Zažartoval, že by tam mohol kandidovať na prezidenta.

USA v januári z Venezuely uniesli autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a vo vedení krajiny potom podporili jeho viceprezidentku Delcy Rodríguezovú. Ani Washington, ani Caracas zatiaľ nehovoria o termíne nových prezidentských volieb vo Venezuele.

„V prieskumoch popularity vo Venezuele som vyššie ako ktokoľvek iný. Takže keď skončím s tým, môžem ísť do Venezuely,“ povedal v pondelok Trump na tlačovej konferencii, ktorá sa týkala najmä americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Americký prezident však hovoril aj o zahraničnej politike svojej vlády na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. „Hovoria, že keď budem kandidovať na prezidenta Venezuely, dostanem najviac hlasov v histórii tejto krajiny,“ vyhlásil tiež Trump podľa španielskej agentúry Europa Press.

Spojené štáty 3. januára tohto roku bombardovali niekoľko miest vo Venezuele a americké špeciálne jednotky počas toho uniesli z Caracasu prezidenta Madura a jeho ženu, ktorí čelia v New Yorku obvineniu okrem iného z narkoterorizmu. Dva dni nato sa najvyššieho úradu vo Venezuele dočasne ujala Madurova viceprezidentka Rodríguezová, ktorá odvtedy s Trumpovou vládou pod nátlakom spolupracuje.

Venezuelský parlament, na ktorého čele stojí Rodríguezovej brat a v ktorom má väčšinu vládna socialistická strana, od januára prijal niekoľko zákonov, ktoré okrem iného otvorili ropný priemysel v krajine zahraničnému kapitálu. Kontrolu nad ním má však Washington, pod ktorého dohľadom sa môže venezuelská ropa vyvážať. Americká vláda má tiež kontrolu nad príjmami z tohto predaja, ktoré majú byť využité aj na obnovu zastaranej energetickej infraštruktúry vo Venezuele.

Spojené štáty tiež tento rok zmiernili sankcie, ktoré uvalili v predchádzajúcich rokoch na venezuelský ropný sektor pre porušovanie ľudských práv a princípov demokracie Madurovým režimom. Americká vláda po voľbách vo Venezuele z roku 2024 neuznala Madurov ďalší prezidentský mandát a za víťaza volieb označila opozičného lídra Edmunda Gonzáleza.

Aj preto po Madurovom únose mnohí dúfali, že Washington presadí vo Venezuele zmenu režimu. Trump však dal prednosť jeho pokračovaniu, podľa analytikov preto, aby tam udržal stabilitu kvôli plánom na ťažbu ropy a zabránil väčšej migračnej vlne.

„V Houstone práve teraz rafinujeme 100 miliónov barelov ropy. Je to skvelé. Vzťah s Venezuelou a jej lídrami je fantastický. A myslím, že budeme mať veľmi dobrý dlhodobý vzťah,“ vyhlásil prezident.

Rodríguezová sa stala dočasnou prezidentkou Venezuely 5. januára na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu. Podľa venezuelskej ústavy môže byť z pozície viceprezidentky hlavou štátu 90 dní a potom ďalších 90, ak toto predĺženie schváli parlament, čo sa nestalo, napísala v pondelok agentúra AP.

Venezuelská mimovládna organizácia PROVEA v sobotu napísala, že podľa ústavy môže byť Rodríguezová v najvyššom úrade iba 180 dní a potom musia byť do 30 dní vyhlásené nové voľby.

Podľa právnikov, ktorých oslovil španielsky denník El País, však venezuelský najvyšší súd do situácie vniesol zámerne zmätok, keď absenciu prezidenta po Madurovom únose označil za „vynútenú neprítomnosť“, čo je termín, ktorý ústava nepozná. Tá totiž operuje len s neprítomnosťou absolútnou či dočasnou. (ČTK, El Nacional)