Medzi nimi bola aj žena obvinená z dronového útoku na niekdajšieho prezidenta Nicolása Madura.

Podľa agentúry Reuters vláda prepusteným uložila „alternatívne opatrenia na odňatie slobody“, ktorých konkrétnu podobu však bližšie nešpecifikovala.

Týchto ľudí zadržali kvôli údajnej alebo preukázanej účasti na trestných činoch, uviedla vláda vo vyhlásení. V rámci vládneho programu „Mier a demokratické spolužitie“ im uložili alternatívne opatrenia, ktoré však vláda bližšie nešpecifikovala.

Organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Foro Penal, ktorá poskytuje právne zastúpenie väzňom vo Venezuele, prepustenie niektorých z nich ocenili. Niektorí väzni boli podľa organizácií zadržiavaní neprávom alebo z politických dôvodov. Foro Penal dnes uviedla, že v krajine eviduje 391 politických väzňov. V samostatnom príspevku však dodala, že k 16.30 h miestneho času (22.30 h SELČ) potvrdila 29 prepustení.

Väčšie prepúšťanie politických väzňov vo Venezuele sa začalo 8. januára, päť dní po tom, čo pri vojenskom zásahu Spojené štáty americké jednotky uniesli venezuelského prezidenta Madura a jeho ženu, ktorých vinia z narkoterorizmu. Vedenia krajiny sa 5. januára ujala Madurova viceprezidentka Delcy Rodríguezová, ktorá s Washingtonom pod nátlakom spolupracuje. Tá už koncom mája oznámila, že bude prepustených 500 politických väzňov.

Venezuelská vláda odmieta, že by v krajine boli politickí väzni, a tvrdí, že takto označovaní zadržaní spáchali trestné činy ako podnecovanie k nenávisti, terorizmu či vlastizrada. Tie Madurov autoritársky režim používal na prenasledovanie svojich kritikov a opozičných politikov. (ČTK, AFP)