Ústavná reforma tiež predlžuje funkčné obdobie prezidenta zo šiestich na sedem rokov.

Oznámil to nikaragujský predseda parlamentu Gustavo Porras. Táto iniciatíva už skôr vyvolala kritiku zo strany Spojených štátov a ďalších krajín v regióne.

Porras z hnutia FSLN, takzvaných sandinistov, pred pár dňami oznámil, že ústavná novela zabráni „pučistom“ a „tým, ktorí sa dopustili činov narúšajúcich nezávislosť, suverenitu a sebaurčenie Nikaraguy“ kandidovať.

Nikaragujský prezident Daniel Ortega sa prvýkrát dostal k moci v roku 1979 ako partizánsky vodca hnutia FSLN, ktoré zvrhlo viac ako štyridsaťročnú diktatúru klanu Somozovcov. V krajine vládne nepretržite od roku 2007 a pri moci sa drží pomocou represií a zatýkania svojich kritikov. Spolu so svojou manželkou Rosario Murillovou, ktorá zastáva funkciu spoluprezidentky, vedie krajinu železnou rukou. Pri masových protestoch proti jeho vláde zomrelo podľa nezávislých pozorovateľov najmenej tristo ľudí.

Teraz 80-ročný vládca vďaka väčšine svojej strany v parlamente presadil už 13 zmien ústavy, vrátane tej, ktorá zrušila obmedzenia počtu prezidentských mandátov. V krajine od konca januára platí reformovaná ústava, ktorá v podstate ruší oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Kritici ho spolu s jeho 74-ročnou manželkou obviňujú zo zavedenia rodinnej diktatúry. (ČTK, AFP)