Protestovali aj proti rastúcemu vplyvu krajnej pravice v Brazílii.

Brazílčania rôzneho veku sa na protestnom pochode objavili s nálepkami „Už nikdy Bolsonaro“ či „Nie otcovi, nie synovi“. Protest sa uskutočnil po tom, ako syn bývalého krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara zvíťazil v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb.

Flávio Bolsonaro a v poradí druhý kandidát z prvého kola, úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva, postúpili do druhého kola volieb, ktoré sa uskutoční 25. októbra.

„Som tu, pretože verím v demokraciu. Pretože sa bojím,“ povedala 25-ročná Alice Carneirová, ktorá pracuje v administratíve v námornej doprave. Vyjadrila obavy z možných dôsledkov Bolsonarovho zvolenia za prezidenta pre svoju manželku, ktorá je transrodová.

Demonštranti si pripomínali obdobie vlády Jaira Bolsonara, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019-22 a ktorého pôsobenie v úrade sa spája aj s kontroverzným postupom počas pandémie ochorenia COVID-19.

V Brazílii si pandémia vyžiadala viac ako 700-tisíc obetí, čo bol v tom čase druhý najvyšší počet na svete po Spojených štátoch. Bolsonaro počas pandémie spochybňoval pozitívny vplyv očkovania.

V uliciach Ria de Janeiro v stredu zneli bubny a odpaľovali sa ohňostroje. Nad davom viali veľké transparenty s nápisom „Bolsonaro, odíď“. Niektorí protestujúci vyjadrovali obavy aj z plánov Flavia Bolsonara udeliť milosť svojmu otcovi, ktorý si v súčasnosti odpykáva 27-ročný trest za pokus o štátny prevrat po tom, ako v roku 2022 prehral prezidentské voľby.

„Je mi veľmi, veľmi ľúto, že v Brazílii rastie krajné pravicové hnutie a bolsonarizmus,“ povedal 19-ročný Emmanuel Araujo, ktorý sa pripravuje na prijímacie skúšky na univerzitu.

Podľa neho väčšina ľudí, ktorí volia Bolsonara, tak nerobí preto, že by súhlasila s jeho programom. „Je to politika namierená proti Lulovi, poháňaná nenávisťou a odporom voči predchádzajúcim vládam,“ povedal a spomenul aj Lulovu Stranu pracujúcich (PT).

„Lula možno nie je môj preferovaný kandidát, ale uprostred tohto barbarstva si musíme vybrať medzi niekým, koho môžeme naďalej kritizovať, a niekým, kto by nám mohol vziať právo vyjadrovať sa,“ dodal. (TASR, AFP)