Platí to najmä v súvislosti so zahraničnou kultúrou, ako sú juhokórejské seriály či K-pop, a za politické trestné činy.

Vyplýva to zo správy zverejnenej v utorok.

Pchjongjang uzavrel v januári 2020 hranice, aby zabránil šíreniu koronavírusu. Aktivisti tvrdia, že v Severnej Kórei, ktorej vláda je považovaná za jednu z najrepresívnejších na svete, sa odvtedy zhoršilo porušovanie ľudských práv.

Mimovládna ľudskoprávna organizácia Transitional Justice Working Group podľa novej správy zistila, že počet popráv a rozsudkov smrti v KĽDR sa počas piatich rokov od uzavretia hraníc viac než zdvojnásobil v porovnaní s rovnakým predošlým obdobím.

Organizácia získala údaje od stoviek utečencov z KĽDR a viacerých médií, ktoré majú siete svojich zdrojov v izolovanej krajine, v ktorej neexistujú nezávislé médiá a zahraničná prítomnosť je minimálna.

Správa analyzuje 144 známych prípadov popráv a trestov smrti, ktoré sa týkali celkovo stoviek ľudí. Tri štvrtiny popráv podľa nej vykonali na verejnosti a prevažne zastrelením. Uskutočnili sa v desiatkach miest vrátane viacerých lokalít v Pchjongjangu, ako aj na rôznych miestach mimo nich ako sú bývalé letiská, brehy riek, polia či skládky banského odpadu.

Severokórejská vláda je obviňovaná z porušovania ľudských práv, ako je mučenie, nútené práce či závažne obmedzenia slobody prejavu a pohybu. Údajne má štyri tábory pre politických väzňov, v ktorých je 65-tisíc ľudí podrobených ťažkým prácam, vyplýva zo správy Kórejského inštitútu pre národné zjednotenie z roku 2025.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vlani uviedol, že celková situácia v ľudskoprávnej oblasti v KĽDR sa v poslednom desaťročí nezmenila a v mnohých prípadoch zhoršila. Severná Kórea obvinenia popiera a OSN obviňuje z toho, že ľudskoprávnu situáciu politizuje s cieľom oslabiť jej režim. (AFP, TASR)