Ku kritike sa pripojila aj predsedníčka nemeckého odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová.

Predsedníčka vplyvnej závodnej rady nemeckého automobilového koncernu Volkswagen Daniela Cavallová ostro kritizovala šéfa divízie Audi Gernota Döllnera za účasť na predvolebnej akcii amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Vyhlásila, že Döllner zo seba nechal urobiť bábku. Ku kritike sa podľa agentúry Reuters pripojila tiež predsedníčka nemeckého odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová.

Döllner sa cez víkend zúčastnil predvolebného zhromaždenia v americkom štáte Georgia, na ktorom Trump oznámil plán automobilky Audi vybudovať v Spojených štátoch fabriku zhruba za štyri miliardy dolárov (viac ako tri miliardy eur). V USA sa na budúci týždeň konajú voľby do Kongresu.

„Niekoľko minút plných rasizmu, sexizmu, xenofóbie, transfóbie a pohŕdania demokraciou – a potom na pódium vystúpi jeden z najvyšších predstaviteľov nášho koncernu a aktívne sa zapojí do volebnej kampane,“ uviedla Cavallová v internom rozhovore, ku ktorého obsahu získala DPA prístup. Dodala, že každý, kto Döllnera na zhromaždení videl, sa musel „hanbou prepadať do krajiny“.

„Spôsob, akým Gernot Döllner prezentoval seba aj Audi v USA, je veľmi hanebný, politicky neprijateľný a nehodný tejto firmy,“ uviedla Bennerová. Dodala, že Döllnerovo vystúpenie po Trumpovom boku bolo porušením interných pravidiel automobilky Audi.

Nová továreň podľa Audi vytvorí okolo 4 500 pracovných miest a bude mať výrobnú kapacitu až 200-tisíc vozidiel ročne. Výstavba závodu by sa mala začať v budúcom roku.

Trump sa investíciu Audi snažil prezentovať ako úspech svojej colnej politiky. „Nebyť ciel, tak by sem neprišli,“ uviedol. Kritici však podľa agentúry Reuters tvrdia, že Trumpove clá viedli v USA k rastu cien automobilov a vyvolali neistotu, kvôli ktorej niektoré automobilky investície odkladajú.

Koncern Volkswagen sa v poslednom čase stretáva s množstvom problémov, vrátane vysokých nákladov, nadbytočných kapacít, rastúcej čínskej konkurencie alebo amerických ciel. Nová investícia v USA prichádza v čase, keď koncern plánuje rozsiahle úsporné opatrenia v Európe.

Dozorná rada Volkswagenu v septembri schválila najväčší reštrukturalizačný plán v histórii podniku. Koncern okrem iného plánuje zrušiť do konca desaťročia po celom svete až stotisíc pracovných miest či obmedziť počet modelov. Na konci minulého roka koncern Volkswagen zamestnával zhruba 663-tisíc ľudí.

Podľa českého odborového zväzu KOVO požaduje Volkswagen aj zmrazenie miezd zamestnancov Škody Auto do roku 2030. Požiadavku, ktorá sa podľa odborov týka aj ďalších zložiek odmeňovania vrátane bonusov a prémií, odborári odmietajú. Škoda Auto predtým opakovane uviedla, že nový transformačný plán koncernu nemá na jej aktivity žiadny priamy dopad.

Škoda Auto patrí medzi najväčších zamestnávateľov v Česku. Vo svojich troch českých výrobných závodoch v Mladej Boleslavi, Kvasinách a Vrchlabí zamestnáva zhruba 36 500 ľudí vrátane agentúrnych pracovníkov. (ČTK, DPA, Reuters)