Svet

Právo verejnosti i zamestnancov Českej televízie a Českého rozhlasu na protesty rešpektuje.

Koalícia však návrh zákona o zmene ich financovania nestiahne. O jeho podobe sa ešte bude rokovať, povedal dnes Babiš novinárom pred odletom do Alžírska. V druhom parlamentnom čítaní sa okrem iného chystá navrhnúť možnosť dobrovoľného platenia poplatkov. (ČTK)

Informovalo o tom Rádio Liberty s odvolaním sa na analytika spravodajstva z otvorených zdrojov (OSINT).

Na základe satelitných snímok sa v októbri južne od rezidencie Vladimira Putina smerom k Ukrajine objavilo viac ako 15 nových veží určených pre protilietadlové systémy Pancir alebo Tor.

Vyplýva to z údajov OSINT analytika, ktorý vystupuje na sieti X pod prezývkou jembobineuse. Jedna z nich bola postavená ešte v marci 2026 na pozemku vojenskej základne v Chotilove, ktorú Putin údajne pravidelne využíva. Z nej vedie k rezidencii Valdaj špeciálna železničná trať.

Celkovo je okolo Valdaja viac ako 50 pozícií protivzdušnej obrany, hoci v okruhu 50 kilometrov žije menej ako stotisíc ľudí. V Moskve a jej okolí ich je iba zhruba dvojnásobok, hoci tam žije viac ako 20 miliónov obyvateľov.

V januári ruská armáda tvrdila, že koncom roka sa Ukrajina pokúsila zaútočiť na Putinovu rezidenciu vo Valdaji pomocou dronov. Kyjev obvinenia poprel a pokus o takýto útok spochybnili aj nezávislí experti vrátane americkej CIA.

Ruské úrady po údajnom incidente začali posilňovať bezpečnosť rezidencie. Podľa think tanku Centrum Dossier ju využíva Putinova milenka a bývalá gymnastka Alina Kabajevová, ktorá tam väčšinu roka žije s údajnými maloletými synmi prezidenta, Ivanom a Vladimirom.

Podľa investigatívy RFE publikovanej v júni 2026 sa o obe deti starajú západné vychovávateľky, aby získali jazykovú úroveň „vzdelaných Európanov“.

V lete začali ruské úrady podľa denníka The Moscow Times pokrývať cestu k rezidencii Valdaj sieťami proti dronom. Zakladateľ organizácie Conflict Intelligence Team (CIT) Ruslan Leviev naznačil, že to má zabrániť opakovaniu operácie Pavučina. Počas nej ukrajinská tajná služba (SBU) z ruského územia na diaľku zaútočila proti strategickým letiskám pomocou dronov z kamiónov v ich blízkosti. (TASR)

Oznámil to oblastný predstaviteľ.

Dvoch ďalších zranených hlásili pohotovostné služby v Černihivskej oblasti na severe krajiny.

Rusko ministerstvo obrany medzitým rovnako na sociálnej sieti oznámilo, že zasiahlo elektráreň v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov, sklad v okolitej oblasti a ďalšiu elektráreň v Chmeľnyckej oblasti.

Okrem toho bola cieľom útokov prístavná infraštruktúra v Čornomorsku a nákladná loď, ktorá smerovala do Odesy s vojenským nákladom pre ukrajinskú armádu, tvrdí ministerstvo.

Spojené štáty vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruské ropné rafinérie, ktoré podľa Washingtonu prispievajú k vysokým cenám energetických surovín. Pre vládu amerického prezidenta Donalda Trumpa je to citlivá otázka vzhľadom na vojnu s Iránom a blížiace sa voľby v USA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore odvysielanom v nedeľu uviedol, že na to, aby Kyjev mohol zastaviť svoje údery, musí Moskva prestať s útokmi na energetickú infraštruktúru jeho krajiny.

Alternatívou by podľa Zelenského bolo povolenie Spojených štátov na využitie systému Starshield nad Ruskom na zisťovanie miest odpaľovania rakiet, prípadne dodávky rakiet pre systému protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine. (TASR, Reuters)

Rokovania sa majú týkať hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce.

Zástupcovia medzivládnej komisie oboch krajín majú rokovať o spolupráci v energetike, poľnohospodárstve, pri ochrane životného prostredia, v cestovnom ruchu, športe a kultúre.

Slovenskú delegáciu vedie minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý obhajuje spoluprácu Bratislavy s Moskvou v čase pokračujúcej ruskej vojenskej invázie na Ukrajine. Európska únia kvôli vojne na Ukrajine už skôr obmedzila kontakty s Ruskom a uvalila naň sankcie.

Rusko-slovenská komisia sa stretne na rokovaní prvýkrát po piatich rokoch. Na obnovení jej činnosti sa premiér Robert Fico (Smer-SD) dohodol pri vlaňajšom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Spolupredsedom komisie je popri Blanárovi ruský minister vedy a vysokého školstva Valerij Falkov.

Blanár pred cestou do Moskvy vo vyhlásení uviedol, že Slovensko chce rozvíjať s Ruskom hospodársku spoluprácu v tých sektoroch, na ktoré sa nevzťahujú európske sankcie. Zopakoval, že Slovensko odmieta budovanie novej železnej opony medzi EÚ a Ruskom.

Za prioritu označil šéf slovenskej diplomacie energetickú bezpečnosť Slovenska. Podľa neho Slovensku hrozí, že v súvislosti s únijným rozhodnutím ukončiť dovoz ruského plynu do európskeho bloku bude musieť zaplatiť Rusku odškodné vyše desať miliárd eur.

Slovensko má s Ruskom zmluvu o dodávkach zemného plynu do roku 2034. Bratislava uviedla, že Slovensko má za plyn platiť bez ohľadu na to, či ho odoberie.

Blanár sa v Moskve stretne tiež so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Podľa ministerstva zahraničných vecí budú politici hovoriť o hospodárskej a energetickej spolupráci, slovenská strana sa zaujíma aj o vývoj mierových iniciatív ohľadom konfliktu na Ukrajine s cieľom vojnu čo najskôr ukončiť.

Slovenská opozícia predtým tvrdila, že Moskva sa snaží dosiahnuť zrušenie limitu na počet svojich diplomatov v Bratislave. Slovensko za bývalej vlády, ktorá na rozdiel od terajšieho Ficovho kabinetu vojensky podporovala Kyjev pri obrane voči ruskej invázii z februára 2022, rozhodlo o znížení počtu pracovníkov ruskej ambasády v krajine a niekoľko z nich vyhostilo. (ČTK)

Podľa vlastných slov bude žiadať anulovanie výsledkov nedeľňajších volieb.

Odôvodnil to predĺžením otvorenia volebných miestností o dve hodiny. „Je nemožné uznať výsledok,“ povedal Bolsonaro. „Požiadam o anulovanie týchto volieb,“ vyhlásil pravicový senátor a syn exprezidenta Jaira Bolsonara. Lula da Silva podľa oficiálnych výsledkov vyhral s náskokom takmer 4,4 milióna hlasov.

Na predĺženie hlasovania vyzvali obaja kandidáti, no Bolsonarov tím o to žiadal len pre časti krajiny postihnuté silnými dažďami a už predtým kritizoval, že sudca rozhodnutie vydal pre celú Brazíliu. Lula žiadosť odôvodnil problémami s dopravou, ktoré podľa neho bránili voličom dostať sa do volebných miestností.

Rozhodnutie sudcu Najvyššieho súdu o pokračovaní hlasovania prišlo tri minúty pred určeným koncom volieb, niektoré volebné miestnosti však oznámenie dostali až po svojom uzavretí. Nie je tiež jasné, koľko hlasov bolo odovzdaných v predĺžených dvoch hodinách. (TASR, AP, AFP)

Tí predtým tvrdili, že podnikli nový útok na medzinárodné letisko v Rijáde.

Správy prišli deň po tom, ako v saudskoarabskej metropole zazneli explózie a úrady zaslali obyvateľom textové správy s varovaním pred „nepriateľskou leteckou hrozbou“ voči mestu.

Húsíovia uskutočnili početné útoky na medzinárodné letisko v Rijáde, pri jednom z nich tento mesiac zahynulo 13 ľudí a ďalších vyše 300 utrpelo zranenia.

Hovorca koalície uviedol, že protivzdušná obrana zachytila a zničila balistickú raketu, ktorú na Rijád odpálili húsíovia, a zničili tiež dve odpaľovacie zariadenia týchto striel v jemenskom hlavnom meste Saná.

Húsíovia v nedeľu oznámili, že vykonali útok na rijádske letisko. Ich hovorca tvrdil, že išlo o „tri vojenské operácie s desiatkami balistických striel“, ktoré „dosiahli svoj cieľ“. Namierené boli aj na Leteckú základňu a námornú základňu na juhozápade Saudskej Arábie.

Došlo k tomu po tom, ako kráľovstvo oznámilo obnovenie letov v Rijáde. V tom čase sa grécky premiér Kyriakos Mitsotakis stretol so saudskoarabským de facto vládcom, korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Mitsotakis na stretnutí „reagoval kladne na žiadosť kráľovstva o ponechanie systému Patriot v Saudskej Arábii vzhľadom na súčasnú náročnú situáciu“, uviedla jeho kancelária. Grécko umiestnilo batériu tohto systému protivzdušnej obrany v meste Janbu, ktoré je dôležitým centrom pre vývoz ropy na pobreží Červeného mora. (TASR, AFP)

Urobili tak po jej ohlásenom víťazstve v predčasných parlamentných voľbách.

Srbský exprezident Aleksandar Vučič v nedeľu večer priznal porážku svojej koalície Zjednotené Srbsko. Pred novinármi v Belehrade povedal, že väčšinu v parlamente bude mať opozičná Študentská kandidátka (Studentska lista).

Po sčítaní 75 percent hlasov viedla Študentská kandidátka so ziskom 52,4 percenta hlasov, kým Zjednotené Srbsko dostalo 39,2 percenta hlasov, informovala agentúra Tanjug s odvolaním sa na prognózu inštitútov IPSOS a Cesid.

„Sme pripravení podporovať reformy v oblastiach právneho štátu, slobody médií, boja proti korupcii a posilnenia demokratických inštitúcií a spoločne sa snažiť o pokrok pri budúcnosti Srbska v Európskej únii,“ uviedli v spoločnom vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Kosová vyhlásila, že ľudia v Srbsku sa po takmer dvoch rokoch protestov za demokraciu, právny štát a proti korupcii zúčastnili na voľbách v historických počtoch. Pre krajinu sa podľa nej môže začať nová kapitola. „Dvere do EÚ sú otvorené a my sme pripravení pokračovať spoločne na tejto cesta,“ uviedla.

Srbsko je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 2012 a od roku 2014 prebiehajú prístupové rokovania, ktoré však v poslednom období stagnovali. Dôvodmi boli okrem iného nedostatky v oblasti demokracie a právneho štátu i to, že dlhoročný srbský líder Aleksandar Vučič naďalej udržiaval úzke vzťahy s Moskvou, napísala DPA.

Ku gratuláciám Študentskej kandidátke sa pridal aj maďarský premiér Péter Magyar. Na sociálnej sieti informoval, že telefonoval s jej lídrami a uistil ich o podpore svojej krajiny. „S potešením som si vypočul, koľko sily im počas tohto náročného boja dalo naše víťazstvo v apríli,“ napísal na sieti X v odkaze na voľby v Maďarsku, v ktorých jeho strana Tisza porazila stranu Fidesz dlhoročného premiéra Viktora Orbána. (TASR, DPA, AFP)

Vyše 150-tisíc domácností sa ocitlo bez elektriny a narušená bola doprava i telefónne siete.

Na juhozápade Škótska zomrel muž, na ktorého spadol strom. V regióne Argyll a Bute zaznamenali vietor s rýchlosťou až 135 kilometrov za hodinu. Zvalené stromy a elektrické vedenia blokovali cesty a železničné trate vo viacerých častiach Škótska a severného Anglicka. Tamojšie úrady varovali aj pred hrozbou záplav.

V meste Lille v severnom Francúzsku utrpel pri vyvrátení stromu zranenia bežec neďaleko štartu mestského maratónu, ktorý zorganizovali po prvý raz po 31 rokoch.

Výpadky elektriny v nedeľu hlásili pre viac ako 82-tisíc domácnosti v Británii, takmer 60-tisíc vo Francúzsku a najmenej desaťtisíc v Nemecku. Počas prechodu víchric Boelo a Austen len 24 hodín po sebe boli tieto čísla dočasne výrazne vyššie.

V Nemecku pri víchrici Austen musela nemocnica v meste Freiburg-Brisgau obmedziť prevádzku na naliehavé prípady vzhľadom na výpadky prúdu, ktoré narušili aj mobilnú sieť. V sobotu utrpeli dvaja ľudia vážne zranenia, keď silný vietor strhol lešenie počas jesenného trhu v meste Nastatten, uviedla polícia.

Víchrice vyčíňali aj v Holandsku a Belgisku, kde vyvrátené stromy zranili v sobotu v Bruseli štyroch ľudí.

Počas ovplyvnilo aj leteckú dopravu, zrušené alebo presmerované boli stovky letov, okrem iných na amsterdamskom letisku Schiphol, jednom za najrušnejších v Európe, no tiež v severnom Anglicku či Škótsku, doplnila AFP. (TASR, AFP)

V noci to oznámil volebný úrad juhoamerickej krajiny.

Tesnou porážkou pravicového senátora Flávia Bolsonara si Lula zabezpečil štvrté funkčné obdobie.

Lula získal 51,76 percenta hlasov a jeho vyzývateľ 48,24 percenta, vyplýva z predbežných takmer úplných výsledkov sčítania, ktoré zverejnil Najvyšší volebný súd (TSE). Bolsonaro podľa neho už súpera predbehnúť nemôže.

Sčítanie hlasov potvrdilo očakávaný tesný súboj, obaja kandidáti sa počas neho niekoľkokrát vystriedali vo vedení. Senátora Bolsonara, syna pravicového exprezidenta Jaira Bolsonara, pritom favorizovali prieskumy po prvom kole volieb, v ktorom dostal 47 percent hlasov v porovnaní s Lulovými 45 percentami.

Po kampani poznačenej škandálmi a očierňovaním sa o rozruch v krajine po zatvorení volebných miestností v nedeľu postaralo rozhodnutie sudcu Najvyššieho súdu, ktorý predĺžil voľby o dve hodiny. Urobil tak na žiadosť Lulu, ktorý sa sťažoval, že stiahnutie autobusov z prevádzky v niektorých mestách zabránilo voličom dostať sa k volebnými miestnostiam. O predĺženie žiadal aj Bolsonaro v častiach krajiny postihnutých silnými dažďami.

Lula, ktorý 27. októbra oslávi svoje 81. narodeniny, v kampani sľuboval pokračovanie svojej politiky zahŕňajúcej sociálne programy a štátne investície. Voľby označil za súboj medzi demokraciou a „barbarstvom“ a varoval voličov, že v dôsledku tlaku zo strany USA je v stávke suverenita Brazílie.

Bolsonaro presadzoval konzervatívne postoje, tvrdší postup proti kriminalite a výrazné zníženie vládnych výdavkov. V prípade svojho zvolenia chcel ako prvý krok dosiahnuť prepustenie svojho otca, ktorého vlani odsúdili za pokus o štátny prevrat po prehratých voľbách v roku 2022. (TASR, Reuters, AFP)

s 50,1 percentami hlasov pred súčasným prezidentom Luizom Inaciam Lulou da Silvou so 49,99 percentahlasov.

Napísala agentúra Reuters po sčítaní 13,65 percenta hlasov. (ČTK)