Európa zaznamenala na konci júna, keď vrcholila vlna horúčav, vyše desaťtisíc úmrtí navyše oproti zvyčajne očakávanému počtu.
V drvivej väčšine, u viac ako 9 000 úmrtí, sa to týkalo ľudí starších ako 65 rokov.
Vyplýva to z údajov zverejnených organizáciou EuroMOMO, čo je sieť podporovaná Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
„Mať v tomto ročnom období takýto nadbytok je neobvyklé. Je to naozaj vysoké číslo,“ povedal agentúre Reuters Lasse Vestergaard, hlavný lekár dánskeho Statens Serum Inštitútu. „Je ťažké vysvetliť túto vysokú úmrtnosť niečím iným ako extrémnymi horúčavami,“ dodal Vestergaard.
Extrémne horúčavy môžu spôsobiť úpal, teda zlyhanie termoregulácie organizmu, ale tiež zhoršujú existujúce kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, pričom starší ľudia patria k najzraniteľnejším.
Údaje zozbierané z národných štatistík v 27 európskych krajinách zahŕňali nadmerné počty úmrtí zo všetkých príčin, nielen tých súvisiacich s horúčavami, v týždni od 22. do 28. júna, keď vlna horúčav vrcholila vo Francúzsku, Španielsku, Británii a ďalších krajinách.
Vedci uviedli, že neexistujú žiadne ďalšie známe významné faktory, ako napríklad ohniská covidu-19, ktoré by prispeli k nárastu na 10 650 nadmerných úmrtí v danom týždni.
Experti tvrdia, že vlna horúčav koncom júna by bola prakticky nemožná bez klimatických zmien spôsobených človekom. (ČTK, Reuters)