Rozhovory odmietlo 50,1 percenta hlasujúcich z približne 152-tisíc spočítaných.

Volebné miestnosti sa uzavreli v sobotu (29. 8.) s úderom polnoci SELČ (22.00 h miestneho času). Zo začiatku až do 5.15 SELČ bola väčšina spočítaných hlasov za obnovenie rozhovorov, potom sa situácia obrátila.

Podľa verejnoprávneho média RÚV bol zo začiatku v Reykjavíku spočítaný vyšší podiel hlasov ako v iných častiach krajiny, pričom islandská metropola sa k možnosti „áno“ prikláňa viac ako ostatné volebné obvody.

Severská krajina, kde žije takmer 400-tisíc ľudí, je zakladajúcim členom NATO a už je súčasťou jednotného európskeho trhu i schengenského priestoru, súčasťou EÚ však nie je. V roku 2010, uprostred finančnej krízy, síce prístupové rokovania Island začal, v roku 2013 ale po rýchlom zotavení ekonomiky rozhovory pozastavil pre ostrý spor s EÚ ohľadom rybolovných práv.

V poslednom čase, v kontexte rastu životných nákladov, ruskej vojny na Ukrajine či výrokov amerického prezidenta Donalda Trumpa o potrebe ovládnuť Grónsko, sa záujem o vstup do EÚ na Islande zvýšil.

Pred zmrazením rozhovorov s EÚ v roku 2013 Island uzavrel jedenásť z 33 kapitol prístupových rokovaní. Po prípadnom uzavretí všetkých kapitol by musel ešte vyhlásiť ďalšie samostatné referendum o samotnom vstupe. (ČTK)