Svet

Kritizoval skutočnosť, že nebol otvorený ani jeden humanitárny koridor.

Medzinárodné spoločenstvo by sa malo podľa francúzskeho prezidenta za tamojšiu situáciu hanbiť. Vyzval tiež na prestávky v útokoch medzi Ukrajinou a Ruskom alebo na vytvorenie alternatívneho modelu umelej inteligencie (AI) nezávislého od Číny a USA, napísali tlačové agentúry.

Macron podľa agentúry AFP obhajoval myšlienku dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, teda vzniku nezávislého palestínskeho štátu popri Izraeli. V tejto súvislosti spomenul, že by bolo neprijateľné nečinne prihliadať na „toto divadlo v Gaze a na Západnom brehu, ktoré je hanbou pre nás všetkých“.

Dvojštátne riešenie je podľa neho podmienkou „dnešnej i budúcej“ bezpečnosti Izraela a jeho obyvateľov. V Gaze bolo vlani na jeseň po dvoch rokoch izraelskej ofenzívy uzavreté prímerie, ktorého napĺňanie však doteraz zostáva na mŕtvom bode.

Francúzsky prezident podľa agentúry Reuters súčasne kritizoval rastúce násilie zo strany izraelských osadníkov na Západnom brehu a uviedol, že tým sú Palestínčanom upierané ich legitímne práva na existenciu.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorú začalo Rusko inváziou do susednej krajiny vo februári 2022, Macron podporuje „moratórium“ na útoky na energetiku a civilnú infraštruktúru na oboch stranách. Jedno moratórium by chcel uplatniť aj v oblasti Čierneho mora, čo by podľa neho umožnilo uvoľniť obilie a vyriešiť otázku potravinovej bezpečnosti.

Macron v prejave tiež vyzval všetky štáty, ktoré si podľa neho cenia svoju nezávislosť, aby vyvinuli alternatívnu umelú inteligenciu, aby neboli závislé od Spojených štátov ani od Číny.

„Je potrebné, aby táto koalícia nezávislých štátov, ktoré sa nechcú stať vazalmi ani jednej z týchto dvoch veľmocí, spojila sily a vyvinula model typu ‚open source‘ (špičková AI prístupná všetkým) tým, že budú zdieľať svoje výpočtové a investičné kapacity (pre vytvorenie AI), ktoré by sme spoločne využívali. Nesmieme byť závislí ani od jednej z týchto krajín, „dodal. (ČTK, AFP, Reuters)

Oznámil mu podmienky na otvorenie Hormuzského prielivu, píšu agentúry.

Stretli sa na okraji 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. (ČTK)

Je pripravené podporiť medzinárodné iniciatívy na vytvorenie humanitárneho námorného koridoru, uviedol Blanár.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer-SD) to povedal na utorkovom (22. 9.) ministerskom podujatí k Ukrajine s názvom „Čierne more a potravinová bezpečnosť“ počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosť (MZVEZ) SR.

„Bezpečnostná situácia v oblasti Čierneho mora a Odeskej oblasti sa v poslednom období výrazne zhoršila a podľa dostupných informácií narastá počet ruských útokov na civilné obchodné plavidlá a dopravnú a logistickú infraštruktúru. Ich dôsledky pritom presahujú hranice Ukrajiny a dotýkajú sa globálnej potravinovej bezpečnosti, keďže čiernomorský námorný koridor je pre Ukrajinu ako významného dodávateľa potravín do Afriky a Ázie mimoriadne dôležitý,“ zdôraznil Blanár počas svojho vystúpenia.

Šéf slovenskej diplomacie upozornil, že potraviny nesmú byť používané ako geopolitická zbraň. Slovensko podľa jeho slov odsudzuje útoky na civilnú námornú infraštruktúru a obchodné plavidlá a je pripravené podporiť medzinárodné iniciatívy smerujúce k vytvoreniu humanitárneho námorného koridoru.

SR podľa ministra presadzuje úsilie o dosiahnutie prímeria medzi bojujúcimi stranami v Čiernom mori s cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárske komodity nevyhnutné pre globálnu potravinovú bezpečnosť dostali na príslušné trhy.

„Konzistentne zdôrazňujeme, ako je dôležité, aby sa čo najväčšie úsilie venovalo mierovým rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré môže priniesť riešenie aj v tejto oblasti pre obchod i bežný život a civilistov,“ vyhlásil Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie taktiež vyzdvihol úlohu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri posilňovaní globálnej potravinovej bezpečnosti, podpore prístupu poľnohospodárov k osivám a hnojivám, zvyšovaní transparentnosti trhov a obnove poľnohospodárskej výroby a námorných trás. (TASR)

Reagoval tak na požiadavku zástupcu generálneho prokurátora. Označil to za zúfalý pokus.

Prokurátor žiadal, aby predseda parlamentu odobral imunitu Magyarovi, poslancovi za Fidesz Balázsovi Hankóvi a poslancovi za KDNP Miklósovi Sesztákovi.

„Všetci sme práve boli svedkami posledného zúfalého pokusu prokuratúry z éry (bývalého generálneho prokurátora Pétera) Polta bagatelizovať zmenu režimu a spojiť spreneveru verejných financií vo výške desať až 100 miliárd forintov (viac než 276,56 milióna eur) orbánovskou mafiou s politicky motivovanými pokusmi o atentát na moju osobnosť v roku 2024, ktoré už niekoľkokrát zlyhali,“ vyhlásil Magyar.

Maďarský premiér uviedol, že požiada o mimoriadne zasadnutie parlamentu hneď po doručení žiadosti o odobratie jeho imunity, „aby sme nemuseli čakať ani minútu dlhšie, kým Balázs Hankó a Miklós Seszták skutočne postúpia v programe Cesta do väzenia o úroveň vyššie“.

Magyar podľa vyhlásenia kancelárie generálneho prokurátora zo septembra 2024 zobral v júni 2024 v jednom z budapeštianskych klubov mobilný telefón mužovi, ktorý ho natáčal, a úmyselne ho hodil do Dunaja.

Magyar bol v tom čase poslancom Európskeho parlamentu a Polt preto požiadal predsedníčku tejto inštitúcie, aby mu odobrala imunitu. Žiadosť Európsky parlament zamietol a prípad sa tak prestal vyšetrovať. Prokuratúra po uplynutí Magyarovho mandátu europoslanca prípad opätovne otvorila. (TASR, MTI)

Ruský stroj zachytili asi 40 kilometrov od poľského pobrežia, uviedol minister obrany Kosiniak-Kamysz.

Oznámil to v utorok (22. 9.) na sieti X poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Dodal, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o súčasť neustáleho tlaku. Moskva sa podľa dostupných informácií nevyjadrila.

„Rusko pravidelne preveruje východné krídlo NATO. Dnes znovu nad Baltom,“ napísal minister. Poľské ozbrojené sily podľa neho zostávajú v pohotovosti a poľský vzdušný priestor je pod nepretržitým dohľadom.

Utorkový incident je ďalším z radu podobných provokácií, napísala poľská tlačová agentúra PAP. V prvom septembrovom týždni poľské letectvo zachytilo nad Baltským morom ruské prieskumné lietadlo dvakrát. Poľská armáda ruské lietadlá zachytila opakovane aj v skorších mesiacoch.

Ruské prieskumné aj bojové lietadlá pravidelne vykonávajú lety nad Baltským morom s vypnutými transpondérmi a bez letových plánov, čím testujú reakciu a protivzdušnú obranu NATO, ale predstavujú tiež riziko pre civilné letectvo v regióne. (ČTK, PAP)

Ukrajinský prezident by chcel aj spoločné rokovanie s Trumpom a Putinom.

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump sa stretli v utorok (22. 9.) počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Obaja, USA aj Ukrajina, by chceli, aby sa nezmyselná ruská vojna skončila pred zimou,“ napísal Zelenskyj na sieti X. S Trumpom podľa svojich slov hovorili o deeskalačných krokoch, ktoré by mohli otvoriť cestu diplomacii.

Vyjadril vďačnosť v súvislosti s tým, že americká aj ukrajinská strana pracujú na začiatku výroby rakiet do systémov protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajine. „Toto je to, čo pomáha chrániť životy,“ uviedol.

S Trumpom tiež hovoril o ďalších bilaterálnych aj multilaterálnych záležitostiach vrátane zimnej dodávky protivzdušnej obrany pre Ukrajinu. (ČTK)

Táto osobnosť by ju mohla zastupovať pri rokovaniach o ukončení vojny, povedal Peter Pellegrini.

Prezident SR Pellegrini to uviedol v utorok (22. 9.) v New Yorku po začiatku všeobecnej rozpravy 81. Valného zhromaždenia OSN.

Podľa slovenského prezidenta by Európa nemala zostať mimo rokovacieho stola, keďže vojnový konflikt prebieha priamo na tomto kontinente. Upozornil, že Európa sa v snahách o ukončenie konfliktu nemôže spoliehať iba na Spojené štáty.

„Nechcem maľovať čerta na stenu, ale čo keď sa stane, že americký prezident stratí záujem o riešenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou? Zostane to len na nás, Európanoch,“ uviedol.

Európa by preto podľa neho mala popri podpore Ukrajiny hľadať aj možnosti deeskalácie napätia a začatia mierových rokovaní. Slovenský prezident vyjadril želanie, aby sa naplnil optimizmus amerického prezidenta Donalda Trumpa o skorom ukončení vojny, ako o tom hovoril vo svojom prejave na úvod všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

Pellegrini však zároveň upozornil, že podobný optimizmus Trump prezentoval už viackrát a situácia, naopak, ďalej eskaluje. Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom je podľa Pellegriniho výrazne vyššie ako pred niekoľkými mesiacmi.

Ako pokračoval, ukazuje sa, že Európa ako kontinent v rámci globálneho preusporiadania sveta stráca dych. Aj preto by podľa slovenského prezidenta mali európski lídri hľadať spôsob, ako posilniť svoju úlohu pri riešení konfliktu na Ukrajine. Ten, ako zdôraznil prezident, reálne nemá vojenské riešenie.

„Ukrajinu podľa mňa čaká najtragickejšia zima spomedzi všetkých v doterajšom vojnovom konflikte, vzhľadom na obrovskú deštrukciu infraštruktúry energetickej a inej. Preto naozaj by sme mali z pôdy Spojených národov vyzvať všetkých relevantných hráčov, aby čo najskôr vojnu ukončili,“ povedal prezident a vyzval na urovnanie konfliktov aj na Blízkom východe a v ďalších častiach sveta. (TASR)

Oznámil to súdny lekár. Bola známa zo seriálov Hrdinovia či Nashville.

Panettierovú (36) našli 16. augusta mŕtvu v byte v meste Greenville v Južnej Karolíne. V jej tele objavili kombináciu fentanylu, lieku proti úzkosti, uvoľňovača svalov a lieku používaného na liečbu závažnej depresie a iných duševných porúch.

Panettiereová začínala ako detská hviezda a mala za sebou dlhú kariéru v televízii i vo filme. Preslávila sa najmä vďaka úlohám Claire Bennetovej v úspešnom seriáli Hrdinovia a tiež ako Juliette Barnesová v muzikálovej dráme Nashville. Zároveň si zahrala vo filmoch ako Sezóna Titanov, Život s Helen, Denník ľadovej princeznej či Vreskot 4.

Herečka otvorene hovorila o svojej depresii a závislosti od alkoholu, a to aj po narodení dcéry v roku 2014. V biografii s názvom This Is Me: A Reckoning, ktorú vydala v máji tohto roka, písala aj o rozhodnutí zveriť dcéru do opatery svojmu bývalému partnerovi – ukrajinskému boxerovi Vladimirovi Kličkovi. (TASR, AP)

Uviedol to prezident USA Donald Trump.

„Mali veľmi dobré stretnutie, veľmi produktívne stretnutie,“ povedal Trump novinárom s tým, že prebehlo popri Valnom zhromaždení OSN a trvalo približne tri hodiny. „V blízkej budúcnosti majú naplánované ďalšie,“ dodal. (TASR)

Šampionát do 20 rokov bude od 26. decembra 2026 do 6. januára 2027 v Kanade.

Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) zverejnila rozpis juniorského šampionátu v utorok (22. 9.) na svojom webe. MS do 20 rokov sa budú konať od 26. decembra 2026 do 6. januára 2027 v Kanade. B-skupinu bude hostiť Edmonton, Slováci sa predstavia v A-skupine v meste Red Deer.

Svoje účinkovanie na turnaji odštartujú 27. decembra o 22.30 h SEČ proti „trom korunkám“ a hneď o deň neskôr budú čeliť americkým rovesníkom. Vo svojom treťom zápase v skupine sa v noci z 30. na 31. decembra stretnú s Nemcami a hrať budú aj počas silvestrovskej noci, keď duel s Fínskom s úvodným buly SEČ v roku 2026 dohrajú v roku 2027. Finále je na programe 6. januára o 3.30 h SEČ. (TASR)