Ide o iniciatívu s neistým výsledkom, ktorej cieľom je financovať vojnu v Iráne a ďalšie priority Bieleho domu.
Píše agentúra AP. Návrh prešiel aj napriek námietkam zo strany demokratov a niekoľkých republikánov v rámci záverečného presadzovania agendy pred blížiacimi sa kongresovými voľbami.
Republikáni v Snemovni boli v pohľade na tento plán rozdelení, pripomína AP. Konzervatívne krídlo vyjadrovalo obavy, keďže rozpočet nepočíta s kompenzačnými škrtmi v iných oblastiach. Predseda snemovne Mike Johnson však napriek tomu pokračoval v presadzovaní návrhu. Samostatný postup strany vnímal ako najlepšiu šancu na to, ako presadiť priority prezidenta Donalda Trumpa cez rozdelený Kongres, a to aj napriek skepticizmu v Senáte.
Výsledok hlasovania bol tesný – 216 ku 214 hlasom, pričom všetci demokrati hlasovali proti. „Len náboje a bomby na dokončenie práce,“ vyhlásil predseda rozpočtového výboru, republikánsky kongresman Jodey Arrington z Texasu.
Demokrati naopak namietali, že tieto finančné prostriedky by sa mali použiť na domácej pôde, najmä na opatrenia zamerané na zníženie životných nákladov pre Američanov.
„Republikáni plánujú minúť desiatky miliárd dolárov na Trumpovu neúspešnú vojnu v Iráne,“ uviedol tento týždeň kalifornský kongresman Pete Aguilar, predseda demokratického klubu v Snemovni reprezentantov. „Predstavte si, na čo všetko by sme tieto zdroje mohli miesto toho využiť,“ dodal. (TASR, AP)
Pakt podpísali americký minister energetiky Chris Wright a jeho saudskoarabský náprotivok, princ Abdalazíz bin Salmán vo Washingtone.
„Tieto dve dohody spoločne vytvárajú právny základ pre viacročnú partnerstvo v hodnote miliárd dolárov, ktoré posilňuje niekoľko prioritných hospodárskych a strategických cieľov vrátane nešírenia jadrových zbraní,“ uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo pre energetiku.
Z paktu podľa agentúry DPA vyplýva, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôže Saudskej Arábii pri vybudovaní civilného jadrového programu. (TASR, AFP)
Trojica Zuzana Paňková, Emanuela Luknárová a Soňa Stanovská predviedla najrýchlejšiu jazdu zo všetkých desiatich hliadok.
Triumfovala s náskokom 23 stotín pred striebornými Češkami a 65 stotín pred bronzovými Francúzkami. Stanovská s Paňkovou tak majú už dva cenné kovy, v utorok spoločne s Eliškou Mintálovou vybojovali bronz v súťaži hliadok kajakárok.
Slovenky štartovali s číslom štyri ako siedme v poradí. Od úvodu išli vynikajúco, mali istotu v bránkach a výborne striedali. Na prvom medzičase mali tesnú stratu, ale na ďalších už boli v zelených číslach a v cieli sa dostali do vedenia s náskokom 0,65 s na Francúzky.
Ich čas dokázali ohroziť už len Češky, ktoré sa v závere silno doťahovali, no napokon tesne zaostali za slovenskými reprezentantkami. (TASR)
Reagovala tak na dnešnú výzvu Záhrebu, aby prijala rozhodné kroky pri riešení otvorených bilaterálnych otázok.
Tie podľa Chorvátska môžu ovplyvniť vstup Čiernej Hory do EÚ. Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na výzvu uviedlo, že otvorené otázky treba riešiť nepretržitým dialógom, vzájomným rešpektom a v duchu partnerstva medzi susednými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Zároveň vyjadrilo presvedčenie, že Čierna Hora sa čoskoro pripojí k Chorvátsku v EÚ.
Záhreb v stredu vyzval Podgoricu, aby urýchlila riešenie otázok týkajúcich sa najmä odškodnenia bývalých väzňov tábora Morinj, pátrania po 14 nezvestných z obdobia vojny v Chorvátsku, stíhania vojnových zločinov a majetkových nárokov chorvátskych rodín.
Okrem toho požaduje aj zachovanie pamätnej tabule v bývalom tábore Morinj, zmenu názvu plavárne v Kotore pomenovanej po vodnom pólistovi a údajnom dozorcovi v tábore Zoranovi Džimimu Gopčevičovi, pokračovanie rokovaní o námornej hranici a vrátenie výcvikovej lode Jadran.
Táto výzva adresovaná Podgorici bola zverejnená deň po návšteve európskej komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej v Záhrebe.
Čierna Hora tvrdí, že viaceré sporné otázky už vyriešila a v ďalších dosiahla pokrok. Pri spore o hranicu upozornila, že trvá už viac ako tri desaťročia a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zodpovedný dialóg.
Podgorica zároveň navrhla, aby sa do konca augusta uskutočnilo tretie kolo bilaterálnych politických konzultácií.
Čierna Hora chce do konca tohto roka uzavrieť všetky kapitoly prístupových rokovaní s EÚ a členom Únie sa plánuje stať v roku 2028. Prístupová zmluva však bude následne potrebovať ratifikáciu všetkých členských štátov vrátane Chorvátska. (TASR, HINA)
Z dnešnej kvalifikácie postúpili všetky tri slovenské kanoistky Zuzana Paňková, Soňa Stanovská a Emanuela Luknárová i dvaja kanoisti Marko Mirgorodský a Matej Beňuš.
Do semifinále sa nedostal len najmladší z mužského tria Dominik Egyházy. Všetky tri slovenské reprezentantky predviedli v kvalifikácii čisté jazdy. Paňková postúpila z ôsmej priečky, za najrýchlejšou Francúzkou Marjorie Delassusovou zaostala o 2,92 sekundy.
Stanovská obsadila 18. miesto (+5,58). Luknárovú pribrzdila 14. bránka, ale napokon sa mohla tiež tešiť, keďže do semifinále sa kvalifikovala z poslednej 30. postupovej pozície (+9,30).
Účasť v najlepšej 30-ke si suverénne zaistil Mirgorodský, ktorý išiel v kvalifikácii čisto a rýchlo a postúpil tretím najlepším časom. Prekonali ho len Čech Lukáš Kratochvíl a najrýchlejší Nicolas Gestin z Francúzska, na ktorého mal Mirgorodský manko 91 stotín.
Bezchybne zajazdil aj skúsený Beňuš, ktorý pri svojej jubilejnej pätnástej účasti na MS sa prebojoval ďalej zo šiestej priečky (+1,70). Z trojice slovenských kanoistov sa nekvalifikoval len Egyházy, ktorý za chybný prejazd 11. bránky inkasoval 50-sekundovú penalizáciu a v konkurencii 70 pretekárov skončil na 67. priečke (+59,19).
Semifinále a finále C1 mužov a žien je na programe v piatok 24. júla. Slovenských kanoistov i kanoistky čakala v stredu večer ešte tímová súťaž hliadok (21.35 muži, 22.10 ženy).
Veľvyslanci sa o „záchranu“ balíka pokúsia vo štvrtok (23.7.) ráno na mimoriadnom kole rokovaní, napísal magazín Politico.
Európska komisia nový súbor sankcií predstavila ešte v júni. Rokovania o jeho podrobnostiach sa ale podľa Politica naťahujú, aj keď viaceré navrhované opatrenia boli už zmiernené alebo úplne vypustené. Ide napríklad o zákaz dovozu ruských rýb či vízové obmedzenia pre ruských vojakov.
Najväčšou prekážkou sú námietky Grécka. To žiada zmierniť návrh, ktorý zakazuje spoločnostiam z EÚ prepravu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín. Atény argumentujú tým, že zákaz by poškodil európske firmy zapojené do prepravy ruského LNG, zatiaľ čo zákazky by prevzali konkurenti z krajín mimo Únie.
Írsko ako krajina predsedajúca Rade EÚ v stredu navrhlo, aby európske tankery mohli vyvážať ruské LNG do tretích krajín až do januára 2029. Návrh obmedzoval aj ruský vývoz a zároveň zakazoval uzatváranie nových zmlúv. Grécko ale tento kompromis zatiaľ odmieta a namiesto toho požaduje výnimku na dobu neurčitú, uviedli diplomati EÚ citovaní bruselským magazínom.
Spornou zostáva aj otázka predĺženia platnosti cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44,10 dolára za barel, voči ktorému mali výhrady aj Malta a Cyprus. Ak by sa členské štáty nedohodli do 23. júla, tento strop by sa vzhľadom na rast cien ropy po eskalácii útokov medzi USA a Iránom zvýšil. Z toho by profitovala Moskva ako významný vývozca plynu. (TASR)
Rozhodnutie prišlo po tom, ako Washington tento týždeň oznámil nové clá na viaceré kanadské produkty.
„Vzhľadom na obchodné opatrenia, ktorými Spojené štáty začiatkom tohto týždňa pohrozili, by nebolo vhodné usporiadať toto slávnostné podujatie,“ uviedol v utorok večer vo vyhlásení kanadský minister pre bytovú politiku a infraštruktúru Gregor Robertson.
Namiesto pôvodne plánovaného spoločného podujatia koncom júla usporiada Kanada vlastnú slávnosť 24. júla. Most by mali pre dopravu otvoriť 27. júla.
Stavba je pomenovaná po kanadskej hokejovej legende Gordiem Howeovi a spája kanadskú provinciu Ontário s americkým štátom Michigan. Už niekoľko mesiacov je predmetom napätia medzi Kanadou a Spojenými štátmi, ktoré súvisí s ich obchodnou vojnou.
Americký prezident Donald Trump začiatkom tohto roka pohrozil, že zablokuje otvorenie mosta. Kanadský premiér Mark Carney v júni oznámil, že bude sprístupnený. Termín však neskôr odložili na neurčito pre „určité technické problémy“ na americkej strane. Otvorenie mosta napokon potvrdili 11. júla.
Na základe návrhu dohody zverejneného v utorok večer bude Kanada počas 15 rokov odvádzať polovicu čistých príjmov z mosta do fondu hospodárskeho rozvoja, ktorý bude zriadený a kontrolovaný vládou Spojených štátov.
Spôsob jeho financovania a správy boli predmetom sporov medzi Kanadou a USA už aj predtým. Trump vo februári vyhlásil, že Spojené štáty by mali vlastniť „aspoň polovicu“ mosta. Jeho výstavbu pritom v plnej miere financovala Kanada.
Most je dlhý približne 2,5 kilometra. Stavali ho od roku 2018 a celkové náklady na výstavbu dosiahli 6,4 miliardy kanadských dolárov (3,98 miliardy eur). (TASR, AFP)
So Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom hovoril o možnom obnovení mierových rokovaní s Ruskom.
Rozhovory sprostredkované USA sú pozastavené, keďže Washington sa teraz sústredí najmä na vojnu v Iráne.
„Bol to dobrý a dôležitý rozhovor o tom, ako oživiť diplomatické úsilie a priblížiť sa mieru. Mier je potrebný – dôstojný mier, a Ukrajina je naň už dávno pripravená,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. Witkoffovi a Kushernovi sa poďakoval za ich úsilie o dosiahnutie mieru a Trumpovi a Američanom za „neochvejnú podporu“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno povedal, že Rusko zostáva otvorené možnosti viesť mierové rokovania s Ukrajinou, neočakáva však, že sa v blízkej budúcnosti obnovia. Tri kolá rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnili vlani v Istanbule. Na tie začiatkom tohto roka nadviazali dve kolá v Abú Zabí a jedno v Ženeve.
Zelenskyj informoval, že sa dnes v Kyjeve stretol s americkým veľvyslancom pri Severoatlantickej aliancii (NATO) Matthewom Whitakerom. Rokovali podľa neho predovšetkým o dodávkach striel pre systémy protivzdušnej obrany Patriot prostredníctvom programu PURL, o rozhodnutí Trumpa poskytnúť Ukrajine licenciu na výrobu týchto rakiet, ako aj o dohode týkajúcej sa dronov.
„Toto má skutočný potenciál a dúfame, že to čoskoro dotiahneme do konca,“ uviedol ukrajinský prezident. (TASR)
Súhlas európskej exekutívy je podmienený splnením viacerých podmienok, ktoré majú zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže, najmä na trhu distribúcie filmov v Európskom hospodárskom priestore (EHP), uviedol Brusel. (ČTK)
Išlo o osobné auto a nákladné vozidlo na prepravu dreva.
Zranenia utrpel 57-ročný vodič osobného auta. Na mieste zasahoval vrtuľník. Informovala o tom banskobystrická krajská polícia.
„Podľa doterajších informácií malo dôjsť na nákladnom aute k zlyhaniu bŕzd, pričom sa mal jeho náves skrížiť do protismeru, kde došlo k zrážke s osobným autom. Pri nehode došlo k zraneniu 57-ročného vodiča osobného auta, ktorého z miesta nehody so zraneniami odviezol vrtuľník leteckej záchrannej služby,“ priblížila.
Policajti zároveň uviedli, že všetky bližšie okolnosti, ako aj presná príčina nehody sú predmetom ďalšieho objasňovania. (TASR)
Ide o legislatívu, ktorá počíta so zmiernením pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.
Pavel vo videu na sociálnych sieťach argumentoval tým, že zákon by podľa neho ohrozoval dlhodobú udržateľnosť verejných financií a oslabil kontrolu Poslaneckej snemovne v prospech vlády. Babiš označil jeho veto za nezodpovedné.
Zákon, ktorý už poslanci opätovne schválili po vrátení Senátom, uvoľňuje pravidlá pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Ráta s tým, že do maximálnych výdavkových limitov by sa už nezapočítavali strategické infraštruktúrne stavby či výdavky na obranu vyššie ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Pri zhoršení bezpečnostnej situácie by tiež bolo možné celkové výdavky zvýšiť až o desať percent.
Pavel tieto zmeny kritizuje. „Tento zákon umožňuje vláde požičiavať si výrazne viac než dnes. V praxi to znamená, že vláda získa väčší priestor pre financovanie výdavkov prostredníctvom dlhu. Štát by si tak na niektoré výdavky mohol požičiavať bez akéhokoľvek finančného limitu v priebehu desiatich rokov (2026 až 2036), pritom už teraz náš dlh rastie tempom, ktoré dlhodobo neufinancujeme,“ podotkol prezident.
Babiš na brífingu pred odletom do Srbska reagoval, že Pavlovo veto je nezodpovedné voči občanom ČR. „Ohrozuje tým české zdravotníctvo, obranyschopnosť našej krajiny, výstavbu škôl, bezpečnosť našich spoluobčanov aj výstavbu energetických zdrojov… My urobíme všetko pre to, aby sme toto nezodpovedné nepremyslené aktivistické veto prehlasovali,“ vyhlásil predseda českej vlády.
Ministerka financií ČR Alena Schillerová uviedla, že dôvody prezidentovho rozhodnutia korešpondujú s „pokryteckou opozičnou rétorikou“.
„Sľúbili sme, že ukončíme prax rozpočtových trikov a nejasností, ktorými minulá vláda umelo vylepšovala svoje deficity. Preto sme pripravili novelu, ktorá rozpočtu vracia transparentnosť a zároveň nepoškodí hospodársky rast a obranyschopnosť krajiny,“ napísala na sociálnej sieti X.
Dodala, že bez tohto zákona by deficit nemohol byť budúci rok vyšší ako 150 miliárd korún (6,2 miliardy eur), pričom tohtoročný by mal dosiahnuť 310 miliárd korún (12,8 miliardy eur).
Zákon sa tak opäť vráti do Poslaneckej snemovne. Na to, aby ho tretíkrát schválili, bude treba minimálne 101 z 200 hlasov zákonodarcov. Opozícia už skôr avizovala, že ak nová legislatíva prejde bez zmeny, obráti sa na ústavný súd. Jedným z dôvodov je nová možnosť upravovať v niektorých prípadoch rozpočet bez súhlasu parlamentu. (TASR)
Na Slovensku prvýkrát potvrdili výskyt krasoňa jaseňového, jedného z najnebezpečnejších inváznych škodcov stromov na svete.
Našli ho už v 22 katastrálnych územiach na juhu východného Slovenska. V Severnej Amerike spôsobil škody za miliardy dolárov a odborníci varujú, že rozhodujúce budú najbližšie mesiace.
Téme sa v Správach venovala redaktorka STVR Monika Hajko:
Mesto v posledných mesiacoch bombardovala izraelská armáda. O zaradenie na zoznam požiadala libanonská vláda.
Rozhodnutie padlo na 48. zasadnutí Výboru svetového dedičstva prebiehajúceho v juhokórejskom meste Pusan.
Organizácia OSN na sieti X uviedla, že lokalita dostala priame zásahy a utrpela škody. Možnosť jej ochrany sa zhoršuje aj pre riziko ďalších útokov. „Podmienky na zabezpečenie ochrany a zachovanie mimoriadnej univerzálnej hodnoty tejto lokality už nie sú dostatočné,“ konštatovalo UNESCO.
Starobylé mesto Súr založené približne pred 4700 rokmi sa nachádza 83 kilometrov južne od libanonskej metropoly Bejrút a len 20 kilometrov od hraníc s Izraelom. Na zozname svetového dedičstva je od roku 1984. Mesto je známe najmä archeologickými nálezmi z obdobia Rímskej ríše vrátane víťazného oblúka a hipodrómu z 2. storočia.
V dôsledku prebiehajúceho konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hizballáh sa mesto Súr stalo cieľom opakovaných útokov. Väčšina obyvateľov ho opustila po výzvach izraelských síl na evakuáciu, ktoré sa týkali aj niektorých archeologických zón. Jeden z chránených objektov dostal v júni priamy zásah.
Hizballáh vtiahol Libanon do širšieho konfliktu po tom, ako vypálil rakety na Izrael v odvete za americko-izraelské útoky na Irán spustené 28. februára. Tel Aviv na to reagoval ostreľovaním a pozemnou operáciou na území Libanonu, pri ktorých zahynulo viac než 3600 ľudí.
Libanon obvinil Izrael z porušovania Haagskeho dohovoru z roku 1954, ktorý zaväzuje bojujúce strany k ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojených konfliktov. Kritizoval tiež ignorovanie symbolu Modrého štítu, používaného na označenie chránených kultúrnych lokalít. (TASR, AFP)
Lídrom priebežného poradia zostal naďalej Slovinec Tadej Pogačar.
Člen tímu Alpecin – Premier Tech uspel v šprintérskej koncovke 174,7 km dlhej etapy zo Chambéry do Voironu pred Švajčiarom Maurom Schmidom (Team Jayco AlUla) a Holanďanom Olavom Kooijom (Decathlon CMA CGM Team).
Pogačar si na čele udržal takmer päťminútový náskok pred Belgičanom Remcom Evenepoelom.
Pre 28-ročného Philipsena to bolo celkovo 11. etapové víťazstvo na Tour de France, piaty rok po sebe pridal etapový úspech na týchto pretekoch. V tohtoročnej edícii podujatia mal na svojom konte zatiaľ šesť umiestnení v najlepšej desiatke.
„Doteraz to bola ako jazda na húsenkovej dráhe na tohtoročnej Tour de France. Musel som čakať na úspech až do 17. etapy. Bol som na tieto preteky dobre pripravený, mal som životnú formu, ale prvých 12 dní bolo proste hrozných. Hľadal som sa. Vyhrať v 17. etape, na tom má zásluhu môj tím, pretože mi naďalej verili. Chcel by som sa každému poďakovať, pretože som bol ako ‚Angry Bird‘ pri stole. Bol som zo seba sklamaný, že som nedokázal získať etapu a kolegovia to museli znášať. Tento úspech patrí im,“ uviedol Philipsen v televíznom rozhovore po triumfe.
Belgičan si na svoje konto pripísal 64. kariérny úspech, spomedzi aktívnych jazdcov je na druhom mieste na Tour de France v počte etapových víťazstiev.
Vďaka časovej bonifikácii v cieli navyše zostal v hre o zelený dres: „Toto víťazstvo ma stálo niekoľko rokov môjho života. Bojoval som v strede poľa, medzi skupinkami a už som si myslel, že etapa je stratená. Tím mi však naďalej veril, snažil sme sa vytvoriť nejaký plán. Na konci ma kolegovia doviedli do cieľa.“
Stredajšia etapa mala zvlnený charakter, nahrávala tak potenciálnemu úspechu niektorého zo šprintérov, respektíve úspešnému úniku. Už od úvodu nebola núdza o aktivitu na čele, priebežne sa menil počet jazdcov aj zloženie vedúcich skupín. Približne 150 kilometrov pred cieľom prišlo v pelotóne k pádu viacerých cyklistov, medzi ktorými bol aj Tom Pidcock, no Brit napokon dokázal pokračovať.
Pelotón si situáciu dlhšiu dobu kontroloval, no napokon prišlo k ďalšiemu oddeleniu. Postupne sa začal formovať potenciálny okruh favoritov na etapový triumf, tradične dobrú robotu odvádzal napríklad Simmons a Bernal.
Na popredných priečkach nechýbal Mads Pedersen, ktorý si chcel poistiť zelený dres pre najlepšieho šprintéra. Situácia sa ustálila necelých 60 kilometrov pred koncom stredajšej etapy. Vo vedúcej skupine nechýbali Pedersen, Simon Yates, Michal Kwiatkowski, Jasper Stuyven, Edward Planckaert a Felix Engelhardt.
Yates medzitým začal pre zdravotné problémy výraznejšie zaostávať za pelotónom. Pedersen s prehľadom vyhral šprintérsku prémiu a získal 25 bodov, zatiaľ čo Philipsen si pripísal deväť. Po nej sa od súperov odpútal Stuyven, ktorý si rýchlo vypracoval náskok.
Jeho bývalí spolujazdci nespolupracovali, čím skúsenému Belgičanovi umožnili pomýšľať na etapové víťazstvo. Päticu napokon dostihla približne 40-členná skupina, ktorá mala jasný cieľ – dobehnúť Stuyvena ešte pred cieľom.
Ich snaha priniesla želaný efekt necelé štyri kilometre pred cieľom, všetko tak smerovalo k šprintérskej koncovke.
Jednotlivé tímy si pripravovali pôdu pre svojich lídrov, na poslednej rovinke preukázal najlepšiu taktiku a rýchlosť Philipsen, ktorý piaty rok po sebe získal etapové víťazstvo na Tour de France. Zároveň sa výrazne priblížil k Pedersenovi v bodovacej súťaži. Dán zostal na čele so 452 bodmi, Philipsen ich má iba o sedem menej – 445. (TASR)
Jasper PhilipsenFoto: TASR/Gonzalo Fuentes/Pool Photo via AP
Nový zákon, ktorý schválil parlament, zavádza vekové obmedzenie, povinné poistenie a vysoké pokuty.
Cieľom opatrení je zvýšiť bezpečnosť na cestách a chodníkoch. Najvýraznejšou zmenou je zákaz používania elektrických kolobežiek na verejných komunikáciách osobami mladšími ako 17 rokov. Tým, ktorých pri porušení zákazu pristihnú, hrozí pokuta 150 eur.
Spoločnosti, ktoré kolobežky prenajmú osobám mladším ako 17 rokov, môžu dostať pokutu až 1000 eur. Prevádzkovatelia budú mať povinnosť overovať vek používateľov.
Sprísnia sa aj pravidlá používania e-kolobežiek pre dospelých. Jazda na nich bude zakázaná na cestách s povolenou rýchlosťou nad 50 kilometrov za hodinu. Jazdcom, ktorí to porušia, hrozí pokuta 350 eur.
Nový zákon zavádza aj povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám. Za jazdu bez poistenia bude hroziť pokuta 250 eur. Jazdci na kolobežkách budú musieť mať pri sebe potvrdenie o poistení a doklad totožnosti.
Prísnejšie pravidlá sa budú vzťahovať aj na nesprávne zaparkované kolobežky. Tie, ktoré budú blokovať chodníky alebo priechody pre chodcov, bude možné odstrániť. Za takéto porušenie budú hroziť pokuty od 40 do 80 eur.
Pokuty od 40 do 150 eur hrozia aj kolobežkárom jazdiacim bez prilby, ako aj tým, ktorí počas jazdy používajú mobilný telefón, alebo majú nasadené slúchadlá.
Grécka vláda tieto pravidlá sprísňuje v reakcii na prudký nárast počtu nehôd s účasťou elektrických kolobežiek. Lekári v nemocniciach hlásia čoraz viac vážne zranených kolobežkárov, najmä mladých ľudí, ale aj turistov. Podľa zväzu gréckych nemocničných pracovníkov pri nehodách na elektrických kolobežkách utrpelo vlani zranenia približne 400 detí a tínedžerov, pričom mnohé z úrazov boli smrteľné.
Grécka vláda tvrdí, že mladí ľudia nie sú dostatočne pripravení na pohyb v cestnej premávke a jazdci vo všeobecnosti podceňujú riziká spojené s elektrickými kolobežkami. Jazdia podľa nej príliš rýchlo a bezohľadne, akoby boli vo videohre. (TASR, AFP)
Okrem iného tam zhorelo vyše 70-tisíc párov obuvi.
Uviedla to hovorkyňa hasičov Zlínskeho kraja Lucie Javoříková, ktorá dodala, že tým končí aj odporúčanie, aby ľudia v okolí nevetrali. Ako upozornila stanica ČT24, naďalej platí zákaz vstupu do okolia torza budovy pre jej narušenú statiku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Požiar vypukol vo štvrtok 9. júla ráno zrejme na deviatom poschodí budovy, kde mala sklad obuvi spoločnosť Vasky.
Z horiaceho objektu najprv evakuovali približne sto ľudí, neskôr preventívne vysťahovali ďalších z okolitých budov vrátane krajského úradu, finančného úradu, knižnice a múzea. Počas zásahu sa postupne zrútili dve časti budovy, v ktorej boli okrem skladov obuvi, oblečenia a tlačovín aj kancelárie viacerých firiem.
Zvyšok budovy č. 34 teraz čaká na demoláciu. Na mieste podľa stanice ČT24 zostáva jedna jednotka hasičov, ktorá požiarisko monitoruje a je pripravená reagovať na prípadné zmeny situácie. Hasiči môžu používať aj drony vybavené termovíziou.
Príčinu požiaru, ktorý sa zaobišiel bez zranení, zisťujú kriminalisti v spolupráci s vyšetrovateľmi požiarov, podľa ktorých to môže trvať ešte niekoľko mesiacov. Polícia udalosť preveruje pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti, za ktoré prípadnému vinníkovi hrozí až päťročné väzenie.
Celková škoda po požiari zatiaľ nie je vyčíslená. Podľa majiteľa obuvníckej spoločnosti Vasky Václava Stanka zhorelo viac ako 70.000 párov obuvi značiek Vasky a Botas, ako aj oblečenie a doplnky oboch značiek v predajnej hodnote 150 až 180 miliónov českých korún (6,2 až 7,4 milióna eur). (TASR)
Uviedol to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že v úplnom závere júla k nám začne od juhozápadu až západu prúdiť opäť teplý vzduch.
Upozornil však na to, že v predpovedi na záver júla a začiatok augusta je ešte veľká miera neistoty.
„Do piatka (24. 7.) bude na našom území pokračovať pomerne chladné a aj premenlivé počasie. Najmä na severe bude pršať, lokálne aj výdatnejšie. Od soboty (25. 7.) sa začne otepľovať, ale na začiatku budúceho týždňa po prechode studeného frontu (ktorý prejde na prelome týždňov) sa prechodne slabo ochladí,“ spresnil SHMÚ.
V úplnom závere júla k nám začne od juhozápadu až západu prúdiť opäť teplý vzduch a na prelome júla a augusta sa pravdepodobne začne ďalšia vlna horúčav,“ dodal.
Meteorológovia zároveň upozornili tiež na sucho v období od 1. marca do 20. júla. „Tohtoročná jar bola na výraznej väčšine nášho územia suchá, lokálne až rekordne. Na niektorých miestach, predovšetkým na juhu, suché počasie prevláda až doteraz, ale predovšetkým v Žilinskom kraji (ojedinele aj inde) v posledných týždňoch prší výdatnejšie a častejšie,“ skonštatovali. (TASR)
Polícia obvinila tri osoby z východného Slovenska, ktoré mali od poškodeného muža podvodom získať takmer 10-tisíc eur.
Obvinení, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu, mali peniaze žiadať na operáciu chorého dieťaťa, financie však minuli pre vlastnú potrebu. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.
Obvinená rodina mala podľa polície na sociálnej sieti zverejniť vymyslený príbeh o chorom dieťati, ktoré nutne potrebuje peniaze na operáciu. „Keď vo februári tohto roka na výzvu zareagoval poškodený muž v snahe pomôcť, obvinená 38-ročná žena sa mala do telefónu predstaviť ako zúfalá matka z Levíc.
Postupne si vymýšľala nové zámienky, prečo súrne potrebuje ďalšie peniaze na liečbu,“ priblížila polícia.
Na podvodnom konaní sa mali podľa polície okrem ženy podieľať aj jej 38-ročný manžel s ich 18-ročným synom. Poškodený muž mal rodine poslať bezmála 10-tisíc eur. Rodina peniaze namiesto financovania údajnej operácie využila pre vlastnú potrebu.
Polícia v súvislosti s prípadom varuje verejnosť, že podvodníci na internete čoraz častejšie zneužívajú ľudskú empatiu a solidaritu. „Predtým, ako pošlete peniaze na akúkoľvek internetovú zbierku, overte si jej dôveryhodnosť. Skutočné organizácie a rodiny v núdzi vedia transparentne dokázať svoj príbeh,“ upozorňuje polícia. (TASR)
