na ruskú naftu. Tento krok vyvolal pobúrenie zo strany Ukrajiny a jej európskych spojencov, podľa ktorých to iba povzbudilo ruského prezidenta Vladimira Putina, pripomína AFP.
Zelenskyj neskôr v nedeľu uviedol, že Rusko po Trumpovom oznámení údajnej dohody o energetickom prímerí zaútočilo na elektráreň v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. „Rusi zaútočili na elektráreň v Kyjeve prostredníctvom dronu typu Šáhid,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach.
Následne podľa neho došlo k útokom na ďalšie energetické zariadenia v Charkovskej oblasti. „A toto všetko sa stalo PO TOM, čo prezident Spojených štátov vydal vyhlásenie o energetickom prímerí,“ vysvetlil.
Ukrajinský prezident pre portál Axios uviedol, že ho Trumpovo oznámenie o prímerí prekvapilo. Zdôraznil však, že ak s ním Rusko súhlasilo, Ukrajina to bude akceptovať. Neskôr vyhlásil, že Kyjev a jeho spojenci čakajú na podrobnosti o podmienkach energetického prímeria. (TASR, AFP)
Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyzvala obyvateľov pobrežia, aby zostali doma.
Hrozí ničivý vietor, nebezpečné vzdutie mora a záplavy, ktoré môžu byť smrtiace, napísala agentúra Reuters.
Simon v sobotu rýchlo zosilnel na hurikán štvrtého z piatich stupňov. Podľa správy amerického Národného strediska pre hurikány (NHC) sa dnes popoludní SELČ nachádzal asi 105 kilometrov západoseverozápadne od prístavu Manzanillo v štáte Colima a pohyboval sa rýchlosťou 11 kilometrov za hodinu k severozápadu. (ČTK)
Prekáža im, že vláda krok nekonzultovala s Kongresom ani nepredložila vysvetlenie.
Trump v piatok po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Rusko okamžite dodá na americký a svetový trh viac ako 300.000 ton nafty, v novembri ďalších 500-tisíc ton a „bezprostredne potom“ jeden milión ton.
Ďalšie tri milióny ton podľa neho Moskva dodá krátko po tom. Denná spotreba nafty v USA je asi 3,8 milióna barelov, čo je viac než 500-tisíc ton.
Štyria republikánski senátori a dvaja demokratickí senátori sa pripojili k vyhláseniu zverejnenému v nedeľu na protest proti tejto dohode. Uviedli, že vláda to nekonzultovala s Kongresom ani nepredložila žiadne vysvetlenie na odôvodnenie svojho rozhodnutia, ako to vyžaduje zákon.
„Spojené štáty by nemali poskytovať Putinovi finančnú pomoc, kým Rusko naďalej zabíja ukrajinských civilistov. Vláda musí okamžite zmeniť kurz,“ napísali republikáni Susan Collinsová, Lisa Murkowská, Thom Tillis, John Curtis a demokrati Jeanne Shaheenová a Richard Blumenthal.
Trump dohodu oznámil niekoľko týždňov po tom, čo Kongres schválil zákon, ktorý prezidentovi nariadil uvaliť výrazné clá na najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu. Cieľom tejto legislatívy je obmedziť príjmy Ruska z predaja ropy a zemného plynu, ktoré Moskva používa na financovanie vojny proti Ukrajine.
Senátori upozornili, že Kongres výslovne zakázal dovoz energie z Ruska v roku 2022, aby sa USA nepodieľali na financovaní vojny.
„Kongres sa vyjadril jasne: USA by nemali dovážať ropu z Ruska, kým Rusko neukončí svoju agresiu proti Ukrajine a neprestane s hrozbami voči našim spojencom v NATO,“ napísalo šesť senátorov vo svojom vyhlásení. „Rozhodnutie prezidenta Trumpa povoliť dovoz ruskej nafty do USA je v priamom rozpore s týmto zákonom,“ skonštatovali.
Druhý najvyšší predstaviteľ republikánov v Senáte John Barrasso však dohodu s Putinom obhajoval a v nedeľu uviedol, že Trump sa zameriava na zníženie nákladov pre spotrebiteľov, chovateľov dobytka, poľnohospodárov a vodičov nákladných vozidiel. „Prezident hľadá kompromis a musí prijímať ťažké rozhodnutia,“ povedal Barrasso.
Trump cez víkend kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a vyzval Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie.
Prezident USA totiž pred nadchádzajúcimi voľbami do Kongresu tvrdí, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie spôsobujú vysoké ceny palív, pričom odmieta, že nárast cien je aj dôsledkom konfliktu na Blízkom východe, ktorý vyvolali americké a izraelské útoky na Irán koncom februára. (TASR, AP)
Informovala o tom sudánska ľudskoprávna organizácia The Emergency Lawyers. Z útoku obvinila Egypt.
„Útok, ktorý v sobotu vykonali egyptské vojenské lietadlá, si podľa predbežných informácií vyžiadal 72 obetí medzi civilnými baníkmi, pričom stále prebiehajú snahy o zdokumentovanie a overenie počtu obetí,“ uviedla skupina, ktorá dokumentuje vojnové zločiny v Sudáne.
Egyptská armáda sa k útoku neprihlásila, avšak v tom čase podľa vlastných slov podnikala „rozsiahlu operáciu“ proti nelegálnej ťažbe zlata na svojom území.
Hranica medzi Sudánom a Egyptom je sporná, pričom obe krajiny si nárokujú tzv. Halaibský trojuholník bohatý na nerastné zdroje. Káhira je však kľúčovým spojencom sudánskej armády, ktorá vedie vojnu s polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF).
Od apríla 2023 si konflikt vyžiadal viac ako 200.000 obetí a vyvolal humanitárnu krízu, ktorá mnohých prinútila privyrábať si ťažbou zlata. Zlato je dôležitým zdrojom príjmu pre obe strany konfliktu.
Drsná horská oblasť, v ktorej sa nachádzajú bohaté ložiská nerastných surovín, sa tiahne stovky kilometrov a zahŕňa aj sporný Halaibský trojuholník. Organizácia Emergency Lawyers uviedla, že k útoku došlo na sudánskom území.
„Opakované útoky na pohraničné regióny bohaté na zlato a nerasty dokazujú snahu egyptských orgánov rozšíriť a upevniť kontrolu nad sudánskymi prírodnými zdrojmi,“ uviedla organizácia The Emergency Lawyers. (TASR, AFP)
Riziko, že sa umelá inteligencia „vymkne spod kontroly“, je ešte roky vzdialené, uviedol v nedeľu Gates. „Front, ktorý pravdepodobne najdramatickejšie pocítime v najbližšom roku, sú kybernetické útoky,“ povedal v rozhovore pre televíznu stanicu ABC.
„Teraz je dovolené odstrániť všetky ochranné prvky. Takže, keď máte zlých ľudí, žiadne ochranné prvky, tak budeme mať v priebehu najbližšieho roka, najmä v kybernetickej oblasti, veľa negatívnych prekvapení,“ konštatoval.
Spoluzakladateľ Microsoftu v nedeľnom rozhovore pre ABC odmietol myšlienku, ktorú obhajuje americký prezident Donald Trump, že samoregulácia spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou je dostatočná na to, aby svet bol v bezpečí.
„Predstava, že v prípade najnebezpečnejšej technológie, akú kedy ľudia vynašli, sú firmy jedinou kontrolou, ktorú spoločnosť má, znamená, že nerobíme dosť,“ dodal Gates. (TASR, AFP)
Prezident USA Donald Trump predtým vyhlásil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v energetike, ktoré začína platiť okamžite.
„Rusi zaútočili na elektráreň v Kyjeve prostredníctvom dronu typu Šáhid,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, pričom následne podľa neho došlo k útokom na ďalšie energetické zariadenia v Charkovskej oblasti. „A toto všetko sa stalo PO TOM, čo prezident Spojených štátov vydal vyhlásenie o energetickom prímerí,“ vysvetlil.
Trump v nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na prímerí v energetike, ktoré začína platiť okamžite. Zelenskyj vzápätí pre portál Axios uviedol, že ho Trumpovo oznámenie o prímerí prekvapilo. Zdôraznil však, že ak s ním Rusko súhlasilo, Ukrajina to bude akceptovať.
Neskôr vyhlásil, že Kyjev a jeho spojenci čakajú na podrobnosti o podmienkach energetického prímeria. Moskva zatiaľ dohodu nepotvrdila.
Rusko podľa Zelenského len za uplynulý týždeň uskutočnilo viac ako 200 útokov na ukrajinské zariadenia na výrobu a prenos elektrickej energie a ďalších 17 útokov na plynárenské a ropné zariadenia. Pri ruských úderoch zahynulo viac ako 150 ľudí a ďalších 700 sa zranilo.
„Ukrajina navrhla mnoho krokov na zmiernenie napätia. Putin mal na všetky len jednu odpoveď – ‚njet‘. Dúfame, že nakoniec povie niečo Amerike, Ukrajine a celému svetu, čo povedie k skutočnému a dôstojnému mieru,“ uviedol ukrajinský prezident. (TASR, AFP)
