Svet

Mala za tým stáť sieť napojená na ruské tajné služby.

S odvolaním sa na nemenované zdroje vrátane ľudí z okolia oboch opozičníkov o tom informoval španielsky denník El Mundo.

Americké ministerstvo spravodlivosti v polovici septembra oznámilo obžalobu piatich mužov, ktorí podľa vyšetrovateľov pôsobili v sieti spolupracujúcej s ruskými tajnými službami. Tá mala od roku 2024 verbovať ľudí na sledovanie a vraždy odporcov ruského vedenia, ako aj na útoky proti infraštruktúre v európskych krajinách podporujúcich Ukrajinu.

Na základe obžaloby sieť toto leto naverbovala v USA človeka, ktorému ponúkla 40.000 dolárov za vraždu významného ruského disidenta. Muž ponuku odmietol. El Mundo sa domnieva, že touto osobou mohol byť Ponomariov. Zdroj z jeho okolia podľa BBC uviedol, že ide už o „deviaty pokus o atentát“ na bývalého poslanca.

Denník El Mundo napísal, že americké úrady Kasparova v lete upozornili na pripravovaný atentát a prvýkrát od jeho presťahovania do New Yorku v roku 2013 mu zabezpečili osobitnú ochranku.
Medzi možnými cieľmi sa podľa El Mundo spomína aj ruský opozičný politik, novinár a bývalý politický väzeň Vladimir Kara-Murza.

Ďalší plánovaný útok mal smerovať proti ruskému opozičnému predstaviteľovi žijúcemu vo Vilniuse. Za jeho vraždu bola údajne prisľúbená odmena 25.000 dolárov. Denník ako možný cieľ spomína Ivana Ťutryna, Kasparovovho spolupracovníka a spoluzakladateľa Fóra slobodného Ruska.

Medzi potenciálnymi cieľmi mal byť údajne aj baškirský aktivista Ruslan Gabbasov. Kasparov bol podľa vyšetrovania portálu The Insider z roku 2024 už v minulosti predmetom záujmu ruskej vojenskej rozviedky GRU. Dôstojník jej jednotky 29155 sa podľa portálu od roku 2017 pod falošnou identitou infiltroval do Fóra slobodného Ruska, ktoré Kasparov spoluzakladal.

Americké ministerstvo spravodlivosti 15. septembra obžalovalo bývalého plukovníka ruských tajných služieb Jurija Chramejeva, jeho syna Kirilla, ktorý je dôstojníkom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ako aj troch ďalších mužov pôvodom z Kuby a Venezuely.

Sú obžalovaní zo sprisahania s cieľom financovať terorizmus a niektorí aj zo sprisahania s cieľom spáchať vraždu na objednávku. Všetci deklarovali, že sa cítia byť nevinní. (TASR, El Mundo)

Stroj Robinson R44 naposledy lokalizovali nad chorvátskym ostrovom Pag.

Prevádzkuje ho firma bývalého skokana na lyžiach Thomasa Morgensterna.

Helikoptéra z rakúskeho vzdušného priestoru odletela okolo 2.00 h SELČ. Neskôr preletela nad Pagom, ďalšie informácie o jej polohe nie sú k dispozícii, pretože systémy, ktoré by umožnili lokalizáciu, mala vypnuté. APA píše, že zlodeji si pre krádež zrejme zámerne vybrali noc, keď jasne svietil mesiac. Podľa majiteľa vrtuľníka, miestneho podnikateľa v gastronómii, sa s týmto strojom nedá lietať v noci. Polícia predpokladá, že zlodeji letisko poznali, a vypočúva preto aj ľudí, ktorí naň majú prístup.

Zástupca rakúskeho prevádzkovateľa vrtuľníkov Heli Austria Roy Knaus povedal, že bez potrebných dokladov nie je možné s helikoptérou legálne lietať alebo ju predať. To, že by sa páchatelia niekde v Európe snažili predať jednotlivé diely stroja, považuje za vylúčené.

Hodnota ukradnutého vrtuľníka sa pohybuje medzi 400-tisíc a 500-tisíc eur. Firma Thomasa Morgensterna ho využíva na vyhliadkové lety. Keď sa tento niekoľkonásobný olympijský víťaz a majster sveta o krádeži helikoptéry dozvedel, myslel si, že ide o zlý vtip a neveril ľuďom z letiska, ktorí mu volali a oznámili, že do hangáru sa niekto vlúpal. Keď prišiel na letisko v Mauterndorfe, hľadal najskôr skrytú kameru, ktorá nakrúca, ako sa nechal nachytať. Až keď k nemu prišli policajní vyšetrovatelia, uvedomil si, že o žart naozaj nejde. (ČTK, APA)

Krajina má totiž za sebou historicky najteplejšie leto od začiatku meraní.

Sieť na monitorovanie švajčiarskych ľadovcov (GLAMOS), ktorá správu zverejňuje každú jeseň, už v júni varovala pred ich dramatickým topením. Šéf GLAMOS Matthias Huss vtedy pre AFP uviedol, že všetok sneh a ľad, ktorý na švajčiarskych ľadovcoch pribudol počas zimy, sa už úplne roztopil. Znamenalo to druhý najskorší zaznamenaný príchod takzvaného „dňa straty ľadovcov“, teda okamihu, keď sa roztápanie ľadu v danom roku dostane nad úroveň jeho zimného prírastku. Skôr k tomu došlo len v roku 2022.

„V celých Alpách teraz pozorujeme obrovský úbytok ľadu a mimoriadne rýchle tempo topenia ľadu aj snehu,“ priblížil Huss. Švajčiarsky Federálny úrad pre meteorológiu a klimatológiu (MeteoSuisse) odvtedy potvrdil, že mesiace jún, júl a august boli najhorúcejšími v histórii meraní, ktoré v krajine zaznamenali od roku 1864.

Vo vlaňajšej správe GLAMOS uviedol, že švajčiarske ľadovce stratili v roku 2025 tri percentá svojho objemu. Išlo o štvrtý najväčší zaznamenaný úbytok, po rokoch 2022, 2023 a 2003. Len v období medzi rokmi 2015 a 2025 prišli ľadovce o 24 percent svojho objemu, zatiaľ čo v rokoch 1990 až 2000 to bolo 10 percent.

Od začiatku 70. rokov minulého storočia úplne zmizlo viac než 1 100 švajčiarskych ľadovcov.

Alpský región Európy je výrazne zasiahnutý klimatickou zmenou. Švajčiarsko sa podľa úradu MeteoSuisse otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Vedci varujú, že bez ďalších opatrení na obmedzenie globálneho otepľovania by švajčiarske ľadovce mohli do konca tohto storočia takmer úplne zmiznúť. (TASR, AFP)

Odsúdená bola na trest smrti za vraždu, ktorú spáchala v roku 1995 vo veku 18 rokov.

V prípade, že by súd dnes popravu nezrušil, bola by Pikeová prvou ženou popravenou v Tennessee za najmenej dvesto rokov.

Sudcovia federálneho odvolacieho súdu uviedli, že chcú preveriť, či tvrdenia Pikeovej o sexuálnom zneužívaní a znásilnení v detstve boli náležite zohľadnené predtým, ako boli odsúdené na smrť. Poprava bola dnes zablokovaná zhruba hodinu pred tým, ako mala byť vykonaná. Zatiaľ nie je jasné, aký dlhý bude odklad a či sa generálny prokurátor Tennessee proti nemu odvolal.

Pikeová v januári 1995 spolu so svojím 17-ročným priateľom a ďalšou spolupáchateľkou vylákala 19-ročnú Colleen Slemmerovú, spolužiačku z centra odbornej prípravy v Knoxville, do zalesnenej oblasti. Pikeová s priateľom Slemmerovou mučili a zabili, zatiaľ čo ich spolužiačka hliadkovala. Krutý spôsob vraždy, pri ktorej páchatelia do hrude obete vyryli pentagram a odniesli si kus jej lebky ako suvenír, vtedy vzbudil značný mediálny rozruch.

Z výpovede na súde vyplynulo, že Pikeová vnímala Slemmerovú ako sokyňu v boji o priazeň svojho priateľa Tadaryla Shippa. Pikeová s Shippom sa k zabitiu spolužiačky priznali a obaja boli v nasledujúcom roku odsúdení za vraždu. Kým Pikeová dostala trest smrti, Shipp bol odsúdený na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia.

Shadolla Petersonová, ktorá mala v čase vraždy 18 rokov a páru pri jeho čine poslúžila ako hliadka, na súde vypovedala ako svedkyňa obžaloby a dostala podmienku.

Pikeová je v súčasnosti jedinou ženou v Tennessee čakajúcou v cele smrti. V auguste 2001 bola odsúdená za pokus o vraždu spoluväzenkyne.

Právnici Pikeovej v 226-stranovej petícii žiadali guvernéra, aby zmiernil jej trest na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. V žiadosti dokumentovali jej detstvo, počas ktorého sa stala obeťou násilia, zanedbávania a sexuálneho zneužívania. Pikeová bola znásilnená, keď mala 11 a 17 rokov, uviedli právnici. Rovnako zdôraznili jej diagnózy bipolárne a posttraumatické stresové poruchy. (ČTK, AP)

Vyhlásil to generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Hodnotenie rizika predstavovaného Ruskom je rovnaké ako pred rokom, dodal. Európske aliančné krajiny v posledných mesiacoch opakovane upozorňujú na nárast ruských hybridných aktivít, medzi ktoré zaraďujú sabotáže, podpaľačstvo, kybernetické útoky, narúšanie kritickej infraštruktúry či vzdušného priestoru a dezinformačnú kampaň.

Podľa európskych predstaviteľov majú tieto aktivity okrem iného oslabovať podporu Ukrajiny a narúšať jednotu európskych krajín.

Aliancia však podľa Rutteho nečelí bezprostrednej hrozbe priameho ruského útoku. „Hodnotenie ruskej hrozby je rovnaké ako pred tromi týždňami, pred troma mesiacmi, pred rokom,“ vyhlásil Rutte. Už v utorok vyhlásil, že ruské hybridné útoky podporu Ukrajiny zo strany krajín NATO neoslabia.

Španielsky denník El Mundo minulý týždeň napísal, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) informovala vlády Španielska, Francúzska a Talianska o hrozbe ruských dronových útokov v ich krajinách. Politici týchto štátov informáciu denníka popreli.

Aliancia je dobre pripravená na hybridné útoky, povedal dnes Rutte, ktorý zároveň vyzval Rusko, aby zanechalo svoje hrozby jadrovými zbraňami. Moskva hovorí o možnom využití jadrového arzenálu opakovane, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ním dnes pohrozil pre prípad blokády Kaliningradu zo strany európskych krajín.

Rutte ubezpečil európskych spojencov, že Spojené štáty sú aj naďalej pripravené v prípade napadnutia poskytnúť Európe tak konvenčnú, ako aj jadrovú obranu, uviedol Reuters. (ČTK, Reuters)

Informovala o tom organizácia Rady Európy na ochranu ľudských práv.

Z celkového počtu vyše 195-tisíc žiadostí o náhradu škody, ktoré boli predložené od otvorenia registra v Haagu v roku 2024, už bolo prijatých približne 65-tisíc, pričom zvyšné prípady sa momentálne posudzujú.

Rada Európy uviedla, že žiadosti je v súčasnosti možné podávať v 43 rôznych kategóriách. Tie siahajú od straty na ľudských životoch či zranení až po odopretie lekárskej starostlivosti a vzdelania, ako aj vplyvy na životné prostredie a prírodné zdroje.

„Register škôd pre Ukrajinu predstavuje právnu pamäť tejto nespravodlivej vojny,“ vyhlásil generálny tajomník Rady Európy Alain Berset. Podľa šéfa tejto inštitúcie sídliacej v Štrasburgu ide o „prvý krok k ucelenému systému odškodnenia Ukrajiny a jej obyvateľov za hrubé nespravodlivosti, ktoré utrpeli“.

V rámci reparačného programu Rady Európy, ktorý Rusko odmietlo, by mala vzniknúť Medzinárodná komisia pre nároky Ukrajiny. Jej úlohou bude preskúmať jednotlivé žiadosti a rozhodnúť o výške odškodného. Dohovor o zriadení tejto komisie podpísalo 39 štátov a Európska únia, pričom deväť krajín a EÚ ho už aj ratifikovalo.

Okrem toho 34 zo 46 členských krajín Rady Európy, spoločne s Kostarikou a Austráliou, oznámilo zámer stať sa súčasťou budúceho tribunálu. Ten má súdiť ruskú inváziu spustenú vo februári 2022, ktorá sa stala najhorším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny.

Rusko, ktoré bolo po začiatku invázie z Rady Európy vylúčené, vyhlásilo, že budúci tribunál neuzná, dodala AFP. (TASR, AFP)

Parlamentný výbor predvolal jedenásť súčasných a bývalých ministrov.

Ministerstvo spravodlivosti USA v januári 2026 zverejnilo milióny dokumentov súvisiacich s americkým sexuálnym delikventom Epsteinom, ktoré odhalili jeho väzby na politikov, členov kráľovských rodín a najbohatších ľudí z celého sveta. Dôsledkom tejto kauzy čelí aj Nórsko – v podobe parlamentných a policajných vyšetrovaní.

Ako uviedol Jonas Andersen Sayed, ktorý vedie vypočúvania v parlamentnom výbore pre kontrolu a ústavné záležitosti, nórska vláda musí vysvetliť, čo robí pre obnovenie dôvery v diplomatické služby.
„Mnohí ľudia preukázali veľmi zlý úsudok,“ konštatoval Andersen Sayed v súvislosti s ľuďmi, ktorí sa s Epsteinom priatelili.

Parlamentný výbor predvolal jedenásť súčasných a bývalých ministrov zahraničných vecí a ministrov pre rozvojovú spoluprácu vrátane premiéra Jonasa Gahra Störeho, ktorý bol šéfom diplomacie v rokoch 2005 až 2012.

Störe zopakoval, že s Epsteinom nikdy nemal žiadne vzťahy a jeho vplyv sa v nórskej zahraničnej politike, rozvojovej pomoci ani pri iných rozhodnutiach vlády nijako neprejavil. Problémy podľa neho súviseli s jednotlivcami, nie so systémovým zlyhaním ministerstva zahraničných vecí. Doplnil, že identifikované nedostatky už boli odstránené alebo sa na ich odstránení pracuje.

Pred výborom by mal vypovedať aj bývalý šéf diplomacie Boerge Brende, ktorý po odhalení svojich priateľských vzťahov s Epsteinom odstúpil z funkcie prezidenta a generálneho riaditeľa Svetového ekonomického fóra.

Niekoľko ďalších prominentných Nórov s väzbami na Epsteina parlamentný výbor na vypočúvanie nepredvolal, ale pre podozrenie z korupcie ich vyšetruje polícia.

Ide aj o bývalého premiéra Thorbjörna Jaglanda, bývalého ministra Terjeho Röeda-Larsena a bývalú diplomatku Monu Juulovú. Všetci traja odmietli obvinenie, že pochybili. Röed-Larsen sa za svoje vzťahy s Epsteinom ospravedlnil; od finančníka si okrem iného požičal peniaze.

Za svoje priateľstvo s Epsteinom sa ospravedlnila aj nórska kráľovná Mette-Marit. Parlament ju však nevypočúva.

Zákonodarný zbor zároveň zriadil nezávislú komisiu akademikov a právnych expertov, ktorá má preskúmať informácie zverejnené v dokumentoch a navrhnúť opatrenia na zvýšenie transparentnosti nórskych úradov. Preskúma viac ako 30 rokov nórskej diplomatickej histórie. Svoje výsledky má zverejniť začiatkom roka 2028.

Epstein bol v roku 2019 obžalovaný z obchodovania s maloletými na sexuálne účely a zo sprisahania. Zároveň udržiaval kontakty s viacerými politikmi, diplomatmi, členmi kráľovských rodín a ďalšími prominentnými osobami. Práve tieto väzby sa po zverejnení miliónov dokumentov súvisiacich s jeho prípadom opäť dostali do povedomia verejnosti. Samotný kontakt s Epsteinom však neznamená, že sa daná osoba dopustila protiprávneho konania.

Epstein zomrel v auguste 2019 vo väzbe v New Yorku, ešte pred začiatkom svojho súdneho procesu. Jeho smrť bola označená za samovraždu. (TASR, Reuters)

Zhodli sa na tom francúzsky prezident Emmanuel Macron a španielsky premiér Pedro Sánchez.

Vyjadrili sa tak po spoločnom rokovaní v Madride, krátko po tom, ako britský premiér Andy Burnham nevylúčil návrat do EÚ ako jeden z možných variantov posilnenia vzťahu svojej krajiny s európskym blokom.

Macron označil potenciálne pripojenie Británie k EÚ za „excelentnú správu“ a „dobré rozhodnutie“. Sánchez vyhlásil, že Španielsko by Britániu uvítalo späť s otvorenou náručou. Francúzsko aj Španielsko čakajú na budúci rok voľby, po ktorých Macron z úradu odíde a Sánchez bude mať podľa prieskumov ťažkú obhajobu premiérskeho kresla.

Spojené kráľovstvo vystúpilo z bloku v roku 2020, štyri roky po referende, ktoré vyhlásil konzervatívny premiér David Cameron. Burnhamovi labouristi sú zástancovia bližšieho vzťahu s úniou, ich vedenie však o možnom návrate zatiaľ priamo nehovorí.

Britský premiér vo svojom prvom prejave na čele vládnucej strany na jej výročnej konferencii v utorok povedal, že brexit napáchal viac škody ako úžitku, a prisľúbil predstaviť možnosti, ktoré podľa neho existujú vo vzťahoch medzi ostrovným kráľovstvom a únijnou dvadsaťsedmičkou.

Dnes v rozhovore so stanicou BBC nevylúčil, že jednou z možností je popri colnej únii, zjednodušení prístupu na jednotný trh či ďalších variantoch tiež opätovné plnohodnotné členstvo.

Väčšina ostatných britských strán vrátane opozičných konzervatívcov, ktorí sú v prieskumoch najsilnejší, a Reform UK návrat do únie odmieta. (ČTK)

Zo strany ochrancov zvierat to vyvolalo kritiku.

Juhoafrická krajina, ktorá je domovom najväčšej populácie slonov na svete, dnes oslavuje 60. výročie nadobudnutia nezávislosti od Británie. Slonie mäso by malo byť súčasťou tradičnej slávnostnej hostiny, informovala stanica BBC.

Podľa miestnych médií vydalo botswanské ministerstvo životného prostredia a cestovného ruchu povolenie na výlov 23 slonov a ďalšej divokej zveri na nekomerčné účely.

Miestna organizácia na ochranu slonov varuje, že krok môže v ľuďoch vyvolať dojem, že je zabíjanie týchto zvierat v poriadku, ak ho vláda schváli. Tvrdia, že slony potrebujú lepšiu ochranu, píše BBC.

Slonie mäso je podľa BBC v niektorých komunitách žijúcich blízko týchto zvierat relatívne bežné. Nie je to však každodenná záležitosť, keďže vláda distribúciu slonieho mäsa prísne kontroluje. Mäso musí byť preukázateľne z povoleného lovu. Ten je v krajine od roku 2019 po päťročnom zákaze opäť legálny.

Vláda argumentuje tým, že lov podporuje miestny rozvoj a zároveň napomáha k zachovaniu prírody. Zástancovia lovu podľa BBC pripomínajú problémy, ktorým ľudia kvôli zveri čelia.

Slonov je v krajine viac ako 130-tisíc a komunity žijúce v ich blízkosti sa dlhodobo sťažujú, že im zvieratá ničia úrodu a ďalší majetok a niekedy dokonca zabíjajú ľudí. Ochrancovia zvierat však vyslovili pochybnosti o tom, či je lov v takomto rozsahu dlhodobo udržateľný. (ČTK)

Ide o najväčšie vysokoškolské zariadenie v Japonsku.

Inštitúcia si od toho sľubuje podporu rodovej rovnosti v akademickom svete. Japonsko má od vlaňajšieho októbra tiež vôbec prvú ženu na čele vlády, Sanae Takaičiovú.

Štyridsaťšesťročná profesorka v odbore vedy a technológie Juko Fudžigakiová bola vybraná, aby ako prvá žena stála na čele prestížnej Tokijskej univerzity. Inštitúcia prezývaná Tódai bola založená v roku 1877 a v poslednom čase sa potýkala so škandálmi, vrátane prípadov korupcie.

„Verím, že to bude pre spoločnosť veľmi silný signál. Dúfam, že to povzbudí viac žien, aby sa zapísali na štúdium a stali sa výskumníčkami. Počas svojho šesťročného funkčného obdobia plánujem zabezpečiť, aby univerzita úplne plnila svoju úlohu symbolu akademického sveta, a to ako pre Japonsko, tak pre zvyšok sveta,“ povedala Fudžigakiová novinárom v utorok, deň po svojom zvolení.

Tódai sa na začiatku tohto roka ospravedlnila po zatknutí profesora medicíny, ktorý bol obvinený z prijímania úplatkov vo forme drahých večerov a návštev podnikov poskytujúcich sexuálne služby od kozmetickej skupiny, ktorá sa snažila využiť vplyv tejto inštitúcie. (ČTK, AFP)