Medzinárodný menový fond pre vojnu na Blízkom východe zhoršil výhľad eurozóny.
Zvýšil aj tohtoročný odhad inflácie v porovnaní s prognózou spred začiatku konfliktu.
Šokový nárast cien energií v dôsledku konfliktu môže poškodiť jej hospodárstvo viac, ako sa doteraz očakávalo, uviedol vo štvrtok (11. 6.) Medzinárodný menový fond (MMF).
Predpokladá, že ekonomika menovej únie sa v tomto roku zväčší o 0,9 percenta, čo je pokles oproti aprílovej prognóze 1,1 percenta. V roku 2027 by sa mal rast zrýchliť na 1,2 percenta.
Fond zvýšil aj tohtoročný odhad inflácie, a to na 2,8 percenta z úrovne dvoch percent, ktorú prognózoval vo februári pred začiatkom vojny USA a Izraela proti Iránu.
Teherán v odvete za útoky fakticky zablokoval Hormuzský prieliv, cez ktorý v bežných podmienkach prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Pretrvávajúci energetický šok by mohol ešte viac zvýšiť infláciu a inflačné očakávania, zatiaľ čo pokles dôvery by mohol oslabiť dopyt, uviedol MMF.
V reakcii na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá vo štvrtok prvýkrát po takmer troch rokoch zvýšila úrokové sadzby, fond upozornil na výzvy pre menovú politiku v eurozóne.
„Bezprostrednou prioritou je udržať inflačné očakávania ukotvené a zmierniť dopad šoku v rámci dostupného fiškálneho priestoru, teda bez nadmerných vládnych výdavkov, ktoré by ďalej zvyšovali verejné deficity,“ uviedol MMF.
ECB zvýšila svoju kľúčovú depozitnú sadzbu z úrovne dvoch percent na 2,25 percenta. MMF teraz očakáva ešte ďalšie zvýšenie o štvrtinu percentuálneho bodu do konca tohto roka. (TASR, AFP)