Informovala o tom Rada EÚ.
Ide o samostatný návrh, ktorý Európska komisia predstavila tento rok v júli súčasne so širšou revíziou systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ETS.
Vyjednávači europarlamentu a členských štátov sa v noci na dnes zhodli, že Európska únia poskytne energeticky náročnému priemyslu v rokoch 2026 až 2030 zhruba 121 miliónov dodatočných bezplatných emisných kvót. Cieľom je zmierniť náklady podnikov a znížiť riziko presunu výroby do krajín mimo EÚ, ktoré majú menej prísne klimatické pravidlá.
Dohoda počíta s využitím približne 88 miliónov kvót, ktoré sú pre bezplatné prideľovanie k dispozícii podľa existujúcich pravidiel, a ďalších 28 miliónov kvót, ktoré neboli pridelené podnikom pre nesplnenie podmienok systému ETS.
Ďalších päť miliónov kvót bude vyčlenených na cielenú podporu odvetví obzvlášť ohrozených takzvaným únikom uhlíka. Ak nebudú využité, poputujú do Modernizačného a inovačného fondu.
„Dohoda zabezpečí, že európsky priemysel môže zostať konkurencieschopný a zároveň plniť klimatické ciele EÚ,“ uviedol poľský europoslanec Adam Jarubas z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP), ktorý bol spravodajcom návrhu v Európskom parlamente.
Kompromis podľa neho reaguje na výrazné zníženie bezplatných prídelov kvót, ktorému viaceré podniky čelili po aktualizácii referenčných hodnôt. Otvára tiež cestu k stanoveniu osobitných hodnôt pre odvetvia, ako je keramický priemysel, kde všeobecné pravidlá nezodpovedajú skutočným výrobným podmienkam.
Podľa írskeho ministra pre klímu, energetiku a životné prostredie Dáragha O’Briena dohoda poskytne priemyslu potrebnú predvídateľnosť pri prechode na udržateľnejšiu výrobu. „Táto zmena umožní priemyslu zostať konkurencieschopným na domácom trhu a zachovať výrobu v EÚ,“ uviedol.
Úprava sa týka podnikov, ktorých bezplatné kvóty sa určujú podľa takzvaných záložných referenčných hodnôt pre teplo a palivá. Referenčné hodnoty sú meradlom, podľa ktorého sa vypočíta, koľko bezplatných kvót podnik dostane.
Pri jednotlivých výrobkoch vychádzajú z emisnej náročnosti najefektívnejších prevádzok v danom sektore. Ak pre konkrétny výrobok neexistuje vlastná referenčná hodnota, použijú sa náhradné hodnoty založené na spotrebe tepla a palív.
Tento spôsob prideľovania sa týka napríklad chemického, papierenského, keramického, sklárskeho či potravinárskeho priemyslu a predstavuje zhruba štvrtinu všetkých bezplatne prideľovaných kvót v systéme ETS.
Predbežnú dohodu musí teraz ešte formálne schváliť europarlament a Rada EÚ. Po jej prijatí Európska komisia stanoví podrobné pravidlá na výpočet referenčných hodnôt. (ČTK)