Svet

Slovensko na stretnutí nebude, oznámila hovorkyňa nemeckého ministerstva vnútra Elena Singerová.

„Cieľom Mníchovského migračného stretnutia je dosiahnuť ďalší politický pokrok pri napĺňaní spoločných cieľov mnohých členských štátov v oblasti európskej migračnej politiky: zabezpečenie silnej ochrany vonkajších hraníc, zníženie nelegálnej migrácie a efektívne vykonávanie návratov,“ ozrejmila Singerová.
Okrem Nemecka budú z členských krajín EÚ zastúpené Dánsko, Rakúsko, Holandsko, Grécko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Švédsko, Česko a Litva. Na stretnutí sa zúčastnia aj Spojené kráľovstvo, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

Schôdzka má podľa nemeckého ministerstva poskytnúť impulz pre nadchádzajúce rokovania Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 1. októbra a Európskej rady 15. a 16. októbra. Účasť Británie má diskusiu doplniť o celoeurópsky a britský pohľad, doplnila pre TASR Singerová. Na otázku, či bolo Slovensko na stretnutie pozvané, hovorkyňa bezprostredne nereagovala.

V EÚ začal 12. júna platiť Pakt o migrácii a azyle, ktorý má prispieť k účinnejšiemu riadeniu migrácie a vytvoriť spoločný európsky azylový systém. Po migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky z konca júla sa však začalo hovoriť o potrebe jeho zmien.

Ministri vnútra a ďalší predstavitelia krajín chcú v Mníchove diskutovať o možných úpravách migračného paktu. Podľa dokumentu, do ktorého nahliadol portál Euractiv.com, bude jednou z hlavných tém výzva pre Európsku komisiu, aby do polovice roka 2027 predložila legislatívny balík zameraný na zjednodušenie migračných pravidiel.

Členské štáty EÚ zároveň v lete podporili ďalšie sprísnenie pravidiel v oblasti migrácie vrátane vytvorenia tzv. návratových centier mimo EÚ. Niekoľko štátov túto možnosť už skúma a rokuje s krajinami z Afriky.

Diskusia sa zároveň odohráva v čase, keď Európska komisia pripravuje zmeny týkajúce sa Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex). Agentúra by mala pravdepodobne získať širší mandát na spoluprácu s krajinami mimo EÚ, väčšiu úlohu pri návratových operáciách a rozšírené právomoci pri monitorovaní dezinformácií šírených na sociálnych sieťach. (TASR)

Bývalý taliansky premiér zomrel v roku 2023.

„Vedomie, že letisko Milano-Malpensa Silvio Berlusconi bude každý deň vítať tisíce cestujúcich z celého sveta, ma napĺňa hrdosťou a dojatím,“ povedala najstaršia dcéra zosnulého politika Maria Elvira „Marina“ Berlusconiová. Nový názov letiska bol schválený už v roku 2024, no čelil viacerým právnym námietkam.

Letisko je druhé najväčšie v Taliansku po medzinárodnom letisku Leonarda da Vinci-Fiumicino. Primátor Giuseppe Sala sa na protest na slávnostnom otvorení nezúčastnil, keďže už skôr vyjadril nesúhlas s premenovaním letiska po Berlusconim. „Čo som mal robiť? Objaviť sa (tam) s vynúteným úsmevom?“ napísal primátor na platforme Instagram.

Berlusconi patrí ku kontroverzným osobnostiam v Taliansku, no aj v zahraničí. V rokoch 1994 až 2011 zastával funkciu premiéra štyri volebné obdobia a vo funkcii zotrval vyše deväť rokov – dlhšie ako ktorýkoľvek iný taliansky premiér od konca druhej svetovej vojny. Jeho politickú kariéru poznačilo viacero právnych sporov.

V roku 2013 usvedčili Berlusconiho z daňových únikov, čo viedlo k jeho vylúčeniu z hornej komory talianskeho parlamentu i pôvodne šesťročnému zákazu zastávať akúkoľvek volenú funkciu, ktorý mu milánsky súd v roku 2018 napokon zrušil na základe expremiérovho „dobrého správania“.

S politikom sa spája aj takzvaná aféra „bunga bunga“, ktorá sa týkala večierkov, na ktorých sa zúčastňovali aj neplnoleté dievčatá. V tomto prípade bol nakoniec oslobodený.

Berlusconiho strana Vpred Taliansko (Forza Italia – FI) je aktuálne súčasťou trojstranovej pravicovej koalície na čele s hnutím „Bratia Talianska“ premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá vládne v Taliansku od roku 2022. (TASR, DPA)

Záchranári pátrajú po ďalších nezvestných.

Obeťou je pravdepodobne americká turistka, ktorá bola spolu s manželom a ďalším párom ubytovaná v apartmáne na prvom poschodí. Nezvestných je naďalej päť ľudí. Príčinou výbuchu bol podľa úradov pravdepodobne únik plynu.

Dvojposchodová budova sa nachádzala v malej ulici priamo pod Akropolou, ktorá sa po výbuchu otriasla. Podľa miestnych médií sú medzi nezvestnými občania Británie a Grécka žijúci na druhom poschodí a štyria americkí turisti ubytovaní na prvom poschodí.

Na mieste zasahuje 30 hasičov so šiestimi vozidlami a tromi pátracími psami, uviedla ANA. Výbuch poškodil aj ďalšie okolité budovy.

Historická štvrť Plaka patrí medzi najnavštevovanejšie turistické oblasti Atén. Nachádza sa v blízkosti Hadriánovho oblúka, jednej z hlavných pamiatok z rímskeho obdobia v gréckom hlavnom meste. (TASR, AFP, ANA)

Krok prišiel niekoľko dní pred voľbami, v ktorých sa Luiz Inácio Lula da Silva uchádza o svoje štvrté funkčné obdobie.

Hazardné hry v Brazílii v posledných rokoch zaznamenali prudký rozmach a mnohých ľudí priviedli do dlhov. Prieskumy verejnej mienky zároveň ukazujú silný odpor voličov voči tomuto odvetviu, ktoré Lula označil za „chorobu“.

„V krajine už nie je možné vkladať peniaze na stránky stávkových spoločností,“ uviedol minister financií Dario Durigan, ktorý zákaz oznámil na podujatí spolu s prezidentom Lulom.
Táto iniciatíva je najnovším z radu krokov, ktoré Lula podnikol pred prvým kolom volieb, ktoré sa bude konať 4. októbra, keďže v prieskumoch vedie tesný súboj s pravicovým senátorom Flaviom Bolsonarom.

Brazílsky stávkový trh zaznamenal prudký rozmach od roku 2023, kedy bol zavedený regulačný rámec. Rozvoj trhu sprevádzala agresívna reklama v uliciach aj na internete, do ktorej sa zapojili influenceri i športové hviezdy.

Durigan uviedol, že vláda sa pokúsila toto odvetvie regulovať, no stal sa z neho problém ohrozujúci verejné zdravie, keď od rodín k legálnym stávkovým spoločnostiam smerovalo viac ako 60 miliárd realov (11 miliárd dolárov). „Spôsobuje to trápenie a hanbu. Ľudia si kvôli tomu dokonca siahajú na život. Zadlženosť domácností sa stala vážnym problémom, a to vo veľkej miere v dôsledku stávkových platforiem,“ uviedol Durigan.

Durigan uviedol, že nové reklamné zmluvy so stávkovými spoločnosťami, ktoré sú významnými sponzormi futbalových klubov v Brazílii, boli takisto okamžite zakázané, pričom platnosť súčasných zmlúv skončí po 6. októbri. Dodal, že od tohto dátumu nebude v krajine existovať žiadna stávková stránka, žiadna aplikácia ani legálne zastrešenie online stávkovania.

Trinásť z 20 futbalových klubov v najvyššej brazílskej súťaži má online stávkovú spoločnosť ako hlavného sponzora na dresoch.

„Táto zmena zasadzuje brazílskemu športu tvrdú ranu,“ vyhlásil popredný klub Flamengo ešte pred oficiálnym oznámením rozhodnutia a upozornil, že by to mohlo zasiahnuť nielen profesionálny futbal, ale aj mládežnícke akadémie, ženský futbal, olympijské športy a rôzne športové súťaže. (TASR, AFP)

Príčinou bola zrejme únava vodiča, oznámila tamojšia polícia.

Úrady bezprostredne neuviedli, kam autobus smeroval. K nehode došlo v provincii Markazí na severozápade krajiny.

Irán patrí medzi krajiny s najhoršou bezpečnosťou cestnej premávky na svete. Pri dopravných nehodách tam každoročne zahynie viac ako 17-tisíc ľudí. Odborníci vysoký počet obetí pripisujú najmä vozidlám v zlom technickom stave, častému nedodržiavaniu dopravných predpisov a nedostatočným záchranným službám.

Začiatkom septembra havarovala na západe krajiny cisterna s palivom, ktorá narazila do ďalších áut a následne explodovala. Pri nehode zahynulo 11 ľudí a ďalších sedem utrpelo zranenia. (TASR, AP)

Nepretržité dažde spôsobili v meste rozsiahle záplavy.

Toto opatrenie, ktoré dáva miestnym organizáciám právomoc prijímať potrebné kroky, prišlo po tom, ako guvernér uviedol, že od štvrtka spadlo na územie takmer 300 milimetrov zrážok.

„Voda stále stúpa. Vyjsť von je teraz ťažké. Voda mi siaha približne po pás,“ uviedla 67-ročná predavačka, ktorá býva pri kanáli severne od centra Bangkoku. „Nemôžem nikam ísť. Už dva dni mám obchod zatvorený,“ povedala pre AFP a dodala, že hoci záplavy sú v tejto oblasti časté, tentoraz je to podľa nej horšie ako to bolo pri povodniach v roku 2011.

Prší takmer nepretržite od štvrtkového popoludnia, voda zaplavuje cesty a dvíha hladinu kanálov v Bangkoku. Voda sa dostala aj do mnohých domov a reštaurácií pozdĺž kanálov.

Guvernér Bangkoku Chadchart Sittipunt uviedol, že najviac zasiahnutá bola východná časť mesta. Upozornil, že podľa predpovede majú dažde pokračovať. „Dážď neustáva a my robíme, čo môžeme. Snažíme sa vodu odčerpávať, no kanály sú plné,“ uviedol na sociálnych sieťach.

„Rizikovými oblasťami sú tie, kde ľudia žijú v blízkosti kanálov. Všetky kanály sú teraz plné,“ uviedol guvernér a vyzval obyvateľov, aby svoje autá presunuli na vyššie položené miesta. Vyzval taktiež pacientov pripútaných na lôžko, ktorí sú závislí od životne dôležitých zdravotníckych prístrojov, aby zvážili dočasný pobyt v nemocnici.

Rozsiahle záplavy v Thajsku v roku 2011 si vyžiadali životy viac ako 500 ľudí a poškodili milióny domov. (TASR, AFP)

Skupina pôsobila zo Slovenska. Píše o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý sa odvoláva na zdroje z bezpečnostných služieb.

Podľa nich plánovala aj prekazený útok na dronový závod Skyeton pri Prešove, informuje portál The Insider.

Muž a žena z Bulharska pri incidente v Mníchove vyhodili z idúceho auta na stavenisko neďaleko sídla spoločnosti Rohde & Schwarz dve zápalné zariadenia. Spoločnosť dodáva drony ukrajinským ozbrojeným silám. Požiar sa podarilo rýchlo uhasiť.

Nemecké úrady podozrivých označili za nízkopostavených nováčikov a uviedli, že rozsah spôsobených škôd zodpovedal ich amatérskemu spôsobu vykonania útoku.

Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung vyšetrovatelia spojili mníchovský útok aj pokus o útok dronom zo 4. augusta na letisku Lipsko/Halle s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Nemecké spravodajské služby sa podľa denníka domnievajú, že operácie riadi jednotka GRU pre špeciálne aktivity, ktorá si v Európe vybudovala logistickú sieť na hybridné útoky.

Podľa zdrojov majú za cieľ narúšať dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu a vyvíjať tlak na európske krajiny, aby obmedzili podporu Kyjevu. GRU údajne získava operatívcov prostredníctvom platformy Telegram a platí im v kryptomenách.

Plánovaný podpaľačský útok na výrobný závod pri Prešove prekazili príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. V prípade zadržali Lotyša a Ukrajinca na Slovensku, tretieho podozrivého zaistili nemecké orgány na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v Hamburgu.

Podľa slovenskej polície mohol útok spôsobiť rozsiahly požiar, ohroziť životy a zdravie ľudí a škodu veľkého rozsahu. V čase plánovaného útoku sa mohlo v objekte nachádzať približne 70 zamestnancov. Hodnota majetku vo výrobnej hale podľa doterajších zistení dosahuje desiatky miliónov eur.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že Francúzsko by mohlo čeliť sabotáži podobnej incidentu v Lipsku. Španielsky denník El Mundo predtým informoval, že americké spravodajské služby nedávno varovali európske vlády pred možným ruským útokom dronom proti Španielsku, Francúzsku alebo Taliansku. (TASR, The Insider)

Povolil využívanie federálnej databázy na identifikáciu osôb, ktoré pravdepodobne nie sú občanmi USA, s cieľom vyradiť ich zo zoznamov voličov.

Väčšina z deviatich sudcov Najvyššieho súdu sa priklonila k rozhodnutiu, ktoré predstavuje víťazstvo pre prezidenta Trumpa pred novembrovými voľbami do Kongresu v polovici volebného obdobia. Traja liberálni sudcovia na konzervatívne orientovanom súde vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím.

Trump už roky bezdôvodne tvrdí, že v amerických voľbách hlasuje veľké množstvo osôb, ktoré nie sú občanmi USA, a že hlasovanie poštou je náchylné na volebné podvody.

Piatkové rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušilo rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré bránilo využívaniu programu Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, známemu ako Systematické overovanie oprávnenosti cudzincov na získanie dávok (SAVE), na overovanie štátnej príslušnosti osôb vedených vo voličských zoznamoch.

V júnovom rozhodnutí proti Trumpovej administratíve nižší súd uviedol: „Štáty sa spojili s federálnou vládou, aby získali prístup k databáze a aktívne vyraďujú občanov USA zo zoznamov voličov na základe nepresných informácií.“

„Celkovo vzaté, federálna vláda vedome pošliapala práva amerických občanov na súkromie spôsobom, ktorý ohrozuje posvätné právo voliť,“ dodal nižší súd.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že federálna vláda „má povinnosť reagovať na žiadosti štátnych a miestnych volebných úradníkov, ktorí chcú overiť štátne občianstvo voličov“. Rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré blokuje využívanie programu SAVE, „bráni federálnej vláde používať program, ktorý podľa jej názoru najlepšie vyhovuje danej úlohe“, skonštatoval Najvyšší súd.

Podľa odborníkov na voľby rozhodnutie pravdepodobne nebude mať výrazný vplyv na novembrové voľby, pretože vo väčšine štátov USA platí zákaz vyraďovania voličov zo zoznamov počas 90 dní pred voľbami. (TASR, AFP)

Ruská invázia trvá už štyri a pol roka.

Zelenskyj povedal novinárom, že zatiaľ nedostal z Bieleho domu žiadnu spätnú väzbu k rozhovorom Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, no očakáva, že sa o ich výsledku dozvie.
Krajiny NATO označili Čínu za „rozhodujúceho podporovateľa“ invázie ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zelenskyj, ktorý sa snaží získať väčšiu medzinárodnú podporu pre obranu Ukrajiny, tento týždeň navštívil Spojené štáty, kde sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. V utorok vystúpil na Valnom zhromaždení s prejavom a v ten istý deň sa na pôde OSN v New Yorku stretol s Donaldom Trumpom.

Podľa Zelenského Washington presadzuje trojstranné rokovania medzi delegáciami USA, Ukrajiny a Ruska, pričom predstavitelia týchto krajín by v tomto formáte viedli technické rokovania bez účasti ich lídrov. Uviedol, že Ukrajina čaká, kým USA navrhnú termín týchto stretnutí a dodal, že americkí predstavitelia navrhli ako miesto konania rozhovorov Spojené arabské emiráty.

Možnosť skorého obnovenia trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA v piatok nevylúčil ani hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Naposledy sa v takomto formáte uskutočnili v Ženeve 17. a 18. februára, predtým sa rokovalo aj v Abú Zabí. Rokovania však nepriniesli žiadny významný pokrok.

Putin v piatok večer v rozhovore s novinármi v Petrohrade odsúdil nedávne ukrajinské útoky hlboko na území Ruska a v oblastiach Ukrajiny kontrolovaných Ruskom. Uviedol, že hoci „návrhy na obnovenie rokovaní sú stále na stole“, Moskva „dôkladne zváži, čo treba urobiť v reakcii na ne“.

Zelenskyj sa počas svojej návštevy USA stretol aj s americkými senátormi a členmi Kongresu a poďakoval im za ich podporu pri schválení rozsiahleho návrhu zákona o sankciách namierených proti Moskve, ktorý prijali minulý mesiac. Trump zákon minulý týždeň podpísal, no jeho opatrenia zatiaľ neuviedol do platnosti.

Sankcie sú kľúčovým nástrojom na prinútenie Putina zasadnúť za rokovací stôl, uviedol Zelenskyj a dodal, že dúfa, že Trump tieto opatrenia aj uplatní. „Sankcie sú skutočne silné… teraz je to všetko v rukách prezidenta Spojených štátov. Môže tento nástroj využiť na vyvíjanie tlaku na Ruskú federáciu,“ povedal ukrajinský prezident. (TASR, AFP)

Kapitánska páska bola neobsadená, odkedy Logan Couture utrpel zranenie znamenajúce koniec jeho kariéry.

Útočník Celebrini sa stal jedenástym stálym kapitánom v histórii tohto klubu NHL. Predchádzajúci klubový rekord držal Patrick Marleau, ktorý sa stal kapitánom vo veku 24 rokov v roku 2004.

Celebrini je zároveň najmladším súčasným kapitánom v NHL. Prekonal tak 21-ročného Connora Bedarda, ktorého vymenovali za kapitána Chicaga Blackhawks začiatkom tohto mesiaca.

Celebrini sa stal tvárou klubu po tom, ako si ho Sharks v roku 2024 vybrali z prvého miesta draftu a on sa rýchlo vypracoval medzi najväčšie hviezdy NHL. Toto leto podpísal päťročné predĺženie zmluvy v hodnote 94 miliónov dolárov, ktoré ho v klube udrží až do konca sezóny 2031/2032.

V minulom ročníku zaznamenal 45 gólov a 70 asistencií. Jeho 115 bodov prekonalo klubový rekord Joea Thorntona, ktorý v sezóne 2006/2007 nazbieral 114 bodov. (TASR, AP)