Stala sa ňou doterajšia ministerka pre územné plánovanie Fátima az-Zahrá Mansúríová.
Jej strana zvíťazila v minulotýždňových parlamentných voľbách. Kráľ ju zároveň poveril zostavením novej vlády.
Strana autenticity a modernity (PAM) získala 97 kresiel v 395-člennom parlamente. Na druhom a treťom mieste skončili jej koaliční partneri z doterajšej vlády – Národné združenie nezávislých (RNI) a Strana nezávislosti (Istiklal). RNI bude mať 66 poslancov a Istiklal 65. Marocký volebný systém sťažuje, aby jedna strana získala absolútnu väčšinu.
Mansúríová, ktorá bola až do vymenovania aj primátorkou Marrákešu, podľa očakávaní zostaví vládnu koalíciu v najbližších dňoch. Po niekdajšej tuniskej premiérke Nadžle Búdinovej Ramdánovej je Mansúríová druhou ženou v arabskom svete, ktorá zastáva funkciu predsedníčky vlády.
Voľby boli poznačené rastúcou nespokojnosťou mladých ľudí, vysokou nezamestnanosťou napriek prosperujúcej ekonomike a požiadavkami na lepšie školy, nemocnice a dostupnejšie bývanie.
Boli to prvé voľby od júlovej migračnej krízy v španielskej Ceute, ktorá si vyžiadala aj obete na životoch, a od minuloročných protestov vedených mladou generáciou.
Maroko v súčasnosti zaznamenáva hospodársky rast a pripravuje rozsiahle projekty v súvislosti s futbalovými majstrovstvami sveta v roku 2030, ktoré bude hostiť spolu so Španielskom a Portugalskom. Podľa nezávislých analytikov však časť obyvateľstva považuje investície spojené s turnajom za nezodpovedajúce sociálnym potrebám krajiny. (TASR, AFP, AP)
Tie sa v židovskom štáte uskutočnia koncom októbra.
Netanjahuovo vyjadrenie vyvolalo v tábore opozície obavy. Jej líder Jair Lapid požiadal o aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii.
„Máme náznaky, že pred voľbami sa naši nepriatelia pokúsia na nás zaútočiť,“ povedal Netanjahu vo videopríhovore na leteckej základni, ktorý zverejnil jeho úrad. Zároveň odkázal potenciálnym útočníkom, aby sa „nezahrávali“ s Izraelom, a vyhlásil, že izraelské ozbrojené sily ich môžu zasiahnuť „kdekoľvek a kedykoľvek“.
Lapid následne uviedol, že požiadal Netanjahuov úrad o informácie o aktuálnej bezpečnostnej situácii. Chcel podľa vlastných slov vedieť, či sú hrozby reálne a akým spôsobom sa vláda pripravuje na zabezpečenie nerušeného priebehu volieb do Knesetu.
Netanjahuov úrad následne oznámil, že premiér poveril svojho tajomníka pre záležitosti ozbrojených síl, aby Lapida ešte v utorok informoval o najnovšom vývoji.
Krátko pred Netanjahuovým vyjadrením minister obrany Jisrael Kac pohrozil predstaviteľom palestínskeho radikálneho hnutia Hamas pôsobiacim mimo palestínskeho Pásma Gazy. Kac potvrdil, že predstavitelia Hamasu v zahraničí zostávajú terčom izraelských útokov. Pripomenul pritom útok Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý vyvolal vojnu v Pásme Gazy.
Kacove vyjadrenia zrejme odkazovali aj na izraelský letecký útok na stretnutie popredných predstaviteľov Hamasu v katarskom meste Dauhá zo septembra 2025. Pri tomto útoku zahynul jeden príslušník katarských bezpečnostných zložiek a päť príslušníkov Hamasu, jeho najvyšší predstavitelia útok prežili.
Izraelčania pôjdu k volebným urnám 27. októbra. Netanjahu sa v nich uchádza o ďalšie funkčné obdobie. (TASR, AFP)
Čoskoro predstaví rôzne možnosti, ako by mohli vyzerať budúce vzťahy Británie s Úniou.
Burnham už v auguste počas stretnutia so predsedom Európskej rady Antóniom Costom povedal, že Británia by mala byť odvážnejšia pri nadväzovaní užších vzťahov s EÚ, a to vo všetkých oblastiach.
„Brexit nám nedal kontrolu,“ povedal Burnham na zjazde labouristov vo svojom prvom prejave ako líder strany, ktorým sa stal v polovici júla. Odkazoval tým na jeden z argumentov zástancov odchodu z EÚ, ktorí sľubovali „opätovné prevzatie kontroly“ nad zákonmi, hospodárstvom či hranicami.
„Brexit priniesol viac škody ako osohu. Musíme Británii vrátiť úroveň rastu a prosperity,“ podotkol Burnham.
Británia sa podľa premiéra musí rozhodnúť, aké budú jej dlhodobé vzťahy s Európskou úniu, ktorá je ako celok naďalej najväčším obchodným partnerom Spojeného kráľovstva. Príležitosťou na by mohol byť spoločný summit, ktorý sa má uskutočniť do konca roka. Práve tento summit chce Burnham využiť na predstavenie rôznych možností dlhodobých vzťahov Británie s EÚ.
Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ v posledný januárový deň roku 2020. Briti o tom rozhodli v historickom referende, ktoré sa konalo v júni 2016. Brexit poznačil negatívne vzťahy medzi Úniou a Britániou, o ich reštart sa pokúsil Burnhamov predchodca Keir Starmer. (TASR)
Spoločné zasadnutia kabinetov považuje za užitočné, ministri si podľa neho majú čo povedať.
Babiš sa k téme spoločných rokovaní dostal v rámci niekoľkohodinového prejavu, v ktorom okrem iného vymenúval, čo jeho vláda stihla za vyše deväť mesiacov svojej existencie. „Po niekoľkých rokoch sme obnovili spoločné zasadnutia českej a slovenskej vlády. Boli tam všetci ministri. Myslím si, že navzájom si máme čo povedať, pretože je tam mnoho vecí, ktoré sú pre nás dobré a naopak, 10. novembra bude druhé zasadnutie v Bratislave,“ oznámil.
Posledné spoločné rokovanie slovenskej a českej vlády sa uskutočnilo v marci tohto roka na Zámku Nová Horka v českom meste Studénka. Kabinety sa k tomuto formátu medzivládnych konzultácií vrátili po takmer troch rokoch. O prerušení rokovaní rozhodol vtedajší český premiér Fiala v marci 2024 krátko pred plánovaným zasadnutím, pričom tento krok zdôvodnil odlišnými postojmi vlád na zahraničnú politiku, najmä v súvislosti s postojom k vojne na Ukrajine a k Rusku. (TASR)
Odchod amerických vojakov oslavujú ako víťazstvo Irán a jeho spojenci, ktorí majú na dianie v krajine významný vplyv.
Prítomnosť amerických vojakov bola uzavretá na základe dohody s Bagdadom v roku 2024 administratívou prezidenta Joea Bidena, v ktorej napĺňaní pokračuje aj súčasná vláda prezidenta Donalda Trumpa.
Ukončenie americkej vojenskej prítomnosti môže podľa irackých bezpečnostných expertov poskytnúť voľné pole pôsobnosti Teheránu a zároveň umožniť návrat ďalších nepriateľov USA, vrátane takzvaného Islamského štátu (IS).
Spojené štáty v roku 2003 uskutočnili inváziu do Iraku, pri ktorej zvrhli režim prezidenta Saddáma Husajna. Počas následnej dlhoročnej okupácie americká armáda a jej spojenci čelili ozbrojenému povstaniu sunnitských aj šiitských milícií.
Na konci roka 2011 sa USA z Iraku stiahli, avšak americké jednotky sa do krajiny vrátili o tri roky neskôr v reakcii na vzostup IS, ktorý dobyl v Iraku a susednej Sýrii rozsiahle územia, na ktorých vyhlásil chalífát. Do boja proti IS sa zapojili aj proiránske šiitské milície, z ktorých niektoré tento rok útočili na americké základne a ďalšie objekty USA, vrátane diplomatických misií.
Hoci má odchod amerických vojsk z Iraku v krajine širokú podporu, časť Iračanov považuje stiahnutie za predčasné, a to práve s ohľadom na predpokladané posilnenie postavenia proiránskych milícií.
„Všetci Iračania sa usilujú o plnú suverenitu, to žiadny Iračan nerozporuje. Ale myslím, že stiahnutie týmto spôsobom a vytvorenie vákua je to, čoho sa všetci Iračania obávajú,“ povedal agentúre Reuters Abdar Rahmán Zubáí, sunnitský kmeňový vodca vo Fallúdži, ktorá bola v čase americkej okupácie jednou z bašt protiamerického povstania.
Podľa kurdského veliteľa Sirvána Bárzáního chýbajúce americké spravodajské informácie, logistická podpora a drony umožnia IS prekupiť svoje sily. Hoci bol IS v minulosti porazený a chalífát územne zanikol, spiace bunky naďalej v Iraku i Sýrii pôsobia, pričom zdroje z irackých spravodajských služieb uviedli, že jedna z buniek plánovala samovražedné útoky, ktoré mali byť spáchané súbežne so stiahnutím amerických vojakov. IS sa podľa plukovníka Chálida Bajátího snaží vyslať signál, že zoskupenie je naďalej v plnej sile a je schopné vykonávať „krvavé útoky“.
Odchod amerických jednotiek naopak privítal a podporuje Teherán. Podľa podpredsedu výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Amíra Hejáta Mokaddama potom bude Irak trvalo bezpečným miestom. Iracký bezpečnostný analytik Džásim Bahadlí, ktorý sa zameriava na štúdium proiránskych milícií, uviedol, že americká vojenská prítomnosť predstavovala po dlhé roky protiváhu iránskeho vplyvu v krajine. Agentúra AFP v minulosti uviedla, že v Iraku sa dlhodobo stretávajú záujmy USA a Iránu, pričom každá iracká vláda musí prístup k nim neustále vyvažovať.
Streda bola zároveň až do minulého týždňa posledným dňom, dokedy mali podľa nariadenia irackej vlády zložiť zbrane všetky neštátne ozbrojené skupiny, vrátane proiránskych milícií. Iracký premiér Alí Zajdí ich odzbrojenie spájal práve s dátumom odchodu amerických jednotiek, pretože milície podmieňovali svoje odzbrojenie ukončením americkej vojenskej prítomnosti v krajine. Minulý týždeň Zajdí však podľa stanice Deutsche Welle lehotu na ich úplné odzbrojenie a integráciu do štátnych inštitúcií posunul na 30. júna 2027. (ČTK, Reuters)
Predseda českej vlády kritiku odmieta a je presvedčený, že vláda hlasovanie ustojí.
Hlavnými dôvodmi na vyslovenie nedôvery sú podľa predsedu opozičnej strany ODS Martina Kupku výška schodku rozpočtu na rok 2027, Babišov konflikt záujmov a útoky vlády na nezávislé inštitúcie.
„Na vyslovenie nedôvery máme tri veľmi vážne dôvody: prvý dôvod je rozpočtový armagedon, druhým je konflikt záujmov Andreja Babiša a to, že záujmy štátu v skutočnosti podriaďuje svojim vlastným ekonomickým záujmom. A tretím vážnym dôvodom sú dennodenné útoky na všetkých, ktorých si neviete podmaniť alebo sa podmaniť nechcú. Či sú to súdy, neziskový sektor, nezávislé inštitúcie či verejnoprávne médiá,“ vymenoval Kupka dôvody zvolania mimoriadnej schôdze.
Opoziční poslanci chcú podľa jeho slov počas schôdze ukazovať, kde vláda zlyháva. „Hoci pred voľbami ľuďom sľubovala, že bude lepšie, je v skutočnosti horšie,“ podotkol. Pripomenul, že sľúbila napríklad lacnejšie hypotéky, no úroky na hypotéky rastú, ďalej zrušenie Green dealu, emisných povolenky ETS 1 aj 2 a ďalšie veci, na ktoré nedošlo. Vláda podľa Kupku svojich voličov oklamala, keď im tvrdila, že sa budú mať lepšie.
Babiš schôdzu označil za predvolebný míting. Podotkol, že sa na rečnenie pred poslancami tešil. „Ďakujem za pozvanie. Nerozumiem tomu, prečo tu máme rozprávať, ale ja tu budem hovoriť rád a veľmi konkrétne a celkom dlho. Uplynulo len sedem mesiacov od prvého hlasovania a vy už zvolávate druhé. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby ste v rámci našej koalície získali deväť hlasov,“ podotkol.
Ide o druhý pokus opozície vysloviť Babišovej vláde nedôveru. Prvýkrát sa o to pokúsila vo februári len 19 dní po tom, ako vláda získala dôveru. Babiš je presvedčený, že koalícia je pevná. Na to, aby vláda padla, by za vyslovenie nedôvery muselo hlasovať 101 poslancov z 200-člennej snemovne. Opozícia však má 92 hlasov. (TASR)
Podľa predbežných informácií zahynulo šesť členov posádky a jeden ďalší utrpel zranenia.
Stroj sa podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany zrútil do neobývanej oblasti. Bombardér vykonával cvičný let bez akejkoľvek munície.
Príčina havárie nebola bezprostredne známa. Na miesto činu bola medzičasom vyslaná komisia ruských vzdušných síl, ktorá má zistiť okolnosti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zraneného člena posádky previezli do nemocnice. O jeho stave sa nezmienilo. (TASR, TASS)
Ich termín sa v súčasnosti koordinuje. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to oznámil novinárom.
„S (americkým ministrom zahraničných vecí) Marcom Rubiom sme sa dohodli, že k rokovaniam dôjde. Experti sa ešte musia dohodnúť na konkrétnych termínoch a mieste,“ vyhlásil Lavrov.
Hovoriac o multipolárnosti sveta poukázal na to, že „život napokon prinúti“ USA uvažovať v intenciách multipolárnosti, pričom tento proces sa podľa neho len začína. V tejto súvislosti poznamenal, že Spojené štáty sa zatiaľ stále snažia presadzovať svoje vlastné – jednostranné záujmy.
„USA sú nútené spolupracovať s krajinami, ako sú Ruská federácia a Čína. Počas týchto kontaktov sa diskutuje o krokoch, ktoré slúžia záujmom jednej aj druhej strany. To je práve to, čo by som označil slovami, že ‚život ťa núti‘,“ povedal ruský minister zahraničných vecí.
Európske krajiny vedú proti Rusku vojnu, o tom niet pochýb, uviedol Lavrov. „Ak uznávate, že vašimi zbraňami útočíte na nás a my tieto zbrane likvidujeme, pokojne to nazývajte, ako chcete. Ale, že je to vojna, ktorú vedie proti nám Európa, o tom nemám nijaké pochybnosti. Hovoríme to už dlho,“ konštatoval šéf ruskej diplomacie, ktorého cituje agentúra TASS.
Pokiaľ ide o plány Poľska umiestniť na svojom území výrobu rakiet Patriot a o rozsah zapojenia sa Európy do konfliktu na Ukrajine poznamenal, že stojí za to pozorne si preskúmať ruskú vojenskú doktrínu. „Vyzývam vás, aby ste si pozorne preštudovali príslušnú časť tohto kľúčového dokumentu,“ dodal Lavrov. (TASR, TASS)
vrátane navrhovaného zákazu vysťahovania do roku 2030 a automatického predĺženia nájomných zmlúv.
Uviedla ministerka zdravotníctva Mónica Garcíová. Minulotýždňové vysťahovanie 87-ročnej madridskej dôchodkyne Maricarmen Abascalovej posilnilo pretrvávajúci hnev v spoločnosti v súvislosti s nákladmi na bývanie. Žena bola totiž nútená opustiť byt, v ktorom žila 70 rokov. Byt podľa AFP odkúpila realitná spoločnosť a zvýšila nájomné o 275 percent na 2 650 eur.
Abascalová sa tak stala symbolom bytovej krízy v Španielsku. „Chcem, aby to, čo sa mi stalo, poslúžilo ako varovanie,“ uviedla z nemocnice, kde sa od svojho vysťahovania zotavuje z vyčerpania. Z madridského bytu ju vyniesli na nosidlách po tom, ako polícia vyrazila dvere.
Demonštranti v reakcii na situáciu postavili protestný tábor s viac než 100 stanmi na madridskom námestí Puerta del Sol, zatiaľ čo po celej krajine protestovali desaťtisíce ľudí.
Ministerka zdravotníctva na sociálnych sieťach uviedla, že vládou navrhovaný balík by mohol pomôcť piatim miliónom ľudí, no najskôr ho musí schváliť parlament, kde ľavicová koalícia nemá väčšinu. Podľa Garcíovej medzi opatrenia patrí napríklad regulácia krátkodobých prenájmov a „zákaz nákupu nehnuteľností zo strany supových fondov“. Supie fondy vyhľadávajú rizikové investície, z ktorých sa snažia vyťažiť, čo najviac. Politička ale neuviedla žiadne ďalšie podrobnosti.
„Dnes sme dosiahli to, čo bolo pred mesiacom nepredstaviteľné,“ napísala Garcíová na sociálnych sieťach a dohodu pripísala tlaku demonštrantov. „Bez vás by to nebolo možné,“ zdôraznila.
„Dnešok je úžasným dňom pre nájomcov a malých vlastníkov nehnuteľností, a zlý pre špekulantov,“ napísal na platforme X aj minister spravodlivosti Félix Bolaños.
Vláda pod vedením socialistov rokovala niekoľko dní so svojím koaličným partnerom, stranou Sumar, a ďalšími stranami s cieľom prijať zákon, ktorý prejde rozdrobeným španielskym parlamentom. Ministerka pre bývanie Isabel Rodríguezová plánuje neskôr v utorok usporiadať tlačovú konferenciu, kde predstaví podrobnosti o opatreniach, na ktorých sa dohodla vláda. (TASR, AFP)
Uviedol to pred rokovaním vlády poľský premiér Donald Tusk.
Vláda a bezpečnostné zložky sa podľa neho sústredia na to, aby sa na poľskej strane nič zlé nestalo.
„Pred nami sú veľmi náročné týždne a mesiace spojené s čoraz agresívnejším postojom Ruska voči Ukrajine a, žiaľ, tieto agresívne aktivity Ruska voči Ukrajine sa čoraz viac približujú k našim hraniciam,“ povedal Tusk.
Poľský premiér uviedol, že v pondelok jeden z ruských dronov dopadol v blízkosti hraničného priechodu v Dorohusku. „Každú noc alebo každý deň musíme opakovane vysielať naše letectvo, pretože útoky Ruska v blízkosti poľských hraníc, práve na hraničné priechody a na infraštruktúru v blízkosti hraníc, už nadobudli trvalý charakter,“ poznamenal predseda vlády.
Zároveň poukázal na veľmi dobrú spoluprácu s Ukrajinou. „Môžeme sa, tak ako počas tejto noci, spoľahnúť na okamžité informovanie, na konanie Ukrajincov, ktorí sa snažia nielen informovať, že niečo letí smerom na Poľsko, ale aj likvidovať túto hrozbu ešte nad Ukrajinou,“ zdôraznil Tusk.
V pondelok počas ruského náletu na Ukrajinu rozoslalo Vládne centrum bezpečnosti (RCB) upozornenie na možné ohrozenie zo vzduchu v Lublinskom vojvodstve, kde zazneli aj sirény.
K narušeniu poľského vzdušného priestoru nedošlo, hovorca Operačného velenia Jacek Goryszewski však uviedol, že dron zasiahol miesto v blízkosti poľsko-ukrajinského hraničného priechodu Dorohusk-Jahodyn na ukrajinskej strane hranice. (TASR, PAP)
