V tesnom súboji doň postúpili úradujúca hlava štátu Ilijana Jotovová a bývalý dočasný premiér Andrej Gjurov.

Na voľby prišlo asi 22 percent oprávnených voličov, čo je podľa agentúry Reuters rekordne nízka účasť.

Jotovová získala 34,76 percenta, zatiaľ čo Gjurov dostal 31,95 percenta, uviedla bulharská volebná komisia po sčítaní 99,95 percenta volebných miestností. Ani jeden z kandidátov tak nedosiahol na hranici 50 percent potrebnú na zvolenie už v prvom kole.

Jotovová, ktorá predtým zastávala funkciu viceprezidentky, sa v januári stala úradujúcou prezidentkou po tom, ako odstúpil prezident Rumen Radev, aby sa mohol zúčastniť parlamentných volieb. V nich zvíťazil s programom, ktorý viacerí politickí analytici považovali za ústretový voči Kremľa.

Radev podporuje Jotovovú a obaja sa vyslovujú za diplomatické ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine. Ak Jotovová zvíťazí, stane sa prvou ženou zvolenou do funkcie hlavy bulharského štátu.

Ekonóma Gjurova, ktorý tento rok pôsobil ako úradnícky premiér, podporujú prozápadné reformné strany. Dlhodobo vyjadruje podporu Ukrajine a za svojho pôsobenia na čele vlády podpísal s Kyjevom dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Prieskumy predpovedali, že strata Gjurova za Jotovovú bude po prvom kole výrazne väčšia. Otázkou zostáva, či sa Gjurovovi podarí mobilizovať voličov pre druhé kolo. Nejasné tiež je, kam zamieria hlasy voličov tých kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, uviedla agentúra DPA.

Kampaň sa niesla v znamení rastúcich ekonomických ťažkostí a dronových útokov na lodnú dopravu v Čiernom mori. Kandidáti, ktorých bolo 27, tiež reagovali na obavy ľudí zo zdražovania energií.

Bulharskí prezidenti sú volení priamo na päťročné funkčné obdobie a úrad môžu zastávať maximálne dve obdobia. Funkcia je prevažne ceremoniálna, priama voľba ale prezidentovi prepožičiava väčšiu politickú autoritu. Hlava štátu stojí na čele ozbrojených síl, môže vetovať zákony, podpisuje medzinárodné zmluvy a vymenúva veľvyslancov. (ČTK, Reuters, DPA)