Poľsko tejto susednej krajine aj naďalej prisľúbilo podporu.

V príspevku na sociálnej sieti X to napísala Agnieszka Jendrzaková, šéfka oddelenia pre nominácie a vyznamenania v kancelárii poľského prezidenta Karola Nawrockého. Zdôraznila, že Poľsko podporuje Ukrajinu, ale nenechá sa urážať.

Nawrocki Zelenskému odobral Rad bielej orlice, pretože ukrajinský prezident nedávno pridelil jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspech v terajšej vojne proti Rusku prívlastok Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny na západe dnešnej Ukrajiny podieľali na masakroch Poliakov.

Podľa Jendrzakovej je jadrom sporu to, že Zelenskyj cielene urazil poľský národ, ktorý sa v posledných štyroch rokoch ukázal byť najlepším priateľom Ukrajiny. Jendrzaková odkázala Zelenskému, že keď ti niekto podáva pomocnú ruku a ty sa jej ochotne chytáš, neurážaš potom pomáhajúceho.

Ukrajinský prezident cez víkend oznámil, že Rad bielej orlice odoslal poštou Nawrockému. Čudoval sa tiež tomu, že ho Poľsko neodobralo ruskej cárovnej Kataríne Veľkej, talianskemu fašistickému diktátorovi Benitovi Mussolinimu a bývalému nemeckému kancelárovi a priateľovi ruského prezidenta Vladimirovi Gerhardovi Schröderovi.

V prípade Kataríny Veľkej a Mussoliniho Jendrzaková vysvetlila, že Poľsko rád neodoberá posmrtne. O Schröderovi napísala, že nikdy neurazil poľský národ tak otvorene ako ukrajinský prezident. Pripustila, že Schröderove aktivity v prospech putinovského Ruska je potrebné odsúdiť ako škodlivé pre Poľsko i Európu.

„Za Schröderovej vlády sa v Nemecku nestavali pomníky na počesť (nacistického diktátora Adolfa) Hitlera a (šéfa SS Heinricha) Himmlera. Žiadna jednotka bundeswehru nebola pomenovaná po hrdinoch SS,“ napísala zástupkyňa poľskej prezidentskej kancelárie.

Ukrajinci v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu národa a nezávislosť svojej vlasti od sovietskej moci.

Pri takzvanom volyňskom masakre z rokov 1943 až 1944 ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí. Obeťami sa v oblasti Volyň na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi.

Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov. (ČTK)