Svet

Protesty sa podľa predchádzajúcich údajov uskutočnili na stovkách miest.

V rade miest zasahovala polícia so slzným plynom a vodnými delami. (ČTK, AFP)

Chce dokázať, že mu je schopné konkurovať aj vo voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu.

Rakušan to vyhlásil dnes po skončení druhého kola volieb do Senátu.

„Starostovia a nezávislí vyhrali senátne voľby. Hnutie ANO má nulu. Prijímame svoju rolu, ktorá nevychádza z teoretických úvah o tom, kto je alebo nie je lídrom opozície, ale z výsledkov volieb – či už komunálnych alebo senátnych, prvé aj druhé kolo. S pokorou prijímame to, že chceme byť hlavným vyzývateľom hnutia ANO v budúcich rokoch, chceme byť jeho vyzývateľom aj v parlamentných voľbách a chceme dokázať, rovnako ako sme to dokázali aj v senátnych voľbách, že mu sme schopní konkurovať, a to aj v regiónoch, ktoré bývali typicky jeho baštou,“ povedal Rakušan.

Dodal, že STAN si uvedomuje svoje preferencie v celoštátnych prieskumoch, a preto teraz nechce uzatvárať žiadne koalície ani viesť so žiadnym opozičným subjektom spory, ale chce sa sústrediť na seba a postupne rásť. V prieskume agentúry Median zo septembra získalo hnutie STAN 17 percent hlasov, čím sa zaradilo na druhé miesto po hnutí ANO s jeho 29,5 percentami.

Predseda ODS Martin Kupka podotkol, že klub ODS zostane v Senáte najsilnejší, čo znamená, že by aj naďalej mal byť predsedom hornej komory Miloš Vystrčil. Vyššiu volebnú účasť v porovnaní s minulými rokmi vníma ako správu súčasnej vládnej väčšine, že ľudia vnímajú dôležitosť Senátu a chcú, aby bol protipólom vláde.

„Senát zostáva poistkou demokracie, zostáva dôležitým pilierom pre to, aby sa neschvaľovali chybné zákony, aby sa darilo zároveň vytvárať protiváhu súčasnej vládnej väčšine. To je jedna z dôležitých správ dnešného dňa,“ zdôraznil na brífingu ODS.

Podľa predsedu TOP 09 Mateja Ondřeja Havla výsledky druhého kola ukázali, že nastal začiatok konca vlády hnutia ANO. Podotkol, že opozícia sa dokázala dohodnúť, hoci to bolo niekedy „bolestivé“. Opozičné stany by sa podľa neho nemali stále pomeriavať, kto má koľko percent v prieskumoch a mali by si prestať podrážať nohy.

„Sme politickí konkurenti, ale nie sme nepriatelia,“ zdôraznil s tým, že aj v týchto voľbách sa ukázalo, že sa dokážu dohodnúť. (TASR)

Ide o najnovší prípad zo série podobných incidentov, ktoré sú pravdepodobne dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu.

„Rumunskí vojenskí piloti pred niekoľkými minútami zasiahli a zostrelili dva drony nad Čiernym morom, krátko po tom, ako nelegálne vleteli na naše územie,“ uviedol minister obrany Radu Miruta na Facebooku. (TASR, AFP)

Vozidlá zahádzali kameňmi a požadovali doklady totožnosti.

Informovala o tom agentúra AFP a portál The Times of Israel (TOI). Vojenská rozhlasová stanica Galej Cahal oznámila, že vozidlá patriace diplomatom z Francúzska, Belgicka a Poľska napadli Izraelčania v obci Tajba počas zberu olív.

Stanica s odvolaním sa na svojich svedkov informovala, že do oblasti prišlo sedem maskovaných osadníkov na terénnych vozidlách, obkľúčili diplomatické vozidlá, požadovali predloženie dokladov totožnosti a rozbili okno vozidla, ktoré patrilo belgickému konzulátu.

Podľa záberov, ktoré Galej Cahal zverejnila, bolo jedno z diplomatických vozidiel zahádzané kameňmi, pričom jeho okno bolo rozbité. Jeden z diplomatov ležal na zemi. Zdroje agentúry AFP uviedli, že išlo o 78-ročného starostu francúzskej obce Aulnoye-Aymeries Bernarda Baudouxa. Podľa jedného zo zdrojov jeho stav zrejme nie je život ohrozujúci. (TASR, AFP)

Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany.

„Všetky návrhy sú v programe tejto schôdze, máme záujem ich prerokovať,“ uviedol Smer-SD v stanovisku pre TASR. Na aktuálnej 61. schôdzi by sa podľa programu mali preberať tri vetované legislatívy.

Zákon o takzvaných covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách vrátil prezident do parlamentu ešte vlani. Vetovaná novela zákona o potravinách je v NR SR od mája tohto roka. (TASR)

Najúspešnejšie bolo hnutie STAN, za ktoré celkovo zvíťazilo desať zo 14 nominovaných kandidátov.

V druhom kole sa oň uchádzalo 13 kandidátov hnutia ANO, neuspel však ani jeden z nich. Piráti stratili zastúpenie v hornej komore.

Víťazné hnutie STAN získalo dvoch senátorov už v prvom kole, do druhého postúpilo všetkých zvyšných 12. Z nich mandát následne získalo osem. Strana ODS získala sedem kresiel, pričom obhajovala päť. V senátorskom klube si tak polepší.

Výrazný neúspech zaznamenalo vládne hnutie ANO. Svojich kandidátov nominovalo v 24 volebných obvodoch, do druhého kola postúpilo 13. A hoci v niektorých obvodoch mali jeho kandidáti reálne šance, mandát sa napokon nepodarilo získať ani jednému. Stalo sa to vôbec po prvýkrát. Keďže ANO obhajovalo len jeden mandát, počet senátorov v jeho klube sa tak výrazne nezmení.

Medzi sledované volebné obvody patril napríklad Plzeň-mesto, kde kandidoval bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka za hnutie STAN. Nad súperkou z hnutia ANO zvíťazil so ziskom takmer 60 percent hlasov.

Ďalším sledovaným obvodom bol Hradec Králové, kde kandidoval bývalý minister pre európske záležitosti Martin Dvořák. Napriek tomu, že zvíťazil v prvom kole, v druhom sa mu to nepodarilo. Porazila ho opozičná protikandidátka z ODS, ktorá získala vyše 60 percent hlasov.

Najtesnejší výsledok bol v obvode Kladno, kde mandát obhajovala jediná senátorka za Pirátov Adéla Sucharda Šípová. O 723 hlasov sa jej to však nepodarilo. Jej súper získal 51,66 percenta hlasov a Piráti tým stratili svoje zastúpenie v hornej komore.

Výsledky z prvých spočítaných okrskov prišli už pätnásť minút po zatvorení volebných miestností. Volebná účasť v druhom kole dosiahla pri zrátaní viac ako 99 percent okrskov 21,12 percenta, čo je najviac od roku 2010. (TASR)

Ruské útoky totiž takmer úplne zastavili transport cez Čierne more.

Informoval o tom v sobotu (17. 10.) maďarský premiér Péter Magyar, informovala agentúra Reuters. Magyar sa so Zelenským na spoločnom rokovaní v piatok (16. 10.) dohodol na reštarte ukrajinsko-maďarských vzťahov. Pre rozhlasovú stanicu RTL uviedol, že s tranzitom ukrajinského obilia nemá problém, pokiaľ by zásielky cez Maďarsko len prechádzali do iných destinácií.

Ukrajina patrí k svetovo najväčším producentom pšenice, kukurice a slnečnicových semien, pričom približne 90 percent jej vývozu týchto plodín smeruje cez Čierne more. Ruské útoky však takmer úplne zastavili vývoz cez túto trasu.

Tranzit obilia by podľa Magyara vychádzal z riešenia, ktoré bolo navrhnuté krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. „(Zelenskyj) požiadal Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Maďarsko a všetky susedné krajiny, aby umožnili tranzit, tak ako to urobili pred tromi či štyrmi rokmi na začiatku vojny,“ doplnil.

Magyar oproti svojmu predchodcovi Viktorovi Orbánovi zaujal voči Ukrajine menej konfrontačný postoj. Napriek tomu opakovane uviedol, že Maďarsko na Ukrajinu nepošle zbrane a bude žiadať pokrok v otázke práv tamojšej etnickej maďarskej menšiny.

Magyar tiež Zelenského ubezpečil, že má jeho plnú solidaritu v súvislosti s „neľudskou ruskou agresiou“. „Počas nášho osobného stretnutia mi spomenul, že by im veľmi pomohlo, keby mohli prepravovať kukuricu do západnej Európy v uzavretých vlakoch,“ pokračoval Magyar. Odpovedal, že „pokiaľ to bude krajinou iba prechádzať, nebude v tom prekážka“. (TASR, Reuters)

Vracia sa do Vatikánu. Z auta zdravil veriacich, ktorí naňho čakali.

Lekári v utorok (13. 10.) pápežovi odobrali časť pľúc a diagnostikovali mu nádor. Operácia trvala približne 90 minút a nesprevádzali ju komplikácie.

Pápež by mal vystúpiť pred veriacimi už v nedeľu. Z okna svojho bytu v Apoštolskom paláci odrecituje spolu s veriacimi modlitbu, uviedol v sobotu Vatikán.

Otvorenou otázkou zostáva, ako prvá vážnejšia zdravotná komplikácia 71-ročného pápeža ovplyvní jeho aktivity. Podľa médií by pápež mohol odložiť novembrovú cestu do Latinskej Ameriky. Vatikán však nič také zatiaľ neoznámil.

Kardinál Pietro Parolin, ktorý je vatikánskym štátnym sekretárom, tento týždeň povedal, že správa o chorobe pápeža prišla „ako blesk z čistého neba“ a zrejme si vyžiada prehodnotenie pôsobenia pápeža. Neskôr Parolin, ktorý je druhým najvyššie postaveným mužom vo Vatikáne, dodal, že tým mienil práve predovšetkým pápežove zahraničné cesty. (ČTK)

Aktualizované o 16.02 h.

Študentské protesty podporujúce rezignáciu premiéra Ediho Ramu pokračovali už piaty deň po sebe.

Sobotný (17. 10.) protest sprevádzali aj násilnosti po tom, ako skupina zamaskovaných ľudí začala na políciu hádzať kamene, podpaľovať odpadkové koše a používať ich ako barikády s cieľom zabrániť polícii priblížiť sa. Bezpečnostné zložky v reakcii na nepokoje použili omračujúce granáty, slzný plyn a vodné delo.

Násilné demonštrácie sa v Tirane konajú od utorka (13. 10.) a odvtedy sa rozšírili aj do iných častí krajiny. Tisíce ľudí sa v uplynulých dňoch zhromaždili, aby vyjadrili protest proti Ramovej vláde a žiadali jeho odstúpenie v súvislosti so zlými podmienkami na univerzitách a vysokým školným.

Albánsky premiér navštívil miestne podniky v Tirane, ktoré boli počas demonštrácií poškodené. Pri tejto príležitosti vyhlásil, že študentov a ich právo vyjadriť nesúhlas rešpektuje. „Ich hlasy, hlasy mladých ľudí a každého občana, ktorý sa dnes zúčastnil na protestoch, musia byť a budú vypočuté s rešpektom,“ uviedol v sobotu Rama. Súčasne však zdôraznil, že „nikomu nedovolí ohroziť budúcnosť tejto krajiny“.

Premiér ešte v piatok vyzval na zachovanie pokoja a z násilných nepokojov v krajine obvinil „zahraničné sily“. Podľa údajov polície bolo doteraz zadržaných 500 protestujúcich, z ktorých 330 bolo prepustených.

Úrady evidovali aj približne 120 zranených policajtov a 45 zranených demonštrantov. Podľa Reuters je však pravdepodobné, že mnohé zranenia účastníkov protestov neboli zaznamenané. (TASR, Reuters, AFP)

Uviedol Volodymyr Zelenskyj. Tiež avizoval možné stretnutie vyjednávačov Ukrajiny a USA.

Americký prezident Donald Trump pred niekoľkými dňami oznámil, že sa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom dohodol na dodávkach nafty na americký a svetový trh. V piatok (16. 10.) šéf Bieleho domu podpísal exekutívny príkaz, ktorým pozastavuje uplatňovanie nového rozsiahleho balíka sankcií namierených proti ruskej ekonomike.

„Domnievam sa, že rušenie sankcií (voči Rusku) bude pokračovať. Dohoda o nafte je prvým krokom,“ povedal v sobotu (17. 10.) Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina. Šéf Kremľa má podľa neho z takýchto krokov radosť. „Veľmi však dúfame, že prezident Spojených štátov urobí všetko pre to, aby Putin zastavil zabíjanie, útoky na náš energetický sektor a ukončil túto vojnu,“ povedal ďalej Zelenskyj. Obmedzením možností Ukrajiny reagovať na ruské útoky sa to však podľa neho nedosiahne. „A zrušením sankcií už vôbec nie,“ poznamenal ukrajinský prezident.

O niečo skôr na sieti X Zelenskyj napísal, že americký výpadok v sankciách, poľavenie v tlaku na agresora a finančné odmeny pre Putina len šéfa Kremľa povzbudzujú k ďalším útokom. Trump piatkové pozastavenie nových sankcií, ktoré sú odkazom zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, zdôvodnil bez bližších podrobností tým, že tento krok slúži národnému záujmu USA.

Zelenskyj v sobotu podľa agentúry Reuters novinárom na platforme WhatsApp oznámil, že ukrajinskí a americkí vyjednávači by sa znovu mohli stretnúť na budúci týždeň. Ukrajinci podľa neho s americkým tímom hovorili v piatok, podrobnosti však neponúkol.

Ukrajinská delegácia rokovala s Američanmi pred týždňom v Miami, ale hovory podľa médií skončili predčasne, pretože Trump oznámil dohodu s Putinom o nákupe ruskej nafty. Dohoda podľa západných médií šokovala tak Ukrajincov, ako aj Európanov. (ČTK)