EÚ v tejto súvislosti uviedla, že Venezuela by sa teraz mala usilovať o usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb.
Laureátka Nobelovej ceny za mier Machadová tajne opustila krajinu v decembri minulého roka po tom, ako sa od kontroverzných prezidentských volieb v roku 2024 skrývala. Naposledy žila v exile v Paname. Podľa jej strany Vente Venezuela jej opakovane bránili v návrate do vlasti.
Do Venezuely sa nečakane vrátila v nedeľu. Zo strednej časti krajiny sa následne autom vydala do Caracasu a po ceste zdravila tisíce svojich priaznivcov. (AFP, TASR)
Vyšetriť by mal väzby amerického prezidenta Donalda Trumpa na odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.
Demokrati vo výbore Snemovne reprezentantov pre súdnictvo v 53-stranovej správe opätovne poukázali na obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ktoré boli v minulosti vznesené proti Trumpovi, niekdajšiemu blízkemu priateľovi Epsteina.
Ten zomrel v roku 2019 vo väzbe federálnych úradov, kde čakal na súdny proces v súvislosti s obvineniami z obchodovania s maloletými na účely sexuálneho vykorisťovania. Jeho smrť bola vyhodnotená ako samovražda.
Trump sa niekoľko mesiacov snažil zabrániť ministerstvu spravodlivosti (DOJ) zverejniť takzvané Epsteinove spisy. Napokon však podpísal zákon, ktorý schválil Kongres a ktorý zverejnenie dokumentov nariaďuje. Prezidentovo meno sa v spisoch objavuje opakovane, Trump však popiera akékoľvek protiprávne konanie a v súvislosti s touto kauzou nebol obvinený zo žiadneho trestného činu.
Najvyššie postavený demokrat vo výbore pre súdnictvo Jamie Raskin obvinil ministerstvo spravodlivosti, že zakrýva „zločiny s cieľom chrániť prezidenta“. Podľa Raskina päť žien obvinilo Trumpa zo znásilnenia alebo sexuálneho napadnutia, ku ktorému údajne došlo v Epsteinovej prítomnosti alebo v čase, keď sa s ním súčasný prezident stretával. (AFP, TASR)
Vyhlásil to v pondelok pre televíziu RT Balkan univerzitný profesor Jovo Bakič.
Podľa neho budúca srbská vláda neplánuje zaviesť sankcie proti Rusku.
Bakič v relácii Srbija bira zdôraznil, že Srbsko chce pokračovať v spolupráci s Ruskom, ktoré považuje za významného historického partnera. Týmito slovami reagoval na tvrdenia bývalého prezidenta Aleksandara Vučiča, podľa ktorého nová vláda zavedie sankcie proti Moskve v priebehu niekoľkých mesiacov – v marci alebo apríli 2027.
„Rusko rešpektujeme ako veľmoc, nášho významného historického partnera a v mnohých prípadoch aj ochrancu. V zahraničnej politike sa v tejto otázke nič nezmení,“ vyhlásil Bakič.
Pripomenul tiež skúsenosti Srbska so sankciami OSN a ich dôsledkami. Prípadné srbské sankcie by podľa neho Rusku reálne neublížili, pre Belehrad by však predstavovali negatívny politický signál.
Moderátorka RT Balkan v diskusii poukázala na to, že ani Európskej únii sa nepodarilo Rusku uškodiť sankciami. „Preto vám to hovorím,“ reagoval na to Bakič. (TASR)
Postupne tiež obmedzí počet žiakov v triedach prvého ročníka stredných škôl na najviac 28.
Po stretnutí so zástupcami študentov, stredoškolákov a vlády to v pondelok v Paríži oznámil minister školstva Édouard Geffray.
Od začiatku školského roka 2027/28 bude limit 28 žiakov platiť v polovici najmenej zvýhodnených stredných škôl. Od školského roka 2028/2029 sa má rozšíriť na všetky školy v krajine.
Vláda zároveň sprístupní regiónom, ktoré vo Francúzsku spravujú stredné školy, ďalšie štyri miliardy eur vo forme úverov za zvýhodnených podmienok. Geffray sa má vo štvrtok stretnúť so zástupcami regiónov, aby prerokovali podrobnosti financovania.
Minister uviedol, že vláda pri príprave opatrení vychádzala aj z približne 101-tisíc príspevkov, ktoré verejnosť zaslala prostredníctvom diskusnej platformy zriadenej vládou.
Medzi najčastejšie uvádzané problémy patrilo nerovnomerné rozloženie vyučovania počas školského dňa, na ktoré poukázalo 71,4 percenta prispievateľov. Nevhodný stav školských budov spomenulo 56,3 percenta respondentov a nedostatočné zastupovanie neprítomných učiteľov 31,1 percenta prispievateľov. (Le Monde, TASR)
Slúžiť majú na podporu demokratických reforiem, ktoré zavádza vláda premiéra Pétera Magyara.
Dohoda predpokladá poskytnutie 254,1 milióna eur v budúcich rokoch. Dnes ju v Budapešti podpísali nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide a maďarský minister financií András Kármán. Program bol pozastavený pre nezhody s predchádzajúcou vládou premiéra Viktora Orbána.
Škandinávska krajina pozastavila finančnú pomoc Budapešti z takzvaných Nórskych fondov v roku 2014 – v čase, keď na čele maďarskej vlády stál nacionalista Orbán – s odôvodnením, že boli porušené dohody upravujúce nakladanie s týmito prostriedkami. (AFP, ČTK)
Dve obete hlásili z Charkova a jednu z Pavlohradu.
Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na sieti Telegram informoval, že ruské sily podnikli päť úderov na jednu z charkovských štvrtí. Poškodené boli pri tom výškové bytové domy, rodinné domy i vozidlá.
Útok na Charkov, ktorý sa nachádza len 30 kilometrov od hranice s Ruskom, potvrdil aj oblastný gubernátor Oleh Synehubov. Rusko podľa neho zasiahlo mesto raketami, o život prišli dve osoby. Terechov informoval aj o štyroch zranených. (Reuters, TASR)
Po pondelkovom rokovaní vlády to uviedla ministerka financií ČR Alena Schillerová (ANO).
Zákon by mal začať platiť niekedy v priebehu roka, čo ovplyvní aj výšku prostriedkov, ktoré Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo) dostanú zo štátneho rozpočtu. Dovtedy zostane zachovaný súčasný systém koncesionárskych poplatkov, doplnila ministerka.
Minister kultúry ČR Oto Klempíř (Motoristi sebe) v pondelok uviedol, že je otvorený prípadným zmenám zákona. Návrhy na úpravy očakáva od opozície aj vládnych strán. Cieľom má byť podľa neho zabezpečenie stabilného a predvídateľného financovania médií verejnej služby.
Úpravy zákona pripustil aj premiér Andrej Babiš, ktorý spomenul možnosť dobrovoľného platenia poplatkov.
V rozhovore pre novinárov Babiš v pondelok priznal, že na hlasovaní o zákone o financovaní verejnoprávnych médií, ktoré sa konalo v sobotu 24. októbra o 04:36 h, sa nezúčastnil, „pretože spal.“ Chýbal aj počas časti rokovania o prvom čítaní návrhu. Ako dôvod uviedol, že bol zaneprázdnený odpovedaním na správy od verejnosti po tom, čo sa na sociálnych sieťach začalo šíriť jeho telefónne číslo.
Minister zahraničných vecí ČR Petr Macinka (Motoristi sebe) v pondelok po rokovaní vlády vyhlásil, že koncesionárske poplatky sa zrušia a o tomto rozhodnutí sa už nebude diskutovať. (Novinky.cz, TASR)
