Získali ju za vývoj zdanlivo neprelomiteľného šifrovania.

Práca dvojice vedcov, známa pod pojmom kvantová kryptografia, premenila bezpečnú komunikáciu a informatiku, uviedla Asociácia výpočtovej techniky (ACM), ktorá ocenenie udeľuje. Turingova cena, často prezývaná Nobelova cena za informatiku, je spojená s finančnou odmenou jeden milión dolárov.

Bennett s Brassardom sa domnievajú, že ich vynález sa stane kľúčovým pre elektronickú komunikáciu vo svete, ktorý je silne závislý od zdieľania dát, no už roky sa snaží vyvinúť výkonnejšie kvantové počítače.

Súčasná šifrovacia technológia sa opiera o zložité matematické kombinácie, no mnoho vedcov sa domnieva, že príchod kvantových počítačov ju urobí nezabezpečenou.

Bennettova a Brassardova teória známa ako BB84 naopak ukazuje, že akýkoľvek pokus prelomiť alebo skopírovať ich kvantový šifrovací kľúč mení samotné správanie jeho prvkov, čím sa znemožní jeho replikácia.

ACM prácu dvojice označila za „cestu k zabezpečeniu digitálnej komunikácie pre nasledujúce desaťročia“.

Osemdesiatdvaročný Bennett pôsobí v technologickej spoločnosti IBM v New Yorku, zatiaľ čo 70-ročný Brassard je profesorom na Montrealskej univerzite. Muži sa stretli náhodou na akademickej konferencii v Portoriku v roku 1979. Bennett informatika oslovil, keď vo voľnom čase plávali, a predložil nápad vynájsť bankovku, ktorá by sa nedala falšovať.

Stretnutie bolo začiatkom dlhodobej spolupráce, počas ktorej dvojica vedcov vyvinula postup založený na kvantovej fyzike, teda správaní častíc hmoty, ako sú elektróny a fotóny.

Turingova cena nesie meno matematika Alana Turinga, ktorý dokázal počas druhej svetovej vojny rozlúštiť nemeckú šifru a poskytol tak spojencom cennú výhodu v boji proti nacistom. (ČTK, BBC)