Svet

Reagoval tak na snahy Benjamina Netanjahua a ďalších pravicových politikov spochybniť legitimitu arabských poslancov ich spájaním s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dve arabské strany, Raam a Spoločná kandidátka, získali v minulomesačných voľbách celkovo 19 mandátov. Obsadili tak takmer šestinu 120-členného parlamentu a môžu zohrať kľúčovú úlohu pri Eizenkotovom úsilí zostaviť vládu.

„Arabskí občania Izraela sú neoddeliteľnou súčasťou izraelského príbehu,“ napísal Eizenkot v piatok na sociálnej sieti X. (AFP, TASR)

Predseda zamestnaneckej rady Ergun Lümali vyhlásil, že si je plne vedomý náročnej situácie, v ktorej sa automobilka nachádza.

Zastavenie investícií do nemeckých závodov a presun výroby do východnej Európy však nie je podľa neho riešením.

„Potrebujeme členov predstavenstva, ktorí veria v budúcnosť Nemecka ako priemyselného centra, a nie takých, ktorí pri každej kríze hovoria, že je koniec. Dôrazne odmietame zatváranie závodov a sme pripravení brániť sa,“ zdôraznil Lümali.

Zástupkyňa odborového zväzu IG Metall Barbara Reschová vyjadrila pripravenosť hľadať riešenia s cieľom zabezpečiť budúcnosť domácich závodov a chrániť pracovné miesta. Je však neprijateľné, aby vedenie zastavilo ďalšie investície v nemeckých závodoch a zároveň požadovalo predĺženie pracovného času či obmedzenie zamestnaneckých výhod, dodala. (DPA, TASR)

Informovala o tom tamojšia polícia.

Agentúra AP uviedla, že podľa úradov zomrelo 24 ľudí. Podľa AP bolo rovnako zranených ďalších jedenásť ľudí. Medzi mŕtvymi sú aj deti a vodič autobusu.

Zástupca polície Swapnaníl Deka agentúre Reuters povedal, že zahynulo 23 ľudí a ďalší boli prevezení do nemocnice. Dodal však, že počet obetí sa pravdepodobne zvýši.

Polícia AFP oznámila, že zahynuli tri deti. Portál India Today, podľa ktorého bolo na palube tiež veľa vysokoškolských študentov vracajúcich sa z lekcií, informoval dokonca o 20 zranených.

Minister regionálnej vlády Atul Bora haváriu označil za jednu z najhorších v histórii Ásámu. Povedal, že polícia vyšetruje príčiny zrážky. Podľa svedkov autobus pred nehodou zrýchľoval.

„Rozsah tejto straty otriasol nami všetkými,“ napísal premiér regionálnej vlády na platforme X. „Moje srdce ide každej rodine, ktorá stratila niekoho, koho milovala,“ dodal.

K nehode došlo na diaľnici na severovýchode Indie blízko národného parku Kaziranga, známeho svojimi nosorožcami. India je jednou z krajín s najvyšším počtom úmrtí na cestách na svete, poznamenala AP.

Medzi hlavné dôvody patrí nezodpovedná jazda, zlý stav vozoviek a zastarané vozidlá. Podľa agentúry AFP v krajine s takmer 1,5 miliardami obyvateľov v roku 2025 na cestách zahynulo v priemere 500 ľudí denne. (ČTK, AFP, Reuters, AP)

Uviedol to nemecký denník Bild.

Doplnil, že plán zahŕňa aj to, že v Pobaltí by nemali byť žiadne aliančné základne. Podľa bulvárneho denníka, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje z rokovania, dostali plán aj zástupcovia Európy. Ukrajina by podľa Moskvy mala mať možnosť vstúpiť do Európskej únie, nie však do Severoatlantickej aliancie.

Kremeľ však podľa ruských médií poprel, že Moskva požadovala vystúpenie existujúcich členov NATO z aliancie.

V Spojených arabských emirátoch sa tento týždeň konali trojstranné rokovania Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Okrem ukončenia vojny na Ukrajine sa na nich hovorilo aj o novom bezpečnostnom usporiadaní Európy.

Podľa Bildu plán predstavený v Abú Zabí okrem iného opakuje požiadavku, aby Rusko získalo celý Donbas na východe Ukrajiny. Teraz okupuje len jeho časť a Ukrajina odmieta Moskve vydať zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré región tvoria.

Rusko podľa zdrojov nemeckého denníka požaduje tiež demilitarizáciu ukrajinských prístavov Odesa a Mykolajiv. Ukrajina by ich tak už nemohla používať ako námorné základne. Plán obsahuje aj dohody o voľnej plavbe cez Čierne a Baltské more. Ukrajina by sa ďalej podľa návrhu nesmela stať členom NATO, mohla by však vstúpiť do Európskej únie.

Fínsko by malo podľa plánu, o ktorom píše Bild, opustiť Severoatlantickú alianciu. Krajina do NATO vstúpila v apríli 2023 a reagovala tak na zmenu bezpečnostnej situácie po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022. Rusi v návrhu podľa nemeckého denníka požadujú tiež to, aby sa aliancia vzdala svojich základní v Litve, Lotyšsku a Estónsku.

„O ničom takom neviem; nie, žiadne (takéto návrhy) predložené neboli. Rozhodne to nebolo témou diskusií,“ zdôraznil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúr TASS a Interfax v odpovedi na otázku, či Rusko požadovalo odchod Fínska z aliancie.

Proti ruskému plánu, ako o ňom informoval Bild, sa medzičasom podľa médií ohradili fínski predstavitelia. Podľa ministra obrany Anttiho Häkkänena takáto požiadavka svedčí len o tom, že Rusko neberie mierové rokovania vážne.

„O takýchto veciach sa rozhodne nerozpráva. Rusko to vie. Už len samotný návrh niečoho takéhoto je úplne škandalózny,“ povedal minister novinárom. Rusko podľa neho dúfa, že členské štáty NATO samy na seba uvalia obmedzenia, ktoré by slúžili záujmom Moskvy.

Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová si myslí, že ruský názor na členstvo Fínska v aliancii nepredstavuje „žiadne prekvapenie“; pritom zdôraznila, že rozhodnutie v týchto veciach prináleží výlučne Fínsku a NATO.

Jeden z bodov plánu, o ktorom píše Bild, sa týka Moldavska. Z neho by sa mala stať federácia zložená z troch častí – samotného Moldavska, Podnesterska a Gagauzska. Ak by sa Moldavsko rozhodlo vstúpiť do EÚ, mali by mať obyvatelia Podnesterska a Gagauzska právo hlasovať v referende o nezávislosti.

Podnestersko je úzky pás územia medzi riekou Dnester a Ukrajinou, obývaný prevažne etnickými Rusmi. Od rumunsky hovoriacej Moldavskej republiky sa odtrhlo počas vojny na začiatku 90. rokov minulého storočia. Separatistická republika nie je medzinárodne uznávaná.

Rusko podporuje Podnestersko a má tam približne 1 500 vojakov, väčšinou miestnych obyvateľov s ruským občianstvom. Gagauzsko je moldavským autonómnym regiónom a žijú v ňom predovšetkým Rusku naklonení obyvatelia turkického pôvodu.

Moskva podľa Bildu v pláne na oplátku ponúka, že stiahne z Bieloruska jadrové zbrane a rakety stredného doletu. Podľa nemeckého denníka však nič podobné nesľubuje v prípade Kaliningradskej oblasti, ktorá priamo susedí s Poľskom a Litvou. (ČTK, TASS, Interfax)

Aktualizované: o 16.54 h.

Uviedla to šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Urobila tak v reakcii na otázku eurokomisára Tomáša Zdechovského (KDU-ČSL) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).

Komisia sa zároveň zaoberá financovaním športových organizácií, ktoré umožňujú ruským a bieloruským športovcom plnohodnotný návrat do medzinárodných súťaží pod vlajkami svojich krajín.

„Zvažuje komisia prijatie prísnejších opatrení EÚ voči ruským športovým inštitúciám, funkcionárom či športovcom napojeným na ruský štát, armádu, bezpečnostné zložky alebo propagandistické štruktúry, vrátane možného rozšírenia sankčných zoznamov EÚ?“ pýtal sa okrem iného český europoslanec únijnej exekutívy v reakcii na nedávne rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktoré môže ruským športovcom otvoriť cestu k účasti v kvalifikačných súťažiach a kolektívnych športoch pred letnými olympijskými hrami v Los Angeles v roku 2028.

Európska komisia vo svojej odpovedi uviedla, že účasť Ruska a Bieloruska na medzinárodných športových a kultúrnych podujatiach by sa nemala normalizovať, kým nebude na Ukrajine dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier.

Komisia zároveň upozornila, že Medzinárodný olympijský výbor ponechal na jednotlivých športových federáciách a usporiadateľoch rozhodnutia, či ruských športovcov pozvú a umožnia používanie ruských štátnych symbolov.

„Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVA) a Európska komisia sa rozhodli pripraviť návrhy na obmedzenie účasti Ruska na športových podujatiach a bojovať proti jeho pokusom o normalizáciu svojho medzinárodného obrazu,“ uvádza sa v odpovedi, do ktorej nahliadla agentúra ČTK.

EÚ už navyše pristúpila ku konkrétnym sankciám. V rámci 21. sankčného balíka prijatého tento rok v júli zaradila na sankčný zoznam ruského ministra športu a predsedu Ruského olympijského výboru Michaila Děgťarjova.

„Považujem za úplne škandalózne, aby sa Rusko v čase, keď jeho armáda každý deň vraždí nevinných Ukrajincov, postupne vracalo do svetového športu. Olympijské hry a medzinárodné šampionáty nesmú slúžiť ako propagandistická výkladná skriňa Putinovho režimu,“ uviedol vo svojom vyhlásení europoslanec Zdechovský.

„Som preto rád, že Európska komisia berie naše výhrady vážne a pripravuje konkrétne kroky. Kým Rusko vedie agresívnu vojnu, nemá jeho štátna reprezentácia na medzinárodných športových podujatiach čo robiť,“ dodal.

Komisia sa otázkou financovania športových organizácií zaoberá už od tohtoročného leta, keď ju na prehodnotenie podpory Únie vyzvalo deväť členských štátov: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.

Krajiny požadovali, aby európske peniaze nedostávali organizácie umožňujúce návrat ruských a bieloruských športovcov do medzinárodných súťaží. (ČTK)

„Potrebujeme nový návrh, ktorý poskytne lepší základ na dosiahnutie dohody,“ uviedol pred začiatkom samitu EÚ v Dubline.

Stocker zopakoval svoje stanovisko po stretnutí zástupcov skupiny krajín, ktoré sú čistými platcami, čiže do spoločného rozpočtu odvádzajú viac, než z neho dostávajú späť.

Okrem rakúskeho kancelára sa na schôdzke zúčastnili aj šéfovia vlád Fínska, Švédska, Nemecka a Dánska. „Ak chceme dospieť k záveru do konca roka, je nevyhnutné, aby sme čo najskôr dostali návrh, ktorý povedie k výraznému zníženiu celkového objemu a zároveň zohľadní záujmy Rakúska,“ povedal Stocker a dodal, že teraz je na ťahu predseda Európskej rady António Costa.

Očakáva sa, že Costa predloží nový návrh budúceho viacročného rozpočtu EÚ 21. novembra, a to po konzultáciách s členskými štátmi EÚ. Následne sa v Bruseli uskutoční mimoriadny samit EÚ, ktorého cieľom bude zmierniť značné rozdiely medzi postojmi jednotlivých členských štátov. Costa dúfa, že rozpočet sa podarí uzavrieť do decembrového samitu.

Už pred posledným samitom EÚ navrhlo írske predsedníctvo výrazné škrty v pôvodnom pláne Európskej komisie pre viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2028 až 2034. Írsky návrh predpokladá zníženie rozpočtu z dvoch biliónov eur na približne 1,8 bilióna eur. Aj táto suma je však stále výrazne vyššia než súčasný viacročný rozpočet EÚ v objeme 1,2 bilióna eur.

Rakúsky kancelár koncom októbra vyhlásil, že trvá na realistickom rozpočte a v krajnom prípade je odhodlaný využiť právo veta. Budúci rozpočet EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. (TASR, APA)

Bude súčasťou európskej delegácie.

Merz dodal, že Európa nemusí s Ruskom diskutovať o novom bezpečnostnom usporiadaní. „Rusko chce hovoriť o otázkach európskej bezpečnostnej architektúry. Nemusíme o nej diskutovať, už existuje,“ povedal Merz na tlačovej konferencii. Účasť Nemecka v prípadnej európskej delegácii označil za samozrejmosť.

Vyjadrenia nemeckého kancelára zazneli počas neformálneho samitu lídrov členských krajín EÚ v Dubline, kde sa diskutuje o tom, kto a akým spôsobom bude zastupovať Európu na prípadných mierových rokovaniach o ukončení ruskej vojny na Ukrajine.

Postoje členských štátov sa v tejto otázke výrazne líšia. Viaceré krajiny sa však zhodujú, že otázku treba vyriešiť čo najskôr a že Európa musí postupovať koordinovane a jednotne. (TASR)

Patrí medzi ne aj odklon od fosílnych palív.

Ten zostáva jednou z najspornejších tém klimatických rokovaní. Rokovania v tureckej Antalyi vedie Austrália v spolupráci s Tureckom. Canberra presadzuje, aby konferencia vyústila do prijatia zastrešujúcej politickej dohody založenej na konsenze.

Zverejnený zoznam vychádza z návrhov krajín a zahŕňa témy, ktoré dlhodobo rozdeľujú bohaté a rozvojové krajiny, ako aj štáty produkujúce ropu.

Na odklone od fosílnych palív v energetike sa krajiny dohodli už na konferencii COP28 v Dubaji v roku 2023. V záverečných dokumentoch nasledujúcich dvoch summitov v Azerbajdžane a Brazílii sa však táto formulácia neobjavila.

Medzi ďalšie priority konferencie COP31 patrí strojnásobenie takzvaných adaptačných financií. Ide o prostriedky, ktoré rozvinuté krajiny poskytujú chudobnejším štátom na zlepšenie infraštruktúry a prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy. Európska únia však upozornila, že na nové finančné záväzky chýba politická vôľa.

Zoznam obsahuje aj výzvu na obmedzenie rozsahu a trvania prekročenia hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Časť krajín vrátane Saudskej Arábie, Indie a Číny presadzuje odklad ďalšej hodnotiacej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2028 na rok 2029. Argumentujú, že je potrebný dlhší čas na zahrnutie vedeckých poznatkov a údajov z rozvojových krajín.

Prvý návrh záverečnej dohody by mohli zverejniť v pondelok. Niektoré krajiny vrátane Ruska a arabskej skupiny však podľa Aldena Meyera z inštitútu E3G tvrdia, že konferencia nemá mandát na prijatie zastrešujúcej politickej dohody.

Konferencia COP31 sa má skončiť 20. novembra, klimatické rokovania sa však často predlžujú. (TASR, AFP)

Na vládnej tlačovej konferencii to povedal hovorca ministerstva pre digitalizáciu a štátnu modernizáciu.

Vážnejšie problémy na vládnych úradoch podľa neho výpadok však nespôsobil. Používatelia internetovej pošty Outlook aj ďalších služieb americkej softvérovej spoločnosti Microsoft sa od štvrtkového večera stretávajú po celom svete s výpadkami. Problémy nastali aj v Česku.

Podľa hovorcu nemeckého ministerstva pre digitalizáciu bude mať výpadok značný dopad na nemecké firmy. Napríklad železničná spoločnosť Deutsche Bahn uviedla, že vo vlakovej doprave softvérový výpadok žiadne problémy nespôsobil.

Žiadne zásadné dôsledky nemá výpadok podľa spoločnosti Lufthansa či medzinárodného letiska pri nemeckej metropoly BER ani na leteckú dopravu.

Vo frankfurtskej finančnej štvrti spôsobil výpadok problémy predovšetkým v internej komunikácii. Hovorca banky Commerzbank však uviedol, že sa rýchlo podarilo nájsť náhradné riešenie, bankových služieb sa výpadok nijako nedotkol. Tiež burzová spoločnosť Deutsche Börse uviedla, že obchodovanie s cennými papiermi sa nedotklo problémov a je stabilné.

Podľa zahraničných agentúr sa pre výpadky služieb Microsoftu stretávajú s problémami jednotliví užívatelia, firmy aj štátne úrady po celom svete. Podľa firmy nič nenasvedčuje, že by výpadky spôsobil kybernetický útok. (ČTK)

Ten sa nachádzal v zámožnej štvrti Logan Circle, píše web stanice BBC s odvolaním sa na políciu.

Päťdesiatpäťročný Matt Wade Lambert zastrelil 46-ročného správcu domu Jamesa Stuarta v posilňovni vo vnútri bytovej budovy a následne postrelil štyroch ľudí z balkóna svojho bytu, kde sa zabarikádoval. Potom sa zastrelil.

Streľba vypukla vo štvrtok ráno miestneho času v posilňovni VIDA vzdialenej asi 1,6 kilometra severne od Bieleho domu. Podozrivý strelec následne z miesta činu zrejme ušiel a postrelil ďalších štyroch ľudí z balkóna na siedmom poschodí rovnakej budovy, uviedla polícia. Jeden zo zranených je v kritickom stave.

Kým bol muž zabarikádovaný pri sebe v byte, „aspoň dvakrát vystrelil cez dvere na policajtov,“ uviedol na tlačovej konferencii dočasný šéf metropolitnej polície Jefferey Carroll. Vyjednávači s ním telefonovali, keď počuli výstrel. Komunikácia potom ustala. Polícia potom do bytu vnikla a našla muža so strelným poranením, ktoré si spôsobil sám a ktorému podľahol.

„Vieme, že medzi podozrivým v tomto prípade a správou budovy, vedením spoločenstva vlastníkov, už dlhší čas prebiehal spor ohľadom údržby, plesní a podobných záležitostí,“ uviedol Carroll o možnom motíve. Lambert na ne podľa policajného šéfa podal žalobu. „Takže sa domnievame, že to s tým súvisí,“ dodal.

Podľa BBC zatiaľ nie je jasné, či mal muž väzby na štyroch ľudí, ktorých postrelil z balkóna. Úrady v jeho byte našli najmenej tri strelné zbrane. „Zdá sa, že tomu predchádzala určitá úroveň plánovania,“ povedal Carroll.

Starostka Washingtonu Muriel Bowserová incident označila za nezmyselný čin násilia za použitia strelnej zbrane a uviedla, že o ňom bol informovaný Biely dom. (ČTK, BBC)