K slabému výkonu prispieva geopolitika aj pokles príjmov domácností.

Rada (RRZ) v aktuálnej makroprognóze uviedla, že rast slovenskej ekonomiky už druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento a do konca dekády sa bude pohybovať výrazne pod svojím potenciálom. V tomto roku by mal hrubý domáci produkt (HDP) vzrásť o 0,8 percenta, spresnila RRZ.

Za slabším výkonom nestoja iba geopolitické turbulencie súvisiace s blízkovýchodným konfliktom, ale aj pokračujúca konsolidácia verejných financií, dôsledky obchodnej politiky USA, problémy automobilového priemyslu a zhoršujúca sa konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.

K slabému výkonu ekonomiky však prispieva aj pokles reálnych disponibilných príjmov domácností (očistených o dane a odvody). V budúcom roku by sa rast mohol mierne zvýšiť na 1,4 percenta, keď bude hospodárstvo podporené najmä nábehom výroby v automobilke Volvo.

Na druhej strane, ekonomiku spomalí ukončenie plánu obnovy a možné pretrvávanie dôsledkov blízkovýchodného konfliktu. RRZ zároveň pracuje s technickým predpokladom, že vo volebnom roku nedôjde ku konsolidácii verejných financií.

Podobne vidí rast slovenskej ekonomiky aj Ministerstvo financií SR. To v pondelok odhadlo budúcoročný rast na 1,5 percenta HDP a v tomto roku ráta so zvýšením HDP o menej ako jedno percento.

V rokoch 2028 až 2030 RRZ očakáva obnovenie konsolidácie verejných financií s cieľom dosiahnuť deficit pod tri percentá HDP do roku 2030. Konsolidácia spolu s poklesom pracovnej sily bude dočasne tlmiť kondíciu hospodárstva. Toto spomalenie by malo čiastočne kompenzovať výraznejšie čerpanie eurofondov a postupné zvyšovanie výroby v automobilke Volvo. Rast ekonomiky by sa tak mal udržať v rozmedzí 1,3 až 1,8 percenta.

Od roku 2028 môže postupný nástup emisných povoleniek pre domácnosti (ETS2) mierne zvyšovať infláciu. Ekonomika sa bude počas celého horizontu prognózy nachádzať pod svojím potenciálom. (TASR)