Viac ako polovica Slovákov (51 percent) naberá novinky zo sociálnych sietí.

Významné miesto medzi informačnými zdrojmi majú tiež rozhlas (41 percent) a spravodajské weby a portály (40 percent). Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset.

Dáta z odpovedí preukázali tiež oveľa nižšiu mieru využívania zdrojov, ako sú klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 percent), alebo podcastov (17 percent), diskusných fór a skupín (sedem percent) či blogov (šesť percent).

Autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic približuje, že dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 percent) a ľudí so základným vzdelaním (77 percent).

„V kontraste s tým generácia vo veku 18 – 24 rokov vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 percent a 26 percent),“ uviedol Velšic, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje, že spomínaný posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, „v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny“, zdôvodnil.

Prieskum preukázal i to, že slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľ čo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti.

Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 percent a verejnoprávnym médiám 64 percent opýtaných, internetovým fóram už iba 27 percent a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 percent respondentov. Velšic zároveň poukazuje na zistenie, že 38 percent populácie deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám a trend, pri ktorom alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. „Pre značnú časť populácie je to prirodzená prvá voľba pri hľadaní informácií,“ dodal.

Analýza podľa vzdelania zasa odhaľuje, že vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Súkromné chatovacie skupiny ako zdroj informácií využíva až 20 percent študentov. „Tento podiel reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov,“ upozornil Velšic.

Prieskum realizovali v apríli 2026 na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov formou osobného dopytovania. (TASR)