Za dôležité považujú zapojenie odbornej verejnosti, vedeckých inštitúcií, samospráv, hospodárov a ďalších aktérov, ktorých sa opatrenia v krajine priamo dotknú.

Vyzývajú rezort životného prostredia, aby dokument pripravil skutočne tak, že posilní odolnosť SR. Prvý návrh má ministerstvo zaslať Európskej komisii (EK) do 1. septembra tohto roka.

„Národný plán obnovy prírody má byť návrh členského štátu. Každý štát v EÚ ho bude predkladať 1. septembra. Navrhne opatrenia, aké chce realizovať na to, aby sa zlepšovali ekosystémy, biodiverzita a stav krajiny tak, aby sa zlepšili aj podmienky a adaptácia krajiny na klimatickú zmenu,“ uviedla pre TASR Marta Mútňanová z WWF Slovensko.

Dokument podľa nej netreba vnímať len ako nejakú direktívu. „Je potrebné v rámci štátu spojiť sily a spolu vytvoriť ten návrh,“ doplnila. Podotkla, že národný plán bude rámcom pre opatrenia v krajine počas nasledujúcich desaťročí.

Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko pokladá ochranu prírody za dôležitú z dôvodu zlého stavu v rámci celej Európy. Ide podľa neho o signál zlej starostlivosti o krajinu, pre čo trpia aj iné zložky, ktoré sú od využívania krajiny závislé, teda poľnohospodári. Obnova prírody je tak podľa jeho slov príležitosťou.

„Keď dokážeme obnoviť zarastené lokality, kde sú veľmi vzácne druhy, zároveň tým vrátime hospodárske zvieratá, naše tradície, ktoré všetci chceme, aby prežívali. A s tým sú späté rôzne pracovné príležitosti,“ načrtol pre TASR.

Katarína Butkovská z WWF Slovensko vníma prípravu národného plánu na jednej strane ako povinnosť v zmysle legislatívy EÚ, ale najmä ako príležitosť nastaviť si smerovanie a fungovanie opatrení v krajine tak, aby bola schopná odolávať rizikám a kríze, ktorá vyplýva zo zmeny klímy. Taktiež, aby bola posilnená stabilita. Verí, že pri príprave dokumentu bude priestor na verejnú diskusiu a v nasledujúcich mesiacoch do nej budú zahrnutí širší odborníci. (TASR)