Svet

Polícia vyšetruje pozadie a všetky okolnosti útoku.

Informoval o tom premiér Donald Tusk, podľa ktorého ide o tragickú udalosť. (TASR, AFP, AP)

Voda premočila matrace a prikrývky a niektoré stany poškodila.

Oznámili to v sobotu miestne úrady. Podľa vládneho mediálneho úradu v Pásme Gazy, ktorý je pod kontrolou islamistického hnutia Hamas, si záplavy vyžiadali aj zranených. Obete na životoch zatiaľ nehlásili.

Miestny úrad civilnej obrany uviedol, že od obyvateľov prijal 1 500 tiesňových volaní. V dôsledku dažďov sa zrútili aj tri opustené domy, nikto však neutrpel zranenia.

V jednom z táborov v meste Gaza sa obyvatelia snažili zachrániť svoje provizórne príbytky: niektorí spevňovali ich okraje pieskom, aby zabránili prenikaniu vody, ďalší vynášali deti zo zaplavených stanov.

Miestne samosprávy a záchranné zložky upozornili, že pre nedostatok paliva a poškodenú techniku nedokážu zvládnuť následky nepriaznivého počasia. Podľa predstaviteľov palestínskych úradov Izrael počas vojny proti Hamasu zničil stovky vozidiel vrátane buldozérov a techniky potrebnej na odčerpávanie vody.

Vojna pripravila o domovy väčšinu z viac ako dvoch miliónov obyvateľov Pásma Gazy. Veľké časti územia sú zničené a väčšina obyvateľov v súčasnosti žije v stanových táboroch.
Hamas v súvislosti s následkami nepriaznivého počasia obvinil Izrael, že bráni dovozu stanov, prístreškov a stavebného materiálu do Pásma Gazy.

Izraelský vojenský úrad podriadený ministerstvu obrany, ktorý riadi civilné záležitosti a koordinuje humanitárnu pomoc v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu (COGAT), sa k týmto obvineniam bezprostredne nevyjadril. V piatok však uviedol, že v spolupráci s medzinárodnými organizáciami zintenzívnil prípravy na očakávané dažde a opatrenia na zlepšenie hygienických podmienok.

Do Pásma Gazy tento týždeň prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) dopravili ďalšie štyri cisternové vozidlá na odčerpávanie odpadových vôd. Pripojili sa k ôsmim vozidlám dodaným v priebehu uplynulého mesiaca. Pomáhať majú pri čerpaní odpadových vôd, odvoze odpadu a opravách vodovodnej a kanalizačnej siete.

Obnova Pásma Gazy, s ktorou počítala dohoda o prímerí sprostredkovaná Spojenými štátmi, zatiaľ výraznejšie nepokročila. Rokovania o odzbrojení Hamasu a stiahnutí izraelských jednotiek sa dosiaľ neskončili dohodou. Izrael v súčasnosti ovláda približne dve tretiny územia, pričom obyvateľom nariadil odísť z oblastí pod svojou kontrolou.

Palestínske úrady uvádzajú, že od začiatku izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy zahynulo viac ako 74-tisíc ľudí. Izrael spustil svoju ofenzívu po útoku kománd Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojencov na juh Izraela. K tomuto útoku došlo 7. októbra 2023. Zahynulo pri ňom približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov. (TASR, Reuters)

Pri útokoch na Kyjev utrpelo zranenia šesť ľudí.

Moskva podľa neho eskaluje útoky na celom území Ukrajiny s cieľom vyvinúť tlak na Kyjev a jeho spojencov pred trojstranným rokovaniami naplánovanými na budúci týždeň.

„Na miestach zasiahnutých balistickými raketami prebiehajú technické posudky. Podľa predbežných zistení Rusi v jednom z kľúčových poškodených energetických zariadení použili rakety KN-23, ktoré vyrobila a dodala Severná Kórea,“ napísal Zelenskyj na sieti X a vyzval na sprísnenie sankcií.

Rusko podľa neho pri nočnom útoku použilo 36 rakiet, zostreliť sa podarilo iba štyri z nich, keďže Ukrajina má stále nedostatok munície do systémov protivzdušnej obrany. „Zintenzívnením útokov na Ukrajinu a našu infraštruktúru práve v tomto momente sa Rusko snaží vytvoriť ďalšie predpoklady na vyvíjanie tlaku na pozíciu Ukrajiny a jej partnerov,“ skonštatoval.

Ruské jednotky v noci na sobotu zaútočili na energetickú infraštruktúru v Kyjevskej oblasti vrátane elektrických rozvodní, ktoré zabezpečujú prenos elektriny z jadrových elektrární Rivne a Chmeľnyckyj do Kyjeva a centrálnych oblastí Ukrajiny.

Pri útokoch na Kyjev utrpelo zranenia šesť ľudí vrátane 14-ročného tínedžera, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Zelenskyj uviedol, že v hlavnom meste je po útokoch zložitá situácia v zásobovaní elektrinou, vodou a teplom. Poškodený bol aj Severný most. (TASR, AFP)

Informovala o tom jej dcéra, herečka a moderátorka Marija Šukšinová.

Príčinou úmrtia bolo zlyhanie srdca, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Herečka zomrela vo štvrtok 6. novembra.

Pre problémy so srdcom ju ešte 14. októbra previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Jej právnička vtedy uviedla, že herečkin stav je stabilizovaný, no naďalej vážny a lekári bojujú o jej život.

Fedosejevová-Šukšinová sa narodila v roku 1938 v Leningrade (v súčastnosti Petrohrad). Do širšieho povedomia sa dostala aj vďaka úlohám vo filmoch svojho manžela, režiséra a spisovateľa Vasilija Šukšina, najmä v snímke Červená kalina a Tresky plesky.

Divákom je známa aj z filmov Bojovali za vlasť, či televízneho filmu Dvanásť stoličiek podľa rovnomenného románu Iliu Iľfa a Jevgenija Petrova, v ktorom stvárnila madam Gricacujevovú – vdovu, s ktorou sa oženil hlavný hrdina Ostap Bender. Vo väčšine svojich úloh stvárňovala vnútorne silné ruské ženy. (TASR)

Stovky z nich sa už teraz nachádzajú na oboch stranách hranice, uviedli to jemenské zdroje. (ČTK, AFP)

Očakáva sa na nich účasť 130-tisíc až 170-tisíc ľudí.

V spoločnom vyhlásení odborov zastupujúcich združenia učiteľov a študentov sa uvádza, že ich hnutie „je v silnej pozícii (a) vláda v slabej a začína ustupovať“. Iniciátori protestu deklarovali, že „je čas rozšíriť mobilizáciu tým, že sa vláda bude udržiavať pod tlakom“.

Ako uviedol denník Le Monde, odborová platforma vo svojom vyhlásení vyzvala na pokračovanie a rozšírenie protestného tlaku s cieľom dosiahnuť konkrétne zmeny v školstve. Zároveň dôrazne odsúdila policajné zásahy proti stredoškolákom, ktoré sa podľa nej v niektorých prípadoch dotkli aj zamestnancov škôl.

Agentúra AFP doplnila, že táto výzva bola zverejnená v sobotu, keď sa po celom Francúzsku uskutoční ďalšia séria protivládnych protestov – aj za účasti hnutie tzv. žltých viest.

Očakáva sa na nich účasť 130-tisíc až 170-tisíc ľudí vrátane približne 60-tisíc v Paríži, uviedol v sobotu zdroj blízky organizátorom.

Začiatok väčšiny demonštrácií bol naplánovaný na 14.00 h SEČ, ale vo viacerých francúzskych mestách sa menšie demonštrácie konali už dopoludnia: v mestách Clermont-Ferrand a Pau vyšlo do ulíc približne 500 ľudí, uviedli miestne médiá. Na proteste v prístavnom meste Saint-Nazaire sa zišlo asi 50 protestujúcich.

Hnutie žltých viest plánovalo na sobotu podľa svojej interaktívnej mapy približne 120 protestných akcií po celom Francúzsku. Je to výrazne menej ako približne 1700 akcií, ktoré hnutie avizovalo pri svojom prvom veľkom protestnom dni 17. októbra.

Profektúra v Paríži v sobotu posilnila bezpečnostné opatrenia v okolí Námestia svornosti (Place de la Concorde), oproti budove Národného zhromaždenia a neďaleko Elyzejského paláca.

Polícia zároveň v sobotu do 11.00 h SEČ vykonala 847 kontrol na železničných staniciach v Paríži a jeho blízkom okolí, uviedla policajná prefektúra na sociálnej sieti X. (TASR, AFP)

Podľa húsíov utrpelo zranenia ďalších približne 30 ľudí.

Medzi obeťami sú prevažne ženy a deti. Jemenskí povstalci pôvodne informovali, že pri saudskoarabských úderoch zahynulo 11 osôb. Krátko nato počet obetí zvýšili na 22.

Momentálne prebiehajú operácie zamerané na ich vyprostenie z trosiek. Saudskoarabské úrady sa k tomu nevyjadrili.

Húsíovia pripísali Saudskej Arábii zodpovednosť aj z piatkový úder na trhovisko v provincii Taíz v južnom Jemene, kde prišlo o život 30 ľudí. Naopak, jemenské vládne sily obvinili proiránskych povstalcov, že na miesto vystrelili balistickú strelu.

Konflikt eskaluje od júla, keď povstalci obnovili boje proti medzinárodne uznávanej jemenskej vláde, ktorú podporuje Saudská Arábia. Povstalci neskôr vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na jej lode, územie a ropné zariadenia.

Počas rýchlej vojenskej operácie následne ovládli celé jemenské pobrežie Červeného mora. Odvtedy pravidelne hlásia útoky zo strany Rijádu. (TASR, AFP)

V Sobotných dialógoch priznal, že Slovensko má obrovský demografický problém.

„Nestačí len podporovať rodiny s deťmi, a potom tie deti idú do zahraničia. V Českej republike je 150-tisíc Slovákov, potrebovali by sme, aby sa vrátili,“ uviedol.

Podľa Tarabu si Poľsko a Maďarsko v Bruseli vybavili, aby nemuseli prijímať žiadnych migrantov, pretože poskytli útočisko Ukrajincom. „My sme prijali na hlavu rovnaký počet Ukrajincov, ale my sme to v Bruseli nevyrokovali,“ uviedol.

Pri útoku boli použité raketové systémy Neptun, ktoré zasiahli vytýčený cieľ.

V areáli podniku následne vypukol požiar a ozývali sa výbuchy, informovala britská stanica BBC. Podnik Proton-Elektrotex vyrába optoelektronické zariadenia a komponenty pre riadené strely a balistické rakety, dodala BBC. Areál firmy sa stal terčom útoku aj 23. októbra. Zahynulo pri ňom vtedy päť ľudí.

Gubernátor Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov potvrdil útok na výrobný závod v jednom z okresov mesta, jeho názov však neuviedol. Podľa jeho slov boli pri odrážaní „masívneho raketového útoku nepriateľa“ čiastočne poškodené výrobné priestory podniku. Na mieste zasahujú záchranné zložky, doplnil.

V Saratovskej oblasti na juhovýchode európskej časti Ruska boli pri útoku podľa gubernátora Romana Busargina poškodené objekty civilnej infraštruktúry. Podľa analýzy média ASTRA išlo o ropnú rafinériu spoločnosti Rosnefť.

Jeden z dronov smerujúcich k rafinérii údajne vybuchol pri budove predajne automobilových súčiastok.

Saratovská rafinéria patrí medzi najstaršie ropné rafinérie v Rusku. V roku 2024 v nej spracovali 2,2 percenta celkového objemu ropy spracovanej v krajine. Ukrajinské drony na ňu útočia opakovane.

Ruská protivzdušná obrana uviedla, že počas noci na sobotu zachytila a zničila 411 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Útokom bolo vystavených desať ruských regiónov, anektovaný Krym a oblasť Azovského a Čierneho mora. (TASR, BBC)

Oznámil, že jeho osobné údaje boli zverejnené na tzv. temnom webe (dark web).

Premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila solidaritu s ministrom a z úniku obvinila proruských hekerov.

„Už niekoľko dní kyberzločinci šíria moje osobné údaje na dark webe a snažia sa získať ďalšie informácie, čím v skutočnosti vystavujú mňa a moju rodinu novým hrozbám a zastrašovaniu,“ uviedol Tajani na sieti X. Útočníci sú podľa neho ochotní za podrobnosti zaplatiť.

Minister nespresnil, aké informácie mali byť zverejnené ani kto je za to zodpovedný, domnieva sa však, že stal terčom hekerov pre postoj Talianska k Ukrajine.

„Bránim slobodu suverénneho štátu a jasne sa zasadzujem za demokraciu a nezávislosť národa,“ napísal podpredseda talianskej vlády, ktorá Ukrajine brániacej sa ruskej invázii poskytuje humanitárnu a vojenskú podporu.

Meloniová vo svojom vyhlásení označila snahy o predaj dôverných informácií o vládnych činiteľoch za závažný problém, ktorý treba riešiť s najväčším odhodlaním. Podľa nej bola odhalená „činnosť proruských hekerov“. Tajani zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašiť.

Kybernetický útok podľa AP nasledoval po sérii falošných bombových hrozieb v Európe, ktoré v posledných dňoch spôsobili odklonenie viacerých letov i evakuáciu írskych a britských médií, ako aj po útokoch na chladiace zariadenia v supermarketoch a potravinárskych prevádzkach a prienikoch dronov do vzdušných priestorov krajín NATO. (TASR, AP)