Týka sa predovšetkým subjektov zapojených do výroby či distribúcie pomoci určenej Ukrajine.

Uviedla to Bezpečnostná informačná služba (BIS) vo výročnej správe za rok 2025, ktorú zverejnila vo štvrtok (27. 8.). Pri žiadnom z vlaňajších bezpečnostných incidentov v Česku, pri ktorých sa preverovalo, či nešlo o sabotážny útok koordinovaný z Ruska či jeho prípravu, sa doposiaľ toto podozrenie nepodarilo spoľahlivo potvrdiť.

Ruské úrady podľa kontrarozviedky upravujú intenzitu využívania sabotážnych útokov na nátlak na európske štáty podľa toho, ako sa vyvíja situácia na bojisku na Ukrajine a na medzinárodnej politickej scéne. Počet sabotáží organizovaných z Ruska vlani v prvej polovici roka klesol, ale od druhej polovice roka trend znovu rastie, uviedla BIS.

O agentoch na jedno použitie hovorí tajná služba preto, že Rusko sa v prípade ich zadržania zrieka akejkoľvek zodpovednosti za ich činy a nerieši ich situáciu. „Často ide o neskúsených amatérov a zároveň osoby s nižším sociálnym statusom, prípadne s kriminálnou skúsenosťou. Prevládajúcou motiváciou je vidina získania finančnej odmeny,“ píše BIS.

Agenti podľa BIS dostávajú od svojich koordinátorov zvyčajne konkrétne inštrukcie až po tom, čo oznámia, na aké ciele v ich dosahu je v ich silách sa zamerať. „Riziko sabotážneho útoku na konkrétny cieľ teda závisí skôr od možností jednotlivých agentov ako od toho, že by išlo o ucelený plán orgánov ruskej štátnej moci,“ uviedla. Táto skutočnosť však podľa BIS skôr sťažuje možnosť odhalenia prípravy takýchto útokov.

Rusko chce pomocou sabotáží vyvolávať nervozitu a strach, ale tiež presadzovať vo verejnej debate názor, že sa ekonomicky a bezpečnostne neoplatí podporovať Ukrajinu, píše BIS. Dominantným aktérom je ruská vojenská rozviedka GRU.

V Česku je známy prípad podpaľačského útoku v garážach pražského dopravného podniku z roku 2024. Súd vlani poslal kolumbijského páchateľa na osem rokov do väzenia, uznal ho vinným z teroristického útoku a z prípravy ďalšieho.

„Pri žiadnom z bezpečnostných incidentov zaznamenaných v ČR, pri ktorých bolo v roku 2025 preverované, či mohlo ísť o sabotážny útok koordinovaný z Ruska či jeho prípravu, sa doteraz toto podozrenie nepodarilo spoľahlivo potvrdiť,“ uviedla BIS.

Inzeráty ponúkajúce finančnú odmenu za zapojenie do prípravy či vykonanie sabotáže sa šíria predovšetkým na platforme Telegram v skupinách určených po rusky alebo ukrajinsky hovoriacemu publiku. Dopyt je podľa BIS enormný.

„Ide o státisíce príspevkov za rok, týkajú sa ale prevažne cieľov nachádzajúcich sa na území Ukrajiny či iných štátov EÚ ako ČR,“ uviedla. Po páchateľoch často žiadajú, aby tiež zaobstarali fotografie či videozáznamy príprav, prevedenia a následkov útoku. Má to slúžiť pre šírenie oznámenia, že Európa je obrazne aj doslova v plameňoch, píše BIS.

Ruské tajné služby podľa BIS ďalej využívajú diplomatické krytie pre prítomnosť svojich príslušníkov v cieľových krajinách, deje sa tak aj v Prahe. Za dôležité opatrenie v tejto súvislosti kontrarozviedka označuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Česko vyžaduje u ruských pracovníkov akreditovaných v EÚ oznámenie o zámere pricestovať do ČR. „Cieľom je získať prehľad o ruských výjazdoch na české územie a sťažiť využitie ciest ruského diplomatického a služobného personálu na krytie spravodajských operácií,“ uviedla BIS.

Pretože od roku 2022 nie je pre ruských aktérov komfortné pôsobiť priamo v Česku, kontakty s českými politikmi, aktivistami či so zástupcami mediálnej scény uskutočňovali predovšetkým na území Ruska či vhodných tretích krajín, píše BIS.

Podľa kontrarozviedky sa vlani nezmenil ani spôsob, akým sa Rusko snaží obchádzať sankcie. „Požadovaný tovar sa Rusko pokúšalo z ČR získať predovšetkým cestou reexportov cez tretie krajiny,“ uviedla BIS.

Služba vo svojej správe tiež uviedla, že Čína vlani na získavanie citlivých informácií aj na lepšiu orientáciu v českom prostredí využívala vytipovaných českých akademikov. České subjekty vlani čelili viacerým kybernetickým útokom aktérov spájaných s Čínou. (ČTK)