Vizitku jeho kariéry zdobí najmä zlatá medaila z MS 2002, na ktorých patril ku kľúčovým hráčom slovenského tímu.

Výraznú stopu zanechal aj v NHL, v ktorej patril k najproduktívnejším obrancom svojej éry. Charakteristickými znakmi jeho hry boli prehľad, ofenzívne inštinkty a rýchle korčuľovanie.

Hokejovo vyrastal v rodných Topoľčanoch a do „veľkého“ hokeja vstúpil v drese Slovana Bratislava. Už na prahu dospelosti sa etabloval v A-mužstve, ktorému pomohol v rokoch 1998 a 2000 k extraligovému titulu.

Následne sa síce dohodol na spolupráci s Třincom, no výborné výkony na MS 2000 zavŕšené historickou striebornou medailou ho nasmerovali do NHL. Až ako 23-ročného si ho v následnom drafte vybral klub Los Angeles Kings v 4. kole zo 118. miesta. Napriek nižšej draftovej pozícii sa okamžite presadil do prvého tímu „kráľov“ a napokon si nikdy nezahral ani na farme. Naopak, za výkony v prvej sezóne v NHL sa dostal do All star tímu nováčikov.

Vo farbách Los Angeles niekoľko sezón nastupoval s krajanmi Jozefom Stümpelom a Žigmundom Pálffym. Počas ročníka 2004/2005, keď sa NHL nehrala pre lockout, sa vrátil do Slovana Bratislava, s ktorým získal ďalší extraligový titul. V drese Kings napokon odohral sedem sezón, po ktorých zamieril v roku 2008 do Edmontonu.

Za „olejárov“ odohral iba jeden kompletný ročník, počas ďalšieho ho klub vymenil do Anaheimu. Prechod z chladného Edmontonu do Kalifornie mu pomohol a v sezóne 2010/2011 sa stal najproduktívnejším obrancom základnej časti NHL. Mnohých odborníkov prekvapilo, že sa napriek tomu nedostal ani medzi troch kandidátov na cenu Jamesa Norrisa pre najlepšieho obrancu ligy.

V roku 2012 priznal, že sa zmenili jeho životné priority a vo veku 36 rokov uvažoval o konci kariéry. „Na život sa už pozerám inak. Zmenila ma aj smrť Paľa Demitru, po ktorej si viac vážim čas s rodinou a deťmi,“ povedal. V sezóne 2012/2013, ktorú opäť poznačila výluka v NHL, sa znovu objavil v drese Slovana, no v jej závere už hral v zámorskej profilige. Tentoraz vo farbách New Yorku Islanders, ktorý ho získal výmenou v júli 2012. Z NHL definitívne odišiel v roku 2015, v ktorom sa ešte snažil o angažmán v Chicagu Blackhawks, no neuspel na skúške.

V najprestížnejšej lige odohral počas 14 sezón 883 zápasov základnej časti, v ktorých nazbieral 495 kanadských bodov za 128 gólov a 367 asistencií. V 28 dueloch play off získal osem bodov za asistencie. Po sezóne 2015/2016, ktorú odohral v drese Slovana v KHL, ukončil kariéru. „Vrátil som sa najmä kvôli ľuďom. Tu som začínal a tu aj končím. Mám najkrajšie spomienky na tunajšie prostredie,“ povedal po poslednom súťažnom zápase kariéry.

Definitívnu bodku za ňou dal exhibičným zápasom v deň svojich 40. narodenín. Na zaplnenom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave sa v ňom stretli legendy Slovana a „Zlatí chlapci“ (výsledok 8:8). Populárny „Višňa“ si zahral za oba tímy.

Dlhé roky bol významnou oporou slovenskej reprezentácie. Desaťkrát sa predstavil na MS, z ktorých má kompletnú medailovú zbierku (1-1-1). K jeho pamätným momentom zo svetových šampionátov patrí gól v nájazdovom rozstrele proti Slovinsku v druhom zápase baráže o zotrvanie v elitnej kategórii, ktorým rozhodol o víťazstve SR. V najcennejšom drese si zahral na štyroch ZOH a reprezentoval aj na Svetovom pohári.

Osemkrát získal ocenenie pre najlepšieho obrancu v ankete Zlatý puk. V roku 2005 ho vyhlásili za najlepšieho hokejistu Slovenska. Po ukončení hráčskej kariéry sa zúčastnil na viacerých exhibičných zápasoch.

S bývalou manželkou Katarínou, s ktorou sa rozviedol po 14 rokoch, má syna Maxima a dcéru Lilly. Hokeju sa venoval aj Ľubomírov starší brat Tibor, ktorý bol útočník a v slovenskej extralige odohral 16 sezón. (TASR)