Potvrdila to dnes tamojšia vláda.

Podľa serveru kolumbijského rozhlasu Caracol úrady tiež uviedli, že 287 ľudí je stále nezvestných.

Podľa najnovších údajov kolumbijského úradu pre zvládanie následkov katastrof UNGRD bolo pri pondelkových otrasoch o sile 7,4 stupňa tiež 3 755 ľudí zranených. Poškodených bolo 45 450 domov a 140 budov sa zrútilo.

Šéf úradu UNGRD David Tamayo dnes podľa denníka El Tiempo potvrdil, že do krajiny prídu miestnym záchranárom pomôcť tímy z Izraela, Ekvádoru, Salvadoru a zo Spojených štátov. V utorok totiž kolumbijská vláda uviedla, že o zahraničné záchranárske tímy nepožiadala.

V jednom z najviac postihnutých miest, Pereira, vyslobodili po 36 hodinách od zemetrasenia záchranári z trosiek živú 32-ročnú ženu.

Na uctenie pamiatky obetí vyhlásil kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella oddnes v krajine trojdňový štátny smútok. Štátne vlajky budú po ten čas spustené na pol žrde na verejných budovách po celej krajine a na kolumbijských diplomatických misiách v zahraničí.

Zemetrasenie o sile 7,4 stupňa postihlo západ Kolumbie v pondelok o 7.34 h miestneho času (14.34 h SELČ). Epicentrum bolo v obci San José del Palmar v departemente Chocó, ktorý leží pri hraniciach s Panamou, a ohnisko v hĺbke 110 kilometrov. Otrasy boli cítiť aj v Ekvádore, v Paname a tiež vo Venezuele, ktorú 24. júna zasiahli dve zemetrasenia o sile 7,5 a 7,2 stupňa, pričom zomrelo najmenej 6 300 ľudí a tisíce sú stále nezvestné.

Podľa stanice CNN sa pondelkové zemetrasenie v Kolumbii zaradilo k najsilnejším od začiatku 20. storočia. Posledné silnejšie zemetrasenie postihlo krajinu v decembri 1979, malo silu 7,7 stupňa a zomrelo pri ňom päťsto ľudí. Najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Kolumbii postihlo túto krajinu spolu s Ekvádorom v januári 1906 a malo silu 8,8 stupňa.

Najviac ľudí pri zemetrasení v Kolumbii od začiatku 20. storočia zomrelo podľa CNN v januári 1999, keď otrasy o sile 6,2 stupňa spôsobili smrť asi 1 200 ľudí. (ČTK)