Dnešný samit prezidentov a premiérov bude mať neformálny charakter.

Baviť sa budú aj o tom, aké výhody môže únia ponúknuť uchádzačom o členstvo počas zdĺhavého prijímacieho procesu.

Šéfovia štátov a vlád sa stretnú napoludnie na plenárnom zasadnutí, popoludní ich potom čaká pracovný obed.

Témami rokovaní budú okrem stavu prístupových rokovaní a ich budúcich vyhliadok aj možnosti, ako v čase ruskej agresie na Ukrajine a snáh Moskvy o rozširovanie svojho vplyvu aj v tomto regióne motivovať balkánske vlády k pokračovaniu v európskom kurze.

Do Tivatu cez aktuálne vyostrenie situácie medzi Srbskom a Čiernou Horou dorazil aj srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorého od cesty odrádzali srbskí spravodajcovia. Práve Vučić má z balkánskych lídrov k Rusku najbližšie, po prílete do Tivatu však vyhlásil, že mieni vyvrátiť reči o tom, že Srbsko je „malé Rusko“.

Západný Balkán zahŕňa popri dvoch spomínaných krajinách Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo a Severné Macedónsko.

Francúzsko a Nemecko pred samitom prišli s návrhom, aby sa kandidátske krajiny mohli do EÚ začleňovať postupne a aby už pred plným členstvom mohli ťažiť z dopravného prepojenia, integrácie trhu s energiami či študentských pobytov. Podobný návrh už v máji predložilo viacero menších krajín vrátane Česka.

Dnešný samit bude mať neformálny charakter, lídri neprijmú žiadne konkrétne závery ani nestanovujú horizont prijatia balkánskych krajín do EÚ. (ČTK)