Sľubuje si od toho získať poznatky o vzniku oboch mesačných súputníkov tejto planéty.

Misia, ktorá má trvať päť rokov, by tiež mohla pomôcť objasniť pôvod života v slnečnej sústave.

Vzorky z mesiaca Phobosu poskytnú vedcom užitočné údaje, na základe ktorých budú môcť zvážiť využitie tohto vesmírneho telesa ako základne pre budúcu pilotovanú misiu na Mars, uviedol vedúci projektu misie MMX (Martian Moons eXploration) Jasuhiro Kawakacu. „Napriek svojmu potenciálnemu významu neboli mesiace Marsu nikdy dôkladne preskúmané,“ dodal.

Na čele medzinárodnej misie, na ktorej sa podieľa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) alebo Európska vesmírna agentúra (ESA), stojí Japonsko. Na vynesenie sondy do vesmíru poslúži japonská nosná raketa H-3, uvádza AP, podľa ktorej v minulosti mierila k Marsu rada misií, avšak jeho mesiace zostávajú do značnej miery záhadou. Niekoľko ruských pokusov o pristátie na Phobosu skončilo neúspechom.

Mars je druhou najmenšou planétou slnečnej sústavy (po Merkúre) a štvrtou čo do vzdialenosti od Slnka. Oproti Zemi má približne štvrtinový povrch a iba asi desatinu hmotnosti. Má dva malé mesiace: Phobos (Strach) a Deimos (Hrôza).

V nadchádzajúcej misii sa vedci rozhodli podľa AP odobrať vzorky Phobosu predovšetkým preto, že je bližšie k Marsu ako Deimos a môže obsahovať viac informácií o samotnej planéte. Obieha okolo nej približne vo vzdialenosti asi 6000 kilometrov.

Cesta k červenej planéte bude dlhá. Keď sa nachádza k Zemi najbližšie, stále ich delí 55 miliónov kilometrov, napísala AP, podľa ktorej sonda k Marsu dorazí približne o rok. Potom bude tri roky operovať pri Phobose, plánuje sa aj pristátie francúzsko-nemeckého vozítka Idefix na povrchu mesiaca, a v roku 2031 sa vydá späť k Zemi. (ČTK, AP)