Nepovažuje za správne interpretovať ich iba ako úspech alebo neúspech.

Ukazujú oblasti, v ktorých sa slovenské školstvo dokáže posúvať, ale zároveň veľmi presne pomenúvajú problémy, ktoré už školy dlhodobo vnímajú. Skonštatovala to prezidentka ZZŠS Eva Horníková.

Za pozitívnu správu označila matematickú gramotnosť. Slovenskí žiaci dosiahli 469 bodov, teda výsledok nad priemerom OECD, ktorý bol 463 bodov. Zároveň sa zvýšil podiel najúspešnejších žiakov. Významné zlepšenie vidieť aj v prírodovednej gramotnosti – oproti roku 2022 sa výkon zvýšil o 13 bodov. Povzbudivo vníma aj to, že v novej oblasti riešenia problémov s využitím informatického myslenia sú slovenskí žiaci na úrovni priemeru OECD.

Za veľmi vážny signál však ZZŠS považuje čitateľskú gramotnosť. Slovensko dosiahlo 448 bodov oproti priemeru OECD 461 bodov a 34,4 percenta slovenských pätnásťročných žiakov sa nachádza v rizikovej skupine. Na základných školách je tento podiel 45,5 percenta.

„To už nie je iba otázka vyučovania slovenského jazyka. Schopnosť porozumieť textu, vyhodnotiť informáciu, rozlíšiť podstatné od nepodstatného a kriticky pracovať so zdrojmi je základom učenia sa vo všetkých predmetoch a čoraz viac aj podmienkou bezpečného fungovania mladého človeka v digitálnom svete,“ povedala Horníková.

Z pohľadu združenia je dôležité aj ďalšie zistenie PISA – výsledok dieťaťa na Slovensku je stále výrazne ovplyvňovaný jeho sociálno-ekonomickým prostredím. „Kvalita vzdelávania nemôže závisieť od toho, do akej rodiny alebo regiónu sa dieťa narodí. Práve tu musí štát spolu so školami smerovať podporu oveľa adresnejšie a skôr, než sa rozdiely medzi deťmi stanú takmer neprekonateľnými,“ reagovala Horníková.

Výsledky preto podľa ZZŠS zároveň potvrdzujú zmysel kurikulárnej zmeny, ktorú od tohto školského roka zavádzajú všetky základné školy od prvého ročníka. Jej podstatou nemá byť výmena jedného dokumentu za druhý, ale zmena spôsobu učenia – menej reprodukcie vedomostí a viac porozumenia, premýšľania, prepájania súvislostí, argumentácie, riešenia problémov a využívania poznatkov v reálnom živote. PISA totiž netestuje, koľko si žiak zapamätal, ale predovšetkým to, čo dokáže so svojimi vedomosťami urobiť. (TASR)