Ruský útok spôsobil požiar v kaviarni na prízemí obytného domu v jednej z kyjevských štvrtí, ako aj v sklade.
V Odese boli pri útoku poškodené objekty infraštruktúry, uviedol vedúci vojenskej mestskej správy Serhij Lysak. Ďalšie podrobnosti poskytne neskôr. Podľa jeho slov Rusko na Odesu útočí často v snahe zabrániť Ukrajine získavať príjmy z exportu.
V uplynulých mesiacoch Rusko svoje útoky zintenzívnilo a Odesu zasahuje pravidelne. Podľa ukrajinských predstaviteľov pri nich opakovane dochádza k poškodeniu civilnej a nákladnej námornej infraštruktúry. Rusko zaútočilo na mesto aj 28. septembra, keď po zásahu obytnej budovy utrpeli zranenia štyria ľudia. (TASR, Reuters, Ukrajinska pravda)
Z toho 54 miliárd dolárov (47,56 miliardy eur) do dlhodobo diskutovaného projektu so skvapalneným zemným plynom (LNG) na Aljaške.
Oznámil to v stredu (30. 9.) vo Washingtone americký prezident Donald Trump. Okrem projektu LNG a súvisiaceho plynovodu administratíva amerického prezidenta oznámila aj plán výstavby ôsmich nových jadrových reaktorov v USA a plynovej elektrárne v Texase, ktoré má podporiť Južná Kórea.
Oznámenie konkretizuje predchádzajúce záväzky Soulu vyplývajúce z obchodnej dohody s Trumpom. Južná Kórea sa v rámci dohody z júla 2025 zaviazala investovať v USA 350 miliárd dolárov (308,23 miliardy eur) a zvýšiť nákupy amerických energetických surovín. Dohoda zároveň stanovila 15-percentné clá na juhokórejský tovar dovážaný do USA.
Trumpa pri oznámení v Oválnej pracovni sprevádzali okrem iných minister energetiky Chris Wright a minister vnútra Doug Burgum, ako aj republikánsky senátor za Aljašku Dan Sullivan, ktorého v novembri čaká náročný boj o znovuzvolenie.
Projekt na Aljaške, ktorý presadzuje spoločnosť Glenfarne Group, počíta s výstavbou približne 1 300 kilometrov dlhého plynovodu. Ten má prepravovať zemný plyn zo severného svahu Aljašky do zariadenia na skvapalňovanie plynu neďaleko Anchorage, odkiaľ by sa LNG vyvážal do Ázie. (TASR, AFP, Jonhap a Reuters)
Výkon trestu smrti najskôr na niekoľko hodín pozastavil odvolací súd, neskôr Najvyšší súd USA odklad zrušil a úrady sa popravu pokúsili vykonať.
Podľa právnikov odsúdenej a svedkov z radov médií však priebeh popravy sprevádzali nezvyčajné okolnosti a nebolo bezprostredne jasné, čo sa v popravnej miestnosti stalo.
Súd uviedol, že potrebuje preskúmať tvrdenia obhajoby o sexuálnom zneužívaní Pikeovej v detstve a otázku, či sa tieto okolnosti dostatočne zohľadnili pri ukladaní trestu. Najvyšší súd USA neskôr počas dňa odklad zrušil a umožnil začať popravu.
Samotný výkon trestu sa začal približne o 19.30 h miestneho času. Úrady podľa médií Pikeovej zrejme podali dve dávky pentobarbitalu, ktorý sa používa pri smrtiacej injekcii.
Počas popravy však zamestnanci väznice opakovane zatiahli a odhrnuli záves oddeľujúci popravnú miestnosť od priestoru pre novinárov. Pikeová sa podľa novinárov sťažovala na bolesť, neskôr chrápala a opakovane kopala nohami.
Právnici neskôr uviedli, že po podaní oboch smrtiacich injekcií zostala Pikeová nažive, chrápala a mala pulz. Pred 21.00 h zamestnanci väznice novinárom oznámili, aby priestor opustili. Hovorkyňa väznice bezprostredne nedokázala vysvetliť, čo sa v popravnej miestnosti stalo.
Do väznice prichádzali a následne z nej odchádzali vozidlá záchrannej služby. Právnici Pikeovej ešte v stredu večer podali na Najvyšší súd USA naliehavý návrh na okamžité zastavenie popravy. Tvrdili, že ich klientka je vystavená „zbytočnej agónii“ a že priebeh popravy porušuje jej právo nebyť vystavená krutému a neobvyklému trestu.
Žena mala v čase vraždy, ktorú spáchala v januári 1995 spolu so svojím vtedajším priateľom, 18 rokov. Ich obeťou bola 19-ročná Colleen Slemmerová, ich spolužiačka zo školy v Knoxville. Páchatelia svoju obeť vylákali do zalesnenej oblasti, kde ju Pikeová dorezala nožom na kartón. (TASR, AP, CNN, NBC News)
Vo väznici zasahovali záchranné zložky.Foto: TASR/AP/George Walker
Tento rok sa ich objem zmenšil o 5,5 percenta, čo predstavuje druhý najväčší úbytok v histórii meraní.
Vyplýva to z výročnej správy siete na monitorovanie švajčiarskych ľadovcov (GLAMOS), ktorú zverejnili vo štvrtok (1. 10.).
Za výrazným úbytkom stojí rekordne horúce leto, ktorému predchádzala zima s malým množstvom snehu. „Ľadovce tento rok prišli o obrovské množstvo ľadu,“ uviedol šéf GLAMOS Matthias Huss a rok 2026 označil za „katastrofálny“.
Medzi rokmi 2022 a 2026 bola podľa správy rýchlosť topenia švajčiarskych ľadovcov viac ako dvakrát vyššia než v ktoromkoľvek predchádzajúcom sledovanom päťročnom období. Od roku 2021 sa ich objem zmenšil takmer o 20 percent.
Švajčiarske ľadovce sa zmenšujú už dlhodobo, tempo ich úbytku sa však v posledných rokoch výrazne zrýchlilo. V rokoch 1990 až 2000 zmizlo desať percent objemu švajčiarskeho ľadu, za posledných desať rokov to bolo 27 percent.
Štúdia vyšla po lete, počas ktorého boli jún, júl aj august podľa švajčiarskeho Federálneho úradu pre meteorológiu a klimatológiu najteplejšími mesiacmi príslušného obdobia od začiatku meraní v roku 1864.
Hoci boli teploty tento rok vyššie, úbytok ľadu neprekonal rekord z roku 2022. Mnohé ľadovce totiž pred začiatkom letného topenia zaznamenali viac snehu ako pred štyrmi rokmi. Tento rok sa na ľadovcoch usadilo aj menej prachu zo Sahary. Vďaka tomu sa viac slnečného žiarenia odrazilo späť do atmosféry namiesto toho, aby ho pohltil sneh.
S ústupom ľadovcov zároveň rastú obavy o budúcu dostupnosť vodných zdrojov. Od júla do septembra prišli švajčiarske ľadovce celkovo približne o 2,2 bilióna litrov vody.
Huss označil toto množstvo za „ťažko predstaviteľné“. Ako uviedol, predstavuje viac ako štvornásobok ročnej spotreby sladkej vody švajčiarskych domácností.
Alpský región Európy je výrazne zasiahnutý klimatickou zmenou. Švajčiarsko sa podľa úradu MeteoSuisse otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Vedci varujú, že bez ďalších opatrení na obmedzenie globálneho otepľovania by švajčiarske ľadovce mohli do konca tohto storočia takmer úplne zmiznúť. (TASR, AFP, AP)
Podľa ministerstva spravodlivosti šíril „propagandu LGBT“.
Turecké úrady tým pokračujú v akcii „Moja rodina je v bezpečí“, počas ktorej tento mesiac zadržali desiatky aktivistov za práva sexuálnych menšín. Ankara tvrdí, že chráni rodinné hodnoty a deti, avšak Európska komisia vyzvala Turecko na dodržiavanie ľudských práv.
Súd dnes podľa vyhlásenia tureckého ministerstva spravodlivosti nariadil zablokovanie prístupu k webu a profilom T24 na sociálnych sieťach v nadväznosti na vyšetrovanie, ktoré zistilo, že portál za uplynulý rok propagoval LGBT komunitu v 118 príspevkoch.
Turecká komunita LGBT+ sa často stáva terčom útokov zo strany vlády. Prezident Recep Tayyip Erdogan ju označuje za „deviantné hnutie perverzákov“, ktoré je zodpovedné za klesajúcu pôrodnosť.
Turecká polícia v polovici septembra pri zásahoch v gay baroch, bytoch aktivistov LGBT+ či mužských kúpeľoch zatkla najmenej 60 aktivistov z LGBT+ komunity. Pri následných protestoch na ich podporu zadržala 150 demonštrantov.
Európska komisia potom Turecko ako kandidátsku krajinu Európskej únie vyzvala na dodržiavanie práv menšín.
Aktivisti za práva LGBT+ a za práva žien tvoria jedno z hlavných centier odporu proti islamsko-konzervatívnej tureckej vláde, ktorá je pri moci od roku 2002. Hoci vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia nie sú v Turecku trestným činom, homofóbia je tam veľmi rozšírená. (ČTK, Reuters)
Kyjev preto administratíve a Kongresu predstaví zoznam subjektov, ktoré by podľa neho mali čeliť americkým reštriktívnym opatreniam, uviedol chargé d’affaires ukrajinského veľvyslanectva vo Washingtone Denys Sienik.
Pred dvoma týždňami prijatý zákon má zvýšiť ekonomický tlak na Rusko a zároveň prinútiť krajiny, ktoré naďalej nakupujú ruské energetické suroviny, aby od týchto nákupov ustúpili. Vzišiel z iniciatívy nedávno zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý sa krátko pred svojou smrťou v júli vrátil z návštevy Kyjeva.
Za jednu z hlavných priorít Ukrajina považuje niekoľko ruských spoločností, ktoré vyrábajú komponenty pre ruskú obdobu satelitného internetového systému Starlink. Hlavná spoločnosť budujúca túto sieť už čelí americkým sankciám, firmy vyrábajúce jej komponenty však podľa Sienika sankcionované nie sú.
Ak sa Rusku podarí do konca roka dokončiť sústavu satelitov, Moskva by podľa zástupcu ukrajinského veľvyslanectva mohla získavať informácie v reálnom čase a využívať ich pri útokoch na Ukrajinu. Takáto schopnosť by mohla byť obzvlášť nebezpečná počas nadchádzajúcej zimy. Ukrajina zároveň chce získať prístup k službám Starlinku na území Ruska, aby ich mohla využívať pri úderoch na ciele v Rusku.
Kyjev žiada tiež sprísniť opatrenia voči plavidlám, ktoré sú podľa neho súčasťou ruskej „tieňovej flotily“ využívanej na obchádzanie obmedzení pri predaji ruskej ropy.
Administratíva USA má do 18. októbra rozhodnúť, voči ktorým ruským subjektom prípadne uplatní sankcie podľa zákona, ktorý Trump podpísal 18. septembra. Americkému prezidentovi zároveň dáva právomoc uvaliť clá až do výšky 100 percent na všetok tovar dovážaný do USA z krajín, ktoré patria medzi päť najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu a zároveň pokračujú v nákupoch ruskej energie. Rovnaké opatrenie sa týka aj piatich krajín, ktoré podľa USA najviac napomáhajú obchádzaniu sankcií voči Rusku. (TASR, AP)
Vládny hovorca Nick Mangwana oznámil, že medzi obeťami bol aj významný podnikateľ. Jeho totožnosť zatiaľ nezverejnil.
Nehoda sa stala zhruba 70 kilometrov východne od hlavného mesta Harare okolo 17.00 h miestneho času. Hovorca polície Paul Nyathi uviedol, že telá obetí boli silne popálené a úrady teraz pracujú na ich identifikácii.
Miestny server ZimLive uviedol, že medzi obeťami bol podnikateľ Wicknell Chivayo. Úrady jeho totožnosť zatiaľ nepotvrdili. Vrtuľníkom leteli traja ďalší cestujúci a dvaja piloti, uviedol Mangwana. (ČTK, Reuters)
Zranenia utrpelo 83 policajtov a niekoľko študentov.
Policajná inšpekcia vyšetruje primeranosť troch zásahov, pri jednom z nich bol študent zranený na hlave. Minister školstva hovorí o doteraz nepoznanom rozsahu stredoškolských protestov.
Študentské demonštrácie vypukli minulý týždeň v Paríži, ale odvtedy eskalovali a rozšírili sa aj do ďalších miest. Počas dneška sa odohrali na 356 miestach od Marseille cez Bordeaux po Lille. Na niektorých miestach študenti, rovnako ako v utorok, hádzali po policajtoch predmety vrátane zapálených odpadkových košov. Policajti reagovali použitím obuškov a slzotvorného plynu.
„V štátnom školstve je to úplne nevídané,“ vyjadril sa k protestom minister školstva Édouard Geffray. Vláda dnes prisľúbila, že do budúceho týždňa otvorí platformu, kde budú študenti môcť hovoriť o svojich problémoch. Motívom k protestom sú podľa francúzskych médií najmä veľkosť tried, dlhá výučba či nedostatok učiteľov.
Policajná inšpekcia rieši primeranosť zásahov na troch školách v mestách Sevran, Saint-Ouen-l’Aumône a Tours. V posledne menovanom meste utrpel jeden študent poranenia hlavy, ktoré podľa miestnej prokuratúry mohli spôsobiť gumové projektily vystrelené z policajnej zbrane.
„Proti poriadkovým silám tu stoja maloletí. Nasadenie (sebaobranných zbraní) je určite veľmi primerané,“ vyhlásil podľa AFP minister vnútra Laurent Nuñez, podľa ktorého využíva polícia predovšetkým slzný plyn. (ČTK, AFP)
Zopakovala hvorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Chcem opäť pripomenúť, že závody vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu v európskych krajinách sú pre Rusko potenciálnymi vojenskými cieľmi,“ povedala Zacharovová na tlačovej konferencii v reakcii na otázku o plánoch Poľska vyrábať na svojom území rakety pre systémy Patriot.
„Netreba si myslieť, že vojenské závody mimo územia Ukrajiny, ktoré vyrábajú zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, budú v bezpečí,“ dodala. Európske krajiny sú podľa nej svojou zbrojárskou výrobou už „priamo zapojené“ do konfliktu.
Zacharovová zároveň obvinila Kyjev, že v uplynulom týždni použil zbrane dodané západnými krajinami na útoky proti bytovým domom, verejnej infraštruktúre a civilným vozidlám v Rusku. Podľa bilancie, ktorú zverejnila Moskva, pri týchto útokoch zahynulo 41 ľudí a ďalších 274 utrpelo zranenia vrátane deviatich maloletých. Väčšina obetí podľa Moskvy pochádza z Ruskom okupovaných oblastí Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a z Belgorodskej a Kurskej oblasti v Rusku. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť.
Zacharovovej vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho počtu obvinení z takzvaných ruských hybridných operácií na území členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Estónsko v utorok obvinilo ruské tajné služby zo založenia požiaru, ku ktorému došlo v auguste v budove patriacej zbrojárskej spoločnosti v Tallinne.
Nemecko nedávno pripísalo Moskve pokus o útok dronom na letisko v Lipsku.
Poľský premiér Donald Tusk varoval pred rizikom, že Rusko by mohlo podniknúť útok dronom, ktorý by vydávalo za náhodný incident s cieľom otestovať jednotu NATO. (TASR, Le Monde)
