Rozhodol tak najvyšší súd aj napriek tomu, že surogátne materstvo francúzske zákony zakazujú.

Náhradné (surogátne) materstvo je postup, pri ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre zamýšľaných rodičov, ktorí to z rôznych dôvodov sami nedokážu. Francúzsky zákaz tohto postupu spôsobil, že mnoho takto narodených detí a ich rodičov sa ocitlo v právnej neistote. Zákaz zároveň predstavoval problémy pre francúzske súdy.

Najvyšší súd rozhodoval v prípade manželského páru dvoch mužov, ktorým sa narodili v Kanade tri deti prostredníctvom náhradného materstva. Vo Francúzsku žiadal o oficiálne uznanie rozhodnutia kanadského súdu, ktorý ich určil za zákonných rodičov detí.

„Vzhľadom na nadradený záujem dieťaťa francúzsky zákaz náhradného materstva sám o sebe neumožňuje zamietnutie zahraničného rozsudku, ktorý vyhlasuje zamýšľaných rodičov za zákonných rodičov dieťaťa narodeného prostredníctvom náhradného materstva praktizovaného v danej krajine,“ znie súdne rozhodnutie, ktoré vo Francúzsku vytvára precedens.

Súd sa odvolal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého vnútroštátny zákaz nemôže brániť vzťahu medzi dieťaťom a jeho zamýšľanými rodičmi. V opačnom prípade by „dieťa ostalo v právnej neistote… čo by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom“.

Francúzsky súd zdôraznil, že kanadské úrady overili, či náhradné matky súhlasili s dohodami o náhradnom materstve a so vzdaním sa svojich rodičovských práv.

Debata o zákaze náhradného materstva vo Francúzsku sa opätovne zintenzívnila po tom, čo bývalý premiér a nádejný kandidát na prezidenta Gabriel Attal v roku 2025 podporil diskusiu o možnosti legalizovať „etické surogátne materstvo“ bez finančnej odmeny pre náhradnú matku. Ako premiér v roku 2019 obhajoval vládnu líniu a odmietal jeho legalizáciu.

„Verím, že ženské telá a ženská dôstojnosť sú úplne nezlučiteľné s náhradným materstvom,“ uviedla naopak súčasná francúzska ministerka pre rodovú rovnosť Aurore Bergéová. (TASR, Reuters)