Ich zastúpenie v hornej komore parlamentu sa tak niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami takmer zoštvornásobilo.

Samotné RN získalo deväť kresiel, pričom ďalšie tri jeho kandidáti obsadili už vo voľbách v roku 2023. Dve kreslá pripadli strane Únia pravice za republiku (UDR), spojencovi RN vedenému Éricom Ciottim, ktorý v roku 2024 vystúpil zo strany Republikáni (LR). Predseda RN Jordan Bardella uviedol, že senátori oboch strán vytvoria spoločný poslanecký klub.

Líderka RN Marine Le Penová označila tento výsledok na sieti X za „historické víťazstvo“ a za významný míľnik, keďže krajná pravica v Senáte prvýkrát vytvorí vlastný poslanecký klub.

Francúzsky Senát má 348 členov. Každé tri roky sa volí približne polovica jeho členov na šesťročné funkčné obdobie – tentoraz to bolo 178. Senátorov pritom nevolia priamo občania, ale kolégium miestnych a regionálnych voliteľov, ktoré tvoria najmä volení predstavitelia samosprávy.

RN sa do Senátu prvýkrát dostalo v roku 2014, keď strana ešte používala názov Národný front, a získalo dve kreslá.

Voľby časti Senátu sa konali v čase, keď sa Francúzsko pripravuje na prezidentské voľby v roku 2027 – prvé kolo bude 18. apríla a druhé 2. mája. Prezident Emmanuel Macron už nemôže kandidovať na tretie po sebe idúce funkčné obdobie. Le Penová, ktorá kandidovala na post hlavy štátu už trikrát, má podľa aktuálnych prieskumov tentoraz reálnu šancu zabojovať o víťazstvo.

V dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, sa RN po predčasných parlamentných voľbách v roku 2024 stalo najsilnejšou samostatnou stranou. Na získanie absolútnej väčšiny však nedosiahlo potrebný počet kresiel.

Predseda Senátu Gérard Larcher zo stredopravicových Republikánov (LR), ktorý v tejto funkcii pôsobí už viac ako desať rokov, by v nej mal byť podľa očakávaní na budúci týždeň opäť potvrdený. (TASR, AFP)