Americký prezident D. Trump podľa zdrojov agentúry AP schválil jadrovú dohodu so Saudskou Arábiou na civilné využitie jadra.
Podľa zdrojov agentúry Reuters sa administratíva chystá dohodu predložiť Kongresu.
Zdroje oboch agentúr sa zhodujú, že dohoda neobsahuje obmedzenia na obohacovanie uránu či opätovné spracovanie použitého jadrového paliva, čo by mohlo vyvolať obavy týkajúce sa jadrovej proliferácie. Biely dom informácie médií nekomentoval, kladný postoj k dohode by mohol oznámiť ešte v stredu (22. 7.).
Podľa agentúry AP dohoda počíta so spoluprácou medzi Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou na rozvoji jadrovej energetiky na civilné účely po dobu 30 rokov. Dokument vychádza z dohody podpísanej v Rijáde minulý rok.
Podľa agentúry Reuters text neobsahuje takzvaný zlatý štandard, ktorý by zabránil Saudskej Arábii získať prístup k technológii pre obohacovanie uránu. Súčasťou textu nie je ani protokol, ktorý by umožňoval prísnejší dohľad nad jadrovým programom v Saudskej Arábii zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Dohoda by umožnila výstavbu zariadení na obohacovanie uránu na základe americkej a saudskoarabskej štúdie, uvádza sa agentúra AP. Podľa denníka The Wall Street Journal by štúdia mala určiť, či sa obohacovaná uránu v Saudskej Arábii oplatí.
Experti v minulosti varovali, že ak by Saudská Arábia získala technológiu na obohacovanie uránu, tak by to mohlo otvoriť dvere jej snahám získať jadrovú zbraň. Členovia Trumpovej admnistrativy tvrdia, že silný americký vplyv na saudskoarabský program je dostatočnou poistkou pred jeho zneužitím na vojenské účely, uviedol The Wall Street Journal.
Spojené štáty v minulosti uzavreli podobnú dohodu so Spojenými arabskými emirátmi kvôli výstavbe jadrovej elektrárne Baráka. Táto arabská krajina však neusilovala o technológie na obohacovanie uránu.
Pre Kongres nebude ľahké dohodu zablokovať, píše denník The Wall Street Journal. Aby tak urobil, obe jeho komory musia prijať spoločné uznesenie a potom dve tretiny zákonodarcov musia prehlasovať očakávané Trumpovo veto.
Kvôli obohacovaniu uránu nad limity potrebné len pre civilné využitie čelil silnej kritike v posledných rokoch Irán. Ten navyše obmedzoval kontrolnú aktivitu MAAE.
Izrael a Spojené štáty podozrievali Teherán, že sa usiluje o zostavenie jadrovej zbrane, čo Irán popieral. Práve obavami z toho, že by iránsky režim túto zbraň získal, odôvodňovali Spojené štáty a Izrael začatie vojny proti tejto krajine. (ČTK, AP, Reuters, The Wall Street Journal)