Svet

Kim tiež apeloval na väčšie vojenské využitie umelej inteligencie, uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA.

Urobil tak v čase, keď silnie napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou. Tieto výzvy severokórejský vodca predniesol, keď sa zúčastnil na výstave bezpilotnej leteckej techniky. Jej súčasťou boli okrem iného aj taktické bezpilotné lietadlá určené na samovražedné útoky, taktické riadené strely, viacúčelové bezpilotné lietadlá a raketomety kalibru 600 milimetrov, uviedla KCNA.

Kim Čong-un sa usiluje o modernizáciu severokórejských ozbrojených síl pomocou dronov a umelej inteligencie; Pchjongjang v tomto ohľade využíva poznatky z ruskej vojny proti Ukrajine a z ďalších globálnych konfliktov, napísala agentúra Reuters.

Medzi oboma kórejskými štátmi v posledných mesiacoch stúpa napätie. Juhokórejská armáda vo štvrtok uviedla, že KĽDR odpálila desiatku striel vrátane balistických rakiet krátkeho doletu. Pchjongjang naopak odsúdil spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a USA.

Na výstave, ktorej sa Kim zúčastnil, fotografie agentúry KCNA zachytili bezpilotné lietadlá so znakmi severokórejského letectva. Ďalšie fotografie zaznamenali ukážku zbraní, počas ktorej stroj vyzerajúci ako bezpilotné lietadlo zasiahol vojenské vozidlo a explodoval v ohnivej guli, dodal Reuters.

Podľa agentúry KCNA Kim uviedol, že vzhľadom na meniaci sa charakter moderného vojenstva je snaha o dosiahnutie prevahy v oblasti dronovej technológie nevyhnutná. Dodal, že pre KĽDR by malo byť prioritou tiež využitie pokročilej umelej inteligencie v bezpilotných zbraňových systémoch.

Podobné výzvy už severokórejský líder predniesol niekoľkokrát a sprevádza ich aj zodpovedajúcimi krokmi. Štátne médiá uviedli, že Kim nariadil v novembri 2024 sériovú výrobu dronov pre samovražedné útoky, v marci 2025 dohliadal na testy verzií vybavených umelou inteligenciou a v septembri 2025 označil umelú inteligenciu za prioritu pri modernizácii zbraní, dodal Reuters.

KĽDR od októbra 2024 vyslala do Ruska viac ako 16-tisíc vojakov, aby pomohli Moskve vo vojne proti Ukrajine, a podľa juhokórejskej rozviedky tak získala bojové skúsenosti v oblasti vedenia vojny pomocou dronov, elektronického boja a kombinovaných zbraní. (ČTK, KCNA, Reuters)

Urobila tak po týždňoch tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Napísal to vo štvrtok večer (v noci na dnes SEČ) denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na osoby oboznámené s vojenskými operáciami. Neoficiálna pauza v týchto útokoch má podľa denníka trvať najmenej do 3. novembra, keď sa v USA konajú voľby do Kongresu, možno aj dlhšie. Správu WSJ prevzala aj agentúra Reuters, ktorá upozornila, že tieto informácie nemohla nezávisle overiť.

V posledných týždňoch pred voľbami, ktoré sa konajú zhruba v polovici mandátu prezidenta a republikáni v nich chcú obhájiť tesnú väčšinu v oboch komorách Kongresu, začal Trump dávať Kyjevu za vinu vysoké ceny pohonných látok pri amerických čerpacích staniciach.

Trump však vo februári spolu s Izraelom nariadil vzdušné údery proti Iránu, ktorý odpovedal blokádou Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy pre globálnu prepravu ropy. Výrazný nárast cien palív, celosvetovo aj v Spojených štátoch, pritom podľa energetických expertov spôsobila hlavne práve vojna USA a Izraela proti Iránu.

Ukrajina podľa zdrojov WSJ prerušila údery na ropné rafinérie už začiatkom minulého týždňa, keď vrcholila kríza vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom: Trump vtedy žiadal odvolanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine prevádzku satelitnej siete Starlink.

Jednotkám diaľkových vzdušných úderov bolo v polovici októbra údajne povedané, že kampaň je až na dokončenie už začatých misií fakticky pozastavená. Zelenskyj podľa zdroja denníka schválil odporúčanie ministra obrany Jevhenija Chmaru s údermi počkať, zdôraznil však, že armáda môže rafinérie kedykoľvek znovu zasiahnuť.

Kyjev túto pauzu oficiálne neoznámil. „Naši ľudia sa v týchto dňoch snažili byť trochu opatrnejší. Ale nemajú rozkaz (neútočiť na rafinérie),“ povedal Zelenskyj v utorok novinárom. Dronové jednotky podľa neho teraz zasahujú v Rusku iné ciele.

Ukrajina za svoju zdržanlivosť žiada lepšiu ochranu svojej energetickej infraštruktúry, ktorú Rusko pred nadchádzajúcou zimou systematicky ničí raketami a dronmi.

Trump podľa WSJ na Zelenského tlačil týždne, aby útoky na rafinérie ukončil. Zvláštny vyslanec a Trumpov zať Jared Kushner túto požiadavku Zelenskému zopakoval, keď 20. októbra navštívil Oslo. Možnou 30-dňovou pauzou by podľa Kushnera mala Ukrajina prejaviť vďaku za vyjednávanie vyslancov USA s Moskvou, uviedol jeden zo zdrojov WSJ.

Obmedzenie rýchlosti pripojenia vojenského Starlinku, teda systému Starshield, zo 14. októbra ochromilo údery ukrajinských dronov na ruskú logistiku, plná kapacita bola obnovená až 24. októbra.

Americkí predstavitelia popierajú, že by obnova pripojenia súvisela s pauzou v útokoch na rafinérie. Niektorí ukrajinskí činitelia však podľa WSJ uviedli, že Kyjev bol pod silným tlakom, aby dal Trumpovi pred voľbami do ruky nejaký triumf. Aj európski spojenci Ukrajiny Zelenskému radili, aby pred voľbami do Kongresu radšej bral do úvahy, aká je otázka cien energií v USA citlivá.

Ukrajina naposledy zasiahla ruskú ropnú infraštruktúru 20. októbra, keď zaútočila na čerpaciu stanicu ropovodu Družba v Tambovskej oblasti. Rusko, ktoré na rozkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina začalo vo februári 2022 otvorenú inváziu do susednej krajiny, medzitým stupňuje každodenné útoky na ukrajinskú energetiku a mestá, vrátane Kyjeva. (ČTK, WSJ, Reuters)

Spôsobil to štvrtkový ruský útok.

Oznámil to gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Olexandr Hanža, uviedol portál Ukrajinska pravda.

„Nepriateľ opäť zaútočil na Dnipro. Podľa predbežných informácií zostalo bez elektriny viac ako 350-tisíc odberateľov v meste a okolitých oblastiach,“ uviedol Hanža na platforme Telegram. Technici podľa neho počas noci pracovali na obnovení dodávok elektriny. Výpadok potvrdila aj najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK.

Rusko vo štvrtok zaútočilo aj na železničnú stanicu v Dnipre a pri dronovom útoku zabilo 14 ľudí a ďalších 14 utrpelo zranenia. (TASR)

Diskusia bola podľa nich úprimná a vecná a trvala viac ako 90 minút.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe a fínsky prezident Alexander Stubb sa v utorok telefonicky spojili s Putinom s hlavnou témou vojna na Ukrajine.

„Viem, že neskôr sa na nich zniesla vlna kritiky, ale nie je našou úlohou hodnotiť, či je to správne alebo nesprávne,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po samite Rusko–Afrika.

Lídri západoeurópskych krajín sa od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zväčša vyhýbajú kontaktom s Putinom a iniciatívu Nórska a Fínska kritizovali niektoré európske štáty vrátane dánskej premiérky Mette Frederiksenovej.

„Myslím si, že je správne, že zavolali. Veď v Európe sú aj ľudia, ktorí nechcú Rusku spôsobiť strategickú porážku, ako sa o to usilujú niektorí, ale chcú skôr nadviazať konštruktívny dialóg,“ dodal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že telefonát nepriniesol v súvislosti s konfliktom na Ukrajine nič nové a že európske krajiny sa iba v rokovacom procese snažia získať lepšie postavenie. (TASR, TASS))

Tento orgán OSN je celosvetovou organizáciou v oblasti klimatickej vedy.

O začiatku zasadnutia sa novinári dozvedeli vo štvrtok po tom, ako sa členské štáty nedokázali dohodnúť na termíne zverejnenia zásadných nových zistení o globálnom otepľovaní.

IPCC pozastavil svoje posledné rokovania 16. októbra po týždni náročných diskusií v etiópskom hlavnom meste Addis Abeba.

Panel obnoví rokovania v dňoch 1. až 3. decembra, uviedli predstavitelia IPCC v stručnom vyhlásení, pričom dodali, že „zasadnutie sa uskutoční virtuálne“. Témou rokovaní budú zostávajúce body programu, ktoré sa nepodarilo uzavrieť na stretnutí v Addis Abebe. Týkajú sa práve spomínanej hodnotiacej správy a rozpočtu na podporu činnosti panelu.

Správy IPCC zhromažďujú najnovšie poznatky o zmene klímy, jej príčinách, potenciálnych dôsledkoch a možnostiach, ako na ňu reagovať. Predstavujú kľúčové referenčné body pre medzinárodné dohody o riešení klimatickej krízy. Vlády ich využívajú pri vypracovaní národných klimatických politík a odkazujú na ne aj rozhodnutia medzinárodného súdu.

Mnohé z takmer 200 členských krajín IPCC by chceli, aby bola ďalšia hlavná správa zverejnená pred kľúčovým klimatickým summitom OSN v roku 2028.

Tento samit má zhodnotiť doterajší celosvetový pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty, a je kľúčovým bodom pre prijímanie rozhodnutí.

Niektoré členské štáty IPCC vrátane Saudskej Arábie, Indie a Číny však tvrdia, že na zapracovanie vedeckých poznatkov a údajov z rozvojových krajín je potrebný dlhší čas. Podľa nich by sa preto malo zverejnenie novej správy odložiť až na rok 2029.

IPCC, založený v roku 1988, spája hodnotenia tisícov klimatológov, ktorí dobrovoľne pracujú na zostavovaní jeho rozsiahlych správ. Správy sa zvyčajne zverejňujú každých päť až sedem rokov. Posledná vyšla v roku 2021. (TASR, AFP)

Vo štvrtok to oznámila jeho Republikánska strana.

Namiesto podujatí v Kansase a Iowe usporiada Trump „veľký počet“ virtuálnych predvolebných zhromaždení prostredníctvom videoprenosu v niekoľkých štátoch, oznámil Republikánsky národný výbor (RNC), riadiaci orgán strany.

Voľby do Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu USA – takzvané midterm elections alebo neformálne midterms – sa uskutočnia 3. novembra. Tieto voľby sa konajú vždy v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta. V tých aktuálnych sa rozhodne o tom, či si Trumpova Republikánska strana udrží väčšinu v oboch komorách Kongresu.

„Vzhľadom na silnú pozíciu republikánov v Kansase a Iowe sa pôvodne plánované osobné mítingy v týchto štátoch už neuskutočnia podľa plánu,“ uvádza sa vo vyhlásení RNC. Trumpovo záverečné predvolebné zhromaždenie sa uskutoční v piatok na Floride. (TASR, AFP)

Zúčastní sa na zasadnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Atlante.

Agentúra AFP konštatuje, že dvojdňové stretnutie najväčších svetových ekonomík sa koná v čase, keď sa konflikty na viacerých miestach dostali do patovej situácie – od vojny medzi USA a Iránom až po vojnu na Ukrajine. Ceny ropy zároveň zostávajú vysoké.

Rokovania ministrov zahraničných vecí v Atlante v štáte Georgia sa konajú len niekoľko dní pred kľúčovými americkými voľbami do Kongresu a pripravia pôdu pre decembrový samit lídrov krajín G20 v Miami v rezorte Doral, ktorý patrí prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Moskva vo štvrtok uviedla, že Lavrov vo svojom prejave na tomto stretnutí vystúpi proti medzinárodným sankciám. Jeho prejav odznie pred novým kolom rozhovorov medzi predstaviteľmi Moskvy, Kyjeva a Washingtonu o možnostiach dosiahnutia ukončenia vojny na Ukrajine.

Skupina G20 vznikla v roku 1999 a združuje významné rozvinuté ekonomiky vrátane USA, Francúzska, Indie a Európskej únie. Jej členovia vytvárajú približne 85 percent svetového HDP a viac ako 75 percent svetového obchodu. Skupina nemá pevne stanovené právne kritériá členstva ani stály sekretariát. (TASR, TASS, AFP)

Potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov v 120-člennom Knesete v nich nezískala ani súčasná vládna koalícia, ani strany opozície.

V súlade s predbežne uvádzanými výsledkami budú mať strany doterajšej koalície premiéra Benjamina Netanjahua 53 kresiel, blok štyroch opozičných strán 48 poslancov a zvyšných 19 mandátov pripadne arabským stranám. Informoval o tom portál The Times of Israel.

Konečné oficiálne výsledky budú 4. novembra odovzdané izraelskému prezidentovi Jicchakovi Herzogovi, a to po preverení prípadných pochybení a vybavovaní sťažnosti. Členovia 26. Knesetu potom zloží prísahu 10. novembra.

Podľa konečných výsledkov získal Netanjahuov Likud 27 mandátov oproti predbežne uvádzaným 26. Extrémne pravicová osadnícka koalícia Náboženský sionizmus ministra financií Becalela Smotriča získala šesť mandátov, krajne pravicová Židovská sila ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira sedem mandátov.

Podobne vládna sefardská náboženská strana Šas bude mať v Knesete šesť kresiel, vládny aškenázsky náboženský blok Jednotný judaizmus tóry sedem.

Dvadsaťjeden poslancov v Knesete bude mať nová opozičná centristická strana Jašar bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota. Dve nové opozičné koalície Spolu expremiérov Jaira Lapida a Naftaliho Bennetta a Demokrati, v ktorej je bývalá dominantná stredoľavá formácia Strana práce a ľavicový Merec, získali dvanásť, respektíve osem mandátov.

Opozičný blok v parlamente uzatvára opozičná nacionalistická sekulárna strana Izrael je náš domov niekdajšieho ministra obrany Avigdora Liebermana so siedmimi poslancami.

Rekordný počet 19 poslancov potom budú mať v novom zložení Knesetu arabské strany. Jednotná kandidátka, ktorá združuje arabské formácie Balad, Hadaš a Taal, získala jedenásť mandátov, arabská islamistická formácia Raam osem mandátov.

Strana Likud v stredu vyhlásila, že arabské strany, ktoré „podporujú terorizmus a zničenie židovského štátu“, voľby ukradli. Podľa Likudu tieto strany využili korupciu, vyhrážky, násilie a klamstvo, aby zvýšili účasť arabských voličov pri hlasovaní.

Sám Netanjahu arabské strany z krádeže volieb obvinil už v utorok. Ben Gvir dnes vyzval tajnú službu Šin Bet, aby okamžite zatkla vodcu arabských strán, ktoré označil za podozrivé z toho, že prijali peniaze z Kataru. Ten obvinenia odmietol.

Konečná volebná účasť predstavovala 77,9 percenta oprávnených voličov, odovzdaných bolo viac ako 5,7 milióna hlasov. Vo voľbách kandidovalo celkovo 37 strán a hnutí, zvyšné neprekročili prah 3,25 percenta odovzdaných hlasov.

Súčasná vládna koalícia je pri moci od roku 2022, vo vtedajších voľbách Likud získal 32 mandátov a vládna koalícia mala spočiatku 64 mandátov. Strany, ktoré volí prevažne arabská menšina, získali v minulých voľbách iba desať poslancov. (ČTK)

Izraelské jednotky ich zadržali na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Aktivistov zadržali v dedine na severe Západného brehu Jordánu, kde podľa ministerstva „pomáhali palestínskym farmárom pri zbere olív“.

„Talianskych občanov dnes zadržali počas operácie, do ktorej boli podľa dostupných informácií zapojení aj ďalší cudzí štátni príslušníci,“ tvrdí rezort diplomacie. (AFP, TASR)

Najmenej jeden človek pri ňom zomrel, uvádzajú tamojšie úrady. (ČTK)