Uviedol to po tom, ako prímerie ani priame rozhovory medzi oboma krajinami nedokázali ukončiť boje.

„Rámec, ktorý Libanon pre rokovania stanovil, zahŕňa stiahnutie Izraela, prímerie, rozmiestnenie armády pozdĺž hraníc, návrat vysídlených osôb a hospodársku pomoc,“ uviedol Awn v pondelkovom vyhlásení.

„Mojou povinnosťou, vyplývajúcou z mojej pozície a zodpovednosti, je urobiť aj nemožné a vybrať si to, čo je najmenej nákladné, aby sme zastavili vojnu proti Libanonu a jeho ľudu,“ dodal libanonský prezident.

Libanon bol do vojny na Blízkom východe, ktorá sa začala americko-izraelskými útokmi na Irán 28. februára, zatiahnutý po tom, ako militantné proiránske hnutie Hizballáh 2. marca začalo raketami ostreľovať Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Izraelské útoky od začiatku konfliktu pripravili v Libanone o život takmer tritisíc ľudí, pričom 400 z nich zahynulo po uzavretí prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 17. apríla, ozrejmili tamojšie orgány. Po treťom kole rokovaní zástupcov Tel Avivu a Bejrútu vo Washingtone krajiny minulý týždeň súhlasili s predĺžením prímeria o 45 dní, napriek tomu však útoky pokračujú. (AFP, TASR)