Svet

A to ak by tým EÚ Pavla poverila.

Povedali to po spoločnom rokovaní v Prahe v reakcii na informáciu webu The Telegraph. Ten vo štvrtok napísal, že Pavel patrí medzi päť politikov, o ktorých európski lídri uvažujú.

Nemenované diplomatické zdroje pre Telegraph uviedli, že niektorí z možných kandidátov už boli oslovení. Okrem Pavla sú podľa servera v hre aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová a nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

Ak by tento mandát získal Pavel, český rezort diplomacie by mu podľa Macinku poskytol maximálnu súčinnosť. „Ak to bude český prezident, nepochybne by to bolo pre ČR veľmi prestížne a bolo by povinnosťou všetkých pomôcť vyjednávaciemu tímu. Ale ani ak by to nebol český prezident,… táto iniciatíva si zaslúži maximálnu podporu,“ povedal Macinka.

Blanár podotkol, že každá iniciatíva v tomto duchu je vítaná a SR to „absolútne podporuje“. „Konečne. My sme po tom volali od začiatku, ako sme prišli do vlády a hovorili sme úplne jasnou rečou, že tento konflikt nemá vojenské riešenie… Takže my to podporujeme. Keď to bude hocikto, kto bude mať relevanciu, my budeme prví, ktorí ho budeme podporovať. Avšak musím trošičku vyjadriť aj skepsu, lebo zatiaľ je to medializovaná informácia, oficiálne som nezachytil nič,“ povedal Blanár.

V každom prípade to podľa jeho slov bude musieť byť kandidát, ktorého akceptuje aj ruská strana. Na otázku, prečo sa podľa neho neuvažuje o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi, keďže s Putinom opakovane rokoval, odpovedal, že nejde o preteky.

Pripomenul, že Fico počas návštevy Moskvy ponúkol Bratislavu ako miesto, kde by mohlo byť rokovanie na nižšej úrovni týkajúce sa mieru alebo prímeria na Ukrajine.

Ministri pred začiatkom tlačovej konferencie podpísali Plán konzultácií medzi svojimi rezortmi na roky 2027 – 2028. Podobný plán v Prahe naposledy Blanár podpísal s Macinkovým predchodcom Janom Lipavským vo februári 2025.

Politici hovorili aj o príprave spoločného zasadnutia českej a slovenskej vlády. Ako už koncom septembra avizoval premiér ČR Andrej Babiš, rokovanie sa uskutoční 10. novembra v Bratislave.

Šéfa slovenskej diplomacie ešte čaká pracovný obed s predsedom Poslaneckej snemovne českého parlamentu Tomiom Okamurom, s ktorým plánuje hovoriť o bilaterálnych vzťahoch a aktuálnych regionálnych otázkach. (TASR)

Oznámil to podľa médií minister vnútra Laurent Nuňez.

Na sociálnych sieťach sa opäť množia výzvy k násiliu a rabovaniu a bezpečnostné zložky sú pripravené tvrdo zasiahnuť, dodal minister, podľa ktorého za prípravou nových nepokojov stoja extrémne ľavicové skupiny. (ČTK)

Vypočujte si prehľad správ v relácii Rádiožurnál.

Oznámilo to dánske ministerstvo pre ochranu prírody a zvierat.

Informoval o tom portál The Copenhagen Post. „Dánsko nepožiada o osobitnú výnimku, na základe ktorej by chov norkov mohol pokračovať aj po tom, čo v EÚ v auguste budúceho roka nadobudne platnosť jeho zákaz,“ oznámilo ministerstvo.

Podľa ministra Christiana Rajberga Madsen „žiadne odvetvie by nemalo pokračovať len preto, že existuje už dlho. Musí mať tiež zmysel pre spoločnosť, hospodárstvo a zvieratá“. Podľa neho sa vláda rozhodla uprednostniť ochranu zvierat.

Dánske chovy norkov sa dostali do svetových médií v novembri 2020, keď vláda nariadila utratenie všetkých približne 15 miliónov týchto zvierat z čeľade lasicovitých z obáv pred šírením koronavírusu z nakazených zvierat na ľudí. Neskôr sa však ukázalo, že rozhodnutie vlády nemalo právny základ.

Chov norkov bol v rokoch 2021 a 2022 v Dánsku zakázaný, od začiatku roka 2023 však úrady tento zákaz zrušili. K augustu tohto roku fungovalo v Dánsku už len sedem fariem.

Portál The Copenhagen Post uvádza, že EÚ vlani v lete zaradila amerického norka na zoznam invazívnych druhov: Zákaz jeho chovu nadobudne platnosť od budúceho augusta, pre existujúce farmy však bude platiť dvojročné prechodné obdobie.

Kodaň pôvodne s rozhodnutím Bruselu nesúhlasila a chcela si zabezpečiť výnimku, vďaka ktorej by existujúce chovy mohli zostať v prevádzke.

Pred rokom 2020 bolo Dánsko najväčším vývozcom norkových kožušín na svete. Najviac z nich smerovalo k odberateľom v Číne. (ČTK)

Cestu vrtuľníkom mu počas zotavovania sa z nedávnej operácie lekári neodporučili.

Oznámil to v piatok Vatikán, na ktorý sa odvolala agentúra ANSA. Röntgen hrudníka podľa lekárov potvrdil, že pápežova rekonvalescencia pokračuje veľmi dobre.

Z nemocnice ho prepustili v sobotu, štyri dni po zákroku, pri ktorom mu pre zhubný nádor odstránili pravý dolný pľúcny lalok. Ochorenie sa v tele ďalej nerozšírilo.

Do mesta Assisi v strednom Taliansku mal pápež zavítať v utorok 27. októbra, kde sa mal zúčastniť na poslednom dni podujatia o mieri organizovanom Komunitou svätého Egídia. Lekári mu však podľa Vatikánu plánovaný let vrtuľníkom z opatrnosti neodporučili vzhľadom na krátky čas, ktorý uplynul od operácie.

Organizátorom podujatia, ako aj lídrom a zástupcom kresťanských cirkví a iných náboženstiev plánuje Lev XIV. namiesto osobnej účasti poslať odkaz s presvedčením, že „dialóg v duchu Assisi a hľadanie slov a gest sú cennými nástrojmi v dobe konfliktov“. (TASR, ANSA)

A to deň potom, čo Donald Trump vyhlásil, že technologický magnát Elon Musk obnovil prístup k sieti.

„Aj dnes ráno naďalej dochádza k výpadkom signálu,“ povedal novinárom zdroj z ministerstva obrany. „Zatiaľ nemáme potvrdené, že obmedzenia siete boli zrušené,“ dodal.

Trump vo štvrtok vyhlásil, že systém Starshield je opäť v prevádzke. Denník Wall Street Journal predtým informoval, že prezident požiadal Muska o obnovenie služby, ktorá je kľúčová pre ukrajinské ozbrojené sily.

Musk predtým uviedol, že „o akýchkoľvek obmedzeniach rýchlosti alebo využívania“ systémov Starshield, ktoré prevádzkuje jeho spoločnosť SpaceX, „rozhoduje americká armáda a v konečnom dôsledku prezident USA“.

Minister obrany Pete Hegseth v utorok povedal, že Pentagón nenariadil žiadne zmeny v systéme Starshield. Trump minulý týždeň rovnako poznamenal, že ani on nevydal takýto pokyn.

Spoločnosť SpaceX neočakávane zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre systém Starshield. Paralyzovalo to ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne narušilo protivzdušnú obranu, ktorá sieť využíva na zameriavanie a zachytávanie ruských prúdových dronov. (TASR, AFP)

Vyplýva to z dôkazov, ktoré odhalilo vyšetrovanie stanice BBC.

BBC pomocou zdrojov z al-Fáširu zistila podrobnosti o najmenej 43 útokoch na nemocnice a zariadenia zdravotnej starostlivosti v období od mája 2024 do októbra 2025, pričom niektoré zasiahli opakovane.

Na základe medzinárodného práva je nezákonné útočiť na zdravotnícke zaradenia a ich zamestnancov počas konfliktu.

Vyšetrovanie tiež odhalilo, že od apríla 2023 do októbra 2025 zahynulo v al-Fášire 55 zdravotníkov, 120 utrpelo zranenia a desať „násilne zmizlo“ alebo ich uniesli.

„RSF sa snažili evakuovať nemocnice, vyradiť ich z prevádzky, lebo zdravotnícky systém je základom každého mesta alebo štátu,“ povedal chirurg, ktorý bol v al-Fášire počas obliehania.

BBC zverejnila výsledky vyšetrovania rok po tom, ako mesto al-Fášir padlo do rúk polovojenských síl, čo stanica označila za jednu z najbrutálnejších kapitol občianskej vojny v Sudáne, ktorá vypukla v apríli 2023.

Obe strany konfliktu – RSF a armáda – sú obviňované z útokov na zdravotnícke zariadenia. Udalosti v tomto meste podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavujú „jeden z najjasnejších a najvážnejších príkladov širšieho vplyvu konfliktu na zdravotnú starostlivosť v Sudáne“. Podľa vyšetrovateľov OSN boje v al-Fášire niesli „znaky genocídy“. (TASR, BBC)

Armáda medzičasom oznámila, že jej jednotky spustili protiteroristické operácie a prehľadávajú obydlia podozrivých.

„Vzdávam hold odvahe našich vojakov, ktorí konali rozhodne a zabránili veľkému útoku, a prajem zraneným skoré uzdravenie,“ uviedol Netanjahu.

Podľa svojich slov naradil armáde, aby „uzavrela mesto Hebron a pripravila sa na úplné uzavretie celého Západného brehu Jordánu s platnosťou od dnešného dňa (od piatku, pozn. TASR)“.

Skupiny na platforme Telegram, ktoré zverejňujú informácie z otvorených zdrojov, informovali, že mnohé kontrolné stanovištia v oblasti sú už uzatvorené.

Premiér tvrdí, že ide o reakciu na streľbu pri meste Hebron, pri ktorej utrelo zranenia päť ľudí. Izraelskí vojaci zastrelili dvoch palestínskych útočníkov. Podľa izraelských bezpečnostných zložiek išlo o 27-ročných rodinných príslušníkov z Hebronu.

Netanjahu bezprostredne po správach o tomto útoku nariadil svojej strane Likud zrušiť všetky politické podujatia naplánované na piatok ráno.

K streľbe došlo niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Izraeli, kde sa proti Netanjahuovi ako jeho hlavný súper postaví bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot.

Eizenkot, bývalý náčelník generálneho štábu armády, vyzdvihol reakciu vojakov. „Ako všetci Izraelčania sa modlím za úplné a rýchle uzdravenie zranených,“ uviedol.

Krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v reakcii na útok vyzval na zrušenie Palestínskej samosprávy, ktorá sídli v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu, informuje spravodajský portál The Times of Israel (TOI).

„Musíme konať, kým nie je príliš neskoro. Palestínska samospráva musí byť zrušená a demilitarizovaná a jej teroristická infraštruktúra úplne zničená,“ uviedol Ben Gvir. TOI poznamenal, že v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa na tomto incidente podieľala Palestínska samospráva.

Izraelská armáda uviedla, že vojaci a pohraničná polícia spustili „ofenzívne protiteroristické operácie v oblasti Hebronu, ktorá bola uzavretá, ako aj v ďalších oblastiach“. Príslušníci armády podľa nej v súčasnosti zasahujú v obydliach „teroristov a ďalších podozrivých“.

Palestínske militantné hnutie Hamas označilo útok za „výnimočnú hrdinskú operáciu“ a vyjadrilo sústrasť nad smrťou dvoch útočníkov. K útoku sa však neprihlásil, informuje AFP.

Militanti tvrdia, že ide o „prirodzenú a legitímnu reakciu na pokračujúce zločiny a brutálne útoky proti nášmu ľudu“. Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude „prenasledovať teroristov Hamasu“, ktorí sa podľa neho nemajú kde skryť. (TASR, AFP)

Podozrivého zadržala polícia.

Muž podľa francúzskych médií o približne 10.30 h SELČ spustil paľbu z automatickej pušky z vozidla na niekoľko okoloidúcich v departemente Yvelines západne od Paríža.

Strieľať začal v meste Trappes a potom sa presunul do susedného mesta La Verrière. Polícii sa ho podarilo zadržať v neďalekej obci Coignières.

Miestne úrady uviedli, že počet obetí ešte zisťujú a môže sa zmeniť. Zdroj AFP zatiaľ uviedol jedného mŕtveho a troch zranených. Ich stav nebol bezprostredne známy. Stanica Franceinfo informovala, že prípadom sa zaoberá Národná protiteroristická prokuratúra. (TASR, AFP)

JUST IN: At least 1 killed, several injured after gunman opens fire from car in Trappes and La Verrière, Yvelines, France https://t.co/MsSfQ93iLk

— Klaxon Wire (@KlaxonWire) October 23, 2026

Aktualizované o 12.47 h.

V záhrade Strakovej akadémie, sídle českého úradu vlády, spoločne s Andrejom Babišom odhalia sochu česko-slovenského priateľstva.

Informoval o tom riaditeľ Odboru komunikácie na Úrade vlády ČR, Martin Vodička. „Predseda vlády ČR Andrej Babiš v utorok 27. októbra 2026 prijme predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica,“ avizoval Vodička.

O ďalších častiach programu, prípadných rokovaniach alebo mediálnych výstupoch, neinformoval.

Politici sa stretnú aj v Bratislave na spoločnom rokovaní českej a slovenskej vlády, ktoré sa uskutoční 10. novembra. Neskôr, 26. novembra, sa v hlavnom meste Slovenska bude konať samit Vyšehradskej štvorky. (TASR)