Svet

Požiadala ho, aby SR vydávala viac víz pre bieloruských občanov.

Pre bieloruské noviny Naša Niva to povedal Cichanovskej diplomatický poradca Dzianis Kučynski.

„Keďže Slovensko má v Minsku plnohodnotný zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom, a to napriek všeobecnému postoju EÚ, ktorý spočíva v neuznávaní (prezidenta Alenxandra) Lukašenka a obmedzeniach diplomatických kontaktov s týmto režimom, vyzvali sme, aby sa táto prítomnosť využila okrem iného aj na vydávanie väčšieho počtu víz Bielorusom,“ povedal Kučynski.

Blanár a Cichanovská okrem toho hovorili aj o vojne na Ukrajine, o účasti Lukašenkovho režimu v nej a o sankčnej politike, píše Naša Niva.

Opozičná líderka o stretnutí so slovenským ministrom informovala aj na sieti X. V príspevku sa poďakovala Slovensku, že sa pripojilo k vyhláseniu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré vyzýva na bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku a na ukončenie represií.

V New Yorku sa tiež v utorok uskutočnilo prvé rokovanie na úrovni ministrov zahraničných vecí Slovenska a Bieloruska od roku 2020. Šéf slovenskej diplomacie a bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov vyjadrili obojstranný záujem o udržiavanie pragmatického politického dialógu a spolupráce v oblastiach, ktoré neovplyvňujú sankcie Európskej únie vrátane obchodu, kultúry, vzdelávania či športu.

Blanár potvrdil, že SR rešpektuje spoločnú pozíciu EÚ voči Bielorusku, no zdôraznil význam udržiavania otvorených komunikačných kanálov, ktoré umožňujú viesť priamy dialóg. (TASR)

Vyhlásil to čínsky prezident Si Ťin-pching na záver svojej trojdňovej návštevy Spojených štátov.

Povedal tiež, že s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom sa dohodli, že vzťahom oboch krajín dajú nový obsah. Trump k rokovaniam s čínskym lídrom uviedol, že pre svoje krajiny dosiahli úžasný pokrok.

Si povedal, že v tomto roku očakáva ešte dve stretnutia s Trumpom. „Po prvé to bude summit APEC (Ázijsko-pacifické hospodárske spoločenstvo) v Číne a potom summit G20 v Spojených štátoch,“ povedal Si.

Summit APEC sa uskutoční 18. a 19. novembra v čínskom Šen-čene a v decembri sa v Miami na Floride stretnú predstavitelia skupiny veľkých ekonomík G20, ktorú tvorí 19 krajín, Európska únia a Africká únia.

„Privítam vás, pán prezident a prvá dáma, v Číne,“ povedal Si Trumpovi a jeho manželke Melanii. Trump odpovedal, že sa tak stane a že spolu „budú veľa hovoriť“.

Si navštívil USA v čase, keď sa v New Yorku koná všeobecná rozprava na úvod zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, na ktorom sa zúčastňujú vrcholní predstavitelia členských krajín. Čínsky prezident sa ale do rozpravy nezapojil a podľa portálu Deutsche Welle (DW) dal prednosť vysokej diplomacii pred multilaterálnym fórom OSN. (ČTK, Reuters)

Kremeľ vyhlásil, že s vymenovaním nových sa neponáhľa.

Rusko považuje Britániu a Francúzsko za jedny z najnepriateľskejších západných štátov, pričom vzťahy medzi nimi boli napäté už pred začatím ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Londýn a Paríž patria medzi hlavných podporovateľov Kyjeva a častokrát hostili ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Ako sami vidíte, vzhľadom na absenciu bilaterálnych vzťahov nie je nijaký zvláštny dôvod ponáhľať sa,“ uviedol podľa ruskej agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kelin bol ruským veľvyslancom v Spojenom kráľovstve viac ako sedem rokov. Britské noviny koncom augusta napísali, že vo funkcii skončil už 21. júla. „Zníženie úrovne diplomatických vzťahov stiahnutím veľvyslanca je jedným z formálnych spôsobov, ako môže vláda vyjadriť vážnu nespokojnosť alebo protest bez úplného prerušenia väzieb,“ napísali.

Meškov zastával funkciu veľvyslanca vo Francúzsku od roku 2017. Predtým pôsobil ako ruský veľvyslanec v Taliansku. (TASR, AFP)

„Berlín a Budapešť sa opäť politicky zbližujú,“ povedal spolkový minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius na dnešnom stretnutí s maďarským rezortným kolegom Romuluszom Ruszinom-Szendim v Budapešti hovoril konkrétne o vojenskej logistike, zbrojnom priemysle a výcviku.

„Berlín a Budapešť sa opäť politicky zbližujú,“ povedal Pistorius. „Je to nový začiatok vzťahov našich krajín, a to je výborná správa nielen pre naše krajiny, ale aj pre celú alianciu NATO a Európsku úniu,“ vyhlásil.

Ruszin-Szendi hovoril o zhode na tom, že Maďarsko je znova na správnej ceste. „Naše ozbrojené sily budeme znova spoločne rozvíjať. Pokračujeme v programoch, ktoré sme spolu začali,“ uviedol a spomenul aj spoluprácu v oblasti vesmírneho priemyslu.

„Budeme opäť spojencami. Budeme konať tak, ako sa od nás očakáva a ako to očakávame od našich spojencov,“ dodal.

Nemecko a Maďarsko spája viacero projektov v zbrojárskej oblasti, pričom Budapešť modernizuje svoju armádu nemeckými zbraňovými systémami, napísala DPA. Predchádzajúca maďarská vláda premiéra Viktora Orbána túto kooperáciu podporovala bez ohľadu na politické nezhody. Čelila však kritike, že niektoré dovtedy štátne zbrojárske spoločnosti odovzdala do rúk spojencom Orbána.

Podľa nemeckej agentúry nie je jasné, ako s tým nová vláda Pétera Magyara naloží. Ruszin-Szendi na schôdzke s Pistoriusom ozrejmil, že prebieha rozsiahle vyšetrovanie obchodov so zbraňami a verejných obstarávaní. Bližšie sa k záležitosti odmietol vyjadriť s tým, že je to vecou príslušných orgánov. (TASR, DPA)

Na piatkovom zasadnutí sa podľa AFP podarilo dosiahnuť vzácnu zhodu medzi stálymi členmi tohto orgánu.

Húsíovia nedávno obsadili jemenské červenomorské pobrežie vrátane strategického prielivu Báb al-Mandab, ktoré dovtedy kontrolovala medzinárodne uznávaná vláda podporovaná Rijádom.

V dôsledku úspešnej vojenskej ofenzívy rastie napätie medzi Saudskou Arábiou a húsíovcami. Povstalci na kráľovstvo útočia raketami a dronmi a Rijád odpovedá leteckými údermi.

„Členovia Bezpečnostnej rady najdôraznejšie odsúdili pokračujúce útoky húsíov proti Saudskej Arábii vrátane útokov zameraných na civilnú a energetickú infraštruktúru, ktoré viedli k zraneniam civilistov, medzi nimi aj žien a detí,“ uviedol francúzsky veľvyslanec pri OSN Jérôme Bonnafont pri prednesení spoločného vyhlásenia.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) „ďalej zdôraznila dôležitosť konania v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohovorom OSN o morskom práve, a dodržiavania práv a slobôd v oblasti námornej plavby“. Húsíov vyzvala, aby „okamžite zastavili vojenskú eskaláciu a útoky, ktoré postihujú civilistov a civilné objekty“. (TASR, AFP)

Uviedol to americký spravodajský portál NK News s odvolaním sa na satelitné snímky.

Snímky spoločnosti Planet Labs ukazujú, že výstavba prebieha v lodenici v meste Nampcho na západnom pobreží, ako aj v lodenici v Čchongdžin na východnom pobreží.

V Nampcho sa od začiatku júla stavajú veľké časti trupu, pričom loď bude pravdepodobne prvým desaťtisíc tonovým krížnikom KĽDR, hoci v súčasnosti ešte nie je možné jednoznačne potvrdiť túto informáciu, uviedol portál. NK News však pripomenul, že severokórejský vodca Kim Čong-un v júni oznámil plány na stavbu takýchto krížnikov.

Vojenská loď, ktorá sa momentálne stavia v lodenici v Čchongdžine, sa na záberoch začala objavovať v polovici augusta. Podľa všetkého by mohlo ísť o druhý torpédoborec krajiny a zároveň štvrtú loď, ktorá bude mať výtlak 5 000 ton. NK News ale podotkol, že by mohlo ísť aj o spomínaný krížnik s desaťtisíctonovým výtlakom.

V oboch lodeniciach prebiehajú aj modernizačné práce. Začali sa po tom, čo severokórejský vodca na zasadnutí ústrednej vojenskej komisie v júli vyhlásil, že armáda vykoná technickú modernizáciu s cieľom rozšíriť kapacity lodeníc na všetkých úrovniach.

V Nampcho aj v Čchongdžine sa minulý mesiac objavili desiatky budov s modrými strechami, v ktorých sú pravdepodobne ubytovaní stavbári, uvádza sa v správe. (TASR, Jonhap)

Tie viedli k obmedzeniam medzinárodných letov z islamskej republiky a do nej.

Informovala o tom televízia al-Džazíra. „Spomienka na spolčenie sa so Spojenými štátmi pri presadzovaní nepriateľskej politiky zostane v pamäti iránskeho ľudu navždy vrytá,“ napísal v piatok (25. 9.) na sieti X poradca najvyššieho vodcu Iránu Mohammad Mochber.

„Vzdušný priestor je buď otvorený pre všetkých, alebo pre nikoho. Ak bude Iránu odoprené právo lietať a využívať letiskové služby, nebude ho mať ani žiadna iná krajina v regióne,“ zdôraznil.

Americké ministerstvo financií oznámilo rozsiahle sankcie voči iránskemu leteckému sektoru, ktoré sa zameriavajú na 27 leteckých spoločností a desiatky firiem, ktoré im poskytujú podporu. Cieľom týchto opatrení je úplne prerušiť letecké spojenia Iránu.

Washington varoval, že každé letisko a každá spoločnosť, ktorá bude naďalej poskytovať služby iránskym leteckým dopravcom, riskuje vylúčenie z amerického dolárového systému.

Pre hrozbu sekundárnych sankcií zo strany USA už obmedzili alebo pozastavili prístup iránskych leteckých spoločností do svojho vzdušného priestoru Spojené arabské emiráty, Omán, Irak, Azerbajdžan, Gruzínsko alebo Turkménsko. Iránske aerolínie však stále lietajú do Ruska, Číny alebo Turecka.

Kľúčovým prestupným bodom pre Iráncov je Istanbul, kde sa však cestujúci stretávajú s chaosom a neistotou pri priehradkách iránskych leteckých spoločností. Mahan Air, najväčšia a najmodernejšia súkromná letecká spoločnosť v Iráne, už bola nútená pozastaviť svoje lety do Turecka. (TASR, DPA)

Robia to preto, aby sa v prípade krízy časť obyvateľov tejto pobaltskej krajiny, ale aj Lotyšska a Estónska, mohla presunúť cez poľskú hranicu.

Dnes to podľa poľskej agentúry PAP povedal šéf litovského národného centra pre zvládanie kríz Vilmantas Vitkauskas.

Zástupcovia oboch krajín podľa neho vyhodnocujú infraštruktúru na hraniciach, logistické kapacity a možnosti cezhraničnej dopravy. Keď sa dohodnú na podrobnostiach, vznikne konečná podoba plánu, uviedol tiež Vitkauskas.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz už skôr tento týždeň povedal, že jeho krajina v prípade potreby pomôže s evakuáciou civilistov z Litvy. „Pomoc civilnému obyvateľstvu nie je len právnou povinnosťou, je to tiež otázka slušnosti a ľudskosti,“ vyhlásil.

Litva dnes začala každoročné cvičenie reakcie na krízové situácie, na ktorom sa tento rok zúčastnia aj zástupcovia Poľska. Litovčania a Poliaci budú overovať postupy pre evakuáciu civilistov cez hranicu v strategickom suwalskom koridore.

PAP pripomína, že Litva má plán na evakuáciu obyvateľov v rámci svojho územia a teraz pracuje na medzinárodnom pláne. (ČTK)

Určené sú na vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

Na sieti X to oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Z celkovej čiastky poputuje 900 miliónov eur na vojenskú výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov (EUMAM Ukraine). Ďalšia miliarda je určená na financovanie nových spoločných nákupov vybavenia.

Zvyšných 4,7 miliardy EÚ vyplatí členským štátom na úhradu nákladov spojených s vojenskou pomocou pre Kyjev. Niektoré však už oznámili, že svoj podiel poskytnú Ukrajine.

„Je to dobrá správa pre Ukrajinu a zlá správa pre Rusko,“ povedala Kallasová. „Hybridné útoky Moskvy sa snažia zastrašiť Európu, aby obmedzila svoju podporu Ukrajine. Európa však robí presný opak,“ zdôraznila.

Vyplatenie prostriedkov z Európskeho mierového nástroja dlhodobo blokovala predošlá maďarská vláda pod vedením expremiéra Viktora Orbána.

Vláda SR v júni vzala na vedomie informácie k odblokovaniu mechanizmu preplácania v rámci EPF. Vyplýva z nich, že Slovensko má v rámci EPF nevyrovnané nároky za vojenskú pomoc vo výške 451,6 milióna eur. Pri dohodnutej úrovni preplácania, asi 46,5 percenta hodnoty darovaného materiálu, to predstavuje približne 210 miliónov eur.

Ministerstvo obrany SR vtedy upozornilo, že 4,7 miliardy eur určených na refundáciu vojenskej pomoci členských štátov je výrazne menej v porovnaní so 43,2 miliardami eur, ktoré si členské štáty EÚ aktuálne nárokujú ako svoje nevyrovnané požiadavky na preplatenie už poskytnutej vojenskej pomoci.

SR v rokoch 2022 a 2023 odovzdala Ukrajine plne funkčné zbraňové systémy vrátane protivzdušných systémov S-300 a KUB či stíhacích lietadiel MiG-29.

Celková hodnota vojenskej techniky nahlásenej do mechanizmu EPF predstavuje približne 692 miliónov eur a spolu s nákladmi na jej náhradu presahuje finančný dosah na SR jednu miliardu eur, doplnil rezort obrany. (TASR, Reuters)

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine by sa podľa neho uskutočnili na technickej úrovni. Kyjev teraz čaká, kým Washington navrhne konkrétny termín schôdzky vo formáte USA-Rusko-Ukrajina, povedal Zelenskyj novinárom na brífingu na platforme WhatsApp.

Ukrajinský prezident tento týždeň rokoval so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku o možnostiach, ako ukončiť vojnu, ktorú Rusko rozpútalo inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Po schôdzke sa stretli ukrajinskí a americkí vyjednávači, aby prebrali podrobnosti.

„O týchto podrobnostiach budeme informovať európsku stranu a budeme s ňou o nich rokovať, Američania budú rokovať s Rusmi a o desať dní sa vrátime buď s novou perspektívou, alebo s výsledkom,“ avizoval Zelenskyj.

Možnosť skorého obnovenia trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a USA v piatok nevylúčil ani hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Naposledy sa v takomto formáte uskutočnili v Ženeve 17. a 18. februára, predtým sa rokovalo aj v Abú Zabí.

Peskov zároveň oznámil, že Spojené štáty tento týždeň navštívil osobitný vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev. Stanica CNN informovala, že v New Yorku sa vo štvrtok stretol s vyslancami Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Podľa Peskova hovorili predovšetkým o možnej ekonomickej spolupráci medzi Ruskom a USA. (TASR, Reuters)