Uviedli to odborníci pri príležitosti Dňa EÚ pre obete globálnej klimatickej krízy.

Ten pripadá na stredu (15. 7.). Upozorňujú, že extrémne horúčavy, dlhodobé sucho a nedostatok vody už dávno nie sú len environmentálnou výzvou. Čoraz výraznejšie zasahujú aj do oblasti verejného zdravia, bezpečnosti obyvateľov a schopnosti spoločnosti adaptovať sa na meniace sa klimatické podmienky.

Klimatická zmena neznamená len postupný nárast priemerných teplôt. Mení predovšetkým charakter počasia. Extrémne prejavy sú častejšie, trvajú dlhšie a majú intenzívnejší priebeh. Medzi najvážnejšie dôsledky patria vlny horúčav, ktoré predstavujú významné riziko pre zdravie obyvateľstva.

Odborníci dopĺňajú, že na rozdiel od náhlych prírodných katastrof pôsobia horúčavy nenápadne, no ich dôsledky môžu byť rovnako závažné. Dlhodobé vystavenie vysokým teplotám zvyšuje riziko kolapsov organizmu, zhoršuje priebeh chronických ochorení a výrazne zaťažuje zdravotnícky systém. Najviac ohrozenými skupinami sú seniori, malé deti, ľudia s kardiovaskulárnymi či respiračnými ochoreniami, ale aj tí, ktorí pracujú alebo trávia veľkú časť dňa vonku.

Prvé letné mesiace tohto roka potvrdzujú, že extrémne horúčavy sa stávajú novou realitou. Jún sa na Slovensku skončil ako teplotne nadnormálny až mimoriadne nadnormálny.

Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zároveň oficiálne potvrdili nový rekord maximálnej teploty vzduchu na Slovensku 41,3 stupňa Celzia, ktorý namerali 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom.

„Nezanedbateľné sú vysoké hodnoty charakteristík teploty vzduchu a z toho vyplývajúci výskyt tropických dní (maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 30 stupňov Celzia a viac) a tropických nocí (minimálna teplota vzduchu neklesne pod 20 stupňov Celzia). Ak sa takéto dni opakujú v dlhšej sérii, môže to byť náročné aj pre zdravých ľudí, nehovoriac o deťoch a chronicky chorých, ktorí sú v týchto situáciách veľmi ohrození,“ upozorňuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.

Experti v súvislosti s rastúcimi teplotami poukázali aj na problém s nedostatkom vody. Podotkli, že suchá pôda sa rýchlejšie prehrieva, rastliny majú menej vody na prirodzené ochladzovanie prostredia a krajina stráca schopnosť zadržiavať ďalšie zrážky.

Extrémne teploty a dlhodobé sucho menia aj podmienky pre život tisícov druhov. Jednou z najcitlivejších skupín sú podľa odborníkov opeľovače – najmä divé včely, motýle, čmeliaky či ďalší opeľujúci hmyz. Vedci upozornili, že Európa čelí postupnému úbytku týchto nenápadných, no kľúčových živočíchov, ktorých strata môže ovplyvniť fungovanie celých ekosystémov. (TASR)