Po sčítaní 57 percent hlasov viedli opozičné strany len o 0,3 percentuálneho bodu a jediné kreslo v parlamente.

Vyplýva to z prognózy švédskej verejnoprávnej televízie SVT. Opozičný tábor mal celkovo 46,2 percenta a koalícia 45,9 percenta hlasov, čo znamená 175 oproti 174 kreslám v parlamente.

Najsilnejšou stranou boli so ziskom 27,6 percenta opoziční sociálni demokrati (S) expremiérky Magdaleny Anderssonovej.

Na druhom mieste skončila Umiernená strana (M) premiéra Ulfa Kristerssona s 19,8 percenta hlasov. Pravicová protiimigračná strana Švédski demokrati (SD), ktorá podporuje súčasnú menšinovú vládu, skončila tretia so ziskom 17,7 percenta hlasov. Získala tak asi o tri percentá menej ako vo voľbách pred štyrmi rokmi.

Potenciálnymi koaličnými partnermi sociálnych demokratov by mohli byť strana Ľavica (8,2 percenta), Strana stredu (7,2 percenta) a Zelení (6,3 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj koaliční Kresťanskí demokrati (6,2 percenta) a Liberáli (5,4 percenta).

Volebné miestnosti v tejto severskej krajine otvorili o 8.00 h a osem miliónov oprávnených voličov mohlo svoj hlas odovzdať do 20.00 h.

Ak by sa táto prognóza potvrdila, nebolo by to po prvý raz, čo Švédsko zažilo najtesnejšie výsledky. Vo voľbách v roku 1973 skončili dva hlavné bloky s rovnakým ziskom 175 mandátov, čo viedlo parlament k zmene počtu poslancov na nepárnych 349.

Potvrdilo sa to ako dobrý krok, pretože už v roku 1979 vtedajší stredopravý blok vyhral o jediné kreslo – pomerom 175 k 174 mandátom. (TASR, SVT)