Potvrdilo to pakistanské ministerstvo zahraničných vecí.

Jej základným princípom je, že útok proti jednej zo zmluvných strán sa považuje za útok proti všetkým.

„Cieľom dohody je posilniť kolektívne odstrašenie voči akémukoľvek aktu agresie a dohoda stanovuje, že každý ozbrojený útok proti ktorémukoľvek z týchto troch štátov sa bude považovať za útok proti všetkým,“ uviedol rezort pakistanskej diplomacie. Dohoda tiež počíta s posilnením „všetkých aspektov spolupráce v oblasti obrany medzi týmito tromi štátmi“.

Dohodu v saudskoarabskej Mekke podpísali korunný princ Muhammad bin Salmán, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a pakistanský premiér Šahbáz Šaríf.

Zmluva spája tri sunnitské štáty do jednej obrannej aliancie. Saudská Arábia, ktorá je najväčším vývozcom ropy na svete, tým nadväzuje na minuloročnú obrannú dohodu s Pakistanom, ktorý je jedinou krajinou moslimského sveta disponujúcou jadrovými zbraňami. K týmto dvom štátom sa pripája Turecko, ktoré je členom NATO a v Aliancii má druhú najväčšiu armádu.

Vláda v Rijáde chce posilniť vzťahy so spojencami, keďže odvetné útoky Iránu po začiatku vojny na Blízkom východe významne narušili bezpečnosť amerických spojencov v Perzskom zálive. V susednom Jemene tiež proiránski povstalci húsíovia začali útočiť na lode patriace Saudskej Arábii a tiež na ciele priamo na jej území.

Od začiatku vojny preto Saudská Arábia posilnila vzťahy najmä s Tureckom, Pakistanom a Egyptom, ktoré sa usilujú sprostredkovať dialóg medzi USA a Iránom s cieľom ukončiť vzájomný konflikt.

Zdroj blízky saudskoarabským ozbrojeným silám a vláde uviedol pre agentúru AFP, že hoci sa o dohode medzi Rijádom, Ankarou a Islamabadom diskutovalo už dlho, „najnovší vývoj v regióne tento proces urýchlil“. (TASR, AFP, AP)