V Londýne našli telo 41-ročného Jasona Ardaya, ktorý minulý týždeň opustil profesorský post na Cambridgeskej univerzite.
Odstúpil kvôli obvineniu z plagiátorstva časti svojej disertácie.
Niekdajšieho najmladšieho černošského profesora na tejto prestížnej univerzite našli v bezvedomí na adrese v londýnskej štvrti Battersea a vyhlásili za mŕtveho, spresnil web Sky News.
„Jeho najbližší príbuzní boli informovaní a policajti im poskytujú podporu. V tejto chvíli je jeho smrť považovaná za neočakávanú, avšak nepredpokladá sa, že by išlo o podozrivý prípad,“ uviedol podľa serveru hovorca londýnskej polície.
Arday sa dostal na titulné stránky novín v roku 2023, keď ho univerzita ako 37-ročného vymenovala najmladším černošským profesorom. Obvinenia z plagiátorstva, ktoré Arday popiera, vzniesol americký výskumník Nathan Cofnas, ktorý bol sám predvlani z tejto školy prepustený po obvinení z rasizmu. Cofnas tiež spochybňoval niekoľko Ardayových tvrdení, najmä to, že údajne ubehol 30 maratónov za 35 dní.
„Moja rezignácia predstavuje jediný spôsob, ako ukončiť ťažké obdobie. Nemala by však byť nesprávne interpretovaná ako súhlas s tvrdeniami, ktoré sa o mne šírili. Je to jednoducho rozhodnutie človeka, ktorý dosiahol hranicu toho, čo možno od človeka rozumne očakávať, že vydrží,“ uviedol Arday minulú stredu vo svojom rezignačnom liste. „Neustále obvinenia, špekulácie a verejné komentáre mali na mňa aj na mojich blízkych hlboký dopad,“ písalo sa v ňom.
Arday list zverejnil len niekoľko hodín po oznámení univerzity, že začala vyšetrovanie na základe nových informácií o „akademických kvalifikáciách a čestných vymenovaní profesora Ardaya“. Okrem toho sa podľa inštitúcie stále vyšetrovalo niekoľko sťažností týkajúcich sa akademického pochybenia. Vyšetrovanie vykonávala aj pridružená Jesus College, kde muž pôsobil. Arday a jeho zástancovia tvrdili, že časť tohto prísneho skúmania jeho kariéry bola motivovaná rasizmom.
Americké vydavateľstvo Simon & Schuster vydalo 11. augusta v USA a chystalo sa vydať 27. augusta v Británii akademikove pamäti s názvom Great and Unfortunate Things (Skvelé a nešťastné veci). Arday v nich opisuje, ako mu bol v detstve diagnostikovaný autizmus a celkové oneskorenie vývoja, ako prvýkrát prehovoril až v 11 rokoch a ako sa naučil čítať a písať až v 18 rokoch. Vydavateľ však čelí výzvam, aby vydanie odložil. (ČTK, AFP)