Zahrnuje zníženie daní a zvýšenie príjmov pre pracujúcich aj dôchodcov.

Grécko na budúci rok čakajú parlamentné voľby, pričom popularita vlády klesá.

Opatrenia by mali štát do konca tohto desaťročia stáť približne 3,5 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 pecenta hrubého domáceho produktu (HDP). Súčasťou vládnych opatrení je ročný bonus 400 eur pre dôchodcov a 500 eur pre štátnych zamestnancov, ďalej nulová daň z ročných príjmov do 20-tisíc eur pre farmárov a rodiny s tromi deťmi, ako aj zníženie preddavkov na daň pre podniky a samostatne zárobkovo činné osoby na 50 percent.

Mitsotakis zároveň uviedol, že minimálna mzda sa má do roku 2028 zvýšiť z terajších 920 eur na tiséc eur mesačne. Okrem toho by sa mali v súkromnom sektore znížiť odvody na dôchodkové zabezpečenie o 0,5 percentuálneho bodu a veľkoobchodné ceny elektriny by mali do roku 2029 klesnúť o 30 percent.

Vláda síce v predvolebných prieskumoch stále vedie, jej podpora však od predchádzajúcich volieb v roku 2023 postupne klesá. Dôvodom je pokračujúca kríza životných nákladov, ako aj obvinenia vlády z podvodov s agrodotáciami. Výzvy na usporiadanie predčasných volieb Mitsotakis odmieta a trvá na tom, že sa uskutočnia v riadnom termíne, teda v júli 2027.

Po finančnej kríze, ktorá v Grécku vypukla koncom roka 2009 a ktorá vyvolala obavy z možného odchodu krajiny z eurozóny, sa grécka ekonomika po drastických úsporných opatreniach vrátila k rastu. Medziročný rast dosiahol v 2. kvartáli 2 percentá a výrazne tak prekonal tempo rastu eurozóny, ktorý predstavoval 1 percento.

Navyše, tento rok očakáva Grécko primárny prebytok približne 4 percentá, čo je dvojnásobok oproti úrovni, s akou sa pôvodne počítalo. Vláda tak má dostatočný priestor na financovanie najnovších opatrení na zvýšenie príjmov zamestnancov aj dôchodcov.

„Cesta z bankrotu a pozície na okraji Európy do jej stredu bola dlhá,“ povedal Mitsotakis a dodal, že „nastal čas, aby Gréci začali zbierať plody svojho úsilia“. Uviedol, že jeho cieľom je v nasledujúcich štyroch rokoch znížiť nezamestnanosť z terajších zhruba 8 percent pod 6 percent, verejný dlh dostať po 110 percent HDP a priemernú mesačnú mzdu na úroveň 1 800 eur. V súčasnosti dosahuje 1 500 eur. Zároveň chce dosiahnuť, aby sa rating Grécka dostal z terajšej úrovne BBB na úroveň A. (TASR, Reuters)