Počet ľudí, ktorí do Nemecka prichádzajú v snahe získať azyl, od jesene 2023 neustále klesá.

Poslanci Spolkového snemu schválili príslušné návrhy zákonov, ktoré z veľkej časti prevádzajú do nemeckého práva azylovú reformu Európskej únie z roku 2024.

Za zákony hlasovali vládne strany Kresťanskodemokratická únia (CDU), jej sesterská bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU) a Sociálna demokracia (SPD). Proti sa postavili opoziční poslanci z Alternatívy pre Nemecko (AfD), strany Zelených a Ľavica.

Migračný pakt Európskej únie, ktorý bol schválený v roku 2024 a nadobudne platnosť 12. júna 2026, má viesť k lepšiemu riadeniu migrácie, efektívnejším kontrolám a k rýchlejšiemu vracaniu neúspešných žiadateľov o azyl.

Nemecka sa ako štátu obklopeného schengenskými krajinami týkajú sprísnenia kontrol na letiskách a v prístavoch. Azylové konania u ľudí, ktorí už podali žiadosť v inom členskom štáte EÚ, by mali byť výrazne kratšie. Zároveň sa predlžuje doba, počas ktorej je možné žiadateľa o azyl do prvej krajiny podania žiadosti deportovať. Na účely vyhostenia do inej krajiny EÚ budú môcť nemecké spolkové krajiny teraz zriaďovať detenčné centrá.

Po novom budú môcť žiadatelia o azyl, ktorí žijú v prijímacích strediskách, pracovať už po troch mesiacoch od príchodu do Nemecka namiesto súčasných šiestich. Kto nebýva v azylových centrách, môže už teraz pracovať po štvrť roku v Nemecku.

Najväčšia opozičná strana v Spolkovom sneme, protiimigračná AfD, kritizovala prijaté návrhy ako nedostatočné. Zelení a Ľavica naopak v rozprave uvádzali, že vládna koalícia prijala opatrenia v prísnejšej podobe, než aká vyplýva z unijnej reformy.

Počet ľudí, ktorí do Nemecka prichádzajú v snahe získať azyl, od jesene 2023 neustále klesá. Kým v roku 2024 prijali nemecké úrady zhruba 230-tisíc žiadostí o azyl, v minulom roku toto číslo kleslo na 113-tisíc. Podľa odborníkov zohrali úlohu kontroly na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru, ale aj zmena režimu v Sýrii v decembri 2024. (ČTK)