Svet

V noci na dnes to podľa agentúry AFP povedal americký prezident Donald Trump.

Ako dodal, stále však musia zasiahnuť jeden či dva zvyšné ciele, vrátane predpokladaného jadrového zariadenia známeho ako Pickaxe Mountain (persky Kúh-e Kolang Gáz Lá).

Zároveň uviedol, že rokovania s Iránom o ukončení vojny pokračujú, podľa neho však Teheránu nemožno príliš dôverovať.

„Zničili sme ich jadrový program. Stále sa musíme postarať o jedno či dve miesta, ale to môžeme urobiť o desať minút,“ povedal Trump novinárom vo svojom floridskom sídle. Spomenul pritom tiež Pickaxe Mountain, kde sa podľa neho nachádza podzemný jadrový komplex. Iránska vláda akúkoľvek jadrovú činnosť v tomto zariadení popiera.

Trump vyhlásil, že Spojené štáty s prípadnými ďalšími údermi neponáhľajú, pretože podľa neho už výrazne oslabili iránsku armádu aj jadrový program. Rokovania s Teheránom podľa neho „prebiehajú dobre“, Irán však označil za nespoľahlivého partnera.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v sobotu uviedol, že Trump zatiaľ nerozhodol o prípadných ďalších úderoch na Irán. Washington je podľa neho otvorený diplomatickému riešeniu konfliktu.

Iránsky najvyšší duchovný vodca v sobotu varoval Spojené štáty a Izrael pred novými útokmi. Reagoval tak na hrozby obnovenia úderov po novembrových voľbách do amerického Kongresu. Trump už skôr uviedol, že zvažuje, či vojenskú operáciu dokončiť a Irán definitívne poraziť. (ČTK, AFP)

V hre je aj prístup krajiny k Rusku a jeho vojne proti Ukrajine.

V prvom kole z 25. októbra zvíťazila so ziskom 34,76 percenta hlasov Jotovová, bývalá socialistická europoslankyňa a spojenkyňa premiéra Rumena Radeva.

Gjurov, ktorý vzišiel z prostredia liberálno-konzervatívnej opozície, skončil druhý so 31,95 percentami hlasov. Voľby sprevádzala rekordne nízka účasť 22,98 percenta oprávnených voličov.

Jotovová aj Gjurov kandidujú ako nezávislí, majú však podporu protichodných politických táborov a presadzujú rozdielne prístupy k zahraničnej politike i geopolitickému smerovaniu Bulharska. V predvolebnej debate sa Jotovová predstavila ako kandidátka, ktorá dokáže zaručiť mier v regióne a zachovať vyváženejšie diplomatické vzťahy s Ruskom.

Jotovovú podporila vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana (BSP), ktorej členkou v minulosti bola, a nacionalistická strana VMRO. Jej prípadné víťazstvo by znamenalo upevnenie moci Progresívneho Bulharska a premiéra Radeva. Jotovová bola jeho viceprezidentkou v čase, keď Radev zastával prezidentský úrad.

Ekonóma Gjurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene, ktorej bol v minulosti členom. Vo svojej kampani sa však snažil vystupovať nezávisle od straníckej politiky.

Gjurov stál na čele dočasnej vlády od februára do mája tohto roka a počas tohto krátkeho obdobia podpísal bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou.

Prezidentská kampaň sa konala v čase zosilnených útokov dronov na obchodnej lodi v Čiernom mori. Tie vyvolali verejnú diskusiu a rozpory kvôli tomu, že bulharská vláda aj Jotovová odmietli jednoznačne označiť Rusko za agresora. (ČTK)

Cieľom bolo odstaviť od moci premiéra Benjamina Netanjahua.

V utorkových parlamentných voľbách nedosiahol opozičný ani koaličný blok väčšinu a o budúcej vláde preto môžu rozhodnúť práve arabské strany, ktoré získali rekordný počet mandátov.

V Tel Avive sa zhromaždilo asi dvetisíc demonštrantov, ktorí v hebrejčine skandovali: „Partnerstvom a rovnosťou nahradíme vládu.“ V iných častiach pochodujúceho sprievodu demonštranti skandovali v arabčine: „Mier, sloboda, sociálna spravodlivosť.“ Popri sobotňajšom proteste za spoluprácu s Arabmi zorganizovalo asi sto podporovateľov Netanjahua protidemonštráciu.

V 120-člennom izraelskom parlamente potrebuje vláda podporu najmenej 61 poslancov. Opozičný blok na čele so stranou Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eizenkota získal vo voľbách 48 kresiel. Spolu s 19 arabskými poslancami zvolenými za strany Spoločná kandidátka a Raam by aktuálna opozícia mala väčšinu 67 mandátov.

Arabskí občania Izraela tvoria asi 21 percent izraelskej populácie, pričom v krajine žije približne 2,15–2,17 milióna Arabov. Prvá arabská strana, ktorá sa stala súčasťou izraelskej vlády bola Raam v kabinete Naftaliho Benneta v rokoch 2021 až 2022. Líder strany Raam Mansúr Abbás už vyhlásil, že je otvorený tak urobiť znova. Spoločná kandidátka je ochotná podporiť vládu pod vedením Eizenkota v parlamente, avšak do vlády nevstúpi.

Eizenkot medzičasom vytýčil štyri základné body, ktorých splnenie je nutné pre rokovania o novej vláde. Podľa vlastných slov vytvorí iba sionistickú vládu, ktorej členovia sa zaviažu uznať Izrael ako židovský, demokratický a liberálny štát, uznať Hamas ako teroristickú organizáciu a súhlasiť s povinnou vojenskou službou pre všetkých občanov.

Koalíciu s arabskými stranami podporuje líder ľavicovej strany Demokrati Jair Golan. Avigdor Liberman zo strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) však odmieta vstúpiť do koalície, ktorá by závisela na hlasoch arabských poslancov.

Prezident Izraela Jicchak Herzog má v pláne začať konzultácie s politickými stranami o zostavení novej vlády v stredu. (TASR, AFP)

Agentúre AFP to v noci na dnes potvrdila mimovládna organizácia Fundaredes.

K útoku došlo v piatok vo venezuelskom pohraničnom štáte Apure, kde podľa agentúry AFP pri bombardovaní zomrelo niekoľko ľudí. Venezuelská vláda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.

Organizácia Fundaredes s AFP zdieľala videozáznamy, na ktorých sú vidieť telá na zemi, popadané stromy a trosky objektov, ktoré zrejme tvorili povstalecký tábor. Riaditeľ organizácie Javier Tarazona uviedol, že jeden zo zamestnancov na mieste napočítal deväť mŕtvych. Ďalších zhruba desať tiel mohlo podľa miestnych obyvateľov zostať na mieste.

Podobné informácie agentúre AFP poskytla aj ľudskoprávna aktivistka a odborníčka na vojenské záležitosti Rocío San Miguelová. „Miestni obyvatelia o útoku a úmrtiach informovali a uviedli, že obeťami boli členovia ELN,“ povedala San Miguelová agentúre AFP. „V oblasti panuje veľký strach, lebo ľudia sú pod obrovským tlakom partizánskej skupiny,“ dodala.

V pohraničnej oblasti sa okrem ELN pohybujú aj ďalšie ozbrojené skupiny, vrátane frakcií niekdajších Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré odmietli zložiť zbrane po mierovej dohode z roku 2016. Skupiny súperia o príjmy z obchodovania s drogami a nelegálnej ťažby nerastných surovín. Venezuelsko-kolumbijská hranica meria 2 219 kilometrov.

ELN je po odzbrojení väčšiny jednotiek FARC považovaná za najsilnejšiu aktívnu gerilovú organizáciu v Južnej Amerike. (ČTK, AFP)

Republikánska hlava štátu denník obvinila z poškodenia svojej povesti.

Požadovala desať miliárd dolárov (takmer deväť miliárd eur) ako odškodné. Informovala o tom agentúra AP. Žaloba sa týka článku o Trumpových väzbách na sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, ktorý denník zverejnil vlani v júli.

WSJ vlani publikoval článok s tvrdením, že Trump v roku 2003 Epsteinovi k päťdesiatke poslal sexuálne explicitné želanie s kresbou nahé ženy či dievčaťa. „Všetko najlepšie k narodeninám – a kiežby je každý ďalší deň ďalším krásnym tajomstvom,“ uvádza sa v želaní, v ktorom sa tiež píše, že obaja muži majú niektoré veci spoločné.

Trump poprel, že gratuláciu písal, a následne na základe federálneho zákona o ohováraní podal žalobu na dvoch novinárov WSJ, majiteľa denníka Ruperta Murdocha, vydavateľstva Dow Jones a vydavateľský dom News Corp.

Americký okresný sudca v Miami Darrin Gayles dnes žalobu zamietol s konečnou platnosťou. Uviedol, že prezident nepreukázal, že žalovaní zverejnili ohováracie tvrdenia so skutočným úmyslom poškodiť jeho povesť. Súd v rozhodnutí uviedol, že žaloba sa „chytá stebla“ a snaží sa „umelo vytvárať“ nedostatky v investigatívnej práci denníka.

Finančník Epstein sa pohyboval medzi mnohými vplyvnými ľuďmi z politiky, biznisu i umenia vrátane Trumpa či bývalého prezidenta Billa Clintona, hoci títo politici neboli v súvislosti s jeho zločinmi obvinení z žiadneho protiprávneho konania.

V roku 2019 bol Epstein nájdený mŕtvy vo väzenskej cele, kde čakal na súdny proces kvôli obvineniu zo zneužívania maloletých dievčat a obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania; podľa úradov spáchal samovraždu. Už v roku 2008 bol v rámci kontroverznej tajnej dohody s obžalobou odsúdený za sexuálne zneužívanie na 18 mesiacov. (ČTK, AP)

Vo Frankfurte nad Mohanom prerástol protest v násilnosti.

Účastníci ničili výlohy, vyrabovali niekoľko obchodov a hádzali zápalné fľaše na policajtov. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters. Protesty sa dnes konali tiež vo Francúzsku, kde podľa odhadov úradov vyšlo do ulíc vyše 300-tisíc ľudí.

Demonštrácie v Nemecku organizovala iniciatíva Gen Z regelt (Generácia Z to zariadi), ktorá ich plánovala v 34 mestách vrátane Berlína, Frankfurtu nad Mohanom či Mníchova. V čase rastúcich životných nákladov skupina odmieta povinnú vojenskú službu a požaduje väčšie investície do vzdelávania.

Vo Frankfurte niekoľko ľudí násilne vniklo do obchodov a ukradlo tenisky a ďalšie predmety, terčom útoku sa stal tiež obchod so zbraňami, uviedla DPA. „Na zasahujúcich policajtov hádzali Molotove koktejly,“ uviedla frankfurtská polícia s tým, že v centre mesta sa stále pohybujú skupiny násilných demonštrantov. Časť mesta v okolí nákupnej triedy Zeil, kde sa odohrávali chaotické scény, musela byť uzavretá.

Oficiálne údaje zo dnešného popoludnia naznačovali, že účasť na dnešných demonštráciách bola nižšia, než organizátori pôvodne očakávali. Tí počítali v celom Nemecku so 182-tisíc účastníkmi. Polícia vo Frankfurte, Mníchove a Berlíne informovala až o 18-tisíc demonštrantoch, čo je polovica z približne 36-tisíc ľudí, ktorých uvádzali organizátori.

Nemecké úrady dnes uviedli, že demonštrácie, ktoré sa konajú súbežne s oslavami Halloweenu, boli zatiaľ prevažne pokojné. Zároveň však varovali pred pokusmi extrémistických skupín manifestácie zneužiť. V Hamburgu niekto zapálil niekoľko barikád.

„Sme tu dnes, aby sme bojovali za mier a slobodu, nie za vojnu a nátlak,“ povedala dnes v Berlíne hovorkyňa iniciatívy Gen Z regelt Lina Friedrichová. „Najdôležitejšia je pre nás lepšia podpora zdravotníctva a školstva. Sme proti povinnej vojenskej službe,“ dodala.

Podľa nemeckého ministerstva vnútra sa do podpory demonštrácií zapojili tiež časti krajne ľavicovej extrémistickej skupiny v Nemecku a niektoré skupiny napojené na zahraničné extrémistické hnutia. Niektoré obchody v nemeckých mestách pred demonštráciami z obáv z možných nepokojov zabednili výlohy a plánovali predčasné uzavretie.

Protesty sa konajú v čase, keď sa Nemecko snaží oživiť hospodársky rast a čelí rastúcemu tlaku na dôchodkový systém a verejné služby.

Protesty v Nemecku nadväzujú na vlnu demonštrácií vo Francúzsku, kde len dnes vyšlo do ulíc na 320-tisíc. Aj týchto protestov sa zúčastňujú prevažne mladí ľudia, ktorí požadujú lepšie podmienky vo vzdelávaní a riešení rastúcich životných nákladov.

Francúzske úrady nasadili po celej krajine približne 70-tisíc policajtov a žandárov. Predchádzajúce protesty sprevádzali tiež nepokoje, rabovanie a strety s políciou. (ČTK, Reuters, DPA)

Britský premiér Andy Burnham to uviedol pred budúcotýždňovým samitom Spoločenstva národov (Commonwealth) v Karibiku.

Na ňom by sa mohol stretnúť aj s požiadavkami na finančné odškodnenie. Podľa denníka The Guardian Burnham uviedol, že Británia „ponúka štruktúrovaný dialóg s tými, ktorých sa transatlantický obchod s otrokmi dotkol“.

V rámci obchodu došlo k únosu najmenej 12,5 milióna Afričanov a ich následnému predaju do otroctva. Podľa databázy Transatlantic Slave Trade Database prepravila Británia cez Atlantik odhadom 3,2 milióna ľudí. „Vypočuť si výzvy na oficiálne ospravedlnenie v mene britského štátu bude dôležitou súčasťou tohto procesu a som tomu otvorený,“ skonštatoval premiér.

Burnham však odmietol výzvy na finančné odškodnenie. „Nemyslím si, že dnešní Briti by mali niesť zodpovednosť za historické krivdy, nech boli akokoľvek ohavné, ktoré sa stali v inej dobe podľa iných zákonov a na ktorých sa osobne nepodieľali,“ vysvetlil. Kráľ Karol III. pred summitom tiež uviedol, že je „správne uznať veľké utrpenie a neprávosti z minulosti“.

Očakáva sa, že karibskí lídri budú naliehať na odškodnenie, ktoré často spájajú s odpustením dlhov či financovaním rozvoja vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a odolnosti voči klimatickým zmenám.

The Guardian tiež napísal, že Burnham chce spustiť novú iniciatívu, ktorá by okrem iného pomáhala zraniteľnejším krajinám „splácať dlhy v dlhšom časovom horizonte a s výhodnejšími úrokovými sadzbami“.

Premiér štátu Antigua a Barbuda Gaston Browne privítal Burnhamove vyjadrenia a návrhy, no v príspevku na sociálnej sieti Facebook skonštatoval, že „dlhodobé stanovisko Karibiku k reparačnej spravodlivosti sa nemení“. (TASR, Reuters)

Uviedol to vo vyhlásení o aktuálnej kríze okolo poľského Ústavného súdu (TK).

Dodal, že jeho vláda bude pokračovať v úsilí o obnovenie nezávislosti tejto inštitúcie.

„Nazvime veci pravým menom. V Poľsku už roky existujú organizácie a politici, ktorí chcú zničiť demokraciu a právny štát,“ povedal Tusk v televíznom vystúpení. Piatkové búrlivé protesty pred Ústavným súdom označil za „desivé“ s tým, že si želá, aby už v krajine nikdy nebol svedkom takýchto scén.

Tusk kritizoval prezidenta Karola Nawrockého za vstup do budovy Ústavného súdu v noci na sobotu. „Právny štát sa od zákona džungle odlišuje tým, že o tom, kto má pravdu, nerozhodujú svaly a drzosť,“ povedal Tusk.

Narážal na zábery zachytávajúce, ako sa Nawrocki, bývalý amatérsky boxer, pretláča do budovy cez ľudí pri vchode. Podľa Tuska politici nemôžu vstupovať na pôdu súdu, aby dávali sudcom pokyny alebo ich zastrašovali.

Dlhodobý spor okolo obsadenia Ústavného súdu medzi oboma hlavnými politickými tábormi v Poľsku eskaloval v piatok podvečer po oznámení na webovej stránke súdu, že predsedovi TK Bogdanovi Šwieczkowskému a podpredsedovi Bartlomiejovi Sochańskému pozastavili na 30 dní výkon funkcie. Na účte na sociálnej sieti X sa následne objavilo vyhlásenie, podľa ktorého došlo k „prevratu“ a Šwieczkowski zostáva vo funkcii.

Pred sídlom Ústavného súdu vo Varšave sa následne zhromaždili stúpenci bývalej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a ďalších pravicových zoskupení, ktorí Tuskovu vládu obvinili z podkopávania ústavy a súdnictva. Polícia uzavrela okolie budovy po tom, ako sa protestujúci pokúsili dostať do jej priestorov, a zadržala tri osoby.

Najnovší vývoj v spore súvisí s tým, že prezident Nawrocki odmietol prijať sľub od piatich z ôsmich sudcov Ústavného súdu zvolených súčasnou parlamentnou väčšinou. Sudcovia následne zložili prísahu priamo v parlamente a notársky overené kópie jej znenia predložili prezidentskej kancelárii. Šwieczkowski im však odmietol umožniť nástup do funkcie.

Európska komisia v sobotu vyzvala Nawrockého, aby akceptoval nominácie nových ústavných sudcov. „Je úlohou poľských orgánov zabezpečiť, aby ústavný súd mohol fungovať v súlade s poľskou ústavou a s ohľadom na judikatúru Európskeho súdneho dvora,“ uviedol pre AFP hovorca Komisie.

Tusk v sobotňajšom vystúpení vyjadril presvedčenie, že Ústavný súd bude čoskoro „fungovať tak, aby by mal“. Podľa jeho slov si musí plniť svoju úlohu nezávisle a v súlade s ústavou. Úlohou vlády podľa neho je zaistiť bezpečnosť a náležité pracovné podmienky pre tento súd. (TASR, AFP, DPA)

Urobil tak popri schôdzke šéfov diplomacie skupiny G20.

„Hovorili sme len krátko o možnosti, že by sa naši lídri mohli stretnúť na zasadnutí APEC budúci mesiac,“ povedal Rubio novinárom v zmienke o summite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Číne.

Rubio zároveň zdôraznil, že s Lavrovom neviedol oficiálne rozhovory. Obaja sa zúčastňujú na dvojdňovej schôdzke ministrov zahraničných vecí krajín G20 v americkej Atlante, ktorá sa končí v sobotu.

Prítomnosť Lavrova vyvolala kritiku niektorých európskych členov skupiny vzhľadom na vojnu Ruska na Ukrajine. V piatok z tohto dôvodu zrušili tradičné spoločné fotografovanie všetkých ministrov.

Šéf diplomacie USA tiež povedal, že americký prezident Donald Trump zatiaľ nerozhodol o nových útokoch na Irán. Rozhovory Washingtonu a Teheránu o ukončení vojny sú už mesiace v slepej uličke a objavujú sa správy, že šéf Bieleho domu môže nariadiť nové vojenské údery po voľbách v USA budúci týždeň.

„Môžeme dosiahnuť vojenské ciele, ak sa o to budeme snažiť,“ vyhlásil Rubio s tým, že Trump zatiaľ „neurobil rozhodnutie“ a Spojené štáty túto záležitosť neberú na ľahkú váhu. Teherán kritizoval za útoky na komerčné lode, zdôraznil však, že Trump uprednostňuje diplomatické riešenie.

Rubio okrem toho uviedol, že Washington nebol priamo zapojený do cesty brazílskeho senátora a neúspešného prezidentského kandidáta Flávia Bolsonara do USA, kam dorazil s rodinou v stredu po tom, ako mu súd zadržal pas z dôvodu vyšetrovaní voči jeho osobe. „Mal predtým platné vízum a prezident rozhodol, že mu povolí vstup do krajiny,“ povedal Rubio. (TASR, AFP)

Aby prežili vo vojnou zničených Oleškách, museli obyvatelia podľa svojich slov jesť trávu, niektorí i psov.

Prvá dáma Spojených štátov Melania Trumpová 23. októbra oznámila lokalizované prímerie v Oleškách a širokej Chersonskej oblasti, ktoré platí od rána 27. októbra do večera 1. novembra.

V rámci tohto prímeria ukrajinskí a ruskí predstavitelia v piatok spoločne navštívili mesto, kde doručili pomoc a zorganizovali evakuáciu pre ľudí, ktorí ho chceli opustiť.

Evakuovaní ľudia, ktorí v sobotu pricestovali opäť na Ukrajinu po náročnej ceste cez ruské a bieloruské územie, pre AFP opísali situáciu v Oleškách.

„Ľudia si varili trávu,“ povedal 29-ročný Valera, bývalý obyvateľ tohto mesta. „Pestovali ju, pretože nemali čo jesť,“ povedal s tým, že niektorí obyvatelia boli nútení strieľať psy a variť ich, aby prežili.

„Veľa ľudí zahynulo pri výbuchoch. Na cestách ležali hromady tiel a množstvo vrakov áut. Skrátka, bolo to brutálne… Desivé,“ dodal.

Novinár AFP uviedol, že z autobusov vystupovali dojatí obyvatelia Olešiek – niektorí s ukrajinskou vlajkou prehodenou cez plecia – a vítali sa so svojimi blízkymi.

Na svojho otca čakala aj 19-ročná študentka, ktorá uviedla, že spolu so svojou mamou a sestrou odišli z Olešiek v januári 2024, zatiaľ čo jej otec ostal v tomto meste. „Toto je požehnanie. Čakal som na to už veľmi dlho… Tam už nie je žiadny život,“ povedal evakuovaný muž.

Ivan, 70-ročný obyvateľ tohto mesta, povedal, že život v Oleškách bol posledný mesiac „naozaj zlý“. „Máme zeleninovú záhradu. Tam sme si pestovali všetko, čo sme potrebovali. Všetko sami, takže sme si viac-menej vystačili. Delili sme sa so susedmi,“ priblížil.

V meste bola podľa neho skupina špecialistov, ktorí odstraňovali míny. Išli vo svojich autách, no tie vybuchli.

Jeho príbuzný pri pokusoch dostať sa z Olešiek prišiel o štyri vozidla. „Čo iné sme mohli robiť? Zomrieť od hladu?“ konštatoval.

Pred vojnou mali Olešky 24-tisíc obyvateľov. Ruské vojská toto mesto okupujú od začiatku invázie. V meste tak pred piatkovou humanitárnou operáciou ostalo približne dvetisíc ľudí.

Ani jedna zo strán konfliktu dosiaľ neinformovala, koľko ľudí evakuovali z Olešiek, pričom orgány oboch krajín predtým naznačili, že mnoho obyvateľov chce zostať v tomto meste aj v prípade obnovenia bojov. (TASR, AFP)