Ruské rakety a drony zabili v Kyjeve najmenej 12 ľudí a minimálne 20 zranili.
Informovali o tom tamojšie úrady.
Útoku na Kyjev sa v Správach venoval redaktor Timotej Briak:
Informovali o tom tamojšie úrady.
Útoku na Kyjev sa v Správach venoval redaktor Timotej Briak:
Ide o súčasť balíka najmenej 25 miliónov dolárov pre skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa v Európe venujú konzervatívnym záujmom.
Poskytnutie týchto grantov by mohlo prehĺbiť napätie medzi Trumpovou administratívou a európskymi vládami, z ktorých už viaceré obvinili Washington zo zasahovania do vnútornej politiky svojich krajín.
Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu (DRL) ministerstva zahraničných vecí USA tvrdí, že tieto financie sú zamerané na posilnenie transatlantických vzťahov a podporu slobody prejavu.
Washington ich pripravuje v čase, keď niektoré európske štáty v najbližších rokoch čakajú voľby a Trumpova vláda otvorene podporuje populistické pravicové a krajne pravicové európske strany, konštatoval Reuters.
Americké ministerstvo 21. augusta informovala Kongres o zámere vyčleniť tieto prostriedky, uviedli štyri zdroje agentúry pod podmienkou anonymity.
Tri milióny dolárov budú podľa nich určené na program „dokumentovania a analyzovania úpadku demokracie v Európe súvisiaceho s masovou a nelegálnou migráciou, situáciou v oblasti nezávislých médií a legislatívnymi agendami nadnárodných subjektov“.
Z ďalšieho milióna dolárov má vzniknúť konzorcium nezávislých novinárov, ktoré má pracovať na témach, ako sú národná suverenita, prirodzené práva a náboženská sloboda v Európe, dodali zdroje.
Ktoré organizácie alebo novinári tieto granty pravdepodobne dostanú, Reuters nezistil. Hovorca amerického rezortu diplomacie uviedol, že DRL nefinancuje politické strany a že Trumpova vláda je naďalej zaviazaná brániť demokraciu a ľudské práva na celom svete vrátane Európy. (TASR, Reuters)
Na mieste našli jednu osobu bez známok života.
Potvrdil to operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove. (TASR)
Tvorí približne 700 predmetov v celkovej hmotnosti 18,5 kilogramu.
Pôvod predmetov z 10. storočia dokazuje, že Severné Jutsko malo v tom období kultúrne a hospodárske väzby s Anglickom, ale aj s islamským svetom.
Poklad objavil pri príprave výstavby novej terasy svojho domu obyvateľ obce Rebild, ktorý si želal zostať v anonymite, uviedlo Historické múzeum Severného Jutska. V nájdenej keramickej nádobe bolo asi 320 šperkov, mincí a strieborných ingotov. Zvyšok bol roztrúsený po okolí.
„Je to ako nájsť trezor z vikingskej doby,“ povedal vedúci oddelenia kultúrneho dedičstva a archeológie múzea Torben Sarau. „Nielen vďaka svojej veľkosti, ale aj preto, lebo poklad nám ukazuje, ako sa striebro v tomto období používalo ako platobný prostriedok,” dodal.
Nález tvoria prevažne ingoty a šperky, mincí a ich úlomkov bolo celkove 47. Podľa Saraua spôsob, akým boli strieborné tehličky usporiadané vo vnútri nádoby naznačuje, že majitelia pokladu ich zámerne zoradili podľa hmotnosti a teda aj podľa ich hodnoty.
Anglosaské mince boli razené za vlády kráľa Eduarda Staršieho v rokoch 899 až 924, arabské mince boli v obehu v 10. storočí, čo pomáha časovo spresniť obdobie vzniku pokladu.
Nález je trikrát väčší ako doteraz najväčší poklad z vikingskej doby v Dánsku, ktorý našli v roku 1911 v obci Terslev v roku 1911 – ten vážil „iba“ 6,6 kg. V mieste terajšieho nálezu v obci Rebild našli už v roku 1971 približne štyri kilogramy strieborných predmetov zabalených vo zvieracích kožiach.
„Nový nález naznačuje, že Rebild a jeho okolie nebolo okrajové územie, ale bolo súčasťou dôležitej hospodárskej a kultúrnej siete, ktorá sa rozprestierala cez Baltské more a islamský svet na východe a cez Severné more, Anglicko a západnú Európu na západe,“ vysvetľuje Sarau.
Poklad nájdený uprostred modernej zástavby neumožnil rozsiahly archeologický výskum. Dá sa preto len špekulovať o tom, ako sa ocitol v záhrade súkromného domu – či tam bola vikingská osada, alebo tadiaľ viedla dôležitá cesta, alebo naopak, išlo o odľahlé miesto špeciálne vybrané na ukrytie pokladu. (TASR, BBC)

Vo veku 41 rokov po sezóne ukončí kariéru a vďaka voľnej karte dostal šancu rozlúčiť sa na turnaji, ktorý ovládol v roku 2016.
Po prehre s Talianom Matteom Berrettinim v troch setoch opustil kurt so slzami v očiach a fanúšikom venoval emotívne slová.
Švajčiar už v súčasnosti nemá dostatočne vysoké postavenie v rebríčku ATP na priamu účasť v hlavnej súťaži a organizátori turnaja ho spočiatku prehliadali. Medzi fanúšikmi to vyvolalo ostrú vlnu kritiky a voľnú kartu dostal Wawrinka dodatočne až po oznámení zranenia Američana Patricka Kypsona.
„Som veľmi vďačný. Bolo pre mňa veľmi dôležité ukončiť to práve tu, kde som pred desiatimi rokmi získal trofej. Chcem sa vám všetkým poďakovať,“ uviedla niekdajšia trojka svetového rebríčka podľa portálu BBC Sport.
Fanúšikovia prišli v predstihu a počas zápasu oslavovali každý bod, ktorý Wawrinka získal. Napokon z toho bola pred plným hľadiskom prehra 6:7 (4), 6:7 (3), 0:6, no po dueli priznal, že práve podpora publika patrila medzi dôvody, prečo pokračoval.
„Do New Yorku som prišiel prvýkrát pred 20 rokmi. Energia a pocity, ktoré som vtedy mal, boli pre mňa nezabudnuteľné. Vďaka vašej podpore som si to tu užíval a podarilo sa mi hrať najlepší tenis. Momenty z tohto zápasu ukazujú, prečo som pri tomto skvelom športe zostal až doteraz. Ukázalo mi to, že som počas kariéry konal správne, keď som sa snažil bojovať, byť stále na kurte a posúvať svoje hranice,“ povedal trojnásobný grandslamový víťaz. Berrettini sa po dueli potleskom pridal k fanúšikom a Wawrinka si od výkonného riaditeľa podujatia Craiga Tileyho prevzal fotomontáž zachytávajúcu jeho triumf na US Open. (TASR)
Tlačové oddelenie Európskeho úrad pre boj proti podvodom však upozornilo, že preverovanie prípadu ešte neznamená začatie samotného vyšetrovania.
Prípad sa dostal do pozornosti európskych inštitúcií po tom, ako český europoslanec Tomáš Zdechovský pred necelými dvoma týždňami požiadal Európsku komisiu (EK), OLAF a Európsku prokuratúru (EPPO) o preverenie financovania ihriska v Havranci, na ktoré Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) podľa medializovaných informácií poskytla eurofondovú dotáciu vo výške takmer 50-tisíc eur.
Zdechovský spochybnil účelnosť, primeranosť a hospodárnosť projektu, keďže v obci žije iba približne 15 obyvateľov.
„Môžeme potvrdiť, že sa touto záležitosťou v súčasnosti zaoberáme. V tejto fáze nemôžeme poskytnúť ďalšie informácie,“ uviedol OLAF. Úrad zároveň vysvetlil, že štandardne analyzuje všetky prijaté informácie, ktoré by mohli byť predmetom vyšetrovania. Až po takomto úvodnom posúdení rozhoduje o prípadnom začatí vyšetrovania. OLAF zároveň zdôraznil, že rešpektuje prezumpciu neviny a právo dotknutých osôb a subjektov na obhajobu.
EK pre TASR uviedla, že spoločná poľnohospodárska politika (CAP) sa vykonáva v rámci spoločného riadenia, a preto Komisia nie je priamo zapojená do overovania zákonnosti a správnosti jednotlivých transakcií. „V rámci spoločného riadenia fondov CAP je povinnosťou členských štátov zaviesť systémy a postupy, ktoré zabezpečia účinnú ochranu finančných záujmov Únie,“ doplnila EK vo vyhlásení.
Aby EK zaistila fungovanie týchto systémov, vykonáva v členských štátoch audity založené na posúdení rizík. Okrem toho v súlade s povinnými akreditačnými kritériami pre platobné agentúry v rámci CAP sleduje, či tieto agentúry dodržiavajú akreditačné kritériá týkajúce sa postupov na riešenie prípadných nezrovnalostí a podvodov.
EPPO oznámila, že prebiehajúce vyšetrovania nepotvrdzuje ani nekomentuje, aby neohrozila prípadné konanie a jeho výsledok.
Starosta obce Havranec Milan Ščerba uviedol, že obec dotáciu získala zákonne po splnení podmienok príslušnej výzvy na základe riadne podanej žiadosti. Ihrisko má podľa neho slúžiť na rozvoj cestovného ruchu a infraštruktúry v regióne a je určené aj návštevníkom obce. (TASR)
Škola naposledy fungovala pred dvomi desiatkami rokov.
Tá sa stala v poradí treťou organizačnou zložkou vzdelávacej inštitúcie, ktorú spolu s ňou tvoria Gymnázium V. Paulinyho-Tótha a Obchodná akadémia.
Ako na slávnostnom otvorení školského roka v utorok uviedla riaditeľka školy Darina Súderová, v prvom ročníku otvorili jednu triedu s 24 žiakmi v odbore praktická sestra.
SZŠ naposledy fungovala v Martine pred dvomi desiatkami rokov, keď ju začlenili pod Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského a pretransformovali na vysokoškolskú prípravu sestier.
„Medzi 24 žiakmi v triede sú aj dvaja chlapci. Záujem o štúdium bol veľmi slušný na to, že sme otvárali prvý rok. Mali sme 84 záujemcov a mohli sme si vybrať študentov, ktorí zvládli prijímacie skúšky na najlepšej úrovni,“ poznamenala Súderová.
Riaditeľka školy verí, že v budúcnosti by sa počet tried v jednom ročníku v odbore praktická sestra mohol zvýšiť na dve. „Od budúceho školského roka by sme chceli otvoriť večerné štúdium pre praktickú sestru a aj pre sanitára,“ uviedla Súderová.
Turiec bol jediným z piatich regiónov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), kde absentovalo stredoškolské zdravotnícke vzdelávanie.
„Boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo v budúcnosti otvoriť odbor farmaceutický laborant. Je to študijný odbor, ktorý v našom kraji vôbec nie je etablovaný. Bude to však závisieť od dostatku finančných zdrojov na vybavenie predovšetkým laboratórií,“ skonštatovala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Na zriadení školy intenzívne spolupracovala aj Univerzitná nemocnica Martin (UNM), kde bude prebiehať praktická príprava študentov. Riaditeľ UNM Ján Mikler považuje zriadenie školy za dôležitý krok k výchove nových zdravotných sestier.
„Viac ako polovica našich sestier má viac ako 50 rokov a môžeme očakávať, že v najbližších rokoch nám postupne budú odchádzať do dôchodku. Staviame v blízkosti školy novú Univerzitnú nemocnicu svätého Martina a pevne verím, že títo študenti budú súčasťou našich tímov,“ doplnil Mikler. (TASR)
Vyhovel odvolaniu SPD voči rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom ho odsúdil za podnecovanie k nenávisti.
Podľa odvolacieho súdu nešlo o trestný čin. Rozsudok je právoplatný. (TASR, ČT24)
Z nich 56 percent tvorili dobrovoľníci, branci a amnestovaní trestanci, ktorí na začiatku vojny vo februári 2022 nemali žiadne spojenie s armádou.
Ruská redakcia BBC spolu s nezávislým portálom Mediazona a tímom dobrovoľníkov identifikovali ku koncu augusta mená 242 747 ruských vojakov, ktorí zahynuli od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu.
Priemerný vek zabitých zo zoznamu je 38 rokov, čo je o 13 rokov viac ako v prvých mesiacoch invázie v roku 2022. Dobrovoľníci sú zároveň najstaršou kategóriou obetí – najvyššia úmrtnosť bola vo vekovej kategórii 42 – 45 rokov a zahynulo tiež 2 776 vojakov nad 60 rokov. Mužov mladších ako 24 rokov bolo 6 435. (TASR, BBC)
Do jej tvorby odborníkom zo SAV nikto politicky nezasahoval.
Počas prejavu na Národnom fóre k prezentácii vízie to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD). Vyzval ostatné politické strany, aby sa k nej prihlásili.Fico avizoval, že dokument čoskoro zaradí na rokovanie vládneho kabinetu.
„Som presvedčený, že tak, ako sme zvládli spracovanie tohto dokumentu, tak spoločne zvládneme aj nadväzujúci dokument, a to je stratégia, ako postupovať do roku 2040,“ avizoval premiér.
Ako doplnil, v prípade, že časť vládnej koalície bude súčasťou vlády aj v ďalšom volebnom období, obidva materiály budú podkladom pre tvorbu programového vyhlásenia vlády aj iných postojov Slovenskej republiky.
Vízia Slovensko 2040 vznikla spoluprácou viac ako 350 odborníkov, sériou okrúhlych stolov a regionálnych workshopov a zapracovaním viac ako 2300 pripomienok.
Po jej dokončení má nasledovať podrobnejšia stratégia. Spolu s ministerstvami, školami, partnermi sociálneho dialógu a ďalšími aktérmi sa majú stanoviť konkrétne opatrenia, míľniky a ciele. (TASR)
V časti obce Velď sú obyvatelia bez vody už niekoľko dní, obecné vodojemy sú takmer prázdne.
Samospráva o pomoc požiadala armádu. Uviedol to starosta obce Ladislav Zagiba. Situácia s nedostatkom vody je podľa starostu dôsledkom počasia, ktoré v obci a okolí pretrvávalo počas posledných mesiacov.
„Také extrémne teploty tu neboli nikdy, nepršalo strašne dávno. Ja sa čudujem, že sme vydržali tak dlho,“ skonštatoval Zagiba.
Mimoriadnu situáciu obec vyhlásila 30. augusta, obyvateľov žiada šetriť vodou, vydaný bol aj zákaz plytvať vodou polievaním záhrad či napúšťaním bazénov.
Najvyššie položená časť obce, nazývaná Velď, je bez vody už niekoľko dní, problémy s poklesom tlaku vody už pociťujú aj v centrálnej časti dediny. „Máme dva 100-kubíkové vodojemy, v oboch je na spodku 20 centimetrov vody,“ priblížil starosta.
Samospráva v súvislosti s nedostatkom vody požiadala o pomoc Ozbrojené sily SR. Vojaci by mali cisternami voziť vodu do obecných vodojemov. Podľa starostu po ich naplnení vydržia pár týždňov, situáciu však vyrieši až zmena počasia.
Problém s kritickým nedostatkom vody sa v Pači vyskytol i pred štyrmi rokmi, aj vtedy obci pomohla armáda. Samospráva v tom čase hľadala aj nový vodný zdroj neďaleko obce a realizovala prieskumné vrty. Podľa starostu však výdatnosť zdroja nebola využiteľná pre zásobovanie obyvateľov. (TASR)
Údajne sú pripravení hovoriť aj o otázke vzťahov medzi chorvátskou spoločnosťou INA a Maďarskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL.
Kontrole nad chorvátskou spoločnosťou INA sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venoval Gregor Martin Papucsek:
ITIA predbežne suspendovala Austrálčana 19. augusta v súlade s Tenisovým antidopingovým programom.
Grék si v pondelok v prvom kole grandslamového US Open pripísal cenný triumf nad desiatkou „pavúka“ Arthurom Filsom. Po zápase sa vyjadril aj k prehrešku svojho niekdajšieho rivala.
„Úprimne povedané, tak trochu som to aj očakával. Vedel som o tom už pred akýmkoľvek vyhlásením. Čo vám mám na to povedať? Vedel som, že sa tieto veci dejú mimo kurtu. Nebudem sa snažiť kryť niekoho, o kom poznám pravdu. Prekvapil ma asi len fakt, že to prišlo tak neskoro,“ vyjadril sa 53. muž svetového rebríčka podľa agentúry AFP.
Tsitsipas a Kyrgios odohrali na Wimbledone v roku 2022 nervózny zápas tretieho kola. Grék niekoľkokrát prudko odpálil loptičku priamo na Kyrgiosa, úmyselne poslal loptu do hľadiska a neskôr Austrálčana nazval „tyranom“. Kyrgios vtedy žiadal diskvalifikáciu súpera a na jeho adresu povedal, že má „vážne problémy“ a v šatni „ho nemajú radi“.
Kyrgios zažil na tom istom turnaji aj svoj najväčší úspech, keď sa prebojoval do svojho jediného grandslamového finále. Odvtedy však bojoval so sériou zranení. Po udelení dištancu sa síce nechcel vyhovárať, no uviedol, že zdravotné problémy ho poznačili nielen fyzicky, ale aj psychicky. Tridsaťjedenročný Austrálčan odohral tento rok len minimum duelov a v januári priznal, že už nikdy nebude taký hráč, ako kedysi. (TASR)
Na podujatie dorazil na pozvanie Bieleho domu aj minister financií Ruskej federácie.
Samitu G20 sa v relácii Rádiožurnál venoval redaktor Martin Rajec:
Povzbudil žiakov, rodičov učiteľov i ďalších pracovníkov k jeho úspešnému zvládnutiu.
Deťom adresoval tri rady. „Keď nebudete niečo vedieť, pýtajte sa. Naozaj, myslím si, že máte tu skvelé učiteľky a učiteľov, nebojte sa pýtať. Ak sa vám nepodarí niečo, nebojte sa to skúsiť znova. A prosím, keď budete vidieť nejakú vašu spolužiačku alebo spolužiaka, že je sám, smutný, zastaňte sa ho, zoberte ho medzi seba a pomôžte mu,“ povedal minister v príhovore na slávnostnom otvorení.
Učiteľom, riaditeľom a vychovávateľom poprial mnoho radosti, ale nie veľa starostí. Vyjadril im podporu. Spomenul aj zavádzanie kurikuklárnej reformy, do ktorej sa tento školský rok zapája postupne každá základná škola.
„Verím, že nejde o žiadnu veľkú zmenu, ale o to, o čo vaše srdce učiteľa bije, aby naše deti sa naučili, rozumeli tomu a raz v živote to vedeli úspešne použiť,“ uviedol.
V súvislosti s kurikulárnou reformou minister deklaroval pripravenosť škôl. To práve vďaka tomu, že zmena bola zavádzaná postupne a stovky škôl už podľa nového vzdelávacieho programu vyučovali.
Spomenul aj nedávne EDUKAfesty, ktoré sa konali naprieč celým Slovenskom s cieľom zdieľania skúseností o tejto zmene. Podpora však bude podľa ministra ešte pokračovať. „Podpora neprichádza len z ministerstva, ale prichádza priamo od iných škôl, ktorú ministerstvo a štát platí,“ podotkol. (TASR)
Potvrdil to operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove.
Polícia na sociálnej sieti informovala, že nehoda sa stala na Štefánikovej ulici v blízkosti akvaparku. Na mieste sú všetky záchranné zložky a cesta je tak v smere na Poprad momentálne neprejazdná.
Polícia uviedla, že nehoda sa stala krátko po 05.00 h na ceste I/66. Na mieste sa motocykel zrazil s osobným autom. „Lekár na mieste konštatoval smrť u motocyklistu. Informácie o ďalších zranených osobách nemáme,“ uviedol operačný dôstojník.
Polícia v súvislosti s odstraňovaním následkov nehody a jej dokumentovaním vodičom odporúča zvoliť inú trasu a zvýšiť opatrnosť. (TASR)

S odvolaním sa na jeho rodinu o tom dnes napísala japonská agentúra Kjódó.
Tokijský rodák sa stal astronautom na základe interného výberového konania v televíznej spoločnosti Tokyo Broadcasting System Television (TBS), ktorá za jeho osemdňový výlet na sovietsky orbitálny komplex Mir zaplatila 12 miliónov dolárov.
Jeho prvé slová vo vesmíre boli: „Som v éteri? „. Hoci v kozme trpel „morskou“ chorobou, vysielal denne pre TBS dve rozhlasové a jednu televíznu reláciu.
„Moja prvá myšlienka po návrate na Zem bola, aký nádherný je dúšok čerstvého vzduchu,“ konštatoval Akijama, ktorý svojho času pôsobil ako vojnový spravodajca vo Vietname alebo ako vedúci odbočky TBS vo Washingtone. Dodal, že sa tiež tešil na pivo a ako silný fajčiar rovnako na cigaretu.
Pre TBS pracoval od roku 1966 a o miesto astronauta sa začal uchádzať po tom, čo sa stal redaktorom zahraničnej redakcie. Jeho cesta do vesmíru vzbudila medzi jeho sovietskymi kolegami istú nevôľu: očakávali totiž, že prvým zástupcom médií v kozme bude niekto z nich. (ČTK)
Skonštatoval to prezident pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
K zmenám ústavy treba podľa Petra Pellegriniho pristupovať s väčším rešpektom a treba hľadať širší politický konsenzus pri jej doplnkoch. Ústavu prezident považuje za základný právny predpoklad vzniku samostatného a zvrchovaného štátu.
„Odmietam názory, aby sme po vyše troch desaťročiach išli písať ústavu úplne nanovo len preto, lebo sa časti politického či odborného spektra jednoducho nepáči a nepáčia sa im samotné základy slovenskej štátnosti,“ napísal Pellegrini na sociálnej sieti.
Podľa hlavy štátu sú zmeny či doplnky ústavy potrebné, keďže sa svet vyvíja a život sa mení. Avšak podľa prezidenta by sa nemalo siahať len po účelových zmenách.
„A už vôbec nie vo chvíli, keď sa podarí dosiahnuť ústavnú väčšinu v rámci akejkoľvek vládnej koalície – konsenzus s opozíciou, respektíve jej časťou, by mal byť pri zmenách ústavy podmienkou,“ odkázal Pellegrini.
Pripomenul tiež, že hoci 1. september už nie je voľným dňom, stále je štátnym sviatkom, ktorý si zaslúži úctu. (TASR)
Sedem z nich zahynulo pri údere na železničné depo.
Oznámili to miestni predstavitelia. Úrady pôvodne informovali o štyroch mŕtvych. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že počas nočných ruských úderov bolo osem ľudí zabitých a ďalších päť utrpelo zranenia vrátane dvoch detí.
Generálny riaditeľ Ukrajinských železníc Oleksandr Pertsovskyj ozrejmil, že raketa zasiahla železničné depo a ďalšie zariadenia železnice v Kyjeve. „Útok si vyžiadal životy siedmich ľudí, šiesti z nich patrili k našim zamestnancom,“ povedal. Ďalší železničiar bol hospitalizovaný a jednu obeť hlásilo aj mesto Boryspil.
Podľa riaditeľa útok spôsobil „rozsiahle škody“, došlo napríklad k úplnému zničeniu jednej opravovne a na niektorých miestach vypukol požiar.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily vykonali „masívny útok“ prostredníctvom zbraní s dlhým dosahom a útočných dronov. Tvrdilo, že útok cielil na vojensko-priemyselné zariadenia a objekty súvisiace s palivami či energetikou v Kyjeve a jeho okolí. Rezort zároveň uvádza, že zasiahol aj infraštruktúru v južnej Odeskej oblasti a v prístavoch Odesy a Čornomorsku.
Ukrajinské deti sa v utorok po prázdninách vracajú do školy a kyjevská regionálna vojenská správa preto varovala, že sa nesmú konať žiadne veľké podujatia v oblastiach s vysokou mierou rizika. (TASR, AFP)
Rovnako aj informácie o tom, že Rusko v agresii voči Ukrajine verbuje už aj ženy.
Podrobnosti porozprával v Ranných správach spolupracovník STVR v Moskve Jiří Just:
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?