Medzi obeťami je aj 14-ročný chlapec, ktorého zasiahol elektrický prúd po tom, ako vstúpil do kaluže.
Ďalší štyria ľudia sú nezvestní, informovala vo štvrtok agentúra AFP s tým, že turecká metropola vo štvrtok odstraňovala následky prívalových povodní. Intenzívny dážď sa začal v stredu ráno a počas dňa zosilnel.
„Ide o najvyšší úhrn zrážok v Istanbule od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1942,“ uviedol guvernér Davut Gül. Tímy technických služieb mesta a hasiči vo štvrtok odčerpávali vodu a odstraňovali bahno zo zatopených škôl, garáží a ďalších miest.
Školy v meste zostanú zatvorené do pondelka 19. októbra. Úrady zároveň vyzvali obyvateľov, aby zostali doma, ak nemajú neodkladné povinnosti.
Pre nepriaznivé počasie odklonili 46 letov smerujúcich na dve istanbulské letiská. Letisko Sabihy Gökčenovej dočasne pozastavilo odlety pre silný vietor.
Turecký úrad pre zvládanie katastrof do stredajšieho večera zaznamenal 1277 prípadov záplav, 15 zosuvov pôdy a 47 ľudí uviaznutých v rizikových oblastiach. Intenzívne zrážky by v Istanbule mali pokračovať aj počas víkendu.
🇹🇷 Terrifying! Istanbul is literally underwater after a heavy downpour Passengers were trapped inside a bus and are trying to escape the rising floodwaters by climbing onto the seats.
S odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou o tom informovala stanica CNN.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj celé mesiace opakovane varuje, že Ukrajine dochádzajú tieto americké strely, ktoré patria medzi málo obranných prostriedkov schopných zostreliť balistickú raketu.
Tieto rakety sú však drahé a ich zásoby sú na celom svete obmedzené, keďže ostatné krajiny vyčerpali svoje skladové zásoby alebo sa v súvislosti s vojnou v Iráne snažia posilniť vlastnú protivzdušnú obranu.
Nemenovaný zdroj pre CNN povedal, že „takmer všetky balistické rakety pri poslednom útoku neboli zachytené z dôvodu nedostatku protiraketových striel“.
Ruské balistické strely v noci na stredu zasiahli tri elektrárne v Kyjeve a cielili na energetickú infraštruktúru v Charkove. V ukrajinskej metropole prišli pri týchto ruských úderoch o život štyri osoby a ďalších 25 utrpelo zranenia.
Predpokladá sa, že to nie je po prvý raz, čo Ukrajine došli rakety do systému Patriot. Zelenskyj sa opakovane verejne vyjadroval o svojej neustálej snahe zabezpečiť ďalšie zásoby týchto rakiet.
Zelenskyj v augustovom rozhovore pre CNN povedal, že ak by USA predali Ukrajine zo svojich zásob päť percent rakiet do systému protivzdušnej obrany Patriot, krajina prežije zimu. Ak by dostali desať percent, môžu podľa neho zničiť všetky ruské balistické rakety.
V tom čase povedal, že má počas dňa mnoho telefonátov so spojencami v snahe zabezpečiť dohody o ďalších raketách pre systém Patriot.
V septembri oznámil, že americký prezident Donald Trump mu povedal, že umožní Ukrajine vyrábať rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Trump sa však odmietol vyjadriť, či s tým súhlasil a licenciu na výrobu týchto rakiet Ukrajine dosiaľ neudelil.
Odvtedy sa však vzťahy medzi Zelenským a Trumpom znova zhoršili. Trump kritizuje Ukrajinu za útoky na ruské ropné rafinérie a Kyjev kritizuje dohodu Washingtonu a Moskvy o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh.
Zelenskyj v rozhovore pre denník Financial Times zverejnenom vo štvrtok povedal, že s pozastavením útokov na energetickú infraštruktúru v Rusku by súhlasil len vtedy, ak by boli Ukrajine v prvom rade dodané ďalšie rakety do systému Patriot. Tvrdí, že keď požiadal o ďalšie systémy protivzdušnej obrany, „americká odpoveď spočívala v obmedzení fungovania služieb Starlink“.
V stredu znova vyzval na dodanie rakiet do systému Patriot a uviedol, že americký prezident má všetky efektívne a potrebné nástroje na to, aby priblížil mier prostredníctvom sily, spravodlivosti a tlaku na agresora. (TASR, CNN)
Konať sa budú v čase, keď v krajine vládne vysoké politické napätie.
Misia EÚ v Srbsku, delegácia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) a Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE upozornili, že voľby sa konajú v atmosfére hlbokej polarizácie medzi populistickou vládou bývalého prezidenta Aleksandra Vučiča a jej odporcami.
Misia EÚ v utorok uviedla, že je „znepokojená viacerými hlásenými násilnými incidentmi, ktoré nemajú vo volebnom procese miesto“. Vo vyhlásení vyzvala „všetky príslušné inštitúcie, aby v prípadoch možných nezrovnalostí počas kampane a v deň volieb konali rýchlo“.
Voľby rozhodnú o tom, či sa po takmer dvoch rokoch protestov vedených študentmi vráti na post premiéra Vučič, ktorý v septembri, viac než sedem mesiacov pred koncom svojho druhého a posledného funkčného obdobia, abdikoval, aby viedol kampaň svojej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Cieľom SNS je získať väčšinu v 250-člennom srbskom parlamente a predĺžiť tak 14 rokov trvajúcu vládu populistov.
Analytici predpovedajú tesný súboj, vysokú účasť a atmosféru pripomínajúcu referendum medzi Vučičovou stranou SNS a kandidátmi zo Študentskej listiny, ktorá reprezentuje študentské hnutie stojace za masovými protestmi v Srbsku. (AP, TASR)
Demonštrácie, ktoré sprevádzajú násilnosti, pokračujú už tretí deň po sebe.
Parlament pre demonštrácie odložil svoje zasadnutie na budúci týždeň.
Albánsky premiér Edi Rama obvinil z nepokojov opozíciu, ktorá sa podľa neho snaží zmariť snahu Albánska o vstup do EÚ a pomocou „ohňa a železa“ stiahnuť krajinu „späť do priepasti.“
V hlavnom meste Tirana polícia vo štvrtok použila slzotvorný plyn, keď sa demonštranti opäť pokúsili vniknúť do budovy ministerstva školstva. V stredu tam založili požiar, doplnila AFP. Terčom útokov sa stali aj ďalšie vládne budovy.
V meste Korčë (Korča) protestujúci podľa médií hádzali na školy kamene a zápalné fľaše. Demonštrácie sa konali aj v mestách Drač a Lushnjë.
Počas predchádzajúcich dvoch dní utrpelo v Tirane zranenia takmer 100 policajtov. Zadržaných bolo viac ako 100 ľudí podozrivých z výtržností. (DPA, TASR)
Jeho cieľom je získať podporu Európy pre Ukrajinu v čase, keď sú jeho vzťahy s Donaldom Trumpom opäť napäté.
„Všetci v Európe chceme, aby táto vojna skončila. A aby sa tak stalo, sú potrebné signály – väčší skutočný tlak na Rusko a viac obrannej podpory pre Ukrajinu. Teraz je obzvlášť dôležité konať spoločne, aby sme ochránili ľudské životy,“ napísal Zelenskyj na sieti X po príchode do Bruselu.
Zelenskyj sa podľa svojich slov vo štvrtok stretne s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a absolvuje sériu bilaterálnych rokovaní s lídrami Francúzska, Poľska, Dánska a Belgicka. Čaká ho aj audiencia u belgického kráľa Filipa I. V piatok sa stretne s lídrami EÚ a premiérmi Maďarska, Fínska a Švédska.
Zelenskyj vo rozhovore pre denník Financial Times zverejnenom vo štvrtok povedal, že Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie po trojdňovom zastavení úderov, pričom tento krok by podľa AFP mohol ešte viac nahnevať Trumpa.
Americký prezident v uplynulej dobe opakovane odsúdil ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktoré podľa neho spôsobujú „svetový problém“. Trump v októbri tiež dosiahol dohodu s Ruskom o okamžitých dodávkach viac než 300.000 ton nafty na americký a svetový trh. V nedeľu oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na energetickom prímerí.
Dohoda americkej administratívy o dodávkach nafty z Ruska zhoršila vzťahy Kyjeva s prezidentom Trumpom. Ukrajina tiež oznámila narušenie satelitnej komunikácie cez sieť Starlink americkej spoločnosti SpaceX. (TASR, AFP)
Hoci lídri už prerokovali časť záverov venovanú energetike, na ich konečnom znení sa zatiaľ nezhodli a na rokovanie sa majú vrátiť neskôr. Teraz majú unijní prezidenti a premiéri oneskorený pracovný obed a diskutujú o makroekonomických nerovnováhach, najmä v súvislosti s Čínou.
Požiadavku na zmenu prvej časti záverov summitu, ktorá sa venuje konkurencieschopnosti EÚ, potvrdil už ráno český premiér Andrej Babiš.
Úpravy pripravilo Slovensko, ktoré teraz skupine V4 predsedá. Podľa diplomatických zdrojov krajiny požadovali tri zmeny. Chceli, aby závery dôraznejšie spomenuli potrebu zohľadňovať pri prijímaní opatrení špecifickú situáciu jednotlivých členských štátov, najmä rozdiely v cenách energií.
V časti venovanej preskúmaniu systému emisných kvót ETS požadovali zmienku o rezerve trhovej stability (IAS), ktorá pomáha regulovať ponuku kvót na trhu a zmierňovať jej výkyvy. Treťou požiadavkou bolo doplnenie paragrafu, ktorý by vyzval Európsku komisiu na prehodnotenie systému ETS2 a odklad jeho zavedenia najmenej do roku 2030.
Podľa diplomatických zdrojov sa práve spor o ETS2 stal jednou z prekážok dohody na časti záverov venovanej konkurencieschopnosti.
Systém ETS1 je hlavným európskym trhom s emisnými kvótami a vzťahuje sa na energetiku, veľký priemysel a leteckú dopravu v EÚ. Systém ETS2 má podľa aktuálneho harmonogramu začať fungovať v roku 2028 a vzťahovať sa na emisie z palív využívaných v cestnej doprave a pri vykurovaní budov.
Ten sa pokúšal preplávať cez oblasť považovanú Iránom za zakázanú.
„Prieskumné jednotky námorníctva pred niekoľkými hodinami identifikovali ropný tanker, ktorý nerešpektoval pokyny a na ktorom vypukol požiar,“ uviedla armáda. „Tento tanker vypol svoje sledovacie systémy a pokúšal sa preplávať cez zakázanú zónu,“ dodala.
Bezprostredne nie je jasná príčina požiaru. Iránske revolučné gardy oznámili „hranice“ tejto zakázanej zóny v septembri. Hovorca gárd v tom čase uviedol, že táto zóna zahŕňa časť Ománskeho zálivu a ďalšiu časť Arabského mora pozdĺž trasy, ktorá vedie k Hormuzskému prielivu.
Teherán tvrdí, že plavidlá, ktoré v tejto zóne nedodržia pravidlá, budú vystavené sankciám, pričom im výslovne nepohrozil vojenským zásahom.
Iránske námorné jednotky ale opakovane zasiahli plavidlá, ktoré obvinili z využívania neschválených trás v Hormuzskom prielive, ktorý Irán blokuje od začiatku vojny so Spojenými štátmi. (TASR, AFP)
Dodal, že vojenskú popravu, ktorú vykonajú zastrelením popravnou čatou, budú môcť sledovať rodiny obetí.
O tom, že sa Pentagon chystá popravu streamovať, pôvodne informoval minister obrany Pete Hegseth. Podľa zdrojov spravodajského webu CNN Trump vtedy nevedel, že odsúdený je ochrnutý od pasu dole a používa invalidný vozík, pretože ho bezpečnostné zložky pri zákroku v roku 2009 postrelili do chrbta. Predstava, že by Pentagon naživo vysielal popravu vozíčkara, sa podľa zdroja CNN Trumpovi nepáčila.
Zúčastní sa tam na samite prezidentov skupiny Arraiolos.
Európske hlavy štátov budú rokovať o budúcnosti a bezpečnosti Európskej únie, jej postavení vo svete či fungovaní medzinárodných inštitúcií. Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Samit sa uskutoční na pozvanie slovinskej prezidentky Nataše Pirc Musar v Ľubľane a Brde pri Kranju. Jeho hlavnou témou bude „Európska únia v ére viacerých kríz: medzi ústupom a vytrvalosťou“. Prezidenti sa zamerajú na otázky mieru, bezpečnosti a prosperity v Európe, ako aj na dôveru občanov v európske inštitúcie. Diskutovať budú tiež o význame multilateralizmu a potrebe reforiem medzinárodných organizácií.
Program sa začne vo štvrtok slávnostnou večerou v Prezidentskom paláci v Ľubľane. Kľúčovým bodom bude piatkové (16. 10.) plenárne rokovanie v Brde pri Kranju.
Súčasťou programu je aj pracovný obed zameraný na multilateralizmus, reformu Organizácie Spojených národov a otázku práva veta v Bezpečnostnej rade OSN. Na samite sa okrem slovenského prezidenta zúčastnia aj hlavy štátov Estónska, Grécka, Írska, Lotyšska, Maďarska, Malty, Nemecka, Portugalska, Rakúska a Talianska.
Skupina Arraiolos predstavuje neformálne politické fórum prezidentov členských krajín Európskej únie s parlamentnými a poloprezidentskými politickými systémami. Každoročné stretnutia ponúkajú hlavám štátov priestor na výmenu skúseností, názorov a vízií, ako aj na diskusiu o budúcnosti Európskej únie a výzvach, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo. (TASR)
Vyplýva to z analýzy družicových snímok agentúry Reuters a vyjadrení odborníkov na obranu.
Ide o ďalšie rozšírenie ruských útočných kapacít v blízkosti Ukrajiny. Na mieste, ktoré bolo ešte 31. augusta nevyužívaným poľom v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska, vznikol komplex s rozlohou približne 0,9 štvorcového kilometra. Nachádza sa asi 3,5 kilometra od ruskej leteckej základne Millerovo, kde sídli 31. gardový stíhací letecký pluk.
Podľa súkromnej spravodajskej spoločnosti DroneSec sa nová odpaľovacia základňa pravdepodobne nachádza v dosahu zóny protivzdušnej obrany zabezpečovanej systémami na leteckej základni. Prípadný ukrajinský útok na tento objekt by preto mohol byť náročnejší.
Analýza agentúry Reuters ukázala, že dve z ôsmich odpaľovacích stanovíšť už majú nainštalované koľajnice. Na ďalších dvoch sa koľajnice budovali. Družicové snímky zhotovené počas troch dní tohto týždňa zachytili pokračujúce stavebné práce.
Výstavba sa časovo zhoduje s nárastom využívania ruských prúdových útočných dronov proti Ukrajine. Tá má problémy so zachytávaním týchto rýchlejších zbraní, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 600 kilometrov za hodinu. Vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine vstúpila do piateho roka a Kyjev očakáva, že Moskva počas tejto zimy zintenzívni útoky prúdovými dronmi a raketami.
Mike Monnik, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti DroneSec, uviedol, že základňa podľa družicových snímok umožní odpaľovanie najnovších ruských prúdových dronov Geraň-4 a Geraň-5. Na západnom okraji komplexu sa nachádza osem stanovíšť s odpaľovacími koľajnicami určenými pre tieto drony. Nová základňa tak rozšíri existujúcu ruskú sieť, ktorá podľa Monnika zahŕňa najmenej 11 stálych odpaľovacích stanovíšť využívaných na útoky proti Ukrajine.
„Rýchlosť výstavby (…) dokazuje, s akou ľahkosťou môže Rusko rýchlo nasadiť svoje už zavedené útočné kapacity,“ povedal Monnik. Základňa je podľa neho takmer dokončená a do plnej prevádzky by mohla byť uvedená v priebehu niekoľkých týždňov, prípadne aj skôr. Podľa Monnika by mohla umožniť odpaľovanie najmenej 100 prúdových dronov za 24 hodín. Rusko ich však zvyčajne nasadzuje v menších počtoch priebežne počas dňa. Skutočná kapacita bude závisieť aj od dostupných zásob a operačných cieľov armády. (TASR)
