Jej akceptovaním aspoň na 70 percent podmienil svoje ďalšie pokračovanie pri slovenskom futbale a kormidle A-tímu.

Tím neuspel v baráži o účasť na majstrovstvách sveta 2026 a v utorok ho čaká v Bratislave už iba prípravný duel proti Rumunsku.

Calzona sa vyjadril smerom k svojej budúcnosti na pondelňajšej predzápasovej tlačovej konferencii v Senci. Päťdesiatsedemročný Talian už preberal svoju budúcnosť so SFZ a oboznámil ho so svojimi podmienkami.

„Boli sme dohodnutí, že sa budeme baviť po Kosove. Ja som to tak však nechcel, pretože sa nechcem rozprávať po nejakom profesionálnom sklamaní. Nebola to vhodná doba. Aby som niečo vysvetlil, navrhol som projekt alebo filozofiu zväzu, ako by to malo vyzerať do budúcna. Tento projekt obsahuje všetky výbery od toho do 15 rokov až smerom k A-tímu. Zväz mi navrhol, aby som zostal. Bavíme sa o tej technickej stránke, že pokiaľ zväz príde s nejakým protinávrhom, tak je to o debate. Poviem príklad, keby SFZ akceptuje 70 až 80 percent, tak je to okej. Pokiaľ nie, tak je správne, aby tu bol iný tréner. Opakujem, je to len o technickej stránke, aby slovenský futbal sa uberal nejakým smerom,“ uviedol Calzona.

Tréner volá po systematickej spolupráci naprieč vekovými kategóriami. „Čo som videl vyjadrenia zväzu, tak by boli radi, keby som pokračoval. Ja im za to ďakujem, znamená to, že si vážia prácu, ktorú sme zatiaľ odviedli. Myslím si však, že prišiel moment, kedy je potrebné pracovať ako tím na všetkých úrovniach. Tie časy, keď sa každý stará o svoju reprezentáciu, už vo svete takto nefungujú. Ďakujem zväzu, že nás stále podporoval. Či sa dohodneme, alebo nie, tak naše vzťahy zostanú na vysokej úrovni,“ povedal Calzona, ktorý vedie slovenský národný tím od leta 2022.

Za jeho zotrvanie vo funkcii sa po zápase s Kosovom postavili aj hráči a ťahúni reprezentácie. Slová uznania adresovali Calzonovi počas mediálnych termínov Adam Obert, Tomáš Suslov, kapitán Milan Škriniar či v pondelok aj stredopoliar Stanislav Lobotka.

„Teší ma to, že chalani sa takto vyjadrujú. Čítal som si to a ešte viac ma teší, že sa vyjadrujú o mne nielen ako dobrom trénerovi, ale ako človeku. To je pre mňa najdôležitejšie. Tieto slová sa veľmi dobre počúvajú a sú najkrajšie, aké som počas môjho pôsobenia vo futbale počul. Ja som profík a musím rešpektovať krajinu, zväz a ostatné veci. Pred piatimi dňami som bol spolu s trénerom Weissom najlepší tréner roka na Slovensku a teraz to vyzerá, že som najhorší tréner v krajine. Nie je to ani tak, ani tak. Vždy to záleží, kto sa na to akými očami pozerá. Či sa toto všetko bude hodnotiť ako neúspech, alebo proces rastu.“ (TASR)