Exnovinár Peter Tóth vypovedá na ŠTS o takzvaných motákoch. Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál:

Ako lyžiarske dejiská boli potvrdené Courchevel a Val d’Isere.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) schválil zmeny v pondelok (22. 6.) v rámci zasadnutia svojej exekutívy.

Ľadové športy malo pôvodne hostiť Nice, proti však bol nový starosta Eric Ciotti. „Táto zmena podporuje kompaktnejšiu stopu ZOH a umožňuje značnú efektivitu, ale zároveň udržiava vysokú kvalitu a zážitok športovcov. Konkrétne dejiská v Lyone sú ešte v riešení,“ citovala agentúra DPA zo stanoviska MOV.

Napriek skorému prideleniu ZOH 2030 do Francúzska bude súťaže v rýchlokorčuľovaní hostiť Holandsko. Krajina má v tomto športe kvalitné zastúpenie a súťaže sa budú konať v Heerenveene v hale Thialf.

„Je to výsledkom zámeru, ktorý stál v kandidatúre Francúzskych Álp – využiť flexibilitu povolenú MOV a zaistiť dejiská mimo Francúzska, pokiaľ v krajine neexistujú. Thialf je hala na svetovej úrovni s veľkou podporou verejnosti a ponúka dobre možnosti v pomere cena-výkon,“ vyhlásil MOV.

Ako lyžiarske dejiská boli potvrdené Courchevel a Val d’Isere. (TASR, DPA)

Hľadali úľavu kúpaním a utopili sa.

Na dnešnom rokovaní medzirezortnej krízovej skupiny to podľa agentúry AFP oznámil francúzsky premiér Sébastien Lecornu. Ministerka športu Marina Ferrariová ešte dnes ráno hovorila o 20 utopených.

Noc bola vo Francúzsku najteplejšia od začiatku meraní v roku 1947, oznámila medzitým meteorologická služba Météo France. Priemerná najnižšia nočná teplota na 30 referenčných staniciach podľa predbežných údajov dosiahla 21,6 stupňa Celzia.

Tomu podľa meteorológov v pondelok predchádzalo tiež historicky najteplejšie popoludnie s priemernou celoštátnou teplotou 37,8 stupňa. (ČTK)

Tie podľa súčasnej vlády niekdajší premiér Viktor Orbán premenil na nástroje propagandy.

Za návrh vládnej strany Tisza hlasovalo 145 poslancov, 39 bolo proti a nikto sa nezdržal. Súčasťou reformy je reorganizácia štruktúry médií verejnej služby zriadením Maďarskej rozhlasovej a televíznej neziskovej spoločnosti a samostatnej neziskovej spoločnosti tlačovej agentúry MTI.

Médiá verejnej služby bude na základe prijatej novely kontrolovať a vlastniť namiesto Nadácie pre verejnoprávne médiá nový Výbor pre verejnoprávne médiá.

Novela zároveň ukončuje mandáty predsedu a členov Mediálnej rady, ako aj predsedov verejnoprávnych mediálnych spoločností – štatutárnej spoločnosti zastrešujúcej všetky verejnoprávne médiá Duna Médiaszolgáltató a verejnoprávnej produkčnej spoločnosti MTVA, ktorá tvorí samotný obsah.

Oba subjekty budú zároveň začlenené pod Maďarskú rozhlasovú a televíznu neziskovú spoločnosť. (TASR, MTI, AFP)

Za minulý rok sa naň obrátilo 554 ľudí, z nich ÚOO prijal 335 podnetov.

Aj za prvý štvrťrok 2026 zaznamenal úrad viac podnetov ako v minulom roku. Napriek tomu sa úrad stretáva s naťahovaním procesov či nerešpektovaním súdnych rozhodnutí. Pri príležitosti svetového dňa oznamovateľov, tzv. whistleblowerov, to skonštatovala predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová.

„Krivka každoročne stúpa, pokiaľ ide o počty ľudí, ktorí sa obracajú na úrad a takto to bolo aj v roku 2025. Aj za prvý štvrťrok roka 2026 sa na nás obracia stále viac ľudí. Zdá sa, že buď ide o zvyšujúcu sa dôveru v Úrad na ochranu oznamovateľov alebo všeobecne o väčšiu ochotu ľudí poukazovať na nekalé praktiky,“ povedala novinárom Dlugošová s tým, že takmer 90 percent oznamovateľov je z prostredia verejnej správy.

„Drvivá väčšina oznamovateľov pochádza z oblasti štátnej správy alebo samosprávy, len veľmi malé percento je zo súkromnej sféry,“ pripomenula.

Prípady, keď sa na ÚOO obracajú oznamovatelia, odhaľujú podľa predsedníčky zlyhania štátu. Často však neodhaľujú len individuálne pochybenia, ale upozorňujú aj na vážne systémové nedostatky – od zlyhávania kontrolných mechanizmov cez nedostatočné vyvodzovanie zodpovednosti až po nerešpektovanie rozhodnutí súdov.

„Príbehy sú naozaj rôzne, ale máme aj prípady, keď sú úspešne dokončené aj vďaka rozhodnutiam súdov. Máme prípady, keď sa prípady veľmi dlho ťahajú, a nielen pokiaľ ide o pracovnoprávny spor, ale najmä pokiaľ ide o samotné riešenie toho konkrétneho podnetu. A to je naozaj veľmi závažné zistenie,“ uviedla šéfka ÚOO.

Úrad dlhodobo upozorňuje na zdĺhavé vyšetrovanie oznámení týkajúcich sa podozrení z trestnej činnosti. Eviduje prípady, v ktorých sa trestné konania vedú už od roku 2022 bez výraznejšieho procesného posunu.

„Ak chceme, aby ľudia upozorňovali na problémy vo verejnom záujme, nestačí oznamovateľov chrániť. Je potrebné, aby ich podnety boli riadne a v primeranom čase preverené a aby v prípadoch potvrdených pochybení nasledovalo aj vyvodenie zodpovednosti,“ zdôraznila. Za minulý rok získalo ochranu 14 oznamovateľov.

Dlugošová pripomenula prípady oznamovateľov z prostredia zdravotníctva aj zneužívania eurofondov.

„Rôzni štátni manažéri nerešpektujú systém ochrany oznamovateľov. Teda nejde len o ochranu, ale ide predovšetkým o tú koncovku, prečo sa oznamovatelia obracajú na štát so svojimi unikátnymi informáciami a štát by mal reagovať veľmi profesionálne aj v primeranom čase, riadne preveriť tieto oznámenia,“ skonštatovala.

Príbehy deviatich whistleblowerov mapuje výstava, ktorú organizuje ÚOO. Počas leta bude prístupná na bratislavskom letisku.

Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislý orgán štátnej správy. Zriadený bol na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na ÚOO sa môže obrátiť napríklad zamestnanec, ktorý s výkonom svojej práce odhalil porušovanie zákonov, korupciu či inú nezákonnú činnosť, ktorá ohrozuje verejný záujem. (TASR)

Pri nehode tragicky zahynula slovenská lukostrelkyňa Denisa Hurban Baránková.

Potvrdila to hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Dana Kamenická.

„Dieťa je v starostlivosti lekárov a zdravotníkov Národného ústavu detských chorôb, ktorí robia maximum a všetko preto, aby dostalo kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedla Kamenická.

Polícia vyšetruje okolnosti nedeľnej nočnej nehody v bratislavskej Petržalke. Na parkovisku na Osuského ulici došlo k zrážke auta a dvoch osôb. Tie boli s ťažkými zraneniami prevezené do nemocnice. Jedna z nich v nemocnici zraneniam podľahla.

Slovenský lukostrelecký zväz uviedol, že tragicky zahynúť mala slovenská reprezentantka v lukostreľbe Denisa Hurban Baránková.

Polícia začala v tejto súvislosti trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví. Vyšetrovanie má na starosti odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. (TASR)

Sľubovali si od neho vyššie kvóty pre domáci rybolov i zárobky. Opak sa však stal pravdou a problémy má aj export.

Predražujú ho a komplikujú colné kontroly, veterinárne certifikáty i zdržania na hranici. Medzi najväčších kritikov Brexitu teraz patria škótski rybári. Podrobnosti v Rádiožurnále priniesla redaktorka Anna Síposová:

Tínedžer vo štvrtok 18. júna v Bratislave vyliezol na elektrický stožiar.

Potvrdila to hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Dana Kamenická.

„Napriek enormnej snahe lekárov a ostatných zdravotníkov NÚDCH, ktorí pre pacienta robili všetko, čo bolo v ich silách a možnostiach, sa život dieťaťa nepodarilo zachrániť,“ uviedla.

Na Telocvičnej ulici v Bratislave vo štvrtok ráno zasiahol elektrický prúd 14-ročného chlapca po tom, ako vyliezol na stožiar s elektrickým vedením. S ťažkými zraneniami a popáleninami bol prevezený do nemocnice. Polícia začala trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví. (TASR)

Ukrajinskú delegáciu má na podujatí viesť premiérka Julija Svyrydenková.

O možnej neúčasti ukrajinského prezidenta informovali poľské médiá vrátane Poľského rozhlasu a rádia RMF FM. Organizátori zatiaľ nepotvrdili oficiálne zloženie ukrajinskej delegácie.

Otázna je aj účasť poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorý podľa vyjadrenia jeho kancelárie nebol na podujatie pozvaný. Podľa hovorcu vlády Adama Szlapku absencia pozvánky pre prezidenta vyplýva z formátu podujatia. „Prezidentský palác tiež neprejavil záujem o účasť,“ dodal hovorca vlády podľa agentúry PAP.

Konferencia o obnove Ukrajiny je hlavné medzinárodné fórum venované budúcej povojnovej obnove a modernizácii krajiny. Tohtoročné podujatie bude piate v poradí a prvýkrát v Poľsku. Predchádzajúce ročníky sa konali vo švajčiarskom Lugane, Londýne, Berlíne a Ríme.

Na konferencii sa podľa neoficiálnych informácií plánuje zúčastniť aj slovenský premiér Robert Fico, či český premiér Andrej Babiš. (TASR, Rzeczpospolita)

Očakávajú sa teploty od 30 stupňov na severe a na juhozápade 39 stupňov. Atakovaná môže byť aj hranica 40 stupňov.

Zároveň je nízka pravdepodobnosť výskytu zrážok. Ochladenie sa črtá 1. až 2. júla. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovala meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Nikoleta Hrušková.

„Tlaková výš je nad vnútrozemím Európy nielen v prízemnej vrstve, ale aj vo vyšších vrstvách ovzdušia stabilná. Stáva sa stacionárnou až blokujúcou pre frontálne systémy, ktoré postupujú z Atlantického oceána smerom do vnútrozemia. Tieto frontálne systémy sa vlastne nedostávajú do vnútrozemia, resp. ak sa dostanú, tak sa vo vysokom tlaku rýchlo rozpadnú,“ priblížila Hrušková.

V najbližších dňoch očakáva hlavne suché počasie a veľmi málo zrážok. Prevládať bude veľmi teplé až mimoriadne teplé počasie. Nočné teploty by sa podľa Hruškovej mali hýbať väčšinou v rozpätí od 21 do 22 stupňov, v horských údoliach bude o čosi chladnejšie.

Tvrdí, že prvé zrážky by mohli prísť na Slovensko v pondelok (29. 6.) alebo utorok (30. 6.). Budú však vo forme prehánok či búrok, nepôjde o celoplošný dážď. Vyskytnúť by sa podľa odborníčky teraz nemali ani intenzívne búrky, do úvahy pripadajú začiatkom budúceho týždňa.

„V tejto predpovedi sa zhodujú viaceré predpovedné modely, a to teda aj vďaka tomu, že tlaková výš je stacionárna a stabilná, takže odchýlky medzi predpoveďami niektorých predpovedných modelov sú minimálne. Taktiež odchýlka vo vývoji teploty, zrážok alebo oblačnosti do najbližších dní, je tiež minimálna, čiže treba počítať, že úspešnosť predpovede bude vysoká,“ skonštatovala meteorologička. (TASR)

V uplynulých rokoch podľa neho dosiahla historické dno. (TASR)

Polícia po ňom vyhlásila pátranie.

Muž sa pohyboval v českom meste Čelákovice severovýchodne od Prahy. Informoval o tom server Novinky.cz.

Muž bol údajne v modrom automobile značky Škoda Fabia. Pátranie po ňom prebieha vo viacerých mestách v okolí vrátane Prahy, kde polícia posilnila ostrahu niektorých ministerstiev.

„Aktuálne sme okrem iného aj pri budove Ministerstva vnútra a Ministerstva školstva ČR,“ doplnila. Muž sa pohyboval aj v meste Brandýs nad Labem.

„Muž, ktorý sa má pohybovať so strelnou zbraňou, sa podľa polície volá Petr Šimon, narodený 16. 3. 1971. Ak hľadaného alebo jeho vozidlo uvidíte, volajte linku 158,“ spresnila polícia.

V Čelákoviciach jazdí väčší počet policajných áut, najviac ich je v okolí strednej odbornej školy na okraji mesta. Jej budova je prázdna, bez žiakov. Na mieste je aj zásahová jednotka. Podľa informácií serveru Novinky.cz je hľadaný muž pravdepodobne učiteľ. (TASR)

Zlepšenie pre ekonomiku by mohli priniesť nasledujúce roky.

Ekonomiku by mal ťahať zahraničný dopyt a lepšia finančná situácia domácností. Inflácia by mala zostať v tomto roku v blízkosti 4 percent. Deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 úroveň 4,5 percenta HDP a ani v ďalších rokoch sa výraznejšie nezlepší.

Uviedol to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír za účasti hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha pri prezentácii letnej predikcie. (TASR)

Ide o bývalého gréckeho eurokomisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo.

Je obvinený z účasti v zločineckej organizácii spojenej s obchodovaním s vplyvom. Vyšetrovanie kauzy sa začalo v roku 2022 pre podozrenia, že katarská vláda sa snažila ovplyvňovať rozhodnutia európskych predstaviteľov prostredníctvom peňazí a darov.

Ide o jeden z dosiaľ najväčších korupčných škandálov v EÚ a belgická polícia v rámci jeho vyšetrovania zaistila počas razií v Bruseli obrovskú hotovosť.

Avramopulos je v súčasnosti poslancom gréckeho parlamentu. Vyšetrovatelia prešetrujú mesačné platby približne päťtisíc eur (spolu 60-tisíc až 73-tisíc eur) od neziskovej organizácie Fight Impunity, ktorú založila kľúčová postava kauzy Qatargate Antonio Panzeri.

Bývalý eurokomisár v pondelok poprel akékoľvek pochybenie zo svojej strany. „Neexistovalo moje priame ani nepriame zapojenie sa do ničoho odsúdeniahodného,“ uviedol.

Avramopoulos bol čestným členom mimovládnej organizácie Fight Impunity bez výkonných právomocí. Jeho účasť schválila Európska komisia a etický výbor a všetky príjmy deklaroval, zdanil v Grécku a v roku 2022 z organizácie okamžite odstúpil po vypuknutí škandálu.

Teraz tvrdí, že nevyužije svoju poslaneckú imunitu a „dôkladné vyšetrenie tejto záležitosti a prijatie rozhodnutia“ ponechá na grécke súdy. (TASR, Belga, Reuters)

Rozhodnutie vlády vylúčiť prezidenta z delegácie na júlovom samite NATO považuje Pavel za bezprecedentný a mimoriadne nešťastný krok.

Označil to tiež ako obmedzenie ústavných právomocí hlavy štátu. Podal kompetenčnú žalobu a Ústavný súd žiada, aby deklaroval, kto môže rozhodovať o účasti prezidenta na samite alebo aby uložil vláde nevytvárať prezidentovi administratívne ani iné prekážky pri výkone jeho ústavných právomocí. Pavlovo vyjadrenie na webe zverejnil Hrad.

„Je mojou povinnosťou právomoci prezidenta v plnom rozsahu nielen vykonávať, ale aj brániť. Nie kvôli sebe. Ale kvôli všetkým prezidentom a prezidentkám, ktorí prídu po mne,“ uviedol Pavel.

„Ak by som tieto právomoci nebránil, niesol by som časť zodpovednosti za to, že by sa dvere na ďalšie svojvoľné ukrájanie právomocí ústavných činiteľov otvorili dokorán,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie podať kompetenčnú žalobu. (ČTK).

Viacerí ľudia, vrátane mladistvých, skončili po ich užití v nemocnici.

O zdravotných rizikách v Ranných správach hovoril hlavný odborník ministerstva zdravotníctva Ľubomír Okrúhlica:

Rekordné teploty zvyšujú dopyt po klimatizácii, čo zvyšuje spotrebu elektriny.

„Svet sa rozpaľuje v extrémnych horúčavách, čím rastie dopyt po chladení,“ varovala už v roku 2023 Medzinárodná energetická agentúra (IEA).

Počas horúčav na začiatku leta 2025 vzrástla vo Francúzsku spotreba elektriny vo večernej špičke o 25 percent oproti mimosezónnemu priemeru, hoci v krajine je relatívne nízky počet vlastníkov klimatizácií.

Webová stránka na porovnávanie cien Compare the Market analyzovala 85 krajín, ktoré predstavujú približne 90 percent svetovej spotreby elektriny. Štúdia porovnávala dopyt počas najteplejších mesiacov s dopytom počas mesiacov s normálnou teplotou.

Na prvom mieste na svete sa umiestnilo Grécko – dopyt po elektrine počas extrémnych horúčav sa zvýšil o 38,62 percenta. To zodpovedá dodatočným 143,08 kWh na osobu v mesiaci extrémnych horúčav. Druhá Čierna Hora mala nárast o 22,49 percenta, nasledovalo Turecko (21,91 percenta), Chorvátsko (17,76 percenta), Taliansko (14,22 percenta) a Španielsko (8,86 percenta).

Keď dopyt po elektrine prekročí dostupnú výrobnú kapacitu alebo fyzické limity elektrickej siete, hrozí rozsiahly výpadok prúdu tzv. black out.

Pomocou údajov za posledných päť rokov analyzovala spoločnosť Compare the Market priemerné trvanie výpadkov a odhadované náklady domácností. Spomedzi európskych krajín zaznamenalo najdlhšiu priemernú dĺžku výpadku Maďarsko (2,92 hodiny ročne), nasledovalo Slovinsko (2,16) a Grécko (1,63).

Najvyššie odhadované ročné náklady domácností zaznamenáva počas výpadkov spomedzi sledovaných európskych krajín Taliansko, konštatuje štúdia. (TASR, Euronews)

Krátko rokovali aj minulý týždeň na koordinačnom stretnutí v Bruseli.

Podrobnosti v Ranných správach priniesol spravodajca Viliam Hauzer:

Podľa doterajších predbežných výsledkov pritom tesne zaostáva za svojou konzervatívnou súperkou Keiko Fujimoriovou

Po sčítaní takmer všetkých odovzdaných hlasov vedie Fujimoriová s 50,11 percenta hlasov, zatiaľ čo Sánchez získal 49,88 percenta. Ide o rozdiel približne 40-tisíc hlasov a miestne orgány musia ešte pred vyhlásením víťaza preveriť 82-tisíc sporných volebných lístkov.

„Podali sme žiadosť o anulovanie, aby Národná volebná komisia mohla vyhlásiť voľby v 119 konzulárnych úradoch za neplatné,“ uviedol Sánchez v príspevku na platforme X.

„Volebný proces vážne ovplyvnili zmeny zavedené na žiadosť výkonnej moci (ministerstva zahraničných vecí), konkrétne v druhom kole prezidentských volieb,“ uviedol bez poskytnutia dôkazov podporujúcich toto tvrdenie.

Sánchez poukazuje na administratívne nezrovnalosti pri spracovaní hlasov zo zahraničia, pričom ide o približne 300-tisíc lístkov. Veľká časť zahraničných voličov podporila práve Fujimoriovú, najmä v Spojených štátoch či Japonsku. Sánchez tvrdí, že teraz by viedol o približne 25-tisíc hlasov, ak by sa zahraničné hlasy nezapočítali.

Mnohí voliči dúfali, že voľby ukončia obdobie politického chaosu, ktorý viedol k väzneniu, zosadeniu a odvolaniu niekoľkých prezidentov. Krajina je však hlboko rozdelená medzi husto obývané pobrežie a vidiecky a domorodý juh. Nový prezident bude v poradí deviatym lídrom za posledných desať rokov a do úradu nastúpi 28. júla na päť rokov. (TASR, AFP)

To predstavovalo 64,5 percenta obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov.

Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 percenta, do hodnôt spred pandémie chýbalo ešte takmer 14 percent.

Išlo však o druhý najlepší rok v šesťročnej bilancii od vypuknutia pandémie. V rokoch 2016 až 2019 počet dovolenkárov presahoval tri milióny obyvateľov SR za rok.

Vyplýva to z výstupov ročného zisťovania o domácom a výjazdovom cestovnom ruchu, o ktorom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. (TASR)