Vypočujte si v podcaste prehľad správ, ktoré priniesol Rádiožurnál o 12:00.

K prístupu vyzvaný nebol.

Informoval o tom v nedeľu portál Axios, ktorý sa odvoláva na hovorcu firmy. Predmetné údaje sú síce verejné, štát ich ale sprístupňuje za poplatok.

Prípad môže podľa agentúry AFP ďalej posilniť obavy, že sa umelá inteligencia vymkne ľudskej kontrole. (ČTK, AFP)

V rozhovore pre ruskú agentúru TASS to uviedol podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar.

Agentúra TASS zverejnila úryvky z rozhovoru s Gašparom v pondelok, keď sa v Moskve schádza Medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. V plnom znení plánuje TASS publikovať rozhovor s Gašparom v utorok.

„Pokiaľ ide o otázku zmrazených ruských aktív, Slovensko zdôraznilo potrebu dôkladného právneho posúdenia, obozretnosti a zváženia dlhodobých dôsledkov prijatých rozhodnutí. V novembri 2025 premiér Slovenskej republiky Robert Fico odmietol návrh na konfiškáciu zmrazených ruských aktív a ich využitie na financovanie vojenských potrieb Ukrajiny. Navrhovaný prístup je neprijateľný,“ povedal Gašpar.

Podľa jeho vyjadrenia slovenský premiér poukázal na možné právne spory, riziko odvetných opatrení a dôsledky takéhoto kroku pre budúce mierové rokovania.

„(Fico) zároveň zdôraznil, že využitie týchto aktív na povojnovú obnovu Ukrajiny by mohlo byť vhodnejšie než ich smerovanie na pokračujúce financovanie vojenských operácií. Slovenská republika má záujem na tom, aby každé rozhodnutie v tejto oblasti malo jasný právny základ, bolo v súlade s medzinárodnými záväzkami a znižovalo riziko ďalšieho zhoršovania medzinárodných vzťahov,“ vysvetlil Gašpar.

Podpredseda parlamentu v rozhovore pripomenul, že Slovensko naďalej umožňuje ruským občanom žiadať o víza v súlade s platnými slovenskými právnymi predpismi a normami schengenského priestoru. „Konkrétne cestovné možnosti však závisia od vízových požiadaviek a rozhodnutí príslušných orgánov,“ poznamenal.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 7. júla podľa Gašpara výslovne uviedlo, že vydávanie turistických víz ruským občanom nebolo pozastavené.

„Zároveň ministerstvo vysvetlilo, že s prihliadnutím na personálne a organizačné možnosti slovenského veľvyslanectva v Moskve, ako aj na aktuálne priority, bol upravený harmonogram prijímania žiadostí na letné mesiace s tým, že prednosť majú určité kategórie žiadateľov,“ vysvetlil.

V nedeľu večer pricestovala do Moskvy slovenská delegácia pod vedením ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára. Slovenská delegácia sa v pondelok zúčastní na 22. zasadnutí Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.

Súčasťou delegácie sú podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vladimír Šimoňák, odborní zástupcovia rezortov diplomacie, hospodárstva, životného prostredia, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kultúry i cestovného ruchu a športu, rovnako ako predstavitelia Slovenského plynárenského priemyslu, štátnej akciovej spoločnosti JAVYS, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Slovensko-ruskej podnikateľskej rady. (TASR, TASS)

Na 142. pozícii figuruje o dve priečky vyššie ako 18-ročná Mia Pohánková.

Tá bola slovenskou jednotkou v predchádzajúcom vydaní rebríčka a na Šramkovú aktuálne stráca tri body.

Na čele zostáva Kazaška Jelena Rybakinová, druhá je Bieloruska Arina Sobolenková a tretia Ruska Mirra Andrejevová.

V elitnej desiatke nastala v najnovšom vydaní rebríčka jedna zmena, keď Poľka Iga Swiateková predstihla na ôsmej pozícii Češku Lindu Noskovú.

Zatiaľ čo Šramková si polepšila o štyri miesta, Pohánková sa posunula o jednu pozíciu. Viktória Hrunčáková klesla o 13 miest na 220. priečku. (TASR)

Klub z Liptova informoval o príchode 31-ročného Rusa v pondelok na sociálnej sieti.

Karejev odchytal viac ako 250 zápasov základnej časti v KHL a dve sezóny pôsobil vo fínskej Liige. V KHL hájil farby Ufy, Spartaka Moskva, Dinama Minsk a naposledy pôsobil v Šanghaji Dragons.

Vo Fínsku sa v drese TPS Turku počas dvoch ročníkov prezentoval úspešnosťou zákrokov vyše 91 percent. „Do tímu prináša skúsenosti z kvalitných súťaží a rozšíri konkurenciu medzi žrďami. Tešíme sa na spoločnú spoluprácu a prajeme mu úspešný štart v našom drese,“ uviedli Liptáci na sociálnej sieti. (TASR)

Vo funkcii nahradí Markusa Waldnera.

Plancker, ktorý v súčasnosti pôsobí ako Waldnerov zástupca, sa ujme funkcie 1. novembra, oznámila federácia.

Na úvodnom podujatí Svetového pohára v Söldene počas uplynulého víkendu prevzal zodpovednosť za mužské preteky Peter Gerdol, ktorý je bežne riaditeľom pretekov žien. Waldner oznámil svoju rezignáciu len niečo vyše dvoch týždňov pred pretekmi na ľadovci Rettenbachferner.

Šesťdesiattriročný funkcionár okrem iného vysvetlil, že už nedokáže nájsť dostatok energie na túto náročnú a vysoko rizikovú prácu. Na čele mužských pretekov stál viac ako dvanásť rokov.

Očakáva sa, že Waldner zostane vo FIS. Medzinárodná federácia pod vedením nového prezidenta Alexandra Ospel­ta vyjadrila pochopenie pre jeho rozhodnutie, zároveň však aj ľútosť nad jeho odchodom z funkcie. Preto chce Waldnera v budúcnosti začleniť do svojich štruktúr v inej úlohe.

V súvislosti s Planckerovým vymenovaním riaditeľ FIS pre alpské lyžovanie Janne Leskinen podľa agentúry DPA uviedol: „Sme veľmi radi, že sa nám podarilo nájsť pre náš tím vynikajúce riešenie. Predovšetkým preto, že Raimund patrí k najlepšie informovaným a najuznávanejším osobnostiam celého alpského lyžovania, ale aj preto, že jeho vymenovanie zabezpečí zdravú kontinuitu.“ Plancker dlhé roky pôsobil ako tréner. (TASR)

Portál Axios napísal, že Netanjahu v uplynulých dňoch na Trumpa naliehal a žiadal od neho viac verejnej podpory.

V príspevku na svojej sieti Truth Social v nedeľu večer pripomenul americko-izraelské vojenské operácie proti Iránu, pričom s odvolaním sa na tento konflikt dodal, že on a Netanjahu musia dokončiť to, čo začali.

Trump Netanjahua označil za „mimoriadneho premiéra-bojovníka“, s ktorým ho spája skvelý vzťah „spoločného víťazenia“. Prezident zopakoval svoje tvrdenie, že útokom na Irán zabránili tamojšiemu režimu v získaní jadrovej zbrane.

Netanjahuovo „agresívne lobovanie“ za väčšiu podporu z Trumpovej strany vníma Biely dom podľa zdroja Axiosu ako známku zúfalstva. Posledné predvolebné prieskumy troch veľkých izraelských televíznych staníc ukazujú, že Netanjahuov blok by v 120-člennom Knessete získal 50 kresiel, čo je o 17 menej, ako drží teraz.

Opozičný blok, na ktorého čele stojí niekdajší náčelník generálneho štábu izraelskej armády Gadi Eisenkot, by podľa prieskumov získal 52 až 56 mandátov. Zvyšok mandátov by si rozdelili dve arabské strany a strana Rezervisti, ktoré sa neprikláňajú k žiadnemu z táborov. (ČTK)

Dotyčnou je 42-ročná manželka švajčiarskeho diplomata pôsobiaceho v nigérijskej metropole Abuji.

Narodila sa v Ugande. Išlo o prvú nakazenú ebolou v tejto západoafrickej krajine po dvanástich rokoch.

Súčasnú epidémiu eboly spôsobuje vírus Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ nie je k dispozícii schválená špecifická vakcína ani cielená liečba. Epidémia bola vyhlásená v Kongu v polovici mája, kde úrady odvtedy zaznamenali bezmála desaťtisíc potvrdených prípadov nákazy a vyše 4 600 úmrtí.

Choroba sa rozšírila do Kene, Nigérie a Ugandy, kde nie sú žiadni nakazení od augusta. Uganda evidovala 20 prípadov nákazy a z toho dvoch mŕtvych, zatiaľ čo Keňa má od októbra deväť nakazených, z ktorých dvaja už zomreli.

„(Ženin) klinický stav sa výrazne zlepšil, bola stabilná, pri vedomí a schopná komunikácie a výsledky jej klinických laboratórnych testov sa blížili k normálu. To však neznamená, že už nie je nákazlivá, a preto platia prísne opatrenia. Pacientka bola evakuovaná spoločne so svojím manželom, ktorý zostáva bez príznakov. (…) Ďalšie informácie poskytneme neskôr, keď pacientka a jej manžel úspešne pristanú v cieľovom mieste,“ napísal na sociálnej sieti X nigérijský minister zdravotníctva Muhammad Ali Pate.

Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí ani ugandské ministerstvo zdravotníctva na žiadosti Reuters o komentár zatiaľ nereagovali.

Vedci sa snažia zistiť, ako sa dotyčná nakazila, a to napriek protichodným informáciám o tom, či cestovala do Konga. Švajčiarsko a africké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) tvrdia, že pacientka do tejto krajiny neprišla, čo je v rozpore s vyhláseniami ugandských úradníkov.

Žena bola podľa nigérijských úradov s manželom na dovolenke v Ugande a do Nigérie priletela 3. októbra z ugandského Entebbe. Vedci preverujú možnú spojitosť medzi ňou a prvým nakazeným v Keni, ktorý prišiel z Konga do Ugandy a ktorý tiež 3. októbra odletel z Entebbe, ale do Nairobi. (ČTK, Reuters, AFP)

Podľa agentúry Interfax to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň vyhlásil, že nedávne rozhodnutie obnoviť trojstranné mierové rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi neznamená obmedzenie bojových operácií.

„Naše ozbrojené sily pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii,“ povedal Peskov novinárom a dodal, že Ukrajina tiež pokračuje vo svojich úderoch na Rusko. Moskva ako špeciálnu vojenskú operáciu označuje svoju vojenskú agresiu voči susednej krajine.

Podľa Interfaxu Peskov pripustil, že témou chystaných mierových rozhovorov by sa mohla stať otázka územných kompromisov. „Radšej by sme tieto detaily na verejnosti nerozoberali,“ uviedol hovorca ruského prezidenta. Poradca Kremľa Jurij Ušakov predtým vyhlásil, že Rusko je ochotné obnoviť trojstranné rokovania s Ukrajinou a USA v novembri.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým podľa médií povedal, že Kyjev na mierových rozhovoroch s Ruskom a USA nebude súhlasiť s obmedzením početnosti svojich ozbrojených síl, ani s povojnovou neutralitou. Okrem toho uviedol, že o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu nemôže rozhodovať ruská strana. „Územné otázky sú ‚červenou čiarou‘, o ktorej možno rokovať výlučne na úrovni najvyšších predstaviteľov,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v interview so stanicou TSN-Týždeň uviedol, že signálom pripravenosti ruskej strany na mier by mohlo byť rešpektovanie energetického prímeria, alebo súhlas so stretnutím troch hláv štátov, Ruska, Ukrajiny a USA.

Moskva dnes podľa tlačových agentúr dala najavo, že je otvorená krátkodobým „humanitárnym“ prímeriam. Vyplynulo to z vyjadrení Peskova k chystanému pokoju zbraní v Oleškách na juhu Ukrajiny, ktoré ležia v Ruskom okupovanej časti krajiny a kde obyvatelia trpia akútnym nedostatkom jedla i vody.

O prímerí informoval najprv Biely dom, podľa ktorého dočasný pokoj zbraní sprostredkovala americká prvá dáma. Moskva a Kyjev dohodu o prímerí potvrdili, podľa nich pokoj zbraní v Oleškách začne 27. októbra.

Hovorca Kremľa od novinárov dostal otázku, či by mechanizmus prímeria v Oleškách mohol slúžiť ako príklad pre uzavretie podobných dohôd na iných miestach, kde civilisti potrebujú pomoc, píše Interfax. „Pre humanitárne účely by rozhodne mohol,“ reagoval Peskov a dodal, že pokoj zbraní v Oleškách by mohol vytvoriť precedens.

Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej invázii a Moskva okupuje asi 19 percent ukrajinského územia. Olešky ležia v Moskvou obsadenej časti krajiny, neďaleko mesta Chersonu a rieky Dneper, ktorá v týchto miestach tvorí frontovú líniu.

Ukrajina obviňuje Rusko z blokády Olešiek a usiluje sa o evakuáciu obyvateľov. Situácia v meste sa podľa ukrajinských činiteľov a svedectiev obyvateľov v posledných mesiacoch výrazne zhoršila. Ľudia sa stretávajú s nedostatkom jedla, liekov a pitnej vody. Rusko pripustilo, že v Oleškách existujú problémy s dodávkami potravín a liekov, vinu však prisudzuje Kyjevu. (ČTK, Interfax)

Podľa agentúry Interfax to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Doterajší dlhoročný líder krajiny Aleksandar Vučič udržiaval s Moskvou ústretové vzťahy.

Študentská kandidátka v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách získala viac ako 52 percent hlasov, a podľa projekcií si v parlamente zabezpečí väčšinu. Koalícia okolo Vučičovej Srbskej pokrokovej strany (SNS) dostala zhruba 39 percent hlasov, Vučič už uznal porážku a oznámil odchod do opozície.

Peskov vyjadril nádej, že kroky budúcej srbskej vlády budú „konštruktívne smerovať k ďalšiemu rozvoju vzťahov“ s Ruskom a že táto vláda „bude chápať, že spolupráca s Ruskom je v záujme Srbska“.

Ubezpečil, že Rusko má v úmysle „naďalej všestranne podporovať rozvoj vzťahov s Belehradom“. „Ale ako viete, tango tancujú dvaja,“ dodal hovorca Kremľa.

Vzťahy Srbska s Ruskom za Vučičovej vlády charakterizovali úzke politické, hospodárske a bezpečnostné väzby, ale aj snaha Vučiča zachovať perspektívu vstupu do Európskej únie.

Belehrad sa po ruskej invázii na Ukrajinu nepripojil k západným sankciám, hoci odsúdil porušenie ukrajinskej územnej celistvosti. Moskva je pre Srbsko dôležitým spojencom v otázke Kosova a teší sa podpore veľkej časti srbskej verejnosti.

Za zradu vlani Moskva označila skutočnosť, že sa na Ukrajinu dostávala cez tretie krajiny vrátane Česka srbská munícia. Belehrad následne oznámil pozastavenie vývozu svojich zbraní a munície. Srbsko zároveň zostáva závislé od ruského plynu a ruské spoločnosti majú väčšinový podiel v jeho jedinej ropnej rafinérii.

Študentské hnutie sa pred voľbami vyslovilo proti zavedeniu sankcií voči Rusku. Jeho nejasný postoj k zahraničnej politike však ponecháva priestor pre prípadné zbližovanie s EÚ, čo by mohlo viesť k prehodnoteniu vzťahov Srbska s Ruskom. (ČTK)

V Prahe sa stretne s predsedom vlády Českej republiky Andrejom Babišom.

Informovali o tom z tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky.

Premiéri v rámci stretnutia spoločne slávnostne odhalia sochu česko-slovenského priateľstva v záhrade Úradu vlády Českej republiky. (TASR)

Nemocnica argumentuje klesajúcim trendom počtu pôrodov.

Ako dôvod uviedla potrebu nastaviť zdravotnú starostlivosť tak, aby dostupné personálne a odborné kapacity zodpovedali reálnym potrebám pacientov v regióne. Informovala o tom manažérka pre marketing a komunikáciu TSK Hospitals Lívia Rohovská.

„Naším cieľom je nemocnicu nastaviť tak, aby mala stabilnú perspektívu do budúcnosti. Musíme zodpovedne reagovať na vývoj počtu pacientov a sústrediť naše kapacity tam, kde ich vieme využívať efektívne a v prospech pacientov. Preto robíme organizačné zmeny, ktoré majú vytvoriť priestor na rozvoj ďalších zdravotníckych činností,“ uviedol riaditeľ nemocníc TSK Hospitals Ľuboš Lopatka.

V roku 2025 sa v nemocnici uskutočnilo 168 pôrodov, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo 262. Predpoklad pre rok 2026 je približne 160 pôrodov. Tento vývoj podľa nemocnice potvrdzuje dlhodobú zmenu potrieb regiónu, na ktorú je potrebné reagovať pri plánovaní ďalšieho fungovania pracovísk.

Nemocnica bude individuálne kontaktovať pacientky, ktorých plánovaný termín pôrodu pripadá na obdobie po ukončení prevádzky pôrodnice.

„Pri organizácii prechodu bude nemocnica postupovať tak, aby boli pacientky včas informované a aby bola zabezpečená kontinuita ich zdravotnej starostlivosti. Doteraz dohodnuté termíny a záväzky voči pacientkam nemocnica vybaví podľa individuálnej situácie a v súlade s ich medicínskymi potrebami,“ objasnila námestníčka pre ošetrovateľstvo myjavskej nemocnice Viktória Marková.

Gynekológia zostáva súčasťou odborného profilu nemocnice a bude pokračovať v upravenom organizačnom režime, respektíve režime jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Pacientky, ktoré už majú naplánované vyšetrenia alebo výkony, budú do konca roka ošetrené podľa pôvodného plánu.

Nemocnica zároveň pripravuje vytvorenie spoločného chirurgického klastra, ktorý prepojí chirurgickú, gynekologickú, urologickú, ORL a ortopedickú starostlivosť pod jednotným vedením.

„Súčasťou tejto zmeny bude aj nové nastavenie vedenia chirurgického pracoviska. Cieľom je posilniť jeho fungovanie, rozvíjať odborný potenciál a vytvárať podmienky na ďalšie skvalitňovanie poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov,“ uviedla námestníčka pre liečebno-preventívnu starostlivosť myjavskej nemocnice Miriama Baníková. (TASR)

Aktualizované o 12.28 h.

Z toho viac ako sto za držanie zbraní s úmyslom ich použiť.

Uviedol to francúzsky minister vnútra Laurent Nuňez. Zranenia podľa neho utrpelo 267 policajtov a žandárov a približne 250 protestujúcich ľudí. Tlačová agentúra AFP píše, že zranených bolo na 150 demonštrantov.

„Situácia bola pod kontrolou, k žiadnym závažným incidentom nedošlo. Napriek tomu sme zaznamenali veľmi vysokú mieru násilia proti bezpečnostným zložkám,“ povedal Nuňez v rozhovore s televíznou stanicou BFM TV.

K násilnostiam dochádzalo najmä v Toulouse, Remeši a Clermont-Ferrande, traja z demonštrantov pri nich podľa ministra utrpeli „pomerne vážne“ poranenia. Polícia zabavila pri kontrolách niekoľko desiatok nožov, prakov, gúľ na petang, rôznych ďalších zbraní a tiež petárd, dodal. (ČTK, AFP)

EÚ je podľa nej pripravená podporiť reformy a priblíženie Srbska k členstvu v bloku.

„Sme pripravení podporovať reformy v oblasti právneho štátu, slobody médií, boja proti korupcii a silných demokratických inštitúcií a spolupracovať na tom, aby sa Srbsko posunulo smerom k budúcnosti v Európskej únii,“ napísala v noci na dnes von der Leyenová na X.

Kandidátka študentského hnutia, ktoré v posledných bezmála dvoch rokoch stálo na čele demonštrácií proti vláde dlhoročného vodcu krajiny Aleksandara Vučiča, si podľa projekcií so ziskom viac ako 52 percent hlasov zabezpečí parlamentnú väčšinu. Vučič, ktorý je pri moci od roku 2012, už v nedeľu uznal porážku.

Srbsko pod Vučičovým vedením označovalo vstup do EÚ za svoj strategický cieľ, predovšetkým pre nedostatok reforiem však jeho integrácia s blokom v praxi nepostupovala. Vučič, ktorého kritici vinia z autoritárstva, súčasne udržiaval vrelé vzťahy s Ruskom a Čínou.

Predstavitelia študentského hnutia sa palčivým zahraničnopolitickým otázkam snažili v kampani skôr vyhýbať a za prvoradý cieľ označovali ukončenie Vučičovej vlády. Denník The New York Times uviedol, že medzi nimi a Vučičom neexistujú žiadne zásadné rozdiely v mnohých sporných otázkach, ako je nezávislosť Kosova či vzťahy s Ruskom a EÚ. (ČTK)

Slovenskou jednotkou je naďalej Alex Molčan, ktorý sa drží na 80. mieste.

Päťnásobný grandslamový šampión Sinner ale predčasne ukončil sezónu pre zranenie. Na druhej pozícii je Nemec Alexander Zverev a tretí je Španiel Carlos Alcaraz.

Slovenskou jednotkou je naďalej Alex Molčan, ktorý sa drží na 80. mieste. Andrej Martin si polepšil o 12 miest a v najnovšom vydaní rebríčka figuruje na 346. priečke. Norbert Gombos naopak klesol o 8 pozícií na 370. miesto. (TASR)

Trénerská dvojica Ľ. Hudák a J. Filip povolala celkovo 18 hráčov.

Tí sa predstavia 5. novembra v Taliansku a o tri dni neskôr privítajú v Prešove úradujúcich vicemajstrov Európy z Nemecka.

Najpočetnejšie zastúpenie v nominácii má úradujúci slovenský majster Tatran Prešov, z ktorého dostalo pozvánku päť hráčov – Matúš Mitošinka, Jakub Kravčák, Jakub Valent, Jakub Féder a Damián Mitaľ. Dvojicu hádzanárov dodali Bojnice – brankára Michala Kollera a spojku Tomáša Smetánku, jediným zástupcom HK Košice je Benjamín Gagyi. Zo zahraničných súťaží sa k reprezentácii pripoja hráči pôsobiaci v Česku, Maďarsku, Nórsku, Poľsku, Španielsku a Nemecku.

Oproti októbrovému prípravnému kempu v Šamoríne sa výrazne zmenil pomer hráčov z domácich a zahraničných súťaží. Kým na prvom zraze pod vedením nového realizačného tímu bolo 13 hádzanárov zo slovenských klubov a päť legionárov, v novembrovej nominácii už majú prevahu hráči pôsobiaci v zahraničí. Z októbrového výberu zostala v kádri osmička Marián Žernovič, Mitaľ, Jakub Valent, Féder, Gagyi, Samuel Valent, Marián Hajko a Adam Dopjera.

Slováci odštartujú kvalifikáciu vo štvrtok 5. novembra o 19.30 h na palubovke Talianska v Conversane. Prvý domáci duel ich čaká v nedeľu 8. novembra o 18.00 h, keď v Tatran handball aréne v Prešove nastúpia proti Nemecku.

To získalo na ME 2026 strieborné medaily po finálovej prehre s Dánskom 27:34. Slovenskí reprezentanti sa v 7. kvalifikačnej skupine stretnú okrem Talianska a Nemecka aj s Belgickom. Pre Hudáka s Filipom pôjde o prvé súťažné stretnutia vo funkcii reprezentačných trénerov. (TASR)

Podľa údajov Eurostatu malo v roku 2025 viacero prác 44 700 ľudí, zatiaľ čo v roku 2020 ich bolo 22 700.

Len za posledný rok ich počet vzrástol o 5600. Záujem ľudí o druhú prácu, ktorá by sa dala skĺbiť s hlavným pracovným pomerom, potvrdila aj generálna riaditeľka personálnej agentúry Maxin’s Group Katarína Garajová.

Ľudia sa pri hľadaní druhej práce podľa nej zaujímajú najmä o víkendové zmeny alebo krátkodobé pracovné príležitosti.

„Ak si dodatočný príjem hľadajú aj ľudia so stabilným zamestnaním, je namieste pýtať sa, či im hlavný príjem postačuje na pokrytie životných nákladov,“ skonštatovala.

Okrem potreby vyššieho príjmu môže byť dôvodom hľadania druhej práce získavanie skúseností, rozvoj zručností alebo budovanie vlastného podnikania. Údaje Eurostatu neukazujú, koľko ľudí si ďalšiu prácu hľadá z finančnej nevyhnutnosti a koľko sa pre ňu rozhoduje dobrovoľne.

Napriek rastu Slovensko v rámci Európskej únie patrí medzi krajiny s relatívne nízkym podielom pracujúcich s viacerými prácami. Ich podiel na celkovom počte pracujúcich v SR vzrástol z 0,9 percenta v roku 2020 na 1,8 percenta v roku 2025. Priemer Európskej únie za rovnaké obdobie stúpol približne z 3,8 percenta na 4,1 percenta.

Personalistka však varuje, že práca na viacerých miestach môže viesť k vyššiemu pracovnému zaťaženiu. Ak človek dlhodobo nemá dostatok odpočinku, únava môže ovplyvniť jeho sústredenie, pracovný výkon aj bezpečnosť, najmä pri fyzicky náročných profesiách.

„Zamestnávateľ nemusí vedieť, že jeho zamestnanec po skončení pracovnej zmeny nastupuje do ďalšej práce. Ak sa to opakuje pravidelne, únava sa môže prejaviť aj na výkone v hlavnom zamestnaní. Pri práci vo výrobe, logistike alebo pri obsluhe strojov pritom môže byť nedostatočný odpočinok aj bezpečnostným rizikom,“ upozornila Garajová. (TASR)

A to vrátane zvýšenia základných obranných výdavkov na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2035.

Podľa agentúry Reuters to vyhlásil britský premiér Andy Burnham. Oznámenie urobil krátko pred dnešným stretnutím ministrov obrany Francúzska, Nemecka, Británie, Talianska a Poľska, ktorí majú rokovať o podpore Ukrajiny, európskej bezpečnosti či dianí na Blízkom východe.

Už Burnhamov predchodca v premiérskom kresle Keir Starmer tento rok v júni predložil dlhodobý plán výdavkov na obranu. Počítal s ich navýšením o 15 miliárd libier (takmer 18 miliárd eur) v nasledujúcich štyroch rokoch. Celkové investície do modernizácie armády by potom za toto obdobie dosiahli takmer 300 miliárd libier (358 miliárd eur).

Spomínaný plán ale kritici označovali za nedostatočne rozsiahly, navyše nepočítal s navýšením rozpočtu na obranu na tri percentá HDP do roku 2030. Práve tým Healey, ktorý bol vtedy v Starmerovej vláde ministrom obrany, v júni zdôvodnil svoju rezignáciu.

Podľa britských médií sa očakáva, že Healey v stredu oznámi zámer požičať si miliardy libier na zvýšenie obranných výdavkov, aby sa Británia z hľadiska investícií do obrany zaradila k najlepším aliančným krajinám. Otázkou ale podľa médií zostáva, či sa Británii podarí dosiahnuť trojpercentnú hranicu do roku 2030.

Londýn zvýšenie vníma ako signál ostatným členom NATO vrátane USA. Americký prezident Donald Trump totiž opakovane kritizuje aliančné štáty za nedostatočné výdavky na armádu.

Americkým výčitkám čelí aj Česko, ktoré v budúcom roku plánuje obranné výdavky vo výške dvoch percent HDP. Spojené štáty od svojich spojencov podľa amerického veľvyslanca pri NATO Matthewa Whitakera očakávajú, že budú plniť záväzok z vlaňajšieho samitu v Haagu vydávať do roku 2035 na obranu päť percent HDP, respektíve 3,5 percenta v priamych obranných výdavkoch a 1,5 percenta v oblastiach, ktoré s obranou súvisia, ako sú infraštruktúra či kyberbezpečnosť.

Podľa Whitakera je postoj Česka, ktoré medzi spojencami zaujíma v obranných výdavkoch posledné priečky, pre USA sklamaním. (ČTK, Reuters)

V tesnom súboji doň postúpili úradujúca hlava štátu Ilijana Jotovová a bývalý dočasný premiér Andrej Gjurov.

Na voľby prišlo asi 22 percent oprávnených voličov, čo je podľa agentúry Reuters rekordne nízka účasť.

Jotovová získala 34,76 percenta, zatiaľ čo Gjurov dostal 31,95 percenta, uviedla bulharská volebná komisia po sčítaní 99,95 percenta volebných miestností. Ani jeden z kandidátov tak nedosiahol na hranici 50 percent potrebnú na zvolenie už v prvom kole.

Jotovová, ktorá predtým zastávala funkciu viceprezidentky, sa v januári stala úradujúcou prezidentkou po tom, ako odstúpil prezident Rumen Radev, aby sa mohol zúčastniť parlamentných volieb. V nich zvíťazil s programom, ktorý viacerí politickí analytici považovali za ústretový voči Kremľa.

Radev podporuje Jotovovú a obaja sa vyslovujú za diplomatické ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine. Ak Jotovová zvíťazí, stane sa prvou ženou zvolenou do funkcie hlavy bulharského štátu.

Ekonóma Gjurova, ktorý tento rok pôsobil ako úradnícky premiér, podporujú prozápadné reformné strany. Dlhodobo vyjadruje podporu Ukrajine a za svojho pôsobenia na čele vlády podpísal s Kyjevom dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Prieskumy predpovedali, že strata Gjurova za Jotovovú bude po prvom kole výrazne väčšia. Otázkou zostáva, či sa Gjurovovi podarí mobilizovať voličov pre druhé kolo. Nejasné tiež je, kam zamieria hlasy voličov tých kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, uviedla agentúra DPA.

Kampaň sa niesla v znamení rastúcich ekonomických ťažkostí a dronových útokov na lodnú dopravu v Čiernom mori. Kandidáti, ktorých bolo 27, tiež reagovali na obavy ľudí zo zdražovania energií.

Bulharskí prezidenti sú volení priamo na päťročné funkčné obdobie a úrad môžu zastávať maximálne dve obdobia. Funkcia je prevažne ceremoniálna, priama voľba ale prezidentovi prepožičiava väčšiu politickú autoritu. Hlava štátu stojí na čele ozbrojených síl, môže vetovať zákony, podpisuje medzinárodné zmluvy a vymenúva veľvyslancov. (ČTK, Reuters, DPA)

Uviedlo, že je irelevantné, kto stojí na čele krajiny.

„Nezáleží nám na tom, kto po týchto voľbách prevezme vedenie režimu, ktorý nášmu regiónu priniesol len násilie a masakre,“ uviedol hovorca ministerstva Esmáíl Bakájí na pravidelnej tlačovej konferencii deň pred izraelskými parlamentnými voľbami.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu vyhlásil, že Irán a jeho spojenci by sa mohli pokúsiť voľby narušiť a varoval islamskú republiku pred akýmikoľvek nepriateľskými činmi.

Izraelská stanica N12 v nedeľu večer s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že Netanjahu a veliteľ izraelskej armády Ejal Zamir sa dostali do sporu ohľadom plánovaného vojenského opatrenia, ktoré by mohlo krátko pred voľbami vyvolať eskaláciu napätia s Iránom.

Minister obrany Jisrael Kac v pondelok zdôraznil, že Izrael pred utorňajšími voľbami na Irán určite nezaútočí. „Chcem jednoznačne zdôrazniť, že Izrael nikdy nemal v úmysle zaútočiť na Irán pred izraelskými voľbami. Zároveň sme jasne dali najavo, že v prípade, ak Irán zaútočí na Izrael, budeme veľmi tvrdo reagovať,“ napísal na sieti X.

Kac označil tvrdenia televízie za hanebné a nezodpovedné a za pokus opozície zdiskreditovať premiéra krátko pred voľbami.

Netanjahu môže v utorok prísť o väčšinu v parlamente. Jeho hlavným vyzývateľom je bývalý veliteľ armády Gadi Eizenkot. Podľa prieskumov verejnej mienky zverejnených v piatok je podpora pre vládnu koalíciu a hlavný opozičný blok takmer vyrovnaná. (TASR, AFP, DPA)