V spoločnom vyhlásení to uviedli vedúci predstavitelia viac ako dvadsiatich významných svetových médií.

Obmedzenie trvá od začiatku vojny v roku 2023 a pokračuje aj počas viac ako pol roka trvajúceho prímeria. O spoločnom postupe mediálnych domov.

Vo štvrtkovom (30. 4.) otvorenom vyhlásení médiá upozorňujú, že aj napriek niekoľkomesačnému prímeriu zostáva obmedzenie v platnosti a že izraelské úrady doteraz nereagovali na ich opakované výzvy na dialóg.

„Prítomnosť na mieste je nevyhnutná. Umožňuje novinárom overovať oficiálne tvrdenia všetkých strán, hovoriť priamo s civilistami a informovať o tom, čoho sú novinári svedkami na vlastné oči,“ píšu médiá v liste, ktorý zverejnil francúzsky denník Le Monde. „Preto spravodajské organizácie svojich reportérov do terénu vysielajú, hoci sa to často spája s veľkým osobným rizikom.“

Popri zástupcoch AP a Le Monde otvorený list podpísali aj predstavitelia médií ako BBC, CNN, Reuters, nemeckej tlačovej agentúry DPA či denníka The Washington Post.

Izrael zákaz pôvodne zdôvodňoval bezpečnostnými obavami, zahraniční reportéri by podľa neho mohli vyzradiť pozície izraelských jednotiek alebo by sa ocitli v priamom ohrození v aktívnej bojovej zóne. Armáda síce príležitostne umožňuje novinárom účasť na prísne kontrolovaných cestách, médiá však požadujú možnosť nezávislého pohybu.

Na obmedzenie sa snaží reagovať aj Asociácia zahraničných novinárov (FPA), ktorá zastupuje zahraničné médiá v Izraeli, Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Jej petícia za nezávislý prístup do Gazy z roku 2024 stále čaká na rozhodnutie izraelského najvyššieho súdu, ktorý rozhodnutie opakovane odložil.

V dôsledku zákazu zostalo spravodajstvo z miesta takmer výhradne na miestnych palestínskych novinároch. Tí podľa signatárov nesú neprimeranú záťaž, nielen profesijnú, ale aj osobnú. Mnohí prišli o domov aj o svojich blízkych a súčasne čelili nedostatku potravín a ďalším dôsledkom konfliktu. (ČTK, AP)