Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov.

Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila na stredajšom (28. 1.) rokovaní. „SR bude podporovať všetky mierové iniciatívy, ktoré majú potenciál prispieť k stabilite a zároveň nie sú v rozpore s pravidlami, ktoré nás, v duchu Charty OSN z roku 1945, pomohli po hrôzach dvoch svetových vojen uchrániť od tej tretej,“ deklarovala vláda.

Z hľadiska slovenského zmluvného práva je charta medzinárodnou zmluvou podľa Ústavy SR, z ktorej vzniká Slovensku členstvo v medzinárodnej organizácii. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas NR SR a následne ratifikácia prezidentom.

„Súčasne je potrebné, aby NR SR rozhodla podľa článku Ústavy SR o tom, že táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi podľa Ústavy SR z dôvodu, že z kategórií vymedzených v článku ústavy ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon,“ ozrejmil vládny kabinet.

Vláda podľa vlastných slov k otázke vytvárania nových globálnych bezpečnostných štruktúr pre zaistenie mieru a bezpečnosti pristupuje dôsledne a vyhodnocuje ich aj vo vzťahu k úsiliu Slovenska získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028 až 2029.

Nové iniciatívy vo forme záväzkov podľa medzinárodného práva musia byť podľa kabinetu dôkladne posúdené. Poukázal pri tom na článok 103 Charty OSN, z ktorého vyplýva, že v prípade kolízie záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých v rámci Rady mieru so záväzkami v Charte OSN by SR musela uprednostniť záväzky vyjadrené v charte. (TASR)