Napriek problémom však podľa Švédska zotrváva pri svojich politických cieľoch.

Hoci oficiálne ruské štatistiky poukazujú na pokles hrubého domáceho produktu (HDP) a slabú priemyselnú produkciu, krajina „manipuluje s hospodárskymi údajmi, aby sa javila odolnejšia, než v skutočnosti je“, uviedla tajná služba, podľa ktorej Rusko pravdepodobne čelí „vyššej inflácii a väčšiemu rozpočtovému deficitu“, než oficiálne komunikovalo.

Napriek nedávnemu obdobiu vysokých cien ropy, ktoré Rusku priniesli zvýšené príjmy, by na vyrovnanie ruského rozpočtového deficitu bola potrebná cena viac ako 100 dolárov (85,03 eura) za barel (159 litrov) na celý rok,“ uviedla tajná služba.

„Slabá ekonomika neovplyvňuje strategické ciele,“ upozornil šéf tajnej služby Thomas Nilsson. Rusko je tak naďalej odhodlané pokračovať vo vojne na Ukrajine a vykonávať hybridné aktivity v krajinách EÚ a NATO.

„Ide o politické rozhodnutie, nie o ekonomické. Hospodárske obmedzenia a sankcie však ovplyvňujú to, aké vojenské kapacity dokáže Rusko zmobilizovať a ako rýchlo sa to dá zrealizovať,“ vysvetlil Nilsson. (TASR, AFP)