Stali sa nimi americká expertka na umelú inteligenciu (AI) Timnit Gebruová a pakistanská právnička Džalíla Hajdarová.

Ocenenie dostali aj organizácie združujúce africké farmárky a mladých právnikov v Gruzínsku. Gebruovej porota ocenenie udelila „za to, že sa postavila proti koncentrácii moci v oblasti AI a za jej priekopnícku prácu v oblasti digitálnych technológií založených na spravodlivosti, vlastných skúsenostiach a ľudskom faktore.“

Americká výskumníčka vo svoje práci skúma, ako zaujatosť ovplyvňuje AI. V roku 2020 bola spoluautorkou prelomovej štúdie o rizikách zaujatosti v takzvaných veľkých jazykových modeloch (LLM) a zároveň pôsobila ako jedna z vedúcich tímu pre etickú AI v spoločnosti Google. Zamestnávateľ ju požiadal, aby štúdiu stiahla alebo z nej odstránila svoje meno. Bez splnenia ďalších podmienok zo strany Googlu to odmietla a dostala výpoveď.

Následne založila Výskumný inštitút pre distribuovanú umelú inteligenciu (DAIR), „ktorého činnosť sa zameriava na boj proti koncentrácii moci v technologickom sektore a poukazuje na škody, ktoré AI systémy už teraz spôsobujú v každodennom živote ľudí, najmä v komunitách diskriminovaných a vylúčených komunitách.“

Ocenenie dostala aj Džalíla Hajdarová z Pakistanu, ktorá sa ako príslušníčka prenasledovanej národnostnej menšiny Hazárov stala prvou ženou-právničkou. Podľa poroty sa postavila „proti etnickému, štátnemu a patriarchálnemu prenasledovaniu, vedená presvedčením, že žiadny človek nie je nelegálny.“

Nadácia Right Livelihood ocenila Zhromaždenie vidieckych žien, hnutie združujúce viac ako 178-tisíc drobných roľníčok v jedenástich krajinách južnej Afriky, a Gruzínske združenie mladých právnikov „za budovanie a ochranu gruzínskej demokracie a za udržiavanie občianskej angažovanosti voči zásahom autokratického režimu“. (TASR, AFP)