Priemerný zamestnanec si z celkových mzdových nákladov ponechá po všetkých daniach a odvodoch 45,66 percenta.

Od tohto okamihu symbolicky prestávajú občania a firmy pracovať pre štát a začínajú pracovať pre seba. Ide o mierne zhoršenie oproti roku 2025 (26. júna), keď sa Deň daňovej slobody (DDS) posunul o dva dni neskôr.

„Presný čas DDS, 28. jún o 11.38 h, nie je len symbolický údaj. Ukazuje, že takmer polovicu roka pracujú Slováci na financovanie verejného sektora. Hlavným dôvodom zhoršenia nie je len aktuálny deficit, ale predovšetkým demografický tlak, ktorý bude v nasledujúcich desaťročiach ďalej zvyšovať nároky na verejné financie,“ spresnil v piatok (26. 6.) predseda Inštitútu slobody a podnikania (ISP) Ján Oravec.

Bez zásadných štrukturálnych reforiem, striktných výdavkových limitov a daňovej brzdy sa Slovensko bude podľa neho ďalej vzďaľovať od udržateľných verejných financií a konkurencieschopnej ekonomiky.

Priblížil, že podľa jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie (EK) dosiahnu verejné výdavky v roku 2026 úroveň 48,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Slovensko sa tak nachádza v horšej polovici krajín EÚ z hľadiska daňového zaťaženia a miery prerozdeľovania.

Oravec dodal, že priemerný zamestnanec si z celkových mzdových nákladov, ktoré zaňho zaplatí zamestnávateľ, ponechá po všetkých daniach a odvodoch len 45,66 percenta.

Slovensko má podľa EK (Debt Sustainability Monitor 2025) najvyššie dlhodobé fiškálne riziko v celej EÚ. Hlavným štrukturálnym problémom je demografia, starnutie populácie.

Doplnil, že v medzinárodnom porovnaní najmenej sa pracuje na štát v Írsku (25. marca), najviac vo Fínsku (4. augusta). Priemer EÚ aj eurozóny je 3. júla. DDS v Českej republike je 4. júna, v Poľsku 10. júla a v Maďarsku 22. júna. (TASR)