Experti upozornili, že extrémne teplo najviac zasiahlo obyvateľov chudobnejších regiónov.

Belgický Inštitút verejného zdravotníctva Sciensano uviedol, že na konci júna a v prvých júlových dňoch bolo zaznamenaných 2 000 úmrtí nad obvyklé počty, čo predstavuje nadúmrtnosť vo výške 48 percent.

Tento údaj bol oveľa vyšší ako v susednom Francúzsku, kde nadmerná úmrtnosť predstavovala 23 percent, a v Holandsku, kde dosiahla 13 percent, a to aj napriek podobným teplotám, uviedol denník The Brussels Times.

Ak by sa však belgické údaje porovnali len so severným Francúzskom, podľa belgického portálu bola nadmerná úmrtnosť na oboch stranách hranice podobná. Experti upozornili, že extrémne teplo najviac zasiahlo obyvateľov chudobnejších regiónov.

Bioštatistik Geert Molenberghs z Univerzity v Lovani a Hasseltskej univerzity pre flámsku tlač uviedol, že tento rozdiel možno čiastočne vysvetliť jasnými sociálno-ekonomickými faktormi, vrátane rozdielov medzi Flámskom a Valónskom. „Vo veľkom dome obklopenom zeleňou je menej horúco ako v preplnenom byte,“ povedal.

Podľa belgického bioštatistika mohol svoju úlohu zohrať aj roztrieštený prístup Belgicka k stavebníctvu a územnému plánovaniu. Holandsko má oveľa štruktúrovanejší prístup a zaznamenalo najnižšie hodnoty spomedzi všetkých susedných krajín, uviedol. Belgicko je navyše v priemere hustejšie urbanizované, čo obmedzuje možnosti ochladzovania a zvyšuje vplyv vysokých teplôt.

Molenberghs dodal, že celoštátne priemery môžu zakrývať významné regionálne rozdiely. Kým severné Francúzsko bolo postihnuté rovnako silno ako Belgicko, počet úmrtí v južnom a najmä juhovýchodnom Francúzsku sa držal blízko bežnej úrovne. Tieto regióny sú podľa neho lepšie prispôsobené vysokým teplotám, čo pomáha zmierniť dopad vlny horúčav.

Vlna horúčav zasiahla veľkú časť Európy približne medzi 20. a 28. júnom. Podľa vedcov išlo o najintenzívnejšiu vlnu extrémnych teplôt, aká bola na kontinente kedy zaznamenaná. Horúčavy spôsobili výpadky v energetike, poškodili infraštruktúru a zaťažili zdravotnícke systémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že ich intenzita bola takmer určite dôsledkom klimatických zmien. (ČTK)