O toto britské súostrovie, nazývané tiež Malvíny, vedú Argentína a Británia spor takmer 200 rokov. 

Server televízie Deutsche Welle (DW) v utorok (8. 9.) napísal, že Ben Gvirovo vyjadrenie súvisí so zhoršujúcimi sa vzťahmi Izraela s Britániou, ktorej vláda sa chystá zaviesť širšie sankcie na židovské osady na Izraelom okupovanom Západnom brehu.

„Je načase, aby štát Izrael verejne uznal, že Malvínske ostrovy sú okupovaným územím Argentíny, ktoré Briti násilne kradnú argentínskemu ľudu,“ napísal v pondelok (7. 9.) večer na sociálnej sieti X krajne pravicový minister vnútornej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Pre britské súostrovie, ktoré leží asi 500 kilometrov od argentínskeho pobrežia v južnom Atlantiku, zvolil názov používaný v španielsko-americkom svete.

Ben Gvir tiež obvinil Britániu, že Malvíny okupuje a ťažbou ropy kradne peniaze Argentínčanom. „Vyzývam premiéra Benjamina Netanjahua, aby uznal zvrchovanosť Argentíny nad Malvínskymi ostrovmi a uvalil sankcie na Britániu, kým bude okupácia trvať,“ napísal Ben Gvir, ktorý doma dlhodobo vyzýva na izraelskú anexiu palestínskych území.

Na projekte ťažby ropy na Falklandoch sa pritom okrem britskej spoločnosti Rockhopper podieľa aj izraelská firma Navitas. S ťažbou by sa malo podľa DW začať začiatkom roku 2028.

Britský minister obrany Wes Streeting minulý týždeň na sieti X napísal, že Falklandy sú britské, pretože si ich obyvatelia zvolili byť Britmi. Reagoval na výroky argentínskeho krajne pravicového prezidenta Javiera Mileia, že Malvíny sú argentínske a že asi 3 500 ich obyvateľov žije na neoprávnene obsadenom území. Milei tiež oznámil, že jeho vláda plánuje uvaliť sankcie na spoločnosti, ktoré sa tam chystajú ťažiť ropu.

Už minulý týždeň tiež americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nevylučuje, že prehodnotí neutrálny postoj USA k Falklandom. „Prehodnocujem všetky svoje postoje. Tento je jeden z mnohých,“ odpovedal Trump 31. augusta novinárom v Oválnej pracovni na otázku o zmene postoja k Malvínam.

Falklandy objavila zrejme britská výprava Johna Davisa v roku 1592. V roku 1690 pomenovali oblasť Angličania podľa lorda Falklanda. Meno Malvíny dostali od francúzskych námorníkov zo St. Malo. Na konci 18. storočia pripadli ostrovy Španielsku, ktoré ich však nekolonizovalo.

V roku 1820 ich krátko po vyhlásení svojej nezávislosti prevzala Argentína, ale už v roku 1833 ich opäť kolonizovali Briti. Na prvom zasadnutí OSN v roku 1946 Argentína vzniesla požiadavku na ich vrátenie z titulu dedičského práva na španielske kolónie.

V apríli 1982 vypukla vojna o Falklandy po tom, čo ich obsadil argentínsky diktátor Leopold Galtieri. Boje sa skončili v júni toho istého roku víťazstvom Británie a zomrelo pri nich 255 Britov a 649 Argentínčanov. Argentínske médiá niekedy uvádzajú až 1 000 obetí tejto vojny z radov Argentínčanov, vrátane asi 350 veteránov, ktorí neskôr spáchali samovraždu. (ČTK)