Reagovala tak na dnešnú výzvu Záhrebu, aby prijala rozhodné kroky pri riešení otvorených bilaterálnych otázok.

Tie podľa Chorvátska môžu ovplyvniť vstup Čiernej Hory do EÚ. Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na výzvu uviedlo, že otvorené otázky treba riešiť nepretržitým dialógom, vzájomným rešpektom a v duchu partnerstva medzi susednými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Zároveň vyjadrilo presvedčenie, že Čierna Hora sa čoskoro pripojí k Chorvátsku v EÚ.

Záhreb v stredu vyzval Podgoricu, aby urýchlila riešenie otázok týkajúcich sa najmä odškodnenia bývalých väzňov tábora Morinj, pátrania po 14 nezvestných z obdobia vojny v Chorvátsku, stíhania vojnových zločinov a majetkových nárokov chorvátskych rodín.

Okrem toho požaduje aj zachovanie pamätnej tabule v bývalom tábore Morinj, zmenu názvu plavárne v Kotore pomenovanej po vodnom pólistovi a údajnom dozorcovi v tábore Zoranovi Džimimu Gopčevičovi, pokračovanie rokovaní o námornej hranici a vrátenie výcvikovej lode Jadran.

Táto výzva adresovaná Podgorici bola zverejnená deň po návšteve európskej komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej v Záhrebe.

Čierna Hora tvrdí, že viaceré sporné otázky už vyriešila a v ďalších dosiahla pokrok. Pri spore o hranicu upozornila, že trvá už viac ako tri desaťročia a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zodpovedný dialóg.

Podgorica zároveň navrhla, aby sa do konca augusta uskutočnilo tretie kolo bilaterálnych politických konzultácií.

Čierna Hora chce do konca tohto roka uzavrieť všetky kapitoly prístupových rokovaní s EÚ a členom Únie sa plánuje stať v roku 2028. Prístupová zmluva však bude následne potrebovať ratifikáciu všetkých členských štátov vrátane Chorvátska. (TASR, HINA)