V Rusku a na Kryme zomreli dvaja ľudia.

V Uljanovskej oblasti zasiahol dron infraštruktúrny objekt. (ČTK)

Nehoda sa stala v stredu večer v obci pri štrkopieskoch.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove na sociálnej sieti informovalo, že krátko pred 20.30 h vodič s osobným autom z doposiaľ presne nezistených príčin narazil do betónových panelov.

„Napriek snahe záchranárov sa muža nepodarilo zachrániť a závažným zraneniam, žiaľ, na mieste podľahol,“ uviedla polícia. Bližšie okolnosti, miera zavinenia, ako aj presná príčina nehody sú predmetom vyšetrovania. (TASR)

Jeho dĺžka rekonvalescencie je neznáma.

Informoval o tom The Athletic. Španielsky kapitán priviedol v nedeľu (19. 7.) svoju krajinu k druhému titulu na svetovom šampionáte, po ktorom ho vyhlásili za najlepšieho hráča turnaja. Tridsaťročný stredopoliar odohral všetkých osem zápasov.

Víťaz Zlatej lopty magazínu France Football za rok 2024 má ešte rok platnú zmluvu v Manchestri City, no podľa viacerých médií chce odísť. Anglické médiá informovali o záujme Realu Madrid.

Rodri si v septembri 2024 pretrhol predný skrížený väz, toto zranenie ho vyradilo z hry takmer na celú sezónu 2024/25 a problémy s fyzickou kondíciou pretrvávali aj v minulom ročníku. Pridali sa aj zranenia zadného stehenného svalu a slabín a tak odohral len 33 zápasov vo všetkých súťažiach. V minulej sezóne nastúpil v základnej zostave v 17 z 38 zápasov City v Premier League.

Rodri bol predtým kľúčovým hráčom tímu Pepa Guardiolu, ktorý v sezóne 2022/23 získal treble. Strelil gól vo finále Ligy majstrov a počas ročníka odohral až 56 zápasov, v ktorých vyhral aj titul v Premier League a Pohár FA.

City cez leto získalo do stredu poľa anglického reprezentanta Elliota Andersona z Nottinghamu Forest za 116 miliónov libier. (TASR)

Jeho tím Chicago Fire prehral tesne 2:3 v nočnom zápase s Interom Miami, v ktorom absentoval hviezdny Lionel Messi.

Argentínskeho útočníka zastúpil dvoma gólmi Luis Suarez a víťazný zásah strelil Preston Plambeck. Messi i jeho krajan Rodrigo de Paul dostali voľno, keďže len pred štyrmi dňami prehrali vo finále majstrovstiev sveta so Španielskom 0:1 po predĺžení.

Tridsaťsedemročný Lewandowski debutoval v zámorskej súťaži po tom, čo v lete prišiel z Barcelony, s ktorou získal španielsky titul. „Len po dvoch dňoch s mojím novým tímom som nečakal, že v prvom zápase bude všetko fungovať perfektne,“ povedal Lewandowski, ktorý nastúpil v základe Chicaga a odohral 63 minút.

„Potrebujem trochu viac času a som si istý, že nabudúce budeme hrať s menším počtom chýb v obrane ako dnes. Ak budeme lepšie brániť, môžeme tento zápas nabudúce vyhrať,“ dodal poľský útočník, ktorý má na konte viac ako 700 gólov za kluby a národný tím.

Chicago figuruje na treťom mieste Východnej konferencie, na druhé Miami stráca osem bodov. Tréner Interu Guillermo Hoyos si pochvaľoval triumf a uviedol, že Messiho a de Paula nenaháňa s návratom.

„Majstrovstvá sveta sú niečo obrovské, sú spojené s fyzickým aj psychickým vyčerpaním a oni si zaslúžia svoj oddych. Budeme na nich čakať, až kým sa budú môcť vrátiť a budú v správnej forme,“ povedal Hoyos.

Urobil tak, zatiaľ čo Teherán a Washington naďalej bojujú o kontrolu nad touto kľúčovou úžinou.

V uplynulých týždňoch Irán napádal tankery, ktoré používali vodnú cestu vedúcu pozdĺž ománskeho pobrežia na preplávanie prielivu, aby ich prinútil ísť cez iránske vody a platiť za bezpečný prechod.

„Tri ropné tankery, zlákané americkou armádou… sa pokúšali preplávať zamínovanou trasou južne od Hormuzského prielivu, no po tom, čo jeden z nich explodoval a začal horieť, sa zvyšné dva rýchlo otočili a vrátili späť,“ uviedli iránske médiá citujúc vyhlásenie Iránskeho Zboru islamských revolučných gárd (IRGC).

Vyhlásenie nespresnilo, kedy k incidentu došlo. „Mocné námorníctvo IRGC zdôrazňuje, že Hormuzský prieliv je pod našou kontrolou… a lode, ktoré sú zavádzané Spojené štátmi a ktoré plánujú prechod bez koordinácie s Iránskou islamskou republikou, čaká rovnaký osud,“ doplnili gardy. (TASR, AFP)

Vyplýva to zo správy tímu medzinárodných vedcov.

Podľa tímu sú mimoriadne suché podmienky dôsledkom vysokých teplôt, a nie nízkeho množstva zrážok.

Kontinent momentálne sužuje rozsiahle sucho. Po vlne júnových horúčav v krajinách ako Francúzsko a Rumunsko vyschli korytá riek, vyskytli sa tam lesné požiare a úrady museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby vody.

Nová štúdia zistila, že súčasné teplejšie podnebie urýchlilo úbytok vlhkosti z európskej pôdy, jazier a riek, čím sa zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémneho sucha.

Veľká časť Európy zaznamenala počas jari podpriemerné zrážky, no bolo to práve teplom vyvolané podnebie, v dôsledku ktorého je sucho „závažnejšie“, uviedla Mariam Zachariahová, spoluautorka štúdie zo skupiny World Weather Attribution.

„Naše výsledky celkovo ukazujú, že toto sucho nie je v prvom rade príbehom o nízkych zrážkach, ale o teplejšej atmosfére, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom Zachariahová.

„To znamená, že aj v regiónoch, kde sa zrážky zmenili len minimálne alebo sa očakáva ich sezónny nárast, riziko sucha naďalej stúpa,“ upozornila.

Podľa vedcov je to spôsobené tým, že teplejšia atmosféra dokáže udržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý nárast teploty o jeden stupeň Celzia. Planéta sa od rokov 1850 – 1900 oteplila o približne 1,4 stupňa, a to predovšetkým v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a plynu.

Klimatické zmeny podľa vedcov spôsobujú to, že ničivé javy ako suchá, záplavy a vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete.

Minulý mesiac bol podľa služby Copernicus Climate Change Service najteplejším júnom v histórii meraní v západnej Európe, pričom vlna extrémnych horúčav spôsobila tisíce nadmerných úmrtí.

Horúčavy boli také silné, že aj regióny, ktoré zažili relatívne vlhkú zimu, vyschli už o niekoľko mesiacov neskôr, uviedol pre novinárov spoluautor štúdie Dominik Schumacher z univerzity ETH v Zürichu.

„Ak máte čoraz teplejší vzduch, vysaje to z pôdy vlhkosť. Potom sa ešte viac oteplí a pôda bude ešte suchšia,“ vysvetlil. Toto rýchle vysychanie zároveň pripravilo pôdu pre vznik lesných požiarov, dodal. (TASR, AFP)

Informoval o tom anglický majster Arsenal.

Dvadsaťpäťročný obranca hral so zranením už počas francúzskeho ťaženia do semifinále majstrovstiev sveta a aj keď nepotrebuje operáciu, čaká ho dlhšia pauza.

„Následné odborné vyšetrenia po Williamovom návrate do Londýna potvrdili, že utrpel zranenie chrbta, ktoré si vyžiada obdobie rehabilitácie. Rozsiahle hodnotenia dospeli k záveru, že operácia sa neodporúča, ale Williamova rehabilitácia sa začne okamžite s neustálou liečbou jeho zranenia a očakáva sa, že bude mimo hry na dlhšiu dobu,“ uviedol klub vo vyhlásení. (TASR)

Došlo aj k zničeniu dvoch domov.

Ďalší dvaja ľudia v dôsledku požiaru utrpeli zranenia. Podľa príbuzných bolo medzi obeťami päť dospelých osôb a päť detí. V stredu (22. 7.) o tom informovala peruánska civilná ochrana.

Medzi mŕtvymi bolo „deväť členov jednej rodiny, z ktorých piati sú maloletí,“ potvrdil policajný šéf Oscar Arriola. Novinárom oznámil, že už prebieha vyšetrovanie s cieľom „určiť miesto vzniku, okolnosti a príčiny tohto požiaru“.

Peruánske médiá medzitým zverejnili informáciu, že požiar založili vydierači, ktorí sa vyhrážali miestnym podnikateľom. Plukovník John Lujan, ktorý vedie vyšetrovanie v prípade, potvrdil, že medzi preverovanými vyšetrovacími verziami je „možný úmyselný čin alebo prípad vydierania“.

Jedna z preživších žien Gina Vilchezová novinárom opísala, že sa jej podarilo zachrániť seba aj svoje deti útekom z príbytku. „Je nás 17. Desať zomrelo a siedmim z nás sa podarilo zachrániť,“ spresnila.

Zvolená peruánska prezidentka Keiko Fujimoriová v stredu navštívila miesto tragédie a úmrtia označila za „strašný masaker“. „To, čo ľudia žiadajú, je poriadok a bezpečnosť, a to je prvá vec, ktorú na budúci týždeň urobíme,“ povedala Fujimoriová médiám. Do funkcie prezidentky bude inaugurovaná v utorok 28. júla. (TASR, AFP)

Incident sa stal v stredu večer v južnej provincii Narátchivát.

Dlhodobo ju sužuje ozbrojené separatistické povstanie. Podľa agentúry AFP ide o jeden z najhorších útokov posledných rokov.

Útočníci podľa vyhlásenia armády najprv začali na stanovišti paľbu a potom naň hodili niekoľko bômb. Pri útoku, ku ktorému sa nikto neprihlásil, bolo zranených šesť civilistov.

Narátchivát je jednou z troch juhothajských provincií s moslimskou väčšinou, v ktorých povstalci vedú od roku 2004 boj za väčšiu autonómiu. Násilie a ozbrojené strety si tam doteraz vyžiadali vyše sedemtisíc ľudských životov. (ČTK, AFP)

S odvolaním sa na oficiálny zdroj to uviedli saudskoarabské štátne médiá.

Potvrdenie o zásahu plavidla prišlo po tom, čo Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia vyhlásili, že zaútočili na tankery na tejto námornej trase.

Zdroj, ktorý citovala saudskoarabská štátna tlačová agentúra SPA, uviedol, že sa plavidlo s názvom Encelia patriace saudskoarabskej spoločnosti stalo terčom útoku počas plavby v Červenom mori, čo spôsobilo požiar na prove lode. Všetci členovia posádky sú podľa zdroja však v poriadku.

Húsíovia sa v stredu (22. 7.) medzitým podľa AFP prihlásili k zodpovednosti za útoky na dva saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori. Vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram uviedli, že „uskutočnili cielenú vojenskú operáciu zameranú na dva saudskoarabské ropné tankery, ktoré porušili blokádu“. Zároveň identifikovali dotknuté plavidlá ako Encelia a Layla.

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom tento týždeň v pondelok 20. júla vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie. Pohrozili útokmi na všetky tankery a plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy.

Ich cieľom je úplné uzavretie strategickej úžiny Báb al-Mandab pre tieto lode. Podľa vyhlásenia vojenského hovorcu húsíov ide o odvetu za saudský útok na medzinárodné letisko v Saná a dlhoročnú blokádu Jemenu.

Kuvajtská armáda medzitým vo štvrtok skoro ráno v separátnom vyhlásení oznámila, že zachytila nad svojím územím nepriateľské drony, píše AFP. K vyhláseniu došlo v čase, keď Irán v uplynulých dňoch podnikol na túto krajinu niekoľko útokov.

„Kuvajtská protivzdušná obrana momentálne reaguje na hrozby v podobe nepriateľských bezpilotných lietadiel,“ uviedla armáda v nočnom príspevku na sociálnej sieti X. (TASR, AFP, SPA)

Urobila tak v nadväznosti na ruské útoky na lode v Čiernom mori.

V stredu (22. 7.) to oznámil úradujúci ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Sybiha vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti X uviedol, že terčom útokov sa v poslednom čase stali najmenej tri civilné nákladné lode, pričom zahynulo alebo utrpelo zranenia „niekoľko desiatok“ členov posádky.

„Ukrajinským čiernomorským námorným koridorom dnes neprešlo ani jedno plavidlo – a to priamo v čase vrcholiacej žatvy. Ide o úmyselný hospodársky a humanitárny teror,“ napísal. „Rusko si berie globálnu potravinovú bezpečnosť ako rukojemníka,“ dodal.

Medzinárodné spoločenstvo musí podľa Sybihu reagovať. „Vyzývame všetky štáty, najmä tie, ktorých sa to týka, aby okamžite požadovali od Ruska zastavenie útokov na slobodu plavby v Čiernom mori,“ vyhlásil. „Žiadna krajina nemá právo vyhladovať svet. Globálny tlak môže ruský teror zastaviť,“ podotkol šéf ukrajinskej diplomacie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko musí „pociťovať rastúci tlak“ a prísnejšie sankcie. „Naše sankcie s dlhým dosahom, naše údery stredného dosahu a naše silné pozície na fronte. To všetko bude zabezpečené,“ povedal Zelenskyj v stredu vo svojom pravidelnom večernom prejave.

Zelenskyj spresnil, že sa stretol s veľvyslancom USA pri NATO Matthewom Whitakerom, s ktorým diskutoval o systéme protivzdušnej obrany Patriot. „Potrebujeme rakety na ochranu životov našich ľudí. Nemôže dochádzať k nedostatku zachytávačov balistických rakiet, akému čelíme práve teraz – uplynulé mesiace boli veľmi náročné. Je dôležité, aby nám naši partneri pomohli,“ uviedol ukrajinský prezident.

Zároveň dodal, že hovoril aj s americkými vyslancami Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom o oživení diplomatického úsilia s cieľom ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine, dodáva DPA. (TASR, DPA)

Na sieti X to oznámilo oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM).

Útok sa začal v stredu o 17.30 h východoamerického času (23.30 h SELČ) a trval päť hodín. Výbuchy boli doteraz hlásené z oblastí juhoiránskych miest Búšehr, Ahváz a Sírík, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske médiá.

Pri americkom vzdušnom údere na hraničný priechod Šalamún medzi Iránom a Irakom zahynuli dvaja ľudia. S odvolaním sa na bezpečnostný zdroj to oznámila iránska agentúra SNN. Kuvajt medzitým oznámil, že čelí iránskemu dronovému útoku.

Cieľom amerických úderov je podľa CENTCOMu ďalej znížiť schopnosť Iránu ohrozovať obchodné lode a námorníkov plávajúcich v „regionálnych vodách“. Iránske ozbrojené sily už v odvete zaútočili na Kuvajt, ktorý hostí niekoľko amerických vojenských základní.

Spojené štáty a Irán útočia už dvanástu noc v rade. Americký prezident Donald Trump v stredu Teheránu opäť pohrozil ničením mostov a elektrární. Iránske revolučné gardy v reakcii uviedli, že v takom prípade by vojenskými údermi odrezali amerických spojencov v oblasti od elektriny.

Gardy dnes oznámili, že na jednom z troch ropných tankerov, ktoré sa snažili preplávať Hormuzským prielivom, vypukol v dôsledku výbuchu požiar.

Vo vyhlásení uviedli, že tankery chceli využiť takzvanú južnú trasu, ktorú Irán považuje za nezákonnú. Gardy dnes podľa Reuters túto trasu označili za zaminovanú. Zvyšné dva tankery po incidente zmenili kurz. Gardy nespomenuli mená plavidiel ani čas a presné miesto udalosti.

Americké ozbrojené sily tento mesiac pri obnovenej námornej blokáde Iránu prinútili zmeniť kurz deväť obchodných lodí a jednu „vyradili z prevádzky“. Dnes to uviedlo CENTCOM s tým, že v súčasnosti je v regióne Blízkeho východu nasadených 50-tisíc amerických vojakov.

Konflikt medzi Washingtonom a Teheránom, ktorý sa začal americko-izraelskými údermi na Irán koncom februára, v minulých mesiacoch utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení.

Sporným bodom však zostávala otázka správy Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a plynu. Tento mesiac sa občasné vojenské strety opäť premenili na každodenné útoky, keď USA vykonávajú údery predovšetkým na juhu Iránu a Teherán v odvete útočí na arabských spojencov Spojených štátov v regióne. (ČTK, Reuters)

Celkový počet evakuovaných osôb tak stúpol na približne 12-tisíc.

Informovali o tom miestne úrady, ktoré vo štvrtok (23. 7.) skoro ráno preventívne evakuovali sedemtisíc ľudí zo šiestich kempingov a obytnej zóny severne od vyhľadávaného luxusného letoviska Cap Ferret.

Miestne úrady v stredu neskoro večer uviedli, že plamene už zničili približne dvetisíc hektárov územia, spresňuje francúzska agentúra.

Tisíce turistov preventívne evakuovali už v stredu vo večerných hodinách v blízkosti mesta Bordeaux na francúzskom atlantickom pobreží. Požiar tu vypukol ešte v stredu ráno v obci Saumos a rozšíril sa na plochu 800 hektárov, uviedla prefektúra v Bordeaux.

Do zásahu v extrémne nepriaznivých poveternostných podmienkach nasadili približne 500 hasičov, štyri hasiace lietadlá a 150 záchranných vozidiel.

V departemente Gironde naďalej platí najvyšší, červený stupeň varovania pred lesnými požiarmi. Úrady vyzývajú obyvateľov, aby dodržiavali oficiálne pokyny a postupovali s maximálnou opatrnosťou.

Pri inom požiari na letisku v Bordeaux zahynuli v utorok dvaja hasiči, ktorých vozidlo uviazlo v plameňoch, pripomína agentúra DPA. (TASR, AFP, DPA)

Informovala o tom britská organizácia pre bezpečnosť námornej plavby (UKMTO).

Oznámila to po tom, čo Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia vyhlásili námornú blokádu.

„Kapitán tankera nahlásil zásah neznámym projektilom, ktorý na palube spôsobil požiar. Posádka v súčasnosti s plameňmi bojuje,“ uviedla UKMTO vo vyhlásení k incidentu, ku ktorému došlo 70 námorných míľ juhozápadne od saudskoarabského prístavu aš-Šukajk.

Húsíovia sa v stredu (22. 7.) medzitým podľa AFP prihlásili k zodpovednosti za útoky na dva saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori. Vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram uviedli, že „uskutočnili cielenú vojenskú operáciu zameranú na dva saudskoarabské ropné tankery, ktoré porušili blokádu“. Zároveň identifikovali dotknuté plavidlá ako Encelia a Layla.

Jemenskí povstalci podporovaní Iránom tento týždeň v pondelok 20. júla vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie. Pohrozili útokmi na všetky tankery a plavidlá, ktoré využívajú saudskoarabské prístavy. Ich cieľom je úplné uzavretie strategickej úžiny Báb al-Mandab pre tieto lode.

Podľa vyhlásenia vojenského hovorcu húsíov ide o odvetu za saudský útok na medzinárodné letisko v Saná a dlhoročnú blokádu Jemenu.

Medzinárodná komora pre lodnú dopravu (ICS) v stredu oznámila, že húsíovia posielajú rádiové varovania lodiam nachádzajúcim sa v Červenom mori. (TASR, AFP)

Ide o iniciatívu s neistým výsledkom, ktorej cieľom je financovať vojnu v Iráne a ďalšie priority Bieleho domu.

Píše agentúra AP. Návrh prešiel aj napriek námietkam zo strany demokratov a niekoľkých republikánov v rámci záverečného presadzovania agendy pred blížiacimi sa kongresovými voľbami.

Republikáni v Snemovni boli v pohľade na tento plán rozdelení, pripomína AP. Konzervatívne krídlo vyjadrovalo obavy, keďže rozpočet nepočíta s kompenzačnými škrtmi v iných oblastiach. Predseda snemovne Mike Johnson však napriek tomu pokračoval v presadzovaní návrhu. Samostatný postup strany vnímal ako najlepšiu šancu na to, ako presadiť priority prezidenta Donalda Trumpa cez rozdelený Kongres, a to aj napriek skepticizmu v Senáte.

Výsledok hlasovania bol tesný – 216 ku 214 hlasom, pričom všetci demokrati hlasovali proti. „Len náboje a bomby na dokončenie práce,“ vyhlásil predseda rozpočtového výboru, republikánsky kongresman Jodey Arrington z Texasu.

Demokrati naopak namietali, že tieto finančné prostriedky by sa mali použiť na domácej pôde, najmä na opatrenia zamerané na zníženie životných nákladov pre Američanov.

„Republikáni plánujú minúť desiatky miliárd dolárov na Trumpovu neúspešnú vojnu v Iráne,“ uviedol tento týždeň kalifornský kongresman Pete Aguilar, predseda demokratického klubu v Snemovni reprezentantov. „Predstavte si, na čo všetko by sme tieto zdroje mohli miesto toho využiť,“ dodal. (TASR, AP)
      

Pakt podpísali americký minister energetiky Chris Wright a jeho saudskoarabský náprotivok, princ Abdalazíz bin Salmán vo Washingtone.

„Tieto dve dohody spoločne vytvárajú právny základ pre viacročnú partnerstvo v hodnote miliárd dolárov, ktoré posilňuje niekoľko prioritných hospodárskych a strategických cieľov vrátane nešírenia jadrových zbraní,“ uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo pre energetiku.

Z paktu podľa agentúry DPA vyplýva, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôže Saudskej Arábii pri vybudovaní civilného jadrového programu.

Spojené štáty očakávajú od exportu jadrových technológií ekonomický prínos a vytvorenie nových pracovných miest. Pre Saudskú Arábiu má dohoda predstavovať riešenie jej energetických potrieb, uviedlo ministerstvo.

Presný obsah dohody nebol bezprostredne zverejnený. Dokument teraz poputuje na posúdenie do Kongresu USA, kde môže naraziť na odpor, pripomína DPA.

Mnohí zákonodarcovia odmietajú šírenie jadrových technológií na politicky nestabilnom Blízkom východe, obzvlášť v kontexte prebiehajúceho konfliktu medzi USA a dlhoročným regionálnym rivalom Saudskej Arábie – Iránom. Spočiatku nebolo jasné ani to, do akej miery získajú medzinárodní inšpektori prístup k saudskoarabským jadrovým zariadeniam, aby sa zabránilo ich prípadnému vojenskému využitiu.

Denník The Wall Street Journal už predtým s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval, že prezident Donald Trump schválil 30-ročnú jadrovú dohodu so Saudskou Arábiou v hodnote miliárd dolárov. Podľa tejto správy by dohoda poskytla americkým spoločnostiam vedúcu úlohu pri budovaní saudskoarabskej jadrovej infraštruktúry a zároveň by vylúčila zahraničnú konkurenciu.

Denník tiež uviedol, že americké firmy by v Saudskej Arábii mohli vybudovať zariadenie na obohacovanie uránu, ak by spoločná americko-saudská štúdia dospela k záveru, že je takýto krok opodstatnený. Bezprostredne nebolo zrejmé, či dohoda oznámená ministerstvom energetiky takéto ustanovenie obsahuje.

Saudská Arábia patrí spolu s Iránom k najväčším spotrebiteľom energie na Blízkom východe. Nemá žiadny známy program jadrových zbraní, no pod vedením korunného princa Muhammada bin Salmána sa už roky usiluje o rozvoj civilnej jadrovej energetiky.

Kráľovstvo viedlo rozhovory aj s Čínou a Ruskom, pripomína DPA. Trumpova administratíva sa preto podľa nemeckej agentúry pravdepodobne snaží obmedziť ich vplyv práve užšou jadrovou spoluprácou s Rijádom.

Saudská Arábia je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) má uzavretú dohodu o zárukách. Nepodpísala však dodatkový protokol, ktorý by tomuto dozornému orgánu OSN pre jadrovú bezpečnosť poskytol širšie právomoci na odhaľovanie nepriznaných jadrových aktivít.

Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán v roku 2018 vyhlásil, že sa krajina neusiluje o získanie jadrových zbraní, no ak ich získa Irán, bude ho „čo najskôr“ nasledovať. Tento postoj následne zopakoval aj v roku 2023.

Rijád a Teherán sú dlhoročnými regionálnymi súpermi a ich vzťahy sa od roku 2023 zlepšujú len veľmi nepatrne, píše DPA. Experti sa obávajú, že užšia jadrová spolupráca so Saudskou Arábiou by mohla podnietiť ďalšie krajiny v regióne – vrátane Spojených arabských emirátov, Turecka a Egypta – k budovaniu vlastných jadrových kapacít.

Saudská Arábia navyše posilnila svoje bezpečnostné väzby aj s jadrovo vyzbrojeným Pakistanom. Obe krajiny podpísali dohodu po minuloročnom izraelskom útoku na predstaviteľov Hamasu v Katare. Pakistan vtedy uviedol, že Rijád získa na základe tohto paktu prístup aj k jeho jadrovému programu. (TASR, AFP, DPA, Reuters)

Aktualizované: 23.7. 2026 o 6.28 h.

Trojica Zuzana Paňková, Emanuela Luknárová a Soňa Stanovská predviedla najrýchlejšiu jazdu zo všetkých desiatich hliadok.

Triumfovala s náskokom 23 stotín pred striebornými Češkami a 65 stotín pred bronzovými Francúzkami. Stanovská s Paňkovou tak majú už dva cenné kovy, v utorok spoločne s Eliškou Mintálovou vybojovali bronz v súťaži hliadok kajakárok.

Slovenky štartovali s číslom štyri ako siedme v poradí. Od úvodu išli vynikajúco, mali istotu v bránkach a výborne striedali. Na prvom medzičase mali tesnú stratu, ale na ďalších už boli v zelených číslach a v cieli sa dostali do vedenia s náskokom 0,65 s na Francúzky.

Ich čas dokázali ohroziť už len Češky, ktoré sa v závere silno doťahovali, no napokon tesne zaostali za slovenskými reprezentantkami. (TASR)

Futbalisti Spartaka Trnava remizovali na svojom štadióne s bulharským klubom CSKA 1948 Sofia 0:0. (TASR)

Reagovala tak na dnešnú výzvu Záhrebu, aby prijala rozhodné kroky pri riešení otvorených bilaterálnych otázok.

Tie podľa Chorvátska môžu ovplyvniť vstup Čiernej Hory do EÚ. Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na výzvu uviedlo, že otvorené otázky treba riešiť nepretržitým dialógom, vzájomným rešpektom a v duchu partnerstva medzi susednými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Zároveň vyjadrilo presvedčenie, že Čierna Hora sa čoskoro pripojí k Chorvátsku v EÚ.

Záhreb v stredu vyzval Podgoricu, aby urýchlila riešenie otázok týkajúcich sa najmä odškodnenia bývalých väzňov tábora Morinj, pátrania po 14 nezvestných z obdobia vojny v Chorvátsku, stíhania vojnových zločinov a majetkových nárokov chorvátskych rodín.

Okrem toho požaduje aj zachovanie pamätnej tabule v bývalom tábore Morinj, zmenu názvu plavárne v Kotore pomenovanej po vodnom pólistovi a údajnom dozorcovi v tábore Zoranovi Džimimu Gopčevičovi, pokračovanie rokovaní o námornej hranici a vrátenie výcvikovej lode Jadran.

Táto výzva adresovaná Podgorici bola zverejnená deň po návšteve európskej komisárky pre rozširovanie Marty Kosovej v Záhrebe.

Čierna Hora tvrdí, že viaceré sporné otázky už vyriešila a v ďalších dosiahla pokrok. Pri spore o hranicu upozornila, že trvá už viac ako tri desaťročia a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zodpovedný dialóg.

Podgorica zároveň navrhla, aby sa do konca augusta uskutočnilo tretie kolo bilaterálnych politických konzultácií.

Čierna Hora chce do konca tohto roka uzavrieť všetky kapitoly prístupových rokovaní s EÚ a členom Únie sa plánuje stať v roku 2028. Prístupová zmluva však bude následne potrebovať ratifikáciu všetkých členských štátov vrátane Chorvátska. (TASR, HINA)

Z dnešnej kvalifikácie postúpili všetky tri slovenské kanoistky Zuzana Paňková, Soňa Stanovská a Emanuela Luknárová i dvaja kanoisti Marko Mirgorodský a Matej Beňuš.

Do semifinále sa nedostal len najmladší z mužského tria Dominik Egyházy. Všetky tri slovenské reprezentantky predviedli v kvalifikácii čisté jazdy. Paňková postúpila z ôsmej priečky, za najrýchlejšou Francúzkou Marjorie Delassusovou zaostala o 2,92 sekundy.

Stanovská obsadila 18. miesto (+5,58). Luknárovú pribrzdila 14. bránka, ale napokon sa mohla tiež tešiť, keďže do semifinále sa kvalifikovala z poslednej 30. postupovej pozície (+9,30).

Účasť v najlepšej 30-ke si suverénne zaistil Mirgorodský, ktorý išiel v kvalifikácii čisto a rýchlo a postúpil tretím najlepším časom. Prekonali ho len Čech Lukáš Kratochvíl a najrýchlejší Nicolas Gestin z Francúzska, na ktorého mal Mirgorodský manko 91 stotín.

Bezchybne zajazdil aj skúsený Beňuš, ktorý pri svojej jubilejnej pätnástej účasti na MS sa prebojoval ďalej zo šiestej priečky (+1,70). Z trojice slovenských kanoistov sa nekvalifikoval len Egyházy, ktorý za chybný prejazd 11. bránky inkasoval 50-sekundovú penalizáciu a v konkurencii 70 pretekárov skončil na 67. priečke (+59,19).

Semifinále a finále C1 mužov a žien je na programe v piatok 24. júla. Slovenských kanoistov i kanoistky čakala v stredu večer ešte tímová súťaž hliadok (21.35 muži, 22.10 ženy).