Za 89 percent skúmaných prípadov sú pritom zodpovedné ruské orgány vrátane armády, väzenskej stráže a polície.

Najmladšou obeťou zločinov spáchaných ruskými silami bolo len štvorročné dievča, zatiaľ čo najstaršou 82-ročná žena, uviedla Danielle Bellová, šéfka Monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine.

Jej tím od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zdokumentoval dovedna 1004 prípadov. Vyšetrovateľom sa však podarilo hovoriť len s malou časťou potenciálnych obetí. „Týchto 1 004 prípadov predstavuje len zlomok skutočného počtu,“ zdôraznila Bellová.

Zistenia vychádzajú z dôverných rozhovorov so stovkami obetí, ako aj zo súdnych záznamov a oficiálnych dokumentov. Monitorovací tím nemá prístup do oblastí okupovaných Ruskom a môže viesť rozhovory len s osobami, ktoré boli prepustené zo zajatia a dostali sa na územie pod kontrolou Ukrajiny.

Úrad OSN zdokumentoval prípady zneužívania vrátane znásilňovania väzenskými kľúčmi či násadami od lopát, hromadných znásilnení, mrzačenia genitálií, mučenia elektrickým prúdom a bitia do oblasti genitálií, cituje DPA. Väčšinu obetí tvorili muži v zajatí. Mnohí z nich povedali, že dostávali do genitálií elektrické šoky.

Sexuálne násilie nahlásili aj ruskí vojnoví zajatci. Zo 112 prípadov zneužívania ruských zajatcov, ktoré tím OSN zdokumentoval, sa polovica týkala vyhrážok, nie priamych fyzických aktov sexuálneho násilia.

Ukrajina poskytuje tímu prístup do všetkých táborov pre vojnových zajatcov, zatiaľ čo Rusko nespolupracuje, poznamenala Bellová. OSN vyzvala Rusko aj Ukrajinu, aby všetky dôveryhodné obvinenia „bezodkladne, dôkladne a nestranne“ vyšetrili a voči zodpovedným osobám vyvodili zodpovednosť bez ohľadu na ich hodnosť alebo príslušnosť, dodáva nemecká agentúra. (TASR, DPA)