Pápež Lev XIV. na Veľký piatok v rímskom Koloseu sám ponesie kríž počas večernej krížovej procesie.
Levov predchodca František, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok minulý rok, kríž nenosieval.
Kresťanské náboženské obrady na Veľký piatok pripomínajú utrpenie Ježiša Krista počas cesty na Golgotu (Kalváriu), miesto za starovekým Jeruzalemom, kde bol ukrižovaný a zomrel.
Jeho zmŕtvychvstanie sa slávi večer na Bielu sobotu po zotmení, hoci liturgicky už patrí k Veľkonočnej nedeli. Levov predchodca František, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok minulý rok, kríž nenosieval. Zo zdravotných dôvodov sa v posledných rokoch musel úplne vzdať osobnej účasti na krížovej ceste.
Tradíciu krížovej cesty v Koloseu obnovil pápež Pavol VI. v roku 1964, dovtedy sa tradične konala vo Vatikáne, najmä vo vnútri Baziliky sv. Petra. V nedeľu Františkov nástupca prvýkrát prednesie aj tradičné veľkonočné požehnanie Urbi et Orbi (mestu a svetu) pred desiatkami tisíc veriacich na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.
Ide o jedno z najdôležitejších verejných požehnaní v katolíckej cirkvi a pre veriacich je spojené s plnomocnými odpustkami (za splnenia podmienok), podobne ako aj počas krížovej cesty. Augustinián Robert Francis Prevost ako americký a súčasne peruánsky občan bol v máji minulého roka zvolený za 267. pápeža v histórii katolíckej cirkvi; prijal meno Lev XIV. (TASR, AFP)