Svet

Maďarská vláda si chce posvietiť na majetok politikov. Viac užitočných informácií si môžete vypočuť v podcaste relácie Rádiožurnál.

Informoval o tom šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social.

„Zomrel Jim Copenhaver, skutočný americký vlastenec – obrovská strata!“ napísal Trump. „Po tom, čo utrpel zranenie pri ochrane svojej rodiny, prejavil Jim nesmiernu statočnosť – odvážne pokračoval v boji a napriek nepredstaviteľným ťažkostiam si zachoval pozitívneho ducha,“ dodal.

Na Trumpa počas predvolebného zhromaždenia v meste Butler v Pensylvánii 13. júla 2024 vystrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorý ležal na neďalekej streche. Exprezident utrpel ľahké zranenie, keď mu guľka zasiahla ucho, no jeden účastník podujatia prišiel o život. Strelca vtedy usmrtil ostreľovač tajnej služby.

Copenhavera zasiahli do ramena a do brucha. Bol jedným z dvoch vážne zranených účastníkov zhromaždenia. Aj keď vo vyhlásení o jeho úmrtí nebola uvedená príčina, podľa pensylvánskeho generálneho prokurátora Davea Sundaya išlo o „následky komplikácií spôsobených“ strelnými poraneniami. (TASR, AFP)

Dve zranené osoby hlásili pri ruských útokoch medzičasom aj z Ukrajiny.

O obetiach v Rusku informovali úrady zasiahnutých regiónov. Agentúra Reuters uviedla, že informácie ruskej strany nedokázala nezávisle overiť.

Osem ľudí zranil dronový útok na ruskú Ulianovskú oblasť, informoval regionálny gubernátor Alexej Russkich. Na sieti Telegram napísal, že poškodená bola priemyselná a civilná infraštruktúra.

V ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou prišiel o život v dôsledku dronového útoku jeden civilista a ďalší utrpel zranenia, oznámil regionálny operačný štáb. Jeden muž podľa neho zraneniam podľahol priamo na mieste, druhého previezli do nemocnice s viacerými ranami spôsobenými šrapnelmi.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev uviedol, že tamojšie sily protivzdušnej obrany zostrelili v noci na piatok 88 dronov nad mestom Voronež a šiestimi okresmi. Útok podľa Guseva zranil štyroch ľudí a poškodil obytné budovy, priemyselné objekty a vozidlá.

Proti „masívnemu“ náletu dronov zasahovala protivzdušná obrana aj v Permskom kraji na východe európskej časti Ruska. Podľa regionálnych úradov bolo terčom útoku nešpecifikované priemyselné zariadenie. Prípadné obete neboli bezprostredne hlásené, úrady na miesto činu vyslali záchranné zložky.

Primátor ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko medzičasom uviedol, že pri nočnom ruskom útoku zasiahli drony v Kyjeve najmenej dva vežiaky a jednu neobývanú budovu. Podľa predbežných informácií utrpela zranenia jedna osoba.

O jednom ľahko zranenom v dôsledku zásahu ruských dronov informoval tiež Ivan Fedorov, gubernátor ukrajinskej Záporožskej oblasti. Uviedol, že útok poškodil budovu zdravotníckeho zariadenia, kde následne vypukol požiar, ako aj sanitky. (TASR, Reuters)

Dôvodom má byť financovanie obrany proti dronom.

Rada výrobcov energie ako najväčšie združenie v odvetví (90 percent inštalovanej kapacity v krajine) v septembri navrhla zahrnúť do taríf elektriny aj náklady na obranu voči dronom „na zlepšenie bezpečnosti a obnovy v sektore“.

Podľa štvrtkovej trojročnej prognózy ministerstva hospodárskeho rozvoja sa preto tarify za energie pre domácnosti v roku 2027 zvýšia o 14,4 percenta. Ďalšia indexácia o 12,1 percenta je plánovaná na rok 2028 a o 10,1 percenta v roku 2029.

Celkovo sa tarify za elektrinu za tri roky zvýšia o 41,1 percenta – čo je takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcej májovej prognóze. Ide o najvyššie zdraženie od roku 2009, keď ceny vzrástli o 25 percent v dôsledku reforiem, ktoré odstránili krížové dotácie. (TASR, The Moscow Times)

Čínsky prezident a prvá dáma Pcheng Li-jüan sú podľa neho „skutočne výnimoční a úžasní ľudia“.

„Prezident Si a ja si uvedomujeme, že zastupujeme odlišné systémy, no väzby medzi našimi národmi pretrvávajú a nikdy sme spolu nevychádzali lepšie,“ vyhlásil Trump.

Daroval im tiež sochu orliaka bielohlavého – oficiálneho symbolu krajiny. „Spoločne môžeme naďalej budovať vzťah, ktorý podporuje prosperitu a bezpečnosť pre budúce generácie,“ dodal šéf Bieleho domu. Si sa následne Trumpovi a jeho manželke Melanii poďakoval za ich „láskavú pohostinnosť“ počas celej návštevy.

Čínsky prezident uviedol, že rokovania s Trumpom viedli k „spoločnému porozumeniu“ v mnohých otázkach a k „novému strategickému usmerneniu“ pre vzťahy medzi oboma krajinami.

„Čína a USA musia konať ako zodpovedné mocnosti, napĺňať očakávania svojich národov, držať krok s trendami doby a hľadať nový spôsob vzájomného spolunažívania mocností,“ povedal Si. „Tak ako rieka, ktorá nikdy neprestáva tiecť, ani história sa nikdy nezastaví… napíšme spoločne novú kapitolu našich priateľských vzťahov,“ dodal. (TASR, DPA)

Informoval o tom kolumbijský rezort diplomacie.

„Ministerstvo zahraničných vecí v mene kolumbijskej vlády oznamuje, že s účinnosťou od 19. septembra 2026 formálne prerušilo diplomatické styky s Iránskou islamskou republikou,“ uviedol rezort.

Opatrenie bolo prijaté v súlade s „piliermi, ktorými sa riadi zahraničná politika vlády v oblasti národnej a hemisférickej bezpečnosti a boja proti nadnárodnej kriminalite“. Rozhodnutie však neznamená prerušenie konzulárnych stykov, priblížilo ministerstvo. (TASR, EFE)

Vyhlásil, že po 16 rokoch vlád bývalého premiéra Viktora Orbána obnoví v Maďarsku demokratický poriadok.

Maďari si podľa Baku v aprílových parlamentných voľbách zvolili novú vládu, aby naštartovali proces politickej obnovy a zanechali za sebou éru, v ktorej dominovala Orbánova politika. „Maďarský ľud hlasoval za demokratickú obnovu a očakával viac ako len zmenu vlády,“ vyhlásil.

Baka, ktorý je prezidentom od augusta, na pôde OSN uviedol, že jeho spoluobčania vo voľbách vyjadrili túžbu po „krajine, v ktorej vládne právny štát“. „Štát, ktorý slúži, a nie taký, ktorý ovláda. Štát, v ktorom môžu súdy rozhodovať bez nátlaku a v ktorom môže tlač klásť otázky tým, ktorí sú pri moci,“ doplnil.

Za korupciu a zneužívanie moci musí byť podľa Baku vyvodená zodpovednosť, ale proces obnovy nesmie byť nikdy založený na pomste. Zdôraznil tiež, že „moc si získava dôveru vtedy, keď prijme, že sa riadi zákonom“.

Baka sa zároveň dištancoval od postojov bývalej vlády k Ukrajine a vyhlásil, že napadnutá krajina má právo brániť seba, ako aj svoju suverenitu a územnú celistvosť. (TASR, EFE)

Český prezident to uviedol pre americký portál Fox News Digital.

„Môže nastať chvíľa, keď budeme musieť zostreliť niektoré z týchto lietadiel alebo bezpilotných prostriedkov, ktoré preverujú našu pripravenosť,“ vyhlásil Pavel pre portál na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Členovia Aliancie sa podľa Pavla pochopiteľne chcú vyhnúť eskalácii, ale riskujú tým vyslanie nesprávneho signálu. Moskva totiž podľa neho vníma zdržanlivosť ako slabosť a svojou pokračujúcou agresiou testuje spojeneckú obranu.

„Čoho sa obávam je, že z našej strany vnímajú nedostatok vôle podniknúť rozhodné kroky. V ruskom ponímaní to svedčí o slabosti. A oni rešpektujú silu,“ konštatoval český prezident.

Pavel, bývalý predseda Vojenského výboru NATO, ďalej uviedol, že vzorec nedávnej eskalácie zo strany Ruska je mu známy z jeho rokov v Aliancii. Ruské lietadlá podľa neho testovali amerických pilotov nad Sýriou a opakované narušovali turecký vzdušný priestor, až dokým Turecko v roku 2015 jedno z nich nezostrelilo.

„Na jednej strane provokujú. Na druhej strane skúšajú, aká bude naša reakcia,“ vyhlásil Pavel. NATO podľa jeho slov už má zavedené postupy pre prípady náhodného narušenia vzdušného priestoru, je však potrebné rozlišovať medzi omylmi a zámernými narušeniami.

„Ak ide o úmysel a narušiteľ na naše opatrenia nereaguje, budeme musieť konať, pretože inak by Rusko jednoducho postupovalo ďalej,“ vystríhal český prezident.

Pavel tiež uviedol, že je skeptický ohľadom toho, či je ruský prezident Vladimir Putin skutočne ochotný rokovať o ukočení vojny na Ukrajine, pretože z ruskej strany zatiaľ nevidel žiadnu významnú snahu. Hoci Rusi verejne tvrdia, že sú pripravení rokovať, podľa Pavla by ich podmienky fakticky pripravili Ukrajinu o suverenitu. (TASR)

Krajiny vyzvali na obnovenie plnej, bezpečnej a ničím nerušenej plavby na tejto trase.

Na spoločnom verejnom oznámení pod vedením bahrajnského ministra zahraničia Abdullatífa bin Rášida Zajáního počas týždňa na vysokej úrovni v rámci 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN sa vo štvrtok (24. 9.) spolu s ministerskými partnermi zúčastnil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Informoval o tom

„Slovensko je konzistentným zástancom medzinárodného práva, a preto sme sa aj v tomto prípade pripojili k vyhláseniu, ktorým sme potvrdili náš dlhodobý záväzok. Situácia v Hormuzskom prielive je neúnosná, ohrozuje energetickú bezpečnosť na globálnej úrovni a rovnako medzinárodný obchod,“ zdôraznil Blanár.

SR s partnermi upozornila, že komerčná lodná doprava ani námorníci nesmú byť nikdy zneužívaní ako nástroj nátlaku, a odsúdila Irán a jeho spojencov húsíov v Jemene za podnikanie útokov v regióne, ktorými narúšajú mier, bezpečnosť a medzinárodne uznané pravidlá v rámci práva a slobody plavby všetkých štátov.

„Práve dnes si pripomíname Svetový námorný deň, ktorý vyhlásila Medzinárodná námorná organizácia s aktuálnym apelom na to, aby sa medzinárodne uznané zásady a opatrenia dostali do praktického uplatnenia. Aj v tomto prípade je preto nevyhnutné zabezpečiť okamžitú realizáciu príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady,“ upozornil šéf slovenskej diplomacie.

Účastníci vyhlásenia potvrdili podporu Medzinárodnej námornej organizácii, ako tiež rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2817, a vyzvali na jej okamžitú realizáciu.

Hormuzský prieliv musí byť podľa ich slov urýchlene a úplne znovuotvorený, aby poskytoval bezpečný a ničím nerušený prechod všetkých plavidiel v súlade s medzinárodným právom, ako je zakotvené v Dohovore OSN o morskom práve, a to bez uplatňovania mýta, iných podmienok alebo nezákonných poplatkov. (TASR)

Nasadila ich v lokalitách s vysokou mierou kriminality.

Počas prvých štyroch týždňov sa kamery doladia v okolí Kottbusser Tor, než sa začnú aktívne využívať aj v ďalších mestských štvrtiach s vysokou mierou kriminality. Ich technológia sa nezameriava na rozpoznávanie tvárí, ale využíva „priestorovú umelú inteligenciu“ a analyzuje pohyb, aby mohla upozorniť na potenciálne zločiny a násilné činy.

Podľa polície budú kamery pripojené k neaktívnym obrazovkám, ktoré zobrazia snímaný priestor iba v prípade, že AI zaznamená podozrivý pohyb. „Systém dokáže rozoznať, či niekto iba spadol alebo či kopol do lopty“, čím sa bude predchádzať falošným poplachom.

„Násilné situácie a škody budú zaznamenané automaticky a zobrazené polícii, ktorá rozhodne, či je potrebné reagovať.“ Plány polície vyvolali odpor niektorých skupín, ktoré sa obávajú nadmerného štátneho dohľadu. Polícia sa bráni, že budú dodržané nemecké predpisy o ochrane osobných údajov.

Medzi kritikov patrí aj strana Ľavica, ktorá vyhrala v nedeľu (20. 9.) voľby v spolkovej krajine Berlín. Na konci augusta strany Ľavica a Zelení podali spoločný návrh na preskúmanie ústavnosti zákona, ktorý umožňuje projekt dohľadu s pomocou umelej inteligencie a udeľuje polícii aj ďalšie nové právomoci.

„Mohla by vzniknúť obrovská superdatabáza, ktorá by prekonala všetky hranice právneho štátu,“ uviedli vtedy v spoločnom vyhlásení. „Je úplne nejasné, aké údaje by sa mohli v budúcnosti spracúvať a na aké účely,“ vyhlásili strany. (TASR, AFP)