Okrem iného viedla k zániku funkcie prezidenta republiky Tamása Sulyoka.

Informoval o tom portál telex.hu. Súd rozhodoval okrem ústavnosti zániku funkcie Sulyoka aj o zavedení dvanásťročného limitu na výkon poslaneckého mandátu a vekovej hranici 70 rokov pre ústavných sudcov.

Ústavný súd argumentoval tým, že podľa ústavy môže jej zmeny preskúmavať „len z hľadiska procesných požiadaviek stanovených v ústave týkajúcich sa ich prijatia a vyhlásenia“. Toto obmedzenie bolo podľa servera do ústavy začlenené predchádzajúcou novelou, ktorú presadila strana Fidesz.

Z tohto dôvodu mohol ústavný súd skúmať len to, či bola novela riadne prijatá, no nie jej obsah. „Inými slovami, Ústavný súd nemá možnosť porovnávať zmeny z hľadiska obsahu s inými ustanoveniami ústavy, alebo s argumentmi a požiadavkami z nich odvodenými a vyjadrenými v predchádzajúcich rozhodnutiach Ústavného súdu,“ uviedol v odôvodnení.

Ak by bol ústavný súd zrušil novelu ústavy, ktorou bol Sulyok odvolaný z funkcie, viedlo by to k bezprecedentnej ústavnej kríze, keďže jeho nástupcu už zvolil parlament.

Poslanci Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi 11. augusta v tajnom hlasovaní vybrali za nového prezidenta republiky nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, niekdajšieho predsedu najvyššieho súdu.

Parlament 13. júla schválil 17. novelu ústavy, ktorej priamym dôsledkom bolo odvolanie dovtedajšieho prezidenta Sulyoka. Magyar v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok režimu“ bývalého premiéra Viktora Orbána. (TASR)