Svet

Prostriedky majú pomôcť uhradiť náklady za záchranné operácie a obnovu po povodniach zo septembra 2024.

EK o tom informovala vo štvrtok. Záplavy pred viac ako dvoma rokmi zasiahli viaceré časti Slovenska. Medzi najviac postihnuté patrili Bratislava a okolité regióny.

Rozvodnené rieky Dunaj a Morava spolu s mimoriadne intenzívnymi zrážkami spôsobili rozsiahle škody na dopravnej a ďalšej kritickej infraštruktúre.

Poslanci Európskeho parlamentu aj členské štáty v Rade EÚ schválili návrh Komisie na poskytnutie tejto pomoci už dávnejšie.

FSEÚ je hlavným nástrojom EÚ na pomoc pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof. Z jeho prostriedkov sa financujú opravy poškodenej infraštruktúry, zabezpečenie dočasného ubytovania či obnova zasiahnutých oblastí.

Fond vznikol v roku 2002 a odvtedy poskytol viac ako 11 miliárd eur na pomoc pri 150 katastrofách v 25 členských štátoch, Spojenom kráľovstve a šiestich kandidátskych krajinách.

EK vo štvrtok oznámila aj pomoc pre Francúzsko, ktoré dostane z fondu celkovo 110,8 milióna eur na obnovu oblastí zasiahnutých cyklónmi Chido a Garance.

Chido zasiahol v decembri 2024 francúzske zámorské územie Mayotte, kde zničil domy, vážne narušil dodávky vody a elektriny a poškodil dopravnú infraštruktúru. V jeho dôsledku zahynulo najmenej 39 ľudí. Francúzsko dostane na obnovu ostrova 89,6 milióna eur, z čoho 24 miliónov eur mu Komisia vyplatila už v máji 2025.

Garance zase zasiahol vo februári 2025 ostrov Réunion. Poškodil cesty a vážne straty utrpelo poľnohospodárstvo a cestovný ruch. O život prišlo najmenej päť ľudí. Francúzsko dostane na obnovu ostrova 21,2 milióna eur, z čoho 5,3 milióna eur mu už bolo vyplatených v auguste 2025. (TASR)

Informoval o tom moskovský šéf okupačnej správy Leonid Pasečnik, Ukrajina sa k útokom zatiaľ nevyjadrila.

Päť ľudí zahynulo po zásahu autobusu, ktorý smeroval do ruskej okupovanej Luhanskej. Ďalších 13, vrátane jedného pätnásťročného a jedného sedemnásťročného, bolo zranených. V dôsledku zásahu do dodávky, ktorá jazdila po ceste medzi obcami Rebrykove a Roveňky, zahynuli dvaja ľudia.

Podľa Pasečnika Ukrajinci zasiahli aj mikrobus v Perevalskom okrese. Zranený bol 38-ročný muž. Uviedla to ruskojazyčná verzia stanice BBC.

Kyjev sa od februára 2022 bráni proti ruskej invázii, ktorej súčasťou sú každodenné letecké útoky po celej krajine.

Ukrajina tiež podniká letecké údery na ciele v Rusku. Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské ciele alebo na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch však umierajú aj civilisti. Podľa dostupných údajov drvivá väčšina civilných obetí umiera na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda.

Rusko okupuje približne pätinu ukrajinského územia, vrátane polostrova Krym a ďalších oblastí, ktoré obsadilo už v roku 2014. (ČTK)

Davy sa zhromaždili na námestí Engheláb v centre metropoly, krátko po voľbách v USA.

Trumpova Republikánska strana v nich utrpela porážku a stratila väčšinu v oboch komorách Kongresu.

Účastníci protiamerického a protiizraelského protestu mávali iránskymi vlajkami a boli svedkami spálenia plagátu, na ktorom bol vyobrazený Trump, viceprezident USA J. D. Vance, osobitný vyslanec Steve Witkoff a tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Za štyrmi zjavne rezignovanými a zničenými mužmi v oblekoch horeli americká a izraelská vlajka.

Dav mával červenými vlajkami a dožadoval sa pomsty za zabitie niekdajšieho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prišiel o život pri americko-izraelských pri útokoch na začiatku vojny na Blízkom východe vo februári.

Odvtedy sa v Teheráne často objavujú nové bilbordy a plagáty zosmiešňujúce Trumpa a sľubujúce pomstu.

„Zabijeme Trumpa,“ písalo sa aj v stredu na niektorých vlajkách, zatiaľ čo z neďalekých reproduktorov znela pieseň venovaná pamiatke Chameneího. Toho vo funkcii nahradil v marci jeho syn Modžtabá, ktorý sa od svojho vymenovania neukázal na verejnosti.

Tento týždeň bol na námestí Engheláb odhalený na jednej z budov obrovský bilbord a transparenty s odkazmi vyzývajúcimi na zabitie amerického prezidenta. Obrovský pútač ho zobrazoval za mrežami so sklonenou hlavou.

Vystavili ho pri príležitosti dňa, keď si Iránci tradične pripomínajú obsadenie veľvyslanectva USA počas islamskej revolúcie zo 4. novembra 1979. (TASR, AFP)

Peniaze pomôžu riešiť aj naliehavé obranné potreby krajiny.

Platba zahŕňa 3,7 miliardy eur na druhú splátku makrofinančnej pomoci dohodnutú na rok 2026 a 658 miliónov eur v rámci obrannej časti úveru.

Komisia spresnila, že uvedené sumy prispejú Ukrajine k naplneniu jej finančných potrieb a zabezpečia nepretržité fungovanie štátu a jeho základných verejných služieb.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v správe pre médiá uviedla, že Rusko pokračuje vo svojich útokoch a Ukrajina sa chystá na svoju piatu vojnovú zimu, a dodala, že „neochvejná podpora EÚ“ pre Ukrajinu pokračuje.

„Vyplatením 4,36 miliardy eur pomáhame Ukrajine poskytovať základné verejné služby a riešiť jej naliehavé potreby v oblasti obrany,“ vysvetlila.

Štvrtková výplata je druhou z troch platieb plánovaných na rok 2026 na riešenie finančných potrieb Ukrajiny vo forme makrofinančnej pomoci v celkovej výške 8,35 miliardy eur.

Ukrajinská strana má na jej čerpanie stanovené konkrétne podmienky, reformy a politické opatrenia, ktorých cieľom je pomôcť Kyjevu mobilizovať domáce príjmy, zlepšiť udržateľnosť a kvalitu verejných výdavkov a posilniť systémy riadenia verejných financií.

Platby sa uvoľňujú v splátkach pod podmienkou, že Ukrajina uspokojivo splní reformy a podmienky.
Podľa správy EK Ukrajina splnila všetkých 12 politických podmienok pre druhú výplatu.

Išlo o prijatie právnych predpisov o zdaňovaní príjmov získaných prostredníctvom digitálnych platforiem, odstránenie oslobodenia komerčného dovozu balíkov s nízkou hodnotou od DPH a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

Ukrajina podľa EK pokročila aj v reformách zameraných na zlepšenie rozpočtového plánovania a riadenia verejných investícií, modernizáciu colných systémov a posilnenie externého auditu.

Suma 658 miliónov eur v rámci obrannej časti úveru na podporu Ukrajiny znamená siedmu platbu na obranu. Jej cieľom je podporiť nákup dronov, riadených striel, radarov, systémov elektronického boja a munície na účely protivzdušnej obrany Ukrajiny. Väčšina týchto prostriedkov sa použije na obstarávanie vybavenia od ukrajinských spoločností.

Na zvyšok roka 2026 zostáva Ukrajine k dispozícii finančná podpora EÚ vo výške 25,2 miliardy eur. To zahŕňa približne 20,9 miliardy eur na vyplatenie v rámci úveru na podporu Ukrajiny, z toho 11,9 miliardy eur na podporu obranného priemyslu Ukrajiny a deväť miliárd eur na rozpočtovú podporu.

Okrem toho je v rámci Nástroja pre Ukrajinu na tento rok stále k dispozícii rozpočtová podpora vo výške takmer 4,4 miliardy eur. Uvoľnenie týchto finančných prostriedkov je podmienené splnením požadovaných podmienok uvedených v príslušných právnych základoch.

Od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine EÚ a jej členské štáty poskytli Ukrajine celkovú podporu vo výške 235,9 miliardy eur vrátane 3,8 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív v EÚ. (TASR)

Pri tragédii, ku ktorej došlo neďaleko obce Urda v provincii Toledo 28. októbra, zomrelo 69 ľudí.

Predseda spoločnosti ADIF Luis Pedro Marco de la Peňa, ktorá v Španielsku zodpovedá za železničnú infraštruktúru, signalizačné systémy a riadenie železničnej dopravy, podal demisiu do rúk úradujúceho ministra dopravy Carlosa Cuerpa. Informoval o tom portál Politico.eu.

Spoločnosť ADIF sa po nehode ocitla v centre pozornosti verejnosti aj úradov. O demisii jej šéfa ako prvé informovali miestne médiá, následne ju potvrdil predstaviteľ španielskej vlády.

Pre Cuerpa, ktorý je aj prvým podpredsedom vlády, ide o prvý významný krok od nástupu do funkcie ministra dopravy. Na tomto poste vystriedal Óscara Puenteho, ktorý odstúpil v utorok večer po niekoľkohodinovom vypočúvaní v stálom výbore španielskeho parlamentu. Na jeho rezignáciu vyzývali predstavitelia vlády i opozície.

K nehode pri Urde došlo po ďalšom vážnom železničnom nešťastí v Španielsku, ktoré sa stalo v januári neďaleko mesta Adamuz a vyžiadalo si 46 obetí.

Cuerpo sa ešte v stredu stretol s Marcom de la Peñom, šéfom štátnej železničnej spoločnosti Renfe Álvarom Fernándezom Herediom a štátnym tajomníkom pre dopravu Josém Antoniom Santanom.

Ešte deň predtým pritom vysoko postavený predstaviteľ španielskej vlády uviedol, že odvolanie šéfa ADIF nie je na programe dňa, a odmietol aj špekulácie o odstúpení ministra Puenteho. Ten však rezignoval o niekoľko hodín neskôr.

Pri nešťastí na trati Madrid – Sevilla vlak štátnej spoločnosti Renfe vo vysokej rýchlosti zozadu narazil do stojacej súpravy súkromného dopravcu Iryo. V prvej súprave bolo 147 cestujúcich a päť členov personálu, v druhej 397 cestujúcich.

Na základe predbežných výsledkov vyšetrovania bola pravdepodobnou príčinou katastrofy kombinácia zlyhania počítačového systému a ľudskej chyby v riadiacom stredisku. (TASR)

Obaja dostali tresty väzenia.

Súd v Helsinkách uviedol, že obžalovaní muži sú vinní z „obzvlášť závažného poškodzovania cudzej veci“. Ruského kapitána odsúdil na tri a pol roka a dôstojníka – občana Azerbajdžanu – na dva roky a desať mesiacov väzenia. Okrem toho im súd nariadil zaplatiť náhradu škody spôsobenej na kábloch a plynovode, ako aj náklady na vyšetrovanie.

Dvojica poprela, že by konala protiprávne a spochybnila právomoc Fínska konať v tomto prípade. Súd však rozhodol, že incident môžu prejednávať aj v tejto škandinávskej krajine a poukázal na to, že prípad sa týka „úmyselných trestných činov, ktorých následky sa prejavili na území Fínska“.

Tamojšie orgány 31. decembra 2025 zastavili 132-metrov dlhú loď Fitburg na ceste z ruského Petrohradu do izraelskej Haify pre podozrenie, že poškodila dva podmorské káble medzi Fínskom a Estónskom.

Loď najmenej 130 kilometrov ťahala kotvu po dne vo Fínskom zálive a preplávala ponad deväť telekomunikačných a energetických káblov, ako aj jeden plynovod.

Helsinki podľa Reuters zintenzívnili snahy chrániť svoju podmorskú infraštruktúru po sérii incidentov týkajúcich sa káblov a potrubí v Baltskom mori, ku ktorým došlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

V septembri fínske bezpečnostné zložky v Baltskom mori nacvičovali nalodenie a prehľadanie plavidla pre prípady možných podmorských sabotáží. (TASR, AFP, Reuters)

Uviedol to predseda poslaneckého klubu strany János Bóka.

Dôvodom je prípad známeho maďarského politika Sándora Lezsáka, ktorého meno sa do zoznamov dostalo omylom. Informoval o tom server 24.hu.

Bóka dodal, že očakáva ospravedlnenie od premiéra Pétera Magyara a odstúpenie ministra pre spoločenské vzťahy a kultúru Zoltána Tarra.

Líder klubu Fideszu označil zverejnené informácie za šokujúce. Podľa neho je to dôkazom, že vláda strany Tisza „v novokomunistickom štýle hádže páchateľov a obete do jedného vreca“.

„Žiadame, aby sa Péter Magyar ospravedlnil tým, ktorých po komunistoch teraz ponižuje, očierňuje a pošliapava ich ľudskú dôstojnosť aj strana Tisza. Požadujeme, aby bola celá webová stránka zneprístupnená dovtedy, kým nebude možné spoľahlivo určiť, kto spolupracoval a kto bol sledovaný. Žiadame vyvodenie politickej zodpovednosti: Zoltán Tarr musí odísť!“ uviedol Bóka vo svojom príspevku.

Zároveň zopakoval stanovisko Fideszu k tejto téme, podľa ktorého zverejňovanie spisov tajných agentov a spolupracovníkov neslúži na pochopenie a vyrovnanie sa s minulosťou, ak sa dokumenty štátnej bezpečnosti zverejňujú bez vysvetlenia a objasnenia okolností.

Bóka poznamenal, že Tisza sa podľa neho zverejnením spisov snaží len odpútať pozornosť od skutočných problémov krajiny a od toho, že „nie je schopná, alebo možno ani nechce vládnuť“.

V databáze spustenej 4. novembra sa objavilo aj meno Sándora Lezsáka, zakladateľa Maďarského demokratického fóra (MDF) a niekdajšieho poslanca za Fidesz. Podrobnosti o jeho spojitosti so štátnou bezpečnosťou však zverejnené neboli. Meno politika bolo zachytené na magnetických pásoch.

Lezsák v tejto súvislosti pre portál 24.hu uviedol, že sa ohradzuje proti tomu, aby ho označovali za človeka s komunistickou minulosťou. Zároveň avizoval právne kroky proti tým, ktorí o ňom šíria tvrdenia, že bol agentom.

Historický archív štátnych bezpečnostných služieb (ÁBTL) následne vo štvrtok ráno vyhlásil, že Lezsákove meno sa do systému dostalo pre počítačovú chybu, a bývalému poslancovi sa za to ospravedlnil.

ÁBTL v stredu zverejnil na svojej webovej stránke mená a údaje desiatok tisíc bývalých agentov. Novú online platformu nyitottaktak.hu prezentoval na tlačovej konferencii riaditeľ inštitúcie Gergő Bendegúz Cseh spolu s premiérom Magyarom a ministrom Tarrom. (TASR)

Zvolali ich miestne odbory.

Úrady, ktoré sa obávajú opakovania októbrových násilností, vyslali do terénu 70-tisíc policajtov a žandárov. Protesty pokračujú aj na stredných školách, viac ako tisíc z nich je v súvislosti so štrajkom odborov uzavretých, ďalších 81 blokujú študenti.

Po demonštráciách študentov nespokojných so situáciou na školách sa vo Francúzsku v októbri, pol roka pred prezidentskými voľbami, zdvihla vlna protestov proti rastúcim životným nákladom.

Po niekoľkých víkendoch sprevádzaných masovými demonštráciami vyzvala na dnešok k štrajkom vplyvná odborová organizácia CGT. Obviňuje vládu, že neberie do úvahy jej požiadavky súvisiace s dopadom zdražovania na životnú úroveň Francúzov.

„Francúzsko je krajinou, kde za posledných desať rokov vzrástla minimálna mzda najmenej zo všetkých európskych krajín,“ povedala generálna tajomníčka CGT Sophie Binetová pre televíziu LCI.

Podľa nej protestom nezabráni masívne nasadenie poriadkových síl, ale iba ústretový prístup vlády k požiadavkám odborárov. Medzi nimi je okrem zvýšenia minimálnej mzdy aj všeobecný rast miezd, daňové úľavy pre nižšie príjmové skupiny či zlepšenie podmienok na školách.

Vláda zatiaľ sľúbila čiastočné vyriešenie požiadaviek študentov a bez bližších podrobností uvádza, že v piatok predstaví opatrenia súvisiace s minimálnou mzdou, ktorá sa podľa agentúry AFP vo Francúzsku naposledy zvýšila v roku 2012.

Veľké protestné pochody začali pred poludním v Lyone a Nantes, popoludní sa chystajú v Paríži a v mnohých ďalších mestách.

Úrady očakávajú v metropole 40-tisíc až 80-tisíc ľudí a v ostatných mestách spolu 500-tisíc až 700-tisíc ľudí. Minister vnútra Laurent Nuňez uviedol, že v prípade násilia alebo rabovania bezpečnostné zložky opäť tvrdo zasiahnu.

Francúzska polícia zasahovala pri protestoch naposledy minulú sobotu, keď zadržala vyše 500 ľudí. Situácia bola však pokojnejšia ako pri predchádzajúcich demonštráciách, keď často zamaskovaní radikáli útočili na policajtov, ničili výklady obchodov a rabovali. (TASR, AFP)

Záchranári aj vo štvrtok pokračujú v pátraní po ďalších osobách.

Podľa odhadov môže byť pod troskami ďalších 33 ľudí, informovala britská stanica BBC. Súčasne s pátraním pokračuje aj identifikácia obetí, doplnila ukrajinská polícia.

Na Komyšuvachu, ktorá sa nachádza v blízkosti frontovej línie v Záporožskej oblasti, zaútočila ruská armáda v pondelok ráno.

Ukrajinské úrady uviedli, že útok smeroval na ľudí, ktorí si prišli po humanitárnu pomoc do budovy, kde bola v minulosti škola. Podľa ukrajinských úradov ruské jednotky pri útoku použili riadené bomby s hmotnosťou tri tony. Ruské úrady sa k útokom na mestečko oficiálne nevyjadrili.

Ukrajinská polícia v stredu zverejnila videozáznam z osobnej kamery jedného z policajtov z Komyšuvachy, ktorý zachytáva okamihy medzi dvoma útokmi na objekt školy.

Na záberoch vidno, ako civilisti po prvom útoku – na základe varovania armádneho dôstojníka cez policajnú vysielačku – idú do podzemného krytu. Krátko nato sa ozve výbuch a v zasiahnutom kryte sa objavia plamene. V tomto momente sa nahrávka zastaví.

Zverejnené zábery zachytávajú aj devastáciu po prvom bombovom útoku a šokovaných miestnych obyvateľov. V okolí vidieť vážne poškodené budovy.

Overovatelia faktov pre BBC potvrdili, že dané video bolo nakrútené na rovnakom mieste ako zábery zverejnené ukrajinskou štátnou záchrannou službou DSNS a zachytávajúce následky pondelkového útoku v Komyšuvache.

V stredajšom príspevku na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že „Rusi zhodili (na Komyšuvachu) deväť leteckých bômb. Najprv zasiahli ľudí, ktorí si prišli prevziať humanitárnu pomoc, a potom záchranárov a policajtov, ktorí dorazili na miesto činu.“

Zelenskyj vyjadril poľutovanie v súvislosti s tým, že „svet na tento šialený útok reagoval len veľmi málo.“ Úder na Komyšuvachu označil za ďalší z „tisícov“ vojnových zločinov spáchaných Ruskom.
Ruská armáda alebo ministerstvo obrany sa k udalostiam v Komyšuvache verejne nevyjadrili. (TASR, BBC)

Informoval o tom s odvolaním sa na štyroch nemenovaných diplomatov magazín Politico.

Nemecku prekáža von der Leyenovou navrhovaný termín „pridružené členstvo“. K zmierneniu napätia neprispelo, že toto označenie zopakovala aj na nedávnom samite EÚ-Kanada v Montreale, a to napriek tomu, že vypadlo zo záverečného spoločného vyhlásenia odsúhlaseného všetkými členskými štátmi Únie.

Zo samitu vzišla dohoda o vytvorení Aliancie pre budúcnosť. Brusel a Ottawa by chceli do ďalšieho stretnutia v roku 2027 upresniť pojem užšieho pridruženia Kanady s EÚ, ktoré nebude mať charakter plného členstva.

Návrh pridruženého členstva spomenul sám Merz v minulosti v súvislosti s Ukrajinou, ktorá sa snaží vstúpiť do EÚ. Keďže bol jednoznačne odmietnutý, a to aj zo strany Kyjeva, nemeckí predstavitelia vnímajú snahu von der Leyenovej pri Kanade ako kritiku spolkového kancelára, uviedol Politico.

Tento spor o formuláciu podľa magazínu ilustruje, že nemecký kresťanskodemokratický kancelár a jeho spolustraníčka sa rozchádzajú v názore na to, ako by mala byť Únia riadená. Berlín napríklad avizoval, že nepodporí návrh budúceho viacročného rozpočtu EÚ vo výške približne dvoch biliónov eur, ak sa celková suma nezníži o „stovky miliárd“.

Európska komisia ani Nemecko sa podľa Politico v otázke pridruženého členstva nechystajú ustúpiť. Berlín svoj nesúhlas zopakoval aj na stredajšom zasadnutí veľvyslancov krajín EÚ a von der Leyenová tiež nemá v úmysle vzdať sa tohto označenia, uviedli nemenované zdroje.

Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová poznamenala, že v prípade vzťahov medzi EÚ a Kanadou majú Brusel a Berlín spoločné základné ciele. Ani podľa nemeckého diplomata medzi nimi nie je „v podstate žiadny rozdiel“. „Obe strany sa zaviazali vytvoriť jedinečné partnerstvo, aké nemáme so žiadnou inou krajinou mimo EÚ,“ uviedol.

Spor podľa magazínu spočíva v detailoch. Dvaja európski diplomati povedali, že definícia pojmu pridružené členstvo, ktorú použila von der Leyenová pri Kanade, vylučuje, aby bol ponúknutý Ukrajine.

Šéfka eurokomisie na samite v Montreale priznala, že pridruženým členom by sa stala krajina, ktorá by nikdy nemohla byť plnohodnotne prijatá do EÚ – aj vzhľadom na svoju geografickú polohu. Nemecko však malo pre „pridružené členstvo“ podľa jedného z diplomatov iné plány, a aj stále má. (TASR)